Vláda Slovenskej republiky predložila na rokovanie Národnej rade SR návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (parlamentná tlač 1123), ktorý aj Národná rada SR 30. októbra 2014 schválila.
Novela zákona o dani z príjmov účinná od 1. januára 2015 vyšla v Zbierke zákonov pod číslom 333/2014 Z. z. v čiastke č. 102/2014 po redakčnej uzávierke príspevku.
NAJDÔLEŽITEJŠIE ZMENY:
- zavádza sa možnosť navýšenia nepeňažného príjmu zamestnancov tak, aby zamestnávateľ mal možnosť priamo uhradiť aj poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie zamestnancov,
- za oslobodené príjmy zo závislej činnosti sa od 1. januára 2015 budú pokladať aj nepeňažné príjmy zamestnanca poskytnuté v poľnohospodárskej prvovýrobe,
- valorizuje sa daňový bonus, a to vždy k 1. januáru príslušného kalendárneho roka,
- úhrada za prevod členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve a iných poplatkov súvisiacich s hypotekárnym úverom alebo stavebným úverom sa považuje za daňové výdavky,
- preddavky na daň z príjmov fyzickej osoby sa vypočítajú len z príjmov zo závislej činnosti (§ 5 ZDP) a z príjmov podľa § 6 ZDP, ktoré majú charakter pravidelne vykonávanej činnosti,
- zavádza sa zrážková daň u farmaceutických spoločností z peňažných plnení poskytovaných lekárom a zdravotníckym pracovníkom,
- zmena a doplnenie v príjmoch oslobodených od dane (§ 9 ZDP).
1. K zavedeniu možnosti navýšenia nepeňažného príjmu zamestnanca
Pre zamestnanca zamestnanecké benefity (napr. wellness poukážky, náklady na bývanie, školné dieťaťu zamestnanca) predstavujú vždy peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie. ZDP doposiaľ neustanovoval, akým spôsobom by mal zamestnávateľ postupovať pri zdaňovaní poskytnutých benefitov, t. j. pri takomto nepeňažnom plnení.
Novela ZDP neustanovuje povinnosť navýšenia (brutácia príjmu zamestnanca o poskytnuté benefity), ale dáva zamestnávateľovi možnosť vybrať si z dvoch možných spôsobov.
1.1 Bez navýšenia nepeňažného príjmu
Nepeňažné plnenie predstavuje pre zamestnanca zdaniteľný príjem zo závislej činnosti (§ 5 ZDP) a je súčasťou zdaniteľnej mzdy zúčtovanej a vyplatenej zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec. Znížený je aj o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) ZDP] podľa § 35 ZDP. Znamená to, že zamestnávateľ postupuje spôsobom ako pri zdaňovaní peňažného plnenia.
Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zúčtovanej a vyplatenej zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie je:
- 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima vrátane, a
- 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima.
POZNÁMKA
Ak zamestnávateľ postupuje týmto spôsobom (bez navýšenia nepeňažného plnenia), sumy zrazené na poistné do zdravotnej poisťovne a na poistné a povinné príspevky do Sociálnej poisťovne, ale tiež preddavok na daň ako súčasť mzdových nákladov zamestnávateľa platí zamestnanec sám.
Čistý nepeňažný príjem zamestnanca je pri tomto spôsobe nižší, ako je cena poskytovaného zamestnaneckého benefitu.
1.2 S navýšením nepeňažného plnenia
Nepeňažné plnenie predstavuje pre zamestnanca zdaniteľný príjem zo závislej činnosti (§ 5 ZDP), pričom pri tomto spôsobe zamestnávateľ:
- v prvom kroku navýši nepeňažné plnenie o preddavok na daň, o povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov (v súlade s § 35 ZDP), takto navýšené nepeňažné plnenie je súčasťou úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zamestnanca za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie,
- v druhom kroku pri výpočte zdaniteľnej mzdy týmto spôsobom je zamestnávateľ povinný odviesť za zamestnanca sumy, ktoré je povinný platiť zamestnanec [§ 35 ods. 1 písm. a) ZDP] a tiež preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zúčtovanej a vyplatenej zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie.
POZNÁMKA
Spolu s ostatnými príjmami zo závislej činnosti takéto navýšené nepeňažné plnenie zamestnanca tvorí vymeriavací základ zamestnávateľa, z ktorého je zamestnávateľ povinný odviesť poistné a príspevky, pričom u zamestnávateľa sa takéto výdavky považujú za daňové výdavky podľa § 19 ods. 3 písm. i) ZDP.
Podľa prílohy č. 6 k ZDP zamestnávateľ vypočíta sumu plnenia (P) rozhodujúcu na uplatnenie sadzby dane [§ 15 písm. a) ZDP], ktorej prekročenie bude znamenať uplatnenie progresie vo výpočte preddavkov na daň, nasledovne:
P = 1/12 zo sumy 176,8-násobku PŽM x (1 – SD1)
kde:
P je plnenie rozhodujúce na uplatnenie sadzby dane [§ 15 písm. a)],
PŽM je životné minimum platné k 1.1. príslušného zdaňovacieho obdobia,
SD1 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvého bodu vyjadrená desatinným číslom.
- Ak suma nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi je rovná alebo nižšia ako vypočítaná suma plnenia (P), potom suma navýšeného nepeňažného plnenia (NNP) sa vypočíta takto:
ČNP = NP / (1 – SD1),
kde:
ČNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,
NP je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi,
SD1 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvého bodu vyjadrená desatinným číslom.
Nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (ČNP) zamestnávateľ navýši o povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov, a to:
NNP = ČNP / (1 – PP),
kde:
NNP je navýšené nepeňažné plnenie,
ČNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,
PP je úhrn sadzieb pre platenie povinného poistného plateného zamestnancom podľa osobitných predpisov vyjadrený desatinným číslom.
- Ak suma nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi je vyššia ako vypočítaná suma plnenia (P), potom suma navýšeného nepeňažného plnenia (NNP) sa vypočíta takto:
ČNP = P / (1 – SD1) + (NP – P) / (1 – SD2),
kde:
ČNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,
P je plnenie rozhodujúce na uplatnenie sadzby dane [§ 15 písm. a)],
NP je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi,
SD1 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvého bodu vyjadrená desatinným číslom,
SD2 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) druhého bodu vyjadrená desatinným číslom.
Nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (ČNP) zamestnávateľ navýši o povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov, a to:
NNP = ČNP / (1 – PP),
kde:
NNP je navýšené nepeňažné plnenie,
ČNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,
PP je úhrn sadzieb pre platenie povinného poistného plateného zamestnancom podľa osobitných predpisov vyjadrený desatinným číslom.
POZNÁMKA
Sumu navýšeného nepeňažného plnenia je zamestnávateľ zároveň povinný viesť na mzdovom liste zamestnanca v súlade so ZDP, konkrétne s § 39 ods. 2 písm. f) druhým bodom. Je zrejmé, že poskytovanie zamestnaneckých benefitov zamestnancom ich zamestnávateľom nad rámec dohodnutej mzdy prispieva k významnej motivácii zamestnancov, k ich spokojnosti s pracovnými podmienkami.
2. K oslobodeným nepeňažným príjmom zo závislej činnosti poskytnutým zamestnancovi v poľnohospodárskej prvovýrobe
Ak zamestnávateľ, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba, t. j. ide o samostatne hospodáriaceho roľníka, poskytne zamestnancovi nepeňažné plnenie vo forme produktov vlastnej výroby (ktoré dopestoval alebo dochoval), tak u zamestnanca takýto príjem, ak nie je úhrnom viac ako 200 € ročne, sa od 1. januára 2015 podľa § 5 ods. 7 ZDP oslobodzuje od dane. Ak zamestnanec dosiahne takéto nepeňažné príjmy úhrnom viac ako 200 €, zdaní sa mu len suma presahujúca 200 €.
3. K valorizácii daňového bonusu
Daňový bonus (§ 33 ZDP) sa zvyšoval doposiaľ k 1. júlu príslušného kalendárneho roka rovnakým koeficientom, ako sa zvyšovalo životné minimum k tomuto dátumu. Aj z dôvodu právnej istoty sa daňový bonus bude zvyšovať vždy k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Zvyšovať sa bude rovnakým koeficientom, ako sa zvyšovala suma životného minima, ale už k 1. júlu predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia. Podľa prechodného ustanovenia novely ZDP sa tento postup po prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie roka 2015 čo znamená, že § 52 ods. 48 ZDP sa od 1. januára 2015 už nebude aplikovať.
4. K úhrade za prevod členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve a iných poplatkov súvisiacich s hypotekárnym úverom alebo stavebným úverom
S účinnosťou od 1. januára 2015 sa pri príjme z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti pokladá za preukázateľne vynaložený výdavok (§ 8 ods. 5 ZDP) na obstaranie takejto nehnuteľnosti aj úhrada za prevod členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve. Z dôvodu právnej istoty sa doplnilo toto ustanovenie aj o možnosť uplatnenia výdavkov pri prevode nehnuteľnosti o úroky z hypotekárneho úveru alebo stavebného úveru súvisiace s obstaraním takejto nehnuteľnosti alebo o úroky z účelového úveru na bývanie, ktorý má v zmluvných podmienkach uvedené obstaranie tejto nehnuteľnosti.
POZNÁMKA
Výdavkom však nie sú úroky, ktoré boli uplatnené ako daňový výdavok počas zaradenia nehnuteľnosti do obchodného majetku [§ 2 písm. m) ZDP]. Aj iné poplatky súvisiace s poskytnutým úverom sa budú posudzovať za výdavok vynaložený na obstaranie prevádzanej nehnuteľnosti. Týka sa to len výdavkov súvisiacich s hypotekárnym úverom alebo stavebným úverom, pretože len pri takýchto úveroch je možné preukázať súvislosť s prevádzanou nehnuteľnosťou.
5. K výpočtu preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby
Preddavky na daň podľa § 34 ZDP bude platiť daňovník, ktorý je fyzickou osobou, len z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP a z príjmov podľa § 6 ZDP, t. j. príjmov z podnikania, z inej samostatne zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu, ktoré majú charakter pravidelne vykonávanej činnosti.
NEPREHLIADNITE!
V tejto súvislosti sa mení definícia poslednej známej daňovej povinnosti (§ 34 ods. 5 ZDP). Pri výpočte preddavkov na daň na preddavkové obdobie roka 2015 sa táto zmena bude prvýkrát aplikovať, t. j. ide o preddavkové obdobie, ktoré začína prvý deň po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2014 v roku 2015. Táto zmena je v prospech daňovníka, ide o daňovú spravodlivosť.
6. K zrážkovej dani z peňažných plnení poskytovaných lekárom a zdravotníckym pracovníkom
S účinnosťou od 1. januára 2015 sa mení spôsob zdaňovania peňažných plnení a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny alebo prostredníctvom tretej osoby. Z dôvodu právnej istoty sa medzi osoby, od ktorých plynú peňažné plnenia a nepeňažné plnenia poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi, dopĺňa aj farmaceutická spoločnosť [§ 8 ods. 1 písm. l) ZDP].
Pre vymedzený okruh osôb, od ktorých sa predmetné plnenia budú zdaňovať zrážkovou daňou podľa § 43 ZDP, sa zavádza zároveň aj legislatívna skratka „držiteľ“.
POZNÁMKA
Predmetné plnenia sa budú teda zdaňovať zrážkovou daňou podľa § 43 ZDP, pričom pri:
- peňažnom plnení je platiteľom dane držiteľ, ktorý pri zrazení dane musí uplatniť postup v súlade s § 43 ods. 10 až 12 ZDP. Takéto plnenie bude teda zdaňovať sám držiteľ, ktorý plnenie vyplatil, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa vypláca toto plnenie fyzickej osobe alebo právnickej osobe,
- plnení je platiteľom dane príjemca nepeňažného plnenia, ktorý bude povinný odviesť daň zrážkou do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom bolo nepeňažné plnenie prijaté, a zároveň oznámi správcovi dane údaje o zrazenej a odvedenej dani a ďalšie potrebné údaje uvedené v tlačive vydanom Finančným riaditeľstvom SR. Nepeňažné plnenie bude teda zdaňovať sám poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanec alebo zdravotnícky pracovník, ktorý ho od držiteľa prijal.
Držiteľ, ktorý vypláca peňažné plnenie alebo poskytuje nepeňažné plnenia, je povinný oznámiť správcovi dane tieto skutočnosti do 15. dňa po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom peňažné plnenie vyplatil alebo nepeňažné plnenie poskytol, a to v ustanovenom rozsahu. Držiteľ v oznámení uvedie aj hodnotu nepeňažného plnenia (vrátane DPH).
POZNÁMKA
Plnenia od držiteľa za vykonanie klinického skúšania poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckym pracovníkom vykonaným podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch v znení neskorších predpisov nepodliehajú zrážkovej dani. Tieto príjmy zdaňuje daňovník, ktorý klinické skúšanie vykonáva v rámci svojej činnosti, z ktorej aj dosahuje príjmy. Pri vykonávaní klinického skúšania podľa citovaného zákona sú výdavkami aj výdavky preukázateľne vynaložené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckym pracovníkom v súvislosti s výkonom tejto činnosti.
Od dane sa od 1. januára 2015 oslobodzujú nepeňažné plnenia podľa § 9 ZDP, ktoré plynú od držiteľa poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi, priamo súvisiace s ich sústavným vzdelávaním podľa § 42 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Takýmito oslobodenými plneniami je napr. uhradenie odmeny lektora, prenájom prednáškovej sály, pracovné pomôcky.
POZNÁMKA
Pozor však, za účasť na sústavnom vzdelávaní sa podľa § 9 ZDP nepovažuje hodnota stravy, ubytovania a dopravy poskytnutá v súvislosti s týmto vzdelávaním. Ak teda hradí plnenie držiteľ za poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanca alebo zdravotníckeho pracovníka na inom vzdelávacom alebo odbornom podujatí, ako je povinné sústavné vzdelávanie podľa § 42 cit. zákona, takéto plnenie je zdaniteľným príjmom. Ide o príjem podľa § 8 ods. 1 písm. l) a § 17 ods. 31 ZDP.
7. K zmene a doplnení príjmov oslobodených od dane
Okrem príjmov oslobodených od dane uvedených v predchádzajúcom bode, oslobodzuje sa aj odmena poskytnutá Ministerstvom spravodlivosti SR oznamovateľovi protispoločenskej činnosti podľa § 9 zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Náhrada nemajetkovej ujmy vyplácaná podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa bude od 1. januára 2015 pokladať za zdaniteľný príjem podľa § 8 ZDP, t. j. v tejto súvislosti sa upravil § 9 ods. 2 písm. i) ZDP, pričom tento príjem sa zaradí medzi ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. n) ZDP.
Poznámka redakcie:
§ 5 ZDP
§ 9 ZDP
§ 34 ZDP
1. K členskému príspevku vyplývajúcemu z nepovinného členstva
V právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa – 5 % zo ZD maximálne do výšky 30 000 € ročne.
Na základe tejto zmeny sa obmedzuje možnosť poskytnúť dobrovoľný príspevok vyplývajúci z dobrovoľného členstva v právnickej osobe založenej na účely spoločnej ochrany záujmov platiteľa od roku 2015 vo výške najviac 5 % zo základu dane a najviac do výšky 30 000 € v úhrne za zdaňovacie obdobie.
2. K zmene spôsobu zahrnovania zmluvných sankcií z obchodného styku do základu dane
Ide o:
a) paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok,
b) zmluvnú pokutu,
c) poplatky z omeškania a
d) úroky z omeškania.
POZNÁMKA
Táto zmena spôsobí, že zmluvné sankcie budú:
- u dlžníka vždy nedaňovým výdavkom a naopak
- u veriteľa zdaniteľným príjmom (súčasť základu dane) na základe zaúčtovania.
3. K zavedeniu pravidiel nízkej kapitalizácie na prepojené tuzemské aj zahraničné obchodné spoločnosti
daňovo uznané úroky = 25 % (VH pred zdanením + úroky + odpisy)
Zavedenie pravidiel nízkej kapitalizácie má za cieľ postihnúť tie spoločnosti, do ktorých spoločníci/akcionári vložili nízke vklady a svoju činnosť zabezpečujú prostredníctvom poskytovania pôžičiek, z ktorých sa platia úrokové náklady a týmito sa neúmerne znižuje ziskovosť spoločností.
NEPREHLIADNITE!
Výnimka: banky, poisťovne, organizácie kolektívneho investovania (fondy a správcovské spoločnosti) a lízingové spoločnosti.
4. K pravidlám pre tvorbu daňovo uznanej opravnej položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurze a reštrukturalizácii a možnosti daňovo uznaného odpisu pohľadávky
Poznatky o zneužívaní postúpenia pohľadávok v konkurze a reštrukturalizácii spôsobujú, že:
a) opravná položka k takejto pohľadávke nadobudnutej postúpením bude daňovo uznaná len za predpokladu, že vlastník pohľadávky túto obstarávaciu cenu aj skutočne zaplatil, a
b) odpis takejto pohľadávky nadobudnutej postúpením bude daňovo uznaný len za predpokladu, že dlžník túto obstarávaciu cenu rovnako uhradil, a
c) pri predaji takejto pohľadávky bude strata daňovo uznaná len za predpokladu, že obstarávacia cena bola aj skutočne zaplatená.
5. Súčasti základu dane len po zaplatení sú platby
- výdavky/náklady na poradenské a právne služby,
- výdavky/náklady na sprostredkovateľské provízie do výšky 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu s výnimkou ustanovenou zákonom (finančné inštitúcie, kolektívne investovanie a pod.); výnimkou budú len banky, poisťovne, subjekty kolektívneho investovania a finanční sprostredkovatelia, ktorí túto činnosť vykonávajú podľa osobitných predpisov,
- výdavky/náklady na kompenzačné platby,
- platby podľa § 16 ods. 1 ZDP – poukazované do nezmluvného štátu,
- marketingové štúdie a prieskumy trhu – u dlžníka aj veriteľa!!!
6. K zamedzeniu generovania daňových strát pri nájomných zmluvách
Daňové odpisy z prenajatého majetku bude možné do daňových výdavkov zahrnúť len do výšky príjmov z nájomného, z čoho vyplýva, že strata z prenájmu nebude daňovo akceptovaná. Daňovník však bude mať možnosť o neuplatnené daňové odpisy predĺžiť celkovú dobu odpisovania až do úplného odpísania majetku, pričom skutočnú výšku daňových odpisov má za povinnosť vykazovať rovnako ako výšku daňových a účtovných odpisov v analytickej evidencii, t. j. na inventárnej karte.
7. K primeranosti daňových výdavkov
Nová úprava núti daňovníka prehodnotiť prístup k uplatňovaniu nákladov/výdavkov na také tovary a s nimi súvisiace služby, ktoré sú súčasne využívané aj na osobné potreby daňovníka alebo zamestnanca, pričom daňovník môže využiť 2 spôsoby preukazovania týchto výdavkov na osobnú potrebu, a to:
- v preukázateľnej výške, kedy presne sleduje a dokladuje napr. telefónne hovory na súkromné a služobné účely a výdavky na osobné potreby bude presne vylučovať z daňových výdavkov (krátiť daňové výdavky v rozmedzí 0 – 100 %) alebo
- v paušálnej výške 80 % a zvyšných 20 % pripočítavať k základu dane.
8. Z okruhu daňových výdavkov sa vylučujú
- poistné a príspevky hradené spoločnosťou v. o. s. za svojich spoločníkov alebo k. s. za svojich komplementárov, a to z dôvodu, že spoločníci v. o. s. a komplementári k. s. sú považovaní na účely ZDP za daňovníkov dosahujúcich príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. d) ZDP, ktorí majú možnosť uplatnenia týchto výdavkov, ak si ich sami preukázateľne zaplatia a súvisia s ich dosahovanými príjmami podľa § 6 ods. 1 ZDP.
9. K okruhu daňovo uznaných rezerv, ktorých tvorba účtovaná ako náklad je uznaná za daňový výdavok
Vypúšťajú sa rezervy na:
- nevyfakturované dodávky a služby,
- zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy a
- zostavenie daňového priznania.
10. K obmedzeniu daňovo uznaných výdavkov na reklamné a propagačné predmety
U daňovníka, pre ktorého výroba tabakových výrobkov a alkoholických nápojov nie je hlavným predmetom činnosti, nie je možné tabakové výrobky a alkoholické nápoje v hodnote neprevyšujúcej 17 € za jednotlivý predmet považovať za reklamný predmet zahrnovaný do daňových výdavkov.
NEPREHLIADNITE!
Výnimka – víno – 5 % zo základu dane.
Poznámka redakcie:
§ 19 ZDP
§ 21 ZDP