Daňové centrum - Daň z motorových vozidiel po 1. 1. 2015 a podávanie daňového priznania za rok 2015 (platí aj pre rok 2016)

Obsah

Dátum publikácie:21. 12. 2015

Oblasti práva: Správne právo / Dane a poplatky / Miestne poplatky; Správa daní a poplatkov; Doprava / Cestná doprava; Dopravné prostriedky; Kombinovaná doprava; Financie, finančné právo / Daňové a poplatkové právo

Právny stav od:1. 1. 2015

Právny stav do:31. 12. 2016

Povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň z motorových vozidiel sa týka všetkých podnikateľských subjektov, ktoré používajú na podnikanie vozidlá v súlade so zákonom o dani z motorových vozidiel. Lehota na podanie daňového priznania a zaplatenie dane sa viaže k poslednému dňu mesiaca január po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny rok. Daňové priznanie sa po 1. 1. 2016 podáva miestne príslušnému správcovi dane podľa trvalého pobytu alebo sídla daňovníka.

Zdaňovanie vozidiel (motorových a prípojných) daňou z motorových vozidiel je od 1. januára 2015 upravené zákonom č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o dani z motorových vozidiel“).

Od 1. januára 2015 sa tak daň z motorových vozidiel stala daňou obligatórnou a nahradila fakultatívnu daň, ktorá bola obsiahnutá v jedenástej časti zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“), na ktorej uloženie mali vyššie územné celky oprávnenie prostredníctvom všeobecne záväzných opatrení.

Zákon o dani z motorových vozidiel od 1. januára 2015 obsahuje pätnásť ustanovení počnúc predmetom úpravy a končiac prechodnými ustanoveniami. Súčasťou uvedeného zákona je o. i. príloha č. 1, ktorá obsahuje ročné sadzby dane v členení korešpondujúcom s vozidlami v ňom zadefinovanými.

Zákon o dani z motorových vozidiel obsahuje o. i. zavedené oslobodenia od dane a tiež pozitívne zvýhodnenia – zníženia ročnej sadzby dane, a to nielen v závislosti od základného kritéria – dátumu prvej evidencie vozidla (rok výroby), ale tiež od druhu použitého paliva alebo od druhu alternatívneho pohonu hybridného vozidla. Pre vozidlá staršie ako 12 rokov je v zákone o dani z motorových vozidiel zavedené aj zvýšenie ročnej sadzby dane.

Ktoré vozidlá a za akých podmienok podliehajú dani z motorových vozidiel?

Zákon o dani z motorových vozidiel v predmete úpravy (§ 1) uvádza, ktoré kategórie motorových a prípojných vozidiel podliehajú dani z motorových vozidiel. Ide o kategórie vozidiel (motorové vozidlá) L, M a N a kategóriu vozidiel O (prípojné vozidlá). Od 1. januára 2015 tak podliehajú zdaneniu vozidlá kategórie L [dvoj-, troj- a štvorkolesové vozidlá, medzi ktoré patria napr. trojkolky, štvorkolky, motorky označené v osvedčení o evidencii časť I a osvedčení o evidencii časť II (ďalej len „doklady o vozidle“) ako L_1e až L_7e], M₁(osobný automobil), M_{2 a}M₃ (autobusy), N₁ až N₃ (nákladné vozidlá) a O₁ až O₄(prípojné vozidlá, ktorými sú návesy a prívesy). Rozdelenie vozidiel do jednotlivých kategórií je obsiahnuté napr. v prílohe č. 1 k zákonu č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 725/2004 Z. z.“) vrátane členenia týchto jednotlivých kategórií vozidiel, ktoré sú predmetom úpravy zákona o dani z motorových vozidiel.

Upozornenie:

Pri zdaňovaní vozidiel daňou z motorových vozidiel je potrebné vychádzať z dokladov o vozidle. Podľa prechodného ustanovenia § 112b ods. 2 zákona č. 725/2004 Z. z. musia mať vozidlá, ktoré mali vydané technické osvedčenie a neboli prihlásené do evidencie vozidiel, ak sa používajú v premávke na pozemných komunikáciách, vydané aj osvedčenie o evidencii časť II. Predmetná podmienka platí od 1. januára 2013 s výnimkou vozidiel kategórie L_1e– malé motocykle, ktoré ak boli vyrobené pred 1. januárom 2000, lehota na ich prihlásenie do evidencie vozidiel sa oddialila o 10 rokov, t. j. počnúc 1. januárom 2023 vozidlá kategórie L_1e musia byť zapísané v evidencii vozidiel a musia mať vydané doklady o vozidle. To znamená, že pri vozidlách kategórie L_1e môžu doklady o vozidle absentovať, pretože tieto vozidlá nie sú evidované v evidencii vozidiel (evidovanie vozidla v Slovenskej republike je podmienkou predmetu dane).

Predmet dane v zákone o dani z motorových vozidiel (§ 2 ods. 1) je podmienený splnením troch podmienok súčasne v zdaňovacom období, ktorým je spravidla kalendárny rok. Preto predmetom dane v príslušnom zdaňovacom období je iba to vozidlo, ktoré spĺňa nasledovné podmienky:

a) musí byť z niektorej z kategórií vozidiel L, M, N a O
(predmetom dane na základe vymedzenia kategórií vozidiel, ktoré podliehajú dani z motorových vozidiel, nie je vozidlo napr. kategórie C, R, T, S),

b) musí byť evidované v Slovenskej republike
(ak je jednou z podmienok určenia predmetu dane jeho evidencia v Slovenskej republike, potom evidencia vozidla v inej ako Slovenskej republike je nesplnením tejto podmienky a ďalej uvažovať o takto evidovanom vozidle ako o predmete dane z motorových vozidiel nemá opodstatnenie),

c) musí sa používať na podnikanie alebo na činnosti, z ktorých príjmy sú predmetom dane z príjmov (ďalej len „podnikanie“).

Použitie vozidla na podnikanie v zákone o dani z motorových vozidiel odkazuje na § 2 Obchodného zákonníka (OZ) a § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), pričom podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť s cieľom dosiahnutia zisku. Podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov ide o príjmy z podnikania v súlade s ich uvedením v citovanom ustanovení, t. j. napr. príjmy zo živnosti, z poľnohospodárskej výroby a pod.

Použitie vozidla na inú samostatnú zárobkovú činnosť je upravené v § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov, pod ktorú je možné zahrnúť napr. činnosť znalcov, tlmočníkov, činnosť sprostredkovateľov a iné.

Kým kategória vozidiel je bližšie špecifikovaná v predmete úpravy zákona s odkazmi na príslušné právne predpisy, podmienka evidencie vozidla v Slovenskej republike je upravená v § 114 a § 115 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z.“).

Podľa predmetných ustanovení každé vozidlo, o ktorom schvaľovací úrad rozhodol, že musí byť evidované orgánom Policajného zboru a ktoré doteraz nebolo prihlásené do evidencie vozidiel, musí byť prihlásené na orgáne Policajného zboru príslušnom podľa miesta pobytu alebo sídla držiteľa vozidla alebo adresy jeho prevádzkarne. Orgán Policajného zboru pridelí vozidlu evidenčné číslo, prihlásenie vozidla zaznamená do osvedčenia o evidencii časť II a držiteľovi vozidla uvedenému vlastníkom vozidla (vlastník vozidla, ktoré doteraz nebolo prihlásené do evidencie vozidiel, je povinný osobne toto vozidlo prihlásiť do 15 dní po jeho nadobudnutí; pritom uvedie, kto má byť zapísaný v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako jeho držiteľ) vydá osvedčenie o evidencii časť I a časť II a tabuľku s evidenčným číslom.

Poznámka:

Jednou z podmienok posúdenia predmetu dane je jeho evidencia v Slovenskej republike. Preto miesto skutočného používania vozidla na podnikanie nie je dôležité a ani rozhodujúce pre posúdenie predmetu dane.

Záver: Pri posúdení toho, či vozidlo je predmetom dane z motorových vozidiel, je potrebné skúmať, či sú súčasne v zdaňovacom období splnené všetky podmienky vymedzené v konkrétnych ustanoveniach zákona (§ 1 a § 2), t. j. či vozidlo prináleží do kategórie vozidiel ustanovených zákonom, či je vozidlo v Slovenskej republike evidované a či sa používa na podnikanie.

Príklad č. 1:

Je predmetom dane vozidlo osoby (držiteľ zapísaný v dokladoch vozidla), ktorá dosahuje iba príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov?

Podmienka použitia vozidla na podnikanie súvisí s tzv. aktívnymi príjmami. Dosahovanie príjmov podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov predstavuje tzv. pasívne príjmy, na ktoré nie je potrebné živnostenské oprávnenie a navyše nesúvisí s vymedzením predmetu dane, podľa ktorého je predmetom dane je iba to vozidlo, ktoré prináleží do niektorej zo zákonom vymedzených kategórií vozidiel (L, M, N a O), je v Slovenskej republike evidované a používa sa na podnikanie podľa § 2 ods. 1 OZ, § 6 ods. 1 alebo § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov.

Príklad č. 2:

Je predmetom dane z motorových vozidiel vozidlo, ktoré je evidované v inej než Slovenskej republike a používa sa na podnikanie mimo územia Slovenskej republiky?

Určenie predmetu dane z motorových vozidiel v zdaňovacom období je podmienené splnením troch podmienok súčasne, t. j. vozidlo prináleží do zákonom vymedzenej kategórie vozidiel (L, M, N a O), je používané na podnikanie a súčasne je evidované v Slovenskej republike. Jedna z podmienok teda stanovuje, že vozidlo je evidované v Slovenskej republike, nie výlučne používané na území Slovenskej republiky. Ak sa na podnikanie používa vozidlo evidované v inej krajine (nie v Slovenskej republike), považuje sa táto skutočnosť za nesplnenie jednej z troch podmienok vymedzenia predmetu dane, a preto vozidlo nepodlieha dani z motorových vozidiel. Následné skúmanie teritoriálneho použitia predmetného vozidla na podnikanie nie je pre posúdenie predmetu dane dôležité.

Ktoré vozidlá nie sú predmetom dane?

Negatívne vymedzenie predmetu dane je obsiahnuté v § 2 ods. 2 zákona o dani z motorových vozidiel a týka sa vozidla používaného na skúšobné účely [§ 2 ods. 2 písm. a)], ktoré má pridelené zvláštne evidenčné číslo podľa zákona č. 8/2009 Z. z. Zvláštnym evidenčným číslom je číslo obsahujúce písmeno M a takéto číslo sa prideľuje novovyrobenému, novokúpenému vozidlu, ktoré nebolo ešte evidované, a rovnako tak aj vozidlu používanému na skúšobné jazdy. Vozidlo používané na skúšobné účely má vydané iba osvedčenie o pridelení zvláštneho čísla M, nie doklady o vozidle (teda osvedčenie o evidencii časť I a osvedčenie o evidencii časť II).

Do negatívneho vymedzenia predmetu dane patrí aj špeciálne vozidlo, ktoré je určené na vykonávanie špeciálnych činností, nie je určené na prepravu a v dokladoch vozidla je označené ako špeciálne vozidlo [§ 2 ods. 2 písm. b)]. Aby špeciálne vozidlo splnilo podmienku negatívneho vymedzenia predmetu dane, musí spĺňať všetky tri podmienky určenia špeciálneho vozidla súčasne. Pre účely dôslednejšieho posúdenia, či je vozidlo špeciálnym vozidlom (za predpokladu splnenia všetkých troch podmienok súčasne), je možné využiť najmä vyhlášku Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 169/2010 Z. z. o osvedčení o evidencii časť I, osvedčení o evidencii časť II a technickom osvedčení vozidla v znení vyhlášky č. 314/2013 Z. z. (ďalej len „vyhláška č. 169/2010 Z. z.“), ktorá v prílohe č. 5 ods. 1 písmeno t) vymedzuje špeciálne vozidlá. Špeciálne vozidlo podľa druhu karosérie môže byť vo vyhotovení napr.:

obytný automobil (vozidlo na špeciálne účely kategórie M) konštruované tak, aby umožňovalo ubytovanie osôb, v dokladoch vozidla je označené ako (SA),
samohybný žeriav (vozidlo na špeciálne účely kategórie N₃), ktoré nie je zriadené na prepravu tovaru a je vybavené žeriavom, ktorého moment bremena je rovný alebo vyšší ako 400 kNm, v dokladoch vozidla je označené ako (SF),
ostatné vozidlá na špeciálne účely, najmä autorýpadlo, drvič kameňa, elektrocentrála, vrtná súprava a pod., v dokladoch vozidla je označené ako (SG).

Poznámka:

Pri špeciálnych vozidlách je potrebné v dokladoch o vozidle rozlíšiť, či ide o nákladné vozidlo špeciálne alebo špeciálne vozidlo. Nákladné vozidlo špeciálne patrí do kategórie vozidiel vymedzených zákonom v predmete úpravy a ak je evidované v Slovenskej republike a používa sa na podnikanie, je predmetom dane. Ak ide o špeciálne vozidlo (zápis v dokladoch o vozidle), ktoré je určené na prepravu (tovaru alebo osôb), takéto vozidlo nespĺňa podmienku vymedzenia negatívneho predmetu dane. V tejto súvislosti môže ísť o špeciálne vozidlá určené na prepravu osôb alebo tovaru (pohrebné vozidlá, pancierové vozidlá), ktoré aj keď sú špeciálnymi vozidlami určenými na vykonávanie špeciálnych činností, nie sú vylúčené z predmetu dane z motorových vozidiel, pretože sú určené aj na prepravu.

Kto je daňovníkom dane z motorových vozidiel?

Daňovníkom dane z motorových vozidiel (§ 3) je vždy fyzická osoba alebo právnická osoba. Určenie daňovníka (fyzickej osoby alebo právnickej osoby) závisí od toho, kto je ako držiteľ vozidla zapísaný v doklade vozidla s výnimkou daňovníka, ktorým je zamestnávateľ.

Fyzická osoba alebo právnická osoba môže byť daňovníkom z titulu zápisu v dokladoch o vozidle:

ako držiteľ alebo
ako držiteľa vozidla môže mať zapísanú svoju organizačnú zložku, alebo
ako používateľ vozidla, v ktorého doklade je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá zomrela, zanikla alebo bola zrušená, alebo
ako používateľ vozidla, v ktorého doklade je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá nepoužíva vozidlo na podnikanie.

Daňovníkom môže byť aj zamestnávateľ, ak vypláca zamestnancovi cestovné náhrady za použitie vozidla. Podmienkou však je, že toto vozidlo sa nepoužíva na podnikanie, či už zamestnancom (ak ide o jeho vozidlo, v dokladoch ktorého je zapísaný ako držiteľ on sám), alebo osobou, ktorá zamestnancovi takéto vozidlo zapožičia pre účely podnikania zamestnávateľa.

Príklad č. 3:

Zamestnanec spoločnosti s ručením obmedzeným používa na pracovné cesty vozidlo, v dokladoch ktorého je uvedený ako držiteľ. Kto je daňovníkom dane z motorových vozidiel a kto podáva daňové priznanie za toto vozidlo? Zamestnanec použije na pracovné cesty toto vozidlo vždy maximálne raz za kalendárny mesiac. Zamestnanec nepoužíva vozidlo, v dokladoch ktorého je ako držiteľ uvedený, na podnikanie a ani toto vozidlo neprenajíma inej osobe na podnikanie. Podľa § 3 písm. e) zákona o dani z motorových vozidiel je daňovníkom zamestnávateľ, ak zamestnancovi vypláca cestovné náhrady za použitie vozidla, ktoré sa nepoužíva na podnikanie.

Splnením podmienky, že vozidlo sa nepoužíva na podnikanie a vyplácaním cestovných náhrad zamestnancovi podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov je daňovníkom zamestnávateľ, ktorý za toto vozidlo i napriek skutočnosti, že sa v jednotlivom kalendárnom mesiaci použilo maximálne jedenkrát, podá daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote do 31. januára nasledujúceho roka. Zamestnávateľ za vozidlo zamestnanca zaplatí ročnú sadzbu dane, keďže vozidlo bolo použité v každom kalendárnom mesiaci na účely podnikania zamestnávateľa.

Obsahuje zákon aj oslobodenie od dane na vozidlá?

Zákon o dani z motorových vozidiel v § 4 taxatívne vymedzuje, ktoré vozidlá sú od dane oslobodené.

Vždy sú od dane oslobodené vozidlá diplomatických misií a konzulárnych úradov, ak je zaručená vzájomnosť.

Oslobodené od dane z motorových vozidiel sú aj vozidlá slúžiace na záchranu ľudského života a majetku (ide o vozidlá záchrannej zdravotnej služby, banskej záchrannej služby, horskej záchrannej služby, leteckej záchrannej služby a požiarnej ochrany), vozidlá osobnej pravidelnej dopravy vykonávajúce prepravu na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme a vozidlá používané výhradne v poľnohospodárskej výrobe a v lesnej výrobe.

Všetky tieto vyššie uvedené vozidlá, ak spĺňajú podmienky uvedené v predmete dane, sú predmetom dane, avšak z dôvodu, že sú vymenované v ustanovení o oslobodení od dane, sú od dane oslobodené. Daňovníci za takéto vozidlá síce podávajú daňové priznanie, avšak s vyznačením, že ide o vozidlá od dane oslobodené. Iba v prípade, že ide o vozidlá diplomatických misií a konzulárnych úradov, sa daňové priznanie nepodáva. Pre posúdenie oslobodenia od dane je dôležité napr. v prípade vozidiel slúžiacich najmä na záchranu ľudského života skúmať, či vozidlá slúžia na tento účel príslušnej záchrannej zložke za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.

V prípade vozidiel osobnej pravidelnej dopravy ide o poskytovanie služieb – prepravy vykonávanej na základe zmluvy o službách objednávateľa s dopravcom v pravidelnej doprave na dopravné služby, ktorá musí mať písomnú formu. Pre uzavretie takejto zmluvy o službách s dopravcom musí ísť o dopravcu, ktorý má platné povolenie alebo licenciu. Ide teda o vozidlá – autobusy, používané v mestskej doprave a prímestskej doprave.

Ak ide o vozidlá používané výhradne v poľnohospodárskej výrobe a v lesnej výrobe, je potrebné na účely oslobodenia od dane splniť podmienku výhradnosti ich použitia v niektorom z týchto druhov výroby.

Ako sa určí základ dane z motorových vozidiel? Je určenie základu dane rovnaké pre všetky kategórie vozidiel?

Správne posúdenie základu dane (§ 5) je dôležité najmä s ohľadom na následné priradenie zodpovedajúcej ročnej sadzby dane. V tejto súvislosti je základ dane určený rôzne pre vymedzené kategórie vozidiel:

pre vozidlá kategórie L, M a N, ktorých jediným zdrojom energie je elektrina – elektromobily, je základom dane výkon motora v kW. Základ dane sa u elektromobilov určuje podľa najväčšieho výkonu motora podľa bodu 16 prílohy č. 5 k vyhláške č. 169/2010 Z. z. (nadväzne na stanovenie základu dane v prílohe č. 1 k zákonu o dani z motorových vozidiel je pre vozidlá – elektromobily – v predmetnej prílohe ustanovená nulová ročná sadzba dane);
pre osobné vozidlá (pojem osobné vozidlo pre účely dane z motorových vozidiel zahŕňa vozidlo kategórie L a M₁) je základom dane zdvihový objem valcov motora v cm³. V prípade osobného vozidla ide o motorové vozidlá s menej ako štyrmi kolesami a štvorkolky a vozidlá motorové s najmenej štyrmi kolesami projektované a konštruované na prepravu cestujúcich s najviac ôsmimi sedadlami okrem sedadla pre vodiča;
pre úžitkové vozidlá a autobusy (pojem úžitkové vozidlá pre účely dane z motorových vozidiel zahŕňa vozidlá kategórie M₂, M₃, N₁ až N_{3 a}O₁ až O₄) je základ dane stanovený v závislosti od „hmotnosti“ vozidla a počtu náprav vozidla.

„Hmotnosť vozidla“ je bližšie špecifikovaná v závislosti od dokladov vozidla vydávaných počas jednotlivých rokov v nadväznosti na právnu úpravu, podľa ktorej boli vydávané (napr. vyhláška č. 169/2010 Z. z., predtým vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 614/2006 Z. z. o osvedčení o evidencii a technickom osvedčení vozidla v znení neskorších predpisov).

Vozidlá, ktorých dokladom je technické osvedčenie, majú hmotnosť vozidla uvedenú ako celkovú hmotnosť, ktorá je súčtom pohotovostnej a užitočnej hmotnosti. Ak ide o vozidlo, ktorému bolo vydané osvedčenie o evidencii časť I a osvedčenie o evidencii časť II, hmotnosť vozidla je uvedená ako najväčšia prípustná celková hmotnosť.

V návesových jazdných súpravách je hmotnosť vozidla numerickým súčtom najväčších prípustných hmotností pripadajúcich na jednotlivé nápravy uvedené v osvedčení o evidencii časť I a časť II a podľa starších dokladov (technické osvedčenie, osvedčenie o evidencii) je celková hmotnosť jednotlivého vozidla súčtom hmotností pripadajúcich na jednotlivé nápravy.

Základ dane, ako už bolo vyššie uvedené, je určujúcim pre priradenie ročnej sadzby dane uvedenej v prílohe č. 1.

Vyplnené tlačivo daňového priznania a editovateľný vzor daňového priznania nájdete v prílohách.

Poznámka redakcie:
§ 1 - § 5 zákona 361/2014 Z. z.

1. Ročná sadzba dane, úprava ročnej sadzby dane z motorových vozidiel

Čo obsahuje ustanovenie o ročnej sadzbe dane v § 6?

Zákonom o dani z motorových vozidiel od 1. januára 2015 boli zavedené rovnaké ročné sadzby dane (§ 6 ods. 1) pre celé územie Slovenskej republiky prílohou č. 1, ktorá tvorí súčasť zákona o dani z motorových vozidiel. Pri zavedení ročných sadzieb daní bola akceptovaná Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17. júna 1999 o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami, ktorá je uvedená v prílohe č. 2 zákona o dani z motorových vozidiel.

Prvou v poradí ročnou sadzbou dane uvedenou v prílohou č. 1 je nulová ročná sadzba dane prislúchajúca k vozidlu elektromobil.

V ďalšom členení sú ročné sadzby dane uvedené pre:

osobné vozidlá, teda vozidlá kategórie M₁ a L v závislosti od objemu valcov motora v cm³ v rozmedzí od 50 € do 218 €,
úžitkové vozidlá a autobusy (kategória vozidiel M₂, M₃, N₁až N₃ a O₁ až O₄) v závislosti od hmotnosti (celkovej hmotnosti alebo najväčšej prípustnej celkovej hmotnosti) vozidla a počtu náprav:

a) pre vozidlá s hmotnosťou do 1 t až nad 30 t s jednou alebo dvomi nápravami sa ročná sadzba dane pohybuje v rozpätí od 74 € do 2 480 €,

b) pre vozidlá s hmotnosťou do 15 t až nad 40 t s 3 nápravami sa ročná sadzba dane pohybuje v rozpätí od 566 € do 2 790 €,

c) pre vozidlá s hmotnosťou do 23 t až nad 40 t so štyrmi a viac nápravami sa ročná sadzba dane pohybuje v rozpätí od 721 € do 2 375 €.

Ročná sadzba dane pre vozidlá jazdnej návesovej súpravy

Samostatne je upravené určenie ročnej sadzby dane pre vozidlo ťahač a náves používané v jazdnej návesovej súprave (§ 6 ods. 2). Pre výpočet dane z motorových vozidiel pre jednotlivé vozidlá použité v rámci návesovej jazdnej súpravy je dôležité určenie (priradenie) ročnej sadzby dane. Ročné sadzby dane sa určujú osobitne pre vozidlo ťahač a osobitne pre vozidlo náves, a to podľa prílohy č. 1 v závislosti od vymedzeného základu dane, teda podľa hmotnosti (najväčšej prípustnej celkovej hmotnosti alebo celkovej hmotnosti) jednotlivého vozidla a počtu náprav vozidla.

Pri návesových jazdných súpravách, jednotlivých vozidlách tvoriacich túto návesovú jazdnú súpravu, sa ročná sadzba dane podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z motorových vozidiel uplatňuje v zmysle ustanovenia § 6 ods. 2 zákona o dani z motorových vozidiel.

Daňovník zaradí v daňovom priznaní ťahač a osobitne náves (t. j. jednotlivé vozidlá) do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane, než do akej by patrili podľa najväčšej prípustnej celkovej hmotnosti alebo celkovej hmotnosti uvedenej v doklade, ako jednu návesovú jazdnú súpravu iba raz, a to i napriek tomu, ak sa aj použili počas zdaňovacieho obdobia v rôznych návesových súpravách, pričom na zmeny počas zdaňovacieho obdobia sa neprihliada.

Zaradenie ťahača a osobitne návesu:

a) vykoná daňovník, ktorým je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je v dokladoch vozidla zapísaná ako držiteľ alebo držiteľom zapísaným v dokladoch vozidla je jej organizačná zložka, alebo používa vozidlo, v ktorého doklade je ako držiteľ zapísaná osoba, ktorá zomrela, zanikla alebo bola zrušená alebo toto vozidlo nepoužíva na podnikanie, resp. je zamestnávateľom a vypláca zamestnancovi cestovné náhrady za použitie vozidla, ktoré sa nepoužíva na podnikanie,

b) do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane, než do akej by patrili podľa hmotnosti jednotlivého vozidla uvedenej v doklade o vozidle, daňovník vykonáva až po uplynutí zdaňovacieho obdobia, t. j. spravidla po uplynutí celého kalendárneho roku alebo iba časti kalendárneho roka (ak ide o niektoré z inak určených zdaňovacích období, kedy zákon o dani z motorových vozidiel umožňuje podanie daňového priznania za obdobie „kratšie ako kalendárny rok“) v daňovom priznaní,

c) je podmienené vytvorením jednej návesovej jazdnej súpravy, t. j. nie je možné zaradiť do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane každé vozidlo, ktoré vytvorilo návesovú jazdnú súpravu počas zdaňovacieho obdobia, ale iba to vozidlo, ktoré si daňovník vyberie v rámci „vybratej“ jazdnej návesovej súpravy iba raz,

Príklad č. 4:

Daňovník má jeden ťahač a 2 návesy; náves A a náves B. Ťahač sa používa striedavo s návesom A a s návesom B počas zdaňovacieho obdobia. Ako bude postupovať daňovník pri určení prislúchajúcej ročnej sadzby dane pre jednotlivé vozidlá tvoriace jazdnú návesovú súpravu?

Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 zákona o dani z motorových vozidiel si daňovník vyberie iba jeden ťahač a jeden z 2 návesov, napr. náves B ako „jednu návesovú jazdnú súpravu“. Na ťahač a náves B, ako vybratú návesovú jazdnú súpravu (ťahač a náves iba raz zaradí do návesovej jazdnej súpravy, pričom na zmeny počas zdaňovacieho obdobia neprihliada), uplatní daňovník ročnú sadzbu dane tak, že ich zaradí do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane, než do akej by patrili podľa hmotnosti a počtu náprav. Náves A zostane nezaradený do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane, i keď sa v návesovej súprave s ťahačom používal (na takúto zmenu počas zdaňovacieho obdobia sa neprihliada). Ťahač a náves B bol vybratý do jednej návesovej jazdnej súpravy – iba raz. Po uplynutí zdaňovacieho obdobia vozidlá tvoriace túto jednu návesovú jazdnú súpravu budú zaradené do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane, než do akej by patrili podľa hmotnosti a počtu náprav.

d) nie je ovplyvnené zmenami, ktoré sa udiali počas zdaňovacieho obdobia, teda napr. tak, ako je to opísané vo vyššie uvedenom príklade, podľa ktorého sa na použitie 1 ťahača počas zdaňovacieho obdobia striedavo s dvomi návesmi neprihliada (i napriek možnosti vytvorenia akoby „2 návesových jazdných súprav“ sa na základe zákonnej úpravy môže vytvoriť iba jedna návesová jazdná súprava).

Príklady súvisiace so správnym priradením ročnej sadzby dane v prípade vozidiel použitých v návesových jazdných súpravách:

použitie 1 ťahača a 1 návesu počas celého zdaňovacieho obdobia daňovníkom (držiteľom zapísaným v dokladoch o vozidle ťahača a návesu)
Pri podávaní daňového priznania v zmysle intencií ustanovenia § 6 ods. 2 zákona o dani z motorových vozidiel daňovník, ktorý je držiteľom zapísaným v dokladoch o vozidle (aj vozidla ťahač aj vozidla náves), zaradí tieto vozidlá (osobitne ťahač a osobitne náves) tvoriace jednu návesovú jazdnú súpravu do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane, než do akej by patrili podľa hmotnosti a počtu náprav. Tento prípad je „jednoznačný“ aj vzhľadom na to, že tieto vozidlá boli používané počas celého zdaňovacieho obdobia v jednej návesovej jazdnej súprave.

Príklad č. 5:

Ak by išlo o vozidlo ťahač s 2 nápravami a hmotnosťou 23 t a vozidlo náves s 3 nápravami a hmotnosťou 30 t, aký by bol postup pri určovaní ročnej sadzby dane pri podaní daňového priznania?

Vozidlo ťahač

V prílohe č. 1 k zákonu o dani z motorových vozidiel sa v časti „úžitkové vozidlá a autobusy“ – „počet náprav: 1 alebo 2 nápravy“– dohľadá k hmotnosti vozidla nad 22 t do 24 t suma ročnej sadzby dane, ktorá je 1 660 €. Táto suma ročnej sadzby dane sa však pre toto vozidlo nepoužije, lebo zodpovedajúca suma ročnej sadzby dane jeho zaradením do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane je 1 452 €.

1 alebo 2 nápravy	20	22	1 452
1 alebo 2 nápravy	22	24	1 660

Vozidlo náves

V prílohe č. 1 k zákonu o dani z motorových vozidiel sa v časti „úžitkové vozidlá a autobusy“ – „počet náprav 3“ – dohľadá k hmotnosti vozidla nad 29 t do 31 t suma ročnej sadzby dane, ktorá je 1 755 €. Aj pri vozidle náves sa suma zodpovedajúcej ročnej sadzby dane nepoužije, lebo zodpovedajúca suma ročnej sadzby dane, ktorá prislúcha zaradeniu vozidla do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane, je 1 599 €.

3 nápravy	27	29	1 599
3 nápravy	29	31	1 755

Zaradenie vozidla ťahač aj vozidla náves do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane je v tomto prípade možné vykonať, lebo spolu tvoria 1 návesovú jazdnú súpravu u jedného daňovníka.

použitie 1 ťahača a 1 návesu počas celého zdaňovacieho obdobia daňovníkom, ktorý je v dokladoch o vozidle ťahač zapísaný ako držiteľ a v dokladoch o vozidle náves je ako držiteľ zapísaná jeho organizačná zložka
Pri podávaní daňového priznania daňovník, ktorý je držiteľom zapísaným v dokladoch o vozidle ťahač a pri vozidle náves je zapísaná ako držiteľ jeho organizačná zložka, zaradí tieto vozidlá tvoriace jednu návesovú jazdnú súpravu do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane, než do akej by patrili podľa hmotnosti a počtu náprav.
Tento prípad je identický s predchádzajúcim prípadom vzhľadom na to, že tieto vozidlá boli používané počas celého zdaňovacieho obdobia v jednej návesovej jazdnej súprave jedným daňovníkom.
použitie 1 ťahača a 1 návesu počas zdaňovacieho obdobia daňovníkom, ktorý je vlastníkom a držiteľom zapísaným v dokladoch o vozidle ťahača a náves má zapožičaný od fyzickej osoby – podnikateľa, ktorý je vlastníkom a držiteľom zapísaným v dokladoch o vozidle
Pri podávaní daňového priznania je dôležitou skutočnosťou to, že ide o daňovníka, ktorý používal vlastný ťahač (v dokladoch, ktorého je ako držiteľ zapísaný) a prenajatý náves, ktorý nie je jeho vlastníctvom a ani v dokladoch o vozidle nie je ako držiteľ vozidla zapísaný tento daňovník. I napriek skutočnosti, že počas zdaňovacieho obdobia použitím ťahača a návesu bola „vytvorená jedna návesová jazdná súprava“, nebola „vytvorená“ jedným daňovníkom. Z toho dôvodu daňovník do daňového priznania uvedie iba vozidlo ťahač, a to v ročnej sadzbe dane takej, aká zodpovedá počtu náprav a hmotností vozidla. Pri návese je daňovníkom držiteľ zapísaný v dokladoch o vozidle – fyzická osoba – podnikateľ, ktorý vozidlo zapožičal na podnikanie.

Príklad č. 6:

Ak by išlo o vozidlo ťahač s 2 nápravami a hmotnosťou 23 t a vozidlo náves s 3 nápravami a hmotnosťou 30 t, ktorý je prenajatý od iného daňovníka (podnikateľa), postup pre posudzovaného daňovníka (vlastníka a držiteľa vozidla zapísaného v dokladoch o vozidle ťahač) by bol nasledovný:

Vozidlo ťahač:

V prílohe č. 1 k zákonu o dani z motorových vozidiel sa v časti „úžitkové vozidlá a autobusy“ – „počet náprav 1 alebo 2 nápravy“ – dohľadá k hmotnosti vozidla nad 22 t do 24 t suma ročnej sadzby dane, ktorá je 1 660 €. Uvedená suma ročnej sadzby dane 1 660 € sa pre toto vozidlo pri vypĺňaní daňového priznania použije, lebo zaradenie vozidla do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane nie je pre tento prípad prípustné.

1 alebo 2 nápravy	20	22	1 452
1 alebo 2 nápravy	22	24	1 660

Vozidlo náves, ktoré bolo použité v rámci návesovej jazdnej súpravy, uvedie do podávaného daňového priznania daňovník – fyzická osoba, podnikateľ, zapísaný v dokladoch vozidla ako držiteľ.

použitie 2 ťahačov a 3 návesov počas celého zdaňovacieho obdobia daňovníkom (držiteľom zapísaným v dokladoch o vozidle ťahača a návesu)
Pri podávaní daňového priznania daňovník, ktorý je držiteľom zapísaným v dokladoch vozidla (2 vozidiel ťahačov a 3 vozidiel návesov), zaradí vozidlá tvoriace jednu návesovú jazdnú súpravu do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane, než do akej by patrili podľa hmotnosti a počtu náprav. Pri použití 2 vozidiel ťahačov a 3 vozidiel návesov môže dôjsť teoreticky k vytvoreniu 6 návesových jazdných súprav používaných počas zdaňovacieho obdobia.
Avšak ustanovenie § 6 ods. 2 umožňuje zaradenie do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane iba vozidiel, ktoré „vytvoria“ jednu návesovú jazdnú súpravu iba raz, ak sa aj použili počas zdaňovacieho obdobia v rôznych návesových jazdných súpravách.
Teda, ak daňovník používal na podnikanie 2 ťahače s 3 návesmi, mohol „vytvoriť“ iba 2 návesové súpravy, v ktorých ak aj došlo k striedaniu vozidiel, počet vozidiel, ktoré je možné zaradiť do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane, zodpovedá počtu vozidiel v 2 návesových jazdných súpravách, t. j. celkovo ide o 4 vozidlá. „Výsledné“ 4 vozidlá sú 2 ťahače a 2 návesy.
Návesu, ktorý nebol zaradený do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane, sa po „vytvorení 2 návesových jazdných súprav“ priradí taká suma ročnej sadzby dane, aká skutočne zodpovedá hmotnosti a počtu náprav vozidla.

Príklad č. 7:

Ak ide o vozidlo ťahač s 2 nápravami a hmotnosťou 23 t (1. ťahač), vozidlo náves s 3 nápravami a hmotnosťou 30 t (1. náves) a vozidlo náves s 3 nápravami s hmotnosťou 34 t (2. náves), postup bude nasledovný:

Daňovník pri vypĺňaní daňového priznania zaradí ťahač s jedným z dvoch návesov do jednej návesovej jazdnej súpravy. Ak by sa daňovník rozhodol, že si k ťahaču vyberie náves (2. náves), do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane zaradí tento 2. náves a 1. náves ponechá s ročnou sadzbou dane takou, aká mu prislúcha podľa hmotnosti a počtu náprav, ktorá je uvedená v prílohe č. 1 k zákonu o dani z motorových vozidiel.

Vozidlo ťahač:

V prílohe č. 1 k zákonu o dani z motorových vozidiel sa v časti „úžitkové vozidlá a autobusy“ – počet náprav 1 alebo 2 nápravy – dohľadá k hmotnosti vozidla nad 22 t do 24 t suma ročnej sadzby dane, ktorá je 1 660 €. Táto suma ročnej sadzby dane sa však pre toto vozidlo nepoužije, lebo zodpovedajúca suma ročnej sadzby dane je 1 452 €, teda suma ročnej sadzby dane zodpovedajúca zaradeniu vozidla do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane.

1 alebo 2 nápravy	20	22	1 452
1 alebo 2 nápravy	22	24	1 660

Vozidlo náves (1. náves):

V prílohe č. 1 k zákonu o dani z motorových vozidiel sa v časti „úžitkové vozidlá a autobusy“ – „počet náprav 3“ – dohľadá k hmotnosti vozidla nad 29 t do 31 t suma ročnej sadzby dane, ktorá je 1 755 €. Pri vozidle náves (1. náves) sa suma zodpovedajúcej ročnej sadzby dane nemení a zostáva vo výške 1 755 €, pretože uvedené vozidlo daňovník nepriradil do „vybratej“ jednej návesovej jazdnej súpravy, a preto sa toto vozidlo nezaradí do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane.

3 nápravy	27	29	1 599
3 nápravy	29	31	1 755

Vozidlo náves (2. náves):

V prílohe č. 1 k zákonu o dani z motorových vozidiel sa v časti „úžitkové vozidlá a autobusy“ – „počet náprav 3“ – dohľadá k hmotnosti vozidla nad 33 t do 35 t suma ročnej sadzby dane, ktorá je 2 172 €. Pri vozidle náves (2. náves) sa pre výpočet dane použije suma ročnej sadzby dane 1 964 €, lebo toto vozidlo bolo vybraté daňovníkom ako súčasť jednej návesovej jazdnej súpravy. Suma 1 964 € zodpovedá sume ročnej sadzby dane vozidla zaradeného v rámci jednej návesovej jazdnej súpravy do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane.

3 nápravy	31	33	1 964
3 nápravy	33	35	2 172

Ako sa ďalej narába s ročnou sadzbou dane priradenou podľa prílohy č. 1?

Ročná sadzba dane uvedená v prílohe č. 1 sa nie vždy pre výpočet dane použije v tej sume, ktorá zodpovedá zaradeniu vozidla podľa základu dane. Ročná sadzba dane sa upravuje (§ 7) pre vozidlo používané na podnikanie, a to v závislosti od mesiaca, v ktorom bolo vozidlo evidované (dátumu prvej evidencie vozidla – rok výroby vozidla). V tejto súvislosti je potrebné podľa dokladov vozidla zistiť dátum prvej evidencie vozidla, ktorý je uvedený v položke B a predstavuje prvé pridelenie evidenčného čísla v Slovenskej republike alebo v inom štáte. Dátum prvej evidencie vozidla musí byť v tvare deň, mesiac a rok.

Upozornenie:

Pozor: Nezamieňať si dátum prvej evidencie vozidla (rok výroby vozidla) s dátumom prvej evidencie vozidla v Slovenskej republike. Pre účely dane z motorových vozidiel je rozhodujúci vždy dátum prvej evidencie (rok výroby) vozidla.

Ročná sadzba dane sa upravuje (§ 7 ods. 1) v závislosti od dátumu prvej evidencie vozidla (rok výroby vozidla) nasledovne:

počas prvých 36 kalendárnych mesiacov sa ročná sadzba dane znižuje o 25 %, pričom prvým kalendárnym mesiacom je mesiac, v ktorom bolo vozidlo evidované,
po uplynutí 36 kalendárnych mesiacov, t. j. počnúc 37. kalendárnym mesiacom, ale najviac do 72 kalendárnych mesiacov (vrátane mesiaca prvej evidencie vozidla) sa ročná sadzba znižuje o 20 %,
po uplynutí 72 kalendárnych mesiacov, t. j. počnúc 73. kalendárnym mesiacom, ale najviac do 108 kalendárnych mesiacov (vrátane mesiaca prvej evidencie vozidla) sa ročná sadzba dane znižuje o 15 %.

Potom nasleduje 36 kalendárnych mesiacov, počas ktorých sa ročná sadzba dane neupravuje (§ 7 ods. 2), teda počnúc 109. kalendárnym mesiacom vrátane mesiaca prvej evidencie vozidla najviac do 144. kalendárneho mesiaca daňovník na vozidlo uplatní ročnú sadzbu dane podľa prílohy č. 1 .
Ďalej nasleduje 12 kalendárnych mesiacov, počas ktorých sa ročná sadzba dane zvýši o 10 % (§ 7 ods. 3), t. j. počnúc 145. kalendárnym mesiacom vrátane mesiaca prvej evidencie vozidla najviac do 156. kalendárneho mesiaca daňovník zvýši ročnú sadzbu dane na vozidlo o 10 %.
Zvýšenú ročnú sadzbu dane o 20 % (§ 7 ods. 4) uplatní daňovník na vozidlo vždy, ak už je toto vozidlo staršie ako 156 kalendárnych mesiacov vrátane mesiaca prvej evidencie vozidla, t. j. počnúc 157. kalendárnym mesiacom a mesiacmi nasledujúcimi.

Zhrnutie:

Zníženie ročnej sadzby dane sa uplatňuje najviac po dobu 108 kalendárnych mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom bolo vozidlo evidované, následne sa uplatňuje ročná sadzba dane bez zmeny (podľa prílohy č. 1) počas nasledujúcich 36 kalendárnych mesiacov (počnúc 109. kalendárnym mesiacom a končiac 144. kalendárnym mesiacom v závislosti od dátumu prvej evidencie vozidla) a uplynutím 144. kalendárneho mesiaca (počnúc mesiacom, v ktorom bolo vozidlo evidované) už dochádza iba k zvýšeniu ročnej sadzby dane.

Úprava ročnej sadzby dane	Doba úpravy ročnej sadzby dane
Zníženie ročnej sadzby dane	Doba uplatnenia zníženia
25 %	do 36 kalendárnych mesiacov (vrátane)
20 %	od 37 kalendárnych mesiacov – 72 kalendárnych mesiacov (vrátane)
15 %	od 73 kalendárnych mesiacov – 108 kalendárnych mesiacov (vrátane)
Ročná sadzba dane bez úpravy	od 109. kalendárneho mesiaca – 144 kalendárnych mesiacov (vrátane)
Zvýšenie ročnej sadzby dane	Doba uplatnenia zvýšenia
+ 10 %	od 145 kalendárnych mesiacov – do 156 kalendárnych mesiacov (vrátane)
+ 20 %	od 157 kalendárnych mesiacov

Príklad č. 8:

Akú ročnú sadzbu dane uplatní daňovník pri podávaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2015 na vozidlo s dátumom prvej evidencie 19. 7. 2005 (používané počas celého zdaňovacieho obdobia roku 2015)?

Vozidlo s dátumom prvej evidencie 19. 7. 2005 (vyznačeným v doklade vozidla) prináleží k 31. 12. 2015 (zdaňovacie obdobie rok 2015) do rozpätia 115 kalendárnych mesiacov – 126 kalendárnych mesiacov a pre toto rozpätie počtu kalendárnych mesiacov sa uplatní ročná sadzba dane nezmenená (zodpovedajúca podľa základu dane tej, ktorá je uvedená v prílohe č. 1 ).

Ročná sadzba dane bez úpravy

od 109. kalendárneho mesiaca – 144 kalendárnych mesiacov (vrátane)

Súčasne v nadväznosti na úpravu ročnej sadzby dane v závislosti od počtu kalendárnych mesiacov môže dôjsť k situáciám, kedy sa pre výpočet dane nepoužije iba jedna ročná sadzba dane, ale budú použité dve ročné sadzby dane v jednom zdaňovacom období.

Príklad č. 9:

Akú ročnú sadzbu dane uplatní daňovník pri podávaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2015 na vozidlo s dátumom prvej evidencie 17. 2. 2003 (používané počas celého zdaňovacieho obdobia roku 2015)?

Vozidlo s dátumom prvej evidencie 17. 2. 2003, vyznačeným v doklade vozidla, prináleží „vekom“ k 31. 12. 2015 (zdaňovacie obdobie rok 2015) do rozpätia 144 kalendárnych mesiacov – 155 kalendárnych mesiacov a pre toto rozpätie počtu kalendárnych mesiacov sa uplatnia dve ročné sadzby dane. Na 1 mesiac ročná sadzba dane nezmenená (zodpovedajúca podľa základu dane tej, ktorá je uvedená v prílohe č. 1 ) a 11 kalendárnych mesiacov zvýšená ročná sadzba dane o +10 %.

Ročná sadzba dane bez úpravy	od 109. kalendárneho mesiaca – 144 kalendárnych mesiacov (vrátane)
Zvýšená ročná sadzba dane o +10 %	od 145 kalendárnych mesiacov – do 156 kalendárnych mesiacov (vrátane)

Po úprave ročnej sadzby dane v závislosti od dátumu prvej evidencie nasleduje úprava ročnej sadzby dane jej znížením o 50 % v závislosti od:

a) druhu vozidla, t. j. či ide o hybridné motorové vozidlo alebo hybridné elektrické vozidlo, alebo

b) druhu použitého paliva, t. j. či ide o vozidlo kategórie L, M a N s pohonom na stlačený zemný plyn (CNG) alebo skvapalnený zemný plyn (LNG) alebo vozidlo kategórie L, M a N na vodíkový pohon.

V dokladoch vozidla hybridného motorového alebo hybridného elektrického je uvedený zdroj energie, napríklad benzín/elektrina.

Príklad č. 10:

Akú ročnú sadzbu dane uplatní daňovník pri podávaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2015 na hybridné motorové vozidlo s dátumom prvej evidencie 17. 2. 2013 (používané počas celého zdaňovacieho obdobia roku 2015)?

Vozidlo s dátumom prvej evidencie 17. 2. 2013, vyznačeným v doklade vozidla, prináleží k 31. 12. 2015 (zdaňovacie obdobie rok 2015) do rozpätia 36 kalendárnych mesiacov od dátumu prvej evidencie vozidla a pre toto rozpätie počtu kalendárnych mesiacov sa uplatní ročná sadzba dane znížená o 25 %. Následne sa takto upravená ročná sadzba dane zníži o 50 % z titulu, že ide o hybridné motorové vozidlo.

Zníženie ročnej sadzby dane o 25 %	do 36 kalendárnych mesiacov (vrátane)
Zníženie o 50 %	hybridné motorové vozidlo

Následná úprava ročnej sadzby dane sa týka použitia vozidla v rámci kombinovanej dopravy. Zníženie ročnej sadzby dane o 50 % pre vozidlá používané v kombinovanej doprave sa uplatní z ročnej sadzby dane v závislosti od dátumu prvej evidencie vozidla, následne upravenej v závislosti od druhu hybridného vozidla alebo druhu použitého paliva.

Príklad č. 11:

Akú ročnú sadzbu dane uplatní daňovník pri podávaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2015 na vozidlo ťahač a zvlášť vozidlo náves používané v kombinovanej doprave s dátumom prvej evidencie každého vozidla 17. 2. 2014 (používané počas celého zdaňovacieho obdobia roku 2015)? Vozidlo ťahač je hybridným motorovým vozidlom.

Vozidlo ťahač s dátumom prvej evidencie 17. 2. 2014, vyznačeným v doklade vozidla, prináleží k 31. 12. 2015 (zdaňovacie obdobie rok 2015) do rozpätia 36 kalendárnych mesiacov od dátumu prvej evidencie vozidla a pre toto rozpätie počtu kalendárnych mesiacov sa uplatní ročná sadzba dane znížená o 25 %. Následne sa takto upravená ročná sadzba dane zníži o 50 % z titulu, že ide o hybridné motorové vozidlo. Vzhľadom na to, že vozidlo bolo použité v rámci kombinovanej dopravy, upravená ročná sadzba dane z titulu veku vozidla a následne z titulu, že ide o hybridné motorové vozidlo, sa zníži ešte o 50 %.

Vozidlo náves s dátumom prvej evidencie 17. 2. 2014, vyznačeným v doklade vozidla, prináleží k 31. 12. 2015 (zdaňovacie obdobie rok 2015) do rozpätia 36 kalendárnych mesiacov od dátumu prvej evidencie vozidla a pre toto rozpätie počtu kalendárnych mesiacov sa uplatní ročná sadzba dane znížená o 25 %. Následne sa takto upravená ročná sadzba dane zníži o 50 % z titulu, že ide o vozidlo náves použité v rámci kombinovanej dopravy.

Zníženie ročnej sadzby dane o 25 %	do 36 kalendárnych mesiacov vrátane (ťahač aj náves)
Zníženie o 50 %	hybridné motorové vozidlo (ťahač)
Zníženie o 50 %	použitie v kombinovanej doprave (ťahač aj náves)

Úpravu ročnej sadzby dane (zníženie a zvýšenie ročnej sadzby dane) vykoná daňovník až v daňovom priznaní, t. j. až pri podaní daňového priznania.

Základné princípy fungovania kombinovanej dopravy, jej zavedenia, definície základných pojmov sú obsiahnuté v Smernici Rady 92/106/EHS o stanovení spoločných pravidiel pre určité typy kombinovanej dopravy tovaru medzi členskými štátmi, ktorá bola transponovaná do zákona o dani z motorových vozidiel ako súčasť prílohy č. 2.

Kombinovaná doprava je súčasťou intermodálnej dopravy, ktorej podstata spočíva v preprave nákladu v jednej a tej istej nákladovej jednotke rôznymi dopravnými prostriedkami.

Kombinovaná doprava predstavuje prepravu (premiestňovanie) tovaru, pri ktorej použité vozidlá vezú kontajner alebo výmennú nadstavbu, pričom v počiatočnom úseku alebo konečnom úseku prepravy použijú pozemnú komunikáciu a v ostatnom úseku prepravy použijú železničnú, vnútrozemskú vodnú alebo námornú dopravu. Podmienkou je, aby preprava na inom úseku trasy presiahla 100 km vzdušnou čiarou a počiatočný alebo koncový úsek prepravy po pozemnej komunikácii vykonaný v počiatočnom úseku medzi miestom naloženia a najbližším intermodálnym terminálom alebo najbližším intermodálnym terminálom a miestom vyloženia na konečnom úseku nepresiahol 150 km vzdušnou čiarou. Použitie vozidla v kombinovanej preprave preukáže daňovník potvrdením intermodálneho terminálu na prepravnom doklade. Počítanie ciest súvisiacich s uplatnením zníženia sadzby dane závisí od prekonanej vzdialenosti po železnici na území Slovenskej republiky. Ak je takáto vzdialenosť prekonaná po železnici na území Slovenskej republiky dlhšia ako 250 km, započítava sa na účely dane z motorových vozidiel dvakrát.

Vyplnené tlačivo daňového priznania nájdete v prílohe.

Poznámka redakcie:
§ 6 , § 7 zákona 361/2014 Z. z.
príloha č. 1

2. Ako sa posudzuje vznik daňovej povinnosti, zánik daňovej povinnosti a oznamovacia povinnosť?

Vznik daňovej povinnosti je podľa § 8 ods. 1 zákona o dani z motorových vozidiel viazaný na prvý deň mesiaca, v ktorom boli splnené podmienky pre posúdenie predmetu dane, t. j. došlo k použitiu vozidla príslušnej kategórie evidovaného v Slovenskej republike na podnikanie v zdaňovacom období.

Príklad č. 12:

Kedy vzniká daňová povinnosť, ak bolo vozidlo zakúpené 18. 2. 2015 a prvýkrát sa použilo na podnikanie 20. 2. 2015?

Daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca, v ktorom došlo k splneniu podmienok uvedených v § 2 ods. 1, t. j. ide o vozidlo kategórie podliehajúce zdaneniu daňou z motorových vozidiel, evidované v Slovenskej republike a používané na podnikanie. Všetky tri podmienky musia byť splnené súčasne. Ak aj vozidlo bolo zakúpené 18. 2. 2015, ale na podnikanie sa prvýkrát použilo až 20. 2. 2015, podľa predmetného ustanovenia daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca, v ktorom sa vozidlo použilo na podnikanie. V tomto prípade prvé použitie vozidla na podnikanie sa viaže k dátumu 20. 2. 2015, a teda daňová povinnosť vzniká 1. 2. 2015. Aj keby sa vozidlo použilo na podnikanie prvýkrát až 28. 2. 2015, aj v takom prípade by daňová povinnosť vznikla 1. 2. 2015.

Vznik daňovej povinnosti, i napriek všeobecnému pravidlu zavedenému zákonom o dani z motorových vozidiel, nie je vždy viazaný na prvý deň mesiaca, v ktorom sa vozidlo použilo na podnikanie, vznik daňovej povinnosti obsahuje aj výnimky, a to jednak pre:

a) právneho nástupcu daňovníka, ktorý bol zrušený bez likvidácie a

b) ak došlo k zmene v osobe daňovníka pri tom istom predmete dane.

Pre daňovníka – právneho nástupcu daňovníka, ktorý bol zrušený bez likvidácie – daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po zániku daňovníka, ktorý bol zrušený bez likvidácie. Ak dôjde k zmene v osobe daňovníka pri tom istom predmete dane (v jednom kalendárnom mesiaci), novému daňovníkovi daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom k tejto zmene dôjde.

Vo väzbe na ustanovenie o vzniku daňovej povinnosti možno samostatne ponímať vznik daňovej povinnosti v prípade použitia vozidla na prepravu uskutočnenú mimo výkonu prepravy na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme (autobus), ktorý sa viaže ku dňu skutočného použitia vozidla na podnikanie. Uvedené posúdenie vzniku daňovej povinnosti v závislosti odo dňa použitia vozidla na podnikanie vyplýva z výpočtu pomernej časti dane pre predmetné vozidlo (§ 10 ods. 8).

Zánik daňovej povinnosti je od 1. 1. 2015 taxatívne vymedzený vo väzbe na skutočnosti, ktoré je možné potvrdiť „treťou osobou“:

Daňová povinnosť v zmysle právnej úpravy zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo k:

a) vyradeniu alebo dočasnému vyradeniu vozidla z evidencie,

Pri vyradení alebo dočasnom vyradení vozidla z evidencie vozidiel je dôležitý deň (dátum), ktorým k vyradeniu (trvalému alebo dočasnému) došlo, pričom samotný zánik daňovej povinnosti sa viaže k poslednému dňu mesiaca, v ktorom k tejto skutočnosti došlo.

Príklad č. 13:

Ak daňovník – podnikateľ – požiada o trvalé vyradenie vozidla z evidencie vozidiel dňa 15. 6. 2015, kedy dochádza k zániku daňovej povinnosti?

Ak príslušný orgán Policajného zboru (dopravný inšpektorát) rozhodne o vyradení vozidla z evidencie dňa 15. 6. 2015 na základe žiadosti podnikateľa, daňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom k vyradeniu vozidla došlo, t. j. 30. 6. 2015.

b) ukončeniu alebo prerušeniu podnikania,

Pri ukončení alebo prerušení podnikania (pozastavení prevádzkovania živnosti) je dôležité posúdenie momentu ukončenia alebo prerušenia podnikania. Deň, ktorý je uvedený v oznámení o ukončení podnikania, je dňom, ktorým už nie je podnikateľský subjekt oprávnený vykonávať podnikateľskú činnosť, pričom daňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom k tejto skutočnosti došlo.

Príklad č. 14:

Ak daňovník – podnikateľ – oznámi 15. 10. 2015 živnostenskému úradu ukončenie podnikania ku dňu 1. 11. 2015, kedy dochádza k zániku daňovej povinnosti?

Na základe oznámenia daňovníka – podnikateľa – o ukončení podnikania k 1. 11. 2015 je deň 1. 11. 2015 považovaný za deň, kedy daňovníkovi – podnikateľovi – zaniká oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť. Tým, že týmto dňom (1. 11. 2015) daňovník – podnikateľ – už nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť, je 31. 10. 2015 posledným dňom, kedy podnikateľskú činnosť vykonávať mohol. Vzhľadom na to, že zánik daňovej povinnosti je viazaný na posledný deň mesiaca, v ktorom došlo k ukončeniu podnikania, daňová povinnosť takémuto daňovníkovi – podnikateľovi – zaniká dňa 31. 10. 2015.

c) zániku daňovníka bez likvidácie,

Príklad č. 15:

Kedy zaniká daňová povinnosť spoločnosti a kedy vzniká daňová povinnosť právnemu nástupcovi spoločnosti, ak došlo k zániku daňovníka bez likvidácie (zánik spoločnosti výmazom z obchodného registra 19. 11. 2015)?

Daňová povinnosť daňovníkovi, ktorý bol zrušený bez likvidácie, zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo k zániku daňovníka bez likvidácie (30. 11. 2015). Daňová povinnosť právnemu nástupcovi daňovníka, ktorý bol zrušený bez likvidácie, vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po zániku daňovníka, ktorý bol zrušený bez likvidácie (1. 12. 2015).

d) zmene držiteľa vozidla,

Zánik daňovej povinnosti pri vozidle, u ktorého dôjde v priebehu jedného a toho istého kalendárneho mesiaca k zmene daňovníka, sa viaže k poslednému dňu mesiaca, v ktorom k uvedenej zmene došlo.

Príklad č. 16:

Kedy zaniká daňová povinnosť držiteľovi uvedenému v doklade vozidla – fyzickej osobe, ktorá 17. 10. 2015 predala vozidlo a 28. 10. 2015 došlo k zmene držiteľa v doklade vozidla (zmena osoby držiteľa v doklade vozidla)?

Ak predajom vozidla došlo k zmene držiteľa v doklade vozidla (uvedením zmeny v osobe držiteľa dňa 28. 10. 2015), daňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom k uvedenej zmene držiteľa vozidla došlo, t. j. 31. 10. 2015.

e) ukončeniu použitia vozidla daňovníkom, t. j.:

užívateľom (ak používa vozidlo osoby, ktorá vozidlo nepoužíva na podnikanie, ktorá zomrela, zanikla alebo bola zrušená),
zamestnávateľom (ak používa na podnikanie vozidlo zamestnanca).

Príklad č. 17:

Daňovník – užívateľ, použil na podnikanie vozidlo osoby, ktorá nie je podnikateľom, vozidlo nepoužíva na podnikanie a v dokladoch vozidla je zapísaná ako držiteľ, a to na základe zmluvy o prenájme uzatvorenej na dobu od 1. 1. 2015 do 19. 8. 2015. Kedy zaniká daňová povinnosť daňovníkovi – užívateľovi vozidla?

Zánik daňovej povinnosti je v prípade používania vozidla, v dokladoch ktorého je ako držiteľ uvedená osoba, ktorá toto vozidlo nepoužíva na podnikanie, užívateľom viazaný na posledný deň mesiaca, v ktorom došlo k ukončeniu použitia vozidla podľa § 3 písm. d) zákona o dani z motorových vozidiel. Ak k ukončeniu používania vozidla na základe zmluvy o jeho prenájme došlo 19. 8. 2015, daňová povinnosť užívateľa zaniká 31. 8. 2015.

Vznik a zánik daňovej povinnosti uvedie daňovník v daňovom priznaní. Výnimka pre neuvedenie vzniku a zániku daňovej povinnosti v podávanom daňovom priznaní sa vzťahuje iba na daňovníka – zamestnávateľa.

Úplne novým inštitútom je zavedenie možnosti oznámenia zániku daňovej povinnosti v lehote na podanie daňového priznania podľa § 8 ods. 6 zákona o dani z motorových vozidiel.

Podľa predmetného ustanovenia daňová povinnosť zaniká 31. 12. predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia, ak v zdaňovacom období neboli splnené rozhodujúce skutočnosti podľa § 2 ods. 1 a v tomto zdaňovacom období o vozidle nebolo účtované, vozidlo nebolo evidované v daňovej evidencii alebo neboli uplatňované výdavky spojené s používaním vozidla. Daňovník je povinný oznámiť správcovi dane túto skutočnosť v lehote do 31. januára po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Predpokladom pre uplatnenie možnosti oznámenia zániku daňovej povinnosti pre príslušné (posudzované) zdaňovacie obdobie je správne posúdenie skutočnosti, že o vozidle nebolo účtované podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, že vozidlo nebolo evidované v daňovej evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. alebo na vozidlo neboli uplatňované výdavky spojené s používaním vozidla.

Daňovník ako účtovná jednotka môže o vozidle účtovať ako o dlhodobom majetku alebo ako o zásobách. Pre splnenie podmienky uvedenej v § 8 ods. 6 je rozhodujúci deň, kedy už o vozidle nie je účtované (v účtovníctve), pretože bolo vyradené z účtovníctva účtovnej jednotky. Ide o deň nasledujúci po dni, kedy účtovná jednotka vyradí vozidlo z účtovníctva vedeného v sústave podvojného alebo v sústave jednoduchého účtovníctva.

Dňom vyradenia vozidla z obchodného majetku fyzickej osoby sa rozumie deň vyradenia vozidla z účtovníctva účtovnej jednotky (podvojné účtovníctvo alebo jednoduché účtovníctvo) alebo vyradenie vozidla z evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Príklad č. 18:

Daňovník (fyzická osoba) príležitostne používal vozidlo na podnikanie počas zdaňovacieho obdobia roku 2014. V zdaňovacom období roku 2015 neboli splnené podmienky podľa § 2 ods. 1 zákona o dani z motorových vozidiel tým, že daňovník nemal vozidlo zahrnuté v obchodnom majetku, neúčtoval o ňom a ani neevidoval daňové výdavky podľa § 6 ods. 11. Môže daňovník podať v lehote na podanie daňového priznania oznámenie o zániku daňovej povinnosti k 31. 12. 2014?

V takomto prípade, ak daňovník skutočne vozidlo počas zdaňovacieho obdobia roku 2015 nepoužíval na podnikanie, vozidlo nemal zahrnuté v obchodnom majetku, neúčtoval o ňom a ani si naň neuplatňoval daňové výdavky podľa § 6 ods. 11, t. j. došlo k splneniu podmienok uvedených v § 8 ods. 6 zákona o dani z motorových vozidiel, daňová povinnosť na predmetné vozidlo zanikla 31. 12. 2014 a daňovník je povinný oznámiť správcovi dane tento zánik daňovej povinnosti v lehote na podanie daňového priznania k dani z motorových vozidiel do 31. januára 2016. Tlačivo predmetného oznámenia nie je zákonom upravené.

Vzhľadom na koncepciu ustanovenia o zániku daňovej povinnosti (§ 8 ods. 2), zánik daňovej povinnosti, ktorý daňovník oznamuje správcovi dane do 31. januára po uplynutí zdaňovacieho obdobia podľa § 8 ods. 6 zákona o dani z motorových vozidiel, môže daňovník využiť iba v tom prípade, ak počas zdaňovacieho obdobia nedôjde k zániku daňovej povinnosti podľa niektorej z možností skôr uvedenej v § 8 ods. 2 zákona o dani z motorových vozidiel.

Poznámka redakcie:
§ 8 zákona o dani z motorových vozidiel

3. Zdaňovacie obdobie, lehota na podanie, kto podáva daňové priznanie k dani z motorových vozidiel

Aké je zdaňovacie obdobie pre daň z motorových vozidiel, v akej lehote a kto podáva daňové priznanie k dani z motorových vozidiel?

Zdaňovacím obdobím dane z motorových vozidiel podľa § 9 ods. 1 je kalendárny rok okrem výnimiek z ročného zdaňovacieho obdobia pre daňovníka, ktorý sa zrušuje bez likvidácie, ktorý sa zrušuje s likvidáciou, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, ktorý ukončil podnikanie alebo ktorý zomrel.

Lehota na podanie daňového priznania a zaplatenie dane je pre ročné zdaňovacie obdobie určená na 31. január po uplynutí zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka) podľa § 9 ods. 2 zákona o dani z motorových vozidiel. Uvedená lehota na podanie daňového priznania a zaplatenie dane alebo vyrovnanie dane (ak daňovník platil na zdaňovacie obdobie preddavky na daň) platí pre daňovníka s ročným zdaňovacím obdobím.

Pre daňovníkov, ktorí majú iné zdaňovacie obdobie ako ročné, je dátum na podanie daňového priznania a zaplatenie dane (vyrovnanie dane) nasledovný:

Pre daňovníka, ktorý sa zrušuje bez likvidácie (§ 9 ods. 3), zdaňovacie obdobie končí posledným dňom mesiaca, v ktorom daňovník zanikol bez likvidácie.
Podať daňové priznanie a zaplatiť daň za tohto daňovníka má povinnosť právny nástupca, a to do jedného mesiaca po uplynutí takto určeného zdaňovacieho obdobia.
Vznik daňovej povinnosti právneho nástupcu daňovníka, ktorý sa zrušuje bez likvidácie, je priamo uvedený v § 8 ods. 4, podľa ktorého ak bude naďalej vozidlo právny nástupca daňovníka používať na podnikanie, daňová povinnosť mu vznikne prvým dňom mesiaca nasledujúceho po zániku daňovníka, ktorý bol zrušený bez likvidácie.
Podanie daňového priznania za obdobie od vzniku daňovej povinnosti právneho nástupcu daňovníka, ktorý sa zrušuje bez likvidácie, až do konca príslušného zdaňovacieho obdobia je upravené v § 9 ods. 2, t. j. v lehote na podanie „riadneho“ daňového priznania do 31. januára po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

Príklad č. 19:

Daňovník – spoločnosť s r. o. – zanikol výmazom z obchodného registra 17. 11. 2015. Daňová povinnosť daňovníkovi, ktorý bol zrušený bez likvidácie, zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo k zániku daňovníka bez likvidácie (30. 11. 2015). Kto a kedy podáva daňové priznanie za daňovníka, ktorý zanikol výmazom z obchodného registra?

Daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za daňovníka, ktorý zanikol výmazom z obchodného registra, podáva právny nástupca podľa § 9 ods. 3 zákona o dani z motorových vozidiel za obdobie od 1. 1. 2015 do 30. 11. 2015 v lehote do 31. 12. 2015.

Pre daňovníka, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz (§ 9 ods. 4), zdaňovacie obdobie končí posledným dňom mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz. Podať daňové priznanie a zaplatiť daň za tohto daňovníka má povinnosť správca v konkurznom konaní, a to do jedného mesiaca po uplynutí takto vymedzeného zdaňovacieho obdobia.
Zdaňovacie obdobie kalendárny rok je pri daňovníkovi, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, upravené, a to nielen do doby posledného dňa mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz, ale aj od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol vyhlásený konkurz, až do posledného dňa kalendárneho roka (vrátane), v ktorom bol vyhlásený konkurz.
Samozrejmým predpokladom je použitie vozidla na podnikanie v čase trvania konkurzu. Ide teda o úpravu jedného zdaňovacieho obdobia, ktoré je „rozdelené“, a to počnúc 1. 1. do konca mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz, a následne od 1. dňa nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom bol vyhlásený konkurz, až do konca kalendárneho roka.

Príklad č. 20:

Na majetok daňovníka bol vyhlásený konkurz 18. 9. 2015. Kto podáva a v akej lehote daňové priznanie za daňovníka, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz? Ak je vozidlo predmetom dane naďalej aj po vyhlásení konkurzu, kto a za aké obdobie podáva daňové priznanie?

Daňové priznanie k dani z motorových vozidiel podľa § 9 ods. 4 zákona o dani z motorových vozidiel podáva za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2015 do konca mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz, t. j. do 30. 9. 2015, správca konkurznej podstaty v lehote do 31. 10. 2015.

Ak je vozidlo predmetom dane naďalej aj po vyhlásení konkurzu, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie v trvaní od 1. 10. 2015 do 31. 12. 2015 podáva podľa § 9 ods. 4 druhej časti predmetného ustanovenia zákona o dani z motorových vozidiel správca konkurznej podstaty v lehote podľa § 9 ods. 2 zákona o dani z motorových vozidiel do 1. 2. 2016 (31. 1. 2016 je nedeľa, preto sa lehota posúva na najbližší pracovný deň). Ak by sa vozidlo používalo aj naďalej v ďalších zdaňovacích obdobiach až do ukončenia konkurzného konania, daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za každé zdaňovacie obdobie podáva správca konkurznej podstaty podľa § 9 ods. 2 zákona o dani z motorových vozidiel do 31. januára po uplynutí príslušného zdaňovacieho obdobia.

Pre daňovníka, ktorý sa zrušuje s likvidáciou (§ 9 ods. 5), zdaňovacie obdobie končí posledným dňom mesiaca jeho vstupu do likvidácie. Osobou, ktorá je povinná podať daňové priznanie a zaplatiť daň za daňovníka, ktorý sa zrušuje s likvidáciou, je likvidátor. Lehota na podanie daňového priznania a zaplatenie dane pre likvidátora je určená v § 9 ods. 5, a to do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia.
Aj pri tomto daňovníkovi je upravené celé zdaňovacie obdobie – kalendárny rok, teda nie iba obdobie od 1. 1. do posledného dňa mesiaca, v ktorom sa daňovník zrušuje s likvidáciou, ale aj obdobie od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa daňovník zrušuje s likvidáciou, až do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom sa daňovník zrušuje s likvidáciou.
Samozrejmým predpokladom je použitie vozidla na podnikanie v čase, kedy sa daňovník zrušuje s likvidáciou.

Príklad č. 21:

Daňovník vstúpil do likvidácie 28. 2. 2015. Kto a v akej lehote podáva daňové priznanie za daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie? Ak sa aj po vstupe do likvidácie vozidlo používa na podnikanie, kto, za aké obdobie a v akej lehote podáva daňové priznanie?

Za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2015 do 28. 2. 2015 podáva daňové priznanie podľa § 9 ods. 5 zákona o dani z motorových vozidiel likvidátor do jedného mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, t. j. do 31. 3. 2015.

Ak sa po vstupe do likvidácie používa vozidlo na podnikanie, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie od 1. 3. 2015 do 31. 12. 2015 podáva podľa § 9 ods. 5 zákona o dani z motorových vozidiel likvidátor v lehote podľa § 9 ods. 2 zákona o dani z motorových vozidiel do 1. 2. 2016 (31. 1. 2016 je nedeľa, preto sa lehota posúva na najbližší pracovný deň). V prípade, ak sa likvidácia v roku 2016 neskončí, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roku 2016 podáva likvidátor podľa § 9 ods. 2 zákona o dani z motorových vozidiel do 31. 1. po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

Pre daňovníka, ktorý ukončil podnikanie (§ 9 ods. 6), sa zdaňovacie obdobie končí posledným dňom mesiaca, v ktorom ukončil podnikanie. Do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia podáva daňovník daňové priznanie a daň je povinný zaplatiť. Pre ukončenie podnikania je dôležité preukázanie tejto skutočnosti napr. doložením oznámenia o ukončení podnikania. V súvislosti s ukončením podnikania je riešený aj zánik daňovej povinnosti popísaný v § 8 ods. 2 písm. b) zákona o dani z motorových vozidiel.
V prípade úmrtia daňovníka daňové priznanie za zdaňovacie obdobie končiace smrťou daňovníka podáva dedič alebo ak je dedičov viac, ten, ktorému to vyplýva z dohody dedičov podľa § 9 ods. 7. Ak k dohode dedičov vo veci podania daňového priznania nedôjde, správca dane na podanie daňového priznania dediča určí. Lehota na podanie daňového priznania je do troch mesiacov po mesiaci, v ktorom daňovník zomrel. Ak by dedič alebo niektorý z dedičov lehotu na podanie daňového priznania nevedel dodržať, má možnosť 15 dní pred jej uplynutím podať správcovi dane žiadosť o jej predĺženie. Daňové priznanie sa v prípade pripadnutia dedičstva Slovenskej republike nepodáva.

V prípade úmrtia daňovníka nie je zánik daňovej povinnosti presne vymedzený vo väzbe na posledný deň mesiaca, v ktorom daňovník zomrel, avšak z dôvodu určenia vzniku, ako i zániku daňovej povinnosti vo väzbe na konkrétny deň kalendárneho mesiaca (v prípade vzniku daňovej povinnosti na prvý deň kalendárneho mesiaca a v prípade zániku daňovej povinnosti vo väzbe na posledný deň kalendárneho mesiaca), ako i spôsob výpočtu pomernej časti dane v závislosti od počtu mesiacov, v ktorých sa vozidlo používalo na podnikanie, tak aj pri úmrtí daňovníka ide pri zániku daňovej povinnosti o posledný deň mesiaca, v ktorom daňovník zomrel.

Príklad č. 22:

Kedy a kto podáva daňové priznanie, ak daňovník zomrel 29. 8. 2015? Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý zomrel, je v tomto prípade od 1. 1. 2015 do 31. 8. 2015. Daňové priznanie k dani z motorových vozidiel podáva dedič podľa § 9 ods. 7 zákona o dani z motorových vozidiel do troch mesiacov po mesiaci, v ktorom daňovník zomrel, t. j. do 30. 11. 2015. Ak by dedič nemohol v tejto lehote daňové priznanie podať, má možnosť využiť ustanovenie § 9 ods. 7 a 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podať žiadosť o predĺženie tejto lehoty. Posledný deň na podanie žiadosti o predĺženie lehoty je do 16. 11. 2015.

Zákon v § 9 ods. 8 presne vymedzuje, čo všetko má daňové priznanie obsahovať, a to nielen z pohľadu výpočtu dane, ale i povinnosti vypisovať údaje tak, aby mohlo byť spracovávané správcom dane. Daňové priznanie musí obsahovať údaj o mene, priezvisku, dodatku obchodného mena, adrese trvalého pobytu daňovníka, daňovom identifikačnom čísle, rodnom čísle alebo dátume narodenia, ak nemá daňovník daňové identifikačné číslo pridelené, ak ide o právnickú osobu, obchodné meno alebo názov, daňové identifikačné číslo a sídlo. Nepovinné údaje, ktoré daňovník v daňovom priznaní môže uviesť, sú telefónne číslo, elektronická adresa a faxové číslo. Správca dane je oprávnený údaje spracovávať podľa zákona o ochrane osobných údajov.

Poznámka redakcie:
§ 9 zákona 361/2014 Z. z.

4. Preddavky na daň z motorových vozidiel, pomerná časť dane, zaokrúhľovanie

Vyplýva zo zákona o dani z motorových vozidiel povinnosť platiť preddavky na daň?

Ako sa počíta pomerná časť dane, ak sa vozidlo nepoužilo na podnikanie počas celého zdaňovacieho obdobia?

Preddavok na daň (§ 10 ods. 1) je definovaný ako platba, ktorú je daňovník povinný platiť počas zdaňovacieho obdobia. Určujúcou pre platenie preddavkov na daň je predpokladaná daň, ktorá predstavuje sumár ročných sadzieb dane za všetky vozidlá, ktoré sú predmetom dane k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, upravené podľa § 7 ods. 1 až 4. To znamená, že nie vždy sa s takou ročnou sadzbou dane, aká zodpovedá príslušnému vozidlu podľa stanoveného základu dane, pracuje pri výpočte predpokladanej dane, pretože ročnú sadzbu dane je možné upravovať, a to v závislosti od veku vozidla, od druhu hybridného vozidla alebo druhu použitého paliva vozidla.

Poznámka:

Vzhľadom na to, že predpokladaná daň sa počíta a uvádza až v podávanom daňovom priznaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, akceptujúc skutočnosť, že pri predpokladanej dani ide o vozidlá, ktoré sú predmetom dane k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, nie je možné ročné sadzby dane upraviť (dopredu) podľa toho, či budú vozidlá použité v rámci kombinovanej dopravy. Z toho dôvodu je vyššie uvedené spresnenie úpravy ročných sadzieb dane naviazané na § 7 ods. 1 až 4 pri použití vo výpočte predpokladanej dane.

Povinnosť platiť preddavky na daň sa týka celkovej sumy predpokladanej dane, ktorá na tento účel musí presiahnuť sumu 700 € za všetky vozidlá, ktoré sú predmetom dane k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia.

V závislosti od sumy predpokladanej dane sa platia preddavky na daň buď ako štvrťročné, alebo ako mesačné. Ak je predpokladaná daň v rozsahu nad 700 € do 8 300 €, preddavky na daň sa platia ako štvrťročné, t. j. v 1/4 zo sumy predpokladanej dane vždy do konca kalendárneho štvrťroka, zaokrúhlené na eurocenty nadol (§ 10 ods. 3).

Ak predpokladaná daň presiahne 8 300 €, preddavky sa platia vo výške 1/12 z tejto sumy a sú splatné vždy do konca kalendárneho mesiaca (§ 10 ods. 4).

Príklad č. 23:

Predpokladaná daň za vozidlá, ktoré sú predmetom dane z motorových vozidiel k 1. 1. príslušného zdaňovacieho obdobia, je 8 100 €. Aké sumy preddavkov a v akých lehotách platí daňovník?

Vzhľadom na výšku predpokladanej dane (8 100 €) má daňovník povinnosť platiť štvrťročné preddavky na daň (suma od 700 € do 8 300 €); 1/4 predpokladanej dane je 2 025 € a túto sumu je daňovník povinný platiť s lehotou splatnosti vždy do konca kalendárneho štvrťroka, t. j. do 31. 3., 30. 6., 30. 9. a 31. 12.

Príklad č. 24:

Predpokladaná daň za vozidlá, ktoré sú predmetom dane z motorových vozidiel k 1. 1. príslušného zdaňovacieho obdobia, je 28 100 €. Aké sumy preddavkov a v akých lehotách platí daňovník?

Vzhľadom na skutočnosť, že výška predpokladanej dane je 28 100 €, daňovník má povinnosť platiť preddavky na daň v mesačných intervaloch (suma nad 8 300 €); 1/12 predpokladanej dane je 2 341,6666 €, po zaokrúhlení na eurocenty nadol ide o sumu 2 341,66 €, ktorú je daňovník povinný platiť s lehotou splatnosti vždy do konca kalendárneho mesiaca, t. j. do 31. 1., 28 (29). 2., 31. 3., 30. 4., 31. 5., 30. 6., 31. 7., 31. 8., 30. 9., 31. 10., 30. 11 a 31. 12.

Suma predpokladanej dane do výšky 700 € (§ 10 ods. 5) nezakladá povinnosť platenia preddavkov na daň. Tiež v prípade vzniku daňovej povinnosti počas zdaňovacieho obdobia daňovník preddavky na daň neplatí, lebo v tomto prípade nie je splnená podmienka „vzniku“ predpokladanej dane „podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia“. Ak daňovník neplatí preddavky na daň, pretože jeho predpokladaná daň nepresiahla sumu 700 € alebo daňovníkovi daňová povinnosť vznikla počas zdaňovacieho obdobia, daňovník zaplatí celú daň v lehote na podanie daňového priznania. Ak však daňovník počas zdaňovacieho obdobia preddavky na daň platil, „dorovná“ celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania (§ 10 ods. 6).

Príklad č. 25:

Predpokladaná daň za vozidlá, ktoré sú predmetom dane z motorových vozidiel k 1. 1. príslušného zdaňovacieho obdobia, je 300 €. Daňovníkovi vznikne počas zdaňovacieho obdobia daňová povinnosť použitím ďalšieho vozidla na podnikanie. Aké sumy preddavkov a v akých lehotách platí daňovník?

V tomto prípade výška predpokladanej dane je 300 € k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, daňovník preto nemá povinnosť platiť preddavky na daň. Ani skutočnosť, že počas zdaňovacieho obdobia daňovníkovi vznikla nová (ďalšia) daňová povinnosť, nemá vplyv na platenie preddavkov na daň.

Povinnosť platiť preddavky na daň neovplyvní ani skutočnosť, že počas zdaňovacieho obdobia vznikne alebo zanikne oslobodenie od dane alebo sa zmení predmet dane, alebo dôjde k zvýšeniu alebo zníženiu ročnej sadzby dane (§ 10 ods. 9). Rovnako tak podané dodatočné daňové priznanie neovplyvní platenie preddavkov na daň.

Príklad č. 26:

Predpokladaná daň za vozidlá, ktoré sú predmetom dane z motorových vozidiel k 1. 1. príslušného zdaňovacieho obdobia, je 8 100 €. Daňovníkovi vznikla povinnosť platiť štvrťročné preddavky na daň. Počas zdaňovacieho obdobia 2 z celkového počtu vozidiel boli použité od 15. 5. ako vozidlá osobnej pravidelnej dopravy na základe zmluvy o službách objednávateľa s dopravcom v pravidelnej doprave. Vzhľadom na túto skutočnosť tieto dve vozidlá počnúc dňom 15. 5. spĺňajú podmienku oslobodenia od dane. Má vznik oslobodenia od dane vplyv na platenie preddavkov na daň? Znížia sa predpísané preddavky na daň?

Vzhľadom na to, že vznik oslobodenia od dane, ako jedna z možností uvedená v § 10 ods. 9, nemá vplyv na platenie preddavkov na daň, ani v tomto prípade suma predpísaných preddavkov nebude touto skutočnosťou dotknutá. Preto suma predpísaných preddavkov zostáva nezmenená.

Je však možnosť zmeniť predpísané preddavky, a to vtedy, ak by u daňovníka došlo k zmene skutočnosti, na základe ktorej bola predpokladaná daň vypočítaná (§ 10 ods. 10). Osobou, ktorá tak môže učiniť, je správca dane, ktorý môže určiť platenie preddavkov na daň inak sám alebo aj na základe žiadosti daňovníka. V prípade vydaného rozhodnutia o platení preddavkov na daň inak správcom dane na základe žiadosti daňovníka nie je možné odvolať sa.

V prípade už predpísaných preddavkov na daň na základe predpokladanej dane, ktoré má povinnosť platiť daňovník počas zdaňovacieho obdobia, existuje zákonná možnosť ukončenia povinnosti platiť tieto preddavky. Ukončenie povinnosti platiť preddavky na daň je podmienené vznikom rozhodujúcej skutočnosti, ktorou je zánik daňovníka bez likvidácie, vyhlásenie konkurzu na majetok daňovníka, zánik daňovníka s likvidáciou, ukončenie podnikania alebo úmrtie daňovníka, a týka sa tých preddavkov, ktorých splatnosť nastala po dni, kedy došlo k niektorej z týchto rozhodujúcich skutočností (§ 10 ods. 11 zákona o dani z motorových vozidiel).

Príklad č. 27:

Na základe predpokladanej dane mal daňovník povinnosť platiť preddavky na daň štvrťročne. Daňovník 15. 5. 2015 ukončil podnikanie. Je povinný naďalej platiť predpísané preddavky na daň v zdaňovacom období?

Ukončenie podnikania je jednou z rozhodujúcich skutočností, ktorá je podmienkou na to, aby sa preddavky na daň ďalej po ukončení podnikania v zdaňovacom období neplatili. Preto, ak 15. 5. 2015 daňovník ukončil podnikanie, nasledujúci deň po dni, kedy k tejto skutočnosti došlo, zaniká povinnosť platenia preddavkov na daň. V tomto prípade, keďže ide o platenie štvrťročných preddavkov na daň, preddavok splatný 30. 6. 2015, t. j. preddavok splatný po ukončení podnikania, už daňovník neplatí (a ani tie nasledujúce do konca zdaňovacieho obdobia).

Upozornenie:

Pri počítaní predpokladanej dane sa každá jedna ročná sadzba dane za každé vozidlo, ktoré je predmetom dane k 1. januáru, upravuje primárne podľa veku vozidla, a to tak, že do počtu mesiacov počnúc dátumom evidencie vozidla (rokom výroby) sa zahŕňa aj mesiac január príslušného zdaňovacieho obdobia, na ktoré sa preddavky z predpokladanej dane vypočítavajú.

Príklad č. 28:

Vozidlu prináleží podľa základu dane ročná sadzba dane 115 €. Vozidlo má dátum prvej evidencie (rok výroby) zapísaný v doklade vozidla 18. 3. 2013. Ako sa má upraviť ročná sadzba dane pre účely výpočtu predpokladanej dane pre zdaňovacie obdobie roku 2016?

Počet kalendárnych mesiacov pre účely výpočtu predpokladanej dane zahŕňa sumár kalendárnych mesiacov počnúc dátumom prvej evidencie vozidla (rok výroby) a končiac mesiacom január (vrátane) príslušného zdaňovacieho obdobia, na ktoré sa preddavky na daň vypočítavajú.

Ak je vozidlo evidované 18. 3. 2013, prvým mesiacom, ktorý sa započíta do sumára kalendárnych mesiacov, je marec 2013 a posledným je január 2016, t. j. 35 kalendárnych mesiacov.

Ak daňovník vypočítava predpokladanú daň za vozidlo, ktoré je predmetom dane k 1. januáru 2016, prislúchajúca ročná sadzba dane 115 € sa zníži o 25 %, pretože celkový počet mesiacov k 1. januáru 2016 počnúc dátumom prvej evidencie vozidla je 35 kalendárnych mesiacov.

Komu sa platia preddavky na daň?

Preddavky na daň platí daňovník miestne príslušnému správcovi dane (§ 10 ods. 12). Miestna príslušnosť pre platenie preddavkov na daň sa týka toho správcu dane, ktorý je miestne príslušný k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Spôsob, akým sa tieto preddavky správcovi dane platia, je upravený v § 55 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). Podľa tohto ustanovenia je daňovník o. i. povinný správne označiť platbu preddavkov.

Ako sa vypočíta pomerná časť dane?

Ak daňová povinnosť počas zdaňovacieho obdobia vznikne alebo zanikne, vypočítava sa pomerná časť dane vo väzbe za kalendárne mesiace, v ktorých sa vozidlo použilo na podnikanie. Výpočet pomernej časti dane je matematicky upravený v tvare, že ide o súčin 1/12 ročnej sadzby dane a počtu kalendárnych mesiacov, v ktorých sa vozidlo používalo na podnikanie (§ 10 ods. 7). Pri tomto výpočte je potrebné ročnú sadzbu dane použiť „v tvare nezmenenom“, t. j. použiť ročnú sadzbu dane, ktorá je uvedená v prílohe č. 1, alebo upravenú ročnú sadzbu dane, a to v závislosti od veku vozidla, od druhu použitého paliva alebo druhu hybridného vozidla a následne v závislosti od použitia vozidla v kombinovanej doprave. V prípade vozidiel použitých v návesovej jazdnej súprave sa pre výpočet pomernej časti dane použije pre každé z vozidiel najbližšia nižšia ročná sadzba dane, než aká by prislúchala jednotlivému vozidlu podľa hmotnosti vozidla a počtu náprav (iba pre tie vozidlá, ktoré spĺňajú zákonné podmienky pre uplatnenie najbližšej nižšej ročnej sadzby dane). Aj najbližšia nižšia ročná sadzba dane sa použije „v tvare nezmenenom“ alebo upravenom v závislosti od veku vozidla, druhu použitého paliva alebo druhu hybridného vozidla a nakoniec upravená v závislosti od toho, či ide o použitie vozidla v kombinovanej doprave.

Príklad č. 29:

Ročná sadzba dane podľa prílohy č. 1 je 218 € pre vozidlo s dátumom prvej evidencie 11. 2. 2005. Daňová povinnosť vznikla 15. 7. 2014, počas zdaňovacieho obdobia 2015 sa vozidlo používalo na podnikanie až do jeho predaja 11. 11. 2015 (zmena držiteľa vyznačená v doklade vozidla). Ako sa vypočíta pomerná časť dane za toto vozidlo?

Vozidlo s dátumom evidencie (rokom výroby) 11. 2. 2005 má k dátumu zániku daňovej povinnosti 130 kalendárnych mesiacov.

Ročná sadzba dane bez úpravy

od 109. kalendárneho mesiaca – 144 kalendárnych mesiacov (vrátane)

Vzhľadom na to, že vozidlu prináleží ročná sadzba dane uvedená v prílohe č. 1, pre výpočet pomernej časti dane (za obdobie od januára do novembra 2015) sa použije táto ročná sadzba dane nasledovne: (218 : 12) x 11 = 199,8333 €, po zaokrúhlení (podľa § 12) je to 199,83 €.

Výpočet pomernej časti dane v závislosti od počtu dní použitia vozidla na podnikanie (§ 10 ods. 8) sa vzťahuje na vozidlá, ktoré sa používajú na prepravu uskutočnenú mimo výkonu prepravy na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme. V tomto prípade ide iba o autobusy MHD a prímestskú dopravu. Samotný výpočet pomernej časti dane v matematickom vyjadrení je súčinom 1/365 alebo 1/366 (v závislosti od toho, či ide o prestupný rok) ročnej sadzby dane a počtu dní, v ktorých sa vozidlo použilo na podnikanie. Aj v tomto prípade, tak ako v prípade výpočtu pomernej časti dane v závislosti od počtu kalendárnych mesiacov, sa použitá ročná sadzba dane môže a nemusí upravovať v závislosti od veku vozidla, druhu použitého paliva alebo druhu hybridného vozidla. Predmetná úprava sa vykoná podľa § 7 ods. 1 až 4.

Príklad č. 30:

Ročná sadzba dane podľa prílohy č. 1 je 877 € pre vozidlo s dátumom prvej evidencie 11. 2. 2009. Daňová povinnosť vznikla 15. 7. 2015 a zanikla 18. 9. 2015. Ako sa vypočíta pomerná časť dane za toto vozidlo?

Vozidlo podľa veku – dátumu prvej evidencie spadá do rozpätia 73 – 108 kalendárnych mesiacov.

Zníženie ročnej sadzby dane	Doba uplatnenia zníženia
15 %	od 73 kalendárnych mesiacov – 108 kalendárnych mesiacov (vrátane)

Pri výpočte pomernej časti dane sa preto použije ročná sadzba dane znížená o 15 %.

Výpočet pomernej časti dane: 877 – (877 x 15 %) = 745,45 €. Následne sa upravená ročná sadzba dane použije pre výpočet ročnej sadzby dane pre vozidlo, ktoré sa použilo 66 dní na podnikanie: (745,45 : 365) x 66 dní = 134,79 €.

Akým spôsobom sa zaokrúhľuje daň, pomerná časť dane, preddavky na daň a upravená ročná sadzba dane?

Daň alebo pomerná časť dane, alebo vypočítavané preddavky na daň z predpokladanej dane sa zaokrúhľujú podľa § 12 na eurocenty nadol. Rovnako sa postupuje pri zaokrúhľovaní ročnej sadzby dane, ktorá sa upravuje v závislosti od veku vozidla, od druhu použitého paliva alebo druhu hybridného vozidla a tiež v závislosti od použitia vozidla v kombinovanej doprave. V každom jednom kroku úpravy ročnej sadzby dane sa táto zaokrúhľuje na eurocenty nadol.

Príklad č. 31:

Podľa prílohy č. 1 je ročná sadzba dane vozidla 777 €. Doba od dátumu prvej evidencie vozidla (počnúc mesiacom jeho prvej evidencie) do 31. 12. 2015 je 107 kalendárnych mesiacov a súčasne toto vozidlo používa druh paliva CNG. Akým spôsobom sa upraví ročná sadzba dane pre následný výpočet dane?

Ak je ročná sadzba dane 777 € a vozidlo pri podaní daňového priznania prináleží do rozpätia od 73 kalendárnych mesiacov do 108 kalendárnych mesiacov, následne je potrebné:

a) upraviť ročnú sadzbu dane jej znížením o 15 %; výpočet: 777 – (777 x 15 %) = 660,45 € (v tomto kroku nie je potrebné zaokrúhlenie),

b) upraviť už zníženú ročnú sadzbu dane v závislosti od druhu používaného paliva (CNG);
výpočet: (660,45 x 50 %) = 330,225 € (v tomto kroku je potrebné zaokrúhliť ročnú sadzbu dane na eurocenty nadol), t. j. ročná sadzba dane je 330,22 €.

Poznámka redakcie:
§ 10 zákona 361/2014 Z. z.

5. Správa dane z motorových vozidiel

Akým spôsobom je vykonávaná správa dane z motorových vozidiel, kto je správcom dane?

Správa dane do 31. 12. 2015

Do 31. 12. 2015 výkon správy dane „zabezpečoval“ daňový úrad (§ 13) miestne príslušný podľa miesta evidencie vozidla k 31. decembru predchádzajúceho roka, okrem výnimky, a to u daňovníka – zamestnávateľa, pre ktorého bol správcom dane daňový úrad miestne príslušný podľa jeho sídla. V prípade pochybnosti o miestnej príslušnosti sa táto posudzovala podľa daňového poriadku ( 13 ods. 2). Ak počas zdaňovacieho obdobia vznikla daňová povinnosť, miestne príslušným bol daňový úrad v čase vzniku daňovej povinnosti ( 13 ods. 1). Na zmenu miestnej príslušnosti počas zdaňovacieho obdobia sa neprihliadalo vzhľadom na „pevnú“ väzbu daňový úrad – miestna príslušnosť podľa miesta evidencie vozidla. (Za miesto evidencie vozidla sa považoval územný obvod príslušného okresu, v ktorom sa nachádzal dopravný inšpektorát.)

Príklad č. 32:

Daňovník v zdaňovacom období roku 2015 používal na podnikanie vozidlo s evidenčným číslom prideleným Dopravným inšpektorátom v Prešove. Daňovník ukončil podnikanie 31. 7. 2015. Na ktorý daňový úrad podal daňové priznanie?

Vzhľadom na skutočnosť, že daňovník ukončil podnikanie 31. 7. 2015, došlo u daňovníka k zániku daňovej povinnosti s tým, že takýto daňovník má určenú povinnosť podať daňové priznanie do jedného mesiaca po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ktoré končí 31. 7. 2015, a to do 31. 8. 2015.

Vzhľadom na to, že miestna príslušnosť je upravená v § 13, a to podľa znenia platného do 31. 12. 2015, posudzuje sa podľa miesta evidencie vozidla k 31. decembru predchádzajúceho roka. Preto daňovník po skončení zdaňovacieho obdobia (za obdobie od 1. 1. 2015 do 31. 7. 2015) mal povinnosť podať daňové priznanie na Daňový úrad v Prešove.

Správa dane od 1. 1. 2016

Zákon o dani z motorových vozidiel je s účinnosťou od 1. 1. 2016 novelizovaný zákonom č. 253/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Predmetná novela zákona o dani z motorových vozidiel priniesla zmenu ustanovenia § 13 – Správa dane.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sú tak na správu dane príslušné daňové úrady podľa § 5 a § 6 zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 479/2009 Z. z.), ktoré vykonávajú pôsobnosť v územnom obvode kraja, a daňový úrad pre vybrané daňové subjekty. Miestna príslušnosť správcu dane sa riadi trvalým pobytom fyzickej osoby a u právnickej osoby jej sídlom. Ak ide o vybrané daňové subjekty, správu dane vykonáva daňový úrad pre vybrané daňové subjekty podľa § 6 zákona č. 479/2009 Z. z. Ak nemožno takto určiť miestnu príslušnosť, postupuje sa pri jej určení podľa daňového poriadku. V súvislosti s prechodným ustanovením § 15a s účinnosťou od 1. 1. 2016 na správu dane za zdaňovacie obdobia, ktoré skončili do 31. 12. 2015, je od 1. 1. 2016 príslušný správca dane podľa vyššie uvedených ustanovení.

Príklad č. 33:

Daňovník, spoločnosť s r. o., so sídlom v Žiline používal na podnikanie v zdaňovacom období roku 2015 nasledovné vozidlá:

Vozidlá, v dokladoch ktorých je spoločnosť zapísaná ako držiteľ vozidla:

vozidlo kategórie L_1e s dátumom prvej evidencie 2. 2. 2015, ktoré spoločnosť začala používať na podnikanie 13. 2. 2015, s evidenčným číslom ZA, so zdvihovým objemom motora 50 cm³,
vozidlo kategórie M₁ s dátumom prvej evidencie 13. 5. 2011, s evidenčným číslom ZA, so zdvihovým objemom valcov motora 1 990 cm³. Vozidlo predala 17. 11. 2015 (zmena držiteľa v dokladoch vozidla bola vykonaná 30. 11. 2015).

Vozidlá, v dokladoch ktorých je ako držiteľ vozidla zapísaná organizačná zložka spoločnosti:

vozidlo kategórie N_{3 s}dátumom prvej evidencie 2. 3. 2007, s evidenčným číslom BA, s hmotnosťou 25 t a s 2 nápravami,
vozidlo kategórie O_{4 s}dátumom prvej evidencie 12. 8. 2009, s evidenčným číslom BA, s hmotnosťou 28 t a počtom náprav 3, ktoré používal daňovník od 1. 1. 2015 do 13. 8. 2015 (13. 8. 2015 vozidlo bolo predané – zmena v dokladoch vozidla),
vozidlo kategórie O_{4 s}dátumom prvej evidencie 12. 11. 2011, s evidenčným číslom BA, s hmotnosťou 30 t a počtom náprav 3 (vozidlo sa začalo používať na podnikanie 1. 6. 2015).

Riešenie:

Daňovník podá daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roku 2015 s uvedením vozidiel a údajov k vozidlám, v dokladoch ktorých je tento uvedený ako držiteľ alebo držiteľom vozidla je uvedená jeho organizačná zložka:

Za zdaňovacie obdobie roku 2015 daňovník podá jedno daňové priznanie správcovi dane, ktorým je daňový úrad podľa sídla spoločnosti (ak nejde o spoločnosť, ktorej podľa § 6 zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov správu dane vykonáva daňový úrad pre vybrané daňové subjekty).

Daňovník v daňovom priznaní uvedie vozidlá s poradovým č. 1 až č. 5. Pri vozidlách č. 4 a č. 5 sa daňovník rozhodne, ktoré z vozidiel (náves s por. č. 4 alebo náves s poradovým č. 5) bude s ťahačom tvoriť jednu návesovú jazdnú súpravu (iba raz, bez ohľadu na skutočnosť, že sa v návesovej jazdnej súprave striedali), a teda sa zaradí do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane, než do akej by patrilo podľa hmotnosti a počtu náprav.

Daňovník si vyberie z 2 návesov náves s por. č. 5 a tento zaradí do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane, než do akej by patril podľa hmotnosti a počtu náprav.

Do predpokladanej dane daňovník zahrnie vozidlo kategórie L_1e, vozidlo kategórie N₃ a vozidlo kategórie O₄ s poradovým číslom 5. Vzhľadom na to, že predpokladaná daň je v rozpätí 700 – 8 300 €, daňovník má povinnosť platiť štvrťročné preddavky na daň na zdaňovacie obdobie roku 2016 v sume 756,05 €.

Vyplnené tlačivo daňového priznania nájdete v prílohe.

Poznámka redakcie:
§ 13 zákona č. 361/2014 Z. z.