Usmernenie MF SR č. MF/016332/2021-724 k uplatňovaniu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia

Podľa § 45 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) a § 160 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“) Ministerstvo financií Slovenskej republiky vydáva usmernenie na zabezpečenie jednotného postupu pri uplatňovaní zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.

ČASŤ I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1
Účel a predmet zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia

1. Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „ZZDZ“) predstavujú jeden zo základných nástrojov úpravy medzinárodných daňových vzťahov. Účelom ZZDZ je zamedzenie dvojitého zdanenia v súvislosti s daňami z príjmov a majetku bez toho, aby sa vytvárali príležitosti na ich nezdaňovanie alebo znížené zdanenie. K uvedenému môže dochádzať prostredníctvom daňových únikov alebo vyhýbania sa daňovej povinnosti (vrátane využívania schém najvýhodnejších daňových podmienok tzv. treaty shopping s cieľom získať úľavy, ktoré takáto ZZDZ poskytuje ako nepriamu výhodu pre rezidentov tretích krajín).

2. Prostredníctvom ZZDZ sa upravuje alokácia práv zmluvných štátov na zdanenie určitého príjmu, ktorý má zdroj v jednom štáte a plynie rezidentovi druhého zmluvného štátu. ZZDZ vymedzujú zmluvný štát, ktorý má právo na zdanenie príjmu (štát zdroja príjmu alebo štát rezidencie daňovníka) a tiež stanovujú spôsob zamedzenia dvojitého zdanenia rovnakého príjmu. Navyše, ZZDZ obsahujú ustanovenia na podporu administratívnej spolupráce v oblasti daní medzi zmluvnými štátmi, zabezpečenie rovnakého zaobchádzania (nediskriminácia) s daňovníkmi a posilnenie právnej istoty daňovníkov.

3. Zoznam platných a účinných ZZDZ, ktoré má Slovenská republika uzatvorené, je uverejnený na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky (http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8688). Na základe výstupov Akcie 15 iniciatívy G20/OECD BEPS (Base Erosion and Profit Shifting) bol dňa 07. 06. 2017 podpísaný Mnohostranný dohovor na zavedenie opatrení na zamedzenie narúšania základov dane a presunov ziskov súvisiacich s daňovými zmluvami (ďalej len „Mnohostranný dohovor“¹⁾), ktorý postupne modifikuje oznámené platné ZZDZ zmluvných strán (štátov alebo jurisdikcií) o vybrané opatrenia na zamedzenie ich zneužívania a zvýšenie daňovej istoty. Rozsah a znenie modifikácie jednotlivých ZZDZ je vyhlásené samostatnými a právne nezáväznými oznámeniami Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, pričom právne záväzný je Mnohostranný dohovor.

4. ZZDZ, ktoré Slovenská republika uzatvára, majú danú štruktúru, ktorá vychádza z medzinárodne dohodnutých modelových zmlúv. Predmetné modelové zmluvy sa odlišujú najmä kritériami, na základe ktorých sa určuje štát s právom na zdanenie príjmov. Konkrétne ide o nasledovné modelové zmluvy:

1. Modelová daňová zmluva o príjmoch a o majetku OECD (ďalej len „Modelová zmluva OECD“) – tento model využívajú najmä rozvinuté štáty, nakoľko právo na zdanenie príjmu sa prevažne ponecháva štátu, v ktorom je daňovník rezidentom na daňové účely a
2. Modelová zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia medzi rozvinutými a rozvojovými štátmi OSN (ďalej len „Modelová zmluva OSN“) – tento model sa uzatvára primárne medzi rozvojovými štátmi alebo s rozvojovými štátmi, pretože právo na zdanenie príjmu sa vo väčšej miere prisudzuje štátu zdroja príjmu daňovníka.

K obom modelovým daňovým zmluvám je vydaný aj príslušný komentár, ktorý predstavuje doplnkový výkladový prostriedok.

5. Keďže Slovenská republika je od roku 2000 členským štátom OECD, pri rokovaní a uzatváraní ZZDZ vychádza predovšetkým zo znenia Modelovej zmluvy OECD. Modelovú zmluvu OECD a Komentár k Modelovej zmluve OECD (ďalej len „Komentár“) vydáva a pravidelne aktualizuje Výbor pre daňové záležitosti OECD (OECD Committee on Fiscal Affairs²⁾). V tejto súvislosti je potrebné poukázať na fakt, že každá ZZDZ je výsledkom bilaterálnych rokovaní dvoch zmluvných strán, ktoré zohľadňujú špecifiká svojich vnútroštátnych daňových systémov a tiež pravidlá medzinárodného zdaňovania.

6. Pri výklade ZZDZ Slovenská republika prihliada na aktuálne znenie Komentára, ktorý je najčastejšie používaným referenčným zdrojom pri uzatváraní konkrétnych ZZDZ a pri výklade ich ustanovení. Modelová zmluva OECD s Komentárom sú uznávaným nástrojom jednotnej interpretácie a uplatňovania ZZDZ daňovými správami jednotlivých zmluvných štátov a ich daňovými subjektami. Komentár je možné v súlade s článkom 32 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve (ďalej len „Dohovor“³⁾) použiť ako doplnkový prostriedok výkladu medzinárodných zmlúv. Podľa článku 32 Dohovoru doplnkové prostriedky výkladu, vrátane prípravných materiálov na zmluve a okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela, možno použiť buď pre potvrdenie významu, ktorý vyplýva z použitia článku 31 Dohovoru, alebo pre určenie významu, kde výklad podľa článku 31 Dohovoru ponecháva význam nejednoznačným alebo nejasným, alebo vedie k výsledku, ktorý je zrejme protizmyselný alebo nerozumný.

7. Slovenská republika aplikuje dynamický prístup k výkladu ZZDZ, ktorý presadzuje aj OECD. Nové znenie Komentára sa teda môže vzťahovať na znenie ZZDZ, ktoré boli uzavreté pred touto zmenou, ak:

1. príslušné zmluvné štáty (členské štáty OECD) neuplatnia výhrady voči novému zneniu a
2. cieľom zmeny znenia Komentára je len vyjasniť a nie zmeniť význam dotknutých ustanovení Modelovej zmluvy OECD.

V takýchto prípadoch je možné použiť výklad obsiahnutý v Komentári aj na ZZDZ uzatvorené medzi štátmi pred tým, ako bola prijatá takáto zmena Komentára.

8. V súlade s Komentárom k Modelovej zmluve OECD sa môžu zmluvné štáty vzájomne dohodnúť na odlišnom znení vybraných ustanovení ZZDZ. Výhrada (Reservation) vyjadruje zámer štátu uplatniť si právo pozmeniť, špecifikovať, vkladať alebo nevkladať do ZZDZ ustanovenia v podobe, v akej sú obsiahnuté v Modelovej zmluve OECD. Štát nemusí vyjadriť výhradu v súvislosti so zámerom použiť v ZZDZ alternatívne alebo doplnkové ustanovenia v Komentári alebo v súvislosti so zámerom upraviť znenie ustanovenia ZZDZ s cieľom potvrdiť alebo vložiť výklad podľa Komentára. Napriek tomu, že štát vznesie určitú výhradu, iný štát pri vyjednávaní ZZDZ s týmto štátom postupuje slobodne podľa princípov reciprocity. Výhrada štátu, ktorá reálne nebola dohodnutá v príslušnej ZZDZ, nie je účinná pri interpretácii tejto ZZDZ.

9. V súlade s Modelovou zmluvou OECD členské štáty OECD, ktoré nesúhlasia s interpretáciou príslušných článkov Modelovej zmluvy OECD vymedzenou v Komentári, môžu oznámiť svoju pozíciu k ich aplikácii formou pripomienky (Observation) ku Komentáru. Tieto pripomienky ku Komentáru teda nevyjadrujú nesúhlas štátu so znením Modelovej zmluvy OECD, ale vyjadrujú ako členský štát, ktorý vznesie pripomienku ku Komentáru, interpretuje alebo aplikuje príslušný článok Modelovej zmluvy OECD. Takto prezentovaná pozícia interpretácie alebo aplikácie príslušného článku Modelovej zmluvy OECD sa považuje za unilaterálny prostriedok výkladu ZZDZ.

10. V súvislosti s pojmami, ktoré nie sú definované v príslušnej ZZDZ, sa v súlade s článkom 3 odsekom 2 Modelovej zmluvy OECD postupuje v súlade s definíciou vymedzenou vo vnútroštátnych daňových právnych predpisoch.

11. Ustanovenia odsekov 5 až 10 sa analogicky a primerane vzťahujú aj na Modelovú zmluvu OSN.

Článok 2
Vzťah ZZDZ s vnútroštátnymi daňovými právnymi predpismi

1. Medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Do tejto kategórie medzinárodných zmlúv patria aj ZZDZ. Účelom ústavnej úpravy je všeobecné stanovenie prednosti medzinárodnej zmluvy v prípade konfliktu s vnútroštátnym predpisom. Pokiaľ ide o oblasť, ktorá je pokrytá vnútroštátnou právnou úpravou, úprava v ZZDZ má vždy prednosť.

2. Právne vzťahy medzi vnútroštátnymi predpismi v oblastí daní a ZZDZ sú upravené v:

1. § 1 ods. 2 zákona o dani z príjmov a
2. § 162 daňového poriadku.

3. Podľa § 1 ods. 2 zákona o dani z príjmov medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo dohoda, ktorá upravuje zdanenie a s tým súvisiace právne vzťahy vo vzťahu k nesamosprávnym územiam, ktoré v medzinárodných vzťahoch vystupujú samostatne, má prednosť pred týmto zákonom (zákonná prioritná doložka), t. j. ustanovenia tohto zákona sa nepoužijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, poskytuje výhodnejšie zaobchádzanie vo vzťahu k daňovníkom. Po praktickej stránke to znamená, že sa napr. neuplatnia sadzby dane podľa vnútroštátneho predpisu, ak ZZDZ stanovuje nižšiu sadzbu dane, resp. sa určitý príjem v štáte zdroja nezdaní.

4. Vo všeobecnosti ZZDZ nezakladajú prísnejšie zdanenie, ako ukladajú vnútroštátne predpisy a ani neobsahujú povinnosti nad rámec vnútroštátnych predpisov zmluvných štátov. ZZDZ takéto predpisy môžu iba modifikovať. ZZDZ vymedzujú hranice uplatňovania vnútroštátnych predpisov, pričom ich nerozširujú a nenahrádzajú vnútroštátne predpisy.

Článok 3
Podmienky pre uplatnenie príslušnej ZZDZ

1. Zákon o dani z príjmov rozlišuje daňovníkov podľa osobnej príslušnosti k Slovenskej republike na daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezidentov Slovenskej republiky) a daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidentov Slovenskej republiky). Od tejto skutočnosti sa následne odvíja predmet dane na území Slovenskej republiky a ďalšie daňové povinnosti vymedzené v zákone o dani z príjmov.

2. Pri posudzovaní rozsahu daňovej povinnosti daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky je však potrebné postupovať nielen podľa zákona o dani z príjmov, ale tiež podľa ustanovení ZZDZ, ak sa jedná o štát, s ktorým má Slovenská republika uzavretú ZZDZ.

3. V súlade s článkom 1 Modelovej zmluvy OECD právo na využívanie výhod z nej majú osoby, ktoré sú rezidentmi jedného alebo oboch zmluvných štátov. Pojem „osoba“ je ďalej definovaný v článku 3 Modelovej zmluvy OECD a „rezident“ v článku 4 Modelovej zmluvy OECD.

4. Pre poskytnutie výhod plynúcich z príslušnej ZZDZ sa vo všeobecnosti sleduje:

1. aby poberateľom príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky bola osoba, ktorá je daňovým rezidentom druhého zmluvného štátu,
2. pri vybraných druhoch príjmov aj skutočné vlastníctvo (konečného príjemcu) týchto príjmov,
3. naplnenie ďalších podmienok uvedených v príslušnej ZZDZ (napr. v článku „Obmedzenie výhod“/„Limitation of benefits“) alebo vnútroštátnym zákonom, ak je to náležité.

5. Pri daňovníkoch s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky podľa § 2 písm. d) zákona o dani z príjmov sú podrobnejšie informácie k určovaniu daňovej rezidencie vymedzené v metodickom usmernení Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky⁴⁾. Právny rámec pre vydávanie potvrdenia o daňovej rezidencii ustanovuje § 51g zákona o dani z príjmov a konkrétnejší postup pre daňovníka je uvedený v informácii Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky k potvrdzovaniu daňovej rezidencie pre daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky uverejnenej na webovom sídle finančnej správy.

6. Preukazným dokladom daňovej rezidencie v prípade daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky podľa § 2 písm. e) zákona o dani z príjmov je predovšetkým potvrdenie o mieste daňovej rezidencie daňovníka v príslušnom zdaňovacom období vydané zahraničným správcom dane. Ak daňovník požadované skutočnosti nepreukáže, rozsah jeho daňových povinností na území Slovenskej republiky sa posudzuje výlučne podľa ustanovení zákona o dani z príjmov a príslušná ZZDZ sa neuplatní.

ČASŤ II
POSTUP PRI PRÍJMOCH, Z KTORÝCH SA DAŇ VYBERÁ ZRÁŽKOU PODĽA ZZDZ

Článok 4
Postup daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, platiteľa dane a správcu dane

1. Pri tzv. pasívnych príjmoch, akými sú dividendy, úroky a licenčné poplatky (vymedzené zvyčajne v článkoch 10, 11 a 12 ZZDZ) sa v nadväznosti na znenie príslušného ustanovenia v

ZZDZ môže uplatniť zdanenie v štáte zdroja zrážkovou daňou v obmedzenej výške za predpokladu, že príjemca je

1. rezidentom druhého zmluvného štátu a
2. skutočným vlastníkom (konečným príjemcom) príjmu.

Uplatnenie zníženej sadzby dane v štáte zdroja teda môže byť podmienené preukázaním daňovej rezidencie príjemcu a preukázaním, že príjemca je skutočným vlastníkom (konečným príjemcom) príjmu⁵⁾. Uvedené skutočnosti preukazuje príjemca príjmu platiteľovi dane, a to najneskôr do termínu výplaty, poukázania alebo pripísania úhrady v jeho prospech.

2. Platiteľom dane podľa § 2 písm. v) zákona o dani z príjmov je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka, a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá.

3. Platiteľom dane je

1. tuzemský platiteľ dane – každý rezident (daňovník podľa § 2 písm. d) zákona o dani z príjmov), na ktorého sa vzťahuje ustanovenie § 2 písm. v) zákona o dani z príjmov,
2. zahraničný platiteľ dane – len nerezident (daňovník podľa § 2 písm. e) zákona o dani z príjmov), ktorý podľa § 48 zákona o dani z príjmov

1. má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň, alebo

2. vypláca, poukazuje alebo pripisuje príjem podľa § 16 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov, alebo

3. na území Slovenskej republiky zamestnáva zamestnancov dlhšie ako 183 dní⁶⁾.

4. Platitelia dane posudzujú rezidenciu osôb a skutočné vlastníctvo príjmu pri výplate, poukázaní alebo pripísaní úhrad v ich prospech, pričom pri overovaní správnosti posúdenia zdaniteľnosti predmetných príjmov správcom dane platitelia dane preukazujú tieto skutočnosti správcovi dane.

5. Ak zahraničný daňovník, ktorému plynú príjmy typu dividend, úrokov alebo licenčných poplatkov zo zdroja na území Slovenskej republiky, preukáže všetky požadované skutočnosti najneskôr do termínu výplaty, poukázania alebo pripísania úhrady v jeho prospech, platiteľ dane uplatní príslušnú ZZDZ.

6. Platiteľ dane podľa § 43 zákona o dani z príjmov

1. 1. zrazenú daň odvedie správcovi dane najneskôr do 15. dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac,
   2. oznámi zrazenie a odvedenie dane správcovi dane najneskôr do 15-teho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac na predpísanom tlačive uverejnenom na webovom sídle finančnej správy. V tlačive sa uvádzajú súhrnné údaje o zrazenej a odvedenej dani vyberanej zrážkou v členení na daňovníkov. Členenie aj na jednotlivé druhy príjmov je povinné

1. pri platbách plynúcich daňovníkom nespolupracujúcich jurisdikcií podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov alebo

2. ak daňovník, ktorý nie je daňovníkom nespolupracujúcich jurisdikcií podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov, žiada o vydanie potvrdenia o zaplatení dane.

7. Platiteľ dane neaplikuje ZZDZ v momente „výplaty“ zdaniteľného príjmu, ak má pochybnosti o splnení podmienok a skutočností uvedených v odseku 1 podstatných pre uplatnenie výhod a úľav podľa ZZDZ. Ak daňovník podstatné skutočnosti nepreukáže platiteľovi dane vôbec, nepreukáže ich dostatočne, resp. ak má platiteľ dane akékoľvek pochybnosti o správnosti a vierohodnosti skutočností a okolností preukazovaných daňovníkom, platiteľ dane postupuje výlučne podľa ustanovení zákona o dani z príjmov a zrazí daň vyberanú zrážkou podľa sadzby, ktorú ustanovuje § 43 zákona o dani z príjmov.

Ak platiteľ dane zistí, že skutočným vlastníkom (konečným príjemcom) vyplácaných príjmov je iná osoba (napríklad z iného zmluvného štátu), ako osoba bezprostredného príjemcu príjmov, po preukázaní požadovaných skutočností uplatní ZZDZ uzatvorenú so štátom, ktorého daňovník je skutočným vlastníkom (konečným príjemcom) vyplácaných príjmov.

8. Ak daň nie je platiteľom dane zrazená v správnej výške, či už z dôvodu, že daňovník do momentu výplaty nepreukáže slovenskému platiteľovi dane všetky požadované skutočnosti, alebo slovenský platiteľ dane má pochybnosti o splnení podmienok a skutočností relevantných pre uplatnenie výhod zo ZZDZ, alebo z akéhokoľvek iného dôvodu, vzniknutý rozdiel je nedoplatkom, resp. preplatkom dane platiteľa dane. Vychádzajúc z ustanovení § 43 ods. 12 a § 43a zákona o dani z príjmov prípadné opravy zdaňovania príjmov zdaňovaných zrážkou sa realizujú prostredníctvom platiteľa dane, ktorý je za „nesprávnosť“ zdanenia priamo zodpovedný. Platiteľ dane vykoná opravu prostredníctvom oznámenia uvedeného v odseku 6 tohto usmernenia, v ktorom vyznačí, že oznámenie podáva z dôvodu opravy údajov uvedených v predchádzajúcom oznámení. K takto podanému oznámeniu platiteľ dane priloží žiadosť o vrátenie daňového preplatku, v ktorej uvedie

1. dôvod podania „opravného“ oznámenia (napr. že potvrdenie o daňovej rezidencii mu bolo predložené dodatočne po lehote na zrazenie a odvedenie dane a pod.),
2. číslo účtu, na ktorý má byť daňový preplatok vrátený,
3. prílohy k písomnej žiadosti: preukazný doklad o mieste daňovej rezidencie daňovníka v čase poberania príjmu, doklady preukazujúce skutočné vlastníctvo príjmov⁵⁾, napr. zmluvu súvisiacu s vlastníctvom príjmov alebo doklad o zápise majetku v zozname/registri, príp. čestné vyhlásenie o skutočnom vlastníctve príjmov a iné.

Po overení všetkých skutočností správca dane zašle sumu daňového preplatku na účet uvedený platiteľom dane. Pre vrátenie preplatku dane sa použijú primerane ustanovenia § 79 daňového poriadku.

9. Zákon o dani z príjmov v § 43a ustanovuje možnosť pre daňovníka, ak má pochybnosti o správnosti zrazenej dane (napr. v prípade dane zrazenej podľa zákona o dani z príjmov a nie podľa príslušnej ZZDZ), požiadať platiteľa dane o vysvetlenie v lehote do 12 mesiacov odo dňa, keď k zrazeniu dane došlo.

Platiteľ dane v takom prípade postupuje v súlade s ustanoveniami a v lehotách uvedených v § 43a ods. 1 zákona o dani z príjmov. Ak po doručení písomného vysvetlenia platiteľa dane daňovník nesúhlasí s postupom platiteľa dane, môže správcovi dane podať sťažnosť na postup platiteľa dane. Správca dane, ktorý je miestne príslušný platiteľovi dane, o tejto sťažnosti rozhodne v súlade s § 43a ods. 3 zákona o dani z príjmov.

10. Osobitne a v špecifických prípadoch môže o vrátenie rozdielu medzi daňou zrazenou podľa § 43 zákona o dani z príjmov a daňou, ktorá môže byť uplatnená podľa ustanovení príslušnej ZZDZ, požiadať skutočný vlastník (konečný príjemca) príjmu priamo správcu dane, a to podľa § 69 ods. 5 daňového poriadku najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom mu vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie. Takýmto špecifickým prípadom môže byť napríklad zánik platiteľa dane, resp. ak tento s daňovníkom nekomunikuje. O tejto skutočnosti daňovník informuje správcu dane v podanej žiadosti.

11. Pri podávaní žiadosti o vrátenie daňového preplatku skutočný vlastník (konečný príjemca) príjmu postupuje takto

1. o vrátenie daňového preplatku dane požiada písomne miestne príslušného správcu dane, ktorým je podľa § 7 ods. 3 daňového poriadku Daňový úrad Bratislava,
2. v písomnej žiadosti sa uvádzajú nasledovné údaje: identifikačné údaje daňovníka, druh a výška príjmu, dátum výplaty, resp. prijatia platby, dátum odvedenia dane, ak je tento dátum daňovníkovi známy, identifikačné údaje platiteľa dane, odôvodnenie priamej žiadosti podľa odseku 10, číslo účtu, na ktorý má byť daňový preplatok vrátený, prehlásenie o vykonávaní/nevykonávaní činnosti na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne,
3. prílohy k písomnej žiadosti sú: preukazný doklad o mieste daňovej rezidencie daňovníka v čase poberania príjmu, doklady preukazujúce skutočné vlastníctvo príjmov⁵⁾, napr. zmluvu súvisiacu s vlastníctvom príjmov alebo doklad o zápise majetku v zozname/registri, príp. čestné vyhlásenie o skutočnom vlastníctve príjmov, potvrdenie o zaplatení dane⁷⁾, podané oznámenie uvedené v odseku 6 vzťahujúce sa k dani zrazenej a odvedenej platiteľom dane z príjmu, ktorý je predmetom tejto žiadosti, ak ho má skutočný vlastník (konečný príjemca) príjmu k dispozícii a iné.

12. Po obdržaní žiadosti a overení všetkých skutočností Daňový úrad Bratislava zašle sumu daňového preplatku na účet uvedený skutočným vlastníkom (konečným príjemcom) príjmu. Pre vrátenie preplatku dane sa použijú primerane ustanovenia § 79 daňového poriadku.

Článok 5 Zrušujúce ustanovenie

Týmto usmernením sa nahrádza pôvodné Usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 5005/2000-7 na uplatňovanie zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 8/2000.

1) Mnohostranný dohovor na zavedenie opatrení na zamedzenie narúšania základov dane a presunov ziskov súvisiacich s daňovými zmluvami (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 339/2018 Z. z.).

2) Modelová zmluva OECD dostupná na: https://www.oecd.org/tax/treaties/model-tax-convention-on-income-and-on-capital-condensed-version-20745419.htm.

3) Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 15/1988 Zb. zo 4. septembra 1987 o Viedenskom dohovore o zmluvnom práve.

4) 2/MZ/2020/MU – Metodické usmernenie k interpretácii a posudzovaniu kritérií pre určenie daňovej rezidencie daňovníka na účely zákona o dani z príjmov a príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

5) Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky môže publikovať podrobnejšie postupy na preukázanie požadovaných skutočností.

6) Výnimkou sú prípady poskytovania služieb uvedených v § 16 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov a zahraničné zastupiteľské úrady, ak nepožiadajú inak.

7) Aktuálne informácie k vydávaniu potvrdení o zaplatenej dane z príjmov na území Slovenskej republiky v súlade s § 51g ods. 2 zákona o dani z príjmov sú uverejnené na webovom sídle finančnej správy.

Zoznam platných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia