Obsah
Dátum publikácie:28. 5. 2013
Oblasti práva: Správne právo / Clo, colná politika; Dane a poplatky / Daň z pridanej hodnoty; Spotrebné dane; Financie, finančné právo / Daňové a poplatkové právo
Právny stav od:1. 5. 2013
Právny stav do:31. 12. 2014
Každý rok nás médiá a, bohužiaľ, nielen médiá vždy v dovolenkovom období zaplavujú „informáciami“ neraz veľmi nepresnými až zavádzajúcimi, čo a koľko si toho môžeme doviezť, neraz počúvame alebo čítame „do Šengenu“, keďže mnohí stotožňujú Európsku úniu so schengenským priestorom. To, samozrejme, nie je to isté, nehovoriac o tom, že nie všetky členské štáty Európskej únie sú aktérmi Schengenskej dohody a naopak, niektorí jej aktéri nie sú členmi Európskej únie, ako vyplýva z nasledovného prehľadu:
štát
| Európska únia
| Schengenská dohoda
|
Belgicko
| áno
| áno
|
Bulharsko
| áno
| nie
|
Cyprus
| áno
| nie
|
Česko
| áno
| áno
|
Dánsko
| áno
| áno
|
Estónsko
| áno
| áno
|
Fínsko
| áno
| áno
|
Francúzsko
| áno
| áno
|
Grécko
| áno
| áno
|
Holandsko
| áno
| áno
|
Chorvátsko
| od 1. júla 2013
| nie
|
Írsko
| áno
| áno
|
Island
| nie
| áno
|
Lichtenštajnsko
| nie
| áno
|
Litva
| áno
| áno
|
Lotyšsko
| áno
| áno
|
Luxembursko
| áno
| áno
|
Maďarsko
| áno
| áno
|
Malta
| áno
| áno
|
Nemecko
| áno
| áno
|
Nórsko
| nie
| áno
|
Poľsko
| áno
| áno
|
Portugalsko
| áno
| áno
|
Rakúsko
| áno
| áno
|
Rumunsko
| áno
| nie
|
Slovensko
| áno
| áno
|
Slovinsko
| áno
| áno
|
Spojené kráľovstvo
| áno
| nie
|
Španielsko
| áno
| áno
|
Švajčiarsko
| nie
| áno
|
Švédsko
| áno
| áno
|
Taliansko
| áno
| áno
|
Členstvo v spoločnom schengenskom priestore zaväzuje každý jeho členský štát podieľať sa na plnení tzv. kompenzačných opatrení, ktoré sú náhradou za zrušenie dokladových kontrol na svojich vnútorných hraniciach. Podstata kompenzačných opatrení spočíva najmä v zabezpečení vysokého štandardu výkonu kontrol svojich vonkajších hraníc, rozvoji efektívnej policajnej spolupráce, spoločnom postupe v oblasti uplatňovania vízovej politiky a migrácie a pod. Členstvo v schengenskom priestore teda nemá nič spoločné s voľným pohybom tovarov! Ten je zaručený ustanovením článku 26 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ, podľa ktorého vnútorný trh zahŕňa oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu v súlade s ustanoveniami zmlúv. Logicky sa teda nemôže týkať tých členských štátov schengenského priestoru, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ. Z hľadiska pohybu tovarov ide teda o tretie štáty a z toho vyplývajúce rozdielne pravidlá.
Zaujímavá situácia nastane v prípade dovolenkárov, ktorí pocestujú autom, prípadne lietadlom do Chorvátska pred 1. júlom 2013 a späť sa budú vracať až po tomto dátume. Či vstúpia pri ceste autom do Chorvátska zo Slovinska alebo z Maďarska, alebo pricestujú lietadlom, vždy sa podrobia dokladovej kontrole (do Chorvátska už v súčasnosti postačuje len občiansky preukaz) a súčasne aj colnej kontrole, to platí aj v prípade návratu z Chorvátska. Avšak po tomto dátume to bude už iba dokladová kontrola, keďže Chorvátsko ako čerstvý členský štát EÚ ani po tomto dátume ešte nebude členským štátom schengenského priestoru. Nebude to však už colná kontrola, keďže Európska únia je colnou úniou.
Pri návrate zo zahraničnej dovolenky je predovšetkým potrebné rozlišovať, či sa vraciame z tretích štátov, teda zo štátov, ktoré nie sú členskými štátmi Európskej únie, alebo cestujeme v rámci územia Európskej únie, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sú takéto štáty členmi schengenského priestoru.
Takže pri návrate cestujúcich do EÚ z tretích štátov pre neobchodný dovoz tovaru v osobnej batožine platia nižšie uvedené pravidlá (druhá časť príspevku), pričom sa na tovary, ktoré nepodliehajú spotrebným daniam, uplatňujú iba peňažné limity a len na tovary podliehajúce spotrebným daniam (tabakové výrobky, alkoholické nápoje, pohonné látky) sa uplatňujú množstvové limity. Všeobecne platí, že tretím štátom je každá krajina, ktorá nie je členským štátom Európskej únie. Taktiež treba mať na pamäti, že dovolenkári sa vracajú z rôznych častí sveta a nielen z nákupov na Ukrajine a že teda platia pre oslobodenie tovaru v osobnej batožine dva rôzne limity, ako je uvedené v ďalších častiach príspevku, rozhodujúci je spôsob dopravy.
Tretie štáty
Cestujúcim leteckou dopravou je osoba cestujúca leteckým dopravným prostriedkom okrem dopravného prostriedku súkromného rekreačného lietania. Uvedené platí podobne aj v prípade námornej prepravy, Slovenska sa však ako suchozemskej krajiny bezprostredne netýka. Osobnou batožinou je batožina, ktorú môže cestujúci pri ukončení svojej cesty predložiť colnému orgánu, a tiež batožina, ktorú môže cestujúci predložiť tomuto colnému orgánu neskôr, za predpokladu, že táto batožina bola na začiatku jeho cesty zaregistrovaná ako príručná batožina spoločnosťou, ktorá je zodpovedná za jeho prepravu.
Neobchodným dovozom je dovoz tovaru, ak:
- je tovar určený na osobnú spotrebu cestujúceho alebo osobnú spotrebu jeho domácnosti, alebo je určený ako dar,
- povaha a množstvo tovaru nevzbudzuje podozrenie, že tovar sa dováža na obchodné účely,
- dovoz sa uskutočňuje príležitostne.
Peňažné limity
Oslobodenie od cla a dane z pridanej hodnoty sa uplatní na dovoz tovaru, ak jeho hodnota celkom nepresahuje:
a) 430 eur na osobu, ak cestuje leteckou dopravou alebo námornou dopravou (to platí, ak do EÚ cestuje z tretích štátov a na jej územie vstupuje v niektorom z námorných prístavov EÚ),
b) 300 eur na osobu, ak cestuje akýmkoľvek iným spôsobom vrátane pešieho vstupu na územie EÚ (napr. v prípade Slovenska z Ukrajiny),
c) 150 eur na osobu mladšiu ako 15 rokov bez ohľadu na spôsob cestovania.
Upozornenie:
Na účely uplatňovania peňažných limitov sa vyššia hodnota jednotlivého tovaru nemôže rozdeliť na viaceré osoby!
Množstvové limity
Oslobodenie od cla, spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty sa pri dovoze tabakových výrobkov uplatní na jedného cestujúceho najviac na množstvo:
a) 200 kusov cigariet na osobu, ak cestuje leteckou dopravou alebo námornou dopravou, 40 kusov cigariet na osobu, ak cestuje inak,
b) 100 kusov cigariek na osobu, ak cestuje leteckou dopravou alebo námornou dopravou, a 20 kusov cigariek na osobu, ak cestuje inak,
c) 50 kusov cigár na osobu, ak cestuje leteckou dopravou alebo námornou dopravou, a 10 kusov cigár na osobu, ak cestuje inak,
d) 250 gramov tabaku na fajčenie na osobu, ak cestuje leteckou dopravou alebo námornou dopravou, a 50 gramov tabaku na fajčenie na osobu, ak cestuje inak.
Každé vyššie uvedené množstvo predstavuje 100 % celkového povoleného množstva pre oslobodenie od cla, spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty na tabakové výrobky. Oslobodenie od cla, spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty dane na tabakové výrobky sa môže uplatniť na akúkoľvek kombináciu tabakových výrobkov, ak súhrnný percentuálny podiel jednotlivých povolených množstiev nepresahuje 100 % celkového povoleného množstva. Oslobodenie od cla, spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty dane sa neuplatní, ak cestujúcim je osoba mladšia ako 17 rokov, tak ako ustanovuje smernica a aj zákon.
Oslobodenie od cla, spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty sa pri dovoze liehovín a alkoholických nápojov iných ako tiché víno a pivo uplatní na jedného cestujúceho najviac na nasledovné množstvo, pričom inými alkoholickými nápojmi sa v tomto prípade rozumejú šumivé vína a medziprodukty:
a) jeden liter liehoviny alebo alkoholického nápoja s obsahom alkoholu viac ako 22 % objemu alebo nedenaturovaného etylalkoholu s obsahom alkoholu 80 % objemu a viac alebo
b) dva litre liehoviny alebo alkoholického nápoja s obsahom alkoholu 22 % a menej.
Každé vyššie uvedené množstvo predstavuje 100 % celkového povoleného množstva pre oslobodenie od cla, spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty na liehoviny a alkoholické nápoje. Oslobodenie od cla, spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty na liehoviny a alkoholické nápoje sa môže uplatniť na akúkoľvek kombináciu liehovín a vyššie uvedených alkoholických nápojov, ak súhrnný percentuálny podiel jednotlivých povolených množstiev nepresahuje 100 % celkového povoleného množstva. Oslobodenie od cla, spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty dane sa neuplatní, ak cestujúcim je osoba mladšia ako 17 rokov!
Napríklad ak by si cestujúci privážal iba jednu pollitrovú fľašu liehoviny s obsahom alkoholu 40 % objemu, potom si ešte môže v osobnej batožine priviezť buď jeden liter liehoviny s obsahom alkoholu nepresahujúcim 22 % objemu, alebo liter šumivého vína alebo liter medziproduktu. Okrem toho oslobodenie od cla, spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty sa uplatní na dovoz tichého vína najviac v množstve 4 litrov a súčasne na dovoz piva najviac v množstve 16 litrov. Tiché víno a pivo sa však do vyššie uvedených kombinácií liehu, šumivého vína a medziproduktov nezapočítavajú! Teda ak cestujúci priváža napr. dve pollitrové fľaše liehoviny s obsahom alkoholu napr. 40 % objemu, potom ide o 100 % celkového povoleného množstva, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie, súčasne si však môže priviezť štyri litre tichého vína a 16 litrov piva.
„Informácie pre verejnosť“
Napriek tomu Colný úrad Bratislava na svojej stránke uvádza, že pri dovoze vína na osobnú spotrebu si cestujúci môže doviezť najviac 2 litre šumivého vína alebo 4 litre tichého vína, alebo ich úmernú kombináciu, pričom šumivé víno sa v prípade kombinácie považuje za lieh s objemom alkoholu do 22 %. Pozoruhodná je aj informácia v tabuľke, že v prípade dovozu piva z tretích krajín je maximálne povolené množstvo 16 litrov. To je nesprávna informácia, pretože cestujúci si môže doviezť piva, koľko chce, akurát že oslobodenie od cla, spotrebnej dane a DPH sa vzťahuje iba na oných 16 litrov, zvyšok nad tento limit podlieha clu a obom daniam!
http://www.colnica.sk/dokumenty/oddelenia/5232/Dovoz%20tovarov%20pre%20vlastnú %20spotrebu%20z%20tretích%20krajín.pdf
Takáto informácia colného úradu je však v rozpore nielen s ustanovením čl. 9 smernice Rady č. 2007/74/ES, ale aj s ustanovením § 48a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a tiež aj s ustanovením § 8 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, taktiež v tejto informácii absentuje zaradenie medziproduktov. Táto pseudoinformácia je na stránke Colného úradu Bratislava uverejnená už od konca r. 2008. Je tiež zrejmé, že tvorca tejto informácie, ak nevie zadefinovať alkoholické nápoje, asi nikdy nečítal alebo vôbec nerozumie ustanoveniam smernice Rady č. 92/83/EHS o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje:
http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CONSLEG:1992L0083:2007 0101:SK:PDF.
To, že colná správa ako celok nemá jasno v uvedených predpisoch, dostatočne preukazujú aj rozdiely v poskytovaných informáciách. Napríklad aj na stránke colnej sekcie finančnej správy SR:
http://www.colnasprava.sk/wps/portal/!ut/p/.cmd/cs/.ce/7_0_A/.s/7_0_317/_th/J_0_ 9D/_s.7_0_A/7_0_M1/_s.7_0_A/7_0_317.
V tejto inak vcelku správnej informácii absentuje opäť zaradenie medziproduktov medzi alkohol a alkoholické nápoje, v prehľade sa píše o inom alkoholickom nápoji iba o šumivom víne. V texte sa totiž uvádza, že medzi lieh s obsahom alkoholu menej ako 22 % objemu s povoleným množstvom najviac 2 litre sa zaraďuje taktiež šumivé víno. A kam sa teda podľa autora tejto informácie majú zaradiť medziprodukty? Tie sú síce vínom, ale upravovaným, a tak už nepatria medzi tiché vína, rovnako však nie sú ani liehom, pretože pôvodný obsah alkoholu v týchto nápojoch vznikol fermentáciou. A práve preto, že sa nachádzajú medzi tichým vínom a liehom, nazývajú sa medziproduktmi, ako vyplýva z ustanovení smernice Rady č. 92/83/EHS.
Okrem toho sú v rozpore so smernicou č. 2007/74/ES v tabuľkovom prehľade k tejto informácii uvedené množstvové limity 500 g kávy alebo 200 g kávového extraktu a esencie, 100 g čaju alebo 40 g čajového extraktu a esencie. Tie však boli uvedenou smernicou zrušené, čiže káva a čaj sa rovnako ako parfumy a toaletné vody započítavajú do peňažného limitu! Ďalej je nad tabuľkovým prehľadom uvedená platnosť od 1. januára 2010, hoci tieto pravidlá platia už od 1. decembra 2008.
Podľa informácie Colného úradu v Michalovciach:
http://www.colnasprava.sk/wps/PA_1_0_9D/OpenFile/2008.11.14-TS-Zmeny dovoznychlimitovod1.12.2008.pdf?docID=qCYOUalkm/uuh797IQ9U7mTcmuo
v rámci limitu s oslobodením od dane si cestujúci bude môcť doviezť najviac 2 litre šumivého vína alebo 2 litre medziproduktu, alebo 4 litre tichého vína, prípadne úmernú kombináciu uvedených vín. Teda i Colnému úradu v Michalovciach ušlo ustanovenie čl. 9 smernice Rady č. 2007/74/ES, ale hlavne ustanovenie § 48a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a tiež aj ustanovenie § 8 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov! Tak ako je uvedené vyššie, 4 litre tichého vína si možno doviezť vždy nezávisle od množstva iných alkoholických nápojov, rovnako ako je tomu v prípade piva. Ďalšou nezmyselnou a legislatíve odporujúcou informáciou je tvrdenie, že „v prípade dovozu parfémov a toaletných vôd nedochádza k zmene limitov. Cestujúci si môže naďalej doviezť 50 gramov parfému a 0,25 litra toaletných vôd.“ Ak odhliadneme od nespisovného slova „parfém“ namiesto parfum, je aj toto tvrdenie v rozpore s legislatívou, keďže tá jasne upravuje, že do množstvových limitov sa započítavajú iba tovary podliehajúce spotrebným daniam. Parfumy a toaletné vody však medzi ne nepatria.
Nepresne informujú aj iní
Je zarážajúce, ako si správcovia cla a daní rozdielne vysvetľujú a zrejme aj v praxi uplatňujú ustanovenia platnej legislatívy. Predovšetkým by mali prestať takéto „informácie“ každoročne v dovolenkovom období podávať médiám, ktoré ich patrične pri ďalšom reprodukovaní ešte viac skreslia. Nie sú však jediní, takéto informácie následne preberajú okrem médií rôzne cestovné agentúry a kancelárie, a tak spoločne šíria túto „osvetu“ ďalej.
Popri alkoholických nápojoch a tabakových výrobkoch sa oslobodenie od cla, spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty uplatní aj na dovoz pohonných látok, ktoré sa nachádzajú v bežnej nádrži motorového dopravného prostriedku, a pohonných látok v prenosnej nádrži, ktorých množstvo nepresahuje desať litrov. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na znenie ustanovenia § 10a ods. 1 písm. c) zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 2013. Podľa tohto ustanovenia sa príležitostným dovozom rozumie dovoz najviac jedenkrát za sedem kalendárnych dní!
Vyššie uvedené pravidlá vyplývajú zo spomenutej smernice Rady 2007/74/ES o oslobodení tovaru, ktorý dovážajú osoby cestujúce z tretích krajín, od dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane:
http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2007:346:0006:0012:SK:PDF.
Všetky členské štáty ich majú premietnuté vo svojej legislatíve spotrebných daní a dane z pridanej hodnoty vrátane Slovenskej republiky, čiže vo všetkých členských štátoch platia rovnako. Nemá zmysel uvádzať celé znenie tejto smernice, avšak vzhľadom na nesprávne a skreslené informácie v prípade alkoholických nápojov uvádzame aspoň článok 9 tejto smernice.
Citácia:
Článok 9
1. Členské štáty oslobodia od DPH a spotrebnej dane alkohol a alkoholické nápoje okrem tichého vína a piva, pričom uplatňujú tieto množstvové obmedzenia:
a) spolu 1 liter alkoholu a alkoholických nápojov s obsahom alkoholu presahujúcim 22 % objemu alebo nedenaturovaný etylalkohol s obsahom alkoholu 80 % objemu a viac;
b) spolu 2 litre alkoholu a alkoholických nápojov s obsahom alkoholu nepresahujúcim 22 % objemu.
Na účely odseku 2 predstavuje každé množstvo stanovené v písmenách a) a b) 100 % celkového povoleného množstva pre alkohol a alkoholické nápoje.
2. V prípade každého cestujúceho sa oslobodenie od dane môže uplatňovať na akúkoľvek kombináciu druhu alkoholu a alkoholických nápojov uvedených v odseku 1 za predpokladu, že súhrnný percentuálny podiel jednotlivých povolených množstiev nepresahuje 100 %.
3. Členské štáty oslobodia od DPH a spotrebnej dane celkom 4 litre tichého vína a 16 litrov piva.
Už hneď z prvého odseku tohto ustanovenia smernice je zrejmé, že tiché víno a pivo sa nezahŕňajú do oslobodenia alkoholických nápojov, ktorými sú v tomto prípade v zmysle definícií podľa smernice č. 92/83/EHS iba lieh, liehoviny, šumivé víno a medziprodukty, pričom oslobodenie tichého vína a piva je upravené v odseku 3 bez dôvetku o vzájomnej kombinácii podielu alebo podielu v kombinácii s inými alkoholickými nápojmi.
Ustanovenie § 48a ods. 8 až 10 zákona o DPH potom „kopíruje“ citované ustanovenie smernice č. 2007/74/ES:
Citácia:
(8) Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa pri dovoze alkoholu a alkoholických nápojov iných ako tiché víno a pivo uplatní na jedného cestujúceho najviac na množstvo
a) jeden liter alkoholu a alkoholického nápoja s obsahom alkoholu viac ako 22 % objemu alebo nedenaturovaného etylalkoholu s obsahom alkoholu 80 % objemu a viac,
b) dva litre alkoholu a alkoholického nápoja s obsahom alkoholu 22 % a menej.
(9) Každé množstvo ustanovené v odseku 8 písm. a) a b) predstavuje 100 % celkového povoleného množstva pre oslobodenie od dane na alkohol a alkoholické nápoje. Oslobodenie od dane na alkohol a alkoholické nápoje sa môže uplatniť na akúkoľvek kombináciu alkoholu a alkoholických nápojov uvedených v odseku 8, ak súhrnný percentuálny podiel jednotlivých povolených množstiev nepresahuje 100% celkového povoleného množstva.
(10) Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa uplatní na dovoz tichého vína najviac v množstve 4 litrov a na dovoz piva najviac v množstve 16 litrov.
Podobne je tomu tak aj v prípade spotrebnej dane v zmysle ustanovenia § 8 ods. 2 až 4 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov:
Citácia:
(2) Od dane je oslobodený neobchodný dovoz alkoholického nápoja v osobnej batožine cestujúceho z územia tretieho štátu, a to najviac v množstve
a) 1 liter liehu s obsahom alkoholu viac ako 22 % objemu alebo najviac v množstve 2 litre liehu s obsahom alkoholu 22 % objemu a menej,
b) 2 litre šumivého vína alebo 2 litre šumivého fermentovaného nápoja, alebo 2 litre medziproduktu, pričom ustanovené množstvo 2 litre predstavuje 100 % celkového povoleného množstva pre šumivé víno, šumivý fermentovaný nápoj a medziprodukt.
(3) Každé množstvo ustanovené v odseku 2 predstavuje 100 % celkového povoleného množstva pre každý alkoholický nápoj. Pri každom cestujúcom sa oslobodenie od dane môže uplatniť ako kombinácia dovážaného množstva podľa odseku 2, ak súhrnný percentuálny podiel jednotlivých množstiev nepresahuje 100 % celkového povoleného množstva.
(4) Od dane je oslobodený neobchodný dovoz alkoholického nápoja v osobnej batožine cestujúceho z územia tretieho štátu najviac v množstve 16 litrov piva a najviac v množstve 4 litre tichého vína alebo 4 litre tichého fermentovaného nápoja.
Aj z citovaného ustanovenia zákona č. 530/2004 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov vyplýva, že tiché víno a pivo sa nezahŕňajú do kombinácie dovážaných alkoholických nápojov. Odporúčam tiež pozrieť stránku: http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/08/1845&format=HTML&aged=0&language=sk.
Z uvedenej stránky je zrejmé, že od 1. decembra 2008 došlo k významnej „liberalizácii“ zvýšením limitov pre dovoz v osobnej batožine cestujúcich, pochopiteľne ide o dovoz z tretích štátov. Nižšie množstvové limity pre cestujúcich v cestnej preprave a železničnej preprave alebo na vnútrozemských vodných cestách zohľadňujú osobitné postavenie tých členských štátov, ktoré majú spoločné vnútrozemské hranice s tretími štátmi, v ktorých sú ceny tovarov výrazne nižšie ako v EÚ.
Treba však mať na pamäti, že limity pre oslobodenie platia aj v takých prípadoch, ak cestujúci prichádzajú z území, na ktoré sa nevzťahujú predpisy EÚ v oblasti DPH a spotrebnej dane, a to aj napriek skutočnosti, že ide o územia patriace členským štátom EÚ. Takýmito územiami sú napr. Kanárske ostrovy, Normandské ostrovy, francúzske zámorské departmenty, Alandské ostrovy, Gibraltár a pod. Logicky sa teda uplatní iba oslobodenie od daní. Veľmi podrobný prehľad je uvedený na nasledovnej stránke:
http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/customs/procedural_ aspects/general/sadguide/1619-08annexI_sk.pdf.
Poznámka redakcie: § 48a zákona č. 222/2004 Z. z., § 8 zákona č. 530/2011 Z. z. a § 10a ods. 1 písm. c) zákona č. 98/2004 Z. z..
Oslobodenie od cla
Pokiaľ ide o oslobodenie od cla, to sa uplatňuje na základe ustanovenia čl. 41 nariadenia Rady (ES) č. 1186/2009, ktoré ustanovuje systém Spoločenstva pre oslobodenie od cla:
http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2009:324:0023:0057:SK:PDF.
Podľa tohto ustanovenia nariadenia tovar v osobnej batožine cestujúcich prichádzajúcich z tretej krajiny je oslobodený od dovozného cla za predpokladu, že ide o tovar oslobodený od dane z pridanej hodnoty (DPH) podľa ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov prijatých v súlade s ustanoveniami smernice Rady 2007/74/ES z 20. decembra 2007 o oslobodení tovaru, ktorý dovážajú osoby cestujúce z tretích krajín, od dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane. Ako vyplýva z dikcie uvedeného ustanovenia nariadenia, ktoré má preto priamu účinnosť, daňové predpisy sú nadradené colnému predpisu, preto sú colníci povinní prepustiť tovar aj s oslobodením od cla automaticky, pokiaľ sa jeho hodnota alebo množstvo vmestia do vyššie uvedených limitov stanovených daňovými zákonmi pre oslobodenie od dane!
Cestujúci teda nemajú nijakú povinnosť navrhovať alebo žiadať prepustenie prevážaného tovaru do colného režimu dovoz a požadovať zároveň oslobodenie od dovozných platieb, pretože takéto oslobodenie je podľa zákona obligatórne. To vyplýva z ustanovenia § 48a zákona o DPH,§ 10a zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja, § 8 zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov a § 8 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov.
To, že sú daňové predpisy nadradené colným predpisom, je tak aj z toho dôvodu, že okrem tretích štátov existujú územia členských štátov, ktoré sú síce súčasťou colnej únie EÚ, a teda aj colným územím, avšak nie sú súčasťou daňového územia EÚ. Povinnosť prihlásiť dovážaný tovar však nie je dotknutá, tovar treba vždy prihlásiť, a to aj v prípade, ak jeho hodnota či množstvo spĺňajú podmienky pre oslobodenie od cla a od daní.
Cestovanie a nákupy v rámci EÚ
Pre pohyb tovarov medzi členskými štátmi EÚ platí v prvom rade ustanovenie článku 34 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, teda najvyššej právnej normy primárneho práva EÚ, podľa ktorého sú množstvové obmedzenia a všetky opatrenia s rovnocenným účinkom medzi členskými štátmi zakázané!
(pozri: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2010:083:0047:0200:SK:PDF)
Preto pri cestovaní a nakupovaní iba v rámci EÚ nemôžu platiť a ani neplatia nijaké peňažné a ani množstvové obmedzenia, čo vyplýva aj z ustanovenia čl. 32 smernice Rady č. 2008/118/ES o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS, ktoré žiadne takéto obmedzenia, resp. limity neustanovuje.
(pozri: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CONSLEG:2008L0118:20100227:SK:PDF)
Citácia:
Článok 32
1. Pokiaľ ide o tovar podliehajúci spotrebnej dani, ktorý súkromná osoba nadobúda pre svoje vlastné použitie a ktorý sama prepravuje z jedného členského štátu do druhého, daňová povinnosť k spotrebnej dani vzniká len v členskom štáte, v ktorom sa tovar podliehajúci spotrebnej dani nadobudol.
2. Pri stanovovaní toho, či je tovar podliehajúci spotrebnej dani podľa odseku 1 určený pre svoje vlastné použitie, členské štáty prihliadajú minimálne na:
a) obchodný status držiteľa tovaru podliehajúceho spotrebnej dani a jeho dôvody držby tovaru;
b) miesto, v ktorom sa nachádza tovar podliehajúci spotrebnej dani, a prípadne spôsob použitej prepravy;
c) každý dokument týkajúci sa tovaru podliehajúceho spotrebnej dani;
d) povahu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani;
e) množstvo tovaru podliehajúceho spotrebnej dani.
3. Z dôvodu uplatňovania odseku 2 písm. e) môžu členské štáty výhradne na účely preukazovania ustanoviť smerné úrovne. Tieto smerné úrovne nemôžu byť nižšie než:
a) pre tabakové výrobky:
- cigarety: 800 kusov,
- cigarky (cigary vážiace jednotlivo najviac 3 g): 400 kusov,
- cigary: 200 kusov,
- fajčiarsky tabak: 1,0 kg;
b) pre alkoholické nápoje:
- liehoviny: 10 l,
- medziprodukty: 20 l,
- víno: 90 l (vrátane najviac 60 l šumivého vína),
- pivo: 110 l.
4. Členské štáty môžu tiež ustanoviť, že pri nadobudnutí minerálnych olejov už uvedených do daňového voľného obehu v inom členskom štáte sa spotrebná daň platí v členskom štáte spotreby, ak tieto výrobky prepravuje netypickým spôsobom prepravy súkromná osoba alebo ak sa takto prepravujú v mene tejto osoby.
Na účely tohto odseku „netypický spôsob prepravy“ znamená prepravu palív inak ako v nádržiach vozidiel alebo vo vhodných rezervných nádobách na palivo a prepravu kvapalných vykurovacích výrobkov inak ako prostredníctvom cisterien používaných v mene profesionálnych obchodníkov.
I napriek tomuto ustanoveniu smernice sa na portáli colnej sekcie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky už niekoľko rokov nachádza nasledovná informácia:
Citácia:
Cestovanie a spotrebné dane
V rámci Európskej únie nie sú v podstate žiadne obmedzenia, ktoré by určovali, koľko tovarov podliehajúcich spotrebným daniam je možné nakúpiť a vziať so sebou v rámci krajín EÚ, pokiaľ sa jedná o tovary určené na vlastnú spotrebu a nie na ďalší predaj. Dane (DPH a spotrebné dane) sú zahrnuté v cene tovarov a nie je potrebné znovu túto daň platiť.
Tabak a lieh
Vyšpecifikovať, či ide skutočne o tovary určené na vlastnú spotrebu, je naozaj zložité. Preto mohli členské krajiny stanoviť orientačné úrovne na určenie, či sú tabakové výrobky a alkohol určené na osobnú spotrebu.
Inými slovami to znamená, že ak máte pri sebe väčšie množstvo takéhoto druhu tovarov, mohli by ste byť vyzvaní k dokázaniu účelu použitia a k preukázaniu dokladu o kúpe.
Orientačné úrovne však nesmú byť nižšie ako:
- 800 ks cigariet
- 400 ks cigariek
- 200 ks cigár
- 1 kg tabaku
- 10 l liehových nápojov
- 20 l medziproduktov (napr. portské víno alebo „sherry“)
- 90 l vín (vrátane max. 60 l šumivých vín)
- 110 l piva
To znamená, že do vyššie uvedeného množstva je možné prevážať tovary podliehajúce spotrebným daniam (už zdanené tovary) z jednej členskej krajiny do druhej členskej krajiny.
(http://www.colnasprava.sk/wps/portal/!ut/p/.cmd/cs/.ce/7_0_A/.s/7_0_OM/_th/J_0_ 9D/_s.7_0_A/7_0_FL/_s.7_0_A/7_0_OM)
Takýto „výklad“ je účelovou citáciou iba odseku 3 článku 32 uvedenej smernice, čo je vytrhnuté z kontextu celého znenia ustanovenia a aj to bez predvetia tohto odseku. Orientačné množstvá nesmú byť nižšie, ako vyplýva zo smernice a môžu byť teda i ľubovoľne vyššie alebo nemusia byť vôbec nijaké, keďže ide o fakultatívne ustanovenie smernice. Tieto množstvá sú súčasťou viacerých kritérií, ktoré musia byť zohľadňované vždy súčasne a nie iba jedno z nich. Nemožno teda len na základe množstva tovaru posudzovať a tvrdiť, že ide o tovar určený na podnikateľské účely.
V praxi totiž môže nastať prípad, že niekto bude prepravovať tovar iba v orientačných množstvách alebo i menších a tento tovar namiesto použitia pre vlastnú spotrebu bude skryte rozpredávať bez toho, aby o tom vôbec niekto vedel. Podľa všetkých týchto kritérií uvedených v ods. 2 v citovanom článku 32 smernice č. 2008/118/ES sa má posúdiť, či ide o prepravu tovaru na súkromné účely, alebo o prepravu na podnikateľské účely, čiže o prípadný možný ďalší predaj týchto tovarov.
V prípade prepravy tovarov podliehajúcich spotrebným daniam na súkromné účely platí vždy princíp krajiny pôvodu, resp. nadobudnutia a tento tovar bez ohľadu na jeho množstvo nemožno zdaniť v krajine jeho použitia, pokiaľ nedôjde k jeho použitiu na iné účely, ako je vlastná spotreba! Podstatou tohto ustanovenia je, aby podnikatelia nezneužívali toto ustanovenie pod rúškom súkromných nákupov na nákupy tovarov podliehajúcich spotrebným daniam, s cieľom použiť ich na ďalší predaj, kedy už platí z hľadiska uplatnenia dane princíp krajiny spotreby.
Preprava tovarov podliehajúcich spotrebným daniam na podnikateľské účely sa musí uskutočňovať na základe iných ustanovení smernice a príslušných ustanovení zákonov o spotrebných daniach, s použitím príslušného sprievodného dokumentu v závislosti od toho, či pôjde o prepravu v režime pozastavenia dane alebo v režime daňového voľného obehu. Účelom tohto ustanovenia teda nie je obmedzenie množstva tovarov podliehajúcich spotrebným daniam, nakupovaných súkromnými osobami v iných členským štátoch. V opačnom prípade ide o hrubé porušenie ustanovenia článku 34 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorého sú množstvové obmedzenia a všetky opatrenia s rovnocenným účinkom medzi členskými štátmi zakázané!
(pozri: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2010:083:0047:0200:SK:PDF)
Podrobnosti súkromnej prepravy tovarov podliehajúcich spotrebným daniam v rámci EÚ v slovenskej legislatíve upravujú ustanovenia § 33 zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja, § 31 zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov a § 28 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. V týchto ustanoveniach sa jasne hovorí, že ak fyzická osoba nadobudla pre svoju vlastnú spotrebu tovar uvedený do daňového voľného obehu v inom členskom štáte a sama ho prepraví na daňové územie, z takto nadobudnutého tovaru nevzniká daňová povinnosť na daňovom území. Ak sa použije tovar na iné ako súkromné účely, vzniká daňová povinnosť na daňovom území dňom takéhoto použitia tovaru.
Platiteľom dane je fyzická osoba, ktorá prepravila tovar na daňové územie, pričom je povinná najneskôr do troch pracovných dní nasledujúcich po dni vzniku daňovej povinnosti podať daňové priznanie a v rovnakej lehote zaplatiť daň. V žiadnom z týchto ustanovení zákonov nie sú uvedené nejaké limity obmedzujúce množstvo tovarov podliehajúcich spotrebným daniam, ktoré si možno prepraviť na Slovensko pre svoju vlastnú spotrebu z iných členských štátov EÚ! Zásadná podmienka je, že si tovar prepravujú súkromné osoby samy a použijú ho len pre vlastnú spotrebu, akékoľvek iné použite je treba dokázať a nie o tom rozhodovať na základe účelového výkladu zákonov!
A čo píšu médiá?
Napríklad v istom slovenskom tlačovom médiu bolo dňa 28. decembra 2011 v článku s názvom „Výpredaje sa začali aj za slovenskými hranicami“ uverejnené, že „pri nákupoch alkoholu i cigariet je však potrebné sledovať množstvo, ktoré ľudia na Slovensko privezú. Obmedzenia sa pri dovoze alkoholu i cigariet netýkajú iba importu z Ukrajiny, ale aj z krajín patriacich do Európskej únie. Na tieto druhy tovarov sa totiž vzťahujú spotrebné dane, ktoré sú v jednotlivých štátoch rozdielne. Najväčšie obmedzenia sa týkajú cigariet. Jeden človek môže legálne pre vlastnú potrebu priviezť na Slovensko iba osemsto kusov, čo sú približne štyri kartóny. Colnice na hraničných priechodoch v EÚ sú síce už zrušené, colníci však aj naďalej majú právomoc zastaviť a prehliadnuť ktorékoľvek auto.“ Denník cituje hovorkyňu v tom čase ešte colného, dnes už finančného riaditeľstva, podľa ktorej „colníci hliadkujú vo vnútrozemí každý deň. V prípade zistenia prehrešku však každý prípad posudzujú individuálne. Ak má niekto pri sebe napríklad pokladničný blok, tovar je riadne opatrený kontrolnými známkami a je jasné, že je určený pre vlastnú potrebu, colníci môžu prikázať doplatenie spotrebnej dane z množstva, ktoré presahuje limit.“
Tu sa možno stotožniť iba s tým dokladom o nákupe. Ako vyplýva z ustanovenia článku 7 ods. 2 smernice č. 2008/118/ES, ktoré je premietnuté aj v slovenskej legislatíve spotrebných daní, vzniká daňová povinnosť okrem iných prípadov aj vtedy, ak osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia tovaru. Pokiaľ však ide o kontrolné známky, v zmysle ustanovenia článku 39 ods. 4 citovanej smernice daňové označenia alebo vnútroštátne identifikačné značky platia v členskom štáte, ktorý ich vydal. Môže však existovať vzájomné uznávanie týchto označení medzi členskými štátmi. Túto prax využívajú krajiny Beneluxu na označovanie tabakových výrobkov. Medzi Slovenskou republikou a inými členskými štátmi však žiadna takáto dohoda neexistuje.
Kontrolná známka na tovare privážanom z iného členského štátu nemá na slovenskom území nijaký význam, keďže napríklad podľa ešte stále platného ustanovenia § 10 ods. 2 zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene zákona o výrobe liehu kontrolnou známkou sa na účely zákona rozumie slovenská kontrolná známka určená na označovanie spotrebiteľského balenia, ktorá spĺňa ostatné náležitosti v súlade so zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom. To isté platí aj podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, podľa ktorého sa kontrolnou známkou na účely zákona rozumie slovenská kontrolná známka, na ktorej je uvedená cena cigariet a ktorá spĺňa ostatné náležitosti v súlade so zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom. Nehovoriac o skutočnosti, že niektoré členské štáty vôbec nepoužívajú kontrolné známky, ako napríklad aj susedné Rakúsko.
Takže zahraničná kontrolná známka nemôže byť nijakým kritériom. Prítomnosť zahraničných kontrolných známok alebo akákoľvek ich absencia preto nie je a nemôže byť jednoznačným dôkazom o nelegálnosti tovaru, ktorý si privážajú súkromné osoby pre svoju vlastnú potrebu. Okrem toho pre veľký cenový rozdiel je málo pravdepodobné, že niekto bude nakupovať v Rakúsku vo väčšom objeme cigarety, to sa však už nedá povedať o alkoholických nápojoch.
O nezmyselnom tvrdení o limite je napísané vyššie, pričom je ale potrebné opätovne zdôrazniť znenie ustanovenia článku 32 ods. 1 smernice č. 2004/118/ES, v ktorom sa hovorí, že pokiaľ ide o tovar podliehajúci spotrebnej dani, ktorý súkromná osoba nadobúda pre svoje vlastné použitie a ktorý sama prepravuje z jedného členského štátu do druhého, daňová povinnosť k spotrebnej dani vzniká len v členskom štáte, v ktorom sa tovar podliehajúci spotrebnej dani nadobudol. Hrubo vyznačená časť textu je jedinou a zásadnou podmienkou, ktorú musí takáto súkromná osoba splniť a dodržať!
Taktiež nevedno, ako v prípade kontroly môže byť colníkom hneď jasné, či je alebo nie je tovar pre vlastnú potrebu, keďže v zmysle zákona vzniká daňová povinnosť, len ak sa tovar použije na iné ako súkromné účely, a to by teda musela kontrolovaná osoba začať predávať tovar priamo pred colníkmi, aby mohli takéto počínanie dodaniť! Množstvo tovaru nie je rozhodujúce, keďže už priamo zmluvou sú množstvové obmedzenia zakázané.
Rozsudok
Za všetky výklady hovorí „čerstvý“ rozsudok Súdneho dvora zo 14. marca 2013 vo veci C 216/11, ktorého predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní EÚ podaná 10. mája 2011. Touto žalobou Európska komisia navrhla, aby Súdny dvor určil, že „Francúzska republika si tým, že používa čisto kvantitatívne kritérium na posúdenie, či majú fyzické osoby tabak, ktorý bol vyrobený v inom členskom štáte, v držbe na obchodné účely, pričom toto kritérium uplatňuje na jednotlivé vozidlo (nie na jednotlivú osobu) a všeobecne na všetky tabakové výrobky, a tým, že bráni dovozu tabakových výrobkov, ktoré pochádzajú z iného členského štátu, fyzickými osobami, keď je ich množstvo vyššie ako dva kilogramy na jedno vozidlo, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam (Ú. v. ES L 76, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 179, ďalej len „smernica“), a najmä z jej článkov 8 a 9, ako aj z článku 34 Zmluvy o fungovaní EÚ.“
Rozsudok je možné podrobne preštudovať na tejto stránke:
http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=135023&pageIndex =0&doclang=SK&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=509062.
Podstatné je znenie rozsudku, podľa ktorého Francúzska republika si tým, že používa čisto kvantitatívne kritérium na posúdenie, či majú fyzické osoby tabak, ktorý bol vyrobený v inom členskom štáte, v držbe na obchodné účely, ako aj uplatňovaním tohto kritéria na jednotlivé vozidlo (nie na jednotlivú osobu) a všeobecne na všetky tabakové výrobky, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam, a najmä z jej článkov 8 a 9. Netreba snáď pripomínať, že tento rozsudok je precedensom pre všetky členské štáty, a teda i pre Slovenskú republiku.
Nech nikoho nemýli, že v žalobe a rozsudku sa uvádza v tom čase platná, avšak v súčasnosti už zrušená smernica č. 92/12/EHS. Tá bola nahradená v texte tohto príspevku spomínanou smernicou č. 2008/118/ES o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS, zrušenie predchádzajúcej systémovej smernice má teda zakotvené priamo vo svojom názve. A ako vyplýva z ustanovenia jej článku 47, smernica 92/12/EHS sa zrušila s účinnosťou od 1. apríla 2010. Naďalej sa však uplatňuje v rozsahu a na účely vymedzené v článku 42, ktorého obsah je však pre tento príspevok nepodstatný a s touto témou nemá nič spoločné. Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na smernicu č. 2008/118/ES.
Slovenská verejnosť je veľmi často poučovaná o tom, že neznalosť zákona neospravedlňuje, pričom takéto poučovanie je takmer vždy podčiarknuté výškou pokút. Zdá sa, ako keby hlavným príjmom tohto štátu prostredníctvom množstva neuniformovaných, ale i uniformovaných orgánov boli práve pokuty. Neostáva teda nič iné, ako pripomenúť zákon č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, najmä jeho § 2, ktorý upravuje, že o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Podobne i zákon č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie v § 2 ods. 1 upravuje, že o všetkom, čo bolo v úradnom vestníku uverejnené, platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie je nevyvrátiteľná. Ale naozaj každému?
Poznámka redakcie: § 33 zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja, § 31 zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov a § 28 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov.
Autor: Ing. Peter Šubík, Peter Šubík
Súvisiace právne predpisy ZZ SR