V predchádzajúcom príspevku „Zdaňovanie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami z pohľadu zákona o dani z príjmov“ uverejnenom v čísle 8 nášho časopisu bol rozobratý spôsob zdanenia dosahovaných príjmov na území SR.
Čo upravujú zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (zmluvy o ZDZ) ohľadom takéhoto druhu príjmu a ako sa dá zabrániť dvojitému zdaneniu týchto príjmov? To uvedieme v nasledujúcom príspevku.
1.1 Zdaňovanie príjmov z prenájmu nehnuteľného majetku podľa medzinárodnej zmluvy o ZDZ/modelovej zmluvy OECD
V tomto článku je zakotvená zásada, že príjmy z priameho užívania (napr. príjem získaný z rezania a predávania drevnej hmoty), prenájmu alebo používania nehnuteľného majetku v akejkoľvek inej forme (vrátane príjmov z poľnohospodárstva a lesníctva) sa zdaňujú v štáte, v ktorom je tento majetok umiestnený.
S cieľom vylúčiť možné nejasnosti je v článku deklarované, že výraz „nehnuteľný majetok“ bude mať taký význam, aký má podľa zákonov zmluvného štátu, v ktorom sa predmetný majetok nachádza.
Príklad č. 1:
Zmluva uzatvorená medzi SR a Austráliou definuje, že výraz „nehnuteľný majetok“ v tomto článku má vo vzťahu k niektorému zmluvnému štátu taký význam, aký má podľa zákonov tohto štátu a zahŕňa:
a) prenájom pôdy a akékoľvek iné oprávnenia na pôdu alebo disponovanie ňou, či už využívané, alebo nie, vrátane práv na prieskum nerastných ložísk, ložísk ropy alebo plynu, alebo iných prírodných zdrojov a práva ťažiť v týchto ložiskách alebo zdrojoch a
b) právo prijímať premenlivé alebo pevné platby buď ako náhradu za využívanie, alebo v súvislosti s využívaním, alebo za právo na prieskum alebo využívanie nerastných ložísk, ložísk ropy alebo plynu, kameňolomov alebo iných miest ťažby alebo využívania prírodných zdrojov.
Príklad č. 2:
Podľa zmluvy uzavretej medzi SR a Švajčiarskom výraz „nehnuteľný majetok“ má taký význam, aký má podľa zákonov zmluvného štátu, v ktorom sa tento majetok nachádza.
Výraz v každom prípade zahŕňa príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár používaný v poľnohospodárstve a lesníctve, práva, pre ktoré platia ustanovenia Občianskeho zákonníka vzťahujúce sa na pozemky, právo užívania nehnuteľného majetku a práva na premenlivé alebo pevné platby za ťažbu alebo za povolenie na ťažbu nerastných ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov; lode a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
Uvedené všeobecné pravidlo sa použije bez ohľadu na formu využívania nehnuteľného majetku. Ustanovenia článku 6 sa použijú tiež na príjmy z nehnuteľného majetku priemyselných, komerčných a iných podnikov a na príjem z nehnuteľného majetku používaného pre výkon nezávislých osobných služieb.
Príklad č. 3:
Zmluva uzatvorená medzi SR a Austráliou ďalej vymedzuje, že akékoľvek oprávnenie alebo právo uvedené v definícii výrazu „nehnuteľný majetok“ sa bude považovať za určené na miesto, kde sú podľa okolnosti pozemky, nerastné ložiská, ložiská ropy alebo plynu, kameňolomy alebo prírodné zdroje umiestnené alebo kde sa môže uskutočňovať ich prieskum.
Ustanovenia vymedzené v článku 6 Zmluvy sa budú uplatňovať aj na príjmy z nehnuteľného majetku podniku a na príjmy z nehnuteľného majetku používaného na výkon osobne vykonávaných nezávislých činností.
V zmluve uzavretej medzi SR a ČR sa článok 6 vzťahuje aj na príjmy z nehnuteľného majetku podniku a v zmluvách uzavretých medzi SR a Dánskom, Fínskom, Gréckom, Holandskom, Írskom, Kanadou, Maďarskom, Nemeckom, Poľskom, Rakúskom, Španielskom, Švédskom a Talianskom sa článok 6 vzťahuje na príjmy z nehnuteľného majetku používaného na výkon nezávislých povolaní aj na príjmy z nehnuteľného majetku podniku. V ostatných zmluvách sa článok 6 vzťahuje aj na príjmy z nehnuteľného majetku využívaného na výkon nezávislých povolaní.
V zmluve uzavretej medzi SR a Kanadou pod článok 6 spadajú okrem príjmov z akéhokoľvek užívania nehnuteľného majetku aj príjmy zo scudzenia (predaja) takéhoto majetku, čo má zásadný význam na článok 13, ktorý sa zaoberá scudzovaním (predajom) majetku.
V zmluve uzavretej medzi SR a Fínskom je článok 6 rozšírený aj na vlastníctvo podielov alebo iných obchodných práv k spoločnosti a príjmov z ich využívania.
„Ak vlastníctvo podielov alebo iných obchodných práv k spoločnosti oprávňuje vlastníka týchto podielov alebo obchodných práv užívať nehnuteľný majetok vo vlastníctve spoločnosti, príjmy z priameho užívania, nájmu alebo z každého iného spôsobu užívania takýchto práv sa môžu zdaniť v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nehnuteľný majetok nachádza.“
Spôsob, akým budú tieto príjmy zdaňované, zostáva tak ako pri ostatných druhoch príjmov právom jurisdikcie štátu, v ktorom je nehnuteľnosť umiestnená.
1.2 Zdanenie príjmov z prenájmu u daňovníka s ODP – zdroj príjmov/predmet dane podľa § 16 ZDP
Zdaniteľným príjmom daňovníka s ODP zo zdrojov na území SR je podľa § 16 odseku 1 písm. f) ZDP príjem z prevodu, nájomného a z iného využitia nehnuteľnosti umiestnenej na území SR.
Zdaniteľnými príjmami zo zdrojov na území SR daňovníka s ODP sú príjmy z prevodu, nájomného a z iného využitia nehnuteľnosti umiestnenej na území SR, bez ohľadu na skutočnosť, či ich vypláca daňovníkovi s ODP daňovník s NDP alebo stála prevádzkareň daňovníka s ODP, alebo daňovník s ODP.
POZNÁMKA
Príjem z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej na území SR je zdaniteľným príjmom, z ktorého je platiteľ príjmu povinný zabezpečovať daň podľa § 44 ods. 2 ZDP, pričom od 1. 1. 2013 sa zabezpečuje daň z hrubého príjmu bez odpočítania paušálnych výdavkov pred zabezpečením dane platiteľom dane.
Zabezpečenie dane sa nevykonáva z úhrad vyplácaných, pripisovaných alebo poukazovaných v prospech daňovníka s ODP, ktorý je daňovníkom podľa § 2 písm. t), t. j. daňovníkom členského štátu Európskej únie. Daňovníkom členského štátu Európskej únie je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá podlieha zdaneniu na území tohto členského štátu Európskej únie z príjmov plynúcich zo zdrojov na území tohto členského štátu Európskej únie, ako aj zo zdrojov mimo územia tohto členského štátu Európskej únie a ktorá na území Slovenskej republiky nie je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou.
Zabezpečenie dane sa vykonáva sadzbou dane vo výške 19 %, avšak z dôvodu zvýšeného boja vlády proti daňovým únikom sa s účinnosťou od 1. 3. 2014 zaviedla zvýšená sadzba dane (zrážkovej dane aj zabezpečenia dane) pre prípady vyplácania príjmov daňovníkom z tzv. „nezmluvných štátov“.
Daňovníkom z „nezmluvných štátov“ podľa § 2 písm. x) ZDP je fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt, alebo právnická osoba, ktorá nemá sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov, ktorý bude uverejnený na www.finance.gov.sk.
Ministerstvo financií zaradí do zoznamu štát:
- s ktorým má SR uzavretú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „medzinárodnú zmluvu o ZDZ“),
- s ktorým má SR uzavretú medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní – bilaterálne uzatvárané zmluvy – v súčasnosti je to len zmluva uzavretá medzi SR a Guernsey, ktorá je zatiaľ len podpísaná, ale nie je uverejnená v Zbierke zákonov,
- ktorý je zmluvným štátom medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií pre daňové účely v obdobnom rozsahu, ktorou je tento štát a SR viazaná – Multilaterálna zmluva – „Dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach“ (napr. Írsko, Japonsko, Grécko, Francúzsko).
V súlade s § 52zb ZDP, ak SR uzatvorí medzinárodnú zmluvu o ZDZ alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní v priebehu zdaňovacieho obdobia roku 2014, príslušný štát bude doplnený do zoznamu podľa § 2 písm. x) ZDP bez ohľadu na skutočnosť, že medzinárodná zmluva o ZDZ alebo medzinárodná zmluva o výmene informácií týkajúcich sa daní nadobudne účinnosť po 31. decembri 2014.
POZNÁMKA
V tejto súvislosti sa spresňujú údaje, ktoré bude musieť platiteľ dane oznamovať správcovi dane z vyplácaných príjmov podliehajúcich zabezpečeniu dane. Tlačivo oznámenia bude obsahovať súhrnné údaje o zabezpečení a odvedení dane v členení na daňovníkov podľa:
- § 2 písm. d), t. j. daňovníkov s NDP, okrem daňovníka z „nezmluvného štátu“ podľa § 2 písm. x) ZDP;
- § 2 písm. e), t. j. daňovníkov s ODP, okrem daňovníka z „nezmluvného štátu“ podľa § 2 písm. x). Ak však tento daňovník požiada správcu dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmu, tlačivo musí obsahovať údaje v členení podľa § 44 ods. 3 písm. c), t. j. údaje v členení na jednotlivé druhy príjmov podľa § 16 ods. 1, sume odvedenej dane atď., a to aj v presnom označení daňovníka, napr. meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a dátum narodenia, ak ide o fyzickú osobu;
- § 2 písm. x), t. j. daňovníkov s ODP z „nezmluvného štátu“. Tlačivo oznámenia musí obsahovať aj údaje o zabezpečenej dani v členení na jednotlivé druhy príjmov podľa § 16 ods. 1 ZDP, sumu zdaniteľného príjmu, sadzbu dane, sumu zabezpečenej dane, dátum úhrady zdaniteľného príjmu a dátum odvedenia zabezpečenej dane.
Ak ide:
- o fyzickú osobu, tlačivo musí obsahovať aj meno, priezvisko, adresu TP a dátum narodenia,
- o právnickú osobu, tlačivo musí obsahovať aj názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo.
Ak si platiteľ dane nesplní túto oznamovaciu povinnosť v rozsahu, ako mu stanovuje § 43 ods. 11, v súlade s § 21 ods. 2 písm. m) ZDP nebudú platby vyplácané daňovníkovi podľa § 2 písm. x) ZDP uznaným daňovým výdavkom.
Vzor tohto oznámenia určí Finančné riaditeľstvo SR, ktoré ho zverejní na svojom webovom sídle.
V prípade, ak platiteľ dane zabezpečil daň zo zdaniteľného príjmu za prenájmom nehnuteľnosti vyplácaný daňovníkovi (prenajímateľovi), daňovník s ODP si následne vysporiada svoju daňovú povinnosť prostredníctvom daňového priznania. Ak daňovník nepodá daňové priznanie, zrazením sumy na zabezpečenie dane môže správca dane rozhodnúť, že daňová povinnosť daňovníka je splnená.
V prípade, ak daňovník podá daňové priznanie, zdaňuje tento príjem sadzbou dane určenou v § 15 ZDP, a to vo výške 19 %, resp. 25 %.
Platiteľ príjmu nezabezpečí daň len v prípade, ak:
- ide o daňovníka s bydliskom v členskom štáte EÚ alebo
- sa daňovník s ODP preukáže platiteľovi príjmu potvrdením od správcu dane o platení preddavkov podľa § 34 ZDP.
V takomto prípade však daňovník musí vždy podať daňové priznanie a vysporiadať si v ňom svoju daňovú povinnosť na území SR za predpokladu, že jeho zdaniteľné príjmy presiahli 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) ZDP], čo je pre rok 2014 suma 1 091,67 eura (§ 32 ods. 1 ZDP).
V súvislosti so zrušením možnosti uplatnenia paušálnych výdavkov pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti fyzických osôb sa aj zabezpečenie dane bude vykonávať z hrubej sumy výplaty nájomného, pričom daňovník s ODP si až pri podaní daňového priznania uplatní prípadné oprávnené preukázateľne vynaložené daňové výdavky.
Príklad č. 4:
Rezident – fyzická osoba Spojených štátov amerických, vlastní na území SR nehnuteľnosť, ktorú prenajíma slovenskému rezidentovi – fyzickej osobe. Sú jeho príjmy zdaniteľné na území SR?
Za príjmy zo zdroja na území SR sa u daňovníkov s ODP uvedených v § 2 písm. e) zákona o dani z príjmov považujú podľa § 16 ods. 1 písm. f) ZDP príjmy z úhrad od daňovníkov s NDP alebo stálej prevádzkarne daňovníka s ODP, alebo daňovníka s ODP, ktorými sú tiež príjmy z nájomného týkajúceho sa nehnuteľnosti umiestnenej na území SR. Tieto príjmy sú príjmami z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP a na území SR sa zdaňujú na základe podania daňového priznania z príjmov fyzických osôb.
Podľa článku 6 ods. 1 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku medzi SR a USA môžu byť príjmy plynúce rezidentovi USA z nehnuteľného majetku umiestneného v SR aj zdanené v SR. Toto ustanovenie platí pre príjmy z priameho používania prenájmu alebo každého iného spôsobu používania nehnuteľného majetku.
Podľa článku 6 ods. 5 zmluvy si rezident USA, ktorý v SR podlieha zdaneniu z príjmov z nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v SR, môže vypočítať daň z tohto príjmu z čistého základu, ako keby bol takýto príjem pripočítaný stálej prevádzkarni v SR.
Americký daňovník vlastniaci nehnuteľnosť na území SR, ktorý ju prenajíma a poberá teda príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP, tento príjem z nehnuteľného majetku zdaňuje prostredníctvom podaného daňového priznania, pričom základom dane sú príjmy znížené o daňové výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie. Na zistenie základu dane sa použijú ustanovenia § 17 až § 29 ZDP. Daňovník je povinný splniť si registračnú povinnosť podľa § 49a ods. 2 ZDP, ak nie je registrovaný z dôvodu vzniku oprávnenia na podnikanie na území SR podľa § 49a ods. 1 ZDP.
Zároveň vzniká povinnosť daňovníkovi, slovenskému rezidentovi – platiteľovi príjmu, čiže osobe, ktorá vypláca, poukazuje alebo pripisuje úhrady v prospech nerezidentského daňovníka, zrážať preddavok na daň formou zabezpečenia vo výške 19 % zo zdaniteľných príjmov nerezidentského daňovníka (prenajímateľa), pokiaľ tento nerezidentský daňovník nepredloží platiteľovi dane potvrdenie od správcu dane o zrážaní preddavkov na daň podľa § 34 ZDP.
Celý spôsob zdanenia uvedený v minulom príspevku „Zdaňovanie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami z pohľadu zákona o dani z príjmov“ je platný aj pre zdanenie daňovníka s ODP. Ustanovenie § 16 a príslušnej zmluvy o ZDZ rozhoduje len o oprávnení pre SR na zdanenie takéhoto druhu príjmu. V prípade, ak by daňovník, ktorý prenajíma nehnuteľnosť na území SR, mal bydlisko v štáte, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o ZDZ, potom sa pri zdanení postupuje výlučne podľa ustanovení ZDP.
Poznámka redakcie:
§ 16 odseku 1 písm. f) ZDP
§ 2 písm. x) ZDP
V predmetnej časti sa budeme venovať príjmu z predaja nehnuteľností, hnuteľných vecí a cenných papierov, pričom nepôjde o majetok, o ktorom by predávajúci v čase predaja účtoval alebo viedol daňovú evidenciu (nie je obchodným majetkom daňovníka).
2.1 Zdaňovanie príjmov z predaja majetku podľa MZ – zdaňovanie kapitálových ziskov (zväčša článok 13 MZ)
Článok 13 zmluvy udeľuje zmluvnému štátu neobmedzené právo na zdaňovanie ziskov plynúcich z predaja majetku daňovníkov s ODP (nerezidentov) vo dvoch prípadoch:
- Prvý prípad je, že príjmy z predaja nehnuteľného majetku môžu byť plne zdanené v štáte, kde sa tento majetok nachádza (kde je nehnuteľnosť umiestnená).
POZNÁMKA
Čo sa pre účely tohto článku považuje za „nehnuteľnosť“, je uvedené v článku Zdaňovanie príjmov z nehnuteľného majetku (väčšinou článok 6), podľa ktorého sa posudzujú príjmy z priameho užívania (napr. príjem získaný z rezania a predávania drevnej hmoty), prenájmu alebo používania nehnuteľného majetku v akejkoľvek inej forme (vrátane príjmov z poľnohospodárstva a lesníctva), ktorý sa zdaňuje v štáte, v ktorom je tento majetok umiestnený.
Výraz „nehnuteľný majetok“, ktorý je tu zadefinovaný s cieľom vylúčiť možné nejasnosti, sa aplikuje na všetky posudzované príjmy spojené s nehnuteľnosťou ako takou, t. j. aj pri príjmoch z jej predaja, ale aj pri príjmoch podľa článku Majetok (vo väčšine článok 22), ktorý však upravuje majetkové dane. Výraz „nehnuteľný majetok“ uvedený v tomto článku má taký význam, aký má podľa zákonov zmluvného štátu, v ktorom sa predmetný majetok nachádza. Výraz zahrnuje v každom prípade akékoľvek príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár užívaný v poľnohospodárstve a v lesníctve, práva, pre ktoré platia ustanovenia občianskeho práva vzťahujúce sa na pozemky, právo používania nehnuteľného majetku a práva na nepravidelné alebo pevné platby buď za ťažbu, alebo za právo na ťažbu nerastného ložiska, prameňov a iných zdrojov. Lode, člny a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
- Druhým prípadom je neobmedzené právo zdaňovať príjmy z predaja hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorý je využívaný v stálej prevádzkarni, prostredníctvom ktorej nerezident vykonáva činnosť v štáte zdroja.
Štát rezidencie poskytne v súlade s článkom 23 zmluvy úľavu proti dvojitému zdaneniu formou vyňatia alebo zápočtu.
Modelová zmluva zabezpečuje, že okrem dvoch vyššie popísaných prípadov a zdanenia ziskov z predaja lodí, člnov a lietadiel používaných v medzinárodnej doprave budú ostatné zisky z predaja majetku zdanené v štáte, v ktorom je predávajúci rezidentom (štát rezidencie).
Zmluva nedefinuje pojem „zisk z predaja majetku“ ani spôsob, akým by mal byť zdanený. Toto je úplne ponechané na domáci daňový systém zmluvných štátov.
POZNÁMKA
Napr. pri zmluve o ZDZ uzavretej medzi ČR a SR je článok 13 – Zisky zo scudzenia majetku upravený nasledovným spôsobom:
1. Zisky, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 a umiestneného v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je súčasťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, vrátane ziskov dosiahnutých zo scudzenia tejto stálej prevádzkarne (samej alebo spolu s celým podnikom), sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
Uvedenú zásadu na riešenie oprávnenosti štátu na zdanenie príjmov z predaja nehnuteľného majetku a predaja hnuteľného majetku, ktorý tvorí súčasť stálej prevádzkarne, obsahujú všetky z vybraných zmlúv.
Článok 13 rieši aj zdanenie príjmov, ziskov alebo výnosov zo scudzenia lodí alebo lietadiel prevádzkovaných v medzinárodnej doprave, alebo z majetku (iného než nehnuteľný majetok), ktorý slúži na prevádzku týchto lodí alebo lietadiel, pričom určuje, že takéto príjmy podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom je podnik uskutočňujúci prevádzku týchto lodí alebo lietadiel rezidentom.
Takúto úpravu obsahujú zmluvy uzavreté medzi SR a Austráliou, Dánskom, Fínskom, Francúzskom, Gréckom, Írskom, Kanadou (kontajnery), Maďarskom (cestné vozidlá), Poľskom, Švajčiarskom a Anglickom.
V prípade zmlúv medzi SR a Holandskom a Rakúskom tento článok zahŕňa zdanenie príjmov zo scudzenia člnov vo vnútrozemskej doprave.
Zmluva uzavretá medzi SR a Belgickom rozširuje príjem z predaja lodí a lietadiel o príjmy z predaja železničných alebo cestných vozidiel prevádzkovaných v medzinárodnej doprave, člnov vo vnútrozemskej vodnej doprave alebo hnuteľného majetku, ktorý slúži na prevádzkovanie týchto lodí, lietadiel, železničných alebo cestných vozidiel alebo člnov. Tie podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo skutočného vedenia podniku.
Podobná úprava je ustanovená aj v zmluve medzi SR a ČR s výnimkou vnútrozemskej dopravy.
Takúto úpravu špecificky neustanovuje zmluva uzavretá medzi SR a Cyprom, Nemeckom, Španielskom, Švédskom a Talianskom.
Vo väčšine zmlúv uzavretých so SR je zabezpečené, že okrem dvoch vyššie popísaných prípadov a zdanenia ziskov z predaja lodí, člnov a lietadiel používaných v medzinárodnej doprave budú ostatné zisky z predaja majetku zdanené v štáte, v ktorom je predávajúci rezidentom (štát rezidencie).
POZNÁMKA
Napríklad pri zmluve uzavretej medzi ČR a SR je článok 13 – Zisky zo scudzenia majetku upravený nasledovným spôsobom:
- Zisky zo scudzenia majetku, ktorý je súčasťou prevádzkového majetku podniku a pozostáva z lodí, člnov, lietadiel, železničných alebo cestných vozidiel prevádzkovaných týmto podnikom v medzinárodnej doprave, alebo hnuteľného majetku, ktorý slúži prevádzke týchto lodí, člnov, lietadiel, železničných alebo cestných vozidiel, podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, v ktorom je miesto skutočného (hlavného) vedenia podniku.
- Zisky zo scudzenia majetku iného, než je uvedený v odsekoch 1 až 3, podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, ktorého je scudziteľ rezidentom.
Od roku 2002 sa článok 13 v Modelovej zmluve rozširuje aj o príjmy zo scudzenia určitého druhu akcií. SR v tom čase už niektoré bilaterálne dohody mala uzavreté s takýmto druhom príjmu.
Predmetné ustanovenie znie: „Zisky, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu zo scudzenia akcií, ktorých hodnota sa odvodzuje z viac ako 50 %, priamo alebo nepriamo, z nehnuteľného majetku umiestneného v druhom zmluvnom štáte, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.“
Toto ustanovenie zabezpečuje, že zisky zo scudzenia (predaja) takýchto akcií nehnuteľného majetku, ktorý v skutočnosti predstavuje základ hodnoty daných akcií, podliehajú zdaneniu v tomto štáte.
Na základe tohto ustanovenia je povolené zdaňovať celkový zisk zo scudzenia akcií, aj keď sa časť hodnoty predmetných akcií odvodzuje z iného majetku, než je nehnuteľný majetok umiestnený v danom štáte.
Určenie toho, či akcie spoločnosti poberajú viac ako 50 % svojej hodnoty, priamo alebo nepriamo, z nehnuteľného majetku umiestneného v zmluvnom štáte, sa uskutočňuje porovnaním hodnoty takéhoto nehnuteľného majetku vo vzťahu k hodnote všetkého majetku vlastneného spoločnosťou, pričom sa do úvahy neberú dlhy alebo iné finančné záväzky spoločnosti, či už zabezpečené, alebo nezabezpečené záložným právom na príslušný nehnuteľný majetok.
Je zrejmé, že toto ustanovenie môže byť pri dvojstranných rokovaniach prípadne rozšírené napr. aj na scudzenie podielov na spoločnostiach, ktoré nevydávajú akcie, môže sa dohodnúť zníženie alebo naopak navýšenie uvedenej percentuálnej hodnoty a pod.
Túto úpravu obsahujú zmluvy uzavreté medzi SR a Austráliou, Fínskom a Nemeckom.
Príklad č. 5:
Zisky plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu zo scudzenia podielov alebo iných práv v spoločnosti, ktorej aktíva pozostávajú z viac ako 50 % nehnuteľného majetku umiestneného v druhom zmluvnom štáte, možno zdaniť v tomto druhom štáte.
2.2 Zdanenie vybraných príjmov z majetku na území SR, ak sú vyplácané daňovníkovi s ODP
2.2.1 Zdanenie príjmov z predaja nehnuteľností u daňovníka s ODP – zdroj príjmov/ predmet dane podľa § 16 ZDP
V prípade daňovníkov s ODP je ako zdroj príjmov zdaniteľných na území SR aj príjem z prevodu nehnuteľnosti umiestnenej na území SR podľa § 16 ods. 1 písm. f) ZDP plynúci daňovníkovi s ODP od iného daňovníka s ODP alebo od stálej prevádzkarne iného daňovníka s ODP umiestnenej na území SR a daňovníka s NDP.
Tieto príjmy sú zdaniteľnými príjmami, z ktorých platiteľ príjmu zabezpečuje daň podľa § 44 ZDP vo výške 19 % z príjmu, s výnimkou vykonávania úhrad vyplácaných, pripisovaných alebo poukazovaných v prospech daňovníka s ODP, ktorý je daňovníkom podľa § 2 písm. t), t. j. daňovníkom členského štátu Európskej únie. V prípade, ak by plynul príjem daňovníkovi z nezmluvného štátu, sadzba pre zabezpečenie dane je stanovená vo výške 35 %.
Daňovník si ale musí vysporiadať daňovú povinnosť z tohto príjmu v súlade s ustanoveniami ZDP v podanom daňovom priznaní, ak pôjde o zdaniteľný príjem, ktorý nie je oslobodený od dane ani podľa medzinárodnej zmluvy, ani podľa ZDP.
POZNÁMKA
Spôsob zdanenia je uvedený v predchádzajúcom príspevku „Zdaňovanie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami z pohľadu zákona o dani z príjmov“.
Ak daňovník podá daňové priznanie, použije už sadzbu dane stanovenú v § 15 ZDP, t. j. v prípade fyzických osôb 19 %, resp. 25 %.
NEPREHLIADNITE!
Uvedené príjmy sú však zdaniteľnými príjmami len v prípade, ak sú zdaniteľné aj podľa ZDP, aj podľa príslušných článkov jednotlivých zmlúv.
Aj v prípade týchto príjmov, kde je predmet dane pre daňovníkov s ODP uvedený v § 16 ZDP, sa musia tieto príjmy posúdiť aj v súlade s § 9 ZDP, t. j. či daňovník nespĺňa podmienky pre oslobodenie príjmov z predaja nehnuteľnosti.
Príklad č. 6:
Ak má daňovník – český rezident, na území SR nehnuteľnosť nadobudnutú v roku 2000, ktorú predá, príjem z jej predaja je predmetom dane na území SR tak podľa zmluvy o ZDZ, ako aj podľa ZDP a daňovník si vysporiada svoju daňovú povinnosť z príjmov z predaja nehnuteľnosti prostredníctvom daňového priznania.
Pri zdanení alebo nezdanení takéhoto príjmu však musíme ešte brať do úvahy, či daňovníkov príjem z predaja nehnuteľnosti nebude na území SR oslobodený od dane z príjmov v súlade so ZDP, a to konkrétne podľa § 9 ZDP.
Keďže nepredpokladáme, že by mal český daňovník v predávanej nehnuteľnosti trvalý pobyt po dobu najmenej dvoch rokov bezprostredne pred predajom tejto nehnuteľnosti, budeme oslobodenie posudzovať podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP, podľa ktorého ak daňovník predal nehnuteľnosť, ktorú mal vo vlastníctve viac ako päť rokov, je príjem z predaja takejto nehnuteľnosti oslobodený od dane z príjmov fyzických osôb.
V prípade, ak by mal nehnuteľnosť zahrnutú v obchodnom majetku, tak by bol príjem z predaja nehnuteľnosti oslobodený po piatich rokoch od vyradenia tejto nehnuteľnosti z obchodného majetku daňovníka.
V takomto prípade je síce príjem českého daňovníka predmetom dane na území SR v súlade s § 16 ZDP, ale zároveň je tento príjem oslobodený od dane (za predpokladu, ak nebol zaradený v obchodnom majetku, resp. bol, ale od vyradenia z obchodného majetku do jeho predaja prešlo viac ako 5 rokov) v súlade so zákonom o dani z príjmov a český daňovník nie je povinný podávať daňové priznanie na území SR z oslobodených príjmov.
2.2.2 Zdanenie príjmu z predaja hnuteľných vecí u daňovníka s ODP – zdroj príjmov/predmet dane podľa § 16 ZDP
V prípade daňovníkov s ODP je ako zdroj príjmov zdaniteľných na území SR aj príjem z prevodu hnuteľných vecí umiestnených na území SR podľa § 16 ods. 1 písm. e) piaty bod ZDP.
Pod pojmom „prevod“ je potrebné chápať nielen predaj hnuteľných vecí, ale akýkoľvek prevod takéhoto majetku.
Z dôvodu spresnenia sa do § 16 ods. 1 doplnilo aj nové písmeno i) ZDP, ktoré explicitne vymedzuje, že aj rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva so sídlom na území SR je považovaný za príjem daňovníka s ODP zo zdrojov na území SR.
Tieto príjmy sú zdaniteľnými príjmami, z ktorých platiteľ príjmu zabezpečuje daň podľa § 44 ZDP vo výške 19 % z príjmu, s výnimkou vykonávania úhrad vyplácaných, pripisovaných alebo poukazovaných v prospech daňovníka s ODP, ktorý je daňovníkom podľa § 2 písm. t), t. j. daňovníkom členského štátu Európskej únie. Ak by bol príjem vyplácaný daňovníkovi z nezmluvného štátu uvedený v § 2 písm. x) ZDP, potom bude sadzba pre zabezpečenie dane vo výške 35 %.
Daňovník si ale musí vysporiadať daňovú povinnosť z tohto príjmu v súlade s ustanoveniami ZDP v podanom daňovom priznaní a ak pôjde o zdaniteľný príjem, ktorý nie je oslobodený od dane, tak podľa medzinárodnej zmluvy, ako aj podľa ZDP .
NEPREHLIADNITE!
Uvedené príjmy sú však zdaniteľnými príjmami len v prípade, ak sú zdaniteľné tak podľa ZDP, ako aj podľa príslušných článkov jednotlivých zmlúv.
Aj v prípade týchto príjmov, kde je predmet dane pre daňovníkov s ODP uvedený v § 16 ZDP, sa musia tieto príjmy posúdiť aj v súlade s § 9 ZDP, t. j. či daňovník nespĺňa podmienky pre oslobodenie príjmov z predaja hnuteľných vecí.
2.2.3 Zdanenie príjmov z predaja cenných papierov u daňovníka s ODP – zdroj príjmov/predmet dane podľa § 16 ZDP
V prípade daňovníkov s ODP je ako zdroj príjmov zdaniteľných na území SR aj príjem z prevodu cenných papierov emitovaných daňovníkmi so sídlom na území SR podľa § 16 ods. 1 písm. e) piaty bod ZDP.
Pod pojmom „prevod“ je potrebné chápať nielen predaj cenných papierov, ale akýkoľvek prevod takéhoto majetku, t. j. aj vklad cenných papierov do základného imania obchodnej spoločnosti a tým vzniknutý zdaniteľný príjem vo výške oceňovacieho rozdielu vzniknutého medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku vzniknutou vkladateľovi, daňovníkovi s ODP podľa § 8 a § 17b ZDP.
Z dôvodu spresnenia sa od 1. 1. 2014 dopĺňa do § 16 ods. 1 aj nové písmeno i) ZDP, ktoré explicitne vymedzuje, že aj rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva so sídlom na území SR je považovaný za príjem daňovníka s ODP zo zdrojov na území SR.
Tieto príjmy sú zdaniteľnými príjmami, z ktorých platiteľ príjmu zabezpečuje daň podľa § 44 ZDP vo výške 19 % z príjmu, s výnimkou vykonávania úhrad vyplácaných, pripisovaných alebo poukazovaných v prospech daňovníka s ODP, ktorý je daňovníkom podľa § 2 písm. t), t. j. daňovníkom členského štátu Európskej únie. Ak by bol príjem vyplácaný daňovníkovi z nezmluvného štátu uvedený v § 2 písm. x) ZDP, potom bude sadzba pre zabezpečenie dane vo výške 35 %.
Daňovník si musí vysporiadať daňovú povinnosť z tohto príjmu v súlade s ustanoveniami ZDP v podanom daňovom priznaní a ak pôjde o zdaniteľný príjem, ktorý nie je oslobodený od dane, tak podľa medzinárodnej zmluvy, ako aj podľa zákona o dani z príjmov.
NEPREHLIADNITE!
Uvedené príjmy sú zdaniteľnými príjmami len v prípade, ak sú zdaniteľné tak podľa ZDP, ako aj podľa príslušných článkov jednotlivých zmlúv.
Aj v prípade týchto príjmov, kde je predmet dane pre daňovníkov s ODP uvedený v § 16 ZDP, sa musia tieto príjmy posúdiť aj v súlade s § 9 ZDP, t. j. či daňovník nespĺňa podmienky pre oslobodenie príjmov z predaja hnuteľných vecí.
Zhrnutie bodu 2:
Ak by sme pre názornosť prepojili konkrétne znenie zmluvy o ZDZ uzavretej medzi SR a ČR s ustanoveniami ZDP, malo by to nasledovný vplyv na zdanenie:
- Zmluva o ZDZ umožňuje zdaniť príjem z prevodu nehnuteľného majetku v štáte, kde sa nehnuteľnosť nachádza.
Podľa § 16 ods. 1 písm. f) ZDP je zdaniteľným príjmom príjem z predaja nehnuteľnosti umiestnenej na území SR, ktorý plynie daňovníkovi s ODP.
Príklad č. 7:
Ak má daňovník – český rezident, na území SR nehnuteľnosť, ktorú predá, príjem z jej predaja je zdaniteľným príjmom na území SR tak podľa zmluvy o ZDZ, ako aj podľa ZDP. Keďže ide o daňovníka z členského štátu EÚ, platiteľ príjmu (kupujúci) nezabezpečuje daň podľa § 44 ods. 2 ZDP. Český daňovník si však musí vysporiadať svoju daňovú povinnosť na území SR podaním daňového priznania, avšak len v prípade, ak by príjem z predaja tejto nehnuteľnosti nebol od dane oslobodený v súlade s § 9 ZDP.
- Podľa odseku 2 článku 13 zmluvy o ZDZ v nadväznosti na odsek 4 tohto článku príjem z predaja hnuteľného majetku je zdaniteľný v štáte zdroja len v prípade, ak tvorí súčasť prevádzkového majetku stálej prevádzkarne podniku so sídlom v jednom zmluvnom štáte (ČR) umiestnenej v druhom zmluvnom štáte (SR).
Podľa § 16 ods. 1 písm. e) piaty bod ZDP je príjem z prevodu hnuteľného majetku zdrojom príjmov na území SR plynúcim daňovníkom s ODP.
Skutočnosť, že zmluva o ZDZ umožňuje zdaniť len príjmy z predaja hnuteľného majetku, ktorý tvorí súčasť prevádzkového majetku stálej prevádzkarne na území štátu, kde sa hnuteľný majetok nachádza, obmedzuje právo na zdanenie takéhoto príjmu v štáte umiestnenia hnuteľného majetku, t. j. na území SR.
Príklad č. 8:
Český podnik podniká na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorej súčasťou majetku sú aj nákladné autá. Keďže tieto nákladné autá prestal využívať pri svojej podnikateľskej činnosti, rozhodol sa ich predať. Príjem z prevodu tohto hnuteľného majetku bude zdaniteľným príjmom daňovníka s ODP podľa § 16 ods. 1 písm. e) piaty bod, ktorý bude súčasťou základu dane stálej prevádzkarne podľa ustanovení ZDP.
- Ak ide o príjem z predaja majetku, ktorý je súčasťou prevádzkového majetku podniku a pozostáva z lodí, člnov, lietadiel, železničných alebo cestných vozidiel prevádzkovaných týmto podnikom v medzinárodnej doprave alebo hnuteľného majetku, ktorý slúži prevádzke týchto lodí, člnov, lietadiel, železničných alebo cestných vozidiel, podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, v ktorom je miesto skutočného (hlavného) vedenia podniku.
V prípade predaja vymenovaného majetku je tento vždy zdaňovaný len ako súčasť základu dane podniku, ktorý tento majetok mal zahrnutý v prevádzkovom majetku a ktorý využíval v rámci medzinárodnej dopravy.
Príklad č. 9:
Česká letecká spoločnosť prevádzkovala leteckú linku medzi Londýnom a Bratislavou. Rozhodla sa, že túto linku zruší, a to z dôvodov jej nerentabilnosti. Keďže lietadlo, ktoré využívala výlučne na tejto linke, nepotrebovala, predala ho slovenskej spoločnosti, ktorá sa rozhodla, že bude sama prevádzkovať túto linku. Príjem z predaja tohto lietadla je príjmom, ktorý česká spoločnosť zahrnie do svojho základu dane na území ČR a na území SR tento príjem nie je zdaniteľný.
- Príjem z akékoľvek predaja majetku iného, než sme uviedli v bode 1 až 3, je príjem, ktorý podlieha zdaneniu výlučne v štáte rezidencie predávajúceho.
Podľa ZDP ide o príjmy definované v § 16 ods. 1 písm. e) piaty bod ZDP, a to príjem z prevodu hnuteľného majetku umiestneného na území SR, ktorý nie je súčasťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne daňovníka s ODP, príjem z predaja cenných papierov emitovaných daňovníkmi so sídlom na území SR a z predaja majetkových práv registrovaných na území SR, z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo členského práva v družstve so sídlom na území SR.
Príklad č. 10:
Český daňovník predal svoj obchodný podiel na slovenskej obchodnej spoločnosti. Príjem z predaja tohto podielu bude zdaňovať len na území ČR vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o ZDZ dáva výlučné právo na zdanenie tohto príjmu štátu rezidencie daňovníka, ktorý predáva obchodný podiel.
V prípade daňovníka s NDP sa postupuje rovnako, ale spôsob zdanenia si určuje štát, kde je nehnuteľnosť umiestnená, rovnako ako v prípade, ak slovenský daňovník bude predávať hnuteľný majetok, ktorý tvorí súčasť stálej prevádzkarne umiestnenej v druhom štáte, t. j. v našom prípade v ČR. Vo všetkých ostatných prípadoch uvedených v bode 3 a 4 bude výlučné právo na zdanenie podľa zmluvy o ZDZ v SR, t. j. v štáte rezidencie daňovníka.
Príklad č. 11:
Slovenský daňovník (fyzická osoba) predal obchodný podiel na českej spoločnosti českému daňovníkovi. Zmluva o ZDZ určuje, že tento príjem sa zdaní výlučne v štáte rezidencie predávajúceho, t. j. v SR. Uvedený príjem bude ostatným príjmom slovenského daňovníka podľa § 8 ods. 1 písm. f) ZDP, pri ktorom si daňovník môže uplatniť ako výdavok obstarávaciu cenu podielu.
Poznámka redakcie:
§ 16 ods. 1 ZDP
Dvojité zdanenie vzniká v prípade, ak rovnaký predmet dane (príjem, majetok) je podrobený dvojnásobnému alebo viacnásobnému zdaneniu tou istou alebo podobnou daňou. Môže nastať situácia, kedy podnik alebo občan, ktorý je rezidentom jedného štátu, nazývaný štát rezidenta, resp. štát príjemcu, a ktorý poberá príjmy zo zdrojov na území druhého štátu, štátu zdroja, podlieha zdaneniu týchto príjmov v obidvoch štátoch.
V takýchto prípadoch teda dochádza k určitému prekrývaniu – kolízii – daňových zákonov dvoch alebo viacerých štátov, ktoré vplýva na príjmy toho istého daňovníka, ktorého výsledkom je medzinárodné dvojité zdanenie, čiže súčasné zdanenie toho istého príjmu u tej istej osoby, a to ako v štáte rezidencie, tak aj v štáte zdroja.
Je zrejmé, že dvojité zdanenie jedného príjmu na dvoch rôznych miestach tento príjem výrazne znižuje, a tým znižuje aj záujem príjemcu o podnikanie alebo zamestnanie za takýchto podmienok vo všeobecnosti. Dvojité zdanenie nepriaznivo ovplyvňuje aj ekonomický rozvoj jednotlivých štátov. Z uvedeného dôvodu sa snažia jednotlivé štáty zabrániť dvojitému zdaneniu, a to buď formou jednostranných opatrení (na území SR je to ustanovenie § 45 ZDP), alebo prostredníctvom zmlúv o ZDZ. Vnútroštátne jednostranné opatrenia však uspokojivo neriešia problém dvojitého zdanenia. Jediným možným spôsobom, ktorý uspokojivo rieši problém dvojitého zdanenia, je práve uzatváranie zmlúv o ZDZ.
K zamedzeniu dvojitého zdanenia sa používajú rôzne metódy a ich rôzne formy, pričom tak v prípade jednostranných opatrení uvedených vo vnútroštátnych predpisoch, ako aj v zmluvách o ZDZ môže byť použitá buď jedna metóda, alebo viac metód pre rôzne druhy príjmov a ich foriem súčasne.
Vo väčšine zmlúv o ZDZ, ktorými je SR viazaná, sa objavujú dve metódy, a to metóda jednoduchého zápočtu a metóda vyňatia s výhradou progresie.
Metóda zápočtu je charakteristická svojou neutralitou, a to tak, že všetci daňoví rezidenti jedného štátu sú rovnako daňovo zaťažení, bez ohľadu na to, či zdroj ich príjmov je v tuzemsku alebo v zahraničí.
Pri použití metódy vyňatia, pri ktorej sa v štáte príjemcu vylučuje zo zdanenia príjem, ktorý bol zdanený v zahraničí (v štáte zdroja), dochádza spravidla k inému zdaneniu (k rozdielu vo výške daňového zaťaženia) v štáte príjemcu a k inému v štáte zdroja.
Zásadný rozdiel medzi týmito metódami je v tom, že metóda zápočtu sa dotýka priamo dane, zatiaľ čo metóda vyňatia priamo zdaňovaného príjmu.
Metódy vylúčenia dvojitého zdanenia a ich formy a kombinácie je potrebné poznať, lebo len ich správna aplikácia môže na jednej strane znížiť daňovú povinnosť daňovníka, a tým ušetriť jeho prostriedky a na druhej strane môže neznalosť týchto metód daňovníkom značne zvýšiť ich daňovú povinnosť.
Je však potrebné upozorniť, že metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia sa používajú len v prípade, ak skutočne k dvojitému zdaneniu prišlo.
Ak napr. príjem dosahovaný na území iného štátu naším daňovým rezidentom podľa tam platného zákona je oslobodený od dane, potom nedošlo k dvojitému zdaneniu a nie je možné vylučovať príjmy dosiahnuté na území cudzieho štátu zo zdanenia celosvetovo dosiahnutých príjmov daňovníkom na území SR.
Ak by však k zdaneniu príjmov na území druhého štátu došlo, ale uplatnením nezdaniteľných častí, resp. iných daňových úľav a zvýhodnení nárokovateľných podľa platných vnútroštátnych predpisov danej krajiny, kde sa činnosť, z ktorej sú dosahované príjmy, vykonáva, sa dostane daňovník k výslednej nulovej daňovej povinnosti, je možné využiť metódu vyňatia zahraničných príjmov zo zdanenia celosvetových príjmov na území SR (metóda zápočtu dane je neopodstatnená, keďže daň neplatil), pretože k zdaneniu v skutočnosti došlo.
POZNÁMKA
V prípade použitia metódy vyňatia sa z celosvetového zdanenia vynímajú tak základy dane z príjmov dosiahnutých v zahraničí, ako aj daňové straty.
Podľa § 45 ods. 1, ak plynú daňovníkovi s NDP príjmy zo štátu, s ktorým SR má uzavretú zmluvu o ZDZ, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy.
Ak sa podľa zmluvy uplatňuje metóda zápočtu dane, daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Úhrn príjmov (základov dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí, pri ktorých je uplatňovaný zápočet dane podľa zmluvy, sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol. Základom dane z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí sa na účely zápočtu dane rozumie základ dane vyčíslený podľa § 5 ods. 8 alebo rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami zo zdrojov v zahraničí a daňovými výdavkami vyčíslený podľa § 17 ods. 14.
Percentuálny podiel príjmov zo zdrojov v zahraničí k celkovému základu dane v zdaňovacom období sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta, pričom u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa rozumie celkovým základom dane (na účely zápočtu dane) základ dane neznížený o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11. Maximálna výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné započítať, sa zaokrúhli na eurocenty nahor. Započítať možno iba daň vzťahujúcu sa na príjmy zahrnuté do základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie.
Ak sa podľa zmluvy uplatňuje metóda vyňatia príjmov, základom dane z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí na účely vyňatia príjmov je základ dane vyčíslený podľa § 5 ods. 8 alebo rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami zo zdrojov v zahraničí a daňovými výdavkami vyčíslený podľa § 17 ods. 14.
NEPREHLIADNITE!
S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa spresňuje výpočet základu dane pre účely použitia metód na zamedzenie dvojitého zdanenia, a to metódy zápočtu dane a metódy vyňatia zahraničných príjmov zo zdanenia na území SR, a to zadefinovaním základov dane (čiastkových základov dane) u daňovníka – fyzickej osoby, ktorý okrem príjmov zo závislej činnosti (§ 5 ZDP) a príjmov z podnikania (§ 6 ods. 1 a 2 v nadväznosti na určenie základu dane stálej prevádzkarne v zahraničí podľa § 17 ods. 14 ZDP) môže využiť metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia pri príjmoch z prenájmu (§ 6 ods. 3 ZDP), z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4 ZDP), kapitálového majetku (§ 7 ZDP) a ostatných príjmov (§ 8 ZDP), ak takéto boli v zahraničí zdaňované, pričom základ dane pre účely zápočtu a vyňatia určí spôsobom platným na území SR.
V prípade použitia metódy vyňatia pri príjmoch z podnikania sa ustanovenie okrem už uvedeného spresňuje aj o skutočnosť, že rovnako ako sa pre zamedzenie dvojitého zdanenia vyníma základ dane, tak sa musí vyňať aj daňová strata. Týmto spôsobom sa postupovalo aj do účinnosti tohto zákona, t. j. do 31. 12. 2013 (postup nastavený v tlačive daňového priznania, ktoré je rovnako uverejňované v Zbierke zákonov).
Podľa § 45 ods. 2 ZDP tohto ustanovenia, ak plynú daňovníkovi príjmy zo zdrojov v zahraničí, ktorého zdaňovacie obdobie je iné ako v SR a v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 nemá doklad o zaplatení dane od správcu dane v zahraničí, uvedie v daňovom priznaní predpokladanú výšku príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí a daň pripadajúcu na tieto príjmy za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie.
Poznámka redakcie:
§ 45 ZDP
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies