Zdaňovanie sociálnych dávok, daňového bonusu a zamestnaneckej prémie vyplácaných na území Slovenskej republiky aj zo zahraničia

Takto vyplácané dávky by pre daňové účely bolo možné rozdeliť ako

• dávky, ktoré sú vyplácané na základe povinného zákonného zmluvného poistného vzťahu a
• dávky, ktoré riešia nejakú nepredvídateľne vzniknutú núdzovú životne dôležitú alebo sociálnu situáciu, ktoré pomáha riešiť štát v rámci svojej sociálnej politiky.

1.1 Dávky vyplácané z povinného zákonného poistenia daňovníka

Prvou skupinou oslobodených príjmov sú dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia, individuálneho zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia, dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia vrátane plnenia z tohto sporenia podľa osobitného predpisu a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu.

1.1.1 Dávky vyplácané na území Slovenskej republiky

Dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia a individuálneho zdravotného poistenia sú poskytované v súlade so zákonom č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2004 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Tento zákon upravuje zdravotné poistenie, právne vzťahy vznikajúce na základe zdravotného poistenia a prerozdeľovanie poistného na verejné zdravotné poistenie.

Zdravotné poistenie je

a) povinné verejné zdravotné poistenie a dobrovoľné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného zdravotného poistenia (ďalej len „poistenec“) za podmienok ustanovených týmto zákonom zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zdravotná starostlivosť“) v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ktorým je napr. zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,

b) individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom individuálneho zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v zmluve podľa § 788 – § 791 Občianskeho zákonníka.

Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Verejné zdravotné poistenie vykonávajú zdravotné poisťovne za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.

Sociálne poistenie a jeho rozsah určuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Sociálne poistenie podľa tohto zákona je

a) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva,

b) dôchodkové poistenie, a to

1. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia,
2. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia,

c) úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz“) a choroby z povolania,

d) garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,

e) poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.

Zákon o sociálnom poistení sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, a vojakov, ktorí sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách (ďalej len „vojak prípravnej služby“), ak tento zákon neustanovuje inak.

Od dane sú oslobodené aj dávky, podpory a služby z nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia vyplácané podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o poskytnutú náhradu služobného platu policajta alebo náhradu služobného platu profesionálneho vojaka počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby, nemocenské, vyrovnaciu dávku, materské.

Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov medzi dávky, podpory a služby nezahŕňa dôchodky, resp. plnenia vyplácané zo starobného dôchodkového sporenia. Starobné dôchodkové sporenie je sporenie na osobný účet sporiteľa, ktorého účelom je spolu so starobným poistením podľa osobitného predpisu zabezpečiť jeho príjem v starobe a pozostalým pre prípad jeho úmrtia. V nadväznosti na túto skutočnosť sa ustanovenie § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov doplnilo o takéto príjmy. To znamená, že medzi oslobodené príjmy patria aj dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia vyplácané za podmienok ustanovených osobitným predpisom, napr. starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a pozostalostný dôchodok (vdovský, vdovecký, sirotský) a taktiež medzi oslobodené príjmy patria aj plnenia zo starobného dôchodkového sporenia. Ide o plnenie dediča v prípade, ak zomrel sporiteľ alebo poberateľ starobného, resp. predčasného starobného dôchodku ako disponibilného prebytku, ak niet osôb, ktorým by sa vyplácal vdovský, vdovecký, resp. sirotský dôchodok ako disponibilný prebytok. Dôchodková správcovská spoločnosť vyplatí dedičovi alebo poberateľovi určenému zomretým v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení peňažnú čiastku vo výške ustanovenej zákonom o dôchodkovom sporení, ktorá je od dane oslobodená.

1.1.2 Dávky vyplácané zo zahraničia

Podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia, individuálneho zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia, dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia vrátane plnenia z tohto sporenia podľa osobitného predpisu a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu sú oslobodenými príjmami.

1.2 Dávky vyplácané ako pomoc štátu v zákonom určených prípadoch

1.2.1 Oslobodenie dávok vyplácaných na území Slovenskej republiky

Podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené aj

• dávky a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze vyplácané podľa zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
• sociálne služby, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie vyplácané podľa zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov,
• štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi, ako napr. podľa zákona č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení zákona č. 643/2002 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony,
• ďalšie sociálne dávky, a to napr. podľa zákona č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov.

Dávky a príspevky poskytované v hmotnej núdzi

Poskytovanie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k tejto dávke upravuje zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ďalej upravuje aj právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana.

Tento zákon upravuje právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, ktorých cieľom je spolu s jeho príjmami zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi s prispením aktívnej účasti občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú. Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

Hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.

Medzi dávky a príspevky, ktoré sú vyplácané podľa tohto zákona, patrí napr.:

• príspevok na zdravotnú starostlivosť na výdavky spojené s úhradou za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti;
• aktivačný príspevok na podporu získania, udržania alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností alebo pracovných návykov na účely pracovného uplatnenia počas pomoci v hmotnej núdzi. Napr. ak je občan v hmotnej núdzi a je zamestnaný, má nárok na aktivačný príspevok, ak si zvyšuje kvalifikáciu formou štúdia popri zamestnaní alebo formou externého štúdia;
• príspevok na bývanie na úhradu nákladov spojených s bývaním v hmotnej núdzi,
• ochranný príspevok;
• jednorazová dávka najmä na úhradu mimoriadnych výdavkov na nevyhnutné ošatenie, základné vymedzenie domácnosti, zakúpenie školských potrieb pre nezaopatrené dieťa a na mimoriadne liečebné náklady.

Nárok na dávku a príspevky vzniká právoplatným rozhodnutím úradu o ich priznaní.

Dávka a príspevky poskytované v pôsobnosti úradu sa financujú zo štátneho rozpočtu.

Poskytovanie sociálnych služieb

Ustanovenie zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov vymedzuje sociálne služby, ktorými sú špecializované činnosti na riešenie sociálnej núdze. Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. 1. 2009 zrušil zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci.

Sociálne služby sa podľa tohto zákona rozlišujú napr.:

• na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb v zariadeniach, ktorými sú nocľaháreň, útulok, domov na pol ceste, nízkoprahové denné centrum, zariadenie núdzového bývania,
• na podporu rodiny s deťmi, ktorými sú pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa a podpora zosúlaďovania rodinného života a pracovného života, poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach dočasnej starostlivosti o deti, poskytovanie sociálnej služby v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu,
• na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, ktorými sú poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek, opatrovateľská služba, prepravná služba, sprievodcovská služba a predčitateľská služba, tlmočnícka služba, sprostredkovanie tlmočníckej služby, sprostredkovanie osobnej asistencie, požičiavanie pomôcok,
• s použitím telekomunikačných technológií, ktorými sú monitorovanie a signalizácia potreby pomoci, krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií,
• podporné služby, ktorými sú odľahčovacia služba, pomoc pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností, poskytovanie sociálnej služby v dennom centre, poskytovanie sociálnej služby v integračnom centre, poskytovanie sociálnej služby v jedálni, v práčovni, v stredisku osobnej hygieny.

Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť od 1. 1. 2009.

Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného po­stihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Ustanovenie § 19 tohto zákona vymedzuje peňažné príspevky na kompenzáciu, ktorými sú peňažný príspevok na osobnú asistenciu, na kúpu pomôcky, na výcvik používania pomôcky, na úpravu a opravu pomôcky, na kúpu zdvíhacieho zariadenia, na kúpu osobného motorového vozidla, na úpravu osobného motorového vozidla, na prepravu, na úpravu bytu, na úpravu rodinného domu, na úpravu garáže, na kompenzáciu zvýšených výdavkov, na opatrovanie. Nejde len o jednorazové peňažné príspevky na kompenzáciu, ale ide aj o opakované peňažné príspevky.

Príklad č. 1:
Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je podľa odborného lekárskeho posudku odkázaná na osobnú asistenciu. Na základe rozhodnutia dostáva príspevok na osobnú asistenciu v súlade so zákonom č. 477/2008 Z. z. Tento príspevok je oslobodený od dane podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov.
Odmena, ktorá je vyplácaná osobnému asistentovi, nie je však už oslobodeným príjmom, ale zdaniteľným príjmom z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Štátne dávky a štátne sociálne dávky

Medzi oslobodené príjmy uvedené v tomto ustanovení patria aj štátne sociálne dávky, ktorými sú napr.:

• rodičovský príspevok, ktorým štát prispieva rodičom na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa – zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku,
• príspevok pri narodení dieťaťa, ktorým štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca podľa zákona č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony,
• zaopatrovací príspevok, ktorým štát prispieva na uspokojenie potrieb rodiny občana a ďalších osôb, ktoré sú od neho výživou závislé, v čase výkonu základnej služby alebo náhradnej služby v ozbrojených silách alebo v čase výkonu civilnej služby podľa zákona č. 236/1998 Z. z. o zaopatrovacom príspevku,
• príspevok na pohreb, ktorým štát prispieva na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu zomretého podľa zákona č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb,
• prídavok na dieťa a príplatok k prídavku, ktorým štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení,
• vianočný príspevok poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku podľa zákona č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov,
• príplatok k dôchodku na zmiernenie krívd spôsobených komunistickým režimom v období od 25. 2. 1948 do 31. 12. 1989 politickým väzňom a osobám pozostalým po popravenom alebo usmrtenom politickom väzňovi počas výkonu trestu a ich rodinným príslušníkom za znevýhodnenie na trhu práce a nižší dôchodok podľa zákona č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom.

Sociálne dávky

Medzi sociálne dávky patrí napr. osobitný príspevok baníkom, ktorý je poskytovaný baníckymi organizáciami pracujúcim v baníctve na zmiernenie hmotných a sociálnych dôsledkov spojených so zmenou zamestnania alebo s uvoľnením na výkon verejnej funkcie podľa zákona č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov.

1.2.2 Zdanenie vyplácaných dávok plynúcich zo zahraničia

V prípade, ak sú vyplácané dávky, ktoré sú uvedené v § 9 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov, zo zahraničia, tieto sú zdaniteľnými príjmami, ktoré uvedie daňovník ako súčasť ostatných príjmov – iné, podľa § 8 zákona o dani z príjmov.

Ak sú vyplácané štátom, s ktorým má Slovenská republika zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zdanení aj v súlade s príslušnými článkami konkrétnej zmluvy. Vo väčšine zmlúv je takýto príjem iným príjmom (článok 21 Modelovej zmluvy OECD), ktorý sa zdaňuje v štáte rezidencie. Záleží však aj od konkrétne uzavretej zmluvy, či nerieši takýto príjem v inom článku, resp. či nie je zdaniteľnosť takéhoto príjmu prisúdená štátu zdroja.

Keďže ide o štátom priznané dávky, ktoré by mali podliehať štátnemu rozhodovaciemu procesu, dokladom preukazujúcim výšku dosiahnutých príjmov by mohla byť kópia rozhodnutia príslušného štátneho orgánu.

Príklad č. 2:
Daňovníčke s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezident SR) na území Slovenskej republiky bol vyplácaný rodičovský príspevok a prídavok na dieťa v Českej republike podľa českých vnútroštátnych predpisov. Je tento príjem zdaniteľným príjmom na území Slovenskej republiky?
Áno. Podľa zákona č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku tento príjem je štátnou sociálnou dávkou, ktorou štát prispieva rodičovi na zabezpečovanie riadnej starostlivosti o dieťa. Podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa tento príjem je štátnou sociálnou dávkou, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa.
Keďže ide o zmluvný štát, pri zdanení sa postupuje aj podľa príslušnej zmluvy. Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku č. 238/2003 Z. z. tento príjem zahrnuje do článku 20 – Iné príjmy rezidenta jedného zmluvného štátu, ktoré nech majú zdroj kdekoľvek a neuvádzajú sa v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte (v štáte rezidencie).
Podľa uvedeného právo na zdanenie predmetného rodičovského príspevku a prídavku na dieťa z Českej republiky má Slovenská republika podľa slovenských vnútroštátnych právnych predpisov. V ustanovení § 9 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov je upravené oslobodenie od dane z príjmov taxatívne vymenovaných plnení, t. j. dávka a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze, sociálne služby, pe­ňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie, štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými prepismi a ďalšie sociálne dávky. Keď­že však podľa tohto ustanovenia medzi oslobodené príjmy nepatria plnenia rovnakého druhu vyplácané zo zahraničia [tak ako to upravuje napr. ustanovenie § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov], potom štátna sociálna dávka vyplácaná v zahraničí je u rezidenta Slovenskej republiky po­va­žovaná za zdaniteľný príjem.
Keďže sa táto dávka vypláca na základe rozhodnutia štátneho orgánu (predpokladáme, že aj v ČR), potom dokladom preukazujúcim výšku tohto príjmu by mohla byť kópia takéhoto rozhodnutia. Uvedený doklad však nie je povinnou prílohou k daňovému priznaniu, a preto ho daňovníčka k priznaniu ani neprikladá. Týmto dokladom bude daňovníčka preukazovať príjmy len v rámci vykonávania daňovej kontroly.

2.1 Daňový bonus vyplácaný na území Slovenskej republiky

Podľa § 9 ods. 2 písm. n) zákona o dani z príjmov je od dane oslobodená aj suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti (ďalej len „daňový bonus“) vyplatená daňovníkovi podľa § 33 zákona o dani z príjmov.

Podmienky, za splnenia ktorých má daňovník nárok na vyplatenie daňového bonusu, sú upravené v § 33 zákona o dani z príjmov.

Podmienky pre nárok na vyplatenie daňového bonusu vznikajú, ak daňovník

• mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (§ 5 zákona o dani z príjmov), ktoré sú vyššie ako 6-násobok minimálnej mzdy,
• mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§ 6 zákona o dani z príjmov) – tieto musia byť aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a zároveň vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 zákona o dani z príjmov.

Pre rok 2009 bola suma daňového bonusu vo výške 235,92 € (6x mesačný daňový bonus 19,32 € + 6 x 20 €).

Pre rok 2010 ešte nie je možné určiť celkovú sumu daňového bonusu, keďže táto sa odvíja od životného minima, ktoré sa v priebehu roka vždy k 1. júlu zvyšuje stanoveným koeficientom.

Pre rok 2009 to bol šesťnásobok minimálnej mzdy vo výške 1 773 € (12 x 295,50 € : 2).

Pre rok 2010 je to šesťnásobok minimálnej mzdy vo výške 1 846,20 € (12 x 307,70 € : 2).

Počet vyživovaných detí, na ktoré môže daňovník uplatniť daňový bonus, nie je zákonom limitovaný.

Za vyživované dieťa daňovníka, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov sa považuje nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa.

Na daňový bonus vzniká nárok aj v týchto prípadoch:

• ak dieťa uzavrelo manželstvo a manžel alebo manželka tohto dieťaťa nemá príjmy, pri ktorých možno uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, môže si daňovník, ktorý je rodič dieťaťa alebo u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia, uplatniť daňový bonus za podmienky, že dieťa s ním žije v domácnosti,
• ak dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich, pričom daňový bonus môže uplatniť po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov a po zostávajúcu časť zdaňovacieho obdobia druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa daňovníci nedohodnú inak, daňový bonus sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba;
• daňovníkovi, ktorý vyživuje dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období (napr. dieťa narodené alebo osvojené v priebehu zdaňovacieho obdobia), možno znížiť daň alebo preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti len o sumu vo výške jednej dvanástiny daňového bonusu za každý kalendárny mesiac, v ktorom boli splnené podmienky na jeho uplatnenie. Daňový bonus možno uplatniť už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa dieťa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie, alebo v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Daňový bonus si môže uplatniť aj daňovník:

• ktorý v zdaňovacom období nedosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, ak v tomto zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy z podnikania, z inej samostatnej zá­rob­kovej činnosti alebo z prenájmu aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z týchto príjmov;

Príklad č. 3:
Zamestnanec si u zamestnávateľa neuplatnil daňový bonus, pretože predpokladal, že za zdaňovacie obdobie nedosiahne zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. V tomto zdaňovacom období však dosiahol zdaniteľné príjmy z podnikania vo výške 2 500 € a vykázal čiastkový základ dane z týchto príjmov vo výške 1 000 €. Pretože zdaniteľné príjmy daňovníka, ktoré dosiahol z podnikania, predstavujú aspoň 6-násobok minimálnej mzdy a súčasne daňovník vykázal čiastkový základ dane z týchto príjmov, môže si v daňovom priznaní uplatniť daňový bonus na vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti.

• ak v zdaňovacom období poberal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, priznal daňový bonus len v pomernej časti a ktorý v tomto zdaňovacom období vykázal aj základ dane z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu, môže si zostávajúcu pomernú časť daňového bonusu nepriznanú zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane, uplatniť pri podaní daňového priznania.

Nárok na už priznaný daňový bonus nestráca daňovník, ktorý

• v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy len v niektorých kalendárnych mesiacoch a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, priznal v týchto kalendárnych mesiacoch daňovníkom uplatnený daňový bonus.

Podľa novely zákona o dani z príjmov č. 60/2009 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 3. 2009 rozširuje okruh daňovníkov, ktorí si môžu uplatniť daňový bonus, aj o daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, avšak len za splnenia podmienky, že úhrn ich zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.

2.2 Daňový bonus vyplácaný v zahraničí

V prípade, ak daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky dosahuje príjmy aj v zahraničí a podľa zahraničných vnútroštátnych predpisov mu vzniká nárok na daňový bonus, resp. dávku založenú na princípoch poskytovania daňového bonusu na našom území, neznamená uvedené vyplatenie takéhoto bonusu v zahraničí stratu nároku na uplatnenie daňového bonusu na území Slovenskej republiky. Zákon o dani z príjmov v žiadnom svojom ustanovení neurčuje, že v prípade, ak daňovníkovi bol priznaný a vyplatený nárok na daňový bonus v zahraničí, nemá už nárok na daňový bonus na území Slovenskej republiky.

Zákon o dani z príjmov však takýto vyplácaný daňový bonus neoslobodzuje od dane z príjmov. Od dane z príjmov je podľa § 9 ods. 2 písm. n) oslobodený len daňový bonus vyplácaný na území Slovenskej republiky po splnení zákonom určených podmienok v § 33 zákona.

Spôsob preukázania výšky vyplateného daňového bonusu zo zahraničia nie je a ani nemôže byť určený na území Slovenskej republiky. Tento určujú predpisy, na základe ktorých je bonus v zahraničí vyplatený. Preto daňovník preukáže výšku vyplateného bonusu akýmkoľvek preukázateľným spôsobom, pričom v prípade, ak by mal správca dane pochybnosti, môže si sám uvedené skutočnosti overiť prostredníctvom procedúry výmeny informácií vykonanej podľa článku – Výmena informácií, upraveného v príslušnej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia.

Mohlo by ísť o kópie výplatných pások, ak bol vyplácaný mesačne zamestnávateľom ku mzde, kópiu potvrdenia príjmov od zamestnávateľa, ak by tam bol nárok uvedený, podané daňové priznanie, ak bol nárok uplatňovaný prostredníctvom daňového priznania a pod.

Takýto doklad nie je povinnou prílohou prikladanou k daňovému priznaniu, a preto ho daňovník bude predkladať správcovi dane len v prípade vykonávania daňovej kontroly jeho daňových povinností.

Príklad č. 4:
Daňovníčke bol priznaný a vyplatený daňový bonus v Českej republike. Je tento príjem oslobodený od dane v Slovenskej republike?
Keďže je daňový bonus vyplácaný v Čes­kej republike, s ktorou má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia č. 238/2003 Z. z., postupuje sa pri zdanení tohto príjmu aj podľa článkov zmluvy. Takýto príjem sa bude posudzovať podľa článku – Iné, podľa ktorého príjmy rezidenta jedného zmluvného štátu, nech majú zdroj kdekoľvek, ktoré sa neuvádzajú v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte, t. j. v štáte rezidencie, ktorým je Slovenská republika.
Daňovník – fyzická osoba, si v Českej republike uplatňuje daňový bonus, pričom pri splnení podmienok uvedených v § 33 zákona o dani z príjmov si môže uplatniť nárok na daňový bonus aj v Slovenskej republike.
Keďže však podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. n) zákona o dani z príjmov je od dane oslobodená len suma daňového bonusu vyplácaná na území Slovenskej republiky podľa § 33 zákona o dani z príjmov [nie je uvedené, že aj obdobné plnenie vyplácané zo zahraničia ako v § 9 ods. 2 písm. a) zákona], daňový bonus vyplácaný zo zahraničia je u rezidenta Slovenskej republiky považovaný za zdaniteľný príjem, ktorý si prizná ako súčasť ostatných príjmov, a to konkrétne ako iné príjmy.

3.1 Zamestnanecká prémia vyplácaná na území Slovenskej republiky

Podľa § 9 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov je suma priznaná a vyplatená zamestnancovi podľa § 32a, t. j. zamestnanecká prémia oslobodená od dane.

Zamestnanecká prémia sa zaviedla zákonom č. 563/2008 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2009, pričom pre jej poskytnutie, spôsob výpočtu a vyplácania zákon o dani z príjmov určuje presné podmienky v § 32a zákona.

Nárok na zamestnaneckú prémiu za príslušné zdaňovacie obdobie zamestnancovi

a) vzniká, ak

1. dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti uvedené v § 5 ods. 1 písm. a) a f), t. j. príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je zamestnanec pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania a príjmy z prostriedkov sociálneho fondu, vykonávanej len na území Slovenskej republiky (ďalej len „posudzované príjmy“), v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy;
   Príklad č. 5:
   Zamestnanec uzatvoril v roku 2009 hlavný pracovný pomer, dosiahol úhrnný príjem vo výške 3 500 €, z ktorého mu boli zrážané preddavky na daň zamestnávateľom. Za zdaňovacie obdobie roku 2009 dosiahol celkový príjem aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, t. j. aspoň 1 773 €, t. j. bola splnená podmienka uvedená v prvom bode ustanovenia § 32a zákona o dani z príjmov pre uplatnenie zamestnaneckej prémie.
2. poberal posudzované príjmy aspoň šesť kalendárnych mesiacov;
3. neuplatnil postup podľa § 43 ods. 7 pri príjmoch, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, t. j. nezahrnul si príjmy vysporiadané zrážkou do daňového priznania za súčasného uplatnenia zrazenej dane ako preddavku na daň, ktorý si započítal na úhradu daňovej povinnosti, s výnimkou príjmov uvedených v § 43 ods. 3 písm. j), ktorými sú príjmy zo závislej činnosti zdaňované podľa § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov daňou vyberanou zrážkou(zamestnanec nemal podpísané vyhlásenie a príjmy nepresiahli za kalendárny mesiac úhrnnú sumu 165,97 €). Tieto si zamestnanec mohol započítať do príjmov, z ktorých si vypočítal zamestnaneckú prémiu;
   Príklad č. 6:
   Zamestnanec poberal za zdaňovacie obdobie roku 2009 u zamestnávateľa príjem zo závislej činnosti vysporiadavaný preddavkovým spôsobom a súčasne mu plynuli aj úroky na bežnom účte vysporiadané zrážkovou daňou v úhrnnej sume 2 500 €. Zamestnanec uplatnil v daňovom priznaní § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov, t. j. daň vybranú zrážkou z úrokov považoval za preddavok na daň. Tento zamestnanec si nemohol uplatniť v daňovom priznaní zamestnaneckú prémiu. Ak by zamestnanec neuplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov, nárok na zamestnaneckú prémiu by mu nezanikol.
4. nepoberal príjmy uvedené
   • v § 3 ods. 2 písm. c) a d) [napr. podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, alebo podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou],
   • v § 5 ods. 1 písm. b) až e), g) a h) (napr. príjem za prácu likvidátora, prokuristu, núteného správcu, spoločníka a konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, ústavného činiteľa Slovenskej republiky, člena štatutárneho orgánu, odmeny obvinených vo väzbe, príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu, obslužné),
   • v § 5 ods. 3 (napr. suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla poskytnutého zamestnávateľom na používanie na služobné a súkromné účely) a
   • v § 5 ods. 7 písm. i) (podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základom imaní tejto spoločnosti alebo družstva),
5. nepoberal iné zdaniteľné príjmy (§ 6 až § 8) okrem príjmov uvedených v treťom bode [príjmy, ktoré boli zdanené daňou vyberanou zrážkou (napr. úroky z vkladov na vkladných knižkách), z ktorých neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov];
   Príklad č. 7:
   Zamestnanec okrem príjmov zo závislej činnosti poberal aj príjmy z prenájmu bytu. Príjmy z prenájmu nepresiahli v zdaňovacom období roku 2009 päťnásobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia [§ 9 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov], t. j. boli oslobodené od dane. Pretože zamestnanec nepoberal iné zdaniteľné príjmy, poberal len príjmy zo závislej činnosti, za splnenia ustanovených podmienok si tento zamestnanec mohol uplatniť nárok na zamestnaneckú prémiu.
6. nie je na začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku (§ 11 ods. 7), t. j. nie je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku, alebo mu takýto dôchodok nebol priznaný spätne k začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia.
   Príklad č. 8:
   Zamestnancovi bol v novembri 2009 spätne priznaný starobný dôchodok k 5. januáru 2009. Pretože zamestnancovi nebol priznaný starobný dôchodok spätne k začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia, ktorým je 1. ja­nuár 2009, tento zamestnanec z dôvodu priznania starobného dôchod­ku nestratil nárok na uplatnenie zamestnaneckej prémie z dôvodu, že nebol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchod­ku a ani mu tento dôchodok nebol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia roku 2009.
7. suma vypočítaná zákonom určeným spôsobom (§ 32a ods. 3) je kladné číslo;

b) nevzniká, ak sú splnené všetky podmienky uvedené v písmene a), ale ide o zamestnanca, na ktorého podporu udržania v zamestnaní sa v príslušnom zdaňovacom období poskytol príspevok podľa § 50a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 139/2008 Z. z.

V súčasnosti je možné motivovať nezamestnaného na základe § 50a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“), a to poskytovaním príspevku na podporu udržiavania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami s cieľom motivácie uchádzačov o zamestnanie prijať aj pracovné miesto s nízkou mzdou, vrátane sezónnych pracovných miest a pod. Ak teda daňovníkovi bol poskytnutý takýto príspevok, nemôže si uplatniť aj zamestnaneckú prémiu.

S účinnosťou od 1. marca 2009 v rámci protikrízových aktívnych opatrení bolo ustanovené v zákone o službách zamestnanosti poskytovanie ďalších príspevkov zamestnávateľom, napr. § 50d (príspevok na podporu udržania zamestnanosti) alebo § 50e (príspevok na podporu vytvorenia nového pracovného miesta), poskytované zamestnancovi prostredníctvom zamestnávateľa. Ide o nástroje poskytnuté v oblasti služieb zamestnanosti, preferencie poskytnuté štátom.

Pri uplatnení zamestnaneckej prémie v prípade poskytnutia týchto ďalších príspevkov sa postupuje rovnako ako pri poskytovaní príspevku na základe § 50a zákona o službách zamestnanosti.

Príklad č. 9:
Obecný úrad uzatvoril v zdaňovacom období roku 2009 s príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny dohodu o poskytnutí príspevku na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami prijatých do pracovného pomeru z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 50a zákona o službách zamestnanos­ti. Týmto zamestnancom, na ktorých miesto bol takýto príspevok po­skytnutý, nevznikol nárok na zamestnaneckú prémiu, aj keby boli všetky ostatné podmienky ustanovené zákonom o da­ni z príjmov splnené.

Zamestnancovi, ktorý splní všetky podmienky uvedené v § 32a ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, vzniká nárok na uplatnenie zamestnaneckej prémie za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak však nesplní aspoň jednu z uvedených podmienok, nárok na zamestnaneckú prémiu mu nevzniká, ale namiesto zamestnaneckej prémie si môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v súlade s § 11 zákona o dani z príjmov. Samozrejme len za podmienky, ak mu na ňu vzniká zákonný nárok.

V tejto súvislosti bolo doplnené aj ustanovenie § 11 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého

• má zamestnanec možnosť pri splnení podmienok vymedzených v § 32a tohto zákona uplatniť si miesto nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka nárok na zamestnaneckú prémiu, nemôže si však uplatniť aj zamestnaneckú prémiu, aj nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka,
• sa zamestnanecká prémia nezahŕňa do vlastného príjmu manželky (manžela) na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Príklad č. 10:
Zamestnanec sa oženil 12. marca 2009 s Alenkou. Od 1. júna 2009 Alenka uzavrela hlavný pracovný pomer, po ukončení zdaňovacieho obdobia roku 2009 si uplatnila v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania u zamestnávateľa nárok na zamestnaneckú prémiu. Manžel poberal príjem presahujúci sumu 4 025,70 € (NČ určená podľa § 52g ods. 1 zákona č. 60/2009 Z. z. pre roky 2009 a 2010), po ukončení zdaňovacieho obdobia roku 2009 si uplatnil pomernú časť nezdaniteľnej časti základu dane na manželku Alenku, ale do úhrnu jej vlastného príjmu nezahrnul zamestnaneckú prémiu.

Nárok na zamestnaneckú prémiu nevznikáani zamestnancovi, ktorý dosiahol posudzované príjmy iba na základe dohôd mimo pracovného pomeru (napr. dohody o vykonaní práce). Mesiace, za ktoré dosahoval zamestnanec posudzované príjmy iba na základe dohôd, sa do časového testu (6 kalendárnych mesiacov) nezapočítavajú.

Príklad č. 11:
Zamestnanec pracoval v roku 2009 u dvoch zamestnávateľov. U zamestnávateľa Alfa pracoval v hlavnom pracovnom pomere v období január až máj 2009, u zamestnávateľa Beta pracoval na dohodu o vykonaní práce v období máj až júl 2009. Zamestnancovi nevznikol nárok na zamestnaneckú prémiu, pretože nesplnil časový test 6 kalendárnych mesiacov v hlavnom pracovnom pomere.

Zamestnanecká prémia sa uplatňuje vždy až na konci zdaňovacieho obdobia a vypočíta sa podľa zákonom určených pravidiel.

Zamestnancovi, ktorý poberal posudzované príjmy v zdaňovacom období 12 kalendárnych mesiacov a sú splnené všetky ustanovené podmienky, vzniká nárok na zamestnaneckú prémiu v plnej výške.

Zamestnancovi, ktorý poberal posudzované príjmy v zdaňovacom období menej ako 12 kalendárnych mesiacov a sú splnené všetky ustanovené podmienky, vzniká nárok na pomernú časť zamestnaneckej prémie za každý kalendárny mesiac, za ktorý poberal tieto príjmy.

Nárok na zamestnaneckú prémiu nevzniká, ak je daňovník povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 9 až 11 zákona o dani z príjmov. Použije sa postup podľa § 11 zákona o dani z príjmov, súbežné uplatnenie nároku na zamestnaneckú prémiu je vylúčené.

3.2 Zamestnanecká prémia vyplácaná v zahraničí

V prípade, ak daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky dosahuje príjmy aj v zahraničí a podľa zahraničných vnútroštátnych predpisov mu vzniká nárok na zamestnaneckú prémiu, resp. dávku založenú na princípoch poskytovania zamestnaneckej prémie na našom území, neznamená uvedené vyplatenie takejto prémie v zahraničí stratu nároku na uplatnenie zamestnaneckej prémie na území Slovenskej republiky. Zákon o dani z príjmov v žiadnom svojom ustanovení neurčuje, že v prípade, ak daňovníkovi bola priznaná a vyplatená zamestnanecká prémia v zahraničí, nemá už nárok na zamestnaneckú prémiu na území Slovenskej republiky.

Zákon o dani z príjmov však takto vyplácanú zamestnaneckú prémiu neoslobodzuje od dane z príjmov. Od dane z príjmov je podľa § 9 ods. 2 písm. t) oslobodená len zamestnanecká prémia vyplácaná na území Slovenskej republiky po splnení zákonom určených podmienok v § 32a zákona.

Spôsob preukázania výšky takto vyplatenej prémie, rovnako ako pri daňovom bonuse, vychádza zo spôsobu možného podľa zahraničných vnútroštátnych predpisov platných na území vyplácajúceho štátu.

Takýto doklad nie je povinnou prílohou prikladanou k daňovému priznaniu, a preto ho daňovník bude predkladať správcovi dane len v prípade vykonávania daňovej kontroly jeho daňových povinností.

Príklad č. 12:
Daňovníkovi bola priznaná zamestnanecká prémia v zahraničí. Je tento príjem oslobodeným príjmom alebo si ho musí daňovník zdaňovať?
Keďže podľa § 9 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov je od dane z príjmu oslobodená len zamestnanecká prémia vyplácaná na území Slovenskej republiky, ak je vyplácaná zo zdrojov v zahraničí, pôjde o zdaniteľný príjem na území Slovenskej republiky.