Likvidácia obchodnej spoločnosti – účtovné a daňové aspekty

Obchodná spoločnosť je podľa § 4 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve povinná viesť účtovníctvo odo dňa svojho vzniku až do dňa svojho zániku, t. j. aj v priebehu likvidácie a až do dňa výmazu z obchodného registra. Podľa § 16 ods. 4 písm. d) zákona o účtovníctve účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, uzavrie účtovné knihy vždy ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu do likvidácie. Ku dňu vstupu do likvidácie podľa § 16 ods. 1 písm. c) zákona otvorí účtovné knihy a v súlade s § 17 ods. 7 písm. b) zostaví otváraciu súvahu. Účtovná jednotka v likvidácii podľa § 16 ods. 7 zákona uzavrie účtovné knihy ku dňu skončenia likvidácie. Obdobie likvidácie je z pohľadu účtovníctva jedno účtovné obdobie, a to bez ohľadu na skutočnosť, koľko rokov bude trvať likvidácia. Postupy účtovania osobitný režim pre účtovanie v období likvidácie nestanovujú. Aj v priebehu likvidácie sa účtuje o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, v časovej a vecnej súvislosti. Účtovná jednotka je povinná zabezpečiť vedenie účtovníctva aj po skončení likvidácie do dňa svojho zániku. Na účely zabezpečenia vedenia účtovníctva v súlade s § 28 postupov účtovania otvorí účty majetku a záväzkov a účtuje o vysporiadaní daňovej povinnosti a vyplatení podielu na likvidačnom zostatku. Z § 16 ods. 4 zákona o účtovníctve povinnosť uzatvorenia účtovných kníh a zostavenia mimoriadnej účtovnej závierky ku dňu zániku účtovnej jednotky nevyplýva.

Podľa § 17 ods. 6 zákona o účtovníctve, ak účtovná jednotka uzavrie účtovné knihy, zostavuje účtovnú závierku. Ak uzavrie účtovné knihy k poslednému dňu účtovného obdobia, zostavuje účtovnú závierku ako riadnu, v ostatných prípadoch uzavretia účtovných kníh zostavuje účtovnú závierku mimoriadnu. Okrem riadnej a mimoriadnej účtovnej závierky zostavuje v priebehu účtovného obdobia aj priebežnú účtovnú závierku, ak to vyžaduje osobitný predpis. Ak deň, ku ktorému sa zostavuje riadna alebo mimoriadna účtovná závierka, je totožný s dňom priebežnej účtovnej závierky, priebežná účtovná závierka sa nezostavuje. Ak deň, ku ktorému sa zostavuje mimoriadna účtovná závierka, je totožný s dňom riadnej účtovnej závierky, zostavená účtovná závierka sa považuje za riadnu účtovnú závierku.

Z pohľadu účtovníctva v súvislosti s likvidáciou obchodnej spoločnosti sú rozhodujúce obdobia:

• obdobie, ktoré končí v deň predchádzajúci dňu vstupu do likvidácie a je spojené s činnosťou zameranou na zostavenie mimoriadnej účtovnej závierky k tomuto dňu,
• obdobie likvidácie, ktoré je odo dňa vstupu do likvidácie do dňa skončenia likvidácie, ktoré predstavuje jedno účtovné obdobie bez ohľadu na dĺžku trvania likvidácie a je spojené s vedením účtovníctva, zostavovaním priebežnej účtovnej závierky vždy k poslednému dňu kalendárneho roka a zostavením mimoriadnej uzávierky ku dňu skončenia likvidácie,
• obdobie po dni skončenia likvidácie do dňa výmazu obchodnej spoločnosti, kedy účtovná jednotka v deň nasledujúci po dni skončenia likvidácie otvára účtovné knihy a vedie účtovníctvo do dňa výmazu z obchodného registra.

Samotný deň vstupu do likvidácie ustanovuje § 70 ods. 2 Obchodného zákonníka. Za deň vstupu do likvidácie sa považuje deň zrušenia obchodnej spoločnosti. O dni zrušenia obchodnej spoločnosti rozhoduje valné zhromaždenie. V prípade, ak v rozhodnutí nie je uvedený dátum zrušenia, tak sa spoločnosť ruší odo dňa prijatia tohto rozhodnutia.

Ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu obchodnej spoločnosti do likvidácie je účtovná jednotka povinná uzavrieť účtovné knihy a zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku v rozsahu riadnej účtovnej závierky. Mimoriadna účtovná závierka musí obsahovať:

• súvahu,
• výkaz ziskov a strát,
• poznámky,

vyhotovené v súlade s opatrením Ministerstva financií SR č. 4455/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.

V súvahe mimoriadnej účtovnej závierky sa vykazujú informácie o majetku, záväzkoch a rozdiele majetku a záväzkov účtovnej jednotky ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. Vo výkaze ziskov a strát mimoriadnej účtovnej závierky sa vykazujú náklady, výnosy a výsledok hospodárenia za bežné účtovné obdobie a bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. V poznámkach sa uvádzajú informácie, ktoré vysvetľujú a dopĺňajú údaje v súvahe a výkaze ziskov a strát.

Pri zostavovaní mimoriadnej účtovnej závierky účtovná jednotka uvádza všetky skutočnosti, ktoré nastali ku dňu, ku ktorému sa zostavuje mimoriadna účtovná závierka, o ktorých sa dozvedela do samotného zostavenia účtovnej závierky. Pred uzatvorením účtovných kníh je potrebné:

• vykonať inventarizáciu majetku a záväzkov v súlade s § 29 a § 30 zákona o účtovníctve,
• zaúčtovať všetky závierkové a upravujúce závierkové účtovné prípady.

Inventarizácia majetku a záväzkov musí zabezpečiť pravdivý obraz o majetku a záväzkoch spoločnosti. V rámci inventarizácie sa okrem fyzickej inventúry v súlade s účtovnými metódami posudzuje a prehodnocuje:

• opodstatnenosť tvorby opravných položiek a rezerv,
• opodstatnenosť povinností a nárokov na účtoch časového rozlíšenia.

Rezervy predstavujú záväzok účtovnej jednotky na budúce výdavky vyplývajúce z minulej činnosti a je pravdepodobné, že v budúcnosti znížia ekonomické úžitky účtovnej jednotky. Ak sa pri inventarizácii zistí neopodstatnenosť rezervy, rezerva sa zruší. Za oprávnené rezervy, ktoré sa ponechajú aj do obdobia likvidácie spoločnosti možno, považovať také, pri ktorých bude povinnosť úhrady aj v priebehu likvidácie, napr. rezervy na odstupné, nevyfakturované dodávky a služby, na náklady na zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a na zostavenie daňového priznania, na prebiehajúce súdne spory a pod. Tieto rezervy sa v priebehu likvidácie preúčtujú na riadne záväzky.

Opravné položky sa tvoria na základe opatrnosti na ťarchu nákladov k účtom majetku pri dočasnom znížení hodnoty majetku. Opravné položky sa účtujú v sume opodstatneného predpokladu zníženia hodnoty majetku oproti oceneniu v účtovníctve. Ak sa pri inventarizácii zistí, že opodstatnenosť zníženia hodnoty majetku trvá, opravná položka sa ponechá. V období likvidácie sa zúčtuje pri úbytku majetku v rámci jeho speňaženia.

Ako náklady budúcich období sa účtujú výdavky bežného účtovného obdobia, ktoré sa týkajú nákladov v budúcom období. Ide najčastejšie o platby vopred na základe zmlúv. Náklady, ktoré sa týkajú služieb alebo činností, ktoré sa budú vykonávať aj v období likvidácie, sa prevedú do obdobia likvidácie. Náklady, ktoré sa týkajú výdavkov na služby a činnosti, pri ktorých je takmer isté, že sa v období likvidácie nebudú využívať, sa preúčtujú ako pohľadávka voči subjektu, ktorému bol výdavok vopred poskytnutý.

Ako výdavky budúcich období sa účtujú náklady bežného účtovného obdobia, ktoré sa týkajú výdavkov v budúcom období. Ide najčastejšie o platby pozadu. Výdavky, ktoré sa týkajú služieb a činností, ktoré boli prijaté a podľa zmluvy budú zaplatené v období likvidácie, sa prevedú do obdobia likvidácie. Výdavky, ktoré sa týkajú služieb a činností, ktoré boli prijaté, ale je pravdepodobné, že účtovná jednotka v likvidácii ich platiť nebude, sa zaúčtujú ako odpis záväzku do výnosov.

Ako výnosy budúcich období sa účtujú príjmy bežného účtovného obdobia, ktoré sa týkajú výnosov v budúcom období. Ide najčastejšie o platby prijaté vopred, dotácie na obstaranie odpisovaného majetku, bezodplatne nadobudnutý dlhodobý odpisovaný majetok, pričom zúčtovanie sa vykoná v období, s ktorým vecne súvisia. Výnosy, ktoré sa týkajú služieb a činností, ktoré budú uskutočnené podľa zmluvy v období likvidácie, sa prevedú do obdobia likvidácie. Prijaté sumy výnosov, pri ktorých je pravdepodobné, že ich účtovná jednotka v likvidácii neuskutoční, sa zaúčtujú ako záväzky voči ich poskytovateľom.

Ako príjmy budúcich období sa účtujú výnosy bežného účtovného obdobia, ktoré sa týkajú príjmov v budúcom období. Ide najčastejšie o výnosy, ktoré budú zaplatené v budúcnosti. Príjmy, na ktoré právny nárok vznikne až v období likvidácie, sa prevedú do obdobia likvidácie. Príjmy, pri ktorých sa nedá dokázať právny nárok na pohľadávku, sa zaúčtujú ako odpis pohľadávky do nákladov.

Mimoriadna účtovná závierka ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu do likvidácie musí poskytovať verný a pravdivý obraz o majetku a záväzkoch spoločnosti, o výsledku hospodárenia za obdobie bezprostredne pred vstupom do likvidácie. Zostavená účtovná závierka slúži ako podklad pre zostavenie daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb za obdobie pred vstupom spoločnosti do likvidácie.

Ak účtovná závierka podlieha auditu, musí byť vykonaný aj audit mimoriadnej účtovnej závierky.

Dňom vstupu do likvidácie a otvorením účtovných kníh začína nové účtovné obdobie a povinnosťou účtovnej jednotky je zostaviť otváraciu súvahu. Konečné stavy súvahových účtov v mimoriadnej závierke ku dňu vstupu do likvidácie predstavujú začiatočné stavy účtov v deň vstupu do likvidácie. Otváracia súvaha nadväzuje na mimoriadnu účtovnú závierku zostavenú ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu do likvidácie. Obsahuje vyčíslenie obchodného majetku a záväzkov, ktoré sú predmetom likvidácie. Otváracia súvaha musí byť podložená inventarizáciou majetku a záväzkov.

Obdobie likvidácie, ktoré je odo dňa vstupu do likvidácie do dňa skončenia likvidácie, predstavuje jedno účtovné obdobie bez ohľadu na dĺžku trvania likvidácie. V období likvidácie účtovná jednotka vedie účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve a postupov účtovania, účtuje o všetkých skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, t. j.:

• o stave a pohybe majetku a záväzkov,
• o rozdiele majetku a záväzkov,
• o nákladoch a výnosoch,
• o výsledku hospodárenia.

O uvedených skutočnostiach sa účtuje ako o jednotlivých účtovných prípadoch podľa obsahovej podstaty každého účtovného prípadu. Účtovné prípady, ktoré vznikajú v likvidovanej spoločnosti, sa účtujú na príslušné účty spôsobom ustanoveným v postupoch účtovania. Okrem bežných prevádzkových účtovných prípadov sa účtujú špecifické účtovné prípady spojené s likvidáciou, ako napr. predaj hmotného a nehmotného majetku, splácanie záväzkov účtovnej jednotky voči veriteľom a prepusteným zamestnancom, vymáhanie pohľadávok voči dlžníkom.

Špecifickým účtovným prípadom je aj zaúčtovanie odmeny likvidátora, ktorá je pre spoločnosť v likvidácii daňovým výdavkom. Ak je likvidátorom právnická osoba, poskytnutá odmena sa nezdaňuje. Príjmy likvidátora fyzickej osoby sú podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov príjmom zo závislej činnosti a obchodná spoločnosť v likvidácii je v súlade s § 35 zákona povinná vybrať preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti a príjem je zároveň vymeriavacím základom pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie za zamestnanca aj zamestnávateľa.

V období trvania likvidácie, ktoré presahuje kalendárny rok, sa každoročne k 31. 12. zostavuje priebežná účtovná závierka na účely zistenia základu dane. Pri zostavovaní priebežnej účtovnej závierky sa účtovné knihy neuzatvárajú. Priebežná účtovná závierka musí byť vyhotovená v súlade s opatrením Ministerstva financií SR č. 4455/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.

V súvahe priebežnej účtovnej závierky sa v časti bežné účtovné obdobie vykazujú informácie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka a v časti bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sa vykazujú informácie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje mimoriadna účtovná závierka za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie, t. j. údaje z otváracej súvahy. Vo výkaze ziskov a strát priebežnej účtovnej závierky sa vykazujú informácie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka za vykazovanú časť účtovného obdobia a kumulatívne od začiatku účtovného obdobia do dňa, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka a k tomu porovnateľné informácie za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

Ak sú vysporiadané všetky záväzky spoločnosti a majetkové pomery sú usporiadané tak, aby mohli byť zaplatené náklady spojené s likvidáciou a všetky odvodové a daňové povinnosti, možno likvidáciu ukončiť. V deň skončenia likvidácie sa uzatvárajú účtovné knihy a zostavuje sa mimoriadna účtovná závierka za obdobie odo dňa vstupu do likvidácie do dňa skončenia likvidácie. Zákon o účtovníctve ani postupy účtovania nestanovujú osobitný postup účtovania pri skončení likvidácie spoločnosti. Povinnosť zostavenia mimoriadnej účtovnej závierky ukladá § 28 ods. 1 postupov účtovania. Účty likvidovanej spoločnosti by nemali vykazovať ku dňu skončenia likvidácie žiadne zostatky, s výnimkou vykázaného likvidačného zostatku.

Pri zostavovaní mimoriadnej účtovnej závierky by účtovná jednotka mala:

• zistiť výsledok hospodárenia podľa § 9 postupov účtovania ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 – Výnosy a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5 – Náklady,
• mimo účtovníctva zistiť základ dane za obdobie likvidácie podľa § 17 zákona o dani z príjmov,
• vypočítať splatnú daň z príjmu v sadzbe podľa § 15 zákona o dani z príjmov uplatnením prechodného ustanovenia § 52t ods. 2 a vypočítanú daň zaúčtovať pred uzatvorením účtovných kníh,
• vyčísliť výsledok hospodárenia po zdanení na účte 710 – Účet ziskov a strát,
• vypočítať výšku likvidačného zostatku prostredníctvom účtu 702 – Konečný účet súvahový,
• vypočítať podiely na likvidačnom zostatku pre spoločníkov v súlade s Obchodným zákonníkom a tieto zaúčtovať ako záväzky voči spoločníkom súvzťažne na ťarchu účtov vlastného imania nasledovne:
  • prevod vkladov spoločníkov do základného imania: MD 411 / D 365,
  • prevod účtu zákonného rezervného fondu: MD 421 / D 365,
  • prevod výsledku hospodárenia v schvaľovaní – zisku: MD 431 / D 365,
  • prevod výsledku hospodárenia v schvaľovaní – straty: MD 365 / D 431,
  • prevod nerozdeleného zisku minulých rokov: MD 428 / D 365,
  • prevod neuhradenej straty minulých rokov: MD 365 / D 429,
• zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku, ktorá musí obsahovať súvahu, výkaz ziskov a strát a poznámky.

V mimoriadnej účtovnej závierke by mali byť zobrazené:

• finančné prostriedky na úhradu nákladov spojených s likvidáciou, napr. mzdy osôb likvidačného tímu, náklady na prevádzku spoločnosti v likvidácii, ak ešte neboli uhradené,
• finančné prostriedky na úhradu odvodových a daňových povinností, ak ešte neboli uhradené,
• finančné prostriedky na úhradu dane z príjmu právnickej osoby, ak bola vykázaná,
• finančné prostriedky na odmenu likvidátora, ak ešte nebola uhradená,
• finančné prostriedky, prípadne iný majetok, ktorý je predmetom likvidačného zostatku a ktorý sa bude vysporiadavať po skončení likvidácie.

Zostavená mimoriadna účtovná závierka ku dňu skončenia likvidácie slúži ako podklad pre zostavenie daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb za obdobie likvidácie. Mimoriadnu účtovnú závierku schvaľuje príslušný orgán obchodnej spoločnosti spolu s konečnou správou likvidátora a návrhom na rozdelenie likvidačného zostatku.

Na účely zabezpečenia vedenia účtovníctva v období odo dňa skončenia likvidácie do dňa výmazu obchodnej spoločnosti z obchodného registra sa podľa § 28 ods. 1 postupov účtovania otvoria účty majetku a záväzkov a účtuje sa o vysporiadaní daňovej povinnosti, vyplatení odmeny likvidátorovi a vyplatení podielu spoločníkom na likvidačnom zostatku. Po zaúčtovaní týchto účtovných prípadov by všetky účty mali vykazovať nulový zostatok.

Poznámka redakcie:
§ 16 ods. 4 písm. d) zákona o účtovníctve 
§ 16 ods. 1 písm. c)  zákona o účtovníctve 
§ 17 ods. 7 písm. b)  zákona o účtovníctve

Ak z likvidácie vyplynie majetkový zostatok, spoločník má nárok na podiel z tohto zostatku. Určenie a rozdelenie likvidačného zostatku ustanovuje Obchodný zákonník podľa jednotlivých foriem spoločností:

• v akciovej spoločnosti sa podľa § 220 likvidačný zostatok rozdelí medzi akcionárov v pomere zodpovedajúcom menovitej hodnote akcií, pokiaľ zo stanov nevyplýva niečo iné,
• v spoločnosti s ručením obmedzeným sa podľa § 153 likvidačný zostatok určí pomerom splateného vkladu spoločníka k splateným vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak,
• vo verejnej obchodnej spoločnosti sa podľa § 92 likvidačný zostatok rozdelí medzi spoločníkov najprv do výšky hodnoty ich splatených vkladov a zvyšok likvidačného zostatku sa rozdelí medzi spoločníkov rovnakým dielom,
• v komanditnej spoločnosti podľa § 104 má každý spoločník nárok na vrátenie splateného vkladu, ak likvidačný zostatok nestačí na toto vrátenie, prednostné právo na vrátenie majú komanditisti a zvyšok sa rozdelí medzi spoločníkov podľa zásad, ako sa delil zisk,
• v družstve sa podľa § 259 likvidačný zostatok rozdelí medzi členov družstva spôsobom stanoveným v stanovách, ak stanovy rozdelenie neupravujú, vyplatí sa členom najskôr splatená časť ich vkladov a zvyšok sa rozdelí medzi členov, ktorých členstvo ku dňu zrušenia trvalo aspoň jeden rok, a to v rozsahu, v akom sa podieľajú na základnom imaní družstva.

Podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti nie je predmetom dane:

• podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov, ak je vyplatený fyzickej osobe, okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti, ktorý je zdaniteľným príjmom z podnikania podľa § 6 ods. 7 a 8,
• podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov, ak nie je predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. c) a je vyplatený právnickej osobe.

Poznámka redakcie:
§ 153 Obchodného zákonníka
§ 220 Obchodného zákonníka
§ 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov
§ 12 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v § 41 upravuje zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie. Podľa § 2 písm. l) zákona zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, ak zákon nestanovuje inak. V prípade zrušenia daňovníka likvidáciou zákon v § 41 ods. 3 a 4 určuje aj iné zdaňovacie obdobia, ktoré spravidla nie sú totožné s kalendárnym rokom. Zistenie základu dane z príjmov je všeobecne upravené v § 17 zákona. Osobitne pre daňovníka, ktorý sa zrušuje likvidáciou, upravuje zistenie základu dane z príjmov § 14 ods. 2 zákona.

Podľa § 41 ods. 3 zákona, ak sa daňovník zrušuje likvidáciou, zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo pred vstupom do likvidácie, sa končí dňom predchádzajúcim dňu vstupu do likvidácie. Podkladom pre vyčíslenie základu dane z príjmov a zostavenie daňového priznania je mimoriadna účtovná závierka zostavená ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu do likvidácie. Základom dane za toto zdaňovacie obdobie je podľa § 14 ods. 2 zákona výsledok hospodárenia zistený z účtovníctva, upravený podľa § 17 ods. 8 písm. b) zákona o:

• zostatky vytvorených rezerv,
• zostatky vytvorených opravných položiek,
• zostatky príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období,

s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s likvidáciou. Uvedená úprava sa týka zostatkov zaúčtovaných daňovo uznateľných rezerv a opravných položiek podľa § 20 zákona o dani z príjmov a zostatkov účtov časového rozlíšenia, okrem tých, ktoré sa prenášajú do obdobia likvidácie, za predpokladu, že táto úprava nie je súčasťou výsledku hospodárenia.

Podľa § 41 ods. 4 zákona zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, sa začína dňom vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie. Podkladom pre vyčíslenie základu dane z príjmov a zostavenie daňového priznania je mimoriadna účtovná závierka zostavená ku dňu skončenia likvidácie. Ak sa likvidácia neskončí do 31. decembra roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie. Podkladom pre vyčíslenie základu dane a zostavenie daňového priznania bude priebežná účtovná závierka. Ak daňovník neskončil likvidáciu do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom vstúpil do likvidácie, je až do skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Podkladom pre zostavenie daňového priznania každoročne bude priebežná účtovná závierka. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia likvidácie. Po dni skončenia likvidácie nové zdaňovacie obdobie nevzniká. Za obdobie od skončenia likvidácie do dňa zániku právnickej osoby sa daňové priznanie nepodáva.

Základom dane v zdaňovacom období v priebehu likvidácie je výsledok hospodárenia zistený v účtovníctve, upravený o pripočítateľné a odpočítateľné položky v súlade so zákonom o dani z príjmov. Ak zdaňovacie obdobie je dlhšie ako kalendárny rok alebo presahuje koniec kalendárneho roka, celkový základ dane sa podľa § 14 ods. 1 zákona rovná súčtu jednotlivých základov dane vypočítaných za jednotlivé kalendárne roky alebo obdobie kratšie ako kalendárny rok. Tento základ dane sa určí z výsledku hospodárenia vykázaného v priebežnej účtovnej závierke ku koncu každého kalendárneho roka, ktorý je súčasťou zdaňovacieho obdobia počas trvania likvidácie.

Zákon o dani z príjmov v § 49 upravuje lehoty na podávanie daňového priznania. Podľa § 49 ods. 2 zákona daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Daňovníkovi, ktorý je v likvidácii, môže správca dane v súlade s § 49 ods. 3 písm. c) zákona lehotu predĺžiť rozhodnutím najviac o tri kalendárne mesiace, a to na základe žiadosti daňovníka podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania.

Na zníženie základu dane počas obdobia od vstupu do likvidácie nie je možné použiť § 30 zákona, t. j. odpočet daňovej straty. Podľa § 30 ods. 1 zákona ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie nárok na odpočet daňovej straty zaniká. V kratšom zdaňovacom období je možné uplatniť celý ročný odpočet straty.

Podľa § 42 ods. 3 písm. b) zákona daňovník v likvidácii v zdaňovacích obdobiach od vstupu do likvidácie nemá povinnosť platiť preddavky na daň. Preddavky by platil len v prípade, ak by mu túto povinnosť uložil správca dane rozhodnutím podľa § 42 ods. 11 zákona.

Poznámka redakcie:
§ 14 ods. 2 ZDP
§ 14 ods. 3 ZDP
§ 41 ods. 4 ZDP

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty neukladá obchodnej spoločnosti, ktorá vstúpila do likvidácie, požiadať o zrušenie registrácie k dani z pridanej hodnoty. Platiteľ dane môže požiadať o zrušenie registrácie v súlade s § 81 zákona. Ak tak neurobí, ostáva aj po vstupe do likvidácie platiteľom dane a zachované ostáva aj zdaňovacie obdobie.

V priebehu likvidácie uskutočňované dodanie tovarov a služieb je predmetom dane a spoločnosť v likvidácii je povinná uplatňovať DPH, ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 10 ods. 1 zákona sa za dodanie tovaru a služby nepovažuje predaj podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku. Podľa § 10 ods. 2 písm. b) zákona za dodanie služby sa nepovažuje postúpenie pohľadávky. V priebehu likvidácie vzniká nárok na odpočet dane z nakupovaných tovarov a služieb na účely zabezpečenia výkonu likvidácie.

Podľa § 89 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku daňová povinnosť k dani z motorových vozidiel vzniká dňom použitia vozidla na podnikanie a zaniká dňom, ktorým sa vozidlo prestalo používať na podnikanie. Zánik daňovej povinnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia je daňovník povinný oznámiť miestne príslušnému správcovi dane do 30 dní odo dňa zániku daňovej povinnosti. Daňovník je povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie do 31. januára po uplynutí zdaňovacieho obdobia a v tejto lehote daň aj zaplatiť. Ak sa daňovník zrušuje likvidáciou, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína 1. januárom a končí sa dňom predchádzajúcim dňu vstupu do likvidácie, podáva likvidátor podľa § 90 ods. 5 zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia miestne príslušnému správcovi dane. V tejto lehote je daň aj splatná.

Poznámka redakcie:
§ 81 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. 
§ 90 ods. 5 zákona č. 582/2004 Z. z.