Automobil v podnikaní z pohľadu daní a účtovníctva

Právne hľadisko zmluvy o finančnom prenájme

Lízingová zmluva nie je v obchodnoprávnych predpisoch samostatne upravená. Najčastejšie sa v praxi uzatvára ako nepomenovaná zmluva podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. V takomto prípade všetky náležitosti zmluvy upravujú zmluvné strany samostatne na základe vzájomnej dohody. Lízing sa môže uzavrieť na veci hnuteľné alebo nehnuteľné, ale predmetom zmluvy môže byť aj tzv. personálny lízing. Lízing vlastne predstavuje nájom veci upravený osobitným režimom najmä z hľadiska jeho financovania. Lízingová zmluva spája v sebe viacero druhov zmlúv.

Daňové hľadisko finančného prenájmu

1.Platné do 31.12.2011

Keďže ide o problematiku finančného prenájmu, ktorý sa opiera aj o „staré“ ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, je potrebné uviesť jednotlivé definície platné v danom čase. Pojem finančný prenájom upravuje ustanovenie § 2 písm. s) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani zpríjmov.

Podľa zákona platného do konca roku 2011 mala definícia finančného prenájmu nasledovné podmienky:

a) musí ísť o zmluvu s dojednaným právom kúpy prenajatej veci nájomcom,

b) aplikuje sa len na hmotný majetok,

c) kúpna cena je súčasťou celkových dohodnutých platieb,

d) nájom musí trvať minimálne 60 % doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 zákona, nie však menej ako tri roky,

e) ak nedochádza k zmene zmluvných podmienok, pri postúpení sa na nájomnú zmluvu pozerá ako na celok,

f) vlastnícke právo má prejsť bez zbytočného odkladu na nájomcu po skončení nájmu.

2. Platné od 1.1. 2012 do 29.2.2012

Novelou zákona o dani z príjmov bola vypustená podmienka trvania finančného prenájmu minimálne tri roky, podmienka bola len vo väzbe na 60 % doby odpisovania a na účely zákona sa zadefinoval do § 2 písm. s) pojem „daňovník, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu“, čím sa odlíšil od nájomcu pri operatívnom prenájme.

3. Platné od 1.3.2012

Pojem finančný prenájom sa dostáva do pôvodného stavu pred 1. 1. 2012, pričom sa ponecháva definícia daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu.

Účtovné hľadisko finančného prenájmu

Finančný prenájom z pohľadu účtovníctva definuje ustanovenie § 30a opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 (vyšlo v Zbierke zákonov pod číslom 740/2002) pre podvojné účtovníctvo a § 17 opatrenia MF SR č. 27076/2007-74 (vyšlo v Zbierke zákonov pod číslom 628/2007) pre jednoduché účtovníctvo. Jednotlivé pojmy definované v týchto ustanoveniach sú:

Pojmy

a) Finančným prenájmom sa rozumie obstaranie dlhodobého hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci za dohodnuté platby počas dohodnutej doby nájmu [odvolávka na § 2 písm. s) zákona o dani z príjmov] tohto majetku.

b) Dohodnutými platbami sú jednotlivé platby uhrádzané nájomcom prenajímateľovi počas dohodnutej doby finančného prenájmu majetku; súčasťou dohodnutých platieb je aj kúpna cena, za ktorú na konci dohodnutej doby finančného prenájmu majetku prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na nájomcu.

c) Istinou u nájomcu je celková suma dohodnutých platieb znížená o nerealizované finančné náklady (nájomné), pričom suma istiny u nájomcu sa rovná sume istiny u prenajímateľa; nerealizovanými finančnými nákladmi (nájomným) sú budúce finančné náklady, ktoré sú u prenajímateľa nerealizovanými finančnými výnosmi.

Z pohľadu účtovníctva ide o obstaranie dlhodobého hmotného majetku a nejde o formu prenájmu ako službu. To znamená, že účtovná jednotka účtuje o predmetných skutočnostiach na účtoch a v knihách dlhodobého hmotného majetku.

Poznámka redakcie: § 2 písm. s) zákona o dani z príjmov, § 17 opatrenia MF SR č. 27076/2007-74 a § 30a opatrenia MF SR č. 23054/2002-92.

Autor: Ing. Vladimír Ozimý