Účtovná závierka v jednoduchom účtovníctve za rok 2010

Samotnému zostaveniu účtovnej závierky predchádzajú prípravné práce spočívajúce v: 

• kontrole správnosti vedenia účtovníctva, 
• inventarizácii majetku a záväzkov, 
• prepočte cudzej meny na eurá, 
• zaúčtovaní uzávierkových účtovných operácií. 

1.    Kontrola správnosti vedenia účtovníctva 

V rámci overenia správnosti vedenia účtovníctva je potrebné: 

• skontrolovať správnosť otvorenia účtovných kníh, 
• skontrolovať náležitosti všetkých účtovných dokladov, ich zaúčtovanie v peňažnom denníku a v ostatných účtovných knihách, 
• skontrolovať účtovné zápisy v peňažnom denníku, t. j. všetky položky peňažného denníka a posúdiť správnosť účtovania jednotlivých príjmov a výdavkov z pohľadu zákona o dani z príjmov, 
• skontrolovať analytickú evidenciu v pomocných účtovných knihách, 
• opraviť zistené chyby. 

Kontrola správnosti otvorenia peňažného denníka k prvému dňu účtovného obdobia, t. j. k 1. 1. 2010, spočíva v kontrole prevedenia konečných zostatkov peňažných prostriedkov v hotovosti, na účtoch v bankách a priebežných položiek z roku 2009 ako začiatočných stavov. Pri kontrole správnosti otvorenia knihy pohľadávok, knihy záväzkov a ostatných pomocných kníh je potrebné skontrolovať prevod konečných zostatkov v členení podľa jednotlivých položiek. 

Jednou zo základných zásad účtovníctva je, že každý účtovný prípad musí byť doložený účtovným dokladom (§ 6 ods. 1 zákona o účtovníctve), resp. účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách sa vykoná len na základe účtovných dokladov (§ 6 ods. 2 zákona o účtovníctve). Účtovný doklad v zmysle § 10 ods. 1 zákona o účtovníctve musí obsahovať: 

• slovné a číselné označenie, 
• obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov, 
• peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva, 
• dátum vyhotovenia účtovného dokladu, dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia, 
• podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie. 

Účtovný doklad, ktorý je zároveň faktúrou, musí v zmysle § 71 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty obsahovať: 

• meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a jeho identifikačné číslo pre daň, 
• meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené, 
• poradové číslo faktúry, 
• dátum, kedy bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, 
• dátum vyhotovenia faktúry, 
• množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, 
• základ dane, jednotkovú cenu bez dane, 
• sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane a zľavy a rabaty, 
• uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane, 
• výšku dane spolu v eurách. 

Účtovný doklad vo forme obchodných listín, zmlúv a pod. musí v zmysle § 3a Obchodného zákonníka obsahovať: 

• obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, 
• právnu formu právnickej osoby a jej identifikačné číslo, 
• označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal, a číslo zápisu. 

V sústave jednoduchého účtovníctva sa v zmysle § 15 zákona o účtovníctve účtuje v týchto účtovných knihách: 

a)    v peňažnom denníku, ktorý obsahuje údaje o: 

• stave peňažných prostriedkov účtovnej jednotky v hotovosti a na účtoch v bankách, 
• príjmoch v účtovnom období a v členení potrebnom na zistenie základu dane z príjmov, 
• výdavkoch v účtovnom období a v členení potrebnom na zistenie základu dane z príjmov, 
• priebežných položkách zachytávajúcich pohyby peňažných prostriedkov, ktoré nie sú ešte príjmom alebo výdavkom, 

b)    v knihe pohľadávok, ktorá obsahuje najmä údaje o: 

• dlžníkoch, 
• pohľadávkach v peňažnom vyjadrení, 
• poskytnutých preddavkoch, 
• poskytnutých úveroch, 
• pohľadávkach dane z príjmov, 
• pohľadávkach nepriamych daní, 
• pohľadávkach voči Sociálnej poisťovni a príslušným zdravotným poisťovniam, 

c)    v knihe záväzkov, ktorá obsahuje najmä údaje o: 

• veriteľoch, 
• výške záväzku v peňažnom vyjadrení, 
• prijatých preddavkoch, 
• prijatých úveroch, 
• záväzkoch dane z príjmov, 
• záväzkoch nepriamych daní, 
• záväzkoch voči Sociálnej poisťovni a príslušným zdravotným poisťovniam, 

d)    v pomocných knihách, ak je ich vedenie potrebné na preukázanie predmetu účtovníctva v účtovnej závierke, ktorými sú: 

• kniha dlhodobého majetku, v ktorej sa uvádza: 
  • názov alebo popis dlhodobého majetku, prípadne jeho číselné označenie, 
  • názov alebo popis každej jednotlivej oddeliteľnej časti dlhodobého majetku, 
  • dátum obstarania a dátum uvedenia do používania, 
  • ocenenie podľa zákona o účtovníctve, odpisový plán účtovných odpisov, ktorý obsahuje sadzbu odpisov, odpisy a účtovnú zostatkovú cenu, 
  • vstupnú cenu podľa zákona o dani z príjmov, odpisový plán daňových odpisov, ktorý obsahuje odpisovú skupinu, sadzbu daňových odpisov, daňové odpisy, daňovú zostatkovú hodnotu, 
  • dátum a spôsob vyradenia, 
• kniha dlhodobého finančného majetku, v ktorej sa účtuje finančný majetok podľa časového hľadiska, druhu, meny a emitentov, 
• kniha zásob, v ktorej sa účtujú zásoby podľa jednotlivých produktov alebo ich skupín v jednotkách množstva a v peňažných jednotkách, 
• kniha cenín, v ktorej sa účtujú ceniny, 
• pokladničná kniha, v ktorej sa účtuje stav a pohyb peňažných prostriedkov v hotovosti s výnimkou cenín, 
• kniha účet v banke, v ktorej sa účtuje stav a pohyb peňažných prostriedkov na účte v banke, 
• kniha rezerv, v ktorej sa účtuje tvorba, čerpanie a zrušenie rezerv podľa zákona o dani z príjmov, 
• kniha záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov, ktorú tvoria mzdové listy, z ktorých je zrejmý výpočet: 
  • mzdy, 
  • odvodov poistného Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni, 
  • daňového bonusu a zrážok z miezd vrátane preddavkov na daň z príjmov, 
  • vyplateného preddavku na mzdu, 
• kniha sociálneho fondu, v ktorej sa účtuje tvorba a čerpanie sociálneho fondu. 

V zmysle § 4 ods. 6 postupov účtovania sa v peňažnom denníku uvádza prehľad: 

• peňažných prostriedkov v hotovosti v členení na príjmy a výdavky, 
• peňažných prostriedkov na účtoch v bankách v členení na príjmy a výdavky, 
• priebežných položiek v členení na príjmy a výdavky, 
• príjmov zahrnovaných do základu dane z príjmov celkom a v členení najmä na: 
  • predaj tovaru, 
  • predaj výrobkov a služieb, 
  • ostatné príjmy, 
• výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom a v členení najmä na: 
  • nákup materiálu vrátane výdavkov súvisiacich s jeho obstaraním, 
  • nákup tovaru vrátane výdavkov súvisiacich s jeho obstaraním, 
  • mzdy, 
  • poistné a príspevky platené fyzickou osobou alebo podnikateľom a poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov, 
  • prevádzkovú réžiu, 
  • tvorbu sociálneho fondu, 
• príjmov, ktoré podľa zákona o dani z príjmov neovplyvňujú základ dane, 
• výdavkov, ktoré podľa zákona o dani z príjmov neovplyvňujú základ dane. 

Keďže jednoduché účtovníctvo je daňovo orientované, pri kontrole účtovných zápisov v peňažnom denníku je okrem kontroly formálnej správnosti, úplnosti a preukázateľnosti potrebné posúdiť aj správnosť účtovania jednotlivých položiek príjmov a výdavkov z pohľadu zákona o dani z príjmov. Účtovanie jednotlivých druhov príjmov a výdavkov z pohľadu zákona o účtovníctve aj zákona o dani z príjmov bolo postupne uverejnené v DÚPP č. 10 až 15/2010. 

Kontrola účtovania v ostatných účtovných knihách spočíva v kontrole súladu účtovania v knihe pohľadávok a v knihe záväzkov s § 5 postupov účtovania, v pomocných knihách zložiek majetku a záväzkov s § 6 postupov účtovania a v pomocných knihách záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov s § 7 postupov účtovania. 

V prípade platiteľa dane z pridanej hodnoty je potrebné skontrolovať aj účtovanie DPH, ktoré musí byť v súlade s § 19 postupov účtovania, v zmysle ktorého je účtovná jednotka povinná viesť evidenciu DPH v knihe záväzkov, v knihe pohľadávok alebo v pomocnej knihe DPH v takom usporiadaní, aby bolo možné preukázať: 

• vznik daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie, 
• nárok na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie, 
• výsledný vzťah voči správcovi dane za zdaňovacie obdobie. 

Pri oprave zistených chýb v účtovných knihách je potrebné postupovať podľa § 34 zákona o účtovníctve, ktorý ustanovuje, že ak účtovná jednotka zistí, že niektorý účtovný záznam je neúplný, nepreukázateľný, nesprávny alebo nezrozumiteľný, je povinná vykonať opravu na základe interného účtovného dokladu, a to tak, aby bolo možné určiť zodpovednú osobu, ktorá vykonala opravu, deň jej vykonania a obsah opravovaného účtovného záznamu pred opravou a po nej. 

2.    Inventarizácia majetku a záväzkov 

Povinnosť vykonania inventarizácie majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov ukladá účtovným jednotkám § 6 ods. 3 zákona o účtovníctve. Spôsob vykonania, základné pravidlá a termíny jej vykonania, účtovné záznamy dokladujúce jej vykonanie a výsledky ustanovujú § 29 a § 30 zákona. Vykonaním inventarizácie sa v zmysle § 8 ods. 4 zákona zabezpečuje preukázateľnosť účtovníctva. Konkrétne postupy, harmonogramy, menovanie inventarizačných komisií, vzory používaných výstupov a iné špecifiká by mala mať účtovná jednotka stanovené vo vnútornom predpise na vykonanie inventarizácie. 

Inventarizáciou sa overuje, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. Inventarizácii podlieha všetok majetok a záväzky účtovnej jednotky. Zákon o účtovníctve definuje majetok ako aktíva účtovnej jednotky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, je takmer isté, že v budúcnosti zvýšia ekonomické úžitky účtovnej jednotky a dajú sa spoľahlivo oceniť, vykazujú sa v účtovnej závierke vo výkaze o majetku a záväzkoch. Majetkom účtovnej jednotky okrem dlhodobého majetku, zásob a peňažných prostriedkov sú aj pohľadávky. Záväzok definuje zákon o účtovníctve ako existujúcu povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí, je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky a dá sa spoľahlivo oceniť, vykazuje sa v účtovnej závierke vo výkaze o majetku a záväzkoch. 

Skutočný stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov sa zisťuje inventúrou: 

• fyzickou – pri hmotnom majetku, zásobách v jednotkách množstva, a to spočítaním, vážením, meraním, pri niektorých druhoch nehmotného majetku, napr. cenné papiere v listinnej podobe, pri ceninách a finančnej hotovosti, 
• dokladovou – pri pohľadávkach, záväzkoch, finančných investíciách, rezervách a pod., pričom správnosť sa overí na základe účtovných dokladov, listín, zmlúv a účtovných zápisov, 
• kombinovanou – kombináciou dokladovej a fyzickej inventúry, napr. pri pozemkoch, budovách a stavbách. 

Inventarizácia sa vykonáva ku dňu, ku ktorému sa zostavuje riadna alebo mimoriadna účtovná závierka. Fyzickú inventúru zásob je možné vykonať kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia a zároveň upraviť stav zásob o prírastky a úbytky ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, tak aby stav zásob bol inventarizáciou overený ku dňu zostavenia účtovnej závierky. Inventarizácia dlhodobého hmotného majetku nesmie prekročiť dva roky. Inventarizáciu peňažných prostriedkov v hotovosti je potrebné vykonávať najmenej štyrikrát za účtovné obdobie. 

Skutočné stavy majetku a záväzkov zistené inventúrou sa zaznamenávajú v inventúrnych súpisoch. Inventúrne súpisy sú účtovné záznamy, ktoré preukazujú vykonanie inventúry, sú súčasťou účtovníctva a účtovnej závierky. Inventúrny súpis musí obsahovať tieto údaje: 

• obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky, 
• deň začatia inventúry, deň, ku ktorému sa inventúra vykonáva a deň skončenia inventúry, 
• stav majetku s uvedením názvu, jednotiek množstva a ceny, 
• miesto uloženia majetku, 
• meno, priezvisko a podpisový záznam osoby hmotne zodpovednej za príslušný majetok, 
• zoznam záväzkov a ich ocenenie, 
• zoznam skutočného stavu rozdielu majetku a záväzkov, 
• odporúčania na posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov na účely úpravy ocenenia majetku a záväzkov, 
• meno, priezvisko a podpisový záznam osôb zodpovedných za zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov, 
• poznámky – napr. vyjadrenie hmotne zodpovednej osoby pri zistení inventarizačného rozdielu alebo konštatovanie, že inventarizačný rozdiel zistený nebol. 

Stav majetku, záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov v inventúrnych súpisoch sa porovná so stavom v účtovníctve a výsledky porovnania a priebeh inventarizácie sa uvedú v inventarizačnom zápise. Inventarizačný zápis je účtovný záznam, ktorým sa preukazuje vecná správnosť účtovníctva, je súčasťou účtovníctva a účtovnej závierky. Inventarizačný zápis musí obsahovať tieto údaje: 

• obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky, 
• výsledky vyplývajúce z porovnania účtovného a skutočného stavu majetku a záväzkov, 
• výsledky vyplývajúce z posúdenia reálnosti ocenenia majetku a záväzkov, 
• meno, priezvisko a podpisový záznam osôb zodpovedných za vykonanie inventarizácie. 

Postup prác pri inventarizácii sa musí organizovať tak, aby sa zabezpečilo úplné a správne zistenie skutočného stavu majetku a záväzkov. Pri inventarizácii je vhodné zisťovať aj: 

• neupotrebiteľný, prípadne prebytočný majetok a navrhnúť spôsob naloženia s ním, 
• poškodené alebo znehodnotené zásoby, príčiny ich poškodenia a znehodnotenia a navrhnúť zníženie ich ocenenia alebo likvidáciu, 
• pohľadávky po lehote splatnosti, spôsob ich vymáhania, možnosť odpisu pohľadávok, 
• záväzky po lehote splatnosti, možnosť ich zaplatenia alebo odpísania. 

Inventarizačný rozdiel vzniká ako rozdiel medzi skutočne zisteným stavom majetku a záväzkov a stavom účtovným. Inventarizačným rozdielom môže byť: 

• manko – ak zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom, pri peňažných prostriedkoch a ceninách sa označuje ako schodok, mankom nie sú úbytky zásob v rámci noriem prirodzených úbytkov, ktoré si účtovné jednotky majú možnosť stanoviť vo vnútornom predpise, 
• prebytok – ak zistený skutočný stav je vyšší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom. 

Inventarizačné rozdiely sa v zmysle § 30 ods. 7 zákona o účtovníctve zaúčtujú do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov. To znamená, že inventarizačné rozdiely zistené k 31. 12. 2010 sa musia zaúčtovať do účtovného obdobia roku 2010. 

V sústave jednoduchého účtovníctva sa inventarizačné rozdiely posudzujú z pohľadu zákona o dani z príjmov a pri ich účtovaní sa postupuje nasledovne: 

• pri dlhodobom hmotnom a nehmotnom odpisovanom majetku: 
  • prebytok sa zaúčtuje v knihe dlhodobého majetku ako novozistený majetok v ocenení reprodukčnou obstarávacou cenou. Takýto majetok sa v zmysle § 23 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov daňovo neodpisuje, preto sa o prebytku v peňažnom denníku neúčtuje, 
  • manko sa zaúčtuje v knihe dlhodobého majetku ako zníženie stavu. Manko v zmysle § 21 ods. 2 písm. e) nie je daňovým výdavkom, preto sa o ňom v peňažnom denníku neúčtuje, 
• pri majetku, ktorý je vylúčený z odpisovania, sa prebytok zaúčtuje v knihe dlhodobého majetku zvýšením stavu v reprodukčnej obstarávacej cene. Vstupná cena majetku vylúčeného z odpisovania je v zmysle § 19 ods. 3 písm. e) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom až pri predaji, preto sa pri zistení prebytku v peňažnom denníku neúčtuje, 
• pri peňažných prostriedkoch: 
  • prebytok sa zaúčtuje v pokladničnej knihe ako zvýšenie peňažnej hotovosti. Prebytok sa posudzuje ako zdaniteľný príjem, preto sa v peňažnom denníku zaúčtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií ako príjem ovplyvňujúci základ dane, 
  • schodok sa zaúčtuje v pokladničnej knihe ako zníženie peňažnej hotovosti a v knihe pohľadávok ako pohľadávka voči hmotne zodpovednej osobe. Keďže schodok nemožno považovať za daňový výdavok a v peňažnom denníka sa neúčtuje, ani inkaso pohľadávky od hmotne zodpovednej osoby sa nepovažuje sa daňový príjem a účtuje sa ako príjem neovplyvňujúci základ dane, 
• pri zásobách: 
  • prebytok zásob sa zaúčtuje v knihe zásob ako zvýšenie ich stavu, v peňažnom denníku sa neúčtuje, lebo výdavky ovplyvňujúce základ dane sa účtujú iba v čase nákupu zásob a vplyv na základ dane nastane až v momente predaja týchto zásob, 
  • manko nad normu prirodzených úbytkov zásob sa zaúčtuje v knihe zásob ako zníženie ich stavu a v peňažnom denníku sa v rámci účtovných uzávierkových operácií zaúčtuje zníženie daňových výdavkov na obstaranie zásob, 
  • manko v dôsledku prirodzených úbytkov do výšky normy prirodzených úbytkov sa zaúčtuje v knihe zásob ako zníženie ich stavu, v peňažnom denníku sa neúčtuje. 

3.    Prepočet cudzej meny na eurá ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka 

Peňažné prostriedky v hotovosti a na účtoch v bankách v cudzej mene sa v zmysle § 21 ods. 2 postupov účtovania prepočítajú na eurá ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Kurzové rozdiely sa v zmysle § 4 ods. 4 postupov účtovania zaúčtujú v peňažnom denníku ako posledné položky pred účtovaním uzávierkových účtovných operácií nasledovne: 

• kurzové zisky ako príjmy zahrnované do základu dane v členení ostatné príjmy, 
• kurzové straty ako výdavky zahrnované do základu dane v členení prevádzková réžia. 

 Príklad č. 1: 

Podnikateľ bude mať k 31. 12. 2010 na devízovom účte 10 520 USD, pričom tieto devízy budú vyjadrené v eurách 7 558,64 €. Podnikateľ na prepočet použije kurz platný k 31. 12. 2010. Za predpokladu, že kurz bude 1 € = 1,3874 USD, stav devízového účtu v eurách po prepočte bude 7 582,53 €. Kurzový zisk vo výške 23,89 € sa zaúčtuje v peňažnom denníku ako posledná položka pred účtovaním uzávierkových účtovných operácií ako príjem zahrnovaný do základu dane v členení ostatný príjem. 

Pohľadávky a záväzky ocenené cudzou menou sa v zmysle § 21 ods. 3 postupov účtovania ocenia ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Vzniknuté kurzové rozdiely sa v peňažnom denníku neúčtujú. 

 Príklad č. 2: 

Podnikateľ má v knihe pohľadávok evidovanú pohľadávku vo výške 12 370 USD ocenenú v deň vzniku pohľadávky referenčným výmenným kurzom 1 € = 1,4012 USD, t. j. v hodnote 8 828,15 €. Podnikateľ na prepočet použije kurz platný k 31. 12. 2010. Za predpokladu, že kurz bude 1 € = 1,3874 USD, hodnota pohľadávky v eurách po prepočte bude 8 915,96 €. Kurzový zisk vo výške 87,81 € zaúčtuje v knihe pohľadávok. Pohľadávka sa vo výkaze o majetku a záväzkoch vykáže vo výške 8 915,96 €. 

Prijaté alebo poskytnuté preddavky v cudzej mene na zásoby, dlhodobý majetok a služby sa v zmysle § 21 ods. 4 postupov účtovania ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, neprepočítavajú. V účtovnej závierke sa vykážu ocenené kurzom, ktorým boli ocenené ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu. 

4.    Zaúčtovanie uzávierkových účtovných operácií 

Počas účtovného obdobia sa v peňažnom denníku účtuje iba pri pohybe peňažných prostriedkov – ide o peňažné účtovné operácie, o ktorých sa účtuje na základe účtovných dokladov v deň uskutočnenia účtovného prípadu. Účtovné prípady bez pohybu peňažných prostriedkov sa účtujú na konci účtovného obdobia v rámci uzávierkových účtovných operácií, ide o nepeňažné účtovné operácie, o ktorých sa účtuje tiež na základe účtovných dokladov k poslednému dňu účtovného obdobia. Nevyhnutnosť účtovania uzávierkových účtovných operácií vyplýva z daňovej orientácie jednoduchého účtovníctva. V peňažnom denníku musia byť všetky účtovné operácie zaúčtované tak, aby bolo zrejmé, že ide o položky, ktoré ovplyvňujú, resp. ktoré neovplyvňujú základ dane z príjmov. 

Uzávierkové účtovné operácie sa účtujú na základe interných účtovných dokladov, ktoré musia obsahovať náležitosti účtovných dokladov v zmysle § 10 ods. 1 zákona o účtovníctve. Ich prílohou môžu byť doklady preukazujúce oprávnenosť účtovného prípadu, napr. zmluvy, dohody, splátkové kalendáre, inventarizačné zápisy, odkazy na právny predpis a výpočty k účtovanej výške príjmu alebo výdavku. 

V zmysle § 8 ods. 4 písm. a) bod 1. postupov účtovania sa uzávierkové účtovné operácie účtujú tak, že sa: 

a)    zvýšia príjmy o sumy doteraz nezaúčtované v peňažnom denníku, ktoré sa zahrnujú do základu dane z príjmov do položky príjmy celkom a položiek podľa druhového členenia, t. j.: 

• doúčtujú sa príjmy, ktoré sa zahrnujú do základu dane, ale pri inkase boli zaúčtované ako príjmy neovplyvňujúce základ dane, 
• zaúčtujú sa nepeňažné daňové príjmy, ktoré v zmysle zákona o dani z príjmov ovplyvňujú základ dane a postupy účtovania ustanovujú ich účtovanie v rámci uzávierkových účtovných operácií, 

Príklady účtovania uzávierkových účtovných operácií zvyšujúcich zdaniteľný príjem: 

• Kurzové zisky vzniknuté pri úhrade a postupnej úhrade dlhodobého majetku v cudzej mene podľa § 10 ods. 28 postupov účtovania a kurzové zisky vzniknuté pri jednotlivých splátkach pri finančnom prenájme, ak je ocenenie majetku v cudzej mene podľa § 17 ods. 6 postupov účtovania. 

 Príklad č. 3: 

Podnikateľ kúpil dňa 20. 9. 2010 stroj v obstarávacej cene 60 290 USD. Úhradu realizoval dvomi splátkami dňa 22. 9. 2010 vo výške 50 000 USD a dňa 29. 9. 2010 vo výške 10 290 USD. Obstarávacia cena stroja k 20. 9. 2010 po prepočte referenčným výmenným kurzom ku dňu 19. 9. 2010 1 € = 1,2297 USD je 49 028,22 €. V peňažnom denníku účtoval dňa 22. 9. 2010 pri použití referenčného výmenného kurzu 1 € = 1,2587 USD úhradu vo výške 39 723,52 € a dňa 29. 9. 2010 pri použití kurzu 1 € = 1,3214 USD úhradu do výške 7 787,20 €, t. j. celková úhrada činila 47 510,72 €. Kurzový zisk (49 028,22 - 47 510,72) vo výške 1 517,50 € podnikateľ zaúčtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií ako príjem ovplyvňujúci základ dane v členení ostatný príjem. 

• Príjmy z dotácií, podpôr a príspevkov, ktoré sa nepoužijú na úhradu daňových výdavkov v roku, v ktorom boli poskytnuté a ktoré sa v zmysle § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov zahrnú do základu dane až v tom zdaňovacom období, kedy dôjde k ich použitiu, a to postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto prostriedkov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitia na obstaranie majetku alebo v období čerpania, ak príjmy súvisia s výdavkom účtovaným v príslušnom zdaňovacom období. 

 Príklad č. 4: 

Podnikateľ v marci 2010 dostal dotáciu vo výške 50 tis. € na nákup stroja. Prijatie dotácie zaúčtoval ako príjem neovplyvňujúci základ dane, nákup stroja ako výdaj neovplyvňujúci základ dane – obstaranie dlhodobého hmotného majetku. Stroj sa daňovo odpisuje 4 roky. Podnikateľ je povinný prijatú dotáciu zahrnúť do základu dane postupne počas štyroch rokov vo výške daňových odpisov 12 500 € ročne. V rámci uzávierkových účtovných operácií k 31. 12. 2010 zaúčtuje príjem ovplyvňujúci základ dane v členení ostatný príjem vo výške 12 500 €. 

• Príjem vo výške menovitej hodnoty pohľadávky, ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník postúpil za nižšiu cenu, ako je jej menovitá hodnota, sa v zmysle § 17 ods. 12 písm. a) zákona o dani z príjmov zahrnie do základu dane pri postúpení pohľadávky. 

 Príklad č. 5: 

Podnikateľ v septembri 2010 postúpil pohľadávku v menovitej hodnote 3 500 € za 1 500 €. Príjem z postúpenia pohľadávky vo výške 1 500 € zaúčtoval ako príjem ovplyvňujúci základ dane v členení ostatný príjem. V rámci uzávierkových účtovných operácií k 31. 12. 2010 je povinný do zdaniteľných príjmov zahrnúť rozdiel medzi príjmom z postúpenej pohľadávky a jej menovitou hodnotou vo výške 2 000 €, čo je v súlade s § 14 ods. 8 písm. d) postupov účtovania. 

• Rozdiel medzi výškou vytvorenej rezervy uznanej za daňový výdavok a sumou skutočných výdavkov, ktorý sa v zmysle § 20 ods. 20 zákona o dani z príjmov zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k použitiu alebo zrušeniu rezervy, pričom tvorba a čerpanie rezerv sa zaúčtuje v súlade s § 15 postupov účtovania v rámci uzávierkových účtovných operácií. 

 Príklad č. 6: 

Podnikateľ v roku 2009 vytvoril daňovo uznanú rezervu vo výške 8 tis. €. V roku 2010 rezervu použil vo výške skutočných výdavkov 7 128 €, ktoré účtoval ako výdavky neovplyvňujúce základ dane. V rámci účtovných uzávierkových operácií k 31. 12. 2010 je povinný rozdiel vo výške 872 € zaúčtovať ako príjem ovplyvňujúci základ dane v členení ostatný príjem. 

• Príjmy dosahované daňovníkmi pri spoločnom podnikaní v združení fyzických osôb, ktoré sa v zmysle § 10 ods. 2 zákona o dani z príjmov zahrnujú do základu dane jednotlivých daňovníkov rovnakým dielom, ak v zmluve o združení nie je stanovené inak. 

 Príklad č. 7: 

Dvaja podnikatelia podnikajú v združení fyzických osôb. Účtovníctvo vedie jeden z účastníkov združenia. K 31. 12. 2010 vykázal zdaniteľné príjmy spolu 66 154 €. Príjmy (rovnako aj výdavky) si zahrnú do základu dane jednotlivo vo výške 33 077 €. V rámci uzávierkových účtovných operácií k 31. 12. 2010 prvý účastník zaúčtuje storno zdaniteľných príjmov celkom vo výške 33 077 € a v členení podľa jednotlivých druhov príjmu a druhý účastník združenia zaúčtuje zdaniteľné príjmy celkom vo výške 33 077 € a v členení podľa jednotlivých druhov príjmu. 

• Výška odpusteného dlhu alebo jeho časti, ktorá súvisí s obchodným majetkom a ktorá je u dlžníka v zmysle § 6 ods. 5 písm. d) zákona o dani z príjmov zdaniteľným príjmom. 

 Príklad č. 8: 

Podnikateľ odkúpil od mesta budovu za 215 tis. €. Budovu začal rekonštruovať na penzión. Rekonštrukcia bude vo výške 105 tis. €. Mesto mu odpustilo časť dlhu vo výške rekonštrukcie za predpokladu, že sumu použije výlučne na rekonštrukciu budovy. Podnikateľ musí výšku odpusteného dlhu vo výške 105 tis. € v rámci účtovných uzávierkových operácií zaúčtovať ako príjem ovplyvňujúci základ dane v členení ostatný príjem. 

• Daň z pridanej hodnoty pri registrácii za platiteľa v zmysle § 55 zákona o DPH viažuca sa k majetku, ktorý daňovník nadobudol predo dňom, keď sa stal platiteľom, ak tento majetok nebol zahrnutý do daňových výdavkov (uvedené sa netýka odpisovaného hmotného a nehmotného majetku, pretože platiteľ je povinný o výšku odpočítanej dane znížiť vstupnú cenu majetku) a zníženie daňovej povinnosti sa zaúčtuje v zmysle § 19 ods. 4 písm. b) postupov účtovania. 

 Príklad č. 9: 

Podnikateľ sa stal platiteľom dane od 1. 10. 2010. Odpočet DPH vo výške 3 249 € si uplatnil z nespotrebovaných zásob k tomuto dátumu vo výške 20 349 € s DPH. V rámci uzávierkových účtovných operácií k 31. 12. 2010 zníženie daňovej povinnosti zaúčtuje do príjmov zahrnovaných do základu dane v členení ostatný príjem vo výške 3 249 €. 

• Daň z pridanej hodnoty po prepočte ročným koeficientom v zmysle § 50 ods. 4 zákona o DPH v prípade zníženia daňovej povinnosti vyplývajúcej z rozdielu medzi pomerne odpočítanou DPH v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a pomerne odpočítanou DPH vypočítanou po skončení účtovného obdobia, ktorá sa zaúčtuje v zmysle § 19 ods. 4 písm. b) postupov účtovania. 

 Príklad č. 10: 

Podnikateľ v priebehu roka uplatňoval pomerné odpočítanie dane. Uplatnil si odpočet vo výške 4 150 €. Pri výpočte ročného koeficientu a prepočte nároku na odpočet zistil, že mu vznikol nárok na odpočet vo výške 4 680 €. V rámci uzávierkových účtovných operácií k 31. 12. 2010 vzniknutý rozdiel vo výške 530 € zaúčtuje ako príjem zahrnovaný do základu dane v členení ostatný príjem. 

V daňových príjmoch tak môžu byť zahrnuté iba príjmy, ktoré v zmysle zákona o dani z príjmov ovplyvňujú základ dane, ku ktorým patria: 

• príjmy z podnikania v zmysle § 6 ods. 1, vrátane príjmov z prenájmu v zmysle § 6 ods. 3, ak ide o príjmy z podnikania, 
• príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti v zmysle § 6 ods. 2, vrátane príjmov z prenájmu v zmysle § 6 ods. 3, ak ide o príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, 
• príjmy vymedzené v § 6 ods. 5. 

b)    znížia príjmy o sumy, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov do položky príjmy celkom a položiek podľa druhového členenia, t. j.: 

• stornujú sa príjmy, ktoré sa nezahrnujú do základu dane a pri inkase boli zaúčtované ako príjmy zahrnované do základu dane, 
• vylúčia sa príjmy, ktoré v zmysle zákona o dani z príjmov neovplyvňujú základ dane,
      Príkladom účtovania uzávierkových účtovných operácií znižujúcich zdaniteľný príjem je podiel príjmov ostatných účastníkov združenia pri spoločnom podnikaní v združení fyzických osôb, keď daňovník poverený vedením účtovníctva musí z celkových zdaniteľných príjmov vylúčiť podiely ostatných účastníkov združenia – pozri príklad č. 7. 

Z daňových príjmov tak musia byť vylúčené príjmy, ktoré v zmysle zákona o dani z príjmov neovplyvňujú základ dane, ku ktorým patria: 

• príjmy fyzickej osoby, ktoré v zmysle § 3 ods. 2 nie sú predmetom dane, 
• príjmy fyzickej osoby, ktoré v zmysle § 9 sú od dane oslobodené, 
• príjmy, ktoré sa v zmysle § 17 ods. 3 do základu dane nezahŕňajú; 

c)    zvýšia výdavky o sumy doteraz nezaúčtované v peňažnom denníku, ktoré sa zahrnujú do základu dane z príjmov do položky výdavky celkom a do položiek podľa druhového členenia, t. j. 

• doúčtujú sa výdavky vynaložené na nákup tovarov a služieb, ktoré pri obstaraní boli zaúčtované ako výdavky neovplyvňujúce základ dane a v priebehu účtovného obdobia boli využité v súvislosti s podnikateľskou činnosťou a dosahovaním zdaniteľných príjmov, 
• zaúčtujú sa nepeňažné daňové výdavky, ktoré v zmysle zákona o dani z príjmov ovplyvňujú základ dane a postupy účtovania ustanovujú ich účtovanie v rámci uzávierkových účtovných operácií. 

Príklady účtovania uzávierkových účtovných operácií zvyšujúcich daňové výdavky: 

• Daňové odpisy dlhodobého hmotného a nehmotného majetku vypočítané v zmysle § 26 až § 29 zákona o dani z príjmov, ktoré sú daňovými výdavkami v zmysle § 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov a účtujú sa v súlade s § 20 ods. 8 postupov účtovania. 

 Príklad č. 11: 

Podnikateľ účtuje účtovné odpisy dlhodobého hmotného a nehmotného majetku ako trvalé zníženie hodnoty dlhodobého majetku na základe odpisového plánu v knihách dlhodobého majetku. V priebehu účtovného obdobia v peňažnom denníku neúčtuje. Daňové odpisy vypočítané v súlade so zákonom o dani z príjmov uvedie aj v knihách dlhodobého majetku a zároveň v rámci účtovných uzávierkových operácií ich zaúčtuje ako výdavky, ktoré ovplyvňujú základ dane v členení prevádzková réžia. 

• Zostatková cena hmotného a nehmotného majetku pri jeho vyradení predajom alebo likvidáciou, pri vyradení z dôvodu bezodplatného odovzdania do vlastníctva organizácie zabezpečujúcej jeho ďalšie využívanie a pri vyradení v dôsledku škody nezavinenej daňovníkom, ktorá je daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 3 písm. b), c) a d) zákona o dani z príjmov. 

 Príklad č. 12: 

Podnikateľ v auguste predal za 25 tis. € stroj, ktorého daňová zostatková cena bola 12 tis. €. Príjem z predaja zaúčtoval ako príjem ovplyvňujúci základ dane. V rámci uzávierkových účtovných operácií k 31. 12. 2010 doúčtuje do daňových výdavkov zostatkovú cenu stroja vo výške 12 tis. € v členení prevádzková réžia. 

• Vstupná cena hmotného majetku vylúčeného z odpisovania podľa § 23 zákona o dani z príjmov, ktorá je v zmysle § 19 ods. 3 písm. e) daňovým výdavkom až pri jeho predaji. 

 Príklad č. 13: 

Podnikateľ v októbri predal pozemok, ktorý je vylúčený z odpisovania, za 8 tis. €, pri jeho nadobudnutí účtoval obstarávaciu cenu vo výške 7,6 tis. € ako výdavok neovplyvňujúci základ dane. Príjem z predaja vo výške 8 tis. € zaúčtoval ako príjem ovplyvňujúci základ dane. V rámci účtovných uzávierkových operácií k 31. 12. 2010 doúčtuje vstupnú cenu pozemku vo výške 7,6 tis. € do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane v členení prevádzková réžia. 

• Tvorba rezerv, ktoré sú uznaným daňovým výdavkom podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) a e) zákona o dani z príjmov aj u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva, a to rezerva na lesnú pestovnú činnosť, rezerva na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok po ich uzavretí a rezerva na nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností, pričom tvorba a čerpanie rezerv sa účtuje spôsobom podľa § 15 postupov účtovania, t. j. tvorba rezervy sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení prevádzková réžia, čerpanie rezervy sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií ako storno výdavkov ovplyvňujúcich základ dane, ak dôjde k zníženiu rezervy, účtuje sa v rámci uzávierkových účtovných operácií ako storno výdavkov ovplyvňujúcich základ dane, ak bola vytvorená vyššia rezerva, rozdiel sa doúčtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií v tom účtovnom období, v ktorom došlo k použitiu rezervy. 

 Príklad č. 14: 

Podnikateľ v oblasti lesného hospodárstva v roku 2009 vytvoril rezervu na lesnú pestovnú činnosť vo výške 18 tis. €, ktorú bude čerpať nasledujúcich 6 rokov a ktorú v rámci účtovných uzávierkových operácií k 31. 12. 2009 zaúčtoval ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v druhovom členení prevádzková réžia. V roku 2010 rezervu vo výške 3 tis. € použil. Skutočné náklady v deň použitia účtoval ako výdavky ovplyvňujúce základ dane v členení prevádzková réžia. V rámci uzávierkových účtovných operácií k 31. 12. 2010 bude účtovať čerpanie rezervy ako storno výdavkov ovplyvňujúcich základ dane v členení prevádzková réžia vo výške 3 tis. €. Tvorba a čerpanie rezervy sa účtuje aj v knihe rezerv. Zostatok rezervy 15 tis. € sa prevádza do nasledujúceho účtovného obdobia.  

• Výdavky na povinnú tvorbu sociálneho fondu v zmysle zákona o sociálnom fonde, ktoré sú daňovými výdavkami v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov a účtujú sa v zmysle § 7 ods. 3 postupov účtovania, t. j. ak prostriedky sociálneho fondu nie sú uložené na osobitnom bankovom účte, tvorba sa účtuje len v rámci uzávierkových účtovných operácií. 

 Príklad č. 15: 

Podnikateľ nemá prostriedky sociálneho fondu uložené na osobitnom bankovom účte. Tvorbu a čerpanie sociálneho fondu účtuje v knihe sociálneho fondu. V peňažnom denníku bude tvorbu účtovať iba v rámci uzávierkových účtovných operácií vo výške celkovej tvorby za rok 2010 ako výdavok zahrnovaný do základu dane v členení tvorba sociálneho fondu. 

• Daň z pridanej hodnoty pri zrušení registrácie podľa § 81 zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorú je platiteľ povinný odviesť z ceny nespotrebovaných zásob ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia (uvedené sa netýka odpisovaného hmotného a nehmotného majetku, pretože platiteľ je povinný o výšku odvedenej dane zvýšiť vstupnú cenu majetku) a zvýšenie daňovej povinnosti sa zaúčtuje v zmysle § 19 ods. 4 písm. a) postupov účtovania. 

 Príklad č. 16: 

Podnikateľ dňom 30. 9. 2010 prestal byť platiteľom dane a k uvedenému dňu mal nespotrebované zásoby vo výške 5 540 € bez DPH. Pri zrušení registrácie je povinný odviesť DPH vo výške 1 052,60 €. V rámci uzávierkových účtovných operácií k 31. 12. 2010 zvýšenie daňovej povinnosti zaúčtuje do výdavkov zahrnovaných do základu dane v členení prevádzková réžia vo výške 1 052,60 €. 

• Daň z pridanej hodnoty po prepočte ročným koeficientom v zmysle § 50 ods. 4 zákona o DPH v prípade zvýšenia daňovej povinnosti vyplývajúcej z rozdielu medzi pomerne odpočítanou DPH v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a pomerne odpočítanou DPH vypočítanou po skončení účtovného obdobia, ktorá sa zaúčtuje v zmysle § 19 ods. 4 písm. a) postupov účtovania. 

 Príklad č. 17: 

Podnikateľ v priebehu roka uplatňoval pomerné odpočítanie dane. Uplatnil si odpočet vo výške 3 150 €. Pri výpočte ročného koeficientu a prepočte nároku na odpočet zistil, že mu vznikol nárok na odpočet len vo výške 2 920 €. V rámci uzávierkových účtovných operácií k 31. 12. 2010 vzniknutý rozdiel vo výške 230 € zaúčtuje ako výdavok zahrnovaný do základu dane v členení prevádzková réžia. 

• Výdavky pred začatím podnikania, ktoré je možné v zmysle § 4 ods. 4 zákona o dani z príjmov zahrnúť do základu dane vo výške výdavkov vynaložených na zásoby a iné nevyhnutné výdavky v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom daňovník začal podnikateľskú činnosť vykonávať. 

 Príklad č. 18: 

Podnikateľ začal podnikať od 1. augusta 2010. Materiál pre svoju výrobu nakupoval už od decembra 2009. V rámci účtovných uzávierkových operácií k 31. 12. 2010 môže celkovú hodnotu takto nadobudnutého materiálu zaúčtovať do daňových výdavkov v členení nákup materiálu. 

V daňových výdavkoch tak môžu byť zahrnuté iba výdavky, ktoré v zmysle zákona o dani z príjmov ovplyvňujú základ dane, ku ktorým patria daňové výdavky vymedzené v § 19 zákona o dani z príjmov. 

Daňové výdavky sa do základu dane zahrnujú v deň uskutočnenia účtovného prípadu, ktorým je deň platby záväzku. V sústave jednoduchého účtovníctva sa časové rozlíšenie neuplatňuje. Výnimku tvorí zaplatené nájomné fyzickej osobe, ktoré sa v zmysle § 19 ods. 4 uzná do daňových výdavkov za príslušné zdaňovacie obdobie najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie. 

d)    znížia výdavky o sumy, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov do položky výdavky celkom a do položiek podľa druhového členenia, t. j. 

• stornujú sa výdavky vynaložené na nákup tovarov a služieb, ktoré v priebehu účtovného obdobia neboli využité v súvislosti s podnikateľskou činnosťou a dosahovaním zdaniteľných príjmov, pričom pri obstaraní boli výdavky účtované ako výdavky vynaložené na dosahovanie, zabezpečenie a udržanie príjmov, 
• stornujú sa výdavky presahujúce limity ustanovené zákonom o dani z príjmov, ktoré v zmysle § 21 ods. 1 písm. e) nie sú daňovými výdavkami, ktoré pri úhrade boli zaúčtované v plnej výške ako daňové výdavky, 
• vylúčia sa výdavky, ktoré v zmysle zákona o dani z príjmov neovplyvňujú základ dane, ktoré pri úhrade boli zaúčtované ako daňové výdavky, ku ktorým patria: 
  • výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď o nich podnikateľ účtoval, napr. výdavky na spotrebované pohonné látky pri využití motorového vozidla zaradeného do obchodného majetku na súkromné účely, 
  • výdavky, ktorých vynaloženie nie je dostatočne preukázané, aj keď o nich podnikateľ účtoval, napr. výdavky na pracovné cesty zamestnancov bez preukázania vyúčtovania výdavkov podľa zákona o cestovných náhradách, 
  • konkrétne výdavky vymedzené v § 21 zákona o dani z príjmov. 

Príklady účtovania uzávierkových účtovných operácií znižujúcich daňové výdavky: 

• Storno darovaných zásob, zásob použitých na osobnú spotrebu, ak pri nadobudnutí boli zaúčtované ako daňové výdavky, storno výdavkov na poplatky, služby a pod. (na prevádzkovú réžiu) v prípade, že nesúviseli s podnikateľskou činnosťou a dosahovaním zdaniteľných príjmov, ak pri úhrade boli zaúčtované ako daňové výdavky, napr. poplatky za súkromné telefonické hovory, výdavky v súvislosti s využitím motorového vozidla zaradeného do obchodného majetku na súkromné účely a pod., ktoré v zmysle zákona o dani z príjmov nie sú daňovými výdavkami. 

 Príklad č. 19: 

Podnikateľ daroval rodinám postihnutým povodňami tovar zo svojej predajne v celkovej výške 20 tis. €. V prípade, že tento tovar pri nadobudnutí účtoval ako výdavky ovplyvňujúce základ dane, v rámci uzávierkových účtovných operácií je povinný výdavky na nákup tovaru znížiť o hodnotu darovaných zásob vo výške 20 tis. €. 

• Storno zásob v dôsledku škody spôsobenej daňovníkom alebo inou osobou, ktoré pri nadobudnutí boli zaúčtované ako daňové výdavky, pretože v zmysle § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov nejde o daňový výdavok [daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov sú len škody nezavinené daňovníkom, vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy alebo spôsobené neznámym páchateľom – pri nich sa storno v rámci uzávierkových účtovných operácií neúčtuje]. 

 Príklad č. 20: 

Zákazník usvedčený strážnou službou spôsobil podnikateľovi v predajni škodu krádežou vo výške 132 €. Podnikateľ je povinný v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtovať storno výdavkov na nákup tovaru vo výške spôsobenej škody 132 €. Zároveň má možnosť škodu od vinníka vymáhať, v prípade, že ju vymôže, príjem zaúčtuje v deň uskutočnenia účtovného prípadu ako príjem neovplyvňujúci základ dane. 

V zmysle § 16 ods. 6 zákona o účtovníctve účtovná jednotka uzavrie účtovné knihy vždy: 

• k poslednému dňu účtovného obdobia, 
• ku dňu skončenia podnikania alebo inej zárobkovej činnosti, 
• ku dňu predchádzajúcemu deň účinnosti vyhlásenia konkurzu. 

Povinnosť uzatvorenia účtovných kníh k poslednému dňu účtovného obdobia platí každoročne a k tomuto dátumu sa v súlade s § 17 ods. 6 zákona o účtovníctve zostavuje riadna účtovná závierka. 

Pri uzatváraní peňažného denníka sa: 

• účtujú uzávierkové účtovné operácie, 
• uvedú súhrnné sumy príjmov a súhrnné sumy výdavkov, 
• uvedie výsledok hospodárenia za účtovné obdobie, ktorým je rozdiel medzi príjmami a výdavkami po zohľadnení uzávierkových účtovných operácií, 
• označí ukončenie účtovného obdobia, ak sa v peňažnom denníku bude účtovať aj v nasledujúcom účtovnom období. 

Jednoduché účtovníctvo je daňovo orientované, preto konečný výsledok hospodárenia za účtovné obdobie predstavuje základ dane, resp. čiastkový základ dane podľa § 6 zákona o dani z príjmov za zdaňovacie obdobie. 

Pri uzatváraní knihy pohľadávok, knihy záväzkov a ostatných pomocných účtovných kníh sa: 

• uvedú súhrnné sumy prírastkov a úbytkov a konečné stavy, 
• označí ukončenie účtovného obdobia, ak sa v peňažnom denníku bude účtovať aj v nasledujúcom účtovnom období. 

V.    Zostavenie účtovných výkazov 

Účtovné výkazy sa zostavujú po zaúčtovaní všetkých uzávierkových účtovných operácií, uzavretí peňažného denníka, knihy pohľadávok, knihy záväzkov a ostatných pomocných účtovných kníh. 

Účtovná závierka sa zostavuje z údajov peňažného denníka, knihy pohľadávok, knihy záväzkov, pomocných kníh a z výsledkov inventarizácie majetku a záväzkov. Zostavená účtovná závierka k 31. 12. 2010 sa predkladá v jednom vyhotovení miestne príslušnému daňovému úradu spolu s daňovým priznaním k dani z príjmov fyzickej osoby v termíne pre podanie daňového priznania, t. j. do 31. 3. 2011. 

1.    Výkaz o príjmoch a výdavkoch 

Vzor Výkazu o príjmoch a výdavkoch vrátane vysvetliviek stanovilo Ministerstvo financií SR v prílohe č. 1 k postupom účtovania. Výkaz za rok 2010 sa oproti predchádzajúcemu roku nezmenil. 

Výkaz o príjmoch a výdavkoch poskytuje základné informácie o hospodárskom výsledku účtovnej jednotky pred zdanením, a to v členení na zložky, z ktorých sa hospodársky výsledok tvorí. Vo výkaze sa uvádzajú základné identifikačné údaje účtovnej jednotky a údaje o dosiahnutých príjmoch a výdavkoch a hospodárskom výsledku za bežné účtovné obdobie. 

Podkladom pre zostavenie Výkazu o príjmoch a výdavkoch sú konečné súčty jednotlivých položiek peňažného denníka v časti príjmov a výdavkov zahrnovaných do základu dane z príjmov za bežné účtovné obdobie k 31. 12. 2010, ktoré sa vo výkaze uvádzajú v celých eurách nasledovne: 

• riadok 01 – predaj tovaru, 
• riadok 02 – predaj výrobkov a služieb, 
• riadok 03 – ostané služby, 
• riadok 04 – príjmy celkom – súčet riadkov 01 až 03, 
• riadok 05 – nákup materiálu, 
• riadok 06 – nákup tovaru, 
• riadok 07 – mzdy, 
• riadok 08 – platby poistného a príspevkov, 
• riadok 09 – prevádzková réžia, 
• riadok 10 – výdavky celkom – súčet riadkov 05 až 09, 
• riadok 11 – rozdiel príjmov a výdavkov – riadok 04 mínus riadok 10. 

2.    Výkaz o majetku a záväzkoch 

Vzor Výkazu o majetku a záväzkoch vrátane vysvetliviek stanovilo Ministerstvo financií SR v prílohe č. 2 k postupom účtovania. Výkaz za rok 2010 sa oproti predchádzajúcemu roku zmenil v riadkoch 14 a 19, kde sa v pomenovaní „opravná položka k odplatne nadobudnutému majetku“ vypúšťa slovo „odplatne“. 

Výkaz o majetku a záväzkoch poskytuje základné informácie o stave majetku a záväzkov ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje. Vo výkaze sa uvádzajú základné identifikačné údaje účtovnej jednotky a údaje o stave majetku a záväzkov v celých eurách za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie a za bežné účtovné obdobie. Pri zostavovaní prvej účtovnej závierky po vzniku účtovnej jednotky sa údaje za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie nevykazujú. 

Podkladom pre zostavenie Výkazu o majetku a záväzkoch sú konečné zostatky z ostatných účtovných kníh, ktoré musia byť zhodné s výsledkami vykonanej inventarizácie majetku a záväzkov dokladovaných v inventarizačnom zápise, ktoré sa vo výkaze vykazujú v stĺpci 2 a 4 – za bežné účtovné obdobie. Údaje za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie v stĺpci 1 a 3 sa preberú z výkazu o majetku a záväzkoch za rok 2009. 

Vo výkaze sa uvádzajú: 

• riadok 01 – dlhodobý nehmotný majetok: údaje z knihy dlhodobého nehmotného majetku v zostatkových účtovných cenách, vykazuje sa tu aj dlhodobý nehmotný majetok v obstarávaní, 
• riadok 02 – dlhodobý hmotný majetok: údaje z knihy dlhodobého hmotného majetku v zostatkových účtovných cenách, vykazuje sa tu aj dlhodobý hmotný majetok v obstarávaní, 
• riadok 03 – dlhodobý finančný majetok: údaje z knihy dlhodobého finančného majetku, pri dlhodobých termínovaných vkladoch sa vykazujú údaje z peňažného denníka z prehľadu o peňažných prostriedkoch na účtoch v bankách, pri dlhodobých pôžičkách sa vykazujú údaje z knihy pohľadávok, 
• riadok 04 – zásoby celkom: súčet riadkov 05 až 07, 
• riadok 05 – materiál: údaje z knihy zásob, 
• riadok 06 – tovar: údaje z knihy zásob, 
• riadok 07 – nedokončená výroba, výrobky, zvieratá, ostatné: údaje z knihy zásob, 
• riadok 08 – pohľadávky: údaje z knihy pohľadávok, 
• riadok 09 – krátkodobý finančný majetok: súčet riadkov 10 až 12, 
• riadok 10 – peniaze a ceniny: údaje z peňažného denníka z prehľadu o peňažných prostriedkoch v hotovosti a ceninách, 
• riadok 11 – účty v bankách: údaje z peňažného denníka z prehľadu o peňažných prostriedkoch na účtoch v banke, 
• riadok 12 – ostatný krátkodobý finančný majetok: údaje o ostatnom krátkodobom finančnom majetku, 
• riadok 13 – priebežné položky: údaje z peňažného denníka z prehľadu o priebežných položkách, ak je zostatok priebežných položiek v časti príjem, vykáže sa znamienko „+“, ak je zostatok v časti výdaj, vykáže sa znamienko „-“, 
• riadok 14 – opravná položka k nadobudnutému majetku (aktívna): údaje z knihy opravnej položky k nadobudnutému majetku, 
• riadok 15 – majetok celkom: súčet riadkov 01, 02, 03, 04, 08, 09, 13, 14, 
• riadok 16 – rezervy: údaje z knihy rezerv, 
• riadok 17 – záväzky: údaje z knihy záväzkov a zostatok z knihy sociálneho fondu, 
• riadok 18 – úvery: zostatok nesplateného úveru a nesplatených pôžičiek z knihy záväzkov a mínusový zostatok na kontokorentnom účte, 
• riadok 19 – opravná položka k nadobudnutému majetku (pasívna): údaje z knihy opravnej položky k nadobudnutému majetku a z knihy opravnej položky k nadobudnutému majetku, 
• riadok 20 – záväzky celkom: súčet riadkov 16 až 19, 
• riadok 21 – rozdiel majetku a záväzkov: riadok 15 mínus riadok 20. 
  

Podnikateľ Ján Bystrický podniká v oblasti výroby a opravy nábytku. V priebehu roka priebežne účtoval v peňažnom denníku, knihe pohľadávok, knihe záväzkov aj v pomocných účtovných knihách. Pri zostavení účtovnej závierky bude postupovať podľa internej smernice – príloha č. 1. 

Súčet všetkých peňažných operácií v peňažnom denníku je uvedený v prílohe č. 2 na riadku č. 1. 

Podnikateľ k 31. 12. 2010 vykonal inventarizáciu majetku a záväzkov. Inventarizačné rozdiely zistené neboli. Inventarizačný zápis je uvedený v prílohe č. 3. 

V rámci uzávierkových účtovných operácií k 31. 12. 2010 na základe interných účtovných dokladov v peňažnom denníku (príloha č. 2) zaúčtoval: 

• na riadku č. 2: tvorbu sociálneho fondu za rok 2010 v celkovej výške 179 €– prostriedky sociálneho fondu nemá vedené na osobitnom bankovom účte, tvorbu a čerpanie sociálneho fondu účtuje v knihe sociálneho fondu, v peňažnom denníku v priebehu roka v deň uskutočnenia účtovného prípadu účtoval čerpanie v hotovosti alebo prevodom z účtu v celkovej výške 153 €ako výdavky neovplyvňujúce základ dane a povinnú tvorbu uznanú za daňový výdavok v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavky ovplyvňujúce základ dane v členení tvorba sociálneho fondu, 
• na riadku č. 3: daňové odpisy dlhodobého hmotného majetku v celkovej výške 7 782 €ako výdavky ovplyvňujúce základ dane v členení prevádzková réžia, ktoré sú zhodné so súčtom daňových odpisov vykázaných v knihe dlhodobého hmotného majetku, 
• na riadku č. 4: daňovú zostatkovú cenu pri predaji neodpísaného dlhodobého hmotného majetku vo výške 643 €ako výdavok zahrnovaný do základu dane v členení prevádzková réžia – príjem z predaja zaúčtoval v deň uskutočnenia účtovného prípadu ako príjem ovplyvňujúci základ dane, 
• na riadku č. 5: storno darovaného materiálu, ktorý v priebehu roka daroval miestnemu domovu dôchodcov vo výške 500 €ako storno výdavkov zahrnovaných do základu dane v členení materiál, pričom výdavky na nákup tohto materiálu boli zaúčtované v deň uskutočnenia účtovného prípadu ako výdavky ovplyvňujúce základ dane, 
• na riadku č. 6: použitie dotácie vo výške ročného daňového odpisu 1 200 €z dlhodobého hmotného majetku – stroja, ktorý nadobudol z dotácie, ktorá mu bola poskytnutá v roku 2008 (daňový odpis stroja je zároveň zahrnutý v celkovej čiastke odpisov na riadku č. 3), ako príjmy ovplyvňujúce základ dane v členení ostatný príjem. 

Po uzavretí peňažného denníka sú súhrnné sumy príjmov a výdavkov uvedené na riadku č. 7. Do výkazu o príjmoch a výdavkoch sa uvedú: 

• príjmy ovplyvňujúce základ dane: 
  • riadok 01: predaj tovaru                                       0 € 
  • riadok 02: predaj výrobkov a služieb     372 264 € 
  • riadok 03: ostatné príjmy                             1 587 € 
  • riadok 04: príjmy celkom                         373 851 € 
• výdavky ovplyvňujúce základ dane: 
  • riadok 05: nákup materiálu                     215 520 € 
  • riadok 06: nákup tovaru                                        0 € 
  • riadok 07: mzdy                                            29 850 € 
  • riadok 08: platby poistného a príspevkov
    (15 079 + sociálny fond 179)                     15 258 € 
  • riadok 09: prevádzková réžia                    102 987 € 
  • riadok 10: výdavky celkom                        363 615 € 

Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie je nasledovný: 

príjmy ovplyvňujúce základ dane celkom – výdavky ovplyvňujúce základ dane celkom = 373 851 - 363 615 = 10 236 €, t. j. rozdiel príjmov a výdavkov, ktorý sa uvádza na riadok 11. 

Pri uzatváraní ďalších účtovných kníh podnikateľ vykázal konečné zostatky, ktoré sa odsúhlasili s vykonanou inventarizáciou a ktoré sa uvedú vo výkaze o majetku a záväzkoch: 

• v knihe pohľadávok: neuhradené pohľadávky vo výške 2 984 €, riadok 08, 
• v knihe záväzkov: neuhradené záväzky vo výške 2 293 €, riadok 17 spolu so zostatkom sociálneho fondu, 
• v knihe dlhodobého hmotného majetku zostatková účtovná hodnota majetku vo výške 29 820 €, riadok 02, 
• v knihe zásob: 
• materiál vo výške 13 589 €, riadok 05, 
• výrobky vo výške 1 905 €, riadok 07, 
• v pokladničnej knihe zostatok vo výške 1 420 €, údaj zhodný so zostatkom peňažných prostriedkov v hotovosti vykázaným v peňažnom denníku, riadok 10, 
• v knihe účet v banke zostatok vo výške 6 842 €, údaj zhodný so zostatkom peňažných prostriedkov na účte v banke vykázaným v peňažnom denníku, riadok 11, 
• v knihe sociálneho fondu zostatok vo výške 287 €, riadok 17 spolu so zostatkom záväzkov, 
• v knihe úverov nesplatený úver vo výške 3 310 €, riadok 18. 
  Výkaz o príjmoch a výdavkoch je uvedený v prílohe č. 4. 
  Výkaz o majetku a záväzkoch je uvedený v prílohe č. 5.