Rozdelenie zisku a úhrada straty v s. r. o.

Hoci Obchodný zákonník upravuje základné zásady pri rozdelení zisku alebo pri úhrade straty, samotné pojmy ako „zisk“ a „strata“ vôbec nedefinuje. V zmysle § 125 ods. 1 písm. b) však nepriamo vyplýva, že sa tým myslí zisk alebo strata vykazovaná v účtovnej závierke, t. j. ide o zisk alebo stratu v zmysle účtovných predpisov.

1.1 Rozdelenie zisku

Podľa § 123 Obchodného zákonníka spoločníci majú nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Spoločnosť môže vyplácať podiely na zisku len pri splnení podmienok podľa § 179 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka.

Spoločnosť nesmie vyplácať preddavky na podiely na zisku. Podiel na zisku vyplatený v rozpore s týmito ustanoveniami sú spoločníci povinní spoločnosti vrátiť. Za toto vrátenie ručia spoločne a nerozdielne konatelia, ktorí vyslovili súhlas s touto výplatou.

Podľa § 179 Obchodného zákonníka do zrušenia spoločnosti môže byť medzi spoločníkov rozdelený vždy len čistý zisk:

a) znížený o prídely do rezervného fondu, prípadne ďalších fondov, ktoré spoločnosť vytvára podľa Obchodného zákonníka, a o neuhradenú stratu z minulých období,

b) zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a iné vlastné zdroje, ktorých použitie nie je v Obchodnom zákonníku ustanovené.

Spoločnosť nemôže rozdeliť medzi spoločníkov čistý zisk alebo iné vlastné zdroje spoločnosti, ak vlastné imanie zistené podľa schválenej riadnej účtovnej závierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom, prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa podľa Obchodného zákonníka alebo stanov nesmú použiť na plnenie spoločníkom.

Spoločnosť s ručením obmedzeným povinne vytvára rezervný fond, a to zo zisku bežného účtovného obdobia vykázaného v schválenej riadnej individuálnej účtovnej závierke (ďalej len „čistý zisk“). Pod čistým ziskom sa tým má na mysli zisk po zdanení daňou z príjmu právnických osôb.

Podľa § 124 Obchodného zákonníka spoločnosť vytvára rezervný fond (§ 67) v čase a vo výške, ktorú určuje spoločenská zmluva. Ak sa rezervný fond nevytvorí už pri vzniku spoločnosti, je spoločnosť povinná ho vytvoriť z čistého zisku vykázaného v riadnej účtovnej závierke za rok, v ktorom sa zisk po prvý raz vytvorí, a to vo výške najmenej 5 % z čistého zisku, nie však viac ako 10 % základného imania. Tento fond je povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, najmenej však vo výške 5 % z čistého zisku vyčísleného v ročnej účtovnej závierke, až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, najmenej však do výšky 10 % základného imania.

Rezervný fond možno vytvoriť už pri vzniku spoločnosti alebo pri zvyšovaní základného imania príplatkami spoločníkov nad výšku vkladov alebo nad menovitú hodnotu akcií.

Podiel na zisku spoločnosti možno určiť až po doplnení rezervného fondu v súlade s Obchodným zákonníkom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami.

Podľa § 125 Obchodného zákonníka valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti okrem iného patrí:

• schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát.

Valné zhromaždenie môže rozhodnúť, že nerozdelený zisk alebo iné vlastné zdroje, ktorých použitie nie je zákonom ustanovené, alebo iné vlastné zdroje spoločnosti vykázané v individuálnej účtovnej závierke vo vlastnom imaní spoločnosti sa použijú na zvýšenie základného imania. Pritom musia byť splnené súčasne nasledovné podmienky:

• podkladom pre rozhodnutie o zvýšení základného imania musí byť účtovná závierka schválená valným zhromaždením,
• účtovná závierka, ktorá je podkladom pre rozhodnutie o zvýšení základného imania, musí byť overená audítorom s výrokom bez výhrad (overenie audítorom sa vyžaduje aj vtedy, ak spoločnosť inak podľa zákona nemusí mať účtovnú závierku overenú audítorom),
• účtovná závierka, ktorá je podkladom pre rozhodnutie o zvýšení základného imania, musí byť zostavená z údajov zistených najneskôr ku dňu, od ktorého po deň, keď valné zhromaždenie rozhoduje o zvýšení základného imania, neuplynulo viac ako šesť mesiacov.

V zmysle § 135 Obchodného zákonníka sú konatelia povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. Konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami. Ak osobitný zákon ukladá spoločnosti povinnosť vyhotoviť výročnú správu, konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu.

Podľa zákona o účtovníctve výročnú správu povinne vyhotovujú len tie spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré musia mať účtovnú závierku overenú audítorom.

Podľa § 138 Obchodného zákonníka dozorná rada spoločnosti s ručením obmedzeným okrem iného:

• nahliada do obchodných a účtovných kníh a iných dokladov a kontroluje tam obsiahnuté údaje,
• preskúmava účtovné závierky, ktoré je spoločnosť povinná vyhotovovať podľa osobitného predpisu a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát a predkladá svoje vyjadrenie valnému zhromaždeniu.

1.2 Úhrada straty

Pri vykázanej strate Obchodný zákonník neustanovuje povinnosť jej úhrady, preto valné zhromaždenie rozhoduje o spôsobe úhrady straty spoločnosti, napr. o úhrade straty jej krytím z prostriedkov rezervného fondu, odložení straty do budúcich účtovných období, prípadne o príplatkovej povinnosti spoločníkov v spoločnosti s ručením obmedzeným a podobne. Podmienky tzv. „príplatkovej povinnosti“ sú stanovené Obchodným zákonníkom.

Podľa § 121 Obchodného zákonníka spoločenská zmluva spoločnosti s ručením obmedzeným môže určiť, že valné zhromaždenie je oprávnené uložiť spoločníkom povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením nad výšku vkladu až do polovice základného imania podľa výšky svojich vkladov. Splnenie tejto povinnosti nemá vplyv na výšku vkladu spoločníka. O porušení tejto povinnosti platia ustanovenia § 113 ods. 2 až 4 Obchodného zákonníka obdobne.

Ide o tzv. „príplatkovú povinnosť“, pod ktorou sa rozumie povinnosť spoločníkov prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením nad výšku prevzatého vkladu.

Na vznik príplatkovej povinnosti upravenej v tomto ustanovení sa vyžaduje splnenie nasledovných podmienok:

a) zakotvenie príplatkovej povinnosti v spoločenskej zmluve,

b) vymedzenie oprávnenia valného zhromaždenia rozhodovať o uložení príplatkovej povinnosti,

c) rozhodnutie valného zhromaždenia o uložení príplatkovej povinnosti.

Všetky tri podmienky musia byť splnené súčasne. Na rozdiel od vkladovej povinnosti, ktorej obsahom môže byť peňažné aj nepeňažné plnenie, predmetom príplatkovej povinnosti môže byť iba peňažné plnenie.

Z dikcie zákona vyplýva, že možnosť požadovať od spoločníkov poskytnutie „príspevku“ na úhradu strát je limitovaná hornou hranicou; celkové plnenie požadované spoločnosťou od spoločníkov z titulu príplatkovej povinnosti nesmie presiahnuť polovicu hodnoty základného imania. Zároveň platí, že vzhľadom na kogentnú povahu tohto ustanovenia spoločníci nemajú možnosť dohodnúť si v spoločenskej zmluve osobitné pravidlá pre určenie výšky príplatkovej povinnosti medzi nimi ani vymedziť, resp. vylúčiť ju pre konkrétne osoby spoločníkov. Priamo zo zákona totiž vyplýva, že príplatková povinnosť pri splnení už uvedených podmienok vzniká súčasne všetkým spoločníkom a jej výška u jednotlivých spoločníkov sa vypočíta pomerne podľa výšky ich vkladov.

Splnenie príplatkovej povinnosti nemá vplyv na základné imanie, t. j. suma poskytnutá na jej splnenie sa nezapočítava na splatenie vkladu spoločníka. Omeškanie s plnením príplatkovej povinnosti má rovnaké právne následky ako omeškanie so splnením vkladovej povinnosti, ktoré je upravené v § 113 ods. 2 až 4.

Ak je spoločník v omeškaní s plnením príplatkovej povinnosti alebo ju jednoducho odmieta splniť, valné zhromaždenie po predchádzajúcej výzve obsahujúcej hrozbu vylúčenia a po márnom uplynutí dodatočnej lehoty na splnenie môže rozhodnúť o jeho vylúčení zo spoločnosti rovnako, ako je to v prípade nesplnenia vkladovej povinnosti. Náhradná lehota na splnenie príplatkovej povinnosti (rovnako ako náhradná lehota na splnenie vkladovej povinnosti) v zmysle § 113 ods. 3 nesmie byť kratšia ako tri mesiace. Obchodný podiel vylúčeného spoločníka sa stáva voľným, prechádza ex lege na spoločnosť, ktorá je s ním povinná naložiť v intenciách § 113 ods. 5 a 6.

Poznámka redakcie:
§ 123 Obchodného zákonníka
§ 179 Obchodného zákonníka
§ 121 Obchodného zákonníka

Ako už bolo uvedené, Obchodný zákonník samotné pojmy ako „zisk“ a „strata“ vôbec nedefinuje. V zmysle § 125 ods. 1 písm. b) však nepriamo vyplýva, že sa tým myslí zisk alebo strata vykazovaná v účtovnej závierke, t. j. ide o zisk alebo stratu v zmysle účtovných predpisov. Ide o tieto základné predpisy:

a) zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“),

b) opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 23 054/2002-92 zo 16. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „postupy účtovania pre podnikateľov“),

c) opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 4455/2003-92 z 31. marca 2003, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších zmien a doplnkov.

Podľa § 28 ods. 4 zákona o účtovníctve nehmotný majetok, ktorým sú náklady na vývoj, musí účtovná jednotka odpísať najneskôr do piatich rokov od jeho obstarania. Ak neboli náklady na vývoj úplne odpísané, môže účtovná jednotka vyplácať dividendy, podiely a tantiémy iba vtedy, ak úhrnná výška výsledku hospodárenia a fondov tvorených zo zisku určeného na vyplácanie je vyššia ako celková výška neodpísaných nákladov na vývoj.

Výsledok hospodárenia po zdanení daňou z príjmov – účtovný výsledok hospodárenia, ktorým môže byť účtovný zisk alebo účtovná strata, sa zistí ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5.

Pri uzavretí účtov hlavnej knihy sa účtujú konečné stavy účtov nákladov v prospech týchto účtov a na ťarchu účtu 710 – Účet ziskov a strát a konečné stavy účtov výnosov na ťarchu týchto účtov a v prospech účtu 710 – Účet ziskov a strát. Následne účtovná jednotka zisťuje výsledok hospodárenia (rozdiel výnosov a nákladov) a zaúčtuje ho, ak ide o účtovný zisk, na ťarchu účtu 710 – Účet ziskov a strát a v prospech účtu 702 – Konečný účet súvahový, ak ide o účtovnú stratu, v prospech účtu 710 – Účet ziskov a strát a na ťarchu účtu 702 – Konečný účet súvahový.

Výsledok hospodárenia dosiahnutý za účtovné obdobie (napr. za rok 2013) sa v prebiehajúcom účtovnom období (t. j. v roku 2013) účtovne nerozdeľuje, ak ide o zisk, a ani sa nevykonáva úhrada straty, ak výsledkom hospodárenia je strata. To sa uskutočňuje až v nasledujúcom účtovnom období (v danom prípade v roku 2014). Platí teda pravidlo, že výsledok hospodárenia sa v jednom roku zistí a v prípade zisku aj zdaní a v nasledujúcom roku sa prípadný zisk rozdelí alebo sa prípadná strata usporiada. To znamená, že účtovné operácie súvisiace s rozdelením zisku alebo úhradou straty nepatria medzi uzávierkové účtovné operácie, ale medzi operácie nasledovného účtovného obdobia.

Pri otvorení účtov nasledujúceho účtovného obdobia sa výsledok hospodárenia bezprostredne predchádzajúceho účtovného obdobia zaúčtuje na účte 431 – Výsledok hospodárenia vo schvaľovaní. Účtovný zisk sa účtuje na ťarchu účtu 701 – Začiatočný účet súvahový a v prospech účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní. Účtovná strata sa účtuje v prospech účtu 701 – Začiatočný účet súvahový a na ťarchu účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní.

2.1 Použitie účtov pri účtovaní rozdelenia zisku alebo úhrade straty

Podľa § 7 ods. 4 postupov účtovania pre podnikateľov stav účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní sa účtuje:

a) v prípade účtovného zisku podľa rozhodnutia príslušného orgánu účtovnej jednotky zaúčtovaním v prospech príslušných účtov účtovej skupiny 41 – Základné imanie a kapitálové fondy, 42 – Fondy tvorené zo zisku a prevedené výsledky hospodárenia a v prospech účtu 364 – Záväzky voči spoločníkom a členom pri rozdeľovaní zisku alebo v prospech ďalších účtov v súlade s osobitnými predpismi alebo na základe rozhodnutia príslušného orgánu; ak príslušný orgán účtovnej jednotky do konca účtovného obdobia nerozhodol o rozdelení zisku, možno tento zisk alebo jeho časť účtovať na účte 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov,

b) v prípade účtovnej straty podľa rozhodnutia príslušného orgánu účtovnej jednotky zaúčtovaním na ťarchu príslušných účtov účtovej skupiny 41 – Základné imanie a kapitálové fondy, 42 – Fondy tvorené zo zisku a prevedené výsledky hospodárenia a na ťarchu účtu 354 – Pohľadávky voči spoločníkom a členom pri úhrade straty alebo na ťarchu ďalších účtov na základe rozhodnutia príslušného orgánu; ak príslušný orgán účtovnej jednotky do konca účtovného obdobia nerozhodol o vyrovnaní straty, možno túto stratu alebo jej časť účtovať na účte 429 – Neuhradená strata minulých rokov.

2.2 Podklady pre účtovanie rozdelenia zisku alebo úhrady straty

V spoločnosti s ručením obmedzeným je orgánom oprávneným na rozhodnutie o použití zisku (úhrade straty) valné zhromaždenie. Zápisnica o valnom zhromaždení obsahuje:

a) obchodné meno a sídlo spoločnosti,

b) miesto a čas konania valného zhromaždenia,

c) meno predsedu valného zhromaždenia a zapisovateľa,

d) opis prerokovania jednotlivých bodov programu valného zhromaždenia,

e) rozhodnutie valného zhromaždenia s uvedením výsledku hlasovania.

Zápisnicu o valnom zhromaždení podpisuje predseda valného zhromaždenia a zapisovateľ (pravosť podpisu nemusí byť úradne osvedčená).

Ak má spoločnosť jediného spoločníka, či už z dôvodu jej založenia jednou osobou, alebo v dôsledku spojenia všetkých obchodných podielov v rukách jediného spoločníka, je z povahy veci vylúčené, aby sa v nej konalo valné zhromaždenie. V takom prípade pôsobnosť valného zhromaždenia vykonáva jediný spoločník.

Rozhodnutie jediného spoločníka urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia musí mať písomnú formu a musí ho podpísať. Podpis nemusí byť úradne overený, ak predmetom rozhodnutia je schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát.

Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť s ručením obmedzeným ako účtovná jednotka účtuje o rozdelení zisku (úhrade straty) na základe zápisnice z valného zhromaždenia alebo na základe písomného rozhodnutia jediného spoločníka.

Na účte 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní je evidovaný zisk alebo strata až do schválenia jeho použitia (úhrady) na základe rozhodnutia príslušného orgánu spoločnosti.

Účet 431 nemôže mať ku dňu uzatvorenia účtovných kníh zostatok, preto ak valné zhromaždenie o ňom do konca účtovného obdobia nerozhodne, preúčtuje sa podľa svojho charakteru na účet 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo 429 – Neuhradená strata minulých rokov.

Ako už bolo uvedené, spoločnosť nemôže rozdeliť medzi spoločníkov čistý zisk, ak vlastné imanie (t. j. vlastné zdroje krytia majetku) zistené podľa schválenej riadnej účtovnej závierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom, prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa podľa Obchodného zákonníka alebo stanov nesmú použiť na plnenie spoločníkom.

Výsledok hospodárenia v schvaľovaní (účet 431) je súčasťou vlastného imania účtovnej jednotky, ktoré sa účtuje na účtoch účtových skupín:

a) 41 – Základné imanie a kapitálové fondy,

b) 42 – Fondy tvorené zo zisku a prevedené výsledky hospodárenia, t. j. vrátane účtov
    428 – Nerozdelený zisk minulých rokov,
    429 – Neuhradená strata minulých rokov,

c) 43 – Výsledok hospodárenia, t. j. účet 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní.

Zisk zvyšuje základné imanie, strata naopak znižuje.

Cudzie zdroje krytia majetku spoločnosti s ručením obmedzeným sú:

a) rezervy,

b) záväzky,

c) úvery.

To znamená, že ak valné zhromaždenie spoločnosti s ručením obmedzeným rozhodne o vyplatení podielov na zisku, potom spoločnosti vzniká záväzok voči spoločníkom, čím sa de facto znižuje vlastné imanie spoločnosti. Na túto skutočnosť musí valné zhromaždenie pamätať, v opačnom prípade by došlo k porušeniu § 123 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojitosti s § 179 ods. 4.

Účtovanie o rozdelení (použití) zisku je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Nerozdelený zisk z minulých rokov sa účtuje na účte 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov. Ak má spoločnosť s ručením obmedzeným na účte 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov prevedené sumy z nerozdeleného zisku, môže sa rozhodnúť, že pristúpi k rozdeleniu tohto zisku (napr. vyplateniu spoločníkom).

Účtovanie bude rovnaké ako pri rozdeľovaní výsledku hospodárenia (zisku) v schvaľovaní, len namiesto účtu 431 sa použije účet 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov.

Účtovanie o vysporiadaní (úhrade) straty je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Neuhradená strata minulých rokov sa účtuje na účte 429 – Neuhradená strata minulých rokov. Ak má spoločnosť s ručením obmedzeným na účte 429 – Neuhradená strata minulých rokov prevedené sumy z neuhradených strát, môže sa rozhodnúť, že pristúpi k úhrade tejto straty (napr. príplatkovou povinnosťou spoločníkov). Účtovanie bude rovnaké ako pri úhrade výsledku hospodárenia (straty) v schvaľovaní, len namiesto účtu 431 sa použije účet 429 – Neuhradená strata minulých rokov.

Poznámka redakcie:
§ 7 ods. 4 postupov účtovania pre podnikateľov v PÚ

Ako už bolo uvedené, valné zhromaždenie spoločnosti môže rozhodnúť len o rozdelení čistého zisku, čo je účtovný zisk po zdanení. Nižšie je uvedená zjednodušená schéma stanovenia čistého zisku.

Ak teda spoločnosť s ručením obmedzeným dopĺňa rezervný fond, iné fondy, zvyšuje základné imanie alebo vypláca podiely na zisku či tantiémy, vždy tak robí zo zisku po zdanení (t. j. z čistého zisku).

Pri doplňovaní fondov, zvyšovaní základného imania alebo pri prevode zisku na účet Nerozdelený zisk minulých rokov nedochádza k reálnemu pohybu finančných prostriedkov, dochádza len k zmene zdrojov krytia majetku vo vlastnom imaní (výška vlastného imania zostáva rovnaká). Z toho dôvodu na tieto zmeny (účtovné prípady) sa nevzťahuje zákon o dani z príjmov.

Iná situácia je v prípade vyplácania podielov na zisku spoločníkom, členom štatutárneho a dozorného orgánu obchodnej spoločnosti, zamestnancom spoločnosti, príp. vyplatenia podielov na výsledku podnikania tichému spoločníkovi. V týchto prípadoch uvedené osoby dosahujú príjem v zmysle zákona o dani z príjmov (na druhej strane v spoločnosti s ručením obmedzeným z dôvodu vyplatenia podielov sa znižuje výška jej vlastného imania).

Logicky teda vzniká otázka, či uvedené príjmy opätovne podliehajú zdaneniu, ak ich zdrojom sú prostriedky, ktoré už raz boli legálne zdanené.

Otázka zdanenia či nezdanenia týchto príjmov je často pertraktovaná, najmä v politických kruhoch, následkom čoho často dochádza aj zmenám v samotnom zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 595/2003 Z. z.“).

Keďže spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným môžu byť tak fyzické osoby, ako aj právnické osoby, preto aj prijatý podiel na zisku sa posudzuje tak z pohľadu dane z príjmov fyzickej osoby, ako aj dane z príjmov právnickej osoby. Podľa súčasného znenia § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. predmetom dane z príjmov fyzickej osoby nie je:

• podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi okrem podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti; za obchodnú spoločnosť alebo družstvo sa považuje aj obdobná obchodná spoločnosť alebo družstvo so sídlom v zahraničí.

Obdobne podľa súčasného znenia § 12 ods. 7 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. predmetom dane z príjmov právnických osôb nie je:

• podiel na zisku, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku alebo podiel na výsledku podnikania, ak nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. c) a sú vyplácané právnickej osobe.

3.1 Podiely na zisku vyplatené spoločníkom (dividendy)

3.1.1 Podiely na zisku vykázanom od 1. 1. 2004

Podiely na zisku (dividendy), ktoré spoločnosť s ručením obmedzeným vypláca svojim spoločníkom, nie sú predmetom dane, a to bez ohľadu na skutočnosť, či spoločníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba. Uvedené platí od 1. 1. 2004, t. j. od účinnosti zákona č. 595/2003 Z. z. Oslobodenie od dane sa uplatňuje na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po 1. januári 2004.

Pre oslobodenie od dane nie je podstatné, či spoločníkom je daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou (tuzemská osoba) alebo daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (zahraničná osoba). Keďže podiely nie sú predmetom dane, pri výplate ich nezdaňuje ani spoločnosť, ani spoločník pri podávaní daňového priznania.

3.1.2 Podiely na zisku vykázanom do 31. 12. 2003

Napriek tomu, že podiely na zisku nie sú predmetom dane (od 1. 1. 2004), prechodné ustanovenie § 52 ods. 24 zákona o dani z príjmov jednoznačne určuje, že § 3 ods. 2 písm. c) a § 12 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého uvedené plnenia nie sú zdaňované, sa nevzťahuje na podiely na zisku vykázanom za rok 2003 a predchádzajúce roky, ak boli spoločnosťou vyplatené po 31. decembri 2003. To znamená, že uvedené plnenia podliehajú zdaneniu daňou z príjmov. Napr. ak v roku 2014 dôjde k výplate podielov na zisku vykázanom ešte za rok 2003 (alebo predchádzajúce roky), oslobodenie nie je možné uplatniť.

Ako sa postupuje pri zdanení podielov na zisku vykázanom do 31. 12. 2003? Takýto príjem (s výnimkou dividend vyplatených v roku 2013) sa zdaňuje ako súčasť základu dane fyzickej osoby alebo právnickej osoby a vysporiadava sa prostredníctvom daňového priznania, pričom sa uplatňuje sadzba dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov. U fyzickej osoby ide o iný príjem v rámci druhu tzv. ostatných príjmov podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z.

3.2 Podiely na zisku vyplatené členom štatutárneho alebo dozorného orgánu (tantiémy)

V súčasnosti platí, že odmeny zo zisku vyplácané konateľom spoločnosti alebo členom dozornej rady nie sú predmetom dane. Nie je podstatné, či a v akej výške sa tieto osoby podieľajú na základnom imaní spoločnosti. Vyplácajúca spoločnosť z tantiém nezráža daň a príjemcovia tento príjem neuvádzajú v daňovom priznaní.

3.3 Podiely na zisku vyplatené zamestnancom

Podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. platí, že „predmetom dane nie je podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní“. To znamená, že podiely na zisku vyplatené zamestnancom (ktorí nie sú členmi štatutárneho alebo kontrolného orgánu) sú predmetom dane. Podľa § 5 ods. 7 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. sú tieto podiely príjmom zo závislej činnosti oslobodené od dane. Je to logické, pretože už boli zdanené (daňou z príjmu právnických osôb).

3.4 Podiely na zisku vyplatené tichému spoločníkovi

Zmluvu o tichom spoločenstve upravujú ustanovenia § 673 až § 681 Obchodného zákonníka. Zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ (v danom prípade spoločnosť s ručením obmedzeným) sa zaväzuje na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania. Tichým spoločníkom môže byť každá právnická osoba, ako aj fyzická osoba, a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je podnikateľom v zmysle § 2 Obchodného zákonníka.

K vyplateniu podielu tichého spoločníka na zisku môže dôjsť až po vypracovaní riadnej individuálnej účtovnej závierky, keď možno presne určiť, aký zisk spoločnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia dosiahla a aká časť pripadá na tichého spoločníka. Pod pojmom „časť zisku“ treba rozumieť podiel na čistom zisku, t. j. na zisku po zdanení.

Podiely na zisku vyplatené tichému spoločníkovi nie sú predmetom dane,nezdaňujú sa, podobne ako podiely na zisku vyplatené „verejným“ spoločníkom.

4. Záver

Zámerom tohto príspevku bolo predostrieť právne, daňové a účtovné hľadisko pri rozdeľovaní zisku (úhrade straty) tuzemských spoločností s ručením obmedzeným, a to aj pri rozdeľovaní zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie do 31. 12. 2003.

Poznámka redakcie:
§ 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z.
§ 12 ods. 7 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z.
§ 52 ods. 24 zákona č. 595/2003 Z. z.
§ 52t ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z.