Automobil v podnikaní z pohľadu daní a účtovníctva

Z daňového hľadiska sa pri odpisovaní majetku obstaraného formou finančného prenájmu postupuje podľa § 26 ods. 8 až 10 zákona č. 595/2003 Z. z., a to:

a) rovnomerne počas doby trvania finančného prenájmu (v praxi si to často mýlime s dobou trvania splácania, pričom doba trvania finančného prenájmu a doba splácania predmetu lízingu nemusí byť totožná),

b) v prípade, že ide o postúpenie predmetu finančného prenájmu, suma odstupného sa zahrnie do hodnoty istiny,

c) majetok sa zaraďuje v mesiaci, kedy je spôsobilý na používanie a je odovzdaný nájomcovi na užívanie,

d) mesačný odpis sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a ročný odpis sa vypočíta ako súčet mesačných odpisov.

Ako sa odpisuje dlhodobý hmotný majetok obstaraný formou finančného prenájmu z účtovného hľadiska?

V súlade s § 20 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 – podľa odpisového plánu, pričom zaokrúhlenie odpisov si určí účtovná jednotka v tomto odpisovom pláne.

V súlade s § 20 opatrenia MF SR č. 27076/2007-74 – podľa odpisového plánu v jednoduchom účtovníctve.

Z pohľadu účtovníctva odpisovanie dlhodobého hmotného majetku formou finančného prenájmu nie je limitované dĺžkou trvania finančného prenájmu. Odpisový plán si stanovuje účtovná jednotka na základe reálneho využitia a opotrebenia daného majetku.

Poznámka:
Z uvedených definícií vyplýva, že účtovné a daňové odpisy sa nemusia rovnať, pretože kým daňové odpisy vyjadrujú možnosť zahrnutia majetku do daňových výdavkov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, účtovné odpisy by mali vyjadrovať reálne opotrebenie majetku, tak ako to je definované v § 20 Postupov účtovania.

1. Rozpor medzi zmluvou a časom dodania predmetu lízingu

V praxi môže nastať problém, že predmet lízingu sa neprevezme v čase podpísania lízingovej zmluvy, ale neskôr. V takom prípade treba však riešiť otázku, či z pohľadu zákona o dani z príjmov ide alebo nejde o finančný prenájom v súlade s § 2 písm. s) zákona o dani z príjmov. Preto treba vziať do úvahy nasledovné skutočnosti:

• minimálna doba prenájmu ustanovená v § 2 písm. s) zákona o dani z príjmov v trvaní najmenej 60 % doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 zákona o dani z príjmov a nie menej ako tri roky je počítaná od doby, kedy majetok prenajatý formou finančného prenájmu spĺňa podmienky pre začatie odpisovania nájomcom, t. j. podmienky podľa § 26 ods. 9 zákona o dani z príjmov;
• väzba na § 26 ods. 9 zákona o dani z príjmov – majetok sa odpisuje v čase prevzatia veci nájomcom v spôsobilom stave na užívanie;
• ak nie je splnená podmienka 60 % (minimálne tri roky), potom má daňovník právo odpisovať majetok len v súlade s § 26 ods. 1 zákona o dani z príjmov (zaradenie do odpisových skupín uvedených v prílohe č. 1 k zákonu).Úrok zaúčtovaný v súlade s § 30a opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“), počas doby trvania finančného prenájmu je uznaným daňovým výdavkom (je splnená podmienka daňového výdavku).

2. Rozpor medzi trvaním zmluvy a splácaním predmetu lízingu

V praxi takisto často dochádza k rozdielnym lehotám v trvaní zmluvy o finančnom prenájme a dobou splácania. V tomto prípade treba brať do úvahy, že § 26 ods. 8 zákona o dani z príjmov viaže rovnomernosť odpisovania na dobu trvania finančného prenájmu a nie na dobu splácania, a preto je potrebné skúmať, na akú dobu je uzatvorená zmluva (jej trvanie) a nie na akú dobu sú nastavené splátky (irelevantné).

Príklad č. 1:
Spoločnosť uzavrela lízingovú zmluvu na 36 mesiacov od 1. 10. 2012, pričom k prevzatiu predmetu lízingu došlo až 20. 2. 2013. Keďže v tomto prípade je doba odpisovania kratšia ako 3 roky, môže daňovník odpisovať majetok len klasickým spôsobom, a to zaradením automobilu do 1. odpisovej skupiny a odpisovať 4 roky, pričom prvý rok odpisovania bude rok 2013.

Príklad č. 2:
Spoločnosť uzavrela lízingovú zmluvu na 36 mesiacov od 1. 10. 2012, pričom k prevzatiu predmetu lízingu došlo až 20. 2. 2013. Pri prevzatí automobilu urobili dodatok k zmluve, že sa doba lízingu predlžuje na dobu 44 mesiacov. V čase prevzatia predmetu lízingu je zrejmé, že je dodržaná minimálna doba trvania finančného prenájmu (3 roky), preto môže nájomca v tomto prípade aplikovať postup odpisovania majetku podľa § 26 ods. 8 zákona o dani z príjmov.

Príklad č. 3:
Spoločnosť uzavrela zmluvu od 1. 10. 2012, kedy došlo aj k prevzatiu automobilu. V zmluve sa však dohodli, že splátky začnú až nasledujúcim mesiacom po dobu 36 mesiacov a lízingová zmluva bude ukončená 1. 10. 2015. V tomto prípade sa začne odpisovať majetok v čase prevzatia automobilu za predpokladu, že je automobil spôsobilý na užívanie, t. j. 1. 10. 2012 a nie až začatím splácania predmetu lízingu.

Príklad č. 4:
Spoločnosť uzavrela zmluvu na 36 mesiacov od 1. 10. 2012, kedy došlo aj k prevzatiu automobilu. V zmluve sa však dohodli, že splátkový kalendár bude na dobu 24 mesiacov. Ak sú splnené podmienky uvedené v § 2 písm. s), môže nájomca uplatniť zvýhodnenú podmienku odpisovania podľa § 26 ods. 8 zákona o dani z príjmov, a to bez ohľadu na to, ako sú nastavené splátky v lízingovej zmluve. To znamená, že predmet lízingu sa bude odpisovať 36 mesiacov, a to napriek tomu, že doba splácania je len 24 mesiacov.

3. Lízing – platiteľ dane z pridanej hodnoty bez porušenia podmienok(platné aj po 1.1.2013)

Príklad č. 5:
Doba trvania prenájmu: 36 mesiacov
Obstarávacia cena: 20 000 € bez DPH
Kúpna cena po skončení prenájmu: 500 € bez DPH
Poplatok za uzatvorenie lízingovej zmluvy (LZ): 150 € bez DPH
Dátum prevzatia: 3. 10. 2011
Prvá zvýšená splátka: 5 000 € vrátane DPH
Mesačná splátka: 500 € (len názorne)
Spoločnosť stanovila odpisový plán na dobu 4 rokov rovnomerne.
Účtovný odpis bude vo výške 20 650 € : 48 = 430,21 € (po zaokrúhlení 431 € – § 20 opatrenia MF SR).
Splátkový kalendár:

1. variant účtovania

2. variant účtovania

V druhom variante je rozdielne zúčtovanie splácania splátky na základe splátkového kalendára.

4. Finančný prenájom automobilubez predčasného odkúpenia alebo spôsobeniaškody (obstaranie pred 1.1.2012) – neplatiteľ dane z pridanej hodnoty (platné aj po 1.1.2013)

Daňový a účtovný aspekt

Aplikuje sa ustanovenie § 26 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktoré definuje, že súčasťou vstupnej ceny pri finančnom prenájme nie je daň z pridanej hodnoty. To znamená, že bez ohľadu na to, kto predmet lízingu obstaráva, daň z pridanej hodnoty sa nezahrnie do obstarávacej ceny a bude sa účtovať priamo do nákladov.

Ak by sa účtovalo o poistnom (zmluvné, havarijné) – zúčtuje sa na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť (§ 68 ods. 7 Postupov účtovania v PÚ – do konca roku 2011 sa poistné účtovalo aj na ťarchu účtu 568). Pre úplnosť je potrebné uviesť, že poistné súvisiace s prenajatým majetkom (napr. povinné zmluvné poistenie alebo havarijné poistenie automobilov) nie je súčasťou istiny alebo úroku, ale nájomca zahrnie toto poistné do daňových výdavkov tak, ako bude platené, pričom v prípade podvojného účtovníctva sa musí dodržať zásada časového rozlíšenia nákladov. Pokiaľ poistenie zabezpečuje lízingová spoločnosť, poistné je zahrnuté v jednotlivých splátkach, ktoré uhrádza nájomca prenajímateľovi.

Tento postup účtovania sa uplatní aj po 1. 1. 2012.

Daňový odpis sa vypočíta ako pomer vstupnej ceny:počet mesiacov prenájmu x počet mesiacov využívania majetku na podnikanie (20650:36 = 574 €).

Poznámka:
V praxi sa mylne postupuje v prípade časového rozlíšenia dane z pridanej hodnoty vo väzbe na akontáciu, kedy sa aplikuje názor, že sa má časovo rozlíšiť počas doby trvania finančného prenájmu. Daň z pridanej hodnoty sa časovo nerozlišuje a účtuje sa do nákladov (v prípade, ak nevzniká nárok na jej odpočet) v čase vzniku daňovej povinnosti.

5. Lízing v jednoduchom účtovníctve bez porušenia podmienok (po 1.1.2013)

Jednoduché účtovníctvo treba vnímať vo väzbe na tvorbu daňovej základne. Pri účtovaní v sústave jednoduchého účtovníctva sa vychádza z opatrenia MF SR č. 27076/2007-74 (Postupy účtovania v JÚ). Od 1. 1. 2013 došlo k zmene štruktúry peňažného denníka (bližšie v príklade č. 6).

O čom všetkom treba účtovať

V prípade lízingu v jednoduchom účtovníctve treba účtovať o nasledovných skutočnostiach:

1. v deň prevzatia majetku sa zaeviduje majetok do knihy záväzkov a knihy dlhodobého majetku v hodnote istiny u nájomcu (§ 17 ods. 4 Postupov účtovania v JÚ),

2. v deň splatnosti sa účtuje do knihy záväzkov hodnota finančného úroku, prípadne poistné, ak je súčasťou splátkového kalendára,

3. do peňažného denníka sa bude účtovať o splátkach istiny, úroku, DPH a odpisov, prípadne poistného, ak je súčasťou splátkového kalendára.

Príklad č. 6:
Zadanie je rovnaké ako v prípade podvojného účtovníctva v príklade č. 5, pričom budeme vychádzať z faktu, že je lízing uzavretý až v roku 2013, práve na aplikáciu novej štruktúry peňažného denníka. Daňovník bude účtovať o účtovných operáciách nasledovne:

a) hodnota istiny (istina + kúpna cena) – suma 20 500 € – zaeviduje sa do knihy záväzkov v čase prevzatia,

b) vstupná cena 20 650 € sa zaeviduje do knihy dlhodobého hmotného majetku v čase prevzatia,

c) splátka istiny 280 € – výdavok neovplyvňujúci základ dane (zníženie časti záväzku),

d) úhrada nákladov na obstaranie 150 € – výdavok neovplyvňujúci základ dane (vstupujú do obstarávacej ceny a do daňových výdavkov sa uplatnia cez odpisy),

e) splátka úroku 136,67 € – v čase úhrady zaevidovanie do knihy záväzkov a následný odpis pri úhrade ako výdavok ovplyvňujúci základ dane,

f) úhrada DPH 83,33 € – výdavok neovplyvňujúci základ dane – nárok na uplatnenie DPH vznikne v čase vzniku daňovej povinnosti (v prípade, že by bol daňovník neplatiteľom, pôjde o výdavok ovplyvňujúci základ dane),

g) odpisy – ročný odpis zaúčtuje ako uzávierkovú účtovnú operáciu k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia ako výdavok ovplyvňujúci základ dane – 574 € (odpis z predchádzajúceho zadania) x počet mesiacov,

h) v knihe dlhodobého hmotného majetku eviduje účtovné odpisy (§ 20 Postupov účtovania v JÚ) – vplýva to na výkaz o majetku a záväzkoch.

Upozornenie:
Od 1. 1. 2013 došlo k zmene jednotlivých položiek peňažného denníka definovaných v § 4 opatrenia MF SR č. 27076/2007-74.

Výdavky ovplyvňujúce základ dane sa členia na:

1. zásoby,

2. služby,

3. mzdy,

4. poistné a príspevky platené za fyzickú osobu alebo podnikateľa podľa § 1 a poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov,

5. tvorbu sociálneho fondu,

6. ostatné výdavky.

Ako služby sa účtujú výdavky, ktoré majú povahu nakupovaných služieb, napríklad spotreba energií, telefónne služby, poštové služby, bankové činnosti, právne služby, nájomné, výdavky na cestovné. Ako ostatné výdavky sa účtujú kurzové rozdiely, odpisy dlhodobého majetku a tvorba rezerv podľa osobitného predpisu, ako aj ďalšie výdavky, ktoré sa neuvedú do prehľadu podľa odseku 6 písm. e) prvého až piateho bodu.
Treba si uvedomiť, že Postupy účtovania v JÚ uvádzajú účtovanie predmetných služieb príkladmi, t. j. neuvádzajú sa tam striktne len služby uvedené v opatrení, ale účtovná jednotka sem môže účtovať služby obdobného charakteru. Rovnako členenie peňažného denníka nie je nadviazané na presne stanovenú štruktúru služieb uvedenú v § 4 ods. 9 Postupov účtovania v JÚ.

6.Účtovanie postúpenia finančného prenájmu(platný postup účtovania ajpo 1.1.2013)

Pri postúpení predmetu lízingu sa na zmluvu pozeráme ako na celok, čo vyplýva z § 2 písm. s) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Podmienky finančného prenájmu musia byť dodržané v súčte u jednotlivých nájomcov [nájomca 1 + nájomca 2 = splnené podmienky § 2 písm. s)].

Príklad č. 7:
U postupcu
Spoločnosť postúpila na druhého nájomcu dlhodobý hmotný majetok (úžitkový automobil), pričom istina je vo výške 7 226 €, odstupné 6 973,50 €, prepis auta 276,50 €, cena predmetu lízingu 3,32 €. Doba trvania finančného prenájmu u druhého nájomcu bude 24 mesiacov. Postupca o postúpení bude účtovať nasledovne:

Upostupníka
Spoločnosť postúpila na druhého nájomcu dlhodobý hmotný majetok (úžitkový automobil), pričom istina je vo výške 7 226 €, odstupné 6 973,50 €, prepis auta 276,50 €, cena predmetu lízingu 3,32 €. Doba trvania finančného prenájmu u druhého nájomcu bude 24 mesiacov. Druhý nájomca bude účtovať nasledovne:

1. variant

2. variant

Rozdiel oproti 1. variantu je v zúčtovaní lízingovej splátky.

Daňový aspekt postúpenia predmetu finančného prenájmu

Ak nedochádza pri postúpení lízingu k porušeniu podmienok, potom postupca nie je povinný upravovať základ dane o už uplatnené daňové odpisy, pretože pri postúpení lízingu sa na zmluvu pozeráme ako na celok. V tomto prípade sa neaplikuje ustanovenie § 17 ods. 24 zákona o dani z príjmov.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov nijako neupravuje, ako postupovať v prípade postúpenia lízingu, preto sa vychádza zo základného princípu uvedeného v § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov, t. j. z výsledku hospodárenia. Tak ako spoločnosť o postúpení predmetu lízingu účtuje, tak vstupuje predmet lízingu do základu dane.

U nového nájomcu je súčasťou vstupnej ceny okrem samotnej istiny aj odstupné, čo vyplýva z § 26 ods. 8 zákona o dani z príjmov.

7. Účtovanie postúpenia lízingu v jednoduchom účtovníctve (aj po 1.1.2013)

Prvý nájomca

Ak sú dodržané podmienky finančného prenájmu pri jeho postúpení, potom daňovník vysporiada postúpenie lízingu nasledovne:

a) vyradí majetok v zostatkovej cene z knihy dlhodobého majetku v čase postúpenia bez vplyvu na peňažný denník,

b) vyradí záväzok z knihy záväzkov vo výške nesplatenej istiny bez vplyvu na peňažný denník,

c) zaplatené úroky do času postúpenia ponechá v daňových výdavkoch,

d) zaúčtuje odpis do času postúpenia lízingu v súlade s § 22 ods. 11 zákona o dani z príjmov ako účtovnú uzávierkovú operáciu (nepeňažná operácia), pričom od 1. 1. 2013 sa uvedie odpis do peňažného denníka ako ostatný výdavok v súlade s § 4 ods. 6 písm. e) šiesteho bodu (príklad účtovania odpisov je uvedený v príklade č. 6).

Druhý nájomca

Postupuje rovnako ako v prípade obstarania majetku na lízing s tým, že bude pokračovať v odpisovaní a v prípade, že bolo voči nemu uplatnené odstupné, je súčasťou vstupnej ceny, o ktorú sa zvýši hodnota automobilu v knihe dlhodobého majetku (pozri príklad č. 6). Úhrada odstupného je výdavok neovplyvňujúci základ dane.

8. Ukončenie finančného prenájmu z dôvodu totálnej škody

Škoda na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov nie je definovaná. Preto sa vychádza z definície škody podľa § 26 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Škodou na majetku sa rozumie neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku. V prípade poistných udalostí sa pojem totálnej škody aplikuje úplne inak. Záleží na likvidátorovi, ktorý predmetnú škodu posudzuje. Na základe totálnej škody poisťovňa ukončí lízing a dôjde k finančnému vyrovnaniu z titulu škody.

Príklad č. 8:
(platné aj po 1. 1. 2013 z účtovného hľadiska)
Zadanie je to isté ako v príklade č. 5. Dňa 5. 11. 2012 došlo k totálnej škode z dôvodu havárie. Poisťovňa vyčíslila voči lízingovej spoločnosti náhradu škody vo výške 13 000 €, pričom lízingová spoločnosť vyplatila nájomcovi sumu 500 €. Nájomca zúčtuje nasledovné účtovné operácie:

Daňový aspekt

Nájomca bude vychádzať z ustanovenia § 19 ods. 3 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. – daňovým výdavkom je aj zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody do výšky príjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku (v tomto prípade 14 000 €). Ak budeme vychádzať zo skutočnosti, že daňové odpisy sú totožné s účtovnými odpismi pri finančnom prenájme, tak daňový subjekt nemusí upravovať základ dane, a to z dôvodu, že zostatková cena je nižšia, ako je náhrada od poisťovne. V prípade, že by lízingová spoločnosť predala vrak a vyplatila by príjem nájomcovi z titulu predaja, potom sa uplatní škoda až do výšky náhrad vrátane úhrad z predaja vyradeného majetku.

Ak by bola účtovná zostatková cena zúčtovaná na účte 549 rozdielna ako daňová zostatková cena (§ 25 ods. 3), potom na účely vyčíslenia vplyvu na základ dane je potrebné vychádzať z daňovej zostatkovej ceny – väzba na ustanovenie § 22 ods. 12 zákona o dani z príjmov.

Výnimku tvorí ustanovenie § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov, kedy sa škoda zahŕňa do základu dane v celej výške. Ide o prípady živelnej pohromy a potvrdenia políciou, že páchateľ je neznámy (škoda je daňovo uznaná v roku, kedy daňovník takýmto potvrdením disponuje).

Keďže došlo k porušeniu podmienok finančného prenájmu definovaného v § 2 písm. s) zákona o dani z príjmov, musí daňovník postupovať podľa § 17 ods. 24 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. a upraviť základ dane o rozdiel už uplatnených odpisov podľa § 26 ods. 8 v daňových výdavkoch a odpisov, ktoré by uplatnil ako vlastník podľa § 27 alebo § 28 . Keďže ide o lízing uzavretý do 31. 12. 2011, je daňovník povinný postupovať podľa § 17 ods. 24 zákona o dani z príjmov platného do 31. 12. 2011, a to aj v prípade, keby došlo k totálnej škode v roku 2013.

Daňovník neupravuje základ dane o úroky, ktoré boli zúčtované v nákladoch do vzniku totálnej škody. Tie zostávajú v základe dane v plnej výške.

9. Ukončenie lízingu z dôvodu škody v jednoduchom účtovníctve

Zadanie v príklade č. 9 je rovnaké ako v predchádzajúcom príklade, no s tým rozdielom, že nájomca je fyzickou osobou účtujúcou v sústave jednoduchého účtovníctva a dátumy sa použijú už pre rok 2013 práve kvôli zmene členenia peňažného denníka. V deň odovzdania vraku vozidla prenajímateľovi z dôvodu totálnej škody sa účtuje vyradenie majetku v zostatkovej cene v knihe dlhodobého majetku (§ 17 ods. 8 Postupov účtovania v JÚ). V knihe záväzkov nájomcu sa účtuje zánik zostatku záväzku vzniknutého z finančného prenájmu.
Prípadná finančná náhrada poskytnutá nájomcovi od lízingovej spoločnosti sa účtuje v peňažnom denníku nájomcu ako príjem zahrnovaný do základu dane. Zostatková cena vozidla je do výšky tejto náhrady daňovo uznaným výdavkom – § 19 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov – a zaúčtuje sa ako nepeňažná účtovná operácia v členení ostatné výdavky.
Keďže došlo k predčasnému ukončeniu lízingu a neboli dodržané podmienky stanovené v § 2 písm. s) zákona o dani z príjmov, nájomca upraví základ dane o rozdiel v uplatnených odpisoch, a to v súlade s § 17 ods. 24 písm. a) zákona o dani z príjmov platného do 31. 12. 2011.

Príklad č. 9:
Škoda bola spôsobená 5. 1. 2013.
Odpisy z finančného prenájmu = 2 x 574 = 1 148 € (rok 2011)
12 x 574 = 6 888 € (rok 2012)
Odpisy podľa § 28 zákona o dani z príjmov (výhodnejšie) = 20 650 : 4 = 5 163 € (rok 2011)
(2 x 15 487) : (5 - 1) = 7 744 €
Rozdiel medzi odpismi je: odpisy FP - odpisy (§ 28) = - 4 871 €
Daňová zostatková cena: 20 650 - 5 163 - 7 744 = 7 743 €
Daňovník zúčtuje do peňažného denníka ako výdavok ovplyvňujúci základ dane sumu 4 871 € – daňovo je možné uznať výšku odpisov podľa § 28 zákona o dani z príjmov.

10. Ukončenie finančného prenájmu z dôvodunesplácania lízingových splátok (platné od 1.1.2013)

Príklad č. 10:
Zadanie je rovnaké ako v príklade č. 5. Dňa 5. 11. 2012 došlo k odobratiu predmetu lízingu. Nájomca zúčtuje nasledovné účtovné operácie:

Daňový aspekt

Zostatková cena nie je daňovo uznaná, pretože nie je naplnená definícia daňového výdavku uvedená v § 19 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Na druhej strane výnos zúčtovaný v prospech účtu 648 nie je zdaniteľným príjmom, lebo súvisí s výdavkom, ktorý nie je možné zahrnúť do základu dane – § 17 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov.

Zúčtovanie straty zo strany lízingovej spoločnosti je riadnym daňovým výdavkom.

Keďže došlo k porušeniu podmienok lízingu, nájomca je opäť povinný postupovať podľa § 17 ods. 24 písm. a) zákona o dani z príjmov platného do 31. 12. 2011 a upraviť základ dane o rozdiel medzi odpismi len v daňovom priznaní (príklad ku škode).

11. Ukončenie finančného prenájmu z dôvodunesplácania lízingových splátok v jednoduchom účtovníctve

Príklad č. 11:
V deň odovzdania automobilu prenajímateľovi sa odpíše záväzok z knihy záväzkov, pričom sa zaeviduje nový záväzok vo výške nesplatenej istiny do času odovzdania predmetu lízingu.
Automobil sa vyradí z knihy dlhodobého hmotného majetku v zostatkovej cene.
V prípade vyúčtovania straty zo strany lízingovej spoločnosti zaeviduje sa záväzok do knihy záväzkov.
Pri úhrade nezaplatených splátok do času odovzdania predmetu lízingu sa posúdia splátky rovnakým spôsobom ako pôvodné splátky. To znamená, že úrok, prípadne aj poistné bude riadnym daňovým výdavkom a úhrada istiny nedaňový výdavok.
Vyúčtovaná strata zo strany lízingovej spoločnosti je daňovým výdavkom daňovníka v čase úhrady v členení ostatný výdavok.
Uplatní sa § 17 ods. 24 písm. a) zákona o dani z príjmov platného do 31. 12. 2011 a prípadné rozdiely sa zúčtujú do peňažného denníka rovnako ako v predchádzajúcich príkladoch. Budeme predpokladať, že v tomto prípade boli do základu dane zahrnuté vyššie odpisy z finančného prenájmu ako odpisy vypočítané podľa § 27, resp. § 28 (vyberie sa výhodnejšia metóda), a to o sumu 1 254 €.

12. Predčasné odkúpenie automobilu obstaraného na lízing pred 1.1.2012

Predčasné odkúpenie motorového vozidla počas doby trvania finančného prenájmu sa považuje za porušenie podmienok finančného prenájmu a musí sa postupovať v súlade s § 17 ods. 24 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Je potrebné posudzovať odpisy a aj finančný úrok, ktorý bol zahrnutý do daňových výdavkov.

Môžu nastať dve skutočnosti (platné na zmluvy uzavreté do 31. 12. 2011):

a) kúpna cena sa rovná zostatkovej cene alebo je vyššia ako zostatková cena pri uplatnení odpisov podľa § 27 alebo § 28, základ dane sa o uplatnené odpisy počas trvania zmluvy o finančnom prenájme neupravuje a nájomca ponecháva v daňových výdavkoch dovtedy uplatnené odpisy podľa § 26 ods. 8 zákona o dani z príjmov aj účtovaný úrok,

b) kúpna cena je nižšia ako zostatková cena pri uplatnení odpisov podľa § 27 alebo § 28, o tentorozdiel sa upraví základ dane. Okrem vyššie uplatnených odpisov počas doby trvania zmluvy o finančnom prenájme sa z daňových výdavkov vylúči aj úrok uplatnený podľa § 19 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov.

Treba si uvedomiť, že § 17 ods. 24 písm. b) viaže úpravu rozdielu na odpisy podľa § 27, resp. § 28 a výšku nájomného (v tomto prípade je hodnota nájomného odpisy a úroky).

Dôležité:
Pri predčasnom odkúpení automobilu nedochádza k vyradeniu majetku a novému zaradeniu majetku. Nájomca (vlastník po odkúpení) pokračuje ďalej v odpisovaní, a to metódou, ktorú použil na porovnanie pre účely § 17 ods. 24 písm. b) zákona o dani z príjmov, t. j. buď rovnomerne, alebo zrýchlene, pričom uplatňuje odpis ako v ďalších rokoch odpisovania.

Podľa účtovných predpisov pri predčasnom ukončení finančného prenájmu sa finančné vysporiadanie nájomcu s prenajímateľom zaúčtuje u nájomcu v súlade s § 30a ods. 12 Postupov účtovania v PÚ v prospech účtu 325 – Ostatné záväzky so súvzťažným zápisom na ťarchu 474 – Záväzky z nájmu do výšky zostatku záväzku vzniknutého z finančného prenájmu, prípadne 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť.

Odpisy predčasne nadobudnutého majetku do vlastníctva účtovnej jednotky vzhľadom na spôsob odpisovania majetku v účtovníctve (§ 20 Postupov účtovania v PÚ) zostávajú nezmenené. Dochádza len k právnej zmene vo vlastníctve dlhodobého hmotného majetku a prípadne k finančnému vysporiadaniu vzniknutých záväzkov.

Príklad č. 12:
(Rovnaký postup sa uplatní aj v prípade predčasného odkúpenia predmetu lízingu v roku 2013, ak bola uzavretá zmluva do 31. 12. 2011.)
Spoločnosť obstarala automobil formou finančného prenájmu. Údaje sú nasledovné:

Dňa 30. 6. 2012 sa rozhodla spoločnosť odkúpiť motorové vozidlo. Kúpna cena pri predčasnom ukončení prenájmu bola stanovená na 11 000 €. Zostatková cena podľa § 28 (rovnaká aj pre § 27 v prvom roku) je 13 599 €. Spoločnosť teda musí postupovať podľa § 17 ods. 24 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Splátkový kalendár:

Výpočet rozdielu na účely § 17 ods. 24 písm. b) zákona o dani z príjmov
Daňové odpisy do času predčasného odkúpenia motorového vozidla:
Mesačný odpis = 18 133 : 36 = 503,69 = 504 €
Počet mesiacov odpisovania = 16 x 504 = 8 064 € (väzba na § 22 ods. 11 zákona o dani z príjmov)
Úrok uplatnený do času predčasného odkúpenia motorového vozidla = 1 525 €
Daňový odpis a úrok spolu = 9 589 €
Zostatková cena = 10 069 €
Zostatková cena vypočítaná podľa § 28 zákona o dani z príjmov:
odpis = 18 133 : 4 = 4 534 (rok 2011)
zostatková cena = 18 133 - 4 534 = 13 599 €
Uplatnené nájomné = 9 589 €
Odpisy podľa § 28 = 4 534 €
Rozdiel = 5 055 € (zvýši základ dane) (platí len na zmluvy uzavreté do 31. 12. 2011)
Výpočet zostatkovej ceny na účely odpisovania (bude odpisovať ako v druhom roku odpisovania) – tento postup výpočtu sa aplikuje aj po 1. 1. 2012.
OC = 18 133 €
KC = 11 000 €
Úroky = 1 525 €
Nesplatená časť istiny = 10 556 €
Výpočet novej vstupnej ceny na účely odpisovania:
18 133 + 11 000 - 10 556 + 1 525 = 20102 €
Zostatková cena v 2. roku odpisovania = 20 102 - 4 534 = 15568 €
Výpočet odpisov zrýchlenou metódou odpisovania:

Upozornenie:
V praxi môže nastať situácia, keď vstupná cena na účely odpisovania nebude totožná s obstarávacou cenou na účely účtovníctva, čo je napr. aj v prípade predčasného odkúpenia predmetu lízingu, kde sa vstupná cena na účely odpisovania vypočítava horeuvedeným spôsobom. Preto je potrebné dávať pozor na prípadný výpočet odpisov v účtovnom programe a na daňový odpis v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

4.13Predčasné odkúpenie automobiluv jednoduchom účtovníctve

Vychádzajúc z predchádzajúceho zadania bude musieť daňovník zaúčtovať tieto skutočnosti:

a) v knihe záväzkov zruší záväzok voči lízingovej spoločnosti,

b) zaeviduje nový záväzok vo výške kúpnej ceny – pri jej úhrade pôjde o výdavok neovplyvňujúci základ dane,

c) zaeviduje nový záväzok z dôvodu vyúčtovania ukončenia lízingu – pri úhrade pôjde o výdavok neovplyvňujúci základ dane,

d) zvýši vstupnú cenu v knihe dlhodobého hmotného majetku o predmetné výdavky (pozor, môže vznikať rozdiel z dôvodu účtovných a daňových odpisov, rozdielna vstupná cena),

e) uplatňuje účtovné odpisy zo zvýšenej vstupnej ceny v knihe dlhodobého majetku,

f) uplatňuje daňové odpisy zo zvýšenej vstupnej ceny v peňažnom denníku ako účtovnú uzávierkovú operáciu (výpočet podľa predchádzajúceho príkladu),

g) daňovník musí postupovať podľa § 17 ods. 24 písm. b) a prípadný rozdiel zahrnúť do peňažného denníka (v prípade výdavku ako ostatný výdavok, v prípade zvýšenia základu dane ako storno časti výdavkov – ostatný výdavok) – platí na zmluvy uzavreté do 31. 12. 2011.

Poznámka redakcie: § 20 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, § 20 opatrenia MF SR č. 27076/2007-74, § 26, § 27 a § 28 zákona o dani z príjmov.

Z titulu zmeny uplatňovania odpisovania pri finančnom prenájme došlo k zmene zadefinovania § 17 ods. 24 zákona o dani z príjmov. Napriek tomu, že sa finančný prenájom a odpisovanie vrátilo do pôvodného stavu, ustanovenie § 17 ods. 24 sa nezmenilo a v prípade zmlúv uzavretých po 1. 1. 2012 (t. j. aj pre rok 2013) sa bude uplatňovať postup uvedený v § 17 ods. 24 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

1. Rozdiel v definícii finančného prenájmu [§ 2 písm. s)] a spôsobu odpisovania (§ 26 ods. 8)

a) Od 1. 1. 2012 do 29. 2. 2012 bola definícia zmenená, od 1. 3. 2012 sa vrátila do pôvodného znenia pred 1. 1. 2012.

b) Od 1. 1. 2012 do 29. 2. 2012 bol zmenený spôsob odpisovania majetku v § 26 ods. 8 zákona o dani z príjmov – majetok sa mal odpisovať štandardným spôsobom, t. j. zaradením do odpisovej skupiny a určením si metódy odpisovania.

c) Od 1. 3. 2012 sa vrátil spôsob odpisovania do pôvodného stavu.

2. Ako postupovať v prípade, že bol automobil obstaraný v období od 1.1.2012 do 29.2.2012

V zákone o dani z príjmov neexistuje prechodné ustanovenie, ktoré by predmetný problém riešilo.

Podľa názoru MF SR sa môže daňovník rozhodnúť, akou metódou chce postupovať, t. j. či chce aplikovať odpisovanie formou zaradenia do odpisových skupín, alebo chce uplatniť metódu od 1. 3. 2012, t. j. rovnomerné odpisovanie počas doby prenájmu. Rozhodnúť sa môže však len za podmienky, že sú splnené podmienky definície finančného prenájmu v § 2 písm. s) zákona o dani z príjmov.

Názor FR SR je prísnejší a umožňuje uplatniť postup rozhodnutia len v prípade, že sa zdaňovacie obdobie končí do 29. 2. 2012. V opačnom prípade sa musí postupovať výlučne len podľa ustanovenia zákona platného v čase po 1. 3. 2012, t. j. rovnomerné odpisovanie počas doby trvania finančného prenájmu.

3. Rozdiel v ustanovení § 17 ods. 24 – zahrnovanie rozdielov do základu dane (rozdiel sa zahŕňa v čase porušenia podmienok finančného prenájmu)

V prípade vyradenia majetku u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného a jednoduchého účtovníctva sa posudzuje daňový výdavok vo väzbe na § 19 ods. 3 písm. b), d) a e). Zákon už neupravuje povinnosť upravovať základ dane o rozdiel odpisov uplatnených podľa § 26 ods. 8 a odpisov podľa § 27 a § 28. Rozdiel vznikne len z titulu účtovnej a zostatkovej ceny predmetu lízingu. Vyplýva to z § 17 ods. 24 písm. a) a b) zákona o dani z príjmov. Ide o prípady vyradenia majetku z dôvodu škody, likvidácie alebo predaja majetku.

Pri jednoduchom účtovníctve a evidencii podľa § 6 ods. 11 a 14 sa upravuje základ dane v prípade vrátenia predmetu lízingu prenajímateľovi, a to o rozdiel medzi uplatnenými odpismi pri finančnom prenájme a hodnotou zaplatenej istiny majetku. Rozdiel môže zvyšovať alebo znižovať základ dane. Pri podvojnom účtovníctve takáto povinnosť nie je. Vyplýva to z § 17 ods. 24 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Ak dôjde ku kúpe veci obstarávanej formou finančného prenájmu pred uplynutím minimálnej doby nájmu podľa § 2 písm. s) za kúpnu cenu nižšiu, ako je jej zostatková cena podľa § 25 ods. 3, základ dane sa zvýši o sumu úrokov už zahrnutých do základu dane a o túto sumu sa zvýši vstupná cena obstarávaného majetku. To znamená, že sa neupravuje už základ dane o rozdiel odpisov podľa § 27 a § 28 a nájomného. Povinnosť zvýšiť základ dane o hodnotu už zahrnutých úrokov do základu dane sa uplatní, ak:

a) kúpna cena je nižšia ako zostatková cena (rozdiel medzi vstupnou cenou a odpismi pri finančnom prenájme),

b) neuplynula minimálna doba trvania finančného prenájmu, t. j. 3 roky alebo 60 % doby odpisovania.

Ak je dodržaná čo i len jedna z týchto podmienok, základ dane podľa § 17 ods. 24 písm. c) zákona o dani z príjmov sa neupravuje.

Príklad č. 13:
Fyzická osoba účtujúca v jednoduchom účtovníctve neplatila splátky, a preto bol ukončený lízing a automobil bol vrátený prenajímateľovi. Ku dňu skončenia lízingu boli daňové odpisy 3 000 € a zaplatená istina 1 800 €. Rozdiel 1 200 € zahrnie daňovník do peňažného denníka ako položku zvyšujúcu základ dane – nepeňažná účtovná operácia v členení ostatný výdavok ako storno.

Poznámka:
Keďže ustanovenie § 17 ods. 24 písm. a) bod 2 hovorí o rozdiele v prípade, že by zaplatená istina bola vyššia, ako je hodnota odpisov, potom tento rozdiel zníži základ dane.

Príklad č. 14:
Daňovník obstaral automobil formou finančného prenájmu, a to v roku 2012 na 50 mesiacov. Po uplynutí 36 mesiacov sa rozhodol predčasne odkúpiť predmet lízingu. Na základe tejto skutočnosti nemá povinnosť upraviť základ dane podľa § 17 ods. 24 písm. c), pretože bola dodržaná podmienka minimálnej doby trvania finančného prenájmu. Úroky zostanú súčasťou základu dane a nezvýšia hodnotu vstupnej ceny odpisovaného automobilu.

Technické zhodnotenie na prenajatom majetku formou finančného prenájmu

Podľa § 22 ods. 6 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa za iný majetok považuje technické zhodnotenie finančného prenájmu (posudzuje sa ako samostatný majetok).

Toto ustanovenie od 1. 1. 2012 vypadlo a vrátilo sa až novelou č. 69/2012 Z. z. Dôvodom bola práve zmena spôsobu odpisovania majetku od 1. 1. 2012, kde sa počítalo, že sa technické zhodnotenie zahrnie do vstupnej ceny majetku.

Príklad č. 15:
Spoločnosť obstarala automobil na lízing v máji 2012. V novembri vykonala technické zhodnotenie vo výške 2 000 €. Toto technické zhodnotenie sa v súlade s § 24 ods. 2 zákona zaradí do 1. odpisovej skupiny a bude sa odpisovať 4 roky.

Poznámka:
Ak by malo technické zhodnotenie sumu nižšiu ako 1 700 €, účtuje sa priamo do nákladov na ťarchu účtu 501.

Poznámka redakcie: § 26 ods. 8 zákona o dani z príjmov a § 17 ods. 24 zákona o dani z príjmov.

Lízing a vyradenie z obchodného majetku do osobného užívania alebo preradenie z osobného užívania fyzickej osoby

Z pohľadu plnenia podmienok podľa § 2 písm. s) sa pozeráme na fyzickú osobu ako jeden právny subjekt, a to bez ohľadu na to, či v danom čase účtuje o automobile ako o obchodnom majetku alebo ho užíva ako súkromná osoba. Ak dôjde k vyradeniu predmetu lízingu z obchodného majetku fyzickej osoby, pričom sa lízing neruší a pokračuje v zmluvných podmienkach podľa § 2 písm. s), potom uplatňuje odpisy len v rozsahu, v akom o ňom účtovala ako o obchodnom majetku. Ak dôjde k preradeniu predmetu lízingu z osobného užívania do podnikania, začína uplatňovať odpisy od mesiaca, kedy začala o ňom účtovať ako o obchodnom majetku.

Obstaranie automobilu na úver

1. Účtovné hľadisko (podvojné účtovníctvo)

V prípade, že sa obstará automobil na úver, pričom v dokladoch motorového vozidla je zapísaný vlastník úverová spoločnosť a držiteľom je jeho užívateľ (budúci nadobúdateľ), aplikuje sa § 32 ods. 2 písm. a) opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, t. j. automobil odpisuje užívateľ a nie vlastník až do času zaplatenia kúpnej ceny. Majetok sa odpisuje v súlade s § 20, t. j. na základe odpisového plánu, ktorý by mal zohľadňovať reálne opotrebenie predmetného motorového vozidla.

Pri stanovení obstarávacej ceny sa vychádza z § 35 Postupov účtovania v PÚ, ktorý umožňuje zahrnúť úroky z úveru do obstarávacej ceny majetku do času jeho zaradenia do užívania. Tento postup je výlučne na rozhodnutí účtovnej jednotky.

Príklad č. 1:
Spoločnosť obstarala 2. 10. 2012 motorové vozidlo typu N1 v celkovej sume 13 000 € s DPH, z toho 2 166,67 DPH. Spoločnosť podpísala zmluvu o úvere na 48 mesiacov. Splátka je určená vo výške 189,58 €, ktorá sa skladá z úroku, splátky istiny a poistenia.

V prípade, že by poskytovateľom úveru bola banková inštitúcia, použije sa namiesto účtu 479 účet 461 – Bankové úvery.

2. Obstaranie automobilu na úver v jednoduchom účtovníctve

V § 24 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a rovnako v postupoch účtovania v JÚ v § 10 ods. 24 písm. a) je zadefinované, že dlhodobý hnuteľný majetok, pri ktorom vlastnícke právo prechádza na kupujúceho až úplným zaplatením kúpnej ceny a do nadobudnutia vlastníckeho práva tento majetok kupujúci užíva, odpisuje kupujúci, to znamená ten, kto obstaráva majetok. Daňovník bude teda účtovať ako pri klasickom obstaraní majetku.

Aké účtovné prípady môžu vzniknúť?

a) Zaevidovanie záväzku z titulu obstarania automobilu

b) Zaevidovanie automobilu do knihy dlhodobého majetku

c) Zrušenie záväzku z dôvodu prefinancovania cez úver a zároveň zaevidovanie nového záväzku do knihy záväzkov (výška úveru)

d) Úhrada časti istiny motorového vozidla – výdavok neovplyvňujúci základ dane podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov

e) Úhrada časti istiny úveru – výdavok neovplyvňujúci základ dane

f) Úhrada úroku – výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení služby

g) Úhrada poistného – výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení služby

h) Výdavok za poskytnutie úveru – výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení služby

i) Odpisy ako uzávierková účtovná operácia nepeňažného charakteru – v členení ostatný výdaj

Príklad č. 2:

Daňový aspekt

Aplikuje sa § 24 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, kedy majetok na daňové účely odpisuje užívateľ a nie vlastník, a to za predpokladu, že prejde automobil do vlastníctva kupujúceho zaplatením poslednej splátky. Zaraďuje sa do odpisovej skupiny a odpisuje sa metódou podľa § 27 (rovnomerne) alebo § 28 (zrýchlene).

Upozornenie:
Od 1.1.2012 sa zmenil spôsob uplatňovania daňových odpisov. V roku zaradenia sa uplatňuje len pomerná časť odpisov pripadajúca na počet mesiacov od zaradenia do konca zdaňovacieho obdobia. Neuplatnený odpis v roku zaradenia sa uplatní v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po ukončení doby odpisovania (podľa druhu zaradenia majetku, automobil je v1. odpisovej skupine a odpisuje sa 4 roky). Tento postup sa aplikuje na majetok, ktorý sa uvedie do užívania po 31.12.2011.

Príklad č. 3:
Rovnomerné odpisovanie
Spoločnosť kúpila automobil a prefinancovala ho cez úver. Zaradila ho dňa 5. 10. 2012. Obstarávacia cena je stanovená na hodnotu 15 000 €.
Výpočet odpisov:

Technické zhodnotenie
TZ vykonané v druhom roku vo výške 2 000 €.

V prípade technického zhodnotenia sa postupuje v súlade s § 26 ods. 5 zákona o dani z príjmov a majetok sa doodpisuje v dobe, o ktorú sa predĺži z dôvodu technického zhodnotenia.
Zrýchlené odpisovanie

Technické zhodnotenie
TZ vykonané v druhom roku vo výške 2 000 €.

Podľa § 28 zákona o dani z príjmov sa zahrnie neuplatnená časť odpisu do zostatkovej ceny tohto majetku v roku vykonania technického zhodnotenia.

3. Predaj auta obstaraného na úver v čase splácania úveru

Medzi kupujúcim a predávajúcim vzniká kupno-predajný vzťah, t. j. odplatný vzťah. Cena sa vždy určuje dohodou, to znamená, že zákon neurčuje účastníkom stanoviť cenu minimálne vo výške zostatkovej ceny automobilu. V praxi sa často predáva predmetný automobil za hodnotu nesplateného úveru.

Príklad č. 4:
Podvojné účtovníctvo

Jednoduché účtovníctvo

1. Predaj automobilu – do knihy pohľadávok zaeviduje dodávateľ pohľadávku z predaja automobilu (hodnota 5 950 € s DPH)

2. Kniha dlhodobého majetku – vyradenie automobilu z dlhodobého hmotného majetku

3. Zápočet pohľadávky a záväzku – odpis pohľadávky z predaja automobilu v knihe pohľadávok a zároveň odpis záväzku z evidovaného úveru z knihy záväzkov v čase započítania pohľadávok

4. Účtovná uzávierková operácia – príjem z predaja automobilu – 5 000 €, v členení ostatný príjem ovplyvňujúci základ dane

5. Účtovná uzávierková operácia – daňová zostatková cena – 5 000 € – v členení ostatný výdaj ovplyvňujúci základ dane

Bezodplatne nadobudnutý automobil

1. Vklad spoločníka bez navýšenia základného imania v podvojnom účtovníctve

Účtovný aspekt

Ustanovenie § 33 ods. 4 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 definuje, že ak ide o bezodplatný vklad od spoločníka, účtuje sa v prospech účtu 413 – Ostatné kapitálové fondy. Bezodplatne nadobudnutý majetok sa oceňuje reprodukčnou obstarávacou cenou, ktorá je definovaná v § 25 ods. 6 písm. b) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve ako cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje.

Príklad č. 5:

Daňový aspekt

Automobil sa odpisuje podľa § 26 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, pričom sa určí metóda odpisovania podľa § 27 alebo § 28 zákona. Automobil sa zaradí do 1. odpisovej skupiny. Odpis je daňovo uznaný v súlade s § 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov. To, že ide o vklad spoločníka, nemá vplyv na daňovú uznateľnosť odpisov a ich zahrnutie do základu dane. Odpisovať sa bude zo vstupnej ceny určenej podľa § 25 zákona o dani z príjmov, pričom vstupnou cenou môže byť:

a) reprodukčná obstarávacia cena, ak nebol automobil u spoločníka zaradený do obchodného majetku a odpisovaný alebo

b) zostatková cena, ak bol predtým majetok u spoločníka zaradený v obchodnom majetku a odpisovaný.

2. Vklad spoločníka ako zvýšenie základného imania

Účtovný aspekt

Ak sa má základné imanie zvyšovať nepeňažnými vkladmi, schvaľuje valné zhromaždenie nepeňažný vklad a výšku peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započíta na vklad spoločníka. Na zvýšenie základného imania novými vkladmi sa použijú primerane ustanovenia o splácaní vkladov pri založení spoločnosti podľa § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka. Hodnota nepeňažného vkladu sa určí znalcom. Z účtovného hľadiska je tu väzba na § 27a ods. 5 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, kde je zadefinované, že v účtovníctve prijímateľa nepeňažného vkladu, ktorými sú jednotlivé zložky majetku, sa účtuje na jednotlivé vecne príslušné účty majetku, a to majetok v uznanej hodnote vkladu.

Príklad č. 6:
Spoločník vkladá do spoločnosti automobil, pričom sa zvýši základné imanie. Znalecký posudok určil hodnotu motorového vozidla na sumu 20 000 €, pričom sa v spoločenskej zmluve zadefinovalo, že sa započíta na vklad vo výške 15 000 €.

Daňový aspekt

Automobil sa bude odpisovať zo vstupnej ceny určenej podľa § 25 zákona o dani z príjmov – v tomto prípade z hodnoty automobilu zaúčtovanej v účtovníctve, t. j. z hodnoty uznanej na vklad spoločníka. Je tu však väzba na § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmov, kde je zadefinované, že daňovník, ktorý vkladá do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva nepeňažný vklad (ďalej len „vkladateľ nepeňažného vkladu“), zahrnuje do základu dane (čiastkového základu dane) rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu, alebo až do jeho úplného zahrnutia postupne, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu.

3. Dar od tretej osoby

Ustanovenie § 33 ods. 4 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 definuje, že ak ide o bezodplatne nadobudnutý majetok, účtuje sa v prospech účtu 384 – Výnosy budúcich období. Hodnota daru sa rozpúšťa následne podľa § 56 ods. 12 Postupov účtovania v PÚ, a to vo výške účtovných odpisov. Bezodplatne nadobudnutý majetok sa oceňuje reprodukčnou obstarávacou cenou.

Príklad č. 7:

Daňový aspekt

Dar v súlade s § 12 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov nie je predmetom dane. Preto hodnota zúčtovaná na účte 648 bude odpočítateľnou položkou. Odpis je daňovo uznaný v súlade s § 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov za predpokladu, že je automobil využívaný na dosahovanie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.

Poznámka redakcie: § 33 ods. 4 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, § 32 ods. 2 písm. a) opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, § 27a ods. 5 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 a § 35 Postupov účtovania MF SR č. 23054/2002-92 v PÚ.

Prevod z osobného užívania do podnikania

Daňovník, ktorý je fyzickou osobou, pri preradení hmotného majetku a nehmotného majetku z osobného užívania do obchodného majetku odpisuje tento majetok ako v ďalších rokoch odpisovania zo vstupnej ceny ustanovenej v § 25 ods. 1 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Fyzická osoba ocení majetok vložený do podnikania:

a) obstarávacou cenou, ak bol majetok obstaraný kúpou. Ak bol nadobudnutý majetok darovaním od fyzickej osoby, ocení sa majetok obstarávacou cenou u darcu, ak pri jeho predaji v čase darovania by nebol majetok oslobodený od dane z príjmov podľa § 9 zákona o dani z príjmov;

b) sumou vlastných nákladov, ak bol vyrobený vo vlastnej réžii;

c) reprodukčnou cenou, ak bol nadobudnutý bezodplatne.

Odpisy za predchádzajúce roky sa neuplatňujú!

Príklad č. 1:
Fyzická osoba, podnikateľ, sa rozhodla v októbri 2012 zaradiť do majetku používaného na podnikanie automobil, ktorý obstarala kúpou v roku 2011 v hodnote 20 000 €.
Zaradí ho v obstarávacej cene 20 000 €. Výpočet odpisov bude nasledovný:

Daňovník uplatní v roku 2012 odpis pre rok 2012 vo výške 5 000 €. Odpis z roku 2011 už neuplatní. Keďže podľa § 24 ods. 5 zákona o dani z príjmov má daňovník odpisovať automobil ako v ďalších rokoch odpisovania, t. j. v roku 2012 je v druhom roku odpisovania, nie je povinný krátiť odpis majetku ako v prvom roku odpisovania.

Daňové výdavky súvisiace s motorovým vozidlom

Do daňových výdavkov je možné zahrnúť len výdavky v súlade s § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (definícia daňového výdavku) vo väzbe na § 19 zákona o dani z príjmov. V prípade, že sa automobil využíva na podnikanie len v pomernej časti, potom aj výdavky viažuce sa k tomuto automobilu sa uplatňujú v pomernej výške, napr. opravy, pohonné látky, diaľničná nálepka...

1. Pohonné látky [§ 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani zpríjmov]

Spotrebu pohonných látok je potrebné členiť vo väzbe na osobný automobil (kategória M1), nákladný automobil a pracovné mechanizmy.

Osobný automobil

Pohonné látky sa zahŕňajú:

a) podľa prepočtu z technického preukazu (vedie sa kniha jázd) (v praxi sa často používajú ustanovenia zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách aj v prípadoch, keď to zákon neumožňuje). V prípade, že sa spotreba nezhoduje, tak je možnosť prelitrovania osobou na to oprávnenou (vedie sa kniha jázd) alebo sa na určenie spotreby použijú doplňujúce údaje od výrobcu alebo predajcu,

b) prostredníctvom satelitnej navigácie (kniha jázd sa nevedie),

c) paušálnym uplatňovaním výdavkov (80 %). Kniha jázd sa nevedie, eviduje sa len počiatočný a konečný stav tachometra, aby sa mohla určiť primeraná spotreba pohonných látok. Uplatňovanie paušálnych výdavkov sa uplatňuje vo väzbe na každý dopravný prostriedok samostatne.

Nákladný automobil

Pohonné látky sa zahŕňajú:

a) podľa prepočtu z technického preukazu (vedie sa kniha jázd). V prípade, že sa spotreba nezhoduje so skutočnosťou, tak je možnosť prelitrovania osobou na to oprávnenou alebo sa na určenie spotreby použijú doplňujúce údaje výrobcu alebo predajcu. Pri nákladných motorových vozidlách je možné určiť spotrebu aj vlastným vnútorným aktom riadenia (preukázanie spotreby na základe sledovania reálnej spotreby),

b) prostredníctvom satelitnej navigácie (kniha jázd sa nevedie),

c) paušálnym uplatňovaním výdavkov (80 %) (kniha jázd sa nevedie, eviduje sa len počiatočný a konečný stav tachometra, aby sa mohla určiť primeraná spotreba pohonných látok). Uplatňovanie paušálnych výdavkov sa uplatňuje vo väzbe na každý dopravný prostriedok samostatne.

Problém vpraxi je kniha jázd

Kniha jázd a satelitná navigácia sú ako jediné dokumenty, ktoré preukazujú skutočné využitie motorového vozidla. Preto nastáva problém v praxi, ako uplatňovať ostatné výdavky v prípade paušálnych výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona. Zákon túto skutočnosť nerieši a neukladá povinnosť upravovať základ dane v § 17 zákona o dani z príjmov. Daňový výdavok je však definovaný ako výdavok preukázateľne vynaložený, čo v prípade, ak sa nevedie kniha jázd, môže absentovať a daňovník nemusí uniesť svoje dôkazné bremeno v prípade daňovej kontroly. Preto je podstatné, aby daňovník zabezpečil dostatok informácií, ktoré budú preukazovať jeho tvrdenie. Predmetné skutočnosti majú potom aj vplyv na zahrnovanie ostatných výdavkov viažucich sa na motorové vozidlo do základu dane.

2. Poskytnutie automobilu zamestnancovi aj na súkromné účely

Príležitostné poskytnutie motorového vozidla

Výdavky výlučne viažuce sa na súkromnú cestu zamestnanca sa nepovažujú za daňové výdavky. V prípade, že si ich zamestnanec nehradí sám (PHL, umytie auta...), potom ide u zamestnanca o nepeňažný príjem, ktorý musí byť zdanený. Hodnota nepeňažného príjmu pre zamestnanca sa stanoví v obvyklej cene prenájmu motorového vozidla (ide o príjem podľa § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov a nie podľa ods. 3, ako sa často v praxi mýli).

Dohoda o používaní motorového vozidla aj na služobné účely aj na súkromné účely

Musí byť uzavretá dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom (nejde o príležitostné poskytnutie motorového vozidla). V takomto prípade sa výdavky, ktoré sa budú viazať na súkromné jazdy (PHL, umytie auta...), posúdia ako nedaňové výdavky. V prípade, že si ich zamestnanec neuhradí, ale preplatí ich zamestnávateľ, je to nepeňažný príjem zamestnanca. Hodnota nepeňažného príjmu používania motorového vozidla sa určuje vo výške 1 % vstupnej ceny, pričom sa navýši o daň z pridanej hodnoty, ak nie je obsiahnutá vo vstupnej cene (daň sa viaže k vozidlu, t. j. sa použije sadzba platná v čase obstarania motorového vozidla). Výdavky na prevádzku motorového vozidla vynaložené zamestnávateľom na opravy, technické zhodnotenie, bežnú údržbu sa zahŕňajú do daňových výdavkov v plnej výške, pretože zdanenie súkromného využitia a opotrebenia motorového vozidla sa zabezpečilo cez 1 %.

Príklad č. 2:
Zamestnanec mal za mesiac máj 2013 hrubú mzdu 1 000 €. Zamestnanec má uzavretú zmluvu o používaní motorového vozidla zamestnávateľa na súkromné účely; 1 % je suma 100 €. Odvody do Sociálnej poisťovne sú: zamestnávateľ 277,20 €, zamestnanec 103,40 €. Odvody do zdravotnej poisťovne sú: zamestnávateľ 110 €, zamestnanec 44 €. Zamestnanec má podpísané vyhlásenie na uplatňovanie nezdaniteľnej čiastky.

Nepeňažný príjem zamestnanca má vplyv na výšku jeho preddavkov na daň z príjmov, ako aj odvodové povinnosti, ktoré sa mu zrážajú z hrubej mzdy. Avšak o hodnote 100 € nebude zamestnávateľ vo svojom účtovníctve účtovať.

Daň z pridanej hodnoty pri používaní motorového vozidla

Rozsah odpočítania DPH platiteľom pri kúpe automobilu závisí od účelu použitia automobilu na podnikanie platiteľa. Pri odpočítaní dane sa uplatňuje princíp tzv. vecného priraďovania „vstupov“ platiteľa k jeho „výstupom“.

V zákone č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov je uvedené premietnuté do ustanovenia § 49 ods. 2 až 5.

Ak si platiteľ pri kúpe vozidla uplatnil odpočet DPH v plnej výške, postupoval podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, to znamená, že tento tovar prijal za účelom použitia na dodávky tovarov a služieb, ktoré nie sú oslobodené od dane podľa § 28 – § 42 (pri tomto type oslobodenia nie je nárok na odpočítanie dane). Ak by platiteľ kúpil vozidlo za účelom využívať ho výlučne na výkon niektorej z činností podľa § 28 – § 42 zákona, napr. by vykonával finančnú alebo poisťovaciu činnosť, na základe § 49 ods. 3 zákona o DPH by nemal žiadny nárok na odpočítanie DPH z kúpnej ceny. Ak by platiteľ kúpil vozidlo za účelom použitia na činnosti s nárokom na odpočítanie a súčasne na činnosti bez nároku na odpočítanie, potom by podľa § 49 ods. 4 zákona o DPH mal nárok len na odpočítanie pomernej časti DPH. Táto pomerná časť sa zistí na základe prepočtu DPH koeficientom podľa § 50 zákona.

Ak by platiteľ kúpil vozidlo na účel uskutočňovania svojej podnikateľskej činnosti a zároveň na účel nepodnikateľský, ktorým je súkromné použitie, potom by mal postupovať podľa § 49 ods. 5 zákona o DPH. Podľa tohto ustanovenia sa platiteľ pri hmotnom odpisovanom majetku (okrem nehnuteľného), teda aj pri vozidle, môže pri jeho kúpe rozhodnúť, že:

a) neodpočíta celú výšku dane, ale len daň v rozsahu zodpovedajúcom podnikateľskému využitiu. Následne sa potom použitie tohto majetku (vozidla) na súkromný, nepodnikateľský účel nebude považovať za dodanie služby za protihodnotu, t. j. súkromné použitie sa nebude zdaňovať a odvádzať sa z neho daň;

b) odpočíta si celú výšku dane. Následné použitie na súkromné účely bude zdaňovať, pretože tým dochádza k dodaniu služby podľa § 9 ods. 2 zákona o DPH. Podľa citovaného ustanovenia platí, že užívanie hmotného majetku, ktorý je vo vlastníctve platiteľa a pri ktorého kúpe bola daň odpočítaná, na osobnú spotrebu jeho alebo jeho zamestnancov, alebo na iný účel ako na podnikanie sa považuje za dodanie služby za protihodnotu. Základom dane v takomto prípade podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH sú náklady na službu (súkromné použitie).

Ak sa uplatňujú paušálne výdavky pri pohonných látkach, platí ustanovenie § 49 ods. 5 zákona, kde je zadefinované, že ak sa nepreukazuje spotreba, uplatňuje sa pomer podľa zákona o dani z príjmov, t. j. vzniká nárok na odpočítanie dane vo výške 80 %.

Automobil sa považuje za investičný majetok na účely § 54 zákona, ak je jeho hodnota vyššia ako 3 319,39 €. Ak dôjde k zmene účelu použitia motorového vozidla, ktorá je definovaná v § 54 ods. 3 zákona, je platiteľ povinný upraviť odpočítanú daň v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka. Doba, počas ktorej sa zmena účelu použitia sleduje, je 5 rokov vrátane roku, kedy sa automobil nadobudol. V prípade, že je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely tohto ustanovenia zákona sa za kalendárny rok považuje hospodársky rok platiteľa.

Ak by došlo k bezodplatnému dodaniu motorového vozidla (napr. dar), potom je platiteľ povinný postupovať podľa § 8 ods. 3, určiť základ dane podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH a v prípade, že bola daň na vstupe úplne alebo čiastočne odpočítaná, odviesť daň z takto zisteného základu dane.

Príklad č. 3:
Spoločnosť kúpila motorové vozidlo v cene 20 000 € bez dane v roku 2011. Zaradila ho a odpisovala. Uplatnila si odpočítanie dane v plnej výške 4 000 €. V roku 2012 darovala toto auto svojmu zamestnancovi za účelom udržania si ho v zamestnaní. Na základe tejto skutočnosti je platiteľ povinný postupovať podľa § 8 ods. 3 a odviesť daň podľa § 22 ods. 5 zo zostatkovej ceny v tom zdaňovacom období, kedy došlo k darovaniu. Spoločnosť odvedie daň vo výške 3 000 €.

Príklad č. 4:
Spoločnosť kúpila motorové vozidlo v cene 20 000 € bez dane v roku 2009. Zaradila ho a odpisovala. Nemala nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 7 písm. a) vo výške 4 000 €. V roku 2012 darovala toto auto svojmu zamestnancovi za účelom udržania si ho v zamestnaní. Na základe tejto skutočnosti jej nevzniká povinnosť odviesť daň podľa § 8 ods. 3 a § 22 ods. 5, lebo nebola daň na vstupe odpočítaná.

1. Daň z pridanej hodnoty a lízing

V praxi môžu nastať dva prípady:

a) lízing ako služba (§ 9 zákona o DPH) – v tuzemsku sa považuje lízing za službu a nie za dodanie tovaru, čo má aj vplyv na odpočítavanie dane z pridanej hodnoty. Lízing sa považuje za opakovane dodávanú službu, ktorá je definovaná v § 19 ods. 3 zákona. Preto je možné odpočítavať daň z pridanej hodnoty len z jednotlivých splátok ako z hodnoty poskytnutej služby;

b) lízing ako tovar – táto skutočnosť môže nastať len v prípade nadobúdania motorového vozidla z iného členského štátu od platiteľa, kde sa lízing považuje za nadobudnutie tovaru z iného členského štátu (vyplýva to z § 11 zákona č. 222/2004 Z. z.). V takomto prípade sa z titulu nadobudnutia automobilu lízing posúdi ako dodanie tovaru, ktorý podlieha tzv. „samozdaneniu“. Následne sa daň z pridanej hodnoty už z jednotlivých splátok neodvádza.

Krádež predmetu lízingu a daň z pridanej hodnoty

Pri krádeži tovaru vzniká povinnosť vrátiť daň v súlade s § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

V prípade, že ide o lízing, ktorý sa považuje za službu, nevzniká nájomcovi (užívateľovi) povinnosť vysporiadať daň z titulu krádeže, pretože v prípade služby takáto povinnosť nevzniká. Daň má povinnosť vysporiadať prenajímateľ.

V prípade, že pôjde o lízing ako tovar, potom v prípade krádeže bude musieť platiteľ daň z pridanej hodnoty vrátiť v súlade s § 53 ods. 5 zákona o DPH v tom zdaňovacom období, kedy došlo ku krádeži. V prípade, že sa majetok odpisuje, vracia sa daň zo zostatkovej ceny. Táto situácia môže nastať len v prípade intrakomunitárnej dodávky motorového vozidla, ak by v krajine dodávateľa bol lízing považovaný za dodanie tovaru.

Daň z motorových vozidiel (zmeny od 1.1.2013)

V prípade dane z motorových vozidiel došlo od 1. 1. 2013 k určitým zmenám uplatňovania a platenia tejto dane.

Predmet dane

Došlo k zmene definície predmetu dane v § 84 zákona č. 582/2004 Z. z. (ďalej len „zákon“), kde sa zadefinovalo, že predmetom dane z motorových vozidiel je motorové vozidlo a prípojné vozidlo kategórie M, N a O (ďalej len „vozidlo“), ktoré je evidované v Slovenskej republike a používa sa na podnikanie alebo na činnosti, z ktorých plynúce príjmy sú predmetom dane z príjmov (ďalej len „podnikanie“).

Odsek 2 sa spresnil a predmetom dane z motorových vozidiel nie je vozidlo:

a) používané na skúšobné jazdy (vypadlo iné jazdy), ktoré má pridelené zvláštne evidenčné číslo,

b) určené na vykonávanie špeciálnych činností, ktoré nie je určené na prepravu a v osvedčení o evidencii časť I a osvedčení o evidencii časť II je označené ako špeciálne vozidlo.

Rozdiel oproti roku 2012 je v tom, že do konca roka 2012 platilo, že predmetom dane je motorové vozidlo M, N, O, ktoré sa používa v Slovenskej republike na podnikanie (od 1. 1. 2013 je, ktoré sa eviduje). Táto skutočnosť má vplyv na to, že predmetom dane sú všetky motorové vozidlá evidované v SR, ktoré sa používajú na podnikanie bez ohľadu na to, kde skutočne motorové vozidlo bude jazdiť. Na základe tejto skutočnosti nie sú predmetom dane zahraničné motorové vozidlá, ktoré nie sú v SR evidované [preto bolo vypustené aj ustanovenie § 85 ods. 1 písm. d) zákona – týkalo sa zahraničných osôb]. Zmena nastala v súlade so Smernicou č. 1999/62/ES.

Daňovník

V § 85 ods. 1 písm. a) zákona sa upresnilo, že daňovníkom v prípade operatívneho prenájmu je vlastník, čím sa odstránili prípadné nejasnosti, kto je osobou povinnou platiť daň, ak dôjde k prenájmu medzi dvoma podnikateľskými subjektmi. Zmena sa týka aj § 85 ods. 2, kde sa upravilo, že daňovníkom je zamestnávateľ, ak bude vyplácať náhrady zamestnancovi podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Vypustila sa podmienka, že zamestnanec musí byť zapísaný ako držiteľ motorového vozidla, a to z dôvodu, že v praxi dochádzalo k častému zneužívaniu tohto ustanovenia.

Vznik a zánik daňovej povinnosti

Ustanovenie § 89 zákona definuje vznik a zánik daňovej povinnosti. Od 1. 1. 2013 je vznik a zánik daňovej povinnosti viazaný na skutočnosť, kedy sa začalo auto používať, resp. prestalo používať na podnikanie (do konca roku 2012 platilo, že vznik nastáva nasledujúci deň, kedy sa auto použilo a pre zánik platil posledný deň kalendárneho mesiaca, kedy sa prestalo používať na podnikanie). Táto skutočnosť má vplyv aj na plynutie lehoty na podanie oznámenia podľa § 90. Vo väzbe na právneho nástupcu vzniká daňová povinnosť nasledujúci deň po zániku daňovníka zrušeného bez likvidácie.

Oznamovacia povinnosť a daňové priznanie

Podľa § 90 zákona vzniká oznamovacia povinnosť už len pri zániku daňovej povinnosti, pričom lehota 30 dní sa ponechala. Z tejto povinnosti je naďalej vylúčený zamestnávateľ.

Lehota na podanie daňového priznania a splatnosť dane sa ponecháva do konca januára nasledujúceho roku, pričom ustanovenie tohto paragrafu upravilo zdaňovacie obdobie a podanie daňového priznania k dani z motorových vozidiel v určitých špecifických prípadoch:

a) Ak sa daňovník zrušuje bez likvidácie, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína 1. januárom a končí sa dňom, v ktorom daňovník zanikol bez likvidácie, podáva jeho právny nástupca do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia miestne príslušnému správcovi dane podľa § 99 ods. 5 alebo ods. 6. V tejto lehote je daň splatná.

b) Ak je na daňovníka vyhlásený konkurz, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína 1. januárom a končí sa dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu, podáva správca v konkurznom konaní do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia miestne príslušnému správcovi dane podľa § 99 ods. 5 alebo ods. 6. V tejto lehote je daň splatná. Ak vozidlo daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, je naďalej predmetom dane počas konkurzu, daňové priznanie podáva správca v konkurznom konaní, ktorý podáva daňové priznanie v lehote do konca januára nasledujúceho kalendárneho roka.

c) Ak sa daňovník zrušuje likvidáciou, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína 1. januárom a končí sa dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie, podáva likvidátor do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia miestne príslušnému správcovi dane podľa § 99 ods. 5 alebo ods. 6. V tejto lehote je daň splatná.

d) Ak daňovník zomrie, daňové priznanie je povinný podať dedič alebo podľa dohody jeden z dedičov. Ak sa nedohodnú, kto podá daňové priznanie, určí ho správca dane. Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti osvedčenia o dedičstve alebo rozhodnutia o dedičstve. V tejto lehote je daň splatná.

Výpočet pomernej časti dane

Mení sa spôsob výpočtu pomernej časti dane k zdaňovaciemu obdobiu, ak sa používa motorové vozidlo len časť zdaňovacieho obdobia. Platí sa daň vo výške 1/365 (priestupný rok 1/366), kedy sa auto používalo na podnikanie. (Do konca roku 2012 sa uplatňoval princíp 1/12).

Aj pomerná časť dane bude splatná v lehote na podanie daňového priznania.

Príklad č. 5:
Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na pracovnú cestu v dňoch 5. 7. – 10. 7. 2013 a 11. 9. 2013 jeho súkromným motorovým vozidlom. Zamestnávateľ bude musieť podať daňové priznanie do konca januára 2014, zaplatiť daň v tejto lehote. Nevzniká mu oznamovacia povinnosť a daň vypočíta nasledovne:
DZMV = sadzba dane : 365 x 7

Preddavky na daň (princíp ostáva)

Na ich výpočet vplýva jediná skutočnosť, a to je evidencia k 1. 1. Prípadné zmeny na túto skutočnosť nemajú vplyv počas zdaňovacieho obdobia. Ak chce daňovník upraviť výšku platenia preddavkov, musí požiadať správcu dane v súlade s § 91 ods. 10 zákona, ktorý rozhodne, či upraví výšku platenia preddavkov na daň z motorových vozidiel.

Správa daní

V roku 2013 platí, že správu daní vykonáva miestne príslušný správca dane podľa evidencie motorových vozidiel k 31. decembru predchádzajúceho roka, pričom sa na zmenu miestnej príslušnosti v kalendárnom roku neprihliada. V prípade zamestnávateľa je miestne príslušný správca dane podľa sídla zamestnávateľa. Ak ide o prevádzkareň alebo organizačnú zložku, je miestne príslušný správca dane, kde je prevádzkareň alebo organizačná zložka umiestnená.

Od roku 2013 sa doplnilo do ustanovenia § 99 ods. 5 zákona, že v prípade, ak dôjde k vzniku daňovej povinnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia, správu dane z motorových vozidiel vykonáva daňový úrad miestne príslušný ku dňu vzniku daňovej povinnosti. Problém v praxi môže nastať v prípade, že sa motorové vozidlo začne využívať na podnikanie skôr, ako sa prehlási u polície. Treba však upozorniť, že tento inštitút platí len v prípade vzniku daňovej povinnosti počas zdaňovacieho obdobia. Skutočnosť, že podnikateľ zmení sídlo a prehlási motorové vozidlá, nemá vplyv na túto skutočnosť a miestne príslušný správca dane bude ten, kde boli motorové vozidlá evidované k 31. 12. predchádzajúceho kalendárneho roka.

Príklad č. 6:
V máji 2013 kúpila bratislavská spoločnosť motorové vozidlo od spoločnosti z Prešova. Dňa 15. mája ho prihlásila na polícii v Bratislave a 16. mája ho začala používať na podnikanie. Na základe tejto skutočnosti je miestne príslušný daňový úrad v Bratislave. Oznámenie spoločnosť nepodáva.

Príklad č. 7:
Dňa 2. mája 2013 kúpila bratislavská spoločnosť motorové vozidlo od spoločnosti z Prešova. Na prihlásenie motorového vozidla má lehotu 15 dní. Dňa 5. mája začne využívať automobil na podnikanie. Auto prepísala 16. mája. Na základe tejto skutočnosti je miestne príslušný Daňový úrad v Prešove. Oznámenie spoločnosť nepodáva.

V prípade zmeny miestnej príslušnosti zákon definuje v § 99 ods. 7, kto je oprávnený vymáhať daňový nedoplatok a rovnako vyrubiť úroky z omeškania. Je to daňový úrad, u ktorého daňový preplatok alebo daňový nedoplatok vznikol. Pri zmene miestnej príslušnosti je oprávnený vyrubiť pokutu ten správca dane, ktorému bolo podané daňové priznanie.

Poznámka redakcie:  § 49 ods. 2 až 5 a § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z., § 84 a § 89 zákona č. 582/2004 Z. z..