Stravovanie zamestnancov a stravné od 1. 4. 2025

Z údajov, ktoré zverejňuje na svojom webovom sídle Štatistický úrad SR, vyplynulo, že došlo k splneniu podmienky, na základe ktorej sa zvyšujú sumy stravného pri pracovných cestách podľa zákona č. 283/2002 Z. z. (ďalej len „Zákon o cestovných náhradách“).

Zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov pracujúcich na pracovný pomer, ak došlo k splneniu podmienok stanovených v zákone č. 311/2001 Z. z. (ďalej len „Zákonník práce“), je jednou zo základných povinností každého zamestnávateľa na Slovensku.

Strava, ktorú je povinný zamestnávateľ zabezpečiť svojim zamestnancom, nemôže byť akákoľvek. Podľa Zákonníka práce má totiž stravovanie zodpovedať zásadám správnej výživy a ak je poskytované v stravovacom zariadení zamestnávateľa, malo by zahŕňať jedno teplé hlavné jedlo, vrátane nápoja.

Čo všetko spojenie „zabezpečiť stravovanie“ pre zamestnávateľa obnáša? Ako je to so stravovaním v prípade dohodárov, osôb pracujúcich formou domáckej práce či telepráce, či počas služobných ciest? Ako sa zmenila výška poskytovaného stravného od 1. apríla 2025?

Povinný a oprávnený subjekt

Z ustanovení Zákonníka práce vyplýva zamestnávateľovi povinnosť svojim zamestnancom:

• poskytovať prestávku na odpočinok a jedenie a
• zabezpečovať stravovanie.

Zamestnávateľom sa rozumie fyzická alebo právnická osoba, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu.

Oprávneným subjektom ohľadne zabezpečovania stravovania je práve zamestnanec, ktorý pre zamestnávateľa vykonáva prácu v pracovnom pomere (aj v kratšom pracovnom pomere), ak sú splnené podmienky na zabezpečenie stravovania, čiže, ak pracovná zmena zamestnanca je dlhšia ako štyri hodiny (uvedené vyplýva z § 152 Zákonníka práce).

Nárok na zabezpečenie stravovania má každý zamestnanec, ktorý v rámci ustanovenej pracovnej zmeny odpracoval viac ako štyri hodiny počas domáckej práce, telepráce, ako aj pri inom výkone práce z domácnosti.

Iný výkon práce z domácnosti je práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním z domácnosti zamestnanca za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje. Pri výkone takejto práce nedochádza k zmene miesta výkonu práce v pracovnej zmluve.

Domácnosť zamestnanca sa považuje za dohodnuté miesto výkonu práce mimo pracoviska zamestnávateľa.

1. Stravovanie podľa Zákonníka práce

Z dikcie ust. § 152 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva zamestnávateľovi obligatórne povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancom vo všetkých zmenách.

Túto povinnosť má nielen zamestnávateľ, ale aj agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Výnimku z tejto povinnosti predstavujú tieto situácie:

• ak je zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu (neplatí, ak ide o zamestnanca, ktorý na pracovisku odpracoval viac ako štyri hodiny),
• ak ide o zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí,
• ak ide o zamestnancov, ktorým zamestnávateľ poskytuje účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie.

Okrem povinnosti zabezpečovať stravovanie pre svojich zamestnancov, vyplýva z dikcie ust. § 152 ods. 3 Zákonníka práce pre zamestnávateľa aj ďalšia povinnosť – a to prispievať na jedlo zamestnancovi.

Zamestnávateľ má na výber formu, ktorou zabezpečí stravovanie zamestnancov.

Môže tak urobiť rôznymi spôsobmi, a to:

• poskytovaním jedla vo vlastnom stravovacom zariadení,
• poskytovaním jedla v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo
• prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby,
• poskytnutím účelovo viazaného finančného príspevku na stravovanie.

Zamestnávateľ v zmysle § 152 ods. 3 Zákonníka práce prispieva na stravu v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

Podľa tohto zákona patrí zamestnancovi stravné za každý kalendárny deň tuzemskej pracovnej cesty, ktorá trvala viac ako 5 hodín. Od 1. 4. 2025 sú platné nové, vyššie sadzby stravného pre tuzemské pracovné cesty.

Sumy stravného pre časové pásma sú:

• 8,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
• 13,10 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
• 19,50 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

Nárok na poskytnutie stravy vzniká tomu zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Čiže, ak bol napr. zamestnanec u lekára (prekážky v práci) a v daný deň odpracoval menej ako 4 hodiny, tak mu v daný deň nevznikol nárok na zabezpečenie stravovania zo strany zamestnávateľa.

Zákonník práce v § 152 ods. 2 fakultatívne umožňuje zamestnávateľovi poskytnúť zamestnancovi ďalšie teplé hlavné jedlo, ak pracovná zmena zamestnanca trvá viac ako 11 hodín. Z vyššie uvedeného vyplýva,

že stravné lístky (tzv. gastrolístky) sú už len elektronické, majú podobu elektronickej stravovacej karty. V minulosti sme boli skôr zvyknutí na papierové stravné lístky.

Výnimkou povinnej elektronizácie lístkov je prípad, kedy použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné. Zákonník práce však bližšie nedefinuje pojem „blízkosť“, aby bolo možné určiť, kedy platba pomocou gastrokarty nie je „v blízkosti“ možná.

Platí, že zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie, ak:

1. povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku,
2. zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2,
3. zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom,
4. ide o zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu a zamestnávateľ mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, alebo ak by stravovanie podľa odseku 2 bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.

Zamestnanci majú na výber medzi gastrokartou a finančným príspevkom na stravovanie, ktorý je podľa zákonného znenia účelovo viazaný na stravovanie. Právo výberu sa teda vzťahuje na zamestnancov zamestnávateľov, ktorí nezabezpečujú stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v inom stravovacom zariadení, pretože tak napríklad neumožňujú podmienky na pracovisku.

Do času, kým si zamestnanec vyberie, mu zamestnávateľ môže podľa vlastného rozhodnutia poskytovať gastrokartu alebo finančný príspevok na stravovanie na základe svojho rozhodnutia.

Ak si už zamestnanec vyberie, je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže.

Ust. § 152 ods. 8 Zákonníka práce vymedzuje výšku finančného príspevku na stravovanie. Suma finančného príspevku na stravovanie je suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom, najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky.

Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom, suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Okrem uvedeného zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi aj príspevok zo sociálneho fondu.

V súlade s § 152 ods. 1 Zákonníka práce by malo zabezpečené stravovanie zodpovedať zásadám správnej výživy. Zákonník práce vo svojich ustanoveniach neupravuje, ako sa bude kontrolovať dodržiavanie tejto zásady vo vzťahu k poskytovaniu finančného príspevku na stravovanie. Zamestnancovi teda zo Zákonníka práce nevyplýva povinnosť dokladovať využitie predmetného príspevku.