Účtovná závierka v podvojnom účtovníctve podnikateľov k 31. 12. 2024

Požiadavky na zostavovanie a zverejňovanie účtovnej závierky podľa slovenských účtovných predpisov sa priblížili medzinárodným účtovným štandardom (IAS/IFRS).

Poznámky sú dôležitou a neoddeliteľnou súčasťou účtovnej závierky tak, ako súvaha a výkaz ziskov a strát.

V závere dávame do pozornosti špecifické metodiky pre mikro, malé a veľké účtovné jednotky.

1. Úvod

Podstatou účtovnej závierky je zistiť k závierkovému dňu, aký je stav majetku, záväzkov a vlastného imania účtovnej jednotky ocenenom v peňažných jednotkách a v predpísanej štruktúre vyjadriť výsledok hospodárenia. Cieľom účtovnej závierky je zostaviť údaje v takej štruktúre, aby umožnili užívateľom účtovnej závierky získať prehľad o majetku, záväzkoch, vlastnom imaní, výsledku hospodárenia a finančnej situácii účtovnej jednotky. Z takto zostavených informácií je jedna z najdôležitejších informácia o predpoklade nepretržitého pokračovania činnosti podniku uvádzaná v poznámkach.

Účel účtovnej závierky

Vykonať sumarizáciu priebežného evidovania transakcií (bežného účtovníctva), ku ktorým dochádzalo v priebehu účtovného obdobia, vykonať inventarizáciu a zaúčtovať uzávierkové účtovné prípady. Účtovníctvo účtovnej jednotky je úplné, ak účtovná jednotka zaúčtovala v účtovnom období v účtovných knihách všetky účtovné prípady, zostavila individuálnu účtovnú závierku, prípadne konsolidovanú účtovnú závierku, vyhotovila výročnú správu, prípadne konsolidovanú výročnú správu, zverejnila údaje, uložila dokumenty a má o týchto skutočnostiach všetky účtovné záznamy.

Základné predpoklady zostavenia účtovnej závierky

Základným predpokladom zostavenia účtovnej závierky je mať správne, úplne a preukázateľne vedené priebežné účtovníctvo tak, ako to požadujú ustanovenia § 8 zákona o účtovníctve. Podstatné je zaznamenať všetky účtovné prípady a tieto doložiť účtovnými dokladmi podľa § 10 zákona o účtovníctve.

Nevyhnutné podklady, z ktorých je potrebné pri zostavovaní účtovnej závierky a prác s tým spojených vychádzať, sú najmä základné dokumenty spoločnosti (zakladacia listina, stanovy, spoločenská zmluva, výpis z obchodného registra a pod.), hlavná kniha za celé účtovné obdobie (obsahuje všetky účtovné zápisy podľa vecného, systematického hľadiska), evidencia majetku (registre), výsledky inventarizácie, interné účtovné smernice.

Inventarizácia slúži na zisťovanie a spísanie skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov (vlastného imania). Jej súčasťou je porovnanie skutočného stavu so stavom vykazovaným v účtovníctve. Pri inventarizácii sa zisťujú príčiny rozdielov, zodpovednosť za tieto rozdiely a navrhuje sa ich vysporiadanie. Výstupom inventarizácie je tiež posúdenie ocenenia majetku (§ 26 a § 27 zákona o účtovníctve), teda aj posúdenie správnosti stanoveného odpisovania, opravných položiek, rezerv a prípadného ocenenia reálnou hodnotou. V podstate je inventarizácia komplex logicky nadväzujúcich prác na overenie vecnej správnosti účtovníctva.

Inventúra je súčasťou inventarizácie a môže byť fyzická, dokladová alebo kombinovaná. Fyzická inventúra je inventúra, pri ktorej sa zisťuje a spisuje skutočný stav aktív na základe fyzického prepočítania. Dokladová inventúra je inventúra, kde sa zisťuje súpis aktív alebo pasív na základe príslušných účtovných dokladov. Kombinovaná inventúra je prienikom dvoch predchádzajúcich, vykonáva sa napr. pri pozemkoch a pod.

2. Prehľad všeobecne záväzných právnych predpisov

V čase písania príspevku bol prehľad vybraných predpisov uverejňovaných v Zbierke zákonov SR po číslo 284/2024 Z. z. a vo Finančnom spravodajcovi MF SR po príspevok 17/2024.

Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov – ostatné novely č. 309/2023 Z. z. a č. 105/2024 Z. z. (napr. zvyšuje veľkostné kritériá pre triedenie na mikro, malá, veľká ÚJ; výročná správa – aspekty udržateľnosti).

Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov; ďalej len „postupy účtovania“ – ostatná novela č. MF/005391/2024-74 je platná od 15. 3. 2024 (príspevok FS/4/2024) a upravuje účtovanie o premenách obchodných spoločností podľa zákona č. 309/2023 Z. z.

Opatrenie MF SR č. MF/15464/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre mikro účtovné jednotky (FS/12/2013) – ostatná novela č. MF/14775/2017-74 je platná od 1. 1. 2018 (príspevok FS/17/2017).

Opatrenie MF SR č. MF/23378/2014-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o individuálnej účtovnej závierke a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre malé účtovné jednotky (FS č. 12/2014) – ostatná novela č. MF/14774/2017-74 je platná od 1. 1. 2018 (príspevok FS/16/2017).

Opatrenie MF SR č. MF/23377/2014-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o individuálnej účtovnej závierke a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre veľké účtovné jednotky a subjekty verejného záujmu (FS č. 12/2014) – ostatná novela č. MF/14770/2017-74 je platná od 1. 1. 2018 (príspevok FS/15/2017).

3. Prehľad prác a úloh pred uzavretím účtovných kníh

3.1 Kontrola bilančnej kontinuity

Kontrola otvorenia účtovných kníh (nadväznosť účtov 702 a 701)

Kontrolou otvorenia účtovných kníh sa zisťuje dodržanie bilančnej kontinuity podľa § 16 ods. 12 zákona o účtovníctve medzi dvomi účtovnými obdobiami. Podľa § 3 ods. 4 zákona o účtovníctve môže byť účtovným obdobím aj hospodársky rok, a to bez povoľovacieho konania jednoduchým oznámením na daňový úrad; dôležité pritom je tiež to, že je to súčasne aj zdaňovacie obdobie podľa § 41 ods. 10 zákona o dani z príjmov (ZDP).

Účty hlavnej knihy sa otvárajú účtovnými zápismi, keď sa začiatočné stavy novootváraných účtov aktív a pasív pre rok 2024 účtujú súvzťažne s účtom 701 – Začiatočný účet súvahový.

Stavy jednotlivých súvahových položiek (aktíva a pasíva) účtu 701 – Začiatočný účet súvahový (hlavná kniha 2024) musia nadväzovať na konečné zostatky vykázané na účte 702 – Konečný účet súvahový (hlavná kniha 2023).

Otvorenie účtovných kníh musí byť doložené účtovným dokladom. V prípade, že účtovný doklad o otvorení účtovných kníh 2024 nie je výsledkom automatizovaného spracovania účtovníctva, môže byť vystavený manuálne, alebo zápis preukázaný dokumentáciou k programovému vybaveniu (účtovnému softvéru).

Účtový rozvrh platný v účtovnej jednotke na účtovné obdobie roku 2024 musí byť upravený v súlade s postupmi účtovania a rámcovou účtovou osnovou. Účtovné jednotky si môžu podľa § 3 postupov účtovania vytvoriť aj vlastné súvahové účty nad rozsah rámcovej účtovej osnovy, nie však účty výsledkové.

Vysporiadanie výsledku hospodárenia predchádzajúceho roka

Rozdelenie účtovného zisku, prípadne usporiadanie účtovnej straty za rok 2023 sa vykoná prostredníctvom účtu 431 – Výsledok hospodárenia vo schvaľovaní.

Účtovný zisk, prípadne účtovná strata z roku 2023 zaúčtovaná na účte 701 – Začiatočný účet súvahový sa zaúčtuje súvzťažne v prospech alebo na ťarchu účtu 431 pri otvorení účtovných kníh.

Účet 431 – Výsledok hospodárenia vo schvaľovaní nesmie mať ku dňu 31. 12. 2024 žiadny zostatok.

Výsledok hospodárenia sa zúčtuje podľa pravidiel ustanovených Obchodným zákonníkom, prípadne iným predpisom na základe rozhodnutia príslušného štatutárneho orgánu účtovnej jednotky. Podľa tohto rozhodnutia účtovná jednotka vystaví interný účtovný doklad, ktorý spolu s príslušným rozhodnutím valného zhromaždenia preukazuje tento účtovný prípad.

V prípade, že do konca roku nebude prijaté rozhodnutie o zúčtovaní výsledku hospodárenia (alebo jeho časti), tento sa zaúčtuje účtovným predpisom 431/428 na účet 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov v prípade zisku alebo účtovným predpisom 429/431 na účet 429 – Neuhradená strata minulých rokov v prípade straty. Dôvod, prečo štatutárne orgány oficiálne nerozhodli o zúčtovaní výsledku hospodárenia za rok 2023, treba uviesť v poznámkach.

Upozornenie!

Podľa § 68b Obchodného zákonníka môže byť dôvodom na zrušenie spoločnosti porušenie povinnosti vytvoriť alebo doplniť rezervný fond (účet 417 alebo 421) alebo uložiť účtovnú závierku do zbierky listín.

V prípade, ak sa rozhodne o vyplatení podielov (dividend) spoločníkom, upozorňujeme, že maximálna výška je obmedzená § 123 a § 179 Obchodného zákonníka tak, že nesmie sa znížiť vlastné imanie pod výšku základného imania a povinného rezervného fondu. Režim zdanenia podielov na zisku sa posudzuje v každom konkrétnom prípade tiež podľa štruktúrovaných podmienok § 52zi ods. 5 až 8 ZDP.

3.2 Zabezpečenie verného a pravdivého obrazu predmetu účtovníctva

3.2.1 Inventarizácia majetku, záväzkov a vlastného imania

Riadne vykonanie inventarizácie s požadovanými výsledkami sa dá dosiahnuť len po zodpovednej organizačnej príprave (napr. internou smernicou) a jej včasnom vykonaní. Do včasného vykonania patrí aj záverečné zhrnutie a zaúčtovanie výsledkov.

Inventarizáciou sa overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov – vlastného imania (§ 59 ods. 1 postupov účtovania). V podstate je potrebné vykonať inventarizáciu všetkých položiek súvahy (súvahové účty).

Vykonanie inventarizácie je stanovené zákonom o účtovníctve (§ 6 ods. 3; § 29 a § 30) a v prípade jej nevykonania alebo neúplného vykonania nie je účtovníctvo správne a preukázateľné. Účtovníctvo je preukázateľné, len ak sú všetky účtovné záznamy preukázateľné a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu. Skutočný stav majetku, záväzkov a vlastného imania sa zaznamenáva do inventúrnych súpisov.

Fyzickú inventúru hmotného majetku okrem zásob, ktorú nemožno vykonať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, možno vykonávať tri mesiace pred účtovnou závierkou a mesiac po nej. To znamená, že inventúra hmotného majetku sa môže vykonávať od 1. 10. 2024 do 31. 1. 2025. Fyzickú inventúru zásob môže účtovná jednotka vykonávať kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia a aj mesiac po ňom. Pritom sa musí preukázať stav majetku k 31. 12. 2024, a to údajmi fyzickej inventúry upravenými o prírastky a úbytky. Záväzky a iný majetok ako hmotný majetok (dokladová inventúra) sa inventarizuje len k 31. 12. 2024.

Inventarizačné rozdiely sa musia zaúčtovať do účtovného obdobia (kalendárneho roka alebo hospodárskeho roka), za ktoré bola inventarizácia uskutočnená. Účtovanie inventarizačných rozdielov upravuje najmä § 11 postupov účtovania, plus niektoré špecifiká sú upravené pri jednotlivých účtových triedach (napr. § 21 ods. 2 dlhodobý majetok; § 43 zásoby).

Inventarizácia je základom všetkých uzávierkových činností, a preto by mala byť v účtovných jednotkách organizačne upravená internou smernicou, ktorá obsahuje najmä harmonogram prác, termíny, inventúrne komisie a ich právomoc a zodpovednosť pri inventarizácii. Pri zostavovaní takejto internej smernice sa dá inšpirovať dnes už neplatnou vyhláškou č. 155/1971 Zb. o inventarizácii hospodárskych prostriedkov (slov-lex.sk).

Inventarizácia by mala byť ukončená schválením záverečného súhrnného inventarizačného zápisu tak, ako to ustanovuje § 30 ods. 3 zákona o účtovníctve. V tomto dokumente sa má potvrdiť, že inventarizácia bola v súlade so zákonom o účtovníctve a internou smernicou účtovnej jednotky.

V inventarizačnom zápise sa najmä kvantifikujú inventarizačné rozdiely a spôsob ich účtovného vysporiadania (odkaz na interný účtovný doklad), ako aj výsledky posúdenia reálnosti ocenenia majetku a záväzkov – teda vplyv na účtovanie opravných položiek, rezerv, odpisov podľa § 26 zákona o účtovníctve a ocenenie vybraných položiek reálnou hodnotou podľa § 27 zákona o účtovníctve. Inventarizačný zápis je účtovný záznam, ktorý podľa zákona o účtovníctve podlieha povinnej archivácii (10 rokov).

3.2.2 Zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov týkajúcich sa roku 2024

V účtovnej závierke musia byť zohľadnené všetky informácie týkajúce sa stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, pokiaľ sa získali do dňa jej zostavenia – teda do dňa podpísania výkazov účtovnej závierky (§ 17 ods. 8 zákona o účtovníctve). Toto sa vykonáva cez upravujúce závierkové účtovné prípady [§ 2a ods. 1 písm. b) postupov účtovania] alebo sa tieto prípady uvedú ako tzv. následné udalosti v poznámkach k účtovnej závierke.

Upravujúcimi závierkovými účtovnými prípadmi sa napr. upraví výška opravnej položky (§ 18 ods. 9 postupov účtovania), upraví sa výška rezervy (§ 19 ods. 6), upraví sa výška pohľadávky (§ 48 ods. 3) alebo upraví sa výška záväzku (§ 50 ods. 6).

Upravujúcim závierkovým účtovným prípadom je aj zaúčtovanie pohľadávky na vrátenie zahraničnej DPH z iného členského štátu účtovným zápisom 378/648 (FS/4/2006).

Je treba zabezpečiť údaje o všetkých účtovných prípadoch, ktoré sa v účtovnom období 2024 uskutočnili, a urgentne požadovať vystavenie dodávateľských faktúr za dodané tovary a služby s cieľom maximálne obmedziť účtovanie na účtoch rezerv alebo nevyfakturovaných dodávok.

Zaúčtujú sa všetky peňažné operácie vykonané bankou do 31. 12. 2024, aj keď výpisy týchto operácií boli účtovnej jednotke doručené v roku 2025.

Preddavky k vyúčtovaniu je potrebné zúčtovať (priradiť) tak, aby sa správne účtovne zobrazili už realizované nákupy do 31. 12. 2024.

Na základe interného účtovného dokladu sa zaúčtujú mzdové náklady podľa výplatných listín za december 2024.

Vyúčtujú sa odbery pohonných látok na kreditné karty, uskutočnené do 31. 12. 2024.

Zaúčtujú sa účtovné prípady, ktoré vyplývajú priamo zo zmlúv (napr. finančný prenájom, nájomné, poistné, úroky, zmluvné pokuty alebo penále a pod.) alebo z osobitných predpisov (napr. odvod za nezamestnanie zdravotne postihnutých, ročné zúčtovanie SF) bez toho, aby sa na ne vystavovali faktúry. K tomuto je vhodné, keď podnik vedie centrálny register zmlúv, aby boli k dispozícii aj pre takýto účel závierkových prác.

Zaúčtujú sa vystavené faktúry za dodanie tovarov alebo služieb do 31. 12. 2024 bez ohľadu na dátum ich vyhotovenia.

Zaúčtujú sa všetky došlé faktúry za splnené dodávky alebo služby do 31. 12. 2024, bez ohľadu na dátum ich vyhotovenia.

Zabezpečí sa účtovné zobrazenie neukončených sporov na základe podkladov od právnika, napr. očakávaný dosah z pracovných, odchodných, daňových a iných prípadov (colnica, poistné fondy).

Skontroluje sa obratová predvaha po zaúčtovaní všetkých účtovných prípadov v roku 2024, v ktorej sa musia rovnať obraty strany MD všetkých účtov, s obratmi strany DAL všetkých účtov. Prípadný rozdiel signalizuje, že niektorý účtovný zápis nebol vykonaný podvojným spôsobom (na stranu MD a DAL boli účtované nerovnaké sumy). Kontrolu je možné vykonať z pohľadu obratov za celý rok, podľa obratov za mesiace alebo podľa obratov z jednotlivých dokladov.

3.2.3 Časové rozlišovanie

Náklady a výnosy sa účtujú zásadne do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia. V sporných prípadoch možno zjednodušene postupovať tak, že výnosy sa účtujú do obdobia, s ktorým vecne súvisia (realizačný princíp) a náklady patriace k týmto výnosom sa účtujú tiež do tohto obdobia; používaný postup pri časovom rozlišovaní v zložitých prípadoch by mal byť potom ustálený v internej smernici. Náhrady vynaložených nákladov minulých účtovných období sa účtujú do výnosov bežného roka.

Náklady, ktoré sa týkajú budúcich období, sa časovo rozlišujú vo forme nákladov budúcich období; pravidlo „výdavok teraz a náklad potom“ (381/221, 5xx/381). Príjmy, ktoré sa týkajú budúcich období, sa časovo rozlišujú vo forme príjmov budúcich období; pravidlo „výnos teraz, príjem potom“ (385/6xx, 221/385). V súvahe sa vykazujú v aktívach v členení na krátkodobé a dlhodobé.

Výdavky, ktoré sa týkajú budúcich období, sa časovo rozlišujú vo forme výdavkov budúcich období; pravidlo „náklad teraz, výdavok potom“ (5xx/383, 383/221). Výnosy, ktoré sa týkajú budúcich období, sa časovo rozlišujú vo forme výnosov budúcich období; pravidlo príjem teraz, výnos potom“ (221/384, 384/6xx). V súvahe sa vykazujú v pasívach v členení na krátkodobé a dlhodobé.

Zúčtovanie nákladov budúcich období na príslušný účet nákladov sa vykoná v účtovnom období, s ktorým časovo rozlíšené náklady vecne súvisia, toto obdobie býva v praxi určené spravidla zmluvami, prípadne zákonnými normami.

Typické tituly na časové rozlíšenie sú služby zaplatené vopred, ak budú plnené aj po závierkovom dni, napríklad – nájomné, poistné, úroky, rôzne predplatné, telefónne poplatky, garančné paušály, reklama.

Nárok na poistné náhrady alebo úroky, úroky z omeškania, zmluvné pokuty, pokuty, penále resp. povinnosť ich platenia je nevyhnutné zaúčtovať do obdobia, ktorého sa časovo a vecne týkajú. Na tento účel sa použijú príslušné účty pohľadávok (určitá aj neurčitá výška), resp. príslušné účty záväzkov (určitá výška) alebo účty rezerv (neurčitá výška).

Účtovanie nároku na vyššie uvedené položky (napr. úroky z omeškania) záleží od znenia obchodnej zmluvy alebo od iných relevantných dokladov. Podľa § 369 Obchodného zákonníka má veriteľ právo (nie povinnosť) požadovať úroky z omeškania. Ak však veriteľ svoje právo uplatní písomným prejavom vôle (napr. vystavením faktúry, písomným uplatnením príslušenstva pohľadávky na súde), potom sa úroky z omeškania musia zaúčtovať, inak účtovníctvo nie je úplné (podporne pozri FS/1/1997).

3.2.4 Kurzové rozdiely

Inšpirujte sa informáciami a odporúčaniami vo videoškolení:

Účtovná závierka v podvojnom účtovníctve za rok 2024

 

 

Získajte prístup k celému obsahu, funkciám a službám

 

 Viac ako 12 000 aktuálnych dokumentov

 Viac ako 90 aktuálnych videoškolení s obľúbenými lektormi

 Tím odborníkov na telefóne a online chate každý pracovný deň

 Pravidelné Online / Video rozhovory s odborníkmi

 Osobný profil s Vašimi záložkami, históriou, poznámkami...

 Mesačný prehľad najdôležitejších informácií priamo do e-mailu

 

Cena (ročný prístup): 477,24 € s DPH (388 € bez DPH)

  Objednať ročný prístup v e-shope zakon.sk

 

Všetky výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?

Prihláste sa na odber noviniek e-mailom.

 

Prihlásiť sa na odber