Základné právne normy upravujúce oceňovanie cudzej meny a účtovanie kurzových rozdielov sú:
Kurzový lístok ECB je zverejňovaný každý pracovný deň po 14,15 hod. Týmto vzniká aj zásadný rozdiel oproti stavu do 31. 12. 2008, kedy NBS zverejňovala kurzový lístok pre nasledujúci pracovný deň.
1. Účtovný prípad: Vznik pohľadávky
Zaúčtujeme pohľadávku v súlade so zákonom o účtovníctve v mene euro aj v mene USD:
2. Účtovný prípad: Inkaso pohľadávky
Dňa 20. 5. 2009 podľa výpisu z banky uhradil odberateľ sumu 200 USD na účet účtovnej jednotky.
V prípade uskutočnenia druhého účtovného prípadu už pracujeme s iným kurzom zahraničnej meny, z čoho vzniká kurzový rozdiel:
1. V jednoduchom účtovníctve v peňažnom denníku zaúčtujeme inkaso pohľadávky v sume 146,95 eura a v knihe vyšlých faktúr zaúčtujeme 100 % úhradu pohľadávky v sume 151,86 eura a 200 USD. Teda o samotnom kurzovom rozdiele osobitne neúčtujeme, ako bude uvedené v nasledujúcom texte.
Pre všetky účtovné jednotky, ktoré účtujú v jednoduchom účtovníctve aj v podvojnom účtovníctve, upravuje spôsob oceňovania zákon o účtovníctve.
V súlade s § 24 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná oceňovať majetok a záväzky ku dňu ocenenia, a to:
a) ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu spôsobmi podľa § 25,
b) ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, spôsobom podľa § 27,
c) k inému dňu v priebehu účtovného obdobia spôsobom podľa § 27, ak sa to vyžaduje podľa osobitného predpisu (napr. zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov).
V súlade s § 25 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve:
1. peňažné prostriedky a ceniny,
2. pohľadávky pri ich vzniku,
3. záväzky pri ich vzniku
sa oceňujú menovitou hodnotou.
V § 25 ods. 5 písm. d) zákona o účtovníctveje definovaná menovitá hodnota ako cena, ktorá je uvedená na peňažných prostriedkoch a ceninách alebo suma, na ktorú pohľadávka alebo záväzok znie.
V súlade s § 25 ods. 4 zákona o účtovníctve, ak je to v kontexte s požiadavkou verného a pravdivého zobrazenia podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve, pri peňažných prostriedkoch v rovnakej cudzej mene v pokladnici účtovnej jednotky možno za spôsob ocenenia považovať aj ocenenie:
a) úbytku cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom alebo
b) spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku príslušného druhu majetku sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku tohto majetku.
Spôsob, akým bude účtovná jednotka postupovať, si pre seba záväzne určí vo vnútropodnikovom predpise. Od doby platnosti interného predpisu sa pre ňu stáva záväzným.
2. Prepočet majetku a záväzkov v cudzej mene na domácu menu euro
V kontexte § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve, ak tento zákon neustanovuje inak, majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítava účtovná jednotka na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v prípade, ak predmetná mena nie je vyhlásená v kurzovom lístku ECB:
a) v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu alebo v iný deň, ak to ustanovuje osobitný predpis (napr. zákon o cenných papieroch č. 566/2001 Z. z., podľa ktorého sa musia cenné papiere oceňovať denne),
b) v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
POZNÁMKA:
Od 1. 1. 2009 okrem kurzov, ktoré vyhlasuje NBS, prepočítava účtovná jednotka majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene na eurá prednostne v zmysle zákona o účtovníctve referenčným výmenným kurzom vyhláseným Európskou centrálnou bankou.
Znenie § 24 ods. 3 zákona o účtovníctve definuje, že pri kúpe a pri predaji cudzej meny za menu euro použije účtovná jednotka kurz, za ktorý boli tieto hodnoty nakúpené alebo predané, t. j. komerčný kurz banky. Ak sa predaj alebo kúpa cudzej meny uskutoční za iný kurz, ako ponúka banka, pobočka zahraničnej banky alebo zmenáreň v kurzovom lístku, použije sa kurz, ktorý banka, pobočka zahraničnej banky alebo zmenáreň v deň vysporiadania obchodu ponúka za kúpu alebo predaj meny v kurzovom lístku. Ak sa kúpa alebo predaj neuskutočňuje s bankou, pobočkou zahraničnej banky alebo so zmenárňou, použije sa referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu vysporiadania obchodu.
Znenie § 24 ods. 4 zákona o účtovníctvedefinuje, že pri prevode peňažných prostriedkov z účtu zriadeného v cudzej mene na účet zriadený v eurách a z účtu zriadeného v eurách na účet zriadený v cudzej mene sa použije kurz, za ktorý boli tieto hodnoty nakúpené alebo predané.
Znenie § 24 ods. 6 zákona o účtovníctvedefinuje, že prijaté alebo poskytnuté preddavky ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa neprepočítavajú kurzom Európskej centrálnej banky, to znamená, že zostanú zaúčtované v historickom kurze, teda v kurze, v akom boli ocenené pri vzniku účtovného prípadu (prijaté preddavky, poskytnuté preddavky). Prvýkrát bolo toto znenie v praxi uplatnené v účtovnej závierke za rok 2008, pretože platnosť tohto ustanovenia sa datuje od 1. 1. 2008.
Kurz Európskej centrálnej banky je denne vyhlasovaný, je to prepočítací pomer meny euro k zahraničným menám.
Kurz komerčných bánk, ktoré sa pohybujú okolo kurzu ECB, vyjadruje, v akej cene nakupujú a predávajú jednotlivé obchodné banky zahraničnú menu pri obchodnom styku so svojimi klientmi. Sú vyhlasované v hodnotách „nákup“ a „predaj“. Berú sa vždy z pohľadu banky, preto sa v účtovnej jednotke javia naopak.
3. Deň uskutočnenia účtovného prípadu a vzťah k použitiu správneho kurzu zahraničnej meny
V praxi sa často vyskytuje problém správneho stanovenia dňa uskutočnenia účtovného prípadu a tým samozrejme aj správneho určenia kurzu, ktorým sa prepočítava cudzia mena na našu menu. Problém spôsobuje aj zamieňanie si dátumu vyhotovenia príslušného dokladu a dátumu uskutočnenia účtovného prípadu.
Deň uskutočnenia účtovného prípadu je definovaný v § 2 Postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v podvojnom aj jednoduchom účtovníctve, a to ako deň splnenia dodávky, platby záväzku, inkasa pohľadávky, započítania pohľadávky, postúpenia pohľadávky, prevzatia dlhu, poskytnutia a prijatia preddavku, úhrady úveru alebo pôžičky poskytnutím nového úveru alebo pôžičky, zistenia manka na majetku a záväzkoch, schodku, prebytku majetku, škody na majetku, vkladu do obchodnej spoločnosti a družstva, pohybu majetku vo vnútri účtovnej jednotky a deň zistenia ďalších skutočností vyplývajúcich z osobitných predpisov alebo z povahy účtovnej jednotky, ktoré sú predmetom účtovníctva a ktoré v účtovnej jednotke nastali a účtovná jednotka má k dispozícii potrebné podklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti.
Táto definícia je veľmi všeobecná a pre každú účtovnú jednotku inak vysvetliteľná a poskytuje nespočetné množstvo prípadov pre riešenie.
V tom-ktorom konkrétnom prípade účtovnej jednotky je potrebné konkrétny deň uskutočnenia účtovného prípadu zadefinovať v internom predpise účtovnej jednotky a dňom jeho platnosti sa stáva pre účtovnú jednotku a všetkých jej zamestnancov záväzným v rámci definovaných podmienok.
PROBLÉM: Kedy je deň uskutočnenia účtovného prípadu pri zahraničnej pracovnej ceste?
Je to každý deň, kedy zamestnanec v mene účtovnej jednotky vynaložil zahraničnú menu na pohonné látky, ubytovanie, mapy, parkovné, poplatky na diaľnice.....? Je to deň zúčtovania cestovného príkazu zodpovednou osobou za účtovnú jednotku? Je to deň, kedy zamestnanec predkladá k zúčtovaniu cestovný príkaz, je to posledný deň, kedy zamestnanec v mene účtovnej jednotky vynaložil na pracovnej ceste úhradu za poplatok na diaľnici? Je to deň, kedy zamestnanec dostáva rozdiel finančných prostriedkov, ktoré vynaložil v mene zamestnávateľa na pracovnej ceste? Každé jedno riešenie zodpovedá § 2 Postupov účtovania a pritom je jasné, že nemôže každá účtovná jednotka používať všetky varianty, to by sa už nemohlo nazývať účtovníctvom, a to už vôbec nie preukazným. To bol len príklad, aby sme si uvedomili silu vlastnej internej úpravy v účtovnej jednotke, čo za nás nikto nespraví, lebo všeobecne platný predpis to nedokáže takto riešiť, on len určuje rámec a hranice použitia.
PRÍKLAD č. 2:
Pri účtovaní obstarania a predaja zásob – s tým súvisí aj vznik účtovania pohľadávok alebo záväzkov – je dôležité stanoviť deň uskutočnenia účtovného prípadu. Podľa § 2 Postupov účtovania je dňom uskutočnenia účtovného prípadu pri obstarávaných zásobách deň splnenia dodávky (tak u kupujúceho, ako aj u predávajúceho).
Keďže Postupy účtovania deň splnenia dodávky nedefinujú presne a striktne, je potrebné vychádzať z iných právnych predpisov, najmä z Obchodného zákonníka, prípadne z dohody medzi kupujúcim a predávajúcim podľa kúpnej zmluvy. Z hľadiska účtovníctva sa za deň uskutočnenia účtovného prípadu považuje deň splnenia dodávky, čo môže byť deň odovzdania alebo prevzatia dodávky (napr. tovaru) alebo iný deň podľa dohodnutých podmienok medzi kupujúcim a predávajúcim.
Z uvedeného vyplýva, že účtovná jednotka oceňovanie pohľadávok a záväzkov v účtovníctve pre oceňovanie cudzou menou nebude viazať na dátum vystavenia dokladu (ale môže), ale na deň uskutočnenia účtovného prípadu – deň splnenia dodávky. Je to jedna z viacerých možností, v tomto prípade vyhovujúca z dôvodu, že zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj zákon o DPH) definuje u zahraničného intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru za deň uskutočnenia zdaniteľného plnenia tiež deň dodávky tovaru. Teda pre účely účtovníctva aj DPH vychádzame z rovnakých podkladov, čo je menej prácne, čo je v ekonomickej činnosti celkom vzácne. Preto pri prepočte vzniku pohľadávok a záväzkov sa nepoužije kurz zo dňa vystavenia dokladu, ale sa použije kurz zo dňa splnenia dodávky. Ak bude doklad vystavený a dodávka splnená v jeden deň, použije sa na ocenenie pohľadávky alebo záväzku rovnaký kurz. Tento postup musíme mať pre svoju účtovnú jednotku zadefinovaný záväzne vo vnútropodnikovej internej smernici.
Kurzové rozdiely potom vznikajú pri inkase pohľadávky alebo úhrade záväzku, ako už bolo uvedené v úvodnom príklade podrobne a konkrétne.
4. Zahraničná pracovná cesta, oceňovanie valút v cudzej mene a použitie správnych kurzov
Účtovanie pracovnej cesty patrí medzi najčastejšie prípady poskytnutia preddavku poväčšine v zahraničnej mene a jeho vyúčtovanie z titulu zahraničnej pracovnej cesty pre zamestnancov.
Ako bolo uvedené v predchádzajúcom texte, stanovenie dňa uskutočnenia účtovného prípadu v tomto prípade nie je tou najjednoduchšou úlohou a v praxi robí celkom značné problémy, čo je badať aj na viacerých súdnych sporoch riešených medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
Aj keď je podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov účtovná jednotka (zamestnávateľ) povinná poskytnúť zamestnancovi pred nástupom na pracovnú cestu preddavok v cudzej mene v rozsahu a sume podľa predpokladaného času trvania a podmienok zahraničnej pracovnej cesty (§ 36 zákona o cestovných náhradách), v praxi môže nastať prípad, a veľmi často aj reálne nastáva, keď pracovník nepožiada o preddavok a použije cudziu menu, ktorú si zaobstaral sám. V tomto prípade si cudziu menu vyúčtuje u zamestnávateľa, prípadne sa dohodnú na vyplatení celého zúčtovania pracovnej cesty v domácej mene.
V praxi nie je jednotný názor na zúčtovanie preddavku a vyúčtovanie pracovnej cesty. Nejednotnosť nastáva v prípade, keď účtovná jednotka obstará cudziu menu v komerčnom kurze a účtovná jednotka nevie, či môže celú pracovnú cestu účtovať iba v komerčnom kurze alebo aj v kurze ECB alebo NBS.
Pri jednorazovej záležitosti obstarania valút do valutovej pokladnice môže účtovná jednotka použiť komerčný kurz v prípade, keď valuty obstarala v komerčnej banke alebo v zmenárni a valuty vydá ako preddavok svojmu zamestnancovi v ten istý deň (v rovnakom dni sa účtovný prípad uskutočnil dvakrát, jedenkrát obstaranie valút a druhýkrát vydanie preddavku zamestnancovi). Ak valuty vydá v nasledujúci deň, závisí situácia od toho, ako má účtovná jednotka vo svojej internej smernici zadefinované, ktorý zo zákonom dovolených spôsobov si pre seba určila ako záväzný z titulu výdaja zahraničnej meny z valutovej pokladnice. Zákon dovoľuje vydávanie hotovosti z valutovej pokladnice spôsobom metódy FIFO, metódy priemerných cien valút (tie môžu byt prepočítavané po každom pohybe vo valutovej pokladnici, po každom dni, týždni, mesiaci, to je najdlhší interval dovolený zákonom), prípadne tretia najmenej využívaná možnosť ocenenia kurzom ECB, prípadne NBS, ak túto menu nedefinuje kurzový lístok ECB.
4.1 Zahraničná pracovná cesta a deň uskutočnenia účtovného prípadu
Účtovanie preddavku na zahraničnú pracovnú cestu a jeho vyúčtovanie zamestnancom je potrebné viazať na deň uskutočnenia účtovného prípadu, pretože majetok (peňažné prostriedky) vyjadrený v cudzej mene musí účtovná jednotka prepočítať na domácu menu ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu, a to kurzom ECB alebo NBS alebo komerčným kurzom (§ 24 ods. 2 a 3 zákona o účtovníctve).
Ak účtovná jednotka pred zahraničnou pracovnou cestou obstarala cudziu menu, prvé uskutočnenie účtovného prípadu je nákup valút do valutovej pokladnice. Ocenenie kurzom sa bude odvíjať od toho, akým spôsobom účtovná jednotka cudziu menu obstará, ak je to v komerčnej banke alebo v zmenárni, tak ju podľa § 24 ods. 3 zákona o účtovníctve ocení komerčným kurzom, teda kurzom, za ktorý cudziu menu nakúpila. Ak ju obstará zo svojho devízového účtu, prípadne priamo z ECB alebo NBS, ocení ju kurzom ECB alebo NBS.
Potom druhé uskutočnenie účtovného prípadu nastane v momente poskytnutia preddavku zamestnancovi:
- Ak by preddavok bol poskytnutý v rovnaký deň, v ktorom sa cudzia mena obstarala, účtovná jednotka výdaj cudzej meny z pokladnice zaúčtuje kurzom, v ktorom cudziu menu obstarala (kurz ECB alebo NBS, komerčný kurz).
- Ak je preddavok poskytnutý zamestnancovi až v nasledujúci deň, účtovná jednotka jeho výdaj musí zaúčtovať kurzom ECB alebo NBS (výdaj valút z pokladnice zaúčtuje kurzom NBS) alebo spôsobom výdaja cudzej meny z valutovej pokladnice definovaným v súlade so zákonom v internej smernici účtovnej jednotky.
Zúčtovanie preddavku musí byť v rovnakom kurze, v akom bol pracovníkovi poskytnutý preddavok, pracovník zúčtuje cudziu menu v kurze, v akom mu bola vydaná, pretože dostal cudziu menu v určitej hodnote a v tej ju musí aj vyúčtovať, dochádza iba k zúčtovaniu poskytnutého preddavku, nedochádza k pohybu peňažných prostriedkov. Ani v tomto momente kurzový rozdiel nevzniká.
PRÍKLAD č. 3: Poskytnutie preddavku a vyúčtovanie pracovnej cesty v komerčnom kurze
Účtovná jednotka dňa 3. 3. 2009 nakúpila valuty v komerčnej banke v sume 7 000 CZK, komerčný kurz v tento deň bol 28 CZK/EUR. Tento deň poskytla svojmu zamestnancovi na pracovnú cestu preddavok v čiastke 7 000 CZK. Vyúčtovanie pracovnej cesty bolo dňa 15. 3. 2009, skutočné výdavky na pracovnú cestu predstavovali sumu 5 000 CZK. Účtovná jednotka preddavok aj vyúčtovanie zaúčtovala iba v komerčnom kurze.
Účtovné súvzťažnosti
1. Zaúčtovanie nákupu valút do valutovej pokladnice 3. 3.:
• výpočet:
| 7 000 CZK : 28 = 250 EUR
|
• účtovný predpis:
| MD 211 / D 261 (AE účtu 211 – CZK)
|
2. Zaúčtovanie výdavku z valutovej pokladnice dňa 3. 3.:
• výpočet:
| kurz, akým boli valuty prijaté do pokladnice, t. j. 250 EUR, 7 000 CZK
|
• účtovný predpis:
| MD 261 / D 211 (AE účtu 211)
|
3. Zaúčtovanie poskytnutého preddavku zamestnancovi na pracovnú cestu dňa 3. 3. z valutovej pokladnice v sume 7 000 CZK:
• výpočet:
| 7 000 CZK : 28 (komerčný kurz) = 250 EUR
|
• účtovný predpis:
| MD 335 / D 211 (AE účtu 211)
|
4. Zaúčtovanie vyúčtovania pracovnej cesty dňa 15. 3. v sume 5 000 CZK:
• výpočet:
| 5 000 CZK : 28 (komerčným kurzom) = 178,57 EUR
|
• účtovný predpis:
| MD 512 / D 335
|
• výpočet kurzového rozdielu z preddavku:
| 178,57 - 178,57 = 0, kurzový rozdiel nevznikol
|
5. Príjem nespotrebovaného preddavku do valutovej pokladnice dňa 15. 3. v sume 2 000 CZK:
• výpočet:
| 2 000 CZK : 28 (komerčným kurzom) = 71,43 EUR
|
• účtovný predpis:
| MD 211 / D 335
|
Pri použití komerčného kurzu v nákladoch na účte 512 – Cestovné je zaúčtovaná suma vo výške 178,57 eura (t. j. 5 000 CZK) a kurzový rozdiel nevznikol.
Vrátenie nespotrebovaných valút do banky alebo do zmenárne
Ak účtovná jednotka vráti zvyšok nespotrebovaných valút, účtovanie a prepočet budú nasledovné:
a) Ak ich vráti na devízový účet, výdaj valút z valutovej pokladnice prepočíta kurzom ECB, napr. dňa 18. 3. kurz ECB v tento deň bude 29 CZK/EUR:
- výpočet: 2 000 CZK : 29 = 68,97 EUR
- účtovný predpis: MD 261 / D 211 (AE účtu 211)
- kurzový rozdiel: príjem nespotrebovaných valút od zamestnanca do pokladnice – vrátený preddavok do banky = 71,43 - 68,97 = 2,46 EUR (kurzová strata, lebo vrátený preddavok do banky bol po prepočte menší ako prepočet vráteného preddavku od zamestnanca),
- účtovný predpis: MD 563 / D 211 (AE účtu 211)
- výpis z devízového účtu: peniaze boli pripísané na účet v rovnaký deň, prepočet príjmu na devízový účet sa vykoná v rovnakom kurze ako výdaj z pokladnice, kurzový rozdiel na účte 261 nevznikne:
- výpočet: 2 000 : 29 = 68,97 EUR
- účtovný predpis: MD 221 / D 261 (AE účtu 211)
b) Ak ich vráti komerčnej banke, do zmenárne, prípadne na svoj účet vedený v eurách, prepočet vykoná v komerčnom kurze, vypočíta a zaúčtuje kurzový rozdiel, napr. kurz komerčnej banky devízy nákup dňa 18. 3. bude 30 CZK/EUR:
- výpočet: 2 000 : 30 = 66,67 EUR
- účtovný predpis: MD 261 / D 211
- kurzový rozdiel = strata: 71,43 - 66,67 = 4,76 EUR
- účtovný predpis: MD 563 / D 211
- zúčtovanie výpisu z účtu vedeného v eurách v sume 66,67 EUR
- účtovný predpis: MD 221 / D 261
c) Ak účtovná jednotka ponechá cudziu menu vo valutovej pokladnici ku koncu účtovného obdobia, potom musí vykonať prepočet zostatku cudzej meny na eurá ku dňu zostavenia účtovnej závierky kurzom ECB z tohto dňa, napr. kurz ECB ku dňu zostavenia účtovnej závierky bude 31 CZK/EUR
• výpočet:
| zostatok 2 000 CZK : 31 = 64,52
|
• výpočet kurzového rozdielu:
| 71,43 - 64,52 = 6,91 EUR (kurzová strata)
|
• účtovný predpis:
| MD 563 / D 211
|
PRÍKLAD č. 4: Poskytnutie preddavku a vyúčtovanie pracovnej cesty v komerčnom kurze a kurze ECB alebo NBS
Účtovná jednotka nakúpila valuty v komerčnej banke v sume 7 000 CZK, kurz 3. 3. v komerčnej banke bol 29 CZK/EUR. Účtovná jednotka poskytla dňa 4. 3. svojmu zamestnancovi na pracovnú cestu preddavok v čiastke 7 000 CZK, kurz ECB dňa 4. 3. bol 28 CZK/EUR. Vyúčtovanie pracovnej cesty bolo dňa 10. 3., skutočné výdavky na pracovnú cestu predstavovali sumu 5 000 CZK, kurz ECB dňa 10. 3. bol 26,50 CZK/EUR, kurz 9. 3. bol 26 CZK/EUR.
Účtovné súvzťažnosti
| Výpočet
| MD / D
|
1. Zaúčtovanie výdavku z eurovej pokladnice
| 7 000 CZK : 29 (komerčný kurz) = 241,38 EUR
| 261 / 211
|
2. Zaúčtovanie nákupu (príjem) valút do valutovej pokladnice dňa 3. 3.
| kurz, akým boli valuty vydané z eurovej pokladnice, t. j. 241,38 EUR
| 211 / 261
|
3. Zaúčtovanie poskytnutého preddavku zamestnancovi na pracovnú cestu dňa 4. 3. z valutovej pokladnice v sume 7 000 CZK
| 7 000 CZK : 28 = 250 EUR
kurzový rozdiel nevznikol
| 335 / 211
|
4. Zaúčtovanie vyúčtovania pracovnej cesty dňa 10. 3. v sume 5 000 CZK (kurz ECB 9. 3.)
| výpočet 5 000 CZK : 26 = 192,31 EUR
| 512 / 335
|
5. Príjem nespotrebovaného preddavku do valutovej pokladnice dňa 10. 3. v sume 2 000 CZK (kurz ECB 9. 3.)
| výpočet 2 000 CZK : 26 = 76,92 EUR
| 211 / 335
|
Z príkladu vyplýva, že na účte 512 – Cestovné je zaúčtovaná suma vo výške 192,31 eura a kurzový rozdiel je 27,85 eura (241,38 - 192,31 - 76,92), pretože poskytnutie preddavku a jeho zúčtovanie bolo v rozdielnom kurze ECB.
POZNÁMKA:
Pri vysporiadaní zostatku preddavku CZK účtovná jednotka bude postupovať rovnako ako v predchádzajúcom príklade.
4.2 Ocenenie výdaja cudzej meny v hotovosti z valutovej pokladnice cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom
PRÍKLAD č. 5: Poskytnutie preddavku a vyúčtovanie pracovnej cesty cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom
Účtovná jednotka má vo valutovej pokladnici nasledovné položky CZK:
15. 1.
| 1 000 CZK
| kurz ECB
| 27
|
20. 2.
| 2 000 CZK
| komerčný kurz
| 28
|
28. 2.
| 500 CZK
| kurz ECB
| 29
|
17. 3.
| 2 500 CZK
| komerčný kurz zmenárne
| 30
|
Spolu
| 6 000 CZK
|
|
|
Preddavok na pracovnú cestu poskytne pracovníkovi vo výške 5 000 CZK dňa 20. 3., výdaj z valutovej pokladnice ocení cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom z cudzej meny v CZK.
Výpočet: 27 + 28 + 29 + 30 = 114 : 4 = 28,50 CZK/EUR.
Účtovné súvzťažnosti
| Výpočet
| MD / D
|
1. Zaúčtovanie poskytnutého preddavku zamestnancovi na pracovnú cestu dňa 20. 3. z valutovej pokladnice v sume 5 000 CZK
| 5 000 : 28,50 (priemerný kurz) = 175,44 EUR
| 335 / 211
|
2. Zaúčtovanie vyúčtovania pracovnej cesty dňa 28. 3. v sume 5 000 CZK
| 5 000 : 28,50 = 175,44 EUR
| 512 / 335
|
3. Kurzový rozdiel
| 175,44 - 175,44 = 0
| kurzový rozdiel nevznikol
|
4.3 Prvá cena na ocenenie prírastku, prvá cena na ocenenie úbytku – FIFO
V súlade s § 25 ods. 4 zákona o účtovníctve pri peňažných prostriedkoch v rovnakej cudzej mene v pokladnici účtovnej jednotky možno za spôsob ocenenia považovať aj ocenenie spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku príslušného druhu majetku sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku tohto majetku, takzvaná metóda FIFO, ktorá sa používa aj pri ocenení pri výdaji v skladovej evidencii zásob.
PRÍKLAD č. 6:
Účtovná jednotka má vo valutovej pokladnici nasledovné položky CZK:
15. 1.
| 1 000 CZK
| kurz ECB
| 1 000 : 27 = 37,04
|
20. 2.
| 2 000 CZK
| komerčný kurz
| 2 000 : 28 = 71,43
|
28. 2.
| 500 CZK
| kurz ECB
| 500 : 29 = 17,24
|
17. 3.
| 2 500 CZK
| komerčný kurz zmenárne
| 2 500 : 30 = 83,33
|
Spolu
| 6 000 CZK
|
| 209,04 EUR
|
Účtovné súvzťažnosti
1. Zaúčtovanie poskytnutého preddavku zamestnancovi na pracovnú cestu dňa 20. 3. z valutovej pokladnice v sume 5 000 CZK:
Výpočet:
15. 1.
| 1 000 CZK
| kurz ECB
| 1 000 : 27 = 37,04
|
20. 2.
| 2 000 CZK
| komerčný kurz
| 2 000 : 28 = 71,43
|
28. 2.
| 500 CZK
| kurz ECB
| 500 : 29 = 17,24
|
17. 3.
| 1 500 CZK
| komerčný kurz zmenárne
| 1 500 : 30 = 50,00
|
Spolu
| 5 000 CZK
|
| 175,71 EUR
|
Výdaj preddavku zamestnancovi vo výške 5 000 CZK / 175,71 EUR MD 335 / D 211
2. Zaúčtovanie vyúčtovania pracovnej cesty
dňa 28. 3.
| 5 000 CZK/175,71 EUR
|
Výpočet rovnaký ako pri výdaji preddavku
– kurzový rozdiel nevznikol
| MD 512 / D 335
|
4.4 Vyúčtovanie zahraničnej pracovnej cesty bez poskytnutého preddavku
Účtovná jednotka neposkytla svojmu zamestnancovi preddavok na zahraničnú pracovnú cestu v cudzej mene, zamestnanec použil svoje prostriedky v cudzej mene. Zahraničnú pracovnú cestu si zamestnanec môže vyúčtovať v cudzej mene, prípadne v eurách.
PRÍKLAD č. 7:
Zamestnanec bol na pracovnej ceste v Českej republike. Podľa zákona o cestovných náhradách mu za dni na pracovnej ceste prináleží 1 800 CZK. Dňa 15. 3. vyúčtoval pracovnú cestu, kurz ECB v tento deň bol vo výške 28 CZK/EUR. Výpočet: 1 800 CZK : 28 = 64,29 EUR.
Účtovné súvzťažnosti
| CZK
| EUR
| MD
| D
|
1. Zúčtovanie zahraničnej pracovnej cesty
|
a) vyplatenie cudzej meny
| 1 800
| 64,29
| 512
| 211
|
b) vyplatenie len v EUR
|
| 64,29
| 512
| 211
|
Zamestnancovi môže byť vyplatených 1 800 CZK alebo 64,29 eura.
5. Krátkodobý finančný majetok v cudzej mene
Podľa § 17 Postupov účtovania v podvojnom účtovníctve krátkodobý finančný majetok je likvidný, bezprostredne obchodovateľný majetok, u ktorého predpokladaná držba je najviac jeden rok odo dňa uskutočnenia účtovného prípadu.
5.1 Valutová pokladnica
V podvojnom účtovníctve sa účtuje stav a pohyb peňažných prostriedkov v cudzej mene v hotovosti na účte 211 – Pokladnica, ktorá sa musí viesť oddelene v analytickej evidencii za každú cudziu menu, pričom účtovná jednotka účtuje súbežne v cudzej mene aj v domácej mene.
Ak majetok na účte 211 – Pokladnica (valutová pokladnica) je vyjadrený v cudzej mene, účtuje sa o ňom v súlade s § 4 ods. 7 zákona o účtovníctve v eurách aj v cudzej mene. Stav a pohyb valút, šekov, poukážok na zúčtovanie znejúcich na cudziu menu sa sleduje na analytických účtoch pokladnice oddelene podľa jednotlivých mien.
Vklady a výbery peňazí v hotovosti sa účtujú prostredníctvom účtu 261 – Peniaze na ceste.
Z ustanovenia § 24 Postupov účtovania v podvojnom účtovníctve vyplýva, že kurzové rozdiely zo stavu a pohybu peňažných prostriedkov v cudzej mene sa počas účtovného obdobia neúčtujú.
Podľa § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve zostatok účtu 211 – Pokladnica valutová sa prepočíta ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, vypočíta sa a zaúčtuje kurzový rozdiel, ktorý sa účtuje výsledkovo, teda do nákladov na účet 563 – Kurzové straty alebo do výnosov na účet 663 – Kurzové zisky.
PRÍKLAD č. 8:
Potrebujeme si vytvoriť valutovú pokladnicu. Je k nej potrebné nejaké zvlášť povolenie alebo si ju založíme a začneme viesť? Je vôbec možné podľa Devízového zákona prijímať platby od zahraničných partnerov v hotovosti?
Na to, aby si podnikateľ zriadil valutovú pokladnicu na účely účtovania peňažných prostriedkov cudzej meny podľa § 4 ods. 7 zákona o účtovníctve, nie je potrebné žiadne povolenie. Podnikateľ môže prijímať platby za svoje výkony od zahraničných partnerov v hotovosti. V zmysle zákona č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon platí, že platby do zahraničia a zo zahraničia sa môžu vykonávať bezhotovostne len prostredníctvom devízových miest v rozsahu ustanovenom v povolení pôsobiť ako banka alebo v rozsahu devízovej licencie a prostredníctvom NBS. Ide vyslovene o bezhotovostné prevody. V prípade hotovostných platieb medzi tuzemcami a cudzozemcami tieto nie sú predmetom úpravy Devízového zákona. Jediné obmedzenie je v súvislosti s § 9 ods. 10 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, podľa ktorého môže štátny podnik vykonávať platby v bezhotovostnej forme len do výšky 331,94 eura denne.
Pri prepočte cudzej meny na domácu menu v súvislosti s § 24 ods. 2 a 3 zákona o účtovníctve účtovná jednotka musí postupovať nasledovne:
1. Referenčný výmenný kurz ECB alebo NBS vyhlásený v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu:
a) ak boli valuty obstarané výberom z devízového účtu účtovnej jednotky, ak sa pri devízovom účte používa kurz ECB alebo NBS;
b) ak boli valuty obstarané inkasom pohľadávok, úrokov, dividend, podielov na zisku;
c) ak boli valuty obstarané inkasom v hotovosti za predaný tovar, poskytnuté služby.
2. Kurz komerčnej banky, prípadne zmenárne iba v prípade, ak boli valuty obstarané účtovnou jednotkou nákupom v tejto komerčnej banke, príp. zmenárni.
Na účtoch pohľadávok, záväzkov, dlhodobého finančného majetku a krátkodobého finančného majetku sa účtovanie kurzových rozdielov robí len v tom prípade, ak vznikli v účtovníctve ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu z dôvodu inkasa pohľadávok, platby záväzkov atď. Kurzová strata sa účtuje na účte 563 – Kurzové straty, Kurzový zisk sa účtuje na účte 663 – Kurzové zisky. Kurzové rozdiely z ocenenia majetku v pokladnici vyjadreného v cudzej mene sa zisťujú a účtujú len ku dňu zostavenia účtovnej závierky. Vo všetkých uvedených prípadoch sa účtuje na druhej strane na účte 211 – Pokladnica.
5.1.1 Oceňovanie valút vo valutovej pokladnici
Peňažné prostriedky v hotovosti sa oceňujú v mene euro – domácej mene. Peňažné prostriedky v cudzej mene sa oceňujú prepočtom na domácu menu – menu euro, a to ku dňu ocenenia, ktorý môže byť rôzny:
- deň uskutočnenia účtovného prípadu,
- deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,
- iný deň, ak sa to vyžaduje podľa osobitného predpisu.
Vo všeobecnosti platí, že pohyb valút (cudzia mena v hotovosti) vo valutovej pokladnici účtovné jednotky oceňujú:
a) kurzom ECB, prípadne NBS alebo
b) kurzom komerčnej banky alebo zmenárne.
Kurzy jednotlivých mien vyhlasuje ECB, prípadne NBS každý deň prostredníctvom kurzového lístka a predstavujú, koľko peňažných jednotiek cudzej meny zodpovedá domácej mene.
Kurzový lístok komerčných bánk obsahuje zvyčajne tri kurzy, pričom komerčné banky pri nákupe a predaji cudzej meny rozlišujú, či ide o cudziu menu v hotovosti – valuty, alebo o cudziu menu viazanú na bankových účtoch – devízy.
POZNÁMKA:
Aj keď zákon o účtovníctve alebo Postupy účtovania pojmy ako valuty alebo devízy, valutová pokladnica alebo devízový účet už nepoužívajú (namiesto nich sa používajú pojmy cudzia mena v hotovosti, cudzia mena na bankovom účte), v praxi sa s nimi stále stretávame.
5.1.2 Príjem valút do pokladnice
Príjem valút do pokladnice z bežného účtu sa ocení kurzom ECB alebo NBS vyhláseným v deň pred uskutočnením účtovného prípadu, t. j. ku dňu prijatia valút do pokladnice v hotovosti. Komerčným kurzom sa ocení príjem valút v hotovosti do pokladnice v prípade, ak účtovná jednotka cudziu menu obstarala v komerčnej banke alebo v zmenárni.
PRÍKLAD č. 9:
Spoločnosť nakúpila v komerčnej banke 15 000 CHF pri kurze 1,5 CHF za 1 EUR. Banke zaplatila spolu 11 000 EUR, čo je suma za CHF a bankový transakčný poplatok. Ako a akým kurzom uvedené náležitosti zaúčtovať?
Ak boli valuty obstarané nákupom v komerčnej banke, na prepočet na domácu menu použije tento kurz komerčnej banky. Transakčný poplatok vyúčtovaný bankou bude predstavovať samostatný finančný náklad spoločnosti.
Nákup CHF v komerčnej banke a s tým súvisiaci poplatok sa bude teda účtovať nasledovne:
Účtovný prípad
| Suma EUR
| MD / D
|
1. Príjem valút do pokladnice 15 000 CHF (kurz 1,5)
| 10 000 EUR
| 211CHF / 261
|
2. Úhrada za valuty z bežného účtu
| 11 000 EUR
| 261 / 221
|
3. Transakčný poplatok vyúčtovaný bankou
| 1 000 EUR
| 568 / 261
|
5.1.3 Výdaj valút z pokladnice
Výdaj valút z pokladnice na úhradu výdavkov v hotovosti účtovná jednotka ocení:
a) kurzom ECB alebo NBS,
b) komerčným kurzom,
c) kurzom zisteným váženým aritmetickým priemerom alebo
d) kurzom použitým ako prvým pri prijatí valút do pokladnice, ktorý sa použije ako prvý pri vydaní valút z pokladnice (metóda FIFO).
Pri výbere metód je potrebné dodržať zásadu verného a pravdivého zobrazenia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva. Rozhodnutie o použití niektorej metódy ocenenia musí mať účtovná jednotka uvedené vo svojom vnútropodnikovom predpise (interná smernica). K poslednému dňu účtovného obdobia zostatok valút vo valutovej pokladnici musí byť ocenený kurom ECB alebo NBS v prípade, že ECB tento kurz nevyhlasuje.
PRÍKLAD č. 10: Príjem valút do pokladnice z devízového účtu
Účtovná jednotka má devízový účet, ktorý vedie v USD. Dňa 5. 2. uskutočnila výber 2 000 USD do pokladnice. Kurz USD dňa 4. 2. bol vo výške 1,39 USD/EUR. Príjem valút do pokladnice účtovná jednotka ocení kurzom ECB, rovnako tak úbytok peňažných prostriedkov v cudzej mene z devízového účtu po obdržaní výpisu z devízového účtu prepočíta kurzom ECB. Rovnakým kurzom účtovná jednotka prepočíta aj úbytok devíz z devízového účtu, t. j. 1,39 USD/EUR, pretože príjem a výber sa uskutoční v jeden deň (deň uskutočnenia účtovného prípadu). Účtovná jednotka v ten istý deň vydá svojmu zamestnancovi preddavok na zahraničnú pracovnú cestu vo výške 1 000 USD. Keďže výdaj z pokladnice sa uskutoční v rovnaký deň, zaúčtuje ho rovnakým kurzom ECB, akým zaúčtovala príjem cudzej meny v hotovosti do valutovej pokladnice, t. j. 1,39 USD/EUR.
Výpočet: 2 000 USD : 1,39 EUR = 1 438,85 EUR
Účtovný prípad
| Suma
| MD / D
|
1.
| Výber cudzej meny z devízového účtu a jej príjem do valutovej pokladnice
| 2 000 USD / 1 438,85 EUR
| 211 / 261
|
2.
| Výpis z devízového účtu
| 2 000 USD / 1 438,85 EUR
| 261 / 221
|
3.
| Výdaj cudzej meny na zahraničnú pracovnú cestu svojmu zamestnancovi
| 1 000 USD / 719,43 EUR
| 335 / 211
|
PRÍKLAD č. 11: Obstaranie valút v komerčnej banke
Účtovná jednotka dňa 5. 2. zakúpila zo svojho bežného účtu vedeného v eurách 2 000 USD a valuty prijala do valutovej pokladnice. Banka cudziu menu účtovnej jednotke predala vo svojom kurze (kurz devízy predaj), ktorý bol vo výške 1,40 USD/EUR. Príjem valút do pokladnice účtovná jednotka zaúčtuje v súlade s § 24 ods. 3 zákona o účtovníctve v komerčnom kurze banky, teda zaúčtuje ich v kurze, za ktorý boli valuty nakúpené. Ak účtovná jednotka vydá preddavok svojmu zamestnancovi v ten istý deň, výdaj zaúčtuje rovnakým kurzom, akým ich prijala do pokladnice.
Výpočet: 2 000 USD : 1,40 EUR = 1 428,57 EUR.
Účtovné súvzťažnosti
| Suma
| MD / D
|
1. Príjem valút do valutovej pokladnice
| 2 000 USD / 1 428,57 EUR
| 211 / 261
|
2. Výpis z bežného účtu v eurách
| x / 1 428,57 EUR
| 261 / 221
|
3. Výdaj cudzej meny na zahraničnú pracovnú cestu svojmu zamestnancovi
| 1 000 USD / 714,29 EUR
| 335 / 211
|
PRÍKLAD č. 12: Inkaso pohľadávky v hotovosti za tovar predaný zahraničnému odberateľovi
Účtovná jednotka dňa 18. 2. zinkasovala v hotovosti do valutovej pokladnice za predaj tovaru od zahraničného odberateľa sumu vo výške 4 500 USD. Príjem valút do pokladnice účtovná jednotka prepočíta kurzom ECB. Kurz ECB vyhlásený ECB dňa 17. 2. bol 1,2596 USD/EUR.
Výpočet 4 500 USD : 1,2596 EUR = 3 572,56 EUR.
Účtovné súvzťažnosti
| Suma
| MD / D
|
Príjem USD do pokladnice
| 4 500 USD / 3 572,56 EUR
| 211 / 311 (3 572,56 EUR)
|
5.2 Zákon o dani z príjmov a kurzové rozdiely
Ustanovenie § 17 ods. 17 zákona o dani z príjmov upravuje spôsob zahrnovania kurzových rozdielov z ocenenia pohľadávok a záväzkov vyjadrených v cudzej mene ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (účet 563 a 663), do základu dane. Všeobecne platí, že tieto kurzové rozdiely sú súčasťou základu dane v tom období, v ktorom sa o nich účtuje do nákladov alebo výnosov. Ak sa však daňovník rozhodne, že kurzové rozdiely nezahrnie do základu dane, môže tak urobiť až na základe oznámenia o nezahrnovaní kurzových rozdielov do základu dane, ktoré doručí správcovi dane pred začiatkom zdaňovacieho obdobia. Tieto rozdiely potom zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k inkasu pohľadávky alebo platbe záväzku, resp. ich odpisu.
Novela zákona o dani z príjmov s účinnosťou od 1. 3. 2009 doplnila ustanovenie tak, že na rozdiel od doteraz platného stavu aj novovzniknutý daňovník bude môcť aj za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol, uplatniť postup podľa § 17 ods. 17 zákona o dani z príjmov o nezahrnovaní kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve do základu dane, ak doručí oznámenie správcovi dane v lehote najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovník vznikol. Právny nástupca daňovníka zaniknutého zrušením bez likvidácie môže za ustanovených podmienok pokračovať v postupe o nezahrnovaní kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve do základu dane (ak zanikajúci daňovník nepodá oznámenie o ukončení osobitného spôsobu zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane).
6. Účtovanie kurzových rozdielov
Účtovanie kurzových rozdielov ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu
Podľa § 24 ods. 1 Postupov účtovaniav podvojnom účtovníctve na účtoch pohľadávok, záväzkov, dlhodobého finančného majetku a krátkodobého finančného majetku sa účtujú kurzové rozdiely vznikajúce v účtovníctve ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu z dôvodu inkasa pohľadávok, platby záväzkov a predaja dlhodobého finančného majetku a krátkodobého finančného majetku so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 563 – Kurzové straty alebo v prospech účtu 663 – Kurzové zisky. O kurzových rozdieloch sa účtuje ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu najmä z dôvodu postúpenia pohľadávky, vkladu pohľadávky do základného imania, vzájomného započítania pohľadávky.
Účtovné prípady, pri ktorých kurzové rozdiely nevznikajú
(§ 24 ods. 2 Postupov účtovania)
Kurzové rozdiely nevznikajú pri:
a) zmene veriteľa u dlžníka a u veriteľa, ak za jeho dlžníka bude plniť iný dlžník,
b) splácaní peňažných vkladov od spoločníka do obchodných spoločností a družstiev; rozdiel sa účtuje ako pohľadávka alebo ako záväzok voči vkladateľovi.
Kurzové rozdiely ku dňu zostavenia účtovnej závierky k 31. 12.
Podľa § 24 ods. 3 Postupov účtovania v podvojnom účtovníctve ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa kurzový rozdiel z ocenenia majetku a záväzkov podľa § 4 ods. 7 zákona o účtovníctve účtuje na ťarchu účtu 563 – Kurzové straty alebo v prospech účtu 663 – Kurzové zisky, s výnimkou prípadov podľa odsekov 4 a 5. Rovnako sa postupuje pri účtovaní kurzových rozdielov z opravných položiek a rezerv v cudzej mene.
Kurzové rozdiely z majetku a záväzkov oceňovaných reálnou hodnotou s metódou vlastného imania
Podľa § 24 ods. 4 Postupov účtovania v podvojnom účtovníctve kurzové rozdiely z majetku a záväzkov a podľa § 27 ods. 1 zákona o účtovníctve sú súčasťou ich ocenenia reálnou hodnotou. Účtujú sa takým istým spôsobom, ako sa účtujú zmeny reálnej hodnoty tohto majetku a záväzkov, a to do výnosov alebo nákladov, alebo na účte 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov, napríklad pri cenných papieroch podľa § 14, pri derivátoch podľa § 16.
Podľa § 24 ods. 5 Postupov účtovania kurzové rozdiely pri podieloch na základnom imaní v obchodných spoločnostiach, ocenených metódou vlastného imania podľa § 27 ods. 9 zákona, sú súčasťou ocenenia metódou vlastného imania.
Kurzové rozdiely nevstupujúce do nákladov spojených s obstaraním majetku
Kurzové rozdiely nie sú súčasťou nákladov súvisiacich s obstaraním:
1. dlhodobého nehmotného majetku podľa § 34 ods. 1 Postupov účtovania v podvojnom účtovníctve,
2. dlhodobého hmotného majetku podľa § 35 ods. 2 písm. g),
3. cenných papierov a vkladov podľa § 14 ods. 1 (účtujú sa výsledkovo).
7. Účtovanie na účte vedenom v zahraničnej mene
Podľa § 46 Postupov účtovania v podvojnom účtovníctve na účtoch účtovej skupiny 22 – Účty v bankách sa účtuje stav a pohyb peňažných prostriedkov účtovnej jednotky v bankách. Analytické účty sa vedú podľa účtov otvorených účtovnou jednotkou v bankách. Na účtoch účtovej skupiny 22 – Účty v bankách sa účtuje na základe oznámenia banky o pohyboch na jednotlivých účtoch v bankách. Vklady a výbery peňazí v hotovosti, prevody medzi účtami v bankách sa účtujú prostredníctvom účtu 261 – Peniaze na ceste.
Bankové účty
Na účte 221 – Bankové účty sa účtuje stav a pohyb peňažných prostriedkov účtovnej jednotky v bankách. Bankové účty majú spravidla aktívny zostatok. Na účte 221 – Bankové účty sa účtuje aj vtedy, ak má po dohode s bankou príslušný účet v banke pasívny zostatok, napríklad kontokorentný úver. V súvahe sa pasívny zostatok vykazuje ako poskytnutý krátkodobý bankový úver, neúčtuje sa o tom.
Pri peňažných prostriedkoch cudzej meny vedených na bankovom účte (v zahraničnej mene) sa postupuje podobným spôsobom ako pri peňažných prostriedkoch vedených v cudzej mene v hotovosti (valutová pokladnica). To znamená, že na prvé miesto sa pri prepočte cudzej meny na našu domácu menu kladie kurz ECB alebo NBS. Zákon o účtovníctve v § 24 ods. 3 a 4 pripúšťa výnimku, a to že pri prevode peňažných prostriedkov z účtu zriadeného v cudzej mene na účet zriadený v eurách a z účtu zriadeného v eurách na účet zriadený v cudzej mene sa použije kurz, za ktorý boli tieto hodnoty nakúpené alebo predané, teda kurz komerčný (príklad bol uvedený v predchádzajúcom texte).
Podľa § 24 zákona o účtovníctve a podľa 24 Postupov účtovania v podvojnom účtovníctve vyplýva, že prijatá úhrada na devízový účet, prípadne úbytok peňažných prostriedkov v cudzej mene z devízového účtu sa prepočítava kurzom ECB alebo NBS v deň predchádzajúci deň uskutočnenia účtovného prípadu, teda napr. deň inkasa pohľadávky alebo platby záväzku.
Pri prevode peňažných prostriedkov z účtu zriadeného v cudzej mene na účet zriadený v domácej mene a z účtu zriadeného v domácej mene na účet zriadený v cudzej mene sa použije kurz, za ktorý boli tieto hodnoty nakúpené alebo predané (komerčný kurz). Pokiaľ ide o presun cudzej meny na účet zriadený v domácej mene v komerčnej banke, prepočet sa vykoná komerčným kurzom príslušnej banky, a to kurzom „devízy nákup“, pretože banka od účtovnej jednotky cudziu menu nakúpi. Ak ide o presun z účtu vedeného v domácej mene na devízový účet, prepočet sa vykoná komerčným kurzom banky „devízy predaj“, pretože banka účtovnej jednotke cudziu menu predáva.
Podľa § 24 Postupov účtovania v podvojnom účtovníctve kurzové rozdiely zo stavu a pohybu peňažných prostriedkov v cudzej mene sa počas účtovného obdobia neúčtujú.
Podľa § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve zostatok účtu 221 – Bankové účty – bankový účet devízový sa prepočíta ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, kurzom ECB alebo NBS, vypočíta sa a zaúčtuje kurzový rozdiel, ktorý sa účtuje výsledkovo, teda do nákladov na účet 563 – Kurzové straty alebo do výnosov na účet 663 – Kurzové zisky.
Poplatky za vedenie účtu a ostatné služby, ktoré banka uskutoční, inkasuje zväčša priamo z bankových účtov a pre účtovnú jednotku predstavujú náklad, o ktorom sa účtuje na účte 568 – Ostatné finančné náklady. Prijaté – kreditné úroky predstavujú výnos, o ktorom sa účtuje na účte 662 – Úroky, platené – debetné úroky predstavujú pre účtovnú jednotku náklad, o ktorom sa účtuje na účte 562 – Úroky. Nákladové úroky sa počítajú zväčša pri poskytovaní bankových úverov, ale aj pri kontokorentnom účte, ak účtovná jednotka môže ísť do debetu a debet v určitom období použije.
8. Pohľadávky v cudzej mene
Pohľadávky vyjadrené v cudzej mene (to isté platí aj pre záväzky vyjadrené v cudzej mene) je účtovná jednotka povinná účtovať v domácej aj cudzej mene a prepočíta ich na domácu menu kurzom vyhláseným ECB alebo NBS ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu alebo ku dňu zostavenia účtovnej závierky, alebo k inému dňu, ak to ustanovuje osobitný predpis.
Pohľadávka zaniká najčastejšie jej inkasom (príjem úhrady) v hotovosti, na devízový účet, na bankový účet vedený v domácej mene, postúpením alebo zápočtom. Pokiaľ sa pohľadávka neuspokojí v dobe splatnosti, má veriteľ právo požadovať úroky z omeškania, ktoré sa tiež ocenia v cudzej mene.
Pri inkase pohľadávky v hotovosti alebo na devízový bankový účet sa cudzia mena prepočíta na domácu menu kurzom ECB alebo NBS vyhláseným ku dňu pred uskutočnením účtovného prípadu – inkasa pohľadávky. Rozdiel, ktorý vznikne pri inkase pohľadávky, sa zaúčtuje na výsledkové účty 563 – Kurzové straty a 663 – Kurzové zisky podľa povahy kurzového rozdielu so súvzťažným zápisom na účte 311 – Odberatelia.
Zostatok pohľadávok v cudzej mene k poslednému dňu účtovného obdobia sa prepočíta kurzom vyhláseným ECB alebo NBS k rovnakému dátumu a vzniknutý kurzový rozdiel sa zaúčtuje na ťarchu účtu (MD) 563 – Kurzové straty alebo v prospech účtu (D) 663 – Kurzové zisky podľa povahy rozdielu so súvzťažným zápisom na účte 311 – Odberatelia.
PRÍKLAD č. 13: Inkaso pohľadávky na účte zriadenom v zahraničnej mene
Účtovná jednotka dňa 28. 3. predala tovar do zahraničia a vystavila faktúru v sume za 100 000 CZK. V uvedený deň zaúčtovala pohľadávku v cudzej mene 100 000 CZK ocenenú kurzom ECB 27,225 CZK/EUR predo dňom uskutočnenia účtovného prípadu (dodávka bola splnená dňa 28. 3., t. j. dňom prevzatia dopravcom). Suma pohľadávky bola splnená dňa 31. 3., prijatá na devízový účet a prepočítaná kurzom ECB 27,388 CZK/EUR (kurz 30. 3.).
Účtovné súvzťažnosti
| Výpočet
| MD / D
|
1. Zaúčtovanie vzniku pohľadávky voči zahraničnému odberateľovi za predaný tovar 28. 3. (kurz ECB 27. 3.)
| 100 000 CZK : 27,225 = 3 673,10 EUR
| 311 / 604
|
2. Inkaso pohľadávky na devízový účet 31. 3.
| 100 000 CZK : 27,388 = 3 651,23 EUR
| 221 / 311
|
3. Zaúčtovanie kurzového rozdielu
| 3 673,10 EUR - 3 651,23 EUR = 21,87 EUR
| 563 / 311
|
Kurzová strata: v deň inkasa pohľadávky účtovná jednotka obdržala menšiu sumu v eurách, než bola vypočítaná v deň vzniku pohľadávky.
PRÍKLAD č. 14: Inkaso pohľadávky v hotovosti
Účtovná jednotka dňa 28. 3. predala tovar do zahraničia a vystavila faktúru v sume za 100 000 CZK. V uvedený deň zaúčtovala pohľadávku v cudzej mene 100 000 CZK ocenenú kurzom ECB 27,225 CZK/EUR predo dňom uskutočnenia účtovného prípadu (dodávka bola splnená dňa 28. 3., t. j. dňom prevzatia dopravcom). Suma pohľadávky bola splnená dňa 31. 3., prijatá v hotovosti do valutovej pokladnice a prepočítaná kurzom ECB 27,388 CZK/EUR (kurz 30. 3.).
Účtovné súvzťažnosti
| Výpočet
| MD / D
|
1. Zaúčtovanie vzniku pohľadávky voči zahraničnému odberateľovi za predaný tovar 28. 3.
| 100 000 CZK : 27,225 = 3 673,10 EUR
| 311 / 604
|
2. Inkaso pohľadávky do pokladnice 31. 3.
| 100 000 CZK : 27,388 = 3 651,23 EUR
| 211 / 311
|
3. Zaúčtovanie kurzového rozdielu – strata
| 3 673,10 - 3 651,23 = 21,87 EUR
| 563 / 311
|
Účtovné súvzťažnosti pri inkase pohľadávky v hotovosti sú rovnaké ako pri inkase pohľadávky na devízový účet (príjem úhrady na devízový účet).
PRÍKLAD č. 15: Inkaso pohľadávky na bežný účet
Účtovná jednotka dňa 28. 3. predala tovar do zahraničia a vystavila faktúru v sume za 100 000 CZK. V uvedený deň zaúčtovala pohľadávku v cudzej mene 100 000 CZK ocenenú kurzom ECB 27,225 CZK/EUR vyhláseným deň pred uskutočnením účtovného prípadu (dodávka bola splnená dňa 28. 3., t. j. dňom prevzatia dopravcom). Suma pohľadávky bola splnená dňa 31. 3., prijatá na účet vedený v eurách a prepočítaná kurzom komerčnej banky 27,500 CZK/EUR.
Účtovné súvzťažnosti
| Výpočet
| MD / D
|
1. Zaúčtovanie vzniku pohľadávky voči zahraničnému odberateľovi za predaný tovar 28. 3.
| 100 000 CZK : 27,225 = 3 673,10 EUR
| 311 / 604
|
2. Inkaso pohľadávky na bežný účet vedený v eurách 31. 3.
| 100 000 CZK : 27,500 = 3 636,36 EUR
| 221 / 311
|
3. Zaúčtovanie kurzového rozdielu
| 3 673,10 - 3 636,36 = 36,74 EUR
| 563 / 311
|
V deň inkasa pohľadávky účtovná jednotka obdržala väčšiu sumu v eurách, ako bol výpočet pri jej vzniku.
8.1 Prepočet zostatku účtu pohľadávok ku dňu zostavenia účtovnej závierky
Ak by inkaso pohľadávky nebolo do konca účtovného obdobia prijaté, či už na devízový účet, v hotovosti alebo na bežný korunový účet vedený v eurách, účtovná jednotka musí vykonať prepočet zostatku pohľadávky ku dňu zostavenia účtovnej závierky, a to kurzom ECB alebo NBS vyhláseným v tento deň.
Podľa § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítava účtovná jednotka na menu euro kurzom vyhláseným ECB alebo NBS ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. To znamená, že aj zostatok účtu pohľadávok musí účtovná jednotka prepočítať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, kurzom ECB alebo NBS vyhláseným v tento deň a vzniknutý kurzový rozdiel zaúčtuje na ťarchu účtu 563 – Kurzové rozdiely alebo v prospech účtu 663 – Kurzové zisky podľa povahy rozdielu so súvzťažným zápisom na účte 311 – Odberatelia.
PRÍKLAD č. 16: Prepočet zostatku účtu pohľadávok ku dňu zostavenia účtovnej závierky
Účtovná jednotka dňa 28. 3. predala tovar do zahraničia a vystavila faktúru v sume za 100 000 CZK. V uvedený deň zaúčtovala pohľadávku v cudzej mene 100 000 CZK ocenenú kurzom ECB 27,225 CZK/EUR vyhláseným deň pred uskutočnením účtovného prípadu (dodávka bola splnená dňa 28. 3., t. j. dňom prevzatia dopravcom). Do konca účtovného obdobia, t. j. do 31. 12. bežného roka (účtovným obdobím je rok), odberateľ pohľadávku neuhradil, účtovná jednotka musí vykonať prepočet, napr. kurz ECB 31. 12. je vo výške 27,50 CZK/EUR. Účtovná jednotka musí vykonať prepočet zostatku účtu pohľadávky, vypočítať a zaúčtovať kurzový rozdiel.
Účtovné súvzťažnosti
| Výpočet
| MD / D
|
1. Zaúčtovanie vzniku pohľadávky voči zahraničnému odberateľovi za predaný tovar 28. 3.
| 100 000 CZK : 27,225 = 3 673,10 EUR
| 311 / 604
|
2. Prepočet zostatku účtu pohľadávky k 31. 12. bežného účtovného obdobia:
výška pohľadávky pri vzniku – výška pohľ. ku dňu zostavenia účt. závierky
| 100 000 CZK : 27,500 = 3 636,36 EUR
3 673,10 - 3 636,36 = 36,74 EUR
| 563 / 311
|
8.2 Opravné položky k pohľadávkam v cudzej mene
Podľa § 4 ods. 7 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách meny euro. V prípade základného imania, pohľadávok a záväzkov, podielov, cenných papierov, derivátov, cenín a peňažných prostriedkov, ak sú vyjadrené v cudzej mene, je účtovná jednotka povinná účtovať v mene euro aj v cudzej mene – táto povinnosť platí aj pri opravných položkách, rezervách a technických rezervách, ak majetok a záväzky, ktorých sa týkajú, sú vyjadrené v cudzej mene.
Z uvedeného vyplýva, že ak je pohľadávka v cudzej mene a účtovnej jednotke vznikne povinnosť vytvoriť opravnú položku k tejto pohľadávke, musí byť aj táto opravná položka zaúčtovaná v cudzej mene.
Podľa § 18 Postupov účtovania v podvojnom účtovníctve pre podnikateľov opravná položka sa tvorí na základe zásady opatrnosti, ak je opodstatnené predpokladať, že nastalo zníženie hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve. Predpoklad zníženia hodnoty majetku je opodstatnený, ak nastala skutočnosť, ktorá je dôvodom na odhad zníženia budúcich ekonomických úžitkov z tohto majetku. Opravná položka sa účtuje v sume opodstatneného predpokladu zníženia hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve.
Opravná položka sa tvorí najmä k pohľadávke, pri ktorej je opodstatnené predpokladať, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, k spornej pohľadávke voči dlžníkovi, s ktorým sa vedie spor o jej uznanie. Opravná položka má len prechodný, nemá trvalý charakter.
Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa posudzuje opodstatnenosť účtovania tvorby opravnej položky a trvania opodstatnenosti existencie a sumy už vytvorenej opravnej položky k majetku.
Tvorba opravnej položky k pohľadávkam sa účtuje na ťarchu účtu 547 – Tvorba a zúčtovanie opravnej položky k pohľadávkam so súvzťažným zápisom v prospech účtu 391 – Opravné položky k pohľadávkam.
PRÍKLAD č. 17:
Účtovná jednotka dňa 28. 3. predala tovar do zahraničia a vystavila faktúru v sume za 100 000 CZK. V uvedený deň zaúčtovala pohľadávku v cudzej mene 100 000 CZK ocenenú kurzom ECB 27,225 CZK/EUR vyhláseným v deň pred uskutočnením účtovného prípadu (dodávka bola splnená dňa 28. 3., t. j. dňom prevzatia dopravcom). Do konca účtovného obdobia, t. j. do 31. 12. bežného roka (účtovným obdobím je rok), odberateľ pohľadávku neuhradil, kurz ECB 31. 12. je napr. vo výške 27,50 CZK/EUR. Účtovná jednotka musí vykonať prepočet zostatku účtu pohľadávky, vypočítať a zaúčtovať kurzový rozdiel.
Keďže pohľadávka nebola uhradená a hrozí, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, musí účtovná jednotka zaúčtovať k tejto pohľadávke opravnú položku. Opravnú položku zaúčtuje napr. vo výške 100 % z menovitej hodnoty pohľadávky.
Účtovné súvzťažnosti
| Výpočet
| MD / D
|
1. Zaúčtovanie vzniku pohľadávky voči zahraničnému odberateľovi za predaný tovar 28. 3.
| 100 000 CZK : 27,225 = 3 673,10 EUR
| 311 / 604
|
2. Prepočet zostatku účtu pohľadávky k 31. 12. bežného účtovného obdobia
Výška pohľadávky pri vzniku – výška pohľadávky ku dňu zostavenia účtovnej závierky
| 100 000 CZK : 27,500 = 3 636,36 EUR
3 673,10 - 3 636,36 = 36,74 EUR
| 563 / 311
|
3. Tvorba opravnej položky k pohľadávke vo výške 100 % menovitej hodnoty pohľadávky ku dňu zostavenia účtovnej závierky, t. j. k 31. 12. Vytvorenú opravnú položku účtovná jednotka prepočíta kurzom ECB zo dňa 31. 12.
| 100 000 CZK : 27,500 = 3 636,36 EUR
| 547 / 391
|
Ak by pohľadávka nebola uhradená ani budúci rok k 31. 12. 2010, tak budeme kurzom ECB prepočítavať ako pohľadávku, tak aj opravnú položku.
8.3 Zápočet pohľadávok v cudzej mene
Aj pri zápočte pohľadávok v cudzej mene dochádza k vzniku kurzových rozdielov, pokiaľ medzi vznikom pohľadávok a ich započítaním je určité časové obdobie, teda vznik pohľadávky bol prepočítaný iným kurzom ako kurz zo dňa započítania pohľadávok aj záväzkov.
Aj keď sa hovorí o započítaní pohľadávky, v skutočnosti dochádza k zápočtu pohľadávky a záväzku, ktorý má účtovná jednotka voči inej účtovnej jednotke.
Základná úprava zápočtu pohľadávok a záväzkov v našom právnom systéme je upravená v § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka.
Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
Pri započítaní pohľadávok a záväzkov so zahraničnými obchodnými partnermi je potrebné vychádzať zo zmluvy, prípadne z medzinárodných právnych predpisov upravujúcich danú problematiku.
PRÍKLAD č. 18:
Účtovná jednotka má vo svojom účtovníctve pohľadávku za predaj do zahraničia na účte 311 z 25. 2. výške 100 000 CZK. Kurz ECB CZK pri vzniku pohľadávky bol vo výške 27 CZK/EUR. Od toho istého zahraničného partnera účtovná jednotka obdržala materiál, z ktorého jej dňa 15. 3. vznikol záväzok vo výške 80 000 CZK, ktorý bol zaúčtovaný na účte 321, kurz pri vzniku záväzku bol 28 CZK/EUR. Účtovné jednotky sa medzi sebou dohodli, že si vzájomné pohľadávky započítajú, a to vo výške 80 000 CZK. Zápočet sa uskutočnil dňa 29. 3., kurz ECB v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu bol 29 CZK/EUR.
Údaje potrebné k započítaniu:
• 25. 2. pohľadávka na účte 311
| 100 000 CZK : 27 = 3 703,70 EUR
|
• 15. 3. záväzok na účte 321
| 80 000 CZK : 28 = 2 857,14 EUR
|
• 29. 3. zápočet pohľadávky so záväzkom
| 80 000 CZK : 29 = 2 758,62 EUR
|
Výpočet kurzového rozdielu zo zápočtu na účte 311 – suma, ktorá sa započíta:
80 000 CZK : 27 = 2 962,96 EUR (kurz pri vzniku pohľadávky)
80 000 CZK : 29 = 2 758,62 EUR (kurz zo dňa započítania)
204,34 EUR – strata
Výpočet kurzového rozdielu zo zápočtu na účte 321 – suma, ktorá sa započíta:
80 000 CZK : 28 = 2 857,14 EUR (kurz pri vzniku záväzku)
80 000 CZK : 29 = 2 758,62 EUR (kurz zo dňa započítania)
98,52 EUR – zisk
Suma, ktorá sa započíta, je 2 758,62 eura, čím na účte 321 vznikne kurzový zisk vo výške 98,52 eura a na účte 311 vznikla kurzová strata 204,34 eura + zostatok z faktúry 20 000 eur.
Účtovné súvzťažnosti
| CZK
| EUR
| MD / D
|
1. Zápočet pohľadávky so záväzkom
| 80 000
| 2 758,62
| 321 / 311
|
2. Kurzová strata z účtu 311
|
| 204,34
| 563 / 311
|
3. Kurzový zisk z účtu 321
|
| 98,52
| 321 / 663
|
Nezapočítanú časť pohľadávky vo výške 20 000 CZK zahraničný odberateľ účtovnej jednotke doplatí v hotovosti, napr. 1. 4., kurz v tento deň bude 26 CZK/EUR.
20 000 : 27 = 740,74 EUR
| kurz pri vzniku pohľadávky
|
20 000 : 26 = 769,23 EUR
| kurz pri inkase pohľadávky
|
28,49 EUR
| kurzový zisk
|
Účtovná jednotka zinkasovala po prepočte na eurá vyššiu sumu o 28,49 eura, čím jej vznikne kurzový zisk.
Účtovné súvzťažnosti
| CZK
| EUR
| MD / D
|
4. Inkaso pohľadávky v hotovosti
| 20 000
| 769,23
| 211 / 311
|
5. Kurzový zisk
|
| 28,49
| 311 / 663
|
8.4 Vklad pohľadávky v cudzej mene do obchodnej spoločnosti
Aj pri vklade pohľadávky do obchodnej spoločnosti (nepeňažné splatenie vkladu) vznikne kurzový rozdiel, a to z dôvodu rozdielu medzi ocenením pohľadávky v účtovníctve a ocenením kurzom ECB alebo NBS ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu, ktorým je deň vkladu do obchodnej spoločnosti.
Podľa § 24 ods. 2 písm. b) Postupov účtovania v podvojnom účtovníctve kurzové rozdiely nevznikajú pri splácaní peňažných vkladov od spoločníka do obchodných spoločností a družstiev, rozdiel sa účtuje ako pohľadávka alebo ako záväzok voči zakladateľovi. To znamená, že ak splácanie vkladu bude v nepeňažnej forme, kurzový rozdiel sa bude účtovať bežným spôsobom a bude vznikať.
PRÍKLAD č. 19:
Účtovné súvzťažnosti
| MD / D
|
1. Upísanie alebo nákup akcií vyjadrených v cudzej mene prepočítané na eurá kurzom ECB ku dňu upísania alebo nákupu akcií, 15. 3. vo výške 20 000 CZK, kurz 26,6 CZK/EUR
výpočet: 20 000 : 26,6 = 751,88 EUR
| 043 / 367
|
2. Splatenie záväzku z upísaných alebo kúpených akcií – pohľadávka v cudzej mene vo výške 20 000 EUR dňa 20. 3., kurz 26,62 CZK/EUR
výpočet: 20 000 : 26,62 = 751,31 EUR
| 367 / 311
|
3. Zúčtovanie kurzového rozdielu na účte pohľadávky, pohľadávka bola ocenená v účtovníctve v deň svojho vzniku vo výške 20 000 CZK dňa 12. 3., kurz 27,01 CZK/EUR
výpočet: 20 000 : 27,01 = 740,47 EUR
(rozdiel medzi hodnotou pohľadávky prepočítanou pri splatení vkladu a jej účtovnou hodnotou)
výpočet: 751,31 - 740,47 = 10,84 EUR – kurzový zisk
| 311 / 663
|
4. Zúčtovanie kurzového rozdielu z účtu 367, účtovná hodnota pri upísaní akcií alebo pri kúpe akcií je vo výške 751,88 EUR, hodnota účtu 367 v deň splatenia vkladu je vo výške 751,31 EUR, rozdiel vo výške 0,57 EUR predstavuje kurzový zisk
| 367 / 663
|
5. Prevod akcií v obstarávacej cene do majetku, účtované v eurách aj v cudzej mene 20 000 CZK / 751,88 EUR
| 06x / 043
|
9. Záväzky v cudzej mene
Záväzky vyjadrené v cudzej mene je účtovná jednotka povinná účtovať v slovenskej mene – v eurách, aj v cudzej mene a prepočítava ich na menu euro kurzom vyhláseným ECB alebo NBS v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu alebo ku dňu zostavenia účtovnej závierky, alebo k inému dňu, ak to ustanovuje osobitný predpis.
Úhrada záväzku v cudzej mene sa prepočítava na menu euro, a to:
a) kurzom komerčnej banky podľa výpisu z bankového účtu, ak bol zaplatený z bežného bankového účtu vedeného v eurách alebo bankového úveru vedeného v eurách,
b) kurzom ECB alebo NBS vyhláseným predo dňom zaplatenia záväzku, ak bol zaplatený z devízového účtu,
c) kurzom účtovného ocenenia peňažných prostriedkov cudzej meny v hotovosti z valutovej pokladnice pre výdaj cudzej meny (komerčný kurz, ak bol príjem ocenený v komerčnom kurze a výdavok sa uskutoční v rovnaký deň, kurz ECB alebo NBS, priemerný kurz alebo FIFO).
Rozdiel, ktorý vznikne pri úhrade záväzku, sa zaúčtuje na výsledkové účty 563 – Kurzové straty alebo 663 – Kurzové zisky podľa povahy kurzového rozdielu so súvzťažným zápisom na účte 321 – Dodávatelia.
Zostatok záväzkov v cudzej mene ku dňu zostavenia účtovnej závierky sa prepočíta kurzom ECB alebo NBS vyhláseným k rovnakému dátumu a vzniknutý kurzový rozdiel sa zaúčtuje na výsledkové účty 563 – Kurzové straty alebo 663 – Kurzové zisky podľa povahy rozdielu.
Záväzok vyjadrený v cudzej mene zaniká jeho uhradením z bežného bankového účtu vedeného v eurách, z devízového účtu alebo v hotovosti z valutovej pokladnice, vzájomným započítaním, prípadne prevzatím inou účtovnou jednotkou.
10. Preddavky v cudzej mene
Poskytnuté preddavky, ale aj prijaté preddavky, ak sú poskytnuté v cudzej mene, sa podľa § 4 ods. 7 zákona o účtovníctve účtujú na príslušnom účte v eurách aj v cudzej mene.
Poskytnutý preddavok v cudzej mene sa prepočíta na menu euro:
a) kurzom ECB alebo NBS, ak bol poskytnutý z devízového účtu,
b) kurzom účtovného ocenenia peňažných prostriedkov cudzej meny v hotovosti z valutovej pokladnice pre výdaj cudzej meny (komerčný kurz, ak bol príjem ocenený v komerčnom kurze a výdavok sa uskutoční v rovnaký deň, kurz ECB alebo NBS, priemerný kurz alebo metóda FIFO),
c) komerčným kurzom, ak bol poskytnutý z bežného účtu vedeného v eurách.
Prijatý preddavok v cudzej mene sa prepočíta na menu euro:
a) kurzom ECB alebo NBS, ak bol preddavok prijatý na devízový účet alebo v hotovosti do valutovej pokladnice,
b) komerčným kurzom, ak bol prijatý na bežný účet vedený v eurách.
Na účtoch poskytnutých alebo prijatých preddavkov kurzové rozdiely nevznikajú, a to z toho dôvodu, že poskytnuté preddavky sa neinkasujú, ale zaúčtovávajú, teda pri zúčtovaní preddavkov nedochádza k pohybu peňažných prostriedkov, a preto nie je dôvod na vznik kurzových rozdielov.
Poskytnuté preddavky sa účtujú na týchto účtoch:
051 – Poskytnuté preddavky na dlhodobý nehmotný majetok
052 – Poskytnuté preddavky na dlhodobý hmotný majetok
053 – Poskytnuté preddavky na dlhodobý finančný majetok
314 – Poskytnuté preddavky
324 – Prijaté preddavky
Rovnako sa posudzujú aj preddavky poskytnuté zamestnancom, prípadne spoločníkom alebo konateľom, napr. na zahraničnú služobnú cestu, prípadne na drobný nákup a pod.
Podľa § 24 ods. 6 zákona o účtovníctve ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa na zostatky prijatých alebo poskytnutých preddavkov nepoužije § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve, ale zostanú ocenené v historickom kurze, teda v kurze, v akom boli ocenené pri svojom vzniku. Tento novelizovaný paragraf je platný od 1. 1. 2008 a prvýkrát bol použitý pre účtovnú závierku za rok 2008.
Vrátenie preddavku v cudzej mene
Ak by došlo k vráteniu poskytnutého preddavku, z jeho vrátenia sa bude kurzový rozdiel účtovať, pretože vrátením preddavku dôjde k pohybu peňažných prostriedkov.
11. Obstaranie dlhodobého hmotného a nehmotného majetku v zahraničnej mene
Podľa § 34 ods. 1 Postupov účtovania v podvojnom účtovníctve súčasťou nákladov súvisiacich s obstaraním dlhodobého nehmotného majetku nie sú kurzové rozdiely, teda sa na účte 041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku neúčtujú. Rovnako aj pri obstaraní dlhodobého hmotného majetku podľa § 35 ods. 2 písm. g) Postupov účtovania na účte 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa neúčtujú a súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku nie sú kurzové rozdiely. To znamená, že kurzové rozdiely pri obstaraní dlhodobého majetku sa neúčtujú do obstarávacej ceny, ale priamo do nákladov.
12. Základné imanie vyjadrené v cudzej mene
Podľa § 24 ods. 2 Postupov účtovania v podvojnom účtovníctve kurzové rozdiely nevznikajú pri splácaní peňažných vkladov od spoločníka do obchodných spoločností a družstiev, rozdiel sa účtuje ako pohľadávka alebo ako záväzok voči vkladateľovi.
Na základe uvedeného potom pri prepočte vkladov do základného imania akciovej spoločnosti možno postupovať nasledovne:
1. Vznik pohľadávky na účte 353 – Pohľadávky za upísané vlastné imanie z dôvodu upísania vkladu do základného imania sa prepočíta kurzom ECB alebo NBS vyhláseným predo dňom uskutočnenia účtovného prípadu (kurz ECB alebo NBS zo dňa upísania vkladu do základného imania)
Účtovný predpis MD 353 / D 411
2. Rozdiel vzniknutý z prepočtu splácania vkladu spoločníkmi sa nebude účtovať na účtoch 563 alebo 663, ale ako pohľadávka alebo ako záväzok voči spoločníkovi:
a) ako pohľadávka voči spoločníkovi (kurzová strata),
b) ako záväzok voči spoločníkovi (kurzový zisk) ku dňu inkasa vkladu.
Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa kurzové rozdiely z ocenenia pohľadávky za upísané vlastné imanie na účte 353 – Pohľadávky za upísané vlastné imanie nezisťujú a neúčtujú. Rovnako sa postupuje aj pri základnom imaní, ak je vyjadrené na účte 411 – Základné imanie v cudzej mene aj v mene euro, tzn., že prepočet základného imania v cudzej mene sa ku dňu zostavenia účtovnej závierky nevykonáva a kurzové rozdiely sa neúčtujú.
PRÍKLAD č. 20:
Peňažný vklad v cudzej mene do tuzemskej obchodnej spoločnosti vo výške 10 000 USD účtovná jednotka splatila v peňažnej forme. Ku dňu upísania vkladu dňa 24. 4. bol kurz 1,3 USD/EUR. Peňažný vklad bol splatený z devízového účtu dňa 29. 4., kurz ECB v deň predchádzajúci deň uskutočnenia účtovného prípadu bol vo výške 1,2 USD/EUR. V ten istý deň bol vklad pripísaný na devízový účet prijímateľa vkladu (tuzemská obchodná spoločnosť).
Účtovanie u poskytovateľa vkladu:
Účtovný prípad
| USD
| EUR
| MD / D
|
1. Upísanie vkladu
| 10 000
| 7 692,31
| 043 / 367
|
2. Splatenie vkladu z devízového účtu 10 000 USD
| 10 000
| 8 333,33
| 367 / 221
|
3. Kurzový rozdiel (29. 4. – 1,2)
|
| 641,02
| 355 / 367
|
4. Úhrada kurzového rozdielu spoločníkom
|
| 641,02
| 221 / 355
|
Účtovanie u prijímateľa vkladu:
Účtovný prípad
| USD
| EUR
| MD / D
|
1. Upísanie vkladu
| 10 000
| 7 692,31
| 353 / 411
|
2. Príjem vkladu na devízový účet
| 10 000
| 8 333,33
| 221 / 353
|
3. Kurzový rozdiel
|
| 641,02
| 353 / 365
|
4. Úhrada kurzového rozdielu
|
| 641,02
| 365 / 221
|
13. Oceňovacie rozdiely z kapitálových účastín
Majetok vkladaný do ZI bude ocenený znalcom napr. na hodnotu 37 400 eur. Pre účely vkladu do ZI sa započíta hodnota 31 900 eur. Premietne sa účtovne tento rozdiel medzi znaleckou hodnotou a hodnotou započítanou do účtovníctva obce ako zakladateľa novej s. r. o.? Ako sa zaúčtuje navýšenie – prírastok do ZI novej s. r. o. v podobe takto štruktúrovaného nepeňažného vkladu na základe výpisu z OR, a to v hodnote započítanej pre účely vkladu do základného imania?
Oceňovacie rozdiely z kapitálových účastín vznikajú v účtovníctve účtovnej jednotky ako kladný alebo záporný rozdiel medzi uznaným ocenením a účtovným ocenením nepeňažného (vecného) vkladu do obchodnej spoločnosti alebo družstva. Tieto oceňovacie rozdiely sa v účtovníctve účtujú prostredníctvom účtu 415 – Oceňovacie rozdiely z kapitálových účastín.
Z účtovného hľadiska oceňovacie rozdiely v čase ich vzniku neovplyvňujú výsledok hospodárenia účtovnej jednotky, ale po celú dobu držby majetku, ku ktorému sa účtujú, či už vo forme cenného papiera alebo podielu, ovplyvňujú hodnotu vlastného imania účtovnej jednotky, ktorú buď zvyšujú, alebo znižujú podľa charakteru oceňovacieho rozdielu. Do nákladov alebo do výnosov sa oceňovacie rozdiely účtujú až pri predaji alebo inom úbytku majetku, čo znamená, že spolu s úbytkom majetku sa zaúčtuje aj príslušný oceňovací rozdiel na ťarchu účtu 568 alebo v prospech účtu 668.
Podľa Postupov účtovania v podvojnom účtovníctve, sa v tomto prípade postupuje nasledovne:
Účtovanie u vkladateľa
| MD
| D
|
1. Záväzok vo výške zostatkovej ceny vloženého majetku
| 367
| 08x
|
2. Vyradenie majetku v obstarávacej cene
| 08x
| 02x
|
3. Rozdiel medzi zostatkovou cenou vloženého majetku a uznanou cenou nepeňažného vkladu
|
| |
ak je zostatková cena majetku nižšia
| 367
| 415
|
ak je zostatková cena majetku vyššia
| 415
| 367
|
Účtovanie u nadobúdateľa
| MD
| D
|
1. Prevzatý hmotný majetok ako nepeňažný vklad do základného imania ocenený v cene uznanej na základe výpisu z obchodného registra (v reálnej hodnote)
| 02x
| 353
|
Zákon o dani z príjmov daňové vysporiadanie oceňovacích rozdielov z kapitálových účastín rieši v § 17 ods. 19.
Podľa tohto ustanovenia súčasťou základu dane nie sú tieto oceňovacie rozdiely z kapitálových účastín, ak sa vzťahujú na vložený majetok. Nadobúdateľ vkladu daňovo odpisuje tento majetok z daňovej zostatkovej ceny určenej podľa § 25 ods. 1 písm. f) alebo § 25 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov, t. j. z obstarávacej ceny v čase nadobudnutia majetku u vkladateľa, ak ide o majetok doposiaľ neodpisovaný.
To znamená, že ocenenie majetku pre účely vkladu do obchodnej spoločnosti alebo družstva na základe vypracovaného znaleckého posudku je dôležité len z účtovného hľadiska, na účely zákona o dani z príjmov nie je akceptované.
V jednoduchom účtovníctve sa v priebehu účtovného obdobia kurzové rozdiely v peňažnom denníku neúčtujú. Podľa Postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve sa kurzové rozdiely podľa § 21 ods. 2 účtujú ako posledné položky pred vyčíslením súčtov príjmov a výdavkov v hotovosti a na účtoch v banke, t. j. ešte pred zaúčtovaním uzávierkových účtovných operácií (§ 4 ods. 4).
Kurzový rozdiel vznikne pri prepočte peňažných prostriedkov v pokladničnej knihe v cudzej mene a knihe účet v banke v cudzej mene platným kurzom ECB alebo NBS, vyhláseným ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Z týchto účtovných kníh zistí účtovná jednotka stav, prírastky a úbytky ocenené kurzom ECB alebo NBS. Z tých istých kníh zistí aj zostatok peňažných prostriedkov v cudzej mene. Pri prepočte vznikne buď kurzový zisk, alebo kurzová strata.
O kurzový zisk ide v prípade, ak je stav peňažných prostriedkov v mene euro zaúčtovaný v účtovníctve nižší ako stav peňažných prostriedkov v cudzej mene po prepočte. Kurzová strata vznikne, ak je stav peňažných prostriedkov v mene euro zaúčtovaný v účtovníctve vyšší ako stav peňažných prostriedkov v cudzej mene po prepočte.
Kurzový zisk sa zaúčtuje do peňažného denníka na základe interného účtovného dokladu ako príjem ovplyvňujúci základ dane v ďalšom členení ostatné príjmy. Kurzová strata sa zaúčtuje do peňažného denníka na základe interného účtovného dokladu ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v ďalšom členení prevádzková réžia. Je to len v prípade prepočtu cudzej meny k 31. 12. na bankovom účte a v pokladnici. Počas roka sa o kurzových rozdieloch neúčtuje v jednoduchom účtovníctve.
14.1 Majetok a záväzky v cudzej mene
Majetok a záväzky v cudzej mene prepočítava účtovná jednotka na eurá kurzom vyhláseným ECB alebo NBS:
- ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu,
- ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
Kurz ECB alebo NBS je pomer eur k cudzej mene, ktorý denne vyhlasuje ECB o 14,15 hod. alebo NBS, ak daný kurz tej-ktorej meny nevyhlasuje ECB. Deň uskutočnenia účtovného prípadu nie je možné stotožňovať s dňom vzniku daňovej povinnosti, ktorý je definovaný v zákone o dani z pridanej hodnoty.
PRÍKLAD č. 21:
Účtovná jednotka obchoduje so zahraničným partnerom, ktorému predáva textilné výrobky. Hospodárske operácie uskutočňuje cez bankový účet vedený v eurách. Dňa 14. 5. 2009 prijala úhradu za predaný tovar 50 243 CZK.
Účtovná jednotka zaúčtuje na základe výpisu z banky príjem peňažných prostriedkov na bankovom účte v sume 1 865 eur do príjmov ovplyvňujúcich základ dane ako predaj tovaru. Pri prepočte použije kurz ECB alebo NBS zo dňa 13. 5. 2009, 26,940 CZK/EUR (1 865 eur x 26,940 = 50 243). Účtovná jednotka bude účtovať príjem aj v knihe účet v banke vedenej v eurách, v ktorej sa účtuje aj v eurách, aj v českých korunách. Zároveň zaúčtuje úhradu pohľadávky v knihe pohľadávok. Prípadný kurzový rozdiel súvisiaci so vznikom pohľadávky a jej úhradou sa zaznamená v knihe pohľadávok len evidenčne.
Pri kúpe a predaji cudzej meny za eurá sa použije kurz, za ktorý boli tieto hodnoty nakúpené alebo predané, t. j. kurz komerčnej banky, ktorá tieto transakcie realizovala.
Kurz komerčnej banky je kurz predaja alebo nákupu cudzej meny, za ktorý komerčné banky predávajú finančné prostriedky v cudzej mene. Tieto kurzy nie sú identické s kurzom ECB alebo NBS. Každá komerčná banka vyhlasuje kurz v hodnotách nákup a predaj. Keď účtovná jednotka nakupuje peňažné prostriedky v cudzej mene, vtedy banka predáva a použije kurz predaj a opačne, keď predáva účtovná jednotka peňažné prostriedky v cudzej mene, vtedy banka nakupuje a použije ako prepočítací kurz nákup.
PRÍKLAD č. 22:
Dňa 29. 3. 2009 nakúpila podnikateľka v banke 500 USD, na ktoré si vybrala peniaze z pokladnice vedenej v eurách. V uvedený deň predávala banka za 1,3295 USD/EUR, t. j. celkom účtovala podnikateľke za nákup valút 376,08 eura.
Na základe dokladu z banky podnikateľka zaúčtovala v peňažnom denníku výber peňazí na nákup dolárov ako výdavok peňažných prostriedkov v hotovosti 376,08 eura, v ďalšom členení ako výdavok neovplyvňujúci základ dane. V pokladničnej knihe vedenej v eurách zaúčtovala výdavok 376,08 eura. Príjem nakúpených valút zaúčtovala v peňažnom denníku ako príjem peňažných prostriedkov v hotovosti 376,08 eura, v ďalšom členení ako príjem neovplyvňujúci základ dane. V pokladničnej knihe vedenej v dolároch zaúčtuje príjem 500 USD a zároveň príjem 376,08 eura.
Pri prevode peňažných prostriedkov z účtu zriadeného v cudzej mene na účet zriadený v slovenskej mene – eurách a z účtu zriadeného v eurách na účet zriadený v cudzej mene sa rovnako použije kurz komerčnej banky. V tomto prípade kurzové rozdiely nevznikajú.
PRÍKLAD č. 23:
Podnikateľ previedol dňa 29. 3. 2009 zo svojho devízového účtu vedeného v USD 1 000 USD na svoj bežný bankový účet vedený v eurách. Banka pri prevode použila kurz 1,5 USD/EUR a na bežný účet podnikateľa pripísala 666,67 eura. Ako bude podnikateľ účtovať prevod? Bude sa táto hospodárska operácia vysporadúvať aj v rámci uzávierkových účtovných operácií?
Pri prevode peňažných prostriedkov z devízového účtu na účet zriadený v eurách sa použije kurz, za ktorý boli tieto hodnoty nakúpené alebo predané, t. j. kurz komerčnej banky, ktorý použila pri prevode. Prevod devíz na bežný bankový účet sa zaúčtuje v peňažnom denníku v eurách a v knihách účet v banke v eurách a v cudzej mene. Pri účtovaní v peňažnom denníku treba použiť účet priebežných položiek. Na uzávierkové účtovné operácie tento prevod už nebude mať vplyv. K 31. 12. sa stav na devízovom účte prepočíta kurzom ECB alebo NBS platným v tento deň a prípadný kurzový rozdiel sa zaúčtuje do peňažného denníka ako daňový príjem, resp. daňový výdavok.
PRÍKLAD č. 24:
Účtovná jednotka fakturovala za predaný tovar 800 USD. Úhrada bola uskutočnená na jej účet vedený v eurách. Dňa 29. 3. 2009 bolo na účet prevedených 533,34 eura.
Účtovná jednotka zaúčtuje na základe výpisu z banky v peňažnom denníku príjem peňažných prostriedkov 533,34 eura do príjmov ovplyvňujúcich základ dane ako predaj tovaru. Keďže úhrada bola uskutočnená na účet vedený v eurách, účtovná jednotka už žiadny ďalší prepočet nerobí, ale príjem zaúčtuje v tej sume, v akej ho komerčná banka, v ktorej má vedený účet, realizovala.
PRÍKLAD č. 25:
Podnikateľ má v komerčnej banke vedený účet v českých korunách. Súrne potrebuje hotovosť v eurách, ktorú si vybral z uvedeného účtu. Banka realizovala výber kurzom 27,225 CZK/EUR. Je potrebné prepočítavať aj kurzom ECB alebo NBS?
Pri uvedenej transakcii došlo k predaju cudzej meny za menu euro, pri ktorom sa podľa § 24 ods. 3 zákona o účtovníctve používa kurz, za ktorý boli tieto hodnoty predané. To znamená, že v tomto prípade sa na prepočet nebude kurz ECB alebo NBS používať. Bude použitý tzv. komerčný kurz.
PRÍKLAD č. 26:
Podnikateľ nakúpil v zmenárni 1 000 USD pri kurze 1,5 USD/EUR. Zmenárni zaplatil 666,67 eura. Okrem toho zaplatil aj bankový transakčný poplatok. Ako treba účtovať a aký kurz použiť?
Valuty boli obstarané nákupom v zmenárni. Pri tejto hospodárskej operácii sa rovnako uplatní § 24 ods. 3 zákona o účtovníctve, čo znamená, že pri prepočte na menu euro sa použije kurz zmenárne. Poplatok, ktorý bol zaplatený zmenárni, predstavuje pre podnikateľa samostatný daňový výdavok a zaúčtuje ho do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane ako prevádzkovú réžiu.
Účtovná jednotka je povinná pre peňažné prostriedky v cudzej mene otvoriť pokladničné knihy a účet v banke, a to pre každú menu zvlášť. V peňažnom denníku účtuje účtovná jednotka len v slovenskej mene – eurách, pričom v pokladničnej knihe a v knihe účet v banke sa účtuje v cudzej mene aj v slovenskej mene – eurách.
PRÍKLAD č. 27:
Firma prijala dňa 27. 4. 2009 čiastkovú úhradu faktúry v hotovosti za dodaný tovar v sume 6 500 CZK.
Príjem peňažných prostriedkov zaúčtuje v peňažnom denníku na základe príjmového pokladničného dokladu, na ktorom uvedie kurz ECB alebo NBS zo dňa 26. 4. 2009, teda 27,225 CZK/EUR, t. j. 238,75 eura do príjmov ovplyvňujúcich základ dane ako predaj tovaru. Príjem zaúčtuje v pokladničnej knihe pre české koruny, v ktorej sa účtuje aj v českých korunách, aj v eurách. V súlade so zákonom o účtovníctve je používaný kurz ECB dňa predchádzajúceho deň uskutočnenia účtovného prípadu.
Každý prírastok a úbytok cudzej meny sa účtuje na základe účtovného dokladu, ktorého podkladom je napríklad doklad zo zmenárne. K výpisu z bankového účtu nie je potrebné vystavovať ďalší účtovný doklad.
PRÍKLAD č. 28:
Podnikateľ dňa 27. 4. 2009 vybral zo svojho bankového účtu vedeného v cudzej mene 500 CZK ako preddavok na pracovnú cestu.
Podnikateľ zaúčtuje v peňažnom denníku na základe výpisu z banky výdavok peňažných prostriedkov z devízového účtu 18,37 eura do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane ako prevádzkovú réžiu. V knihe účet v banke pre českú korunu zaúčtuje výdavok 500 CZK a zároveň aj 18,37 eura. Pri prepočte použije kurz ECB alebo NBS zo dňa 26. 4. 2009 – 27,225 CZK/EUR. Pri zúčtovaní preddavku použije opäť kurz ECB alebo NBS dňa 26. 4. 2009.
Tento postup nadväzuje na § 24 ods. 6 zákona o účtovníctve, z ktorého vyplýva, že preddavky v cudzej mene, a to prijaté alebo poskytnuté, sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, neprepočítavajú kurzom NBS, ale sa ponechajú ocenené historickým kurzom. Táto novelizácia je účinná od 1. 1. 2008.
Nákup cudzej meny v hotovosti zaúčtuje účtovná jednotka v peňažnom denníku ako príjem peňažných prostriedkov v hotovosti v ďalšom členení ako príjem neovplyvňujúci základ dane. Pri predaji cudzej meny z valutovej pokladnice banke sa zaúčtuje v peňažnom denníku výdavok cudzej meny v hotovosti v ďalšom členení ako výdavok neovplyvňujúci základ dane. Obidve hospodárske operácie musí účtovná jednotka zaúčtovať okrem peňažného denníka aj v pokladničnej knihe.
Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v eurách okrem prípadov, keď má povinnosť účtovať v eurách a aj v cudzej mene. V jednoduchom účtovníctve k týmto prípadom patria najmä pohľadávky a záväzky, podiely, cenné papiere, ceniny a peňažné prostriedky.
PRÍKLAD č. 29:
Účtovná jednotka má v knihe pohľadávok evidované pohľadávky voči zahraničným odberateľom v úhrnnej výške 25 000 USD. Má prepočítať zostatok účtu kurzom NBS k 31. 12. 2009?
Účtovná jednotka je povinná ku dňu, ku ktorému uzatvára účtovné knihy (31. 12. 2009), prepočítať konečný stav pohľadávok v cudzej mene kurzom ECB vyhláseným k tomuto dňu. Kurzový rozdiel, ktorý vznikne prepočtom, zaúčtuje iba v knihe pohľadávok. V peňažnom denníku takýto kurzový rozdiel neúčtuje, z čoho vyplýva, že nemá vplyv na základ dane.
V jednoduchom účtovníctve sa v priebehu účtovného obdobia kurzové rozdiely neúčtujú v peňažnom denníku, ale účtujú sa až pri uzavieraní účtovných kníh.
Kurzové rozdiely z prepočtu peňažných prostriedkov v hotovosti a na účtoch v bankách z cudzej meny na menu euro kurzom ECB k závierkovému dňu sú daňovými príjmami, resp. daňovými výdavkami.
Kurzové rozdiely z ocenenia pohľadávok a záväzkov ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, nemajú vplyv na základ dane, s výnimkou kurzových rozdielov vzniknutých v nadväznosti na obstaranie dlhodobého majetku v cudzej mene, a to aj formou finančného lízingu.
Kurzové rozdiely v peňažnom denníku sa účtujú dvomi spôsobmi:
- ako posledné položky pred účtovaním uzávierkových účtovných operácií, t. j. kurzové rozdiely z prepočtu peňažných prostriedkov v hotovosti a na účtoch v bankách ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,
- ako uzávierkové účtovné operácie, t. j. kurzové rozdiely pri obstaraní dlhodobého majetku v cudzej mene alebo obstaraní dlhodobého hmotného majetku finančným lízingom v cudzej mene.
PRÍKLAD č. 30:
Účtovná jednotka má v pokladničnej knihe k 31. 12. 2009 zostatok v úhrnnej výške 200 CZK, t. j. 7,5 eura. Má prepočítať zostatok kurzom ECB k 31. 12. 2009?
Účtovná jednotka je povinná ku dňu, ku ktorému uzaviera účtovné knihy (31. 12. 2009), prepočítať konečný stav valutovej pokladnice kurzom ECB. Kurzový rozdiel sa zaúčtuje v pokladničnej knihe aj v peňažnom denníku s daňovým dosahom na základ dane.
Počiatočný stav, prírastky, úbytky a zostatok peňažných prostriedkov v cudzej mene, ocenené kurzom ECB, zistí účtovná jednotka z pokladničnej knihy v cudzej mene, ako aj z knihy účet v banke v cudzej mene. Pri prepočte vznikne buď kurzový zisk, alebo kurzová strata. Kurzový zisk vznikne, ak je pri prepočte stav peňazí v cudzej mene vyšší ako stav peňažných prostriedkov zaúčtovaný v eurách v účtovníctve. Kurzová strata vznikne, ak je pri prepočte stav peňazí v cudzej mene nižší ako stav peňažných prostriedkov v mene euro zaúčtovaný v účtovníctve.
PRÍKLAD č. 31:
Môže sa pri prepočte z cudzej meny na domácu menu použiť priemerný ročný kurz ECB alebo NBS?
Zákon o účtovníctve ani Postupy účtovania účtovným jednotkám použitie priemerného prepočítacieho kurzu nepovoľujú. Za určitých okolností to umožňuje zákon o dani z príjmov, napríklad pri príjmoch zo závislej činnosti zo zdrojov v zahraničí.
Pri prepočte dane pri úrokoch na účtoch v cudzej mene a vkladových listoch znejúcich na cudziu menu, z ktorých sa vyberá zrážková daň, sa použije kurz ECB v deň predchádzajúci pripísaniu úrokov.
14.2 Kurzové rozdiely pri finančnom prenájme
Ak účtovná jednotka uzavrela zmluvu o finančnom prenájme so zahraničnou lízingovou spoločnosťou, splátkový kalendár je vystavený v cudzej mene a rovnako aj jednotlivé splátky sú uhrádzané v cudzej mene.
V deň prevzatia majetku účtuje nájomca v knihe záväzkov a v knihe dlhodobého majetku záväzok z finančného prenájmu v ocenení rovnajúcom sa istine bez DPH. Ak je ocenenie majetku v cudzej mene, prepočíta sa ocenenie majetku, ako aj ocenenie záväzku z istiny na menu euro kurzom vyhláseným ECB, platným ku dňu predchádzajúcemu deň uskutočnenia účtovného prípadu, t. j. ku dňu prevzatia majetku nájomcom. Účtovné odpisy sa vypočítajú z ceny, v ktorej je majetok ocenený v účtovníctve, t. j. odpisový plán sa zostaví z ceny, v ktorej bol majetok zaradený do dlhodobého hmotného majetku.
V deň splatnosti dohodnutých platieb nájomca v knihe záväzkov účtuje záväzok vo výške splatného finančného nákladu a zároveň sa účtuje záväzok z DPH z časti istiny. Keďže je finančný náklad vyjadrený v cudzej mene, prepočíta sa kurzom ECB platným predo dňom splatnosti. V tento istý deň sa v peňažnom denníku zaúčtuje úhrada dohodnutej platby v mene euro, ktorá sa prepočíta kurzom ECB platným v deň predchádzajúci deň úhrady. Platba sa rozúčtuje na nedaňový výdavok vo výške istiny a DPH z úroku aj z istiny, ak je nárok na odpočítanie DPH a daňový výdavok vo výške finančného nákladu.
Kurzový rozdiel vznikajúci pri jednotlivých splátkach sa zaúčtuje knihe záväzkov. Suma odpisov, ktorá sa zahŕňa do daňových výdavkov, sa počas doby lízingu nemení, bude vyššia, resp. nižšia ako suma zahŕňaná pri jednotlivých splátkach do nedaňových výdavkov. Tento rozdiel sa zaúčtuje v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií, a to za každý rok, nie až na konci finančného prenájmu.
14.3 Kurzové rozdiely pri úhrade dlhodobého majetku v cudzej mene
Nákup dlhodobého hmotného majetku, ktorého úhrada je prevedená v cudzej mene, sa z hľadiska metodiky účtovníctva účtuje obdobným spôsobom ako pri obstaraní dlhodobého majetku, ktoré hradí účtovná jednotka v domácej mene euro. To znamená, že ak účtovná jednotka obstará dlhodobý majetok, ktorého úhrada bola prevedená v cudzej mene, bude účtovať v peňažnom denníku v eurách výdavok neovplyvňujúci základ dane a v pokladničnej knihe vedenej v cudzej mene, napr. v USD zaúčtuje úhradu v cudzej mene a v mene euro. Účtovať bude v knihe dlhodobého majetku a v knihe záväzkov.
PRÍKLAD č. 32:
Podnikateľ dňa 27. 4. 2009 nakúpil špeciálnu osvetľovaciu techniku za 53 000 CZK. Úhradu previedol zo svojho bankového účtu vedeného v CZK dňa 30. 4. 2009 (kurz ECB 27,225 CZK/EUR).
Podnikateľ zaúčtoval v knihe záväzkov dňa 27. 4. 2009 vznik záväzku v sume 53 000 CZK, čo pri kurze ECB alebo NBS platnom pre tento deň (vyhlásený 26. 4. 2009) (27,50 CZK/EUR) predstavuje 1 927,27 eura. V tejto sume bola osvetľovacia technika zaradená do používania a z tejto sumy bol zostavený aj odpisový plán a vypočítané odpisy. Uhradený záväzok zahraničnému dodávateľovi sa zaúčtuje v knihe záväzkov v sume 53 000 CZK, t. j. 1 946,74 eura, pričom vzniká kurzový rozdiel 19,47 eura, ktorý sa zaúčtuje podľa § 10 ods. 28 Postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve v rámci uzávierkových účtovných operácií k 31. 12. 2009.
V podvojnom účtovníctve by k zúčtovaniu kurzového rozdielu došlo pri uskutočnení účtovného prípadu.
Poznámka redakcie: § 21 Postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve