Príklad z praxe: Obleky pre zamestnancov

Celá otázka:

Spoločnosť sa zaoberá predajom železných tyčí, profilov, plechov a aj spracovaním týchto produktov na laserových strojoch. Spoločnosť vlastní niekoľko 2d a 3d laserových deličiek. Zároveň je dovozcom a následne aj predajcom týchto strojov. Momentálne sa spoločnosť zúčastňuje Strojárskeho veľtrhu v SR, kde vystavuje laserové deličky.

Pri tejto príležitosti majiteľ spoločnosti kúpil pre siedmich zamestnancov obleky, náhradné nohavice a každému 5 ks košieľ.

1. Sú tieto náklady na oblečenie pripočítateľnou položkou k základu dane? Dajú sa tieto obleky považovať za uniformu a zahrnúť do nákladov? Ak áno, sú nepeňažným príjmom zamestnancov?

2. Obleky sú kupované v Rakúsku a blok je vystavený s rakúskou DPH. Treba tento nákup samozdaniť?

Odpoveď:

1. Z pohľadu zákona o dani z príjmov

Daňovým nákladom je v zmysle § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov výdavok (ďalej len ZDP) (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

V praxi je možné oblek či iné oblečenie využívať aj na osobné účely, keďže jeho použitie nie je striktne obmedzené ako napríklad pri uniformách alebo pracovnom ochrannom odeve. Z tohto dôvodu daňový úrad považuje náklady na reprezentatívne oblečenie za osobnú spotrebu daňovníka alebo zamestnanca.

Ak chce spoločnosť uznať výdavok na oblečenie za daňový výdavok, musí vylúčiť osobnú spotrebu. Znamená to, že musí pred správcom v prípade daňovej kontroly vedieť obhájiť súvislosť zo zdaniteľnými príjmami. V praxi by tak v primeranej miere mohol určitú časť oblečenia zahrnúť do daňových výdavkov napr. pomerom 50 %, čím by sa vylúčila súkromná spotreba (za predpokladu, že vie preukázať väzbu na zdaniteľné výnosy). Podporou by mohlo byť vyšité logo spoločnosti, prípadne interná smernica o používaní tohto oblečenia na výstavách atď.

Spoločnosť môže uvedené výdavky poňať ako poskytnutie benefitu pre zamestnanca. Spoločnosť si môže zadefinovať poskytnutie tohto benefitu interne a vtedy spoločnosť účtuje o daňovom náklade v zmysle § 19 ods. 1 ZDP a zamestnancovi vzniká nepeňažný príjem podliehajúci odvodom a preddavkom na daň.

Druhou možnosťou je zadefinovať takýto nepeňažný benefit ako plnenie podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP, kedy spoločnosť má nedaňový náklad a zamestnanec do sumy 500 € za zdaňovacie obdobie tento nepeňažný príjem má od dane oslobodený.

2. Z pohľadu zákona o DPH

Spoločnosť pri obstaraní oblečenia zo zahraničia mala poskytnúť dodávateľovi svoje IČ DPH číslo a ten by vystavil faktúru bez dane. Osobou povinnou odviesť daň je slovenský odberateľ v zmysle § 69 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

V prípade benefitu spoločnosť nemá nárok na odpočítanie dane.

Ak by spoločnosť vedela obhájiť náklad a uznala by ho pomerne, potom by v súlade s § 49 až § 51 zákona o DPH mohla uplatniť právo na odpočítanie dane pomerne, ak by mala k dispozícii doklad s náležitosťami podľa § 74 zákona o DPH.