Sociálne a zdravotné poistenie pri výkone závislej činnosti občanov iných štátov na území SR

Otvorený trh práce umožňuje aj občanom iných štátov alebo osobám bez štátnej príslušnosti voči Slovenskej republike (ďalej len „SR“) pracovať na našom území. Pri uzatváraní pracovnoprávneho vzťahu a platení poistného na sociálne a zdravotné poistenie musí zamestnávateľ pri ich zamestnávaní rozlišovať, či ide o zamestnávanie občanov EÚ alebo ide o občanov tzv. tretích krajín. Vyplýva to z toho, že na účely zamestnávania nie je cudzincom občan členského štátu EÚ. 

V tomto príspevku nebudeme rozoberať zamestnávanie občanov EÚ, ak ich na územie SR vyslal pracovať zamestnávateľ so sídlom v inom členskom štáte EÚ (túto problematiku rozoberieme v ďalšom príspevku, ktorý bude na tento príspevok nadväzovať). 

Dnes rozoberieme podmienky zamestnávania a povinnosť platiť poistné na sociálne a zdravotné poistenie občanov EÚ a cudzincov, ktorí sa vo svojom záujme zdržujú na území SR za účelom zamestnania.  

1.    Základné právne normy upravujúce platenie povinného poistného pri výkone závislej činnosti na území SR 

 Podmienky pobytu občanov iných štátov na území SR a ich zamestnávanie upravuje  

• zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov (ďalej len „ZPC“), 
• zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“ alebo len „ZP“), 
• zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSZ“).  

ZSZ je základnou právnou normou, podľa ktorej sa riadi zamestnávanie osôb v SR. ZSZ ustanovuje orgánom štátnej správy, ktorými sú príslušné úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ÚPSVR“), tieto základné povinnosti pri zamestnávaní občana členského štátu EÚ a jeho rodinných príslušníkov a cudzinca: 

• poskytovať informácie cudzincovi o možnostiach zamestnania vo svojom územnom obvode a udeľovať cudzincovi povolenie na zamestnanie, 
• viesť evidenciu údajov o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania občana členského štátu EÚ a jeho rodinných príslušníkov a viesť evidenciu údajov o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania cudzinca, u ktorého sa povolenie na zamestnanie nevyžaduje podľa § 22 ods. 7 ZSZ, 
• viesť evidenciu vydaných povolení na zamestnanie cudzincom, 
• viesť evidenciu údajov uvedených v § 23 ods. 9 ZSZ (informácie o nenastúpení do zamestnania cudzinca alebo o skončení zamestnania cudzinca, ktoré je povinný ÚPSVR oznamovať zamestnávateľ). 

Ak občan iného štátu vykonáva pre zamestnávateľa na území SR závislú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu, tak sú povinnosti platiť povinné poistné na sociálne poistenie a platiť preddavky na povinné poistné na zdravotné poistenie zamestnávateľa so sídlom na území SR a jeho zamestnanca (občana iného štátu) upravené týmito právnymi normami: 

• zákonom č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZP“), 
• zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“), 
• nariadením Rady (EHS) č. 1408/71 a vykonávacím nariadením Rady (EHS) č. 574/72 (ďalej len „koordinačné nariadenia EHS“), 
• medzinárodnou zmluvou pri zamestnávaní občanov tzv. tretích krajín (štáty mimo EÚ), ak zmluva o sociálnom zabezpečení občanov pri ich zamestnávaní medzi SR a príslušnou krajinou existuje. 

2.    Základné pojmy 

Členský štát EÚ pre oblasť sociálneho zabezpečenia 

Za členský štát Európskej únie (ďalej len „EÚ“) pre oblasť sociálneho zabezpečenia sa považujú európske štáty, ktoré pristúpili k aplikácii európskeho práva sociálneho zabezpečenia. Sú to: 

• všetky štáty, ktoré boli členmi EÚ do 30. 4. 2004 (Nemecko, Francúzsko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Taliansko, Írsko, Veľká Británia, Dánsko, Grécko, Španielsko, Portugalsko, Fínsko, Rakúsko, Švédsko), 
• všetky nové členské štáty EÚ od 1. 5. 2004  (Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Slovensko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Malta, Cyprus) a od 1. 1. 2007 (Rumunsko a Bulharsko), 
• krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) – (Nórsko, Island a Lichtenštajnsko),  
• Švajčiarsko. 

Teda sú to štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „EHP“), ktorý zahŕňa štáty EÚ, Švajčiarskej konfederácie a krajiny Európskeho združenia voľného obchodu – EHP = (EÚ + EZVO). 

Koordinačné nariadenia EHS 

Koordinačné nariadenia EHS sa nevzťahujú na dávky sociálnej a zdravotnej pomoci – asistencie, dávky, ktoré sú založené na dohodách medzi zamestnávateľmi a odbormi (napr. systémy dôchodkového pripoistenia), dávky pre obete vojny alebo jej následkov.  

Koordinačné nariadenia EHS sa v zásade vzťahujú na: 

• osoby zamestnané alebo samostatne zárobkovo činné osoby, na študentov, na ktorých sa vzťahujú alebo sa vzťahovali právne predpisy jedného alebo viacerých členských štátov EÚ a ktorí sú občanmi jedného z členských štátov EÚ, alebo ktoré sú osobami bez štátnej príslušnosti alebo utečencami s bydliskom na území jedného z členských štátov EÚ, ako aj na členov ich rodín a pozostalých, na štátnych úradníkov a na občanov tretích krajín za určitých podmienok.  

Ďalšie kategórie osôb, na ktoré sa síce vzťahujú koordinačné nariadenia EHS, ale postavenie ktorých upravujú osobitné ustanovenia, sú: 

• pracovníci z pohraničnej oblasti, 
• sezónni pracovníci, 
• vyslané osoby, 
• námorníci, 
• osoby zamestnané na diplomatických zastupiteľstvách a konzulárnych úradoch,  
• obslužný personál Európskych spoločenstiev. 

Formuláre typu „E“ 

Pre vzájomnú komunikáciu medzi inštitúciami v jednotlivých členských štátoch EÚ sa využívajú príslušné formuláre typu „E“, ktoré sú zoradené do siedmich sérií: E 001 všeobecný formulár a séria E 100 – E 600 podľa druhu dávok: dávky v chorobe a dávky v materstve, dávky v invalidite, dávky v starobe, pozostalostné dávky, dávky v súvislosti s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania, podpory pri úmrtí, dávky v nezamestnanosti, rodinné dávky atď. Tlačivá a informácie súvisiace s vystavovaním formulárov typu „E“ sú zverejnené na internetovej stránke www.socpoist.sk. 

Cudzinec na účely zamestnania 

Zákonník práce nedefinuje pojem cudzinec alebo cudzina. Tieto pojmy sú na účely výkonu práce na území SR definované v ZPC a ZSZ. 

ZSZ vymedzuje pojem cudzina a cudzinec inak, ako je vymedzený na účely ZPC. Podľa ZPC je cudzincom každý, kto nie je štátnym občanom SR. Cudzincom na účely ZSZ je iba občan štátu, ktorý nie je členským štátom EÚ. 

Podmienky pobytu cudzincov na území SR 

Podmienky pobytu cudzincov na území SR upravuje ZPC. Osobitný postup sa vzťahuje na cudzincov, tzv. občanov „tretích“ krajín, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ. 

Povolenie na zamestnanie 

Cudzinec, ktorý sa chce v SR zamestnať, musí pred príchodom na územie SR písomne požiadať príslušný ÚPSVR o povolenie na zamestnanie buď sám, alebo prostredníctvom zamestnávateľa, alebo prostredníctvom fyzickej alebo právnickej osoby, ku ktorej bude vyslaný vykonávať prácu. 

U cudzinca vyžaduje ZSZ povolenie na zamestnanie, o udelení ktorého rozhoduje ÚPSVR v mieste výkonu práce cudzinca, s výnimkou cudzincov uvedených v § 22 ods. 7 ZSZ. Občan členského štátu EÚa jeho rodinní príslušníci, ako aj cudzinci uvedení v § 22 ods. 7 ZSZ nepotrebujú na území SR povolenie na zamestnanie.  

Povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania 

Cudzinec môže požiadať o povolenie na jeden z troch typov pobytu, a to o prechodný pobyt, trvalý pobyt alebo tolerovaný pobyt.Povolenie na prechodný pobyt sa udeľuje na jeden zo zákonom stanovených účelov, ktorým je napríklad zamestnanie, štúdium, zlúčenie rodiny. Za účelom zlúčenia rodiny, prípadne po splnení podmienky určitej doby nepretržitého pobytu v SR je možné udelenie povolenia na trvalý pobyt. Osobitný typ pobytu je tolerovaný pobyt, ktorý sa udeľuje výnimočne na kratšie časové obdobie za účelom riešenia špecifickej situácie, v ktorej sa cudzinec ocitne počas jeho pobytu na území SR.  

Zmeny ustanovené v zákone o pobyte cudzincov a v zákone o službách zamestnanosti účinné od 15. 1. 2010 

Zákonom č. 594/2009 Z. z., ktorý s účinnosťou od 15. 1. 2010 mení a dopĺňa ZPC (s výnimkou ustanovení o schengenských a národných vízach, ktoré sú účinné od 5. 4. 2010), sa: 

• upravuje okruh cudzincov, ktorým sa udeľuje prechodný pobyt na účel podnikania alebo osobám konajúcim v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva. Podľa § 19 ZPC platí, že povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania je možné udeliť okrem živnostníka iba cudzincovi, ktorý koná v mene spoločnosti alebo družstva. Ide najmä o členov štatutárnych orgánov alebo prokuristov, ktorí však nie sú s danou právnickou osobou v pracovnoprávnom vzťahu, ale  vykonávajú svoju činnosť pre spoločnosť napr. na základe mandátnej zmluvy. Potreba zmeny vyplynula z aplikačnej praxe, kedy o tento druh pobytu žiadali spoločníci firiem a takýmto spôsobom prenikali na trh práce; 
• ustanovuje, že pri prechodnom pobyte na účel zamestnania určité skupiny cudzincov nemusia do 90 dní pobytu  žiadať o povolenie na pobyt. Ide o cudzincov, ktorí sú vyslaní na územie SR svojím zamestnávateľom na prevažne krátky čas, pričom rovnakú možnosť má aj pracovník významného zahraničného investora v záujme zabezpečovania plynulosti výroby. Títo cudzinci môžu začať pracovať hneď po vstupe na naše územie s podmienkou, že majú vydané povolenie na zamestnanie, ak sa vyžaduje podľa ZSZ. Môžu pracovať hneď po príchode na naše územie a žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel zamestnania si podajú na policajnom útvare. 

Obdobný postup – nevyžadovanie povolenia na pobyt do 90 dní od vstupu, je aj pri študentoch, ktorým sa umožňuje začatie štúdia hneď po tom, ako legálne vstúpia na územie SR, a pri cudzincoch vykonávajúcich osobitnú činnosť, ktorou je liečenie a dobrovoľnícka činnosť. Títo cudzinci sú oprávnení vstúpiť na naše územie a zdržiavať sa tu maximálne 90 dní na základe udeleného víza. 

Zákon č. 594/2009 Z. z. článkom III. dopĺňa aj § 22 ods. 7 ZSZ. S účinnosťou od 15. 1. 2010 sa čiastočne modifikuje [v § 22 ods. 7 písm. o) a p) ZSZ] okruh cudzincov, ktorí nepotrebujú povolenie na zamestnanie.  

Podmienky, za ktorých sa nevyžaduje povolenie na zamestnanie cudzinca 

S účinnosťou od 15. 1. 2010 sa  podľa § 22 ods. 7 ZSZ povolenie na zamestnanie nevyžaduje u cudzinca: 

a)    ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území SR alebo má povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania podľa § 38 ods. 1 písm. b) prvý bod ZPC (v zásade ide o prípady, ak má povolenie na prechodný pobyt za účelom zamestnania, ak jeho predchádzajúci nepretržitý prechodný pobyt trvá najmenej 5 rokov), 
b)    ktorému bolo udelené povolenie na prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny a vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu mu umožňuje § 23 ZPC, 
c)    ktorému bolo udelené povolenie na prechodný pobyt na účel štúdia a jeho zamestnanie na území SR nepresiahne 10 hodín za týždeň alebo tomu zodpovedajúci počet dní alebo mesiacov za rok, 
d)    ktorému bolo udelené povolenie na prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti, ktorou je výskum alebo vývoj, podľa § 22 ods. 2 ZPC a jeho pedagogická činnosť v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu nepresiahne 50 kalendárnych dní v kalendárnom roku, 
e)    ktorý je zahraničný Slovák podľa § 2 zákona č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch (od 1. 1. 2006 zákon č. 474/2005 Z. z.), 
f)    ktorý je žiadateľom o azyl a vstup na trh práce mu umožňuje § 23 ods. 6 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle alebo ktorému bol udelený azyl podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, 
g)    ktorému sa poskytlo dočasné útočisko podľa § 2 písm. e) zákona o azyle,  
h)    ak jeho zamestnanie na území SR nepresiahlo 7 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní alebo celkovo 30 kalendárnych dní v kalendárnom roku a ktorý je 

• pedagogický zamestnanec, akademický zamestnanec vysokej školy, vedecký, výskumný alebo vývojový pracovník, ktorý je účastníkom odborného vedeckého podujatia, 
• výkonný umelec, ktorý sa zúčastňuje na umeleckom podujatí, 
• osoba, ktorá v SR zabezpečuje dodávky tovaru alebo služieb alebo tento tovar dodáva, alebo uskutočňuje montáž na základe obchodnej zmluvy, prípadne uskutočňuje záručné a opravárenské práce, 

i)    ktorý je prijatý do zamestnania na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná, je uverejnená v Zbierke zákonov SR a ktorá ustanovuje, že na prijatie cudzinca do zamestnania nie je potrebné povolenie na zamestnanie, 
j)    ktorý je rodinný príslušník člena diplomatickej misie, zamestnanca konzulárneho úradu alebo rodinný príslušník zamestnanca medzinárodnej vládnej organizácie so sídlom na území SR, ak medzinárodná zmluva uzatvorená v mene vlády SR zaručuje vzájomnosť, 
k)    ktorý je člen záchrannej jednotky a poskytuje pomoc na základe medzištátnej dohody o vzájomnej pomoci pri odstraňovaní následkov havárií a živelných pohrôm a v prípadoch humanitárnej pomoci, 
l)    ktorý je príslušník ozbrojených síl alebo civilnej zložky ozbrojených síl vysielajúceho štátu (podľa oznámenia Ministerstva zahraničných vecí SR č. 324/1997 Z. z. o uzavretí Zmluvy medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, a inými štátmi zúčastnenými v Partnerstve za mier vzťahujúcej sa na štatút ich ozbrojených síl), 
m)    ktorý vykonáva prácu v rámci sústavnej prípravy na povolanie v školách a školských zariadeniach zaradených do siete škôl, školských zariadení alebo predškolských zariadení, 
n)    ktorého vyslal zamestnávateľ so sídlom v inom členskom štáte EÚ na územie SR v rámci poskytovania služieb zabezpečovaných týmto zamestnávateľom, 
o)    ktorý je spoločník obchodnej spoločnosti, štatutárny orgán obchodnej spoločnosti alebo člen štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, ktorý plní úlohy pre obchodnú spoločnosť, ktorej bola poskytnutá investičná pomoc podľa zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci, vykonávaním činností na území SR, 
p)    ktorý pre obchodnú spoločnosť, ktorej bola poskytnutá investičná pomoc podľa zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci, na území SR zabezpečuje dodávky tovaru alebo služieb a tento tovar dodáva alebo uskutočňuje montáž na základe obchodnej zmluvy, záručné alebo opravárenské práce, práce týkajúce sa nastavenia systémov výrobných zariadení, programátorské práce alebo odborné školenia, 
r)    ktorý je členom štatutárneho orgánu družstva, ktoré má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej zložky na území SR, 
s)    ktorý je zamestnaný v medzinárodnej hromadnej doprave, ak je na výkon práce na území SR vyslaný svojím zahraničným zamestnávateľom, 
t)    ktorý je akreditovaný v oblasti oznamovacích prostriedkov. 

Autor: Ing. Jolana Strýčková