Daňové a odvodové povinnosti pri vyplácaní príjmov členom štatutárnych orgánov podnikateľských subjektov v roku 2014

V orgánoch obchodných spoločností (v s. r. o. a a. s.) a družstiev pôsobia členovia štatutárnych orgánov, ktorí v rámci ich obchodného vedenia rozhodujú, riadia a kontrolujú ich činnosť.

Najvyšším orgánom s. r. o. je podľa § 125 OZ valné zhromaždenie spoločníkov s. r. o. Štatutárnym orgánom s. r. o. je jeden konateľ s. r. o. alebo viac konateľov s. r. o. Dozorná rada s. r. o. musí mať podľa § 139 ods. 3 OZ aspoň 3 členov.

Najvyšším orgánom a. s. je podľa § 184 OZ valné zhromaždenie akcionárov a. s. Štatutárnym orgánom a. s. je podľa § 191 OZ kolektívny, výkonný orgán, predstavenstvo a. s. V predstavenstve a. s. pôsobí predseda predstavenstva a. s. a členovia predstavenstva a. s. Dozorným orgánom je dozorná rada a. s., ktorá musí mať podľa § 200 OZ najmenej 3 členov. Najvyšším orgánom družstva je podľa § 239 OZ schôdza členov družstva. Štatutárnym orgánom družstva je podľa § 243 ods. 2 predstavenstvo družstva. Kontrolná komisia družstva má podľa § 244 OZ najmenej 3 členov.

Členovia štatutárnych orgánov môžu so spoločnosťou a družstvom uzatvoriť aj pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce ako zamestnanci. Popis pracovnej činnosti v pracovnej zmluve nemôže byť v žiadnom bode zhodný s popisom činnosti pri výkone funkcie podľa Obchodného zákonníka.

Ak štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva je súčasne v príslušnej spoločnosti alebo družstve aj zamestnancom, je dôležité vymedziť práva a povinnosti z oboch právnych vzťahov:

• z pracovnoprávneho vzťahu pracovnou zmluvou podľa § 42 až § 44 Zákonníka práce a
• z obchodnoprávneho vzťahu mandátnou zmluvou podľa § 566 až § 576 OZ (zmluvou o výkone funkcie).

Pracovná zmluva

Pracovný pomer sa podľa § 42 ZP zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Ide o závislý vzťah, pretože zamestnanec je pri výkone práce viazaný pokynmi zamestnávateľa a výsledkami jeho práce disponuje zamestnávateľ. Ak nemá pracovná zmluva písomnú formu, je platná aj vtedy, ak je napríklad uzatvorená ústne. V takomto prípade ide však o porušenie povinností, za ktoré môže zamestnávateľovi príslušný inšpektorát práce uložiť pokutu.

Podľa § 43 ZP je v pracovnej zmluve zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:

• druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika (druh práce nemôže zahŕňať činnosti spadajúce pod rozsah činností štatutárneho orgánu),
• miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto),
• deň nástupu do práce,
• mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby atď.,
• ďalšie podmienky, ktoré požaduje zamestnávateľ alebo zamestnanec v pracovnej zmluve vymedziť.

Pracovný pomer sa nezakladá voľbou ani vymenovaním. Ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní, teda až po voľbe alebo vymenovaní sa následne uzatvorí pracovná zmluva.

Mandátna zmluva

Funkcia člena štatutárneho orgánu nemôže byť vykonávaná na základe pracovnej zmluvy. Vzťah medzi spoločnosťou a členom štatutárneho orgánu upravuje zmluva o výkone funkcie. Podľa § 66 ods. 3 OZ sa vzťah medzi spoločnosťou a členom štatutárneho orgánu pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve podľa § 566 až § 576 OZ, pokiaľ z ich dojednaní so spoločnosťou alebo iných ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich ich povinnosti nevyplýva iné určenie práv a povinností. Každá zmluva o výkone funkcie, či je už označená ako mandátna zmluva alebo inak, musí obsahovať ustanovenia, ktoré Obchodný zákonník určuje pre mandátnu zmluvu. Pokiaľ sa na tom strany dohodnú, môže táto zmluva obsahovať aj ďalšie práva a povinnosti a musí mať písomnú formu.

Na to, aby účastníci uzavreli mandátnu zmluvu podľa § 567 OZ, musí existovať dohoda o jej podstat­ných náležitostiach, ktorými sú:

• určenie zmluvných strán identifikáciou mandanta a mandatára,
• určenie obchodnej záležitosti, ktorá má byť pre mandanta v jeho mene uskutočnená, a spôsob jej zariadenia a
• dojednanie o odplate za uskutočnenie obchodnej záležitosti (odmena za výkon funkcie).

Podľa § 567 ods. 2 a 3 OZ platí, že:

• činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta;
• od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť, len ak je to naliehavo nevyhnutné v záujme mandanta a mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas. Ani v týchto prípadoch sa však mandatár nesmie od pokynov odchýliť, ak to zakazuje zmluvaalebo mandant.

Dôležitou súčasťou mandátnej zmluvy, resp. zmluvy o výkone funkcie štatutárneho orgánu (konateľa s. r. o.) a člena štatutárneho orgánu (napríklad člena predstavenstva a. s., dozornej rady a. s. alebo s. r. o.) sú ustanovenia o záväzkoch oboch strán, teda o právach a povinnostiach obchodnej spoločnosti a člena štatutárneho orgánu, ochrane obchodného tajomstva, dobe výkonu funkcie a spôsobe ukončenia zmluvy. Z mandátnej zmluvy, resp. zmluvy o výkone funkcie štatutárneho orgánu nevyplýva vzťah podriadenosti, tak ako to vyžaduje Zákonník práce a rovnako tu chýba prvok závislej práce, preto ide výlučne o obchodnoprávny vzťah.

Na účely ZDP, ZSP aj ZZP sú zdaniteľné príjmy plynúce z pracovnoprávneho aj obchodného vzťahu rovnocenné. Považujú sa za príjmy zamestnanca a platiteľ týchto príjmov sa považuje za zamestnávateľa.

Podľa § 5 ods. 2 ZDP platí, že príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 ZDP sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami (ďalej len „ zamestnanec“) od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“) alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy.

Ak má fyzická osoba akýkoľvek právny vzťah, na základe ktorého má nárok na príjem zo závislej činnosti, ktorý sa považuje za zárobkovú činnosť, je podľa § 4 ZSP a podľa § 11 ods. 3 ZZP považovaná za zamestnanca a platiteľ takéhoto príjmu je považovaný za zamestnávateľa.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) a b) ZDP sa za príjmy zo závislej činnosti (okrem iných v ZDP ustanovených príjmov) považujú:

• príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania,
• príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov s. r. o. a konateľov s. r. o. a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby.

Podľa § 5 ods. 1 písm. d) ZDP sú to aj odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, ak nejde o príjmy podľa písmena a) alebo písmena b), alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v písmenách a), b) a g).

V § 5 ods. 1 písm. g) ZDP sú ustanovené príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie, bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu.

Podľa § 4 ods. 1 ZSP zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem (ďalej len „zamestnanec s pravidelným príjmom“).

Podľa § 4 ods. 2 ZSP zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem (ďalej len „zamestnanec s nepravidelným príjmom“).

Za zamestnanca s nepravidelným príjmom sa podľa toho, akým spôsobom je obchodnoprávny vzťah uzatvorený (ak nárok za výkon funkcie nevzniká každý mesiac), považuje okrem iných osôb napríklad aj:

• člen predstavenstva a. s., člen dozornej rady a. s. a s. r. o., člen kontrolnej komisie družstva, konateľ s. r. o. a predseda predstavenstva a. s. vtedy, ak za túto prácu dostávajú odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti podľa ZDP,
• spoločník s. r. o., ak je odmeňovaný za prácu v spoločnosti s. r. o. formou, ktorá sa podľa ZDP považuje za príjem zo závislej činnosti.

Rozdelenie zamestnancov na zamestnancov s pravidelným mesačným príjmom a zamestnancov s nepravidelným príjmom ZZP neustanovuje. Podľa § 29b ods. 5 ZZP platí, že ak sa poistenec považuje za zamestnanca podľa § 11 ods. 3 ZZP z viacerých dôvodov u toho istého zamestnávateľa, posudzuje sa, akoby bol u toho istého zamestnávateľa zamestnancom iba raz.

Pojem dividendy používa ZZP. Je to širší pojem ako pojem „podiel na zisku“, ktorý používa ZDP a ZSP.

Podľa § 10b ods. 1 písm. e) ZZP, s odkazom na ustanovenia § 3 ods. 2 písm. c) a § 5 ods. 7 písm. i) ZDP, sa pod pojmom dividendy na účely zákona o zdravotnom poistení rozumie:

• podiel na zisku vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva,
• vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnostialebo družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi okrem podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti,
• podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.

Zdaňovanie príjmu z podielov na zisku (dividend) sa u fyzických osôb zrušilo od 1. 1. 2004. Podľa § 3 ods. 2 písm. c) ZDP podiel na zisku nie je predmetom dane v prípade, ak je vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva. Podľa § 52 ods. 24 ZDP ide o podiely na zisku, ktorý bol účtovne vykázaný za zdaňovacie obdobie po 31. 12. 2003.

Zároveň podľa § 5 ods. 7 písm. i) ZDP platí, že podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva je oslobodený od dane.

Podľa právnej úpravy platnej do 31. 12. 2012 platilo, že podiely na zisku (dividendy) z rokov predchádzajúcich roku 2003 sa zdaňovali podľa § 8 ZDP sadzbou dane 19 %. Príjemca ich sumu uvádzal v daňovom priznaní, na základe ktorého finančná správa SR oznamovala tento príjem príslušnej zdravotnej poisťovni (príjemca nemal oznamovaciu povinnosť). Príjem zdanený podľa § 8 ZDP zdravotná poisťovňa zahrnula do vymeriavacieho základu v rámci RZZP za príslušný rok.

Zmenou v § 51d ZDP (zákonom č. 395/2012 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2013) sa upravilo zdaňovanie podielov na zisku (dividend) obchodných spoločností a družstiev (okrem podielov na zisku spoločníkov verejných obchodných spoločností a komplementárov komanditných spoločností) zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobia najneskôr do 31. 12. 2003 a vyplácaných po 31. 12. 2012, ak ich schváli valné zhromaždenie spoločnosti po 31. 12. 2012.

Od 1. 1. 2013 sa pre podiely na zisku (dividendy) podľa § 51d ZDP ustanovil samostatný základ dane vtedy, ak zisk z roku 2003 a skorších rokov rozdelí obchodná spoločnosť alebo družstvo, daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR registrovaný na príslušnom daňovom úrade ako platiteľ dane po 31. 12. 2012.

V súlade s § 51d ZDP sa daň z vyplatených podielov na zisku (dividend) vyberie zrážkou podľa § 43 ZDP a uplatní sa sadzba dane 15 %. Za platiteľa dane sa považuje obchodná spoločnosť alebo družstvo, ktorá podiely na zisku (dividendy) vyplatí.

Podľa § 10b ods. 4 ZZP sa na tieto dividendy nevzťahuje povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie, pretože už nejde o príjem zdanený podľa § 8 ZDP, ktorý je vymeriavacím základom podľa ZZP. Ide o príjem, z ktorého sa daň vyberá zrážkou, teda nevstupuje do vymeriavacieho základu pri platení poistného na zdravotné poistenie.

Poznámka redakcie:
§ 10b ods. 1 písm. e) ZZP
§ 3 ods. 2 písm. c) ZDP
§ 52 ods. 24 ZDP

Podľa § 138 ods. 1 ZSP vymeriavacím základom zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a) ZSP, je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti a aj podiel na zisku § 5 ods. 7 písm. i) ZDP vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.

Suma maximálneho vymeriavacieho základu na účely platenia poistného na sociálne poistenie je pre poistenca v období od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014 určená z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca za rok 2012 vo výške 805 €/ mesiac. Je to v súlade s opatrením MPSVR SR č. 103/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2012 vo výške 9 660 € (12 x 805), čo predstavuje dvanásťnásobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2012 zistenej Štatistickým úradom SR.

Minimálny mesačný vymeriavací základ na účely platenia poistného podľa ZSP nie je určený. Poistné na sociálne poisteni z podielu na zisku zaplatí zamestnanec bez účasti na základnom imaní spoločnosti alebo družstva zo sumy, ktorá zodpovedá sume vyplateného podielu na zisku v príslušnom mesiaci, najviac zo sumy vo výške 5-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca za rok 2012, čo predstavuje maximálny vymeriavací základ 4 025 €/mesiac (805 x 5). Suma 4 025 €/mesiac sa vzťahuje na všetky druhy sociálneho poistenia okrem platenia poistného na úrazové poistenie, u ktorého nie je vymeriavací základ limitovaný.

Ide o maximálny vymeriavací základ zo všetkých príjmov vyplatených v príslušnom mesiaci. Teda poistné na sociálne poistenie sa odvedie z úhrnu príjmov (z vyplateného podielu na zisku zamestnanca bez majetkovej účasti a zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, ktoré vstupujú v príslušnom mesiaci do vymeriavacieho základu), maximálne však iba zo sumy 4 025 €/mesiac.

Poznámka redakcie:
§ 138 ods. 1 ZSP

Z dividend, teda z príjmu zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. e) ZZP, platí poistné na zdravotné poistenie každý poistenec, ktorý má príjem z dividend. Podľa § 13 ods. 6 ZZP ide o poistenca, ktorý je:

• zamestnanec,
• samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len „SZČO“),
• poistenec podľa § 11 ods. 2 ZZP (ďalej len „samoplatiteľ“) a
• poistenec štátu.

Poistné zo sumy vyplatených dividend neplatia:

• právnické osoby a
• fyzické osoby, ktoré nie sú zdravotne poistené podľa ZZP, teda nie sú poistencami verejného zdravotného poistenia SR. Rozhodujúci je deň prijatia dividendy na účet poistenca. Ak v tento deň nie je osoba poistencom podľa ZZP, príjem z dividend netvorí vymeriavací základ na účely RZZP.

Platiteľ dividend (právnická osoba, teda obchodná spoločnosť alebo druž­stvo) poistné z dividend neplatí. Je však povinný podľa § 16 ods. 15 ZZP za poistenca, ktorý má príjem z dividend z účtovného obdobia roka 2013 a neskorších rokov, preddavky na poistné na zdravotné poistenie vypočítať, zraziť a odviesť príslušnej zdravotnej poisťovni.

Právnická osoba, ktorá dividendy vyplácala, do 31. 12. 2012 neodvádzala preddavky na poistné na zdravotné poistenie počas roka. Zmena nastala až od 1. 1. 2013 po novelizácii ZZP zákonom č. 421/2012 Z. z.

Platiteľom dividend je podľa § 11 ods. 11 ZZP právnická osoba so sídlom na území SR podľa § 56 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá vypláca dividendy. Pred vyplatením dividend môže platiteľ dividend požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „ÚDZS“) o oznámenie, ku ktorej zdravotnej poisťovni má poistenec poistný vzťah. ÚDZS oznamuje príslušnú zdravotnú poisťovňu právnickej osobe so sídlom na území SR, ktorá vypláca dividendy, podľa § 16 ods. 15 ZZP do 10 dní od jej požiadania.

Ak platiteľ dividend vypláca dividendy najmenej 3 osobám, je povinný podľa § 20 ods. 6 a 7 ZZP výkaz platiteľa dividend zaslať len elektronicky, a to do 8. dňa po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom boli dividendy vyplatené.

Formu, vzory a štruktúru listinných výkazov preddavkov na poistné a výkazov platiteľa dividend a dátové rozhranie výkazov preddavkov na poistné a výkazov platiteľa dividend v elektronickej podobe zverejňuje MZ SR na svojom webovom sídle.

Vymeriavací základ podľa ZZP

Podľa ZZP je príjem z dividend vymeriavacím základom, z ktorého má poistenec povinnosť zaplatiť poistné na zdravotné poistenie, pretože podľa § 10b ods. 1 písm. e) ZZP ide o zárobkovú činnosť.

Podľa § 36 ods. 12 ZZP sa povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v zdaňovacom období po 1. 1. 2011, teda až zo zisku, ktorý je účtovne vykázaný za rok 2011 a neskôr.

Maximálny vymeriavací základ na účely ZZP (rovnako ako aj na účely ZSP) je určený z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2012 ustanovenej opatrením MPSVR SR č. 103/2013 Z. z. Je to suma najviac vo výške 60-násobku priemernej mesačnej mzdy, čo je 48 300 €/rok (805 x 60).

Platenie preddavkov na poistné počas roka 2014

Z dividend vyplácaných za účtovné obdobie, ktoré začalo v období od 1. 1. 2013 a neskôr, je platiteľ dividend povinný odvádzať preddavky podľa § 16 ZZP vypočítané sadzbou poistného vo výške 14 % zo sumy dividendy vyplatenej v kalendárnom mesiaci, najviac zo sumy 48 300 €.

V prípade, ak platiteľ dividend neuhradí preddavok na poistné z dividend, nedoplatok bude zdravotná poisťovňa vymáhať od platiteľa dividend a nie od poistenca.

Sadzba poistného

Podľa § 12 písm. g) ZZP je sadzba poistného pre zamestnanca, SZČO, samoplatiteľa a poistenca štátu 14 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 6 ZZP (s poukázaním na § 38b ods. 9 ZZP). Ide o príjem z dividend zo zisku za účtovné obdobie od 1. 1. 2013. Sadzba 14 % sa vzťahuje aj na poistenca, ktorý je osobou so zdravotným postihnutím.

Poznámka redakcie:
§ 20 ods. 6 a 7 ZZP
§ 13 ods. 6 ZZP

Podľa § 36 ods. 12 ZZP sa povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo až po 1. 1. 2011. Na dividendy vyplatené zo zisku dosiahnutého za účtovné obdobie, ktoré začalo medzi 1. 1. 2004 až 31. 12. 2010, sa povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie nevzťahuje.

Podľa § 38b ods. 9 ZZP sa na účely RZZP príjem z dividend zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo v období od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2012, ktorý presiahne minimálny základ podľa § 13 ods. 10 ZZP, zahŕňa do celkového vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 9 písm. b) ZZP. Minimálny základ a celkový vymeriavací základ je pre každý rok ustanovený inou sumou.

Minimálny vymeriavací základ pre rok 2014

Minimálny vymeriavací základ na účely platenia poistného podľa ZZP z dividend je pre každého poistenca v roku 2014 určený ako50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2012. Predstavuje sumu 402,50 €/mesiac (50 % z 9 660/12).

Celkový vymeriavací základ je najviac 48 300 €/rok (805 x 60). Na minimálny základ podľa § 13 ods. 10 ZZP a celkový vymeriavací základ podľa § 13 ods. 9 písm. b) ZZP sa vzťahujú právne predpisy platné v čase vyplatenia príjmu z dividend zo zisku dosiahnutého v účtovnom období rokov 2011 a 2012. Sadzba poistného z príjmu z dividend je 10 % a ak ide o osobu so zdravotným postihnutím, tak je 5 %.

Poistenec, ktorý má príjem z dividend zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo v období od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2012, má povinnosť platiť poistné z tohto príjmu a výšku tohto príjmu oznamuje najneskôr do konca mája kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý sa RZZP vykonáva, na tlačive ustanovenom podľa § 19 ods. 23 ZZP. Za rok 2014 vzniká táto povinnosť do 31. 5. 2015.

Aplikácia prechodných ustanovení zákona o zdravotnom poistení zabezpečí, aby sa na dividendy za účtovné obdobie od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2012 použili tieto pravidlá:

• odvody z dividend sa vykonávajú zo sumy presahujúcej minimálny vymeriavací základ, pričom jeho výška je platná v čase vyplatenia dividend, pre každý rok je ustanovená inou sumou,
• maximálny vymeriavací základ (celkový vymeriavací základ) pre osobu, ktorá má príjem z dividend, je suma zodpovedajúca 60-násobku priemernej mesačnej mzdy spred 2 rokov v čase vyplatenia dividend,
• výšku príjmu z dividend je platiteľ povinný oznámiť najneskôr do konca mája kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý sa RZZP vykonáva,
• sadzba poistného je 10 % alebo 5 % (u poistenca, ktorý je osobou so zdravotným postihnutím) z vyplatených dividend.

Oznámenie o príjmoch za rok 2014

Podľa v súčasnosti platného znenia ZZP bude poistenec na oznámení (tlačive určenom MZ SR) povinný oznámiť sumy, ktoré nemôže zdravotná poisťovňa zistiť z daňového priznania daňovníka, pretože nie sú uvádzané v daňových priznaniach. Ide o oznámenie príjmu z dividend a z výkonu činnosti osobného asistenta.

Do 31. 5. 2015 by mali oznámiť (rovnako ako to bolo aj za predchádzajúce rozhodujúce obdobia – rok 2012 a rok 2013) príjem iba tí poistenci, ktorí budú mať v roku 2014 vyplatený:

• príjem z dividend pripísaných na účet poistenca v roku 2014 zo zisku z účtovného obdobia 2011 alebo 2012(prípadne zo zisku z oboch rokov). Ide iba o sumu, ktorá presiahne sumu 402,50 € (sumu minimálneho základu podľa § 13 ods. 10 ZZP). Sadzba poistného je 10 % alebo 5 % v prípade, ak pôjde o poistenca so zdravotným postihnutím;
• príjem z dividend zo zahraničia vyplatených právnickou osobou so sídlom mimo územia SR v roku 2014. Ide o celú sumu. Sadzba poistného je 14 % ajv prípade, ak pôjde o poistenca so zdravotným postihnutím;
• príjem z dividend nevykázaných zdravotnej poisťovni, vyplatených platiteľom dividend, ktorý zanikol a zároveň ich nevykázal zdravotnej poisťovni. Ide o celú sumu. Sadzba poistného je 14 % ajv prípade, ak pôjde o poistenca so zdravotným postihnutím;
• príjem z výkonu činnosti osobného asistenta. Uvádza sa suma, ktorá predstavuje rozdiel príjmov a výdavkov.

Dividendy vyplatené zo zahraničia

Podľa § 23 ods. 15 a 17 ZZP platí, že poistenec, ktorý má príjem z dividend vyplatený právnickou osobou, ktorá vypláca dividendy a nemá sídlo na území SR, je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni, ktorá je príslušná na vykonanie RZZP, výšku vyplatených dividend za predchádzajúci rok najneskôr do konca mája kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý sa RZZP vykonáva (§ 19 ods. 23 ZZP).

Poznámka redakcie:
§ 36 ods. 12 ZZP
§ 38b ods. 9 ZZP

Podľa § 5 ods. 8 ZDP základom dane (čiastkovým základom dane) sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu.

V júli 2014 vydal odbor daňovej metodiky Finančného riaditeľstva SR Banská Bystrica metodický pokyn k § 5 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov – výpočet základu dane (ďalej len „metodický pokyn FR SR“) (uverejnený v časopise DaÚ č. 8/2014 na strane 26).

Podľa 3. oddielu tohto metodického pokynu FR SR pre poistné a príspevky platené z príjmov, ktoré nie sú zdaniteľnými príjmami, platí:

Zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti je možné znížiť len o také poistné a príspevky, ktoré sa viažu k zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti.

Záver

Pri posudzovaní daňových a odvodových povinností pri vyplácaní príjmov členom štatutárnych orgánov podnikateľských subjektov je nutné aplikovať príslušné ustanovenia ZDP, ZSP, ZZP a od júla 2014 aj postup podľa metodického pokynu FR SR.

Daňové a odvodové povinnosti plnia podnikateľské subjekty, ktoré príjem fyzickej osobe zo závislej činnosti a zo zisku vyplatia. Naďalej však zostáva v platnosti oznamovacia povinnosť podľa ZZP pre fyzickú osobu, ktorá bude mať počas roka 2014 vyplatené dividendy zo zisku, ktorý bol vykázaný v účtovnom období od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2012.

Oznamovacia povinnosť sa týka fyzických osôb, ktorým vyplatí dividendy nielen podnikateľský subjekt so sídlom na území SR, ale aj právnická osoba so sídlom mimo územia SR.

Poznámka redakcie:
§ 5 ods. 8 ZDP