Dlhodobý nehmotný majetok

Zákonom č. 61/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, došlo k zmene v § 28 ods. 4 zákona o účtovníctve, podľa ktorého od 1. 3. 2009 sa zriaďovacie náklady nemôžu aktivovať ako dlhodobý nehmotný majetok, to znamená, že zriaďovacie náklady sa už neúčtujú ako dlhodobý nehmotný majetok. 

Zriaďovacie náklady predstavovali náklady súvisiace so založením a vznikom účtovnej jednotky, ktorými sú súdne poplatky, notárske poplatky, náklady na pracovné cesty, mzdy, odmeny za sprostredkovanie, nájomné, náklady súvisiace so zriadením uhrádzané materskej spoločnosti a iné náklady. Zriaďovacími nákladmi neboli výdavky súvisiace s obstaraním dlhodobého majetku, zásob, reprezentačné a ďalšie náklady, ktoré podľa osobitného predpisu (zákon o dani z príjmov) nie sú daňovým výdavkom. Ako zriaďovacie výdavky sa neúčtovali náklady spojené so zlúčením, splynutím, rozdelením obchodných spoločností a družstiev a so zmenou ich právnej formy, upisovaním nových akcií a iným zvyšovaním vlastného imania a s tým súvisiace náklady, ako sú náklady na notárske poplatky, súdne poplatky, provízie maklérom, odborné posudky, poradenstvo, prospekt emitenta cenných papierov a iné náklady. 

Na zmenu zákona reagujú aj Postupy účtovania v podvojnom účtovníctve (zmena § 37 – Účtovanie dlhodobého nehmotného majetku, ktorá je zverejnená v opatrení MF SR č. MF/10531/2009-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovili postupy účtovania a rámcová účtová osnova pre podnikateľov účtujúcich v podvojnom účtovníctve). Opatrenie nadobudlo účinnosť 20. 3. 2009 a je zverejnené vo FS 5/2009. 

Účtovanie zriaďovacích nákladov 

Od 1. 1. 2009 do 20. 3. 2009 sa zriaďovacie náklady účtovali ešte stále na účte 011 – Zriaďovacie náklady, a to v prípade, že ich ocenenie bolo vyššie ako 1 660 eur alebo ich ocenenie bolo rovné alebo menej ako 1 660 eur, ale účtovná jednotka sa rozhodla, že ich bude považovať za dlhodobý nehmotný majetok (aktivácia prostredníctvom účtu 623 – Aktivácia dlhodobého nehmotného majetku: MD 041 / D 623). 

Ak ich ocenenie nepresiahlo sumu pre zaradenie do dlhodobého majetku a účtovná jednotka sa rozhodla, že ich nebude považovať za dlhodobý nehmotný majetok, zostali zaúčtované na príslušných nákladových účtoch, ktorých sa týkali.  

Od 20. 3. 2009 sa podľa novely Postupov účtovania pre účtovné jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva zriaďovacie náklady nepovažujú za dlhodobý nehmotný majetok, preto sa ustanovenie o účtovaní zriaďovacích nákladov ako o dlhodobom nehmotnom majetku z § 37 ods. 1 a 2 Postupov účtovania vypúšťa. 

Prechodné a záverečné ustanovenia súvisiace so zriaďovacími nákladmi 

Podľa § 86f novely postupov účtovania dlhodobý nehmotný majetok, ktorým sú zriaďovacie náklady, sa vyradí z účtovníctva pri zostavovaní účtovnej závierky po 20. 3. 2009, ktorá sa zostavuje k 1. 3. 2009 a neskôr. Vyradenie tohto majetku z účtovníctva sa účtuje na ťarchu účtu 071 – Oprávky k zriaďovacím nákladom so súvzťažným zápisom v prospech účtu 011 – Zriaďovacie náklady. V účtovnej jednotke, ktorá prvýkrát zostavuje účtovnú závierku, sa zostatková hodnota dlhodobého nehmotného majetku, ktorým sú zriaďovacie náklady, účtuje na ťarchu účtu 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 071 – Oprávky k zriaďovacím nákladom.  

V ostatných prípadoch sa zostatková hodnota dlhodobého nehmotného majetku, ktorým sú zriaďovacie náklady, účtuje na ťarchu účtu 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo 429 – Neuhradená strata minulých rokov so súvzťažným zápisom v prospech účtu 071 – Oprávky k zriaďovacím nákladom. Z novely Postupov účtovania vyplýva, že od 20. 3. 2009 sa zriaďovacie náklady nepovažujú za dlhodobý nehmotný majetok. Pri svojom vzniku sa budú účtovať priamo do nákladov na príslušné nákladové účty, ktorých sa podľa charakteru účtovného prípadu týkajú. 

Citácia § 28 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve: 

„Hmotný majetok okrem zásob a nehmotný majetok okrem pohľadávok odpisuje účtovná jednotka počas predpokladanej doby používania zodpovedajúcej spotrebe budúcich ekonomických úžitkov z majetku. Nehmotný majetok, ktorým sú goodwill a náklady na vývoj, musí účtovná jednotka odpísať najneskôr do piatich rokov od jeho obstarania. Záporný goodwill musí účtovná jednotka odpísať najneskôr do piatich rokov od jeho obstarania. Ak neboli náklady na vývoj úplne odpísané, môže účtovná jednotka vyplácať dividendy, podiely a tantiémy iba vtedy, ak úhrnná výška výsledku hospodárenia a fondov tvorených zo zisku určeného na vyplácanie je vyššia ako celková výška neodpísaných nákladov na vývoj. Nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou sa neaktivuje, okrem softvéru a nákladov na vývoj, ktoré sa aktivujú v súlade s postupmi účtovania.“ 

Postup účtovania zriaďovacích nákladov od 1. 1. 2009 do novely Postupov účtovania bol rovnaký ako do 31. 12. 2008, len s tým rozdielom, že namiesto slovenských korún sa účtovalo v mene euro. Ak súčet zriaďovacích nákladov presiahol sumu 1 660 eur, musela ich účtovná jednotka aktivovať do dlhodobého nehmotného majetku. 

 PRÍKLAD č. 2: 

V účtovnom odpisovom pláne si účtovná jednotka stanovila, že zriaďovacie náklady bude odpisovať do nákladov rovnomerne počas doby 36 mesiacov a mesačný odpis zaokrúhlila na celé koruny nahor. 

Účtovanie zriaďovacích nákladov (ich súčet presiahol 1 660 eur) do dlhodobého nehmotného majetku 

 PRÍKLAD č. 3: 

Účtovanie zriaďovacích nákladov (ich súčet nepresiahol 1 660 eur) 

Ak zriaďovacie náklady boli rovné sume 1 660 eur alebo v nižšej sume, potom mala účtovná jednotka dve možnosti zaúčtovania. Buď zriaďovacie náklady ponechala zaúčtované na jednotlivých nákladových účtoch, na ktorých boli zaúčtované v období ich vzniku, alebo sa rozhodla pre ich dobrovoľnú aktiváciu do dlhodobého nehmotného majetku. 

a)    Účtovanie do nákladov 

Keďže náklady spojené so zriadením účtovnej jednotky (zriaďovacie náklady) nepresiahli sumu 1 660 eur a účtovná jednotka sa rozhodla, že ich nebude aktivovať do dlhodobého nehmotného majetku, náklady ostali zaúčtované na príslušných nákladových účtoch, ktorých sa týkali. 

b)    Účtovanie do dlhodobého nehmotného majetku 

Aj keď zriaďovacie náklady nepresiahli sumu 1 660 eur, ale účtovná jednotka sa rozhodla, že ich bude považovať za dlhodobý nehmotný majetok, potom tieto náklady musela aktivovať do majetku na účet 011 – Zriaďovacie náklady. V účtovnom odpisovom pláne si účtovná jednotka stanovila, že zriaďovacie náklady bude odpisovať do nákladov rovnomerne počas doby 36 mesiacov a mesačný odpis zaokrúhlila na celé koruny nahor. 

Podľa § 28 ods. 4 zákona o účtovníctve aktivované zriaďovacie náklady sa museli odpísať do nákladov najneskôr do 5 rokov od ich obstarania. V príkladoch sme zvolili, že zriaďovacie výdavky bude účtovná jednotka odpisovať rovnomerne počas dvoch a troch rokov do nákladov (mesačný odpis = obstarávacia cena : počet mesiacov, zaokrúhlenie do konca roka 2008 na celé koruny nahor, od 1. 1. 2009 na celé eurá nahor alebo nadol). 

Účtovanie zriaďovacích nákladov po 20. 3. 2009 

Z novely Postupov účtovania vyplýva, že od 20. 3. 2009 sa zriaďovacie náklady nepovažujú za dlhodobý nehmotný majetok. Pri svojom vzniku sa budú účtovať priamo do nákladov na príslušné nákladové účty, ktorých sa podľa charakteru účtovného prípadu týkajú. 

Náklady spojené so založením a vznikom účtovnej jednotky, napr. súdne a notárske poplatky, náklady na pracovné cesty a pod., sa budú účtovať na príslušné nákladové účty, ktorých sa náklady týkajú bez ohľadu na cenu. 

Napríklad: 

Vyradenie zriaďovacích nákladov z účtovníctva 

Podľa § 86f novely Postupov účtovania dlhodobý nehmotný majetok, ktorým sú zriaďovacie náklady, sa vyradí z účtovníctva pri zostavovaní účtovnej závierky po 20. 3. 2009. Vyradenie tohto majetku z účtovníctva sa účtuje na ťarchu účtu 071 – Oprávky k zriaďovacím nákladom so súvzťažným zápisom v prospech účtu 011 – Zriaďovacie náklady. 

V účtovnej jednotke, ktorá prvýkrát zostavuje účtovnú závierku, sa zostatková hodnota dlhodobého nehmotného majetku, ktorým sú zriaďovacie náklady, účtuje na ťarchu účtu 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 071 – Oprávky k zriaďovacím nákladom. 

V ostatných prípadoch sa zostatková hodnota dlhodobého nehmotného majetku, ktorým sú zriaďovacie náklady, účtuje na ťarchu účtu 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo 429 – Neuhradená strata minulých rokov so súvzťažným zápisom v prospech účtu 071 – Oprávky k zriaďovacím nákladom. 

Z novely Postupov účtovania vyplýva, že od 20. 3. 2009 sa zriaďovacie náklady nepovažujú za dlhodobý nehmotný majetok. Pri svojom vzniku sa budú účtovať priamo do nákladov na príslušné nákladové účty, ktorých sa podľa charakteru účtovného prípadu týkajú. 

Na účte 012 – Aktivované náklady na vývoj – Nehmotné výsledky výskumu a vývoja, sa účtuje dlhodobý nehmotný majetok vytvorený vlastným vývojom alebo v priebehu jeho vývoja, avšak len za predpokladu, že je možné preukázať:

a)    možnosť jeho technického dokončenia tak, že ho bude možné používať alebo predať, 
b)    zámer jeho dokončenia, používania alebo predaja, 
c)    schopnosť účtovnej jednotky jeho používania a predaja, 
d)    spôsob vytvárania budúcich ekonomických úžitkov a existenciu trhu pre výstupy dlhodobého nehmotného majetku alebo pre dlhodobý nehmotný majetok sám osebe alebo ak bude používaný vo vnútri účtovnej jednotky, jeho použiteľnosť, 
e)    dostupnosť zodpovedajúcich technických zdrojov, finančných zdrojov a ostatných zdrojov pre dokončenie jeho vývoja, použitie alebo predaj, 
f)    spoľahlivé ocenenie nákladov súvisiacich s jeho obstaraním v priebehu vývoja.  

Na účte 012 – Aktivované náklady na vývoj sa účtuje tiež o vývoji, ak ide o aplikáciu zistení výskumu alebo iných znalostí na plánovanie alebo návrh výroby nových alebo významne zlepšených materiálov, zariadení, výrobkov, procesov, systémov alebo služieb pred začatím ich sériovej výroby alebo používania. Ako vývoj sa účtuje najmä dizajn a 

a)    zhotovenie a testovanie prototypov a modelov, 
b)    zhotovenie nástrojov, šablón, foriem a čipov využívaním novej technológie, 
c)    zhotovenie a činnosť skúšobnej prevádzky, ktorá nie je v etape ekonomickej realizovateľnosti výroby, 
d)    zhodnotenie a prevádzka vybranej alternatívy pre nové alebo zlepšené materiály, zariadenia, výrobky, procesy, systémy alebo služby. 

Výsledky vykonaných vývojových prác sa účtujú ako náklady na vývoj, ak sú: 

a)    kúpené samostatne a nie sú súčasťou dodávky iného dlhodobého majetku a jeho ocenenia, 
b)    vytvorené vlastnou činnosťou za účelom obchodovania s nimi, nejde o výsledky zákazky alebo súčasť dodávky dlhodobého majetku, 
c)    vytvorené vlastnou činnosťou pre potreby účtovnej jednotky. 

Náklady na vývoj sa aktivujú, ak ich suma neprevýši sumu, u ktorej je pravdepodobné, že sa získa z budúcich ekonomických úžitkov po odpočítaní ďalších nákladov vývoja, predaja a administratívnych nákladov, ktoré sa týkajú priamo marketingu výrobkov alebo procesov. Ak sa nepreukáže v zmysle § 37 ods. 3 Postupov účtovania možnosť aktivovania nákladov na vývoj, účtujú sa do nákladov účtovných období, v ktorých vznikli. 

Podľa § 37 ods. 5 na účtoch dlhodobého nehmotného majetku sa neúčtujú náklady na výskum, ktorým sa rozumie pôvodné a plánované zisťovanie vykonávané s cieľom získať nové vedecké poznatky alebo technické poznatky. Náklady na výskum sa účtujú do nákladov v účtovných obdobiach, v ktorých vznikli. Nákladmi na výskum sú pritom najmä náklady na: 

a)    činnosti zamerané na získanie nových poznatkov, 
b)    skúmanie, zhodnotenie a konečný výber aplikácií zo záverov výskumu alebo iných poznatkov, 
c)    hľadanie alternatívnych materiálov, zariadení, výrobkov, procesov, systémov alebo služieb, 
d)    formuláciu, dizajn, hodnotenie a konečný výber možných alternatív nových alebo zlepšených materiálov, zariadení, výrobkov, procesov, systémov alebo služieb. 

U týchto položiek spraviť a obhájiť správne rozhodnutie je mnohokrát komplikované, lebo vývoj môže trvať aj pár rokov a vývoj v odbornej oblasti, ponuka, dopyt atď. sú všetko atribúty, ktoré sú veľmi menlivé aj v horizonte mesiaca a nie to ešte v horizonte roka, prípadne viacerých rokov. 

 PRÍKLAD č. 4: 

Je možné zaúčtovať náklady na dizajn stoličiek v sume 1 600 eur do dlhodobého nehmotného majetku a odpisovať alebo túto sumu zahrnúť priamo do nákladov? 

V prípade, že ocenenie nákladov na vývoj predstavuje aspoň sumu, ktorú je možné získať z budúcich ekonomických úžitkov a viac po odpočítaní nákladov predaja, administratívnych nákladov, ktoré sa týkajú priamo marketingu výrobkov, teda nielen vývoja, účtovná jednotka postupuje v súlade s § 37 ods. 1 a ods. 4 Postupov účtovania, teda náklady na vývoj bude aktivovať ako nehmotný majetok. Ak sa preukáže, že účtovná jednotka nebude obchodovať s vyvíjaným výrobkom a ani ho nebude používať pre svoje interné účely, potom sa vzniknuté náklady na vývoj budú účtovať v súlade s Postupmi účtovania v podvojnom účtovníctve do nákladov v tom účtovnom období, v ktorom v účtovnej jednotke vznikli. 

 PRÍKLAD č. 5:  

Spoločnosť vyrába televízne prijímače s plochou obrazovkou. V rámci vývoja začala s výrobou prototypu televízneho prijímača s LCD obrazovkou. Vznikli jej náklady na výrobu prototypu a jeho testovanie v sume 3 732 eur. Ako prvotné náklady spoločnosť účtovala: 

• materiál                    na účte 501    v sume 1 328 eur 
• mzdy                        na účte 521    v sume 1 494 eur 
• poistné spolu          na účte 524    v sume 578 eur 
• spotreba energie     na účte 502    v sume 332 eur 

Spoločnosť bude aktivovať sumu 3 732 eur v prospech účtu 623 a na ťarchu účtu 041. Následne prevedie uvedenú sumu z účtu 041 na ťarchu účtu 012. Samozrejme, za predpokladu naplnenia preukázania podmienok definovaných v § 37 Postupov účtovania.  

 PRÍKLAD č. 6: 

Výskumná spoločnosť DELTA, a. s., zhotovila prototypy prístroja, ktorý má záujem v budúcnosti vyrábať. Na spomínaných prototypoch boli vykonané skúšky tvrdosti, odolnosti voči oteru a ohybovej pevnosti. Prototypy sa však po skúškach stali nepoužiteľnými. Celkové náklady na výrobu prototypov spolu s nákladmi vzniknutými pri ich skúškach dosiahli sumu 1 999 eur. Akému účtovnému režimu podlieha uvedený prípad? 

Na účet 012 – Aktivované náklady na vývoj sa okrem iného účtujú a aj aktivujú výsledky vykonaných vývojových prác vytvorené vlastnou činnosťou, ak sú naplnené podmienky § 37 ods. 1 Postupov účtovania v podvojnom účtovníctve, t. j. ak je pravdepodobné, že nehmotný majetok bude možné používať alebo predať... Bližšiu definíciu, kedy je možné aktivovať do nehmotného majetku vynaložené náklady na vývoj, definuje § 37 ods. 4. Táto možnosť je povolená Postupmi účtovania len v prípade, ak suma nákladov na vývoj neprevýši sumu, u ktorej je pravdepodobné, že sa získa z budúcich ekonomických úžitkov po odpočítaní ďalších nákladov vývoja, predaja a administratívnych nákladov, ktoré sa týkajú priamo marketingu výrobkov alebo procesov. 

§ 22 ods. 7 zákona o dani z príjmov: 

„Nehmotným majetkom na účely tohto zákona sú práva priemyselného vlastníctva, autorské práva alebo práva príbuzné autorskému právu vrátane počítačových programov a databáz, projekty, výrobné a technologické postupy, utajované informácie, lesné hospodárske plány, technické a hospodársky využiteľné znalosti, ktorých vstupná cena je vyššia ako 2 400 eur a majú prevádzkovo-technické funkcie alebo použiteľnosť dlhšiu ako jeden rok a sú obstarané odplatne alebo vytvorené vlastnou činnosťou s cieľom obchodovať s nimi, aktivované náklady na vývoj a technické zhodnotenie plne odpísaného nehmotného majetku vyššie ako 1 700 eur.“ 

Zhotovenie a testovanie prototypov sa v zmysle Postupov účtovania účtuje ako vývoj. Skutočnosť, že predmetné prototypy sa po skúškach stali nepoužiteľnými, nie je možné chápať ako nesplnenie podmienky minimálne jednoročnej použiteľnosti – uvedené sa nevzťahuje na použiteľnosť prototypu ako takého, ale na použiteľnosť informácií a získaných poznatkov zo spomínaných skúšok, t. j. ide o nehmotný majetok. Možno teda vysloviť predpoklad, že ich doba použiteľnosti bude dlhšia ako jeden rok. Účtovanie nákladov na vývoj pre vlastnú potrebu spoločnosti DELTA, a. s., v ocenení vyššom ako podľa znenia § 37 ods. 4 Postupov účtovania (uvedené v predchadzajúcom texte) bude teda nasledovné: 

Ďalšou možnosťou je, že účtovná jednotka zistí z meraní, že sú nepoužiteľné na predaj alebo na vlastné použitie, potom sa náklady neaktivujú, ale zostávajú súčasťou nákladov vtedy, kedy vznikli, v súlade s § 37 ods. 4 Postupov účtovania. 

Softvér sa účtuje na účte 013 – Softvér bez ohľadu na to, či je alebo nie je predmetom autorských práv, ak je: 

a)    kúpený samostatne a nie je súčasťou dodávky hardvéru a jeho ocenenia;  

    V tomto prípade ide teda o obmedzený prevod práv, keď nadobúdateľ – kupujúci, má právo softvér používať, ale nie šíriť ho ďalej. Na účely práva daňovo odpisovať majetok, ku ktorému daňovník nedisponuje právom vlastníctva, je potrebné poznamenať, že v zmysle § 24 ods. 7 zákona o dani z príjmov môže nehmotný majetok okrem vlastníka odpisovať aj daňovník, ktorý k nemu nadobudol právo užívania za odplatu. Uvedený softvér však nemôže byť súčasťou dodávky hardvéru a jeho ocenenia. To znamená, že taký softvér, ktorý by mal charakter operačného systému pevne zabudovaného v počítači priamo od výrobcu, je súčasťou dodávky počítača a samostatne sa neodpisuje. 

b)    vytvorený vlastnou činnosťou na účely používania pre potreby účtovnej jednotky alebo na účely obchodovania s ním, ak nejde o softvér na zákazku alebo o súčasť dodávky hardvéru. 

    V prípade, ak dôjde k vytvoreniu softvéru vlastnou činnosťou, daňovník disponuje k takému nehmotnému majetku všetkými vlastníckymi právami. To znamená, že môže ďalším subjektom poskytnúť na základe zmluvne dohodnutých podmienok právo na používanie takéhoto softvéru. O nehmotný majetok ide aj v takom prípade, ak daňovník vlastnou činnosťou vytvorený softvér používa pre interné záujmy svojej podnikateľskej činnosti. Avšak v prípade, ak bol softvér zhotovený daňovníkom na objednávku objednávateľa (tzv. softvér na zákazku), daňovník je v pozícii zhotoviteľa, ktorý na základe zákazky predá ním vytvorený softvér so všetkými právami novému subjektu, ktorý získa vlastnícke právo k softvéru vrátane práva obchodovať s ním (t. j. udeľovať licencie) alebo ho šíriť iným spôsobom. V takomto prípade by išlo o úplný prevod vlastníckeho práva zo zhotoviteľa na objednávateľa. Uvedený softvér by teda nepredstavoval nehmotný majetok odpisovaný účtovne i daňovo u zhotoviteľa, ale u objednávateľa.  

 PRÍKLAD č. 7: 

Spoločnosť Delta, s. r. o., obdržala faktúru za plnenie zmluvy, predmetom ktorej je dodávka a výkony technologického zariadenia Čiarový kód. Čiarový kód sa využíva pri výrobe výrobkov na ich označenie, ktoré si vyžaduje trh pri predaji výrobkov. Dodávka pozostáva z: 

• dodávky zariadení a programového vybavenia     38 000 eur, 
• rozsahu služieb spojených s dodávkou                30 000 eur, 
• zálohovacieho systému odovzdaného na server    7 000 eur. 

Čiarový kód je vlastne informačný systém. Ako je potrebné zaradiť uvedenú investíciu? Strojné zariadenia ako 022 – Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných veci a softvér ako 013 – Softvér? Alebo zaradiť všetko na 013, resp. 022? 

V danom prípade ide s najväčšou pravdepodobnosťou o prepojenie určitých hmotných častí (tlačiareň, počítačová sieť, počítačový server, čítačka čiarového kódu atď.) s programovým vybavením (softvérom). Za týchto predpokladov dodaný softvér, ktorý umožňuje správne fungovanie technologického zariadenia, predstavuje určité programové vybavenie zariadenia, ktoré je v ňom zabudované, inými slovami je jeho súčasťou a bez neho je nefunkčné. V súlade s § 37 ods. 6 písm. a) Postupov účtovania sa takýto softvér neúčtuje samostatne, pretože je súčasťou hardvéru. Predmetné technologické zariadenie je teda potrebné považovať za dlhodobý majetok odpisovaný a celú investíciu účtovať na účet 022. 

 PRÍKLAD č. 8: 

Účtovná jednotka vytvorila softvér pre vlastné použitie na sledovanie výšky spotreby PHL a cestovných náhrad. S vytvorením softvéru vznikli organizácii náklady vo výške 2 460 eur v nasledovnom členení: 

• mzdy pracovníkov       996 eur    účet 521 
• odvody poistného       465 eur    účet 524 
• cestovné                     335 eur    účet 512 
• odpisy DHM a DNH     664 eur     účet 551 

Tieto náklady zaúčtuje účtovná jednotka na ťarchu účtu 013 a v prospech účtu 623 – Aktivácia dlhodobého nehmotného majetku a predstavujú ocenenie softvéru vytvoreného vlastnými nákladmi vo výške 2 460 eur. Softvér bol tvorený na využitie so vlastnej účtovnej jednotke.  

 PRÍKLAD č. 9: 

Účtovná jednotkaobstarala ekonomický softvér, t. j. získala právo na používanie na neobmedzenú dobu za dohodnutú platbu 2 460 eur. Je predpoklad, že softvér bude organizácia používať počas doby najmenej 5 rokov, preto o tomto softvéri účtuje na účte 013.  

 PRÍKLAD č. 10: 

Účtovná jednotkaobstarala softvér (t. j. získala právo na používanie) na účtovanie zásob za 2 300 eur. Vzhľadom na to, že ide o sumu nižšiu ako 2 400 eur, má právo sa rozhodnúť, či tento softvér zaúčtuje na: 

a)    účte 518 – Ostatné služby alebo  
b)    účte 013 – Softvér.  

Pretože v tomto prípade ide o sumu nižšiu ako 2 400 eur, môže sa účtovná jednotka rozhodnúť pre postupné odpisovanie počas doby použiteľnosti tohto softvéru alebo sa môže rozhodnúť pre jednorazový odpis podľa§ 22 ods. 8 zákona o dani z príjmov, s nadväzujúcim § 28 ods. 4 zákona o účtovníctve.  

§ 22 ods. 8 zákona o dani z príjmov: „Nehmotný majetok sa odpíše v súlade s účtovnými predpismi, najviac do výšky vstupnej ceny (§ 25). 

Toto rozhodnutie účtovnej jednotky je závislé od jej deklarovania vo svojej internej smernici. Teda buď na účtoch skupiny 01, alebo na analytickej evidencii účtu 518. 

 PRÍKLAD č. 11: 

Spoločnosť Markus, s. r. o., obstarala v roku 2009 nový počítač za 750 eur a k nemu základné programové vybavenie (softvér) Windows VISTA za 500 eur. Akým spôsobom zaradiť tento majetok do užívania? 

Základné programové vybavenie Windows, bez ktorého je počítač (hardvér) nefunkčný, je vždy súčasťou tohto počítača, súčasťou jeho obstarávacej ceny a do užívania sa zaradí dlhodobý hmotný majetok (počítač) v sume 1 250 eur. Až následne obstarané softvéry, tzv. aplikačné softvéry, sa môžu účtovať samostatne ako dlhodobý nehmotný majetok alebo drobný nehmotný majetok.  

Softvér a jeho technické zhodnotenie 

Hranica dlhodobého nehmotného majetku je v opatrení MF SR č. MF/10531/2009-74 (s odvolávkou na zákon o dani z príjmov č. 60/2009 Z. z.) stanovená hranicou 2 400 eur. Hranica odpisovaného technického zhodnotenia u dlhodobého nehmotného majetku je stanovená (rovnako ako u dlhodobého hmotného majetku) sumou 1 700 eur.  

To znamená, že pokiaľ účtovná jednotka obstará napr. softvér za 1 750 eur, môže tento softvér podľa § 21 ods. 3 a § 65 Postupov účtovania zaúčtovať na účet 518 – Ostatné služby, ale súčasne sa môže rozhodnúť tento softvér zaúčtovať na účet 013 a odpisovať postupne podľa odpisového plánu a skutočnej doby odpisovania po zaradení do užívania (§ 33 Postupov účtovania). 

Pokiaľ však účtovná jednotka na odpisovanom dlhodobom nehmotnom majetku vykoná technické zhodnotenie za 1 700 eur, je takého technické zhodnotenie povinná zaúčtovať ako zvýšenie obstarávacej ceny dlhodobého nehmotného majetku a nemôže tento náklad jednorazovo zaúčtovať na účet 518 (§ 22 ods. 7 zákona o dani z príjmov). 

 PRÍKLAD č. 12: 

Účtovná jednotka obstará v roku 2009 nový softvér za 1750 eur, ale druhý existujúci – obstaraný v roku 2007 za 3 319,40 eura (100 000 Sk) a už odpisovaný v rokoch 2007 a 2008, technicky zhodnotí za 1 750 eur.  

Správny postup pri riešení týchto dvoch situácií: 

a)    nový softvér obstaraný v roku 2009 môže v súlade s interným účtovným odpisovým plánom zaúčtovať na účet 518 a bude posudzovaný ako jednorazový účtovný náklad alebo podľa vlastného rozhodnutia zaúčtovať ako dlhodobý nehmotný majetok a odpisovať podľa skutočnej doby používania;  
b)    druhý softvér je technicky zhodnotený, bol obstaraný a uvedený do užívania v máji 2007 za 3 319,40 eura a v apríli 2009 je technicky zhodnotený za 1 750 eur.  

    Predpokladaná doba použiteľnosti je 5 rokov (60 mesiacov). 

    Účtovná jednotka bude odpisovať v rokoch 2007 a 2008 zo sumy 3 319,40 eura (100 000 Sk).
Od roku 2009 bude odpisovať z obstarávacej ceny zvýšenej o hodnotu vykonaného technického zhodnotenia (t. j. zo sumy 152 720,50 Sk = 5 069,40 eura)v súlade s účtovným odpisovým plánom nasledovne: 

Postup odpisovania softvéru v jednotlivých rokoch: 

Od apríla 2009 po vykonaní technického zhodnotenia sa predpokladaná doba odpisovania nemení, preto účtovná jednotka k zostatkovej cene 2 046,81 eura pripočíta sumu technického zhodnotenia 1 750 eur a bude pokračovať v odpisovaní nasledovne: 

Upgrade a update softvéru 

Pod upgrade softvéru je potrebné rozumieť vykonanie takých zmien softvéru, ktoré prinášajú jeho kvalitatívne zmeny, napr. rozšírenie a zavedenie nových funkcií do existujúceho softvéru, nové verzie softvéru (tzv. vyššia verzia). Takéto zmeny buď rozširujú využitie softvéru, alebo zdokonaľujú pôvodný softvér. Ak takéto výdaje presahujú sumu 1 700 eur v úhrne za účtovné obdobie, posudzujú sa ako technické zhodnotenie nehmotného majetku v súlade s § 21 ods. 3 Postupov účtovania. 

Náklady na upgrade (technické zhodnotenie) v sume: 

• 1 700 eur a viac – zvyšujú obstarávaciu cenu softvéru zaúčtovanú na účte 013, a to aj vtedy, ak pred ich zhodnotením bol už softvér plne odpísaný, ale nebol vyradený z majetku a naďalej sa používa; 
• menej ako 1 700 eur– kedy sa účtovná jednotka môže rozhodnúť takéto náklady: 

a)    považovať za technické zhodnotenie a zvýšiť obstarávaciu cenu softvéru alebo 
b)    považovať za náklady vynaložené na služby a zaúčtovať na účet 518 – Ostatné služby. 

Ak sa účtovná jednotka rozhodne takéto výdavky (náklady) považovať za technické zhodnotenie, potom sa do nákladov zaúčtujú prostredníctvom odpisov z dlhodobého nehmotného majetku. 

Pod update softvéru (programového vybavenia) sa rozumie vykonanie takých úprav softvéru, ktoré znamenajú odstránenie drobných nedokonalostí alebo aktualizáciu dát, ktoré tento softvér obsahuje. Ide najmä o reakciu na zmenu zákonov, ekonomických a právnych podmienok, t. j. prispôsobenie a aktualizáciu softvéru na tieto zmeny. Takéto zásahy neprinášajú kvalitatívne zmeny softvéru, nerozširujú ho ani technicky nemodernizujú a nezdokonaľujú. 

Uvedené zmeny softvérov a náklady súvisiace s týmito zmenami sa považujú za účtovný náklad účtu 518 – Ostatné služby ako bežné prevádzkové výdavky.  

 PRÍKLAD č. 13: 

Spoločnosť Alfa, s. r. o., používa na spracovanie miezd softvér. V dôsledku zmeny zákona o dani z príjmov došlo od roku 2009 k zmene podmienok na uplatňovanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, ak jeho základ dane za kalendárny rok presiahne sumu 100-násobku životného minima. V nadväznosti na túto zmenu zákona softvérová spoločnosť vykonala aktualizáciu softvéru na spracovanie miezd. 

Za aktualizáciu účtovala softvérová spoločnosť sumu 1000 eur, ktorú Alfa, s. r. o., zaúčtuje do nákladov, pretože v uvedenom prípade sa považuje zásah do softvéru za bežnú službu (update).  

Na účte 014 – Oceniteľné práva sa účtujú napríklad výrobno-technické poznatky (know-how), licencie, užívacie práva, právo prechodu cez pozemok, vydavateľské práva, vydavateľské tituly, autorské práva, dovozné kvóty a vývozné kvóty, obchodné značky, ochranné známky, receptúry, predmety priemyselných práv a iné výsledky duševnej tvorivej činnosti, ak sa obstarali za odplatu napríklad kúpou, výmenou a nepeňažným vkladom. 

Výrobno-technické poznatky, často nazývané aj „know-how“, predstavujú technické, výrobné, vedecké alebo obchodné informácie využívané pre priemyselnú výrobu alebo pre zvládnutie priemyselného, obchodného alebo obdobného procesu. V praxi ide najčastejšie o technické dokumentácie, technické receptúry, metódy podnikového riadenia, efektívne obchodné metódy, ktoré sú súčasťou kategórie obchodného tajomstva v zmysle § 17 až § 20 Obchodného zákonníka a pod. 

Licencia umožňuje výkon práva priemyselného a iného duševného vlastníctva inými osobami ako tými, ktorým tieto práva prináležia ako vlastníkom. Licencia umožňuje nadobúdateľovi vykonávať právo užívania dlhodobého nehmotného majetku na základe licenčnej zmluvy (§ 508 až § 515 Obchodného zákonníka).  

Vydavateľské práva, vydavateľské tituly, autorské práva – ide o práva chránené zákonom č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon). 

Dovozné kvóty, vývozné kvóty – ide o kvóty prideľované štátnymi orgánmi.  

Ďalšie predmety priemyselných práv – ide o všetky tie práva, ktoré sú chránené zákonmi na ochranu priemyselného vlastníctva, napríklad vynálezy, priemyselné vzory, zlepšovacie návrhy (chránené zákonom č. 527/1990 Z. z. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch v znení neskorších predpisov), ochranné známky (chránené zákonom č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach), dizajny (chránené zákonom č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch) a podobne. 

Iné výsledky duševnej tvorivej činnosti, ak sa obstarali za odplatu – napríklad lesné hospodárske plány schvaľované v súlade so zákonom o lesoch. 

 PRÍKLAD č. 14: 

Organizácia Beta, s. r. o., vytvorila zlepšovací návrh, ktorým zlepšuje systém kvality geologického prieskumu nálezísk nerastných surovín. Tento zlepšovací návrh má rozpočtová organizácia „A“ zaregistrovaný na Úrade priemyslového vlastníctva a na základe uzatvorenej licenčnej zmluvy poskytla organizácii „B“ právo používať tento zlepšovací návrh na obdobie 4 rokov, pričom cena dohodnutá za právo používania bola stanovená sumou 7 900 eur.  

Organizácia „B“ sumu 7 900 eur zaúčtuje na ťarchu účtu 014 a v prospech účtu 321. Suma 7 900 eur bude obstarávacou cenou, z ktorej bude organizácia vypočítavať odpisy počas 4 rokov poskytnutého práva používania zlepšovacieho návrhu.  

4.4.1    Goodwill 

Jeho význam je všeobecne známy – predstavuje dobré meno a povesť. Môže sa vzťahovať na určitú firmu, výrobok alebo obchodnú značku. Goodwill je nehmotné aktívum, ktoré sa prejavuje svojimi ekonomickými úžitkami. Nemá hmotnú povahu, ale zaručuje vlastníkovi práva a privilégiá, na základe ktorých sa podieľa na vytváraní výnosov v prospech vlastníka. 

Budovanie goodwillu firmy nie je jednoduché a vyžaduje si dlhodobé pozitívne pôsobenie na domácom alebo zahraničnom trhu. Firma môže goodwill získať dlhodobo kvalitným prístupom voči zákazníkom, partnerom. Vytvára si ho najmä spoľahlivosťou pri dodávkach tovarov a služieb a zodpovedným dodržiavaním zmluvných vzťahov. Vytvorenie goodwilu vyžaduje dlhý čas a veľké úsilie v propagácii, reklame, ale predovšetkým úspech na trhu. 

Podľa § 37 ods. 8 Postupov účtovania v podvojnom účtovníctve na účte 015 – Goodwill sa účtuje goodwill obstaraný napríklad: 

a)    kúpou, výmenou alebo vkladom podniku alebo jeho časti, 
b)    rozdelením, splynutím alebo zlúčením obchodných spoločností alebo družstiev. 

Podľa § 37 ods. 9 goodwill sa účtuje na účte 015 – Goodwill, ak je kladný rozdiel medzi obstarávacou cenou a podielom obstarávateľa na reálnej hodnote obstaraného identifikovateľného majetku a záväzkov v deň obstarania. Ak je tento rozdiel záporný, ide o záporný goodwill a účtuje sa v prospech účtu 015 – Goodwill. 

Podľa § 37 ods. 10 goodwill sa účtuje pri kúpe alebo vklade podniku alebo jeho časti, ak je kúpna cena alebo uznaná hodnota vkladu vyššia, ako je reálna hodnota jednotlivých zložiek majetku a záväzkov, ktorou sa tento majetok a záväzky ocenia v účtovníctve kupujúceho alebo prijímateľa vkladu.  

Záporný goodwill (§ 37 ods. 11) sa zaúčtuje v prospech účtu 015 – Goodwill. Pri účtovaní goodwillu sa zisťuje, v akej výške sa v budúcnosti v súvislosti s goodwillom zvýšia ekonomické úžitky a v súvislosti so záporným goodwillom znížia ekonomické úžitky. Ak budúce zvýšenie ekonomických úžitkov bude pravdepodobne nižšie, než je výška goodwilu zaúčtovaná na účte 015 – Goodwill, príslušná časť goodwillu sa odpíše pri kúpe alebo vklade podniku alebo jeho časti. Ak budúce zníženie ekonomických úžitkov bude pravdepodobne nižšie, než je výška záporného goodwillu zaúčtovaná na účte 015 – Goodwill, príslušná časť záporného goodwillu sa odpíše pri kúpe alebo vklade podniku alebo jeho časti. 

 PRÍKLAD č. 15: 

Novovzniknutá spoločnosť XYZ, a. s., kúpila podnik Alfa, s. r. o., za:  

a)    83 000 eur 
b)    67 000 eur  

Súvaha podniku Alfa, s. r. o. 

Súvaha spoločnosti XYZ, a. s., pred kúpou podniku Alfa, s. r. o.  

A. 

Keďže goodwill sa účtuje pri kúpe podniku alebo jeho časti, ak je kúpna cena vyššia, ako je reálna hodnota jednotlivých zložiek majetku a záväzkov, ktorou sa tento majetok a záväzky ocenia v účtovníctve kupujúceho, spoločnosť XYZ, a. s., po kúpe podniku ALFA, s. r. o., musí zaúčtovať goodwill v sume 4 900 eur ako rozdiel medzi kúpnou cenou (83 000 eur) a zaúčtovanou hodnotou podniku ALFA, s. r. o., zníženou o prevzaté záväzky (106 100 eur - 28 000 eur = 78 100 eur). 

Účtovanie v spoločnosti XYZ, a. s., po kúpe podniku ALFA, s. r. o., bude mať teda v zmysle § 27 ods. 2 Postupov účtovania nasledovnú podobu: 

Súvaha spoločnosti XYZ, a. s., po kúpe podniku ALFA, s. r. o.  

B. 

V prípade, ak by kúpna cena podniku ALFA, s. r. o., bola v sume 67 000 eur, potom by došlo k situácii, že kúpna cena by bola nižšia, ako je reálna hodnota jednotlivých zložiek majetku a záväzkov, ktorou sa tento majetok a záväzky ocenia v účtovníctve kupujúceho. Spoločnosť XYZ, a. s., po kúpe podniku ALFA, s. r. o., by teda v danom prípade zaúčtovala záporný goodwill (tzv. „badwill“) v sume 11 100 eur ako rozdiel medzi kúpnou cenou (67 000 eur) a zaúčtovanou hodnotou podniku ALFA, s. r. o., zníženou o prevzaté záväzky (106 100 eur - 28 000 eur). 

Účtovanie v spoločnosti XYZ, a. s., po kúpe podniku ALFA, s. r. o., by malo teda v zmysle § 27 ods. 2 Postupov účtovania nasledovnú podobu: 

Súvaha spoločnosti XYZ, a. s., po kúpe podniku ALFA, s. r. o.  

 PRÍKLAD č. 16: 

Firma Gama, a. s., ako spoločník spoločnosti Omega, s. r. o., zvýšila svoje základné imanie tejto spoločnosti vkladom svojej dcérskej spoločnosti ABC, s. r. o., ktorý bol pre tieto účely ocenený sumou 90 000 eur. 

Súvaha spoločnosti ABC, s. r. o.  

Keďže goodwill sa okrem iného účtuje aj pri vklade podniku alebo jeho časti, ak je uznaná hodnota vkladu vyššia, ako je reálna hodnota jednotlivých zložiek majetku a záväzkov, ktorou sa tento majetok a záväzky ocenia v účtovníctve kupujúceho, spoločnosť Omega, s. r. o., po zvýšení základného imania nepeňažným vkladom (vkladom podniku ABC, s. r. o.) musí zaúčtovať goodwill v sume 11 900 eur ako rozdiel medzi uznanou hodnotou vkladu (90 000 eur) a zaúčtovanou hodnotou podniku ABC, s. r. o., zníženou o prevzaté záväzky (106 100 eur - 28 000 eur). 

Účtovanie v spoločnosti Omega, s. r. o., bude mať teda nasledovnú podobu: 

Pre úplnosť možno poznamenať, že v účtovníctve spoločnosti Gama, a. s., sa bude postupovať v zmysle § 59 ods. 8 Postupov účtovania, kde sa kladný rozdiel medzi uznaným ocenením a účtovným ocenením podniku ABC, s. r. o., ako nepeňažného vkladu do spoločnosti Omega, s. r. o., zachytí účtovným zápisom MD 367 / D 415. 

Goodwill sa účtuje pri zlúčení, splynutí a rozdelení, ak účtovná hodnota podielu jednej zúčastnenej spoločnosti v inej zúčastnenej spoločnosti je vyššia než reálna hodnota majetku a záväzkov pripadajúca na tento podiel, pričom účtovnou jednotkou podielu pri splynutí a rozdelení sa rozumie hodnota podielu ocenená reálnou hodnotou. Záporný goodwill sa účtuje v prospech účtu 015 – Goodwill. Pri účtovaní goodwillu sa zisťuje, v akej výške sa v budúcnosti v súvislosti s goodwillom zvýšia ekonomické úžitky a v súvislosti so záporným goodwillom znížia ekonomické úžitky. Ak budúce zvýšenie ekonomických úžitkov bude pravdepodobne nižšie, než je výška goodwillu zaúčtovaná na účte 015 – Goodwill, príslušná časť goodwillu sa odpíše pri zlúčení, splynutí a rozdelení. Ak budúce zníženie ekonomických úžitkov bude pravdepodobne nižšie, než je výška záporného goodwillu zaúčtovaná na účte 015 – Goodwill, príslušná časť záporného goodwillu sa odpíše pri zlúčení, splynutí a rozdelení.  

Podľa § 26 ods. 1 Postupov účtovania platí, že pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení sa ku dňu zrušenia bez likvidácie rozdiely medzi zisteným ocenením majetku a záväzkov v účtovníctve a ocenením podľa § 27 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve zaúčtujú na príslušné účty majetku a záväzkov s prípadným použitím účtu 015 – Goodwill so súvzťažným zápisom na účte 416 – Oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí a rozdelení. 

Pri precenení majetku a záväzkov podľa § 27 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve ku dňu zrušenia bez likvidácie možno teda oceňovacie rozdiely vyjadriť nasledovnými spôsobmi, v rámci ktorých možno použiť aj účtovný zápis vyjadrujúci obstaranie goodwillu: 

Goodwill vytvorený vlastnou činnosťou sa neaktivuje. Odpisy goodwillu sa účtujú na ťarchu účtu 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku. Záporný goodwill sa účtuje v prospech účtu 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku. 

Na tomto účte sa účtuje dlhodobý nehmotný majetok, ktorým sú napr. lesné hospodárske plány používané aj v príspevkových organizáciách obhospodarujúcich najmä mestské a obecné lesy, ale aj goodwill. 

 PRÍKLAD č. 17: 

Príspevková organizácia spravuje mestské lesy. Lesný hospodársky plán („LHP“) si dala vypracovať v roku 2009, pričom platnosť LHP je na roky 2010 až 2018. Podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch sa LHP zostavujú na obdobie 10 rokov, preto sa aj 10 rokov odpisujú. Obstarávacia cena LHP je 132 000 eur. 

Postup výpočtu odpisov LHP v jednotlivých rokoch: 

Podľa § 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami sú aj odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku upravené v § 22 až § 29 tohto zákona. Uvedené ustanovenie nadväzuje na § 21 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku a majetku vylúčeného z odpisovania nie sú daňovými výdavkami.  

Odpisovanie je najčastejším spôsobom, akým možno výdavky spojené s obstaraním hmotného majetku a nehmotného majetku preniesť do daňových, resp. účtovných nákladov.  

Pri odpisovaní dlhodobého nehmotného majetku sa postupuje podľa § 28 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Dlhodobý nehmotný majetok charakteru goodwillu a nehmotné výsledky výskumu a vývoja sa odpisuje do piatich rokov od jeho obstarania. 

Nehmotný majetok charakteru softvérov a oceniteľných práv sa odpisuje s prihliadnutím na opotrebovanie zodpovedajúce bežným podmienkam jeho používania, t. j. podľa jeho skutočnej doby použiteľnosti, čo môže byť aj dlhšie ako 5 rokov od jeho obstarania, je to závislé od rozhodnutia účtovnej jednotky deklarovaného v internej smernici organizácie. 

 PRÍKLAD č. 18: 

Organizácia „RX“ obstarala a uviedla do užívania v júli 2009 softvér, ktorý predpokladá používať 6 rokov, t. j. do júna 2015, čo je 72 mesiacov.  Obstarávacia cena softvéru bola 36 000 eur. 

Priebeh odpisovania softvéru bude nasledovný: 

Doba odpisovania v mesiacoch = 72 mesiacov 
Mesačný odpis = 36 000 : 72 = 500 eur 

Postup výpočtu odpisov softvéru v jednotlivých rokoch: 

Hmotný majetok a nehmotný majetok je na účely zákona o dani z príjmov a na účely odpisovania definovaný v § 22 zákona. Ak niektorý druh hmotného a nehmotného majetku nie je v § 22 zákona o dani z príjmov uvedený, nie je hmotným a nehmotným majetkom v zmysle tohto zákona a nie je možné tento majetok daňovo odpisovať spôsobom uvedeným v § 22 až § 29.  

Majetok, ktorý nemožno odpisovať, pretože nie je definovaný v § 22, je hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania,vymedzený v § 23 zákona o dani z príjmov. Uvedený majetok nie je možné zahrnúť do nákladov (výdavkov) ani pri obstaraní, ani postupne po dobu trvania majetku vo vlastníctve daňovníka. Hodnota tohto majetku sa vo väčšine prípadov uplatní do nákladov až pri predaji, prípadne za inej situácie definovanej v zákone o dani z príjmov. 

Aby nedochádzalo k rôznym pochybnostiam pri predmetoch, ktoré inak spĺňajú podmienky niektorej definície hmotného majetku (okrem postupného opotrebenia a použitia ako výrobného prostriedku), zákon o dani z príjmov ďalej v § 22 ods. 10 jednoznačne stanovil, že hmotným majetkom na účely tohto zákona nie sú zásoby. Ide o zásoby predmetov, vecí a iného majetku, ktoré spĺňajú podmienky hmotného majetku odpisovaného, ale sú určené na predaj v nezmenenom stave ako tovar alebo sú zapracované do výrobkov či súborov, ktoré sú výsledkom činnosti podnikateľského subjektu a prechádzajú väčšinou nedokončenou výrobou.  

6.    Vyradenie dlhodobého nehmotného majetku z používania 

Dlhodobý nehmotný majetok sa vyradí z používania v dôsledku jeho úplného odpísania alebo opotrebovania, kedy sa pre účtovnú jednotku stáva nepoužiteľným.  

Dlhodobý nehmotný majetok sa vyraďuje z používania v zostatkovej cene, ktorá sa zaúčtuje na účte: 

• 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného a dlhodobého hmotného majetku – pri predčasnom vyradení z dôvodu likvidácie majetku, 
• 541 – Zostatková cena predaného dlhodobého nehmotného a hmotného majetku – pri vyradení predajom, 
• 543 – Dary – pri vyradení darovaním, 
• 549 – Manká a škody – pri vyradení z dôvodu škody. 

Nehmotný majetok je úplne totožne upravený pre jednoduché účtovníctvo v § 10 Postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve, ako ho definoval predchádzajúci text v podvojnom účtovníctve. Špecifický pre jednoduché účtovníctvo je vždy princíp úhrady. Tento neplatí v prípade zaradenia dlhodobého nehmotného majetku do používania, kde podmienkou na zaradenie nie je úhrada, ale zabezpečenie všetkých technických funkcií tohto majetku. 

V rámci novelizácie Postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve sa rozšírila definícia uvedenia do používania aj o vydanie povolenia na predčasné užívanie stavby alebo rozhodnutie o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku od 20. 3. 2009 (definované v § 10 bod 2 Postupov účtovania). 

Nehmotný majetok je novodefinovaný v § 10 ods. 4 s odkazom na zákon o dani z príjmov. 

Všetky ostatné ekonomické kategórie sú totožné pre oblasť nehmotného majetku ako v jednoduchom, tak aj v podvojnom účtovníctve, o ktorých sme písali v predchádzajúcom texte príspevku. 

Veríme, že sme týmto príspevkom zodpovedali na mnohé vaše otázky, ktoré ste nosili v hlave, potvrdili ste si, čo ste už vedeli a určite sa nám zasa vynoria otázky, na ktoré budeme zasa niekedy spolu hľadať odpoveď, možno aj na inú tému.