Sociálne a zdravotné poistenie pri výkone závislej činnosti občanov iných štátov na území SR

3.1    Hlavné zásady pre zamestnávanie občanov iných štátov na území SR  

• Zákonník práce sa podľa ustanovenia v § 5 ZP vzťahuje na pracovnoprávne vzťahy vždy, ak ide o prácu vykonávanú na území SR pre zahraničných zamestnávateľov, ako aj na cudzincov alebo na osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré vykonávajú na území SR prácu pre tuzemského zamestnávateľa. 
• Osoba, ktorá nie je občanom SR, má právo uzatvoriť pracovnú zmluvu, ako aj dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov so zamestnávateľom, ktorý má sídlo v SR. Podľa § 6 ZP podmienky, za ktorých môže byť prijatý do pracovnoprávneho vzťahu cudzinec alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ustanovuje ZSZ. 
• Administratívu spojenú so zamestnaním občana EÚ aj cudzinca musí vykonať jeho slovenský zamestnávateľ. 
• Podľa § 2 ZSZ občan štátu, ktorý je zmluvnou stranou EHP a občan Švajčiarskej konfederácie a ich rodinní príslušníci majú rovnaké právne postavenie v právnych vzťahoch vznikajúcich podľa ZSZ ako občan SR, ak ZSZ neustanovuje inak. Voči štátu, ktorý je zmluvnou stranou EHP a voči Švajčiarskej konfederácii sa na účely ZSZ postupuje rovnako ako voči členskému štátu EÚ. Cudzina na účely ZSZ je štát, ktorý nie je členským štátom EÚ. 
• Občania EÚ a ich rodinní príslušníci majú rovnaké postavenie ako občania SR, ak ZSZ neustanovuje inak. Pojem cudzinec sa na nich podľa ZSZ nevzťahuje. Občania EÚ a ich rodinní príslušníci, ako aj cudzinci uvedení v § 22 ods. 7 ZSZ môžu byť zamestnaní na území SR bez povolenia na zamestnanie. 
• Zamestnávateľ môže prijať do zamestnania cudzinca vtedy, ak mu bol na území SR povolený prechodný pobyt na účel zamestnania. 
• Rovnaké právne postavenie ako občan SR má podľa § 21 ZSZ aj cudzinec, ktorý je účastníkom právnych vzťahov vznikajúcich podľa ZSZ, iba v prípade, ak: 

a)    mu bolo udelené povolenie na zamestnanie a povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania alebo 
b)    ide o žiadateľa o azyl, ktorému vstup na trh práce umožňuje zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“). 

3.2    Zamestnávanie občanov EÚ na území SR 

Od 1. 5. 2004, od vstupu SR do EÚ, majú občania SR možnosť pracovať v jednotlivých členských štátoch EÚ a opačne, občania EÚ majú možnosť pracovať na našom území. SR ako členský štát EÚ neprijal voči ostatným členským štátom žiadne prechodné opatrenia v oblasti voľného pohybu pracovnej sily. Na území SR majú občania členských štátov EÚ a EHP rovnaké práva a povinnosti ako občania SR s tým, že zamestnávateľovi, ktorý ich zamestná, vzniká: 

• oznamovacia povinnosť podľa ZSZ, 
• povinnosť rešpektovať základné koordinačné nariadenie EHS v oblasti sociálneho  zabezpečenia. 

Oznamovacia povinnosť podľa ZSZ 

Zamestnávanie občanov EÚ na území SR sa od 1. mája 2004 realizuje podľa ustanovení práva Spoločenstva. Podľa nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Spoločenstva v znení neskorších predpisov sa zaručuje sloboda pohybu občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov. Vzťahuje sa to na  

• stálych pracovníkov, 
• sezónnych pracovníkov, 
• pracovníkov z prihraničných oblastí a  
• tých, čo vykonávajú činnosť za účelom poskytovania služieb. 

 Poznámka: 

Nariadenia týkajúce sa voľného pohybu za prácou používajú terminológiu pracovník, resp. organizácia, nie zamestnanec a zamestnávateľ. 

Zamestnávanie občanov EÚ sa realizuje podľa rovnakých princípov ako zamestnávanie občanov SR s výnimkou toho, že podľa práva Spoločenstva – nariadenia Rady (EHS) č. 311/76 o zostavovaní štatistík zahraničných pracovníkov – vyplýva povinnosť sledovať pohyb občanov EÚ za prácou na území SR. Toto sa realizuje na základe informačných kariet na účely štatistickej evidencie, ktoré vypĺňa zamestnávateľ. Formulár „Informačná karta“ je zverejnený na www.upsvar.sk. 

Zamestnávateľ je podľa § 23 ods. 8 ZSZ povinný písomne informovať úrad na tlačive Informačná karta o: 

• nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania občana členského štátu EÚ a jeho rodinných príslušníkov a  
• nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania cudzinca, u ktorého sa povolenie na zamestnanie nevyžaduje podľa § 22 ods. 7 ZSZ. 

Oznamovaciu lehotu ustanovuje ZSZ: 

• najneskôr do 7 pracovných dní od nástupu do zamestnania a  
• najneskôr do 7 pracovných dní od skončenia zamestnania. 

Zamestnávateľ so sídlom na území SR, ktorý prijme do zamestnania občana EÚ alebo zamestnávateľ, ktorý je etablovaný na území iného členského štátu a vysiela na výkon práce svojho pracovníka na územie SR, je povinný podľa § 23 ods. 8 ZSZ informovať príslušný ÚPSVR o vzniku pracovnoprávneho vzťahu alebo vyslaní na výkon práce v dvoch vyhotoveniach na formulári „Informačná karta“, ktorý predloží ÚPSVR osobne alebo poštou najneskôr do 7 pracovných dní od nástupu takéhoto pracovníka do zamestnania. 

Zamestnávateľ so sídlom na území SR, u ktorého bolo ukončené zamestnanie občana EÚ alebo zamestnávateľ, ktorý je etablovaný na území iného členského štátu a ktorý ukončí vyslanie na výkon práce svojho pracovníka na území SR, je povinný podľa § 23 ods. 8 ZSZ informovať ÚPSVR o skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo vyslaní na výkon práce písomne v dvoch vyhotoveniach najneskôr do 7 pracovných dní od skončenia zamestnania alebo výkonu práce na formulári „Informačná karta“. 

Ak ide o občana EÚ vyslaného na výkon práce na území SR, príslušné informačné karty s označeným vyslaním alebo skončením vyslania na výkon práce predloží ÚPSVR v mieste výkonu práce vyslaného občana EÚ tá tuzemská právnická osoba alebo tuzemská fyzická osoba, s ktorou zahraničný zamestnávateľ uzavrel zmluvu (informujúca organizácia), z ktorej vyplýva vyslanie pracovníkov na výkon práce na územie SR. 

Úradom potvrdené formuláre si zamestnávateľ eviduje ako doklad pre kontrolné účely úradu alebo inšpekcie práce. Nedodržanie povinnosti zamestnávateľom, resp. zmluvným partnerom na informačnej karte postúpiť ÚPSVR údaje o zamestnaní/vyslaní na výkon práce občana EÚ a jeho ukončení sa pokladá za nedodržanie právnych predpisov o zamestnanosti podľa ZSZ. 

Príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny sa rozumie úrad, v ktorého územnom obvode bude občan EÚ zamestnaný alebo bude realizovať výkon práce na základe vyslania. Rozhodujúce je miesto výkonu zamestnania, teda výkonu práce, nie sídlo zamestnávateľa. 

 Príklad č. 1: 

Zamestnávateľ CD, s. r. o., so sídlom v Dubnici nad Váhom, prijal do zamestnania občana Bulharska dňa 1. 5. 2010, ktorý bude pracovať v jeho prevádzke v Trenčíne. 

Do 7. 5. 2010 informoval zamestnávateľ príslušný ÚPSVR so sídlom v Trenčíne o vzniku pracovnoprávneho vzťahu tak, že v dvoch vyhotoveniach doručil úradu formulár – Informačnú kartu. Jedno vyhotovenieInformačnej karty potvrdené úradom zamestnávateľ založil pre prípad kontroly nelegálneho zamestnávania zo strany príslušného inšpektorátu práce do dokumentácie CD, s. r. o. 

Zamestnanie cudzinca, ktorý nie je občanom EÚ a je rodinným príslušníkom občana EÚ 

Ak zamestnávateľ zamestná cudzinca, ktorý nie je občanom EÚ a je rodinným príslušníkom občana EÚ, tak zamestnávateľ je povinný 

• plniť ohlasovaciu povinnosť na formulári „Informačná karta“, 
• overiť doklad potvrdzujúci, že ide o rodinného príslušníka občana EÚ, pred zamestnaním takéhoto občana. 

Dokladom rodinného príslušníka občana EÚ na účely zamestnania je: 

• povolenie na trvalý pobyt v SR alebo cestovný doklad a  
• doklad potvrdzujúci, že ide o rodinného príslušníka občana EÚ, vyžadovaný v súlade so ZPC. 

V prípade zamestnanca, ktorý nie je občanom EÚ a je zamestnaný u zamestnávateľa, ktorý má sídlo na území členského štátu EÚ a tento zamestnávateľ ho vysiela vykonávať prácu na území SR, vzťahuje sa na tohto zamestnanca postup a podmienky na zamestnávanie cudzinca na území SR v zmysle platných právnych predpisov.  

 Príklad č. 2: 

Zamestnávateľ KL, a. s., so sídlom v Bratislave, prijal do zamestnania občana USA, ktorý je zahraničný Slovák, dňa 1. 4. 2010, ktorý bude pracovať v sídle a. s. v Bratislave. 

Do 7. 4. 2010 informoval zamestnávateľ príslušný ÚPSVR so sídlom v Bratislave o vzniku pracovnoprávneho vzťahu cudzinca, u ktorého sa povolenie na zamestnanie podľa § 22 ods. 7 písm. e) ZSZ nevyžaduje. 

KL, a. s., v dvoch vyhotoveniach doručil úradu formulár – Informačnú kartu. Jedno vyhotovenieInformačnej karty potvrdené úradom zamestnávateľ založil pre prípad kontroly nelegálneho zamestnávania zo strany príslušného inšpektorátu práce do dokumentácie KL, a. s. 

3.3    Zamestnávanie cudzincov na území SR 

Rozdiel medzi zamestnávaním občanov členských štátov EÚ, ako aj ich rodinných príslušníkov oproti zamestnávaniu cudzincov (s výnimkou cudzincov uvedených v § 22 ods. 7 ZSZ) je ten, že občania členských štátov EÚ potrebujú na vstup na územie SR len platný cestovný doklad(resp. platný občiansky preukaz, identifikačnú kartu). Občania EÚ a ich rodinní príslušníci (rovnako ako aj cudzinci uvedení v § 22 ods. 7 ZSZ) môžu byť zamestnaní na území SR bez povolenia na zamestnanie. Občania EÚ a ich rodinní príslušníci majú rovnaké postavenie ako občania SR, pojem cudzinec sa na nich nevzťahuje. 

Rovnaké právne postavenie ako občan SR má aj cudzinec, ktorý je účastníkom právnych vzťahov vznikajúcich podľa ZSZ, ak mu bolo udelené povolenie na zamestnanie a na prechodný pobyt na účel zamestnania alebo ide o žiadateľa o azyl, ktorému vstup na trh práce umožňuje zákon o azyle. Na udelenie povolenia nemá cudzinec právny nárok, ak to neustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná, ak nejde o vzdelávaciu a vedeckú činnosť, ak sa cudzincovi neposkytuje ochrana podľa zákona. Prednosť majú uchádzači o zamestnanie, občania SR, EÚ, EHP a Švajčiarska (vedení v sieti EÚ nazývanej EURES). Súčasťou žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie je prísľub zamestnávateľa na prijatie zamestnanca do zamestnania. 

Žiadosť o udelenie povolenia na zamestnanie obsahuje: 

• meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu v štáte trvalého pobytu a adresu na doručenie písomností, číslo cestovného dokladu a názov orgánu, ktorý ho vydal, 
• názov, sídlo, IČO a druh ekonomickej činnosti zamestnávateľa, 
• druh práce, miesto výkonu práce a obdobie, na ktoré sa vydáva, počas ktorého by sa malo zamestnávanie vykonávať. 

Povolenie na zamestnanie sa vyžaduje aj vtedy, ak je cudzinec 

• v pracovnom pomere so zamestnávateľom, ktorý má sídlo alebo organizačnú zložku s pracovnoprávnou subjektivitou mimo územia SR, ktorý ho vysiela na základe zmluvy vykonávať prácu k zamestnávateľovi na územie SR, 
• zamestnaný v prihraničnej oblasti SR a najmenej raz za týždeň sa vracia do štátu susediaceho so SR (napríklad občan Ukrajiny), kde má trvalý pobyt. Prihraničnou oblasťou je územie okresov, ktoré priliehajú k štátnym hraniciam. 

Cudzinci môžu na území SR uzatvoriť pracovnú zmluvu, ako aj dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov, ak splnia podmienky ustanovené ZSZ. Zamestnávateľ môže prijať do zamestnania cudzinca, ak 

• mu bol na území SR povolený prechodný pobyt na účel zamestnania a bolo mu udelené povolenie na zamestnanie príslušným ÚPSVR, teda úradom práce, v ktorého územnom obvode bude cudzinec vykonávať prácu. 

Cudzinec, ktorý sa chce v SR zamestnať, musí pred príchodom na územie SR písomne požiadať príslušný ÚPSVR o povolenie na zamestnanie buď sám, alebo prostredníctvom zamestnávateľa, alebo prostredníctvom fyzickej alebo právnickej osoby, ku ktorej bude vyslaný vykonávať prácu. 

Oznamovacia povinnosť zamestnávateľa 

Zamestnávateľ je podľa § 23 ods. 9 ZSZ povinný písomne informovať ÚPSVR, ak cudzinec, ktorému bolo udelené povolenie na zamestnanie, nenastúpil do zamestnania alebo jeho zamestnanie sa skončilo pred uplynutím obdobia určeného v povolení na zamestnanie, a to najneskôr do 7 pracovných dní.  

 Príklad č. 3: 

V tlačive „Prísľub zamestnávateľa na prijatie cudzinca do zamestnania“ zamestnávateľ svojím podpisom a pečiatkou potvrdil, že po získaní povolenia na zamestnanie prijme cudzinca do zamestnania 1. 7. 2010. 

Ak by cudzinec 1. 7. 2010 nenastúpil do zamestnania a bez ospravedlnenia by sa nedostavil k podpisu pracovnej zmluvy, tak zamestnávateľ je do 7. 7. 2010 povinný písomne informovať príslušný ÚPSVR o tom, že s cudzincom, ktorému vystavil prísľub na zamestnanie, neuzatvoril pracovnoprávny vzťah. 

Povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania 

Povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania môže policajný útvar podľa § 20 ZPC udeliť cudzincovi na základe povolenia na zamestnanie podľa ZSZ. To neplatí, ak sa povolenie na zamestnanie nevyžaduje podľa § 22 ods. 7 ZSZ alebo ak tak ustanoví medzinárodná zmluva. 

Povolenie na prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania môže policajný útvar udeliť cudzincovi na základe povolenia na zamestnanie podľa ZSZ najviac na 180 dní v kalendárnom roku. 

Platnosť povolenia na zamestnanie 

Platnosť povolenia na zamestnanie zaniká: 

a)    uplynutím obdobia, na ktoré bolo udelené, 
b)    skončením zamestnania pred uplynutím obdobia, na ktoré bolo povolenie na zamestnanie udelené, 
c)    uplynutím obdobia, na ktoré bol cudzincovi povolený pobyt, alebo 
d)    zánikom povolenia na pobyt z iného dôvodu, 
e)    ukončením konania podľa § 23 ods. 6 zákona o azyle v prípade cudzinca, žiadateľa o azyl. 

ÚPSVR, ktorý povolenie na zamestnanie udelil, odníme povolenie na zamestnanie, ak cudzinec, ktorému bolo udelené povolenie na zamestnanie, nenastúpil do zamestnania alebo jeho zamestnanie sa skončilo pred uplynutím obdobia určeného v povolení na zamestnanie, alebo ak cudzinec porušuje všeobecne záväzné právne predpisy. 

Povolenie na zamestnanie udelí príslušný ÚPSVR najviac na obdobie trvania pracovnoprávneho vzťahu a najviac na obdobie 2 rokov; pri sezónnom zamestnávaní najviac na obdobie 6 mesiacov v kalendárnom roku tak, aby medzi jednotlivými zamestnaniami na území SR uplynulo obdobie najmenej 6 mesiacov. Povolenie na zamestnanie môže úrad s prihliadnutím na situáciu na trhu práce na žiadosť cudzinca predĺžiť, a to i opakovane, najviac na obdobie 2 rokov. Podmienkou predĺženia povolenia na zamestnanie je, že zamestnanie sa bude vykonávať u toho istého zamestnávateľa. Písomnú žiadosť o predĺženie povolenia na zamestnanie podáva cudzinec príslušnému ÚPSVR najneskôr do 30 dní pred skončením platnosti udeleného povolenia na zamestnanie. Súčasťou žiadosti je vyjadrenie zamestnávateľa, že cudzinca bude i naďalej zamestnávať. 

 Príklad č. 4: 

Postup cudzinca, ak sa chce zamestnať u zamestnávateľa, ktorý má sídlo na území SR 

Ak sa chce cudzinec zamestnať na území SR na základe individuálneho záujmu (alebo aj v zmysle medzinárodných zmlúv o zamestnávaní občanov), tak musí dodržať tento postup: 

• písomne pred príchodom na územie SR požiada ÚPSVR, v ktorého územnom obvode bude vykonávať zamestnanie, o povolenie na zamestnanie prostredníctvom tlačiva „Žiadosť o udelenie povolenia na zamestnanie“, ktoré obsahuje aj písomný „Prísľub zamestnávateľa na prijatie cudzinca do zamestnania“. Toto tlačivo cudzincovi poskytne úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, 
• v tlačive „Prísľub zamestnávateľa na prijatie cudzinca do zamestnania“ zamestnávateľ svojím podpisom a pečiatkou potvrdí, že po získaní povolenia na zamestnanie prijme cudzinca do zamestnania, 
• písomnú „Žiadosť o udelenie povolenia na zamestnanie“ a „Prísľub zamestnávateľa na prijatie cudzinca do zamestnania“ vyplnené v dvoch vyhotoveniach cudzinec pred príchodom na územie SR predloží na ÚPSVR, v ktorého územnom obvode bude vykonávať zamestnanie, a to sám alebo prostredníctvom budúceho zamestnávateľa. Žiadosť môže byť predložená osobne alebo doručená poštou. Ak cudzinec chce, aby žiadosť predložil budúci zamestnávateľ, musí žiadosť doplniť o písomný súhlas s takýmto postupom, s overením pravosti podpisu podľa právnych predpisov štátu, ktorého je občanom, alebo podľa všeobecne záväzných právnych predpisov SR, 
• ak ÚPSVR udelí povolenie na zamestnanie, cudzinec priloží získané povolenie ako doklad k žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel zamestnania. Táto žiadosť sa podáva v zahraničí na slovenskej diplomatickej misii alebo na konzulárnom úrade SR, pričom povolenie na zamestnanie nesmie byť staršie ako 3 mesiace. 

Odporúča sa podávať „Žiadosť o udelenie povolenia na zamestnanie“ v dostatočnom časovom predstihu, pretože obdobie, ktoré na udelenie povolenia na zamestnanie má ÚPSVR, je do 30 dní a obdobie na udelenie povolenia na prechodný pobyt na Policajnom zbore, útvare cudzineckej polície, je do 90 dní. 

Povolenie na zamestnanie je platné len na druh práce, ktorý zodpovedá predloženému prísľubu zamestnávateľa, a to aj z hľadiska miesta výkonu zamestnania. 

V prípade, ak končí platnosť povolenia na zamestnanie a cudzinec chce i naďalej byť zamestnaný u toho istého zamestnávateľa, je potrebné, aby písomne požiadal ÚPSVR, v ktorého územnom obvode vykonáva zamestnanie, o predĺženie povolenia na zamestnanie, a to najneskôr do 30 dní pred uplynutím platnosti povolenia na zamestnanie. Tlačivo „Žiadosť o predĺženie povolenia na zamestnanie“ poskytuje ÚPSVR. 

Ak ešte neuplynula platnosť udeleného povolenia na zamestnanie a cudzinec sa uchádza o zamestnanie u iného zamestnávateľa, musí úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode chce vykonávať zamestnanie, písomne predložiť novú „Žiadosť o udelenie povolenia na zamestnanie“. 

V prípade zistenia, že cudzinec porušuje všeobecne záväzné právne predpisy SR, povolenie na zamestnanie mu odníme ÚPSVR, ktorý uvedené povolenie na zamestnanie vydal. 

Sociálne zabezpečenie občanov EÚ zahŕňa oblasť sociálneho aj zdravotného poistenia. Základným koordinačným nariadením záväzným pre štáty EÚ je nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia vzťahujúceho sa na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorého spôsob vykonávania upravuje vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/72. 

Podľa nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 sa na osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť vzťahujú právne predpisy toho členského štátu, na území ktorého vykonávajú zárobkovú činnosť. 

Výnimky 

Na osobu sa vzťahujú legislatívy dvoch štátov, a to v prípade, ak osoba vykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len „SZČO“) na území SR a súčasne je zamestnaná na území iného členského štátu EÚ. V tomto prípade platí SZČO poistné na sociálne zabezpečenie podľa legislatívy SR a zo zamestnania platí príspevky na sociálne zabezpečenie na území členského štátu, v ktorom je zamestnaná. 

Dva alebo viac členských štátov môže podľa článku 17 nariadenia Rady (EHS) č. 574/72 spoločnou dohodou upraviť výnimku v záujme danej osoby alebo v záujme určitej kategórie osôb. Na uzatváranie takýchto dohôd je na území SR vecne príslušné MPSVR SR. 

4.1    Sociálne poistenie občanov EÚ 

Pri koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v rámci EÚ bola Sociálna poisťovňa určená ako príslušná inštitúcia, inštitúcia miesta bydliska alebo miesta pobytu, ako aj styčný orgán pre nasledovné druhy dávok: 

• dávky v chorobe a dávky v materstve, dávky v invalidite, dávky v starobe, pozostalostné dávky, dávky v súvislosti s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania, dávky v nezamestnanosti. 

Legislatíva EÚ nenahrádza jednotlivé národné systémy sociálneho zabezpečenia, iba ich koordinuje. Každý členský štát je slobodný, pokiaľ ide o rozhodnutie, kto bude poistený v súlade s jeho právnymi predpismi, aké sa budú poskytovať dávky a za akých podmienok, ako sa tieto dávky počítajú a aké príspevky treba zaplatiť. Je však zabezpečené, že uplatňovanie vnútroštátnych legislatív rôznych štátov nemá negatívny vplyv na osoby, ktoré využívajú svoje právo na voľný pohyb a pobyt v rámci EÚ. 

Osoba, ktorá si uplatnila právo na voľný pohyb a pobyt v rámci EÚ, nemôže byť znevýhodnená oproti osobe, ktorá mala vždy trvalé bydlisko a pracovala na území len jedného členského štátu. 

Legislatíva určuje, ktorá krajina musí dávky hradiť vždy vtedy, keď sa na konkrétny prípad vzťahuje legislatíva viacerých štátov, nezavádza žiadne nové typy dávok ani neruší predpisy vnútroštátnej legislatívy. Chráni európskych občanov, ktorí pracujú, bývajú alebo sa dočasne nachádzajú na území iného členského štátu EÚ. 

Nárok na dávku pri vzniku invalidity 

Legislatíva EÚ stanovuje takzvaný úhrn dôb, čo znamená, že sa v danom prípade spočítajú doby platenia príspevkov počas zamestnania v súlade s vnútroštátnou legislatívou členských štátov, aby bolo priznané právo na dávky podľa legislatívy príslušného členského štátu. Ak by neexistovali koordinačné nariadenia EHS, podľa vnútroštátnej legislatívy by väčšine zamestnancov nevznikol nárok na dávky v invalidite v žiadnom z členských štátov EÚ, ak občan EÚ pracoval vo viacerých štátoch EÚ, ak by v príslušnom štáte EÚ nebol poistený toľko rokov, koľko ich na tieto účely vyžaduje legislatíva príslušného štátu EÚ. 

 Príklad č. 5:  

Zamestnanec, ktorý pracoval napríklad v dvoch krajinách, sa stane invalidným. Bol 3 roky poistený v členskom štáte EÚ, kde je potrebné byť minimálne 5 rokov poistený na to, aby mu vznikol nárok na poberanie invalidných dávok, a potom 13 rokov bol poistený v členskom štáte, kde sa vyžaduje minimálne 15 rokov platenia príspevkov.  

Doby platenia príspevkov počas zamestnania sa spočítajú v súlade s vnútroštátnou legislatívou členských štátov EÚ, v ktorých bol zamestnanec poistený, aby bolo priznané právo na dávky podľa legislatívy príslušného členského štátu EÚ, v ktorom si zamestnanec uplatňuje nárok na dávku (v ktorej má trvalý pobyt). Ak by neexistovali koordinačné nariadenia EHS, podľa vnútroštátnej legislatívy by tomuto zamestnancovi nevznikol nárok na dávky v invalidite v žiadnom z členských štátov EÚ, v ktorých pracoval, napriek tomu, že bol spolu poistený 16 rokov. 

Nárok na nemocenské pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti na území iného členského štátu EÚ 

Podľa usmernenia Sociálnej poisťovne zverejneného na www.socpoist.sk, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne na území iného členského štátu EÚ, prípadne EHP, teda o dočasnej pracovnej neschopnosti bude rozhodovať iný lekár ako lekár na území SR, je nevyhnutné do 3 dní požiadať príslušnú inštitúciu nemocenského poistenia v danej krajine, aby na základe lekárom vystaveného potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavila formulár E 115 a E 116 a po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti aj formulár E 118, ktoré následne zašle Sociálnej poisťovni ako príslušnej inštitúcii nemocenského poistenia v SR.  

Podmienky nároku na nemocenské skúma na základe doručených formulárov E 115, E 116 a E 118 príslušná pobočka Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodne o vzniku nároku na uvedenú nemocenskú dávku. 

Toto neplatí vo vzťahu k Českej republike, keďže na základe dohody medzi Sociálnou poisťovňou a Českou správou sociálneho zabezpečenia si oprávnená osoba môže uplatniť nárok na nemocenské v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne na tlačive, ktoré vystaví ošetrujúci lekár v Českej republike. 

Ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla na území iného štátu, ktorý nie je členským štátom EÚ, príp. EHP, s ktorým má však SR uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Chorvátska republika, Ukrajina atď.), Sociálna poisťovňa ako príslušná inštitúcia na výplatu nemocenských dávok v SR je v zásade povinná akceptovať i potvrdenia a tlačivá vystavené v príslušnom štáte. 

Nárok na dôchodkovú dávku z dôchodkového poistenia členského štátu EÚ 

Podľa postupu, ktorý stanovuje článok 48 a 46 nariadenia Rady (ES) č. 1408/71, platí, že poistencovi, ktorý získal aspoň jeden rok poistenia v členskom štáte EÚ a splnil ďalšie podmienky nároku na dôchodok stanovené právnymi predpismi platnými na území príslušného členského štátu EÚ, bude tento štát vyplácať dôchodok v sume zodpovedajúcej dobe poistenia získanej podľa svojich právnych predpisov.  

Ak poistenec získal dobu poistenia podľa právnych predpisov príslušného členského štátu EÚ,vznikne mu nárok na starobný dôchodok aj z tohto štátu EÚ. Samozrejme, aj na tieto účely je ale potrebné, aby poistenec splnil aj podmienku dosiahnutia dôchodkového veku určeného právnym predpisom príslušného štátu EÚ a podmienku potrebného počtu rokov stanovenú právnym predpisom príslušného členského štátu EÚ. Na zistenie, či poistenec spĺňa podmienku potrebného počtu rokov, sa však prihliadne na súčet dôb poistenia získaných podľa právnych predpisov všetkých členských štátov EÚ, v ktorých pracoval.  

Ak bol poistenec dôchodkovo poistený (zabezpečený) aj v inom členskom štáte EÚ, ako aj v inom štáte EÚ, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia EÚ, nie je potrebné po návrate do SR na účely nároku na dôchodkovú dávku z dôchodkového poistenia SR predložiť Sociálnej poisťovni žiadne potvrdenie, pretože Sociálna poisťovňa neeviduje doby poistenia získané podľa právnych predpisov iného štátu. Hodnotenie týchto dôb prichádza do úvahy až v konaní o nároku na dôchodkovú dávku z dôchodkového poistenia SR, ktoré sa začína podaním žiadosti o priznanie dôchodkovej dávky, ak poistenec podľa právnych predpisov SR nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia. V takomto prípade Sociálna poisťovňa požiada nositeľa sociálneho poistenia daného štátu o potvrdenie dôb poistenia získaných podľa právnych predpisov tohto štátu. Na tieto účely je však potrebné, aby poistenec pri podaní žiadosti o dôchodkovú dávku z dôchodkového poistenia SR uviedol, že bol dôchodkovo poistený aj v inom štáte, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia EHS.  

Ak je na účely nároku na dôchodkovú dávku z dôchodkového poistenia SR potrebné prihliadať aj na doby poistenia získané v inom štáte, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia EHS, tieto doby možno teda započítať len na základe potvrdenia nositeľa sociálneho poistenia tohto štátu, ktorý posúdi získané doby poistenia podľa právnych predpisov daného štátu a potvrdí ich získanie Sociálnej poisťovni na určenom tlačive E 205. Na tieto účely preto nie je potrebné, aby poistenec predložil Sociálnej poisťovni po návrate do SR napríklad potvrdenie zamestnávateľa. Ak však poistenec má potvrdenie nositeľa sociálneho poistenia štátu, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia EHS, o dobách poistenia získaných podľa právnych predpisov tohto štátu, môže ho Sociálnej poisťovni predložiť v konaní o nároku na dôchodkovú dávku z dôchodkového poistenia SR, čím môže prispieť k urýchleniu tohto konania. 

Nárok na dávku v nezamestnanosti 

Pri priznávaní nároku na dávku v nezamestnanosti sa v súlade so ZSP započítava povinné aj dobrovoľné poistenie a poistenie v rámci EÚ. Ak je potrebné započítať aj poistenie, ktoré osobe vzniklo pri výkone práce v niektorom zo štátov EÚ, v takom prípade je potrebné doložiť formulár E 301 Potvrdenie týkajúce sa období, ktoré sa majú zohľadniť pre priznanie dávok v nezamestnanosti, potvrdený príslušným štátom. 

Pobočka Sociálnej poisťovne (podľa trvalého pobytu osoby) prizná nárok na dávku v nezamestnanosti podľa podmienok ustanovených v ZSP, ak bola osoba poistená v nezamestnanosti pred zaradením do evidencie nezamestnaných v posledných 4 rokoch: 

• najmenej 3 roky (1 095 dní), nemusí to byť súvisle (dávka v nezamestnanosti sa poskytne za kalendárne dni po dobu 6 mesiacov), 
• najmenej 2 roky (730 dní) z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu alebo bola osoba dobrovoľne poistená v nezamestnanosti (dávka v nezamestnanosti sa poskytne za kalendárne dni po dobu 4 mesiacov). 

 Poznámka: 

Podľa zákona č. 52/2010 Z. z., ktorý článkom III. novelizuje ZSP s účinnosťou od 1. 9. 2010, sa podmienky priznania nároku na dávku v nezamestnanosti zmenia. Ak bude poistenec zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie po 31. 8. 2010, pobočka Sociálnej poisťovne bude postupovať podľa podmienok ustanovených v ZSP v znení zákona č. 52/2010 Z. z., ktorý v § 104 ods. 1 ZSP nahrádza obdobie 4 rokov obdobím 3 rokov a 3 roky sa nahrádzajú 2 rokmi. Pobočka Sociálnej poisťovne (podľa trvalého pobytu osoby) tak prizná nárok na dávku v nezamestnanosti, ak bola osoba poistená v nezamestnanosti pred zaradením do evidencie nezamestnaných v posledných 3 rokoch najmenej 2 roky. 

4.2    Zdravotné poistenie občanov EÚ 

Z ustanovení koordinačných nariadení EHS vyplýva, že osoba musí byť zdravotne poistená v jednom z členských štátov EÚ, nie je prípustné, aby nejaká osoba bola poistená a platila zdravotné poistenie v dvoch, či dokonca viacerých členských štátoch. Výnimkou z tohto pravidla sú prípady občanov, ktorí vykonávajú činnosť zamestnanca v jednom členskom štáte a činnosť SZČO v inom členskom štáte. V takomto prípade je obvykle takýto občan povinne poistený v štáte, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca i v štáte, v ktorom vykonáva činnosť SZČO. 

Občan je prioritne poistený v tom členskom štáte, v ktorom je zamestnaný. Ak je občan zamestnaný vo viacerých členských štátoch, prioritne je zdravotne poistený v tom členskom štáte, v ktorom má trvalé bydlisko. Ak mu plynie príjem zo zamestnania vo viacerých členských štátoch, tak zamestnávatelia z iných členských štátov sú povinní zaňho odvádzať zdravotné poistenie z príjmu, ktorý dosahuje na ich území, do členského štátu EÚ, v ktorom má občan EÚ trvalé bydlisko. Je to tak na základe určenia príslušnosti k právnym predpisom. Na tieto účely sa vydáva formulár E 101 Potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve.  

Ak občan nie je zamestnaný v žiadnom členskom štáte EÚ, je zdravotne poistený v tom členskom štáte EÚ, v ktorom vykonáva činnosť SZČO. Ak občan nie je zamestnaný v žiadnom členskom štáte a ani nevykonáva činnosť SZČO v žiadnom členskom štáte EÚ, je zdravotne poistený v tom členskom štáte EÚ, v ktorom má trvalé bydlisko. 

Tieto pravidlá vo všeobecnosti platia vo všetkých členských štátoch EÚ, existuje však veľa výnimiek, ktoré zohľadňujú špecifiká legislatívy jednotlivých členských štátov EÚ. 

Európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP) 

Zdravotné poisťovne vydávajú bezplatne európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP). EPZP pokrýva potrebnú zdravotnú starostlivosť v členských štátoch EÚ a zjednocuje práva viacerých kategórií poistených osôb, čo umožnilo, aby EPZP nahradil formuláre E 111(turisti), E 110 (osoby v medzinárodnej doprave), E 119 (uchádzači o zamestnanie), E 128 (študenti). Na základe EPZP má poistenec nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť v členských štátoch EÚ.  

EPZP je určený pre dočasné pobyty, vrátane dovoleniek, služobných ciest, brigád, stáží, študijných pobytov a pod. EPZP je vystavený do 30 dní odo dňa podania žiadosti a platí max. 5 rokov. V prípade, že si žiadosť nestihnete podať 30 dní pred plánovaným odchodom do zahraničia, treba zároveň so žiadosťou požiadať o Náhradný certifikát k EPZP (stačí ústne). Ten je vystavený na počkanie. Náhradný certifikát má maximálnu platnosť 3 mesiace, vydáva sa len v nevyhnutných prípadoch. 

Výhodou EPZP je skutočnosť, že zdravotná starostlivosť poskytnutá na jeho základe nie je obmedzená finančným limitom a kryje ošetrenie a liečbu aj chorôb chronických a vopred známych, čo v prípade komerčného cestovného poistenia býva spravidla vo výlukách, a tiež že potrebná zdravotná starostlivosť pokrýva širší rozsah úkonov, ako je neodkladná starostlivosť v rámci komerčného poistenia. Nevýhodou EPZP je nutnosť navštíviť len zmluvného verejného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a skutočnosť, že pokrýva len úkony hradené z verejného zdravotného poistenia, takže nekryje spoluúčasť poistenca. Takisto nekryje repatriáciu do SR. 

 Poznámka: 

Pri výkone práce v zahraničí, na ukončenie zdravotného poistenia v SR, stačí zaslať fotokópiu pracovnej zmluvy, potvrdenie o zdravotnom poistení v zahraničí a preukaz poistenca do príslušnej zdravotnej poisťovne v lehote 8 dní. Potrebnú zdravotnú starostlivosť v ostatných členských štátoch EÚ vrátane SR potom poistenec čerpá na základe Europen Healt Insurance Card (EHIC) – európskeho preukazu zdravotného poistenia vydaného v štáte, kde je poistený.  

5.1    Sociálne a zdravotné poistenie v SR podľa ZSP a ZZP 

Sociálne poistenie 

Sociálne poistenie zamestnancov sa na území SR riadi ustanoveniami ZSP. Podľa § 14 ods. 1 ZSP a § 15 ods. 1 ZSP je povinne nemocensky a dôchodkovo poistený zamestnanec, ktorý vykonáva prácu na území SR alebo mimo územia SR počas obdobia určeného zamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi SR, neustanovuje inak. 

Podľa § 7 ods. 1 písm. a) ZSP a § 7 ods. 3 ZSP je zamestnávateľom právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere, ak jeho sídlo alebo adresa organizačnej zložky je na území SR. 

ZSP ustanovuje povinnosť platiť sociálne poistenie za zamestnanca a zamestnávateľa bez ohľadu na to, že sú cudzinci alebo sú občania iného štátu EÚ za presne stanovených podmienok. Posudzujú sa rovnako, ako keby išlo o zamestnanca, občana SR, vtedy, ak: 

• ide o cudzinca a neexistuje medzinárodná zmluva, ktorá má najmä na účely nemocenského a dôchodkového poistenia aplikačnú prednosť pred ZSP, 
• ide o občana iného štátu EÚ, ktorý nie je vyslanou osobou, na ktorú sa vzťahujú osobitné ustanovenia koordinačných nariadení EHS. 

Zdravotné poistenie 

Podľa § 3 ZZPsú povinne zdravotne poistené osoby, ktoré majú na území SR trvalý pobyt, ako aj osoby, ktoré nemajú na území SR trvalý pobyt a sú v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu k zamestnávateľovi so sídlom v SR, sú SZČO alebo sú cudzinci, alebo sú osoby bez štátnej príslušnosti s postavením utečenca. 

Podľa ZZP je povinne verejne zdravotne poistená každá fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území SR. Fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území SR a je zamestnaná u slovenského zamestnávateľa, je podľa § 3 ods. 3 ZZP povinne poistená len vtedy, ak nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte. 

Okrem osôb v pracovnoprávnom, štátnozamestnaneckom, služobnom pomere a ďalších osôb ustanovených v § 11 ods. 3 ZZP sa na účely zdravotného poistenia za zamestnanca považuje aj: 

• spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, 
• komanditista komanditnej spoločnosti, 
• člen družstva, 

v prípade, ak sú odmeňovaní za prácu v spoločnosti alebo v družstve formou, ktorá sa podľa § 5zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) považuje za príjem zo závislej činnosti. 

Zamestnancom na účely ZZP je podľa § 11 ods. 3 písm. g) a h) ZZP aj 

• konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným (podľa § 133 až § 136 Obchodného zákonníka),ak za túto prácu dostáva odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP, 
• člen štatutárneho orgánu, člen správnej rady, člen dozornej rady, člen kontrolnej komisie a člen iného samosprávneho orgánu právnickej osoby, ak za výkon funkcie dostáva odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. d) ZDP. 

Po uplynutí zdaňovacieho obdobia je každý zamestnanec povinný posúdiť, či mu podľa § 19 ZZP nevzniká povinnosť zúčtovať preddavky na poistné na zdravotné poistenie zaplatené za predchádzajúci kalendárny rok, ktorý je rozhodujúcim obdobím na účely ročného zúčtovania zdravotného poistenia (ďalej len „RZZP“). 

Povinnosť vykonať RZZP má každý zamestnanec, ktorému plynuli na území SR príjmy zo závislej činnosti v prípade, ak čo len v jednom mesiaci príslušného rozhodujúceho obdobia presiahli maximálny mesačný vymeriavací základ zamestnanca (v roku 2010 je to suma 2 169,09 €/mesiac). 

5.2    Povinné sociálne a zdravotné poistenie občana EÚ
 

 Príklad č. 6: 

Povinné sociálne a zdravotné poistenie občana EÚ, ktorý vykonáva funkciu konateľa  vo firme so sídlom v SR 

Občan Rakúska vo svojej krajine neplatí ani sociálne, ani zdravotné poistenie. Na území SR vykonáva vo firme HK, s. r. o. funkciu konateľa. Má udelené povolenie na prechodný pobyt na území SR. Jeho príjmom je iba odmena konateľa, ktorú mu s. r. o. pravidelne vypláca každý mesiac a zúčtováva ju do nákladov s. r. o. (nevypláca ju zo zisku s. r. o.). Tomuto občanovi neplynie žiadny iný príjem, nemá uzatvorený pracovnoprávny vzťah ani na území Rakúska, ani na území SR. 

Zamestnávateľ je povinný konateľa – na účely ZZP považovaného za zamestnanca, prihlásiť do zdravotnej poisťovne na území SR (ktorú si sám vyberie) a platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie podľa ZZP. 

Pri platení preddavkov na poistné na zdravotné poistenie nie je minimálny vymeriavací základ pre konateľa s. r. o. určený. Zamestnávateľ je povinný zohľadňovať platný mesačný maximálny vymeriavací základ. Od 1. 1. 2010 do 30. 6. 2010 platí nasledovne: 

 Poznámka: 

Povinnosť platiť preddavky má rovnako ako konateľ s. r. o. aj spoločník s. r. o., ktorý nemá so spoločnosťou uzatvorenú pracovnú zmluvu, ak má za prácu v spoločnosti vyplatený príjem podľa § 5 ZDP považovaný za príjem zo závislej činnosti. Podľa ZZP sa spoločník s. r. o. tiež považuje za zamestnanca.
Podľa ZSP nie je konateľ s. r. o. povinný z príjmu, ktorý mu plynie na základe výkonu funkcie konateľa s. r. o., platiť poistné na sociálne poistenie. Ide o príjem z obchodno-právneho vzťahu plynúci na základe mandátnej zmluvy podľa § 133 až § 136 Obchodného zákonníka. Tento príjem sa podľa ZSP nepovažuje za vymeriavací základ, pretože podľa ZSP neplynie príjem zamestnancovi.  

Za zamestnanca sa konateľ považuje iba na účely zdravotného poistenia. Ak s. r. o. vyplatí konateľovi s. r. o. odmenu za výkon funkcie konateľa s. r. o. z nákladov a nie zo zisku, tak sa táto odmena považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP. 

V tomto prípade ide o vyplatenie odmeny konateľovi s. r. o., občanovi EÚ, na ktorého sa v prípade, že má trvalý pobyt v jednom členskom štáte EÚ a v druhom členskom štáte EÚ (v tomto prípade v SR) vykonáva zárobkovú činnosť, vzťahujú ustanovenia koordinačných nariadení EHS. Na osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť sa vzťahujú právne predpisy toho členského štátu, na území ktorého vykonávajú zárobkovú činnosť. 

Vymeriavací základ zamestnanca podľa ZZP 

Vymeriavací základ zamestnanca na účely platenia poistného na zdravotné poistenie je podľa § 13 ods. 1 ZZP jeho príjem dosiahnutý v rozhodujúcom období, ktorým je, ak ďalej nie je ustanovené inak: 

a)    príjem zamestnanca, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb podľa § 5 ZDP, 
b)    príjem, ktorý nepodlieha dani z príjmu fyzických osôb preto, že tak ustanovujú osobitné predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia v zmysle § 45 ZDP, 
c)    podiel na ziskuvyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnostialebo družstva, ktorý nie je štatutárnym orgánoma nie je členom štatutárneho orgánu a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva. 

Keďže konateľ s. r. o. je štatutárny orgán, tak z § 13 ods. 1 písm. c) ZZP vyplýva, že ak by s. r. o. vyplatila odmenu konateľovi s. r. o. zo zisku, tak odmena by netvorila vymeriavací základ na účely platenia poistného na zdravotné poistenie. Konateľovi s. r. o. by nevzniklo povinné zdravotné poistenie. 

Ak v Rakúsku tento občan EÚ zdravotné poistenie neplatí, tak mu vzniklo podľa koordinačných nariadení EHS povinné zdravotné poistenie v SR, pretože podľa ZZP má konateľ s. r. o. postavenie zamestnanca. Vymeriavacím základom na platenie preddavkov na poistné na zdravotné poistenie za zamestnanca a zamestnávateľa je v príslušnom kalendárnom mesiaci odmena konateľa. Ak nie je v niektorom mesiaci vyplatená, tak vymeriavací základ je nula, preddavky na zdravotné poistenie sa neplatia. 

 Príklad č. 7: 

Sociálne a zdravotné poistenie občana EÚ (ak nejde o vyslanie) 

Zamestnávateľ FGH, a. s., prijal dňa 1. 4. 2010 do pracovného pomeru občana Rumunska, ktorý sa na našom území zdržuje za účelom zamestnávania. 

Na tohto zamestnanca sa vzťahujú právne predpisy SR (členského štátu EÚ, na území ktorého vykonáva zárobkovú činnosť). Pretože ide o občana EÚ, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť na území SR pre tuzemského zamestnávateľa, vzťahujú sa naňho právne predpisy SR: 

• z pracovnoprávneho hľadiska sú to ustanovenia Zákonníka práce, 
• z hľadiska sociálneho zabezpečenia (platenia povinného poistného na sociálne poistenie a platenia preddavkov na poistné na zdravotné poistenie) sú to ustanovenia ZSP a ZZP.  

V tomto prípade nejde o vyslanie zamestnanca zamestnávateľom iného členského štátu EÚ, kedy by bolo situáciu potrebné posúdiť z hľadiska postavenia vyslanej osoby na výkon práce do iného členského štátu EÚ. Na vyslanú osobu sa vzťahujú osobitné ustanovenia koordinačných nariadení EHS. 

Zamestnávateľ je povinný tohto zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy prihlásiť do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a platiť poistné na sociálne poistenie podľa ZSP a preddavky na poistné na zdravotné poistenie podľa ZZP rovnako ako za každého zamestnanca, ktorý je občanom SR. Pri platení poistného na sociálne poistenie a preddavkov na poistné na zdravotné poistenie je zamestnávateľ povinný jednotlivý druh poistného vypočítať príslušnou sadzbou z vymeriavacieho základu. 

Sumy minimálnych a maximálnych vymeriavacích základov platia od 1. 1. 2010 do 30. 6. 2010 takto: 

Sumy minimálnych a maximálnych vymeriavacích základov platia od 1. 7. 2010 do 31. 12. 2010 takto: 

Po uplynutí zdaňovacieho obdobia 2010 je tento zamestnanec povinný podľa § 19 ZZP posúdiť, či mu vzniká povinnosť zúčtovať preddavky na poistné na zdravotné poistenie zaplatené za rok 2010. 

RZZP za rok 2010 má povinnosť vykonať každý zamestnanec, ktorému plynuli na území SR príjmy zo závislej činnosti, považoval sa podľa ZZP za zamestnanca v prípade, ak čo len v jednom mesiaci presiahol jeho príjem sumu 2 169,09 €. 

Použité skratky: 

VZ – vymeriavací základ, ZP – zdravotné poistenie, NP – nemocenské poistenie, StP – starobné poistenie,  IP – invalidné poistenie, PvN – poistenie v nezamestnanosti, RFS – rezervný fond solidarity, GP – garančné poistenie, ÚP – úrazové poistenie. 

5.3    Sociálne a zdravotné poistenie cudzinca 

 Príklad č. 8: 

Sociálne a zdravotné poistenie cudzinca 

Zamestnávateľ so sídlom na území SR prijme do pracovného pomeru cudzinca, občana z tzv. tretej krajiny, ktorému udelil povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania policajný útvar podľa § 20 ZPC na základe povolenia na zamestnanie podľa ZSZ. 

a)    Medzinárodná zmluva neexistuje 

Ak medzinárodná zmluvao sociálnom zabezpečení občanov pri ich zamestnávaní medzi SR a príslušnou tzv. treťou krajinou neexistuje, vzťahujú sa na cudzinca právne predpisy tej zmluvnej strany, na ktorej území sa vykonáva zamestnanie. Na tohto zamestnanca sa vzťahujú právne predpisy SR, pretože na našom území vykonáva zárobkovú činnosť pre tuzemského zamestnávateľa: 

• z pracovnoprávneho hľadiska sú to ustanovenia Zákonníka práce a pracovnoprávnych osobitných predpisov, 
• z hľadiska sociálneho zabezpečenia sú to ustanovenia ZSP a ZZP. 

Zamestnávateľ postupuje rovnako ako v prípade, keď zamestnáva občana EÚ (ak nejde o vyslanie). Postup je uvedený v predchádzajúcom príklade. 

b)    Medzinárodná zmluva existuje 

Ak medzinárodná zmluva o sociálnom zabezpečení občanov pri ich zamestnávaní medzi SR a príslušnou tzv. treťou krajinou existuje, tak sa postupuje podľa nej. Medzinárodná zmluva v jednotlivých článkoch spravidla ustanovuje viaceré spôsoby, ako je možné sociálne zabezpečenie občanov príslušnej krajiny dohodnúť. Zmluvné strany majú tak možnosť určiť, podľa ktorého ustanovenia príslušnej medzinárodnej zmluvy budú postupovať.  

Napríklad: 

Ak by išlo o občana Ukrajiny, tak je možné postupovať podľa jedného z článkov zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o sociálnom zabezpečení uverejnenej v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 53/2002 Z. z. ako oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „zmluva“), a to: 

• buď podľa článku 6 zmluvy, kedy sa na zamestnanca vzťahujú právne predpisy tej zmluvnej strany, na ktorej území sa vykonáva zamestnanie. To platí aj vtedy, ak sa zamestnanec zdržiava alebo sídlo zamestnávateľa sa nachádza na území druhej zmluvnej strany. Ak zamestnanec vykonáva zamestnanie na území Ukrajiny, vzťahujú sa naňho právne predpisy sociálneho poistenia Ukrajiny. Povinná účasť na sociálnom poistení zanikne dňom zániku povinného dôchodkového poistenia, skončením pracovného pomeru zamestnanca na území SR; 
• alebo podľa článku 7 ods. 1 zmluvy, keď sa postupuje tak, že ak zamestnávateľ so sídlom na území jednej zmluvnej strany (SR) vyšle zamestnanca vykonávať zamestnanie na územie druhej zmluvnej strany (Ukrajina), použijú sa odo dňa vyslania až do konca 24. kalendárneho mesiaca právne predpisy prvej zmluvnej strany (SR). V prípade uplatnenia inštitútu vyslania na územie Ukrajiny sa na zamestnanca naďalej vzťahujú právne predpisy SR, to znamená, že aj naďalej je zamestnanec na území SR povinne sociálne poistený ako zamestnanec;  
• alebo podľa článku 9 ods. 1 zmluvy, kedy sa príslušné úrady obidvoch zmluvných strán môžu dohodnúť na udelení výnimiek z ustanovení článkov 6 až 8 tejto zmluvy, ak je to v prospech týchto občanov. Podľa článku 9 ods. 2 zmluvy na udelenie výnimky podľa odseku 1 je potrebná spoločná žiadosť zamestnanca a jeho zamestnávateľa. Na území SR je príslušným úradom MPSVR SR.