Novela zákona o dani z pridanej hodnoty účinná od 1. januára 2015

Novelou zákona o DPH sa od 1. januára 2015 mení pravidlo o určení miesta dodania pri určitých službách poskytovaných nezdaniteľným osobám, to znamená osobám, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami (nevykonávajú nezávisle na pokračujúcej báze dodávky tovarov alebo služieb, z ktorých dosahujú príjem), ale sú konečnými spotrebiteľmi služieb. Ide o poskytovanie týchto služieb:

• telekomunikačné služby,
• služby rozhlasového a televízneho vysielania,
• elektronické služby.

Do 31. decembra 2014 sa pri uvedených službách poskytovaných poskytovateľom usadeným v rámci EÚ:

• pre nezdaniteľné osoby, ktoré majú sídlo alebo bydlisko v rámci EÚ, uplatňuje všeobecné pravidlo o mieste dodania služieb upravené v 15 ods. 2 zákona o DPH, teda miestom dodania uvedených služieb je miesto, kde má poskytovateľ služby svoje sídlo, prípadne prevádzkareň, ak je služba poskytovaná z prevádzkarne zdaniteľnej osoby (platiteľ dane so sídlom v tuzemsku poskytuje tieto služby so slovenskou daňou),
• pre nezdaniteľné osoby, ktoré majú sídlo, bydlisko alebo sa obvykle zdržiavajú mimo územia EÚ, uplatňuje osobitné pravidlo upravené v § 16 ods. 16 a 17 zákona o DPH, teda miestom dodania uvedených služieb je miesto, kde je príjemca služby usadený, to znamená mimo územia EÚ (platiteľ dane so sídlom v tuzemsku poskytuje tieto služby bez dane).

Od 1. januára 2015 sa vo všetkých prípadoch poskytovania uvedených služieb nezdaniteľným osobám uplatní nové pravidlo upravené v § 16 ods. 14 zákona o DPH, podľa ktorého je miesto dodania uvedených služieb v tom štáte, v ktorom má príjemca služby, nezdaniteľná osoba, sídlo, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava (štát, v ktorom je príjemca služby usadený).

Cieľom tejto zmeny je dosiahnuť zdanenie uvedených služieb v štáte, v ktorom je služba zákazníkom spotrebovaná, a to predovšetkým pri ich poskytovaní poskytovateľmi usadenými v rámci EÚ nezdaniteľným osobám usadeným v rámci EÚ.

Poznámka redakcie:
§ 16 ods. 14 zákona o DPH

V súvislosti so zmenou pravidiel o mieste dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb od 1. januára 2015 sa v záujme zjednodušenia postupov pre poskytovateľov uvedených služieb zavádza dobrovoľná osobitná úprava jedného kontaktného miesta, ktorá má umožniť elimináciu nárastu administratívnych povinností poskytovateľov uvedených služieb, pokiaľ tieto služby dodávajú nezdaniteľným osobám usadeným v rôznych členských štátoch EÚ.

Využívanie tejto úpravy nie je povinné, ale dobrovoľné. Najväčšou výhodou využívania tejto úpravy je zbavenie sa administratívnej záťaže v podobe povinnosti poskytovateľa uvedených služieb registrovať sa v každom členskom štáte EÚ, v ktorom sú usadení jeho zákazníci, nezdaniteľné osoby, ďalej podávať daňové priznania v každom členskom štáte EÚ a taktiež platiť daň v každom členskom štáte EÚ.

To znamená, že poskytovatelia služieb usadení aj neusadení na území Európskej únie, ktorí budú poskytovať telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby nezdaniteľným osobám usadeným v rámci EÚ, sa nebudú musieť registrovať pre daň z pridanej hodnoty vo všetkých členských štátoch EÚ, kde sú usadení ich zákazníci a kde je miesto dodania týchto služieb. Svoju povinnosť priznať a uhradiť daň, ktorá prislúcha členskému štátu EÚ, si splní poskytovateľ využívajúci túto osobitnú úpravu prostredníctvom jedného kontaktného miesta podaním jedného daňového priznania cez elektronický portál v členskom štáte EÚ, kde sa identifikuje pre využívanie tejto úpravy (tzv. členský štát identifikácie), a zaplatením dane v tomto členskom štáte za dodania uvedených služieb v rámci EÚ. Daňové priznanie bude obsahovať údaje v členení podľa jednotlivých členských štátov EÚ, v ktorom sa uskutočnili dodania uvedených služieb. Toto daňové priznanie spolu s uhradenou DPH potom členský štát identifikácie odošle príslušným členským štátom spotreby (členské štáty EÚ, kde sú usadení zákazníci a kde je miesto dodania týchto služieb) prostredníctvom zabezpečenej komunikačnej siete.

Osobitné úpravy jedného kontaktného miesta sú dve, a to:

• pre poskytovateľov usadených v EÚ (úprava pre EÚ) a
• pre poskytovateľov neusadených v EÚ (úprava mimo EÚ).

Ak sa zdaniteľná osoba rozhodne využívať osobitnú úpravu jedného kontaktného miesta, musí používať túto úpravu vo všetkých príslušných členských štátoch EÚ.

Nejde o voliteľnú úpravu len pre niektoré členské štáty EÚ.

V rámci úpravy pre EÚ súčasne však platí zásadné pravidlo, že na dodanie telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb poskytovaných nezdaniteľným osobám s miestom dodania v členskom štáte EÚ, v ktorom má poskytovateľ služby sídlo alebo prevádzkareň, sa ani jedna z osobitných úprav nevzťahuje.

Členským štátom identifikácie je členský štát EÚ, v ktorom je zdaniteľná osoba zaregistrovaná na používanie osobitnej úpravy jedného kontaktného miesta a v ktorom priznáva a uhrádza DPH splatnú v členských štátoch spotreby.

Podľa úpravy pre EÚ musí byť členským štátom identifikácie členský štát EÚ, v ktorom má zdaniteľná osoba zriadený svoj podnik, t. j. v ktorom má právnická osoba svoje sídlo (ústredie) alebo fyzická osoba svoje miesto podnikania.

Ak však zdaniteľná osoba nemá sídlo v EÚ, členským štátom identifikácie je členský štát, v ktorom má zdaniteľná osoba prevádzkareň (napr. zdaniteľná osoba so sídlom vo Švajčiarsku má prevádzkareň v Rakúsku – členským štátom identifikácie je Rakúsko).

V prípade, že má zdaniteľná osoba so sídlom mimo EÚ viac ako jednu prevádzkareň na území EÚ, môže si vybrať ako členský štát identifikácie ktorýkoľvek členský štát EÚ, v ktorom má prevádzkareň (napr. zdaniteľná osoba so sídlom vo Švajčiarsku má prevádzkareň v Rakúsku a Nemecku – členským štátom identifikácie môže byť Rakúsko alebo Nemecko).

Podľa úpravy mimo EÚ si zdaniteľná osoba môže vybrať ako členský štát identifikácie ktorýkoľvek členský štát EÚ.

Členským štátom spotreby je členský štát EÚ, v ktorom zdaniteľná osoba poskytuje telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľným osobám (miesto dodania služby).

V rámci úpravy pre EÚ nie je členským štátom spotreby členský štát, v ktorom má zdaniteľná osoba sídlo (miesto podnikania) alebo prevádzkareň.

V rámci úpravy mimo EÚ môže byť členský štát identifikácie zároveň členským štátom spotreby, t. j. zdaniteľná osoba používa úpravu jedného kontaktného miesta aj pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby poskytované zákazníkom v členskom štáte identifikácie.

Právne predpisy Európskej únie upravujúce pravidlá jedného kontaktného miesta

Novela zákona o DPH stanovuje tak, ako je uvedené v čl. 5 smernice Rady 2008/8/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb, základné pravidlá využívania:

• dobrovoľnej osobitnej úpravy jedného kontaktného miesta pre poskytovateľov telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb usadených v EÚ (§ 68b zákona o DPH) a
• dobrovoľnej osobitnej úpravy jedného kontaktného miesta pre poskytovateľov telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb neusadených v EÚ (§ 68a zákona o DPH).

Ďalšie pravidlá a postupy pre využívanie oboch úprav a pravidlá administratívnej spolupráce daňových správ členských štátov EÚ sú uvedené v súvisiacich právnych predpisoch EÚ, ktoré majú priamu uplatniteľnosť v každom členskom štáte EÚ. Týmito predpismi sú:

• nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie); citované nariadenie upravuje pravidlá spolupráce medzi príslušnými orgánmi jednotlivých členských štátov EÚ a pravidlá výmeny informácií týkajúcich sa identifikácie zdaniteľných osôb pre osobitnú úpravu a daňových priznaní;
• vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty; citované nariadenie v čl. 7 a prílohe I obsahuje vymedzenie elektronických služieb;
• nariadenie Rady (EÚ) č. 967/2012 z 9. októbra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 282/2011, pokiaľ ide o osobitné úpravy pre neusadené zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľným osobám; citované nariadenie obsahuje:
  • oznamovacie povinnosti zdaniteľnej osoby (ukončenie činnosti, zmeny činnosti),
  • lehoty na splnenie oznamovacích povinností,
  • podrobnosti o podávaní daňového priznania v členskom štáte identifikácie,
  • zasielanie výzvy poskytovateľovi služieb členským štátom identifikácie pri nepodaní daňového priznania,
  • pravidlá o peňažnej mene na realizáciu platby dane,
  • zasielanie výzvy poskytovateľovi služieb členským štátom identifikácie pri nezaplatení dane,
  • podrobnosti o povinnosti vedenia záznamov poskytovateľom služieb,
  • povinnosť členského štátu umožniť zdaniteľným osobám predkladať od 1. októbra 2014 informácie o rozhodnutí uplatňovať od 1. januára 2015 osobitnú úpravu uplatňovania dane;
• vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 815/2012 z 13. septembra 2012, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o osobitné úpravy pre neusadené zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľným osobám; citované nariadenie upravuje:
  • detailné požiadavky na identifikačné údaje zdaniteľnej osoby,
  • vzor daňového priznania, ktoré budú podávať poskytovatelia služieb v rámci osobitnej úpravy jedného kontaktného miesta;
• vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1042/2013 zo 7. októbra 2013, ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 282/2011; citované nariadenie obsahuje bližšie vymedzenie telekomunikačných služieb a služieb rozhlasového a televízneho vysielania, predpoklady o mieste usadenia zákazníka (sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava), dôkazy na určenie miesta usadenia zákazníka a vyvrátenie predpokladov o mieste usadenia zákazníka.

Poznámka redakcie:
§ 68a - § 68b zákona o DPH

Vymedzenie telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb je uvedené v § 16 ods. 14 a 19 zákona o DPH a vo vykonávacom nariadení Rady (EÚ) č. 282/2011 v znení vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1042/2013. Vymedzenie uvedených služieb je rozsiahle a pomerne detailné, čo je však nevyhnutým predpokladom pre správne uplatňovanie nového znenia ustanovenia § 16 ods. 14 zákona o DPH účinného od 1. januára 2015, ktoré je osobitným pravidlom pre určenie miesta dodania uvedených služieb nezdaniteľným osobám, čo znamená, že pre uplatnenie týchto služieb sa všeobecné pravidlo uvedené v § 15 ods. 2 zákona o DPH od 1. januára 2015 neuplatní.

Telekomunikačné služby

Telekomunikačné služby, pri ktorých sa miesto dodania určuje podľa § 16 ods. 14 zákona o DPH (telekomunikačné služby dodané nezdaniteľným osobám), sú uvedené v § 16 ods. 19 zákona o DPH.

Ide o služby spočívajúce v prenose, vo vysielaní alebo v prijímaní signálu, písaného textu, obrazov a zvukov alebo informácií akejkoľvek povahy telegraficky, rádiom, opticky alebo pomocou ostatných elektromagnetických systémov vrátane súvisiaceho prevodu alebo postúpenia práva na používanie kapacity na takýto prenos, vysielanie alebo príjem; telekomunikačné služby zahŕňajú aj poskytnutie prístupu ku globálnym informačným sieťam.

Podľa čl. 6a bodu 1 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 v znení vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1042/2013 sa telekomunikačné služby vzťahujú najmä na:

a) pevné a mobilné telefonické služby na prenos a prepájanie hlasu, dát a videa vrátane telefonických služieb s obrazovou zložkou (videofonické služby),

b) telefonické služby poskytované cez internet vrátane prenosu hlasu cez internetový protokol (VoIP),

c) hlasovú odkazovú schránku, čakanie na hovor, presmerovanie hovorov, identifikáciu volajúceho, konferenčný hovor a iné služby riadenia hovorov,

d) služby pagingu,

e) audiotextové služby,

f) fax, telegraf a telex,

g) prístup na internet vrátane world wide webu,

h) pripojenia súkromnej siete poskytujúce telekomunikačné spojenia na výhradné používanie zákazníkom.

Podľa čl. 6a bodu 2 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 v znení vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1042/2013 sa telekomunikačné služby nevzťahujú na:

a) elektronicky poskytované služby,

b) služby rozhlasového a televízneho vysielania.

Služby rozhlasového a televízneho vysielania

Služby rozhlasového a televízneho vysielania zahŕňajú podľa čl. 6b bodu 1 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 v znení vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1042/2013 služby tvorené zvukovým a audiovizuálnym obsahom, ako sú napríklad rozhlasové alebo televízne programy, ktoré poskytuje širokej verejnosti cez komunikačné siete poskytovateľ mediálnej služby a je za ne redakčne zodpovedný, na simultánne počúvanie alebo sledovanie na základe programovej skladby.

Podľa čl. 6b bodu 2 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 v znení vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1042/2013 sa služby rozhlasového a televízneho vysielania vzťahujú najmä na:

a) rozhlasové alebo televízne programy, v prípade ktorých sa prenos alebo retransmisia uskutočňuje cez rozhlasovú alebo televíznu sieť,

b) rozhlasové alebo televízne programy šírené prostredníctvom internetu alebo podobnej elektronickej siete (IP streaming), ak sa vysielajú simultánne pri ich prenose alebo retransmisii cez rozhlasovú alebo televíznu sieť.

Podľa čl. 6b bodu 3 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 v znení vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1042/2013 sa služby rozhlasového a televízneho vysielania nevzťahujú na:

a) telekomunikačné služby,

b) elektronicky poskytované služby,

c) poskytovanie informácií o konkrétnych programoch na požiadanie,

d) prevod práv rozhlasového a televízneho vysielania alebo prenosových práv,

e) prenájom technického vybavenia alebo zariadení používaných na prijímanie vysielania,

f) rozhlasové alebo televízne programy distribuované prostredníctvom internetu alebo podobnej elektronickej siete (IP streaming), pokiaľ sa tieto programy nevysielajú simultánne pri ich prenose alebo retransmisii cez rozhlasovú alebo televíznu sieť.

Elektronické služby

Elektronické služby sú služby uvedené v § 16 ods. 18 zákona o DPH a sú to tieto služby:

a) poskytovanie webových stránok, hosťovanie na webových stránkach, diaľkové udržiavanie programov a vybavenia,

b) dodanie programového vybavenia (softvéru) a jeho aktualizácia,

c) dodanie obrázkov, textu a informácií a sprístupnenie databáz,

d) dodanie hudby, filmov a hier vrátane výherných a hazardných hier a politického, kultúrneho, umeleckého, športového, vedeckého a zábavného vysielania a vysielania udalostí,

e) vyučovanie na diaľku.

Podľa čl. 7 bodu 1 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 v znení

vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1042/2013 elektronicky poskytované služby (elektronické služby) zahŕňajú služby poskytované cez internet alebo elektronickú sieť, ktorých poskytovanie je z dôvodu ich povahy z veľkej časti automatizované s minimálnym ľudským zásahom, pričom je nemožné ich zabezpečiť bez informačnej technológie.

Podľa čl. 7 bodu 2 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 v znení vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1042/2013 sa elektronické služby vzťahujú najmä na:

a) dodanie digitalizovaných produktov vo všeobecnosti vrátane softvéru a jeho modifikácií alebo aktualizácií,

b) služby poskytujúce alebo podporujúce prítomnosť podnikov alebo jednotlivcov na elektronickej sieti, ako je webová lokalita alebo webová stránka,

c) služby automaticky generované počítačom cez internet alebo elektronickú sieť ako reakcia na špecifické údaje, ktoré vkladá odberateľ,

d) prevod práva – za protihodnotu – umiestniť tovar alebo služby určené na predaj na webovej lokalite, ktorá funguje ako trh online, na ktorom potenciálni kupujúci robia automatizovaným postupom ponuky a na ktorom sa zainteresovaným stranám oznamuje predaj elektronickou poštou automaticky generovanou počítačom,

e) balíky internetových služieb týkajúce sa informácií, v ktorých je telekomunikačná zložka pomocná a podradená [t. j. balíky, ktoré neponúkajú iba prístup na internet, ale zahŕňajú iné zložky, ako napríklad stránky, ktorých obsah umožňuje prístup k správam, informáciám o počasí alebo o cestovaní, priestor pre hry, prenájom webovej lokality (website hosting), prístup k diskusiám online a pod.],

f) služby uvedené v prílohe I nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011.

Príloha I nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 v znení vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1042/2013 bližšie vymedzuje elektronické služby uvedené v prílohe II smernice Rady 2006/112/ES, ktoré sú transponované do § 16 ods. 18 zákona o DPH. Z citovaných ustanovení vyplýva, že:

1. elektronickými službami uvedenými v § 16 ods. 18 písm. a) zákona o DPH (poskytovanie webových stránok, hosťovanie na webových stránkach, diaľkové udržiavanie programov a vybavenia) sú:

a) prenájom webovej lokality a webovej stránky,

b) automatizovaná online údržba programov na diaľku,

c) správa systémov na diaľku,

d) online ukladanie údajov (dátové sklady), ktoré umožní elektronické uloženie a výber osobitných údajov,

e) online poskytovanie miesta na disku na požiadanie;

2. elektronickými službami uvedenými v § 16 ods. 18 písm. b) zákona o DPH [dodanie programového vybavenia (softvéru) a jeho aktualizácia] sú:

a) sťahovanie softvéru a prístup k nemu (vrátane programov na obstarávanie/účtovníctvo a antivírusového softvéru) a aktualizácie,

b) softvér na blokovanie reklamných prúžkov známy ako „bannerblockers“,

c) ovládače na sťahovanie, ako napríklad softvér na prepojenie počítačov a periférnych zariadení (ako sú napríklad tlačiarne),

d) automatizovaná online inštalácia filtrov na webové stránky,

e) automatizovaná online inštalácia bezpečnostných rozhraní (firewalls);

3. elektronickými službami uvedenými v § 16 ods. 18 písm. c) zákona o DPH (dodanie obrázkov, textu a informácií a sprístupnenie databáz) sú:

a) sťahovanie tém pre pracovnú plochu alebo prístup k nim,

b) sťahovanie fotografií, obrázkov alebo šetričov obrazoviek alebo prístup k nim,

c) digitalizovaný obsah kníh a iných elektronických publikácií,

d) predplatné na online noviny alebo periodiká,

e) webové denníky a štatistiky webových stránok,

f) online správy, dopravné informácie a predpoveď počasia,

g) online informácie automaticky generované softvérom z klientom vložených osobitných špecifických údajov, ako sú právne a finančné údaje vrátane takých údajov, ako sú neustále aktualizované burzové údaje v reálnom čase,

h) poskytovanie reklamného priestoru vrátane reklamných prúžkov (bannerov) na webovej lokalite alebo webovej stránke,

i) používanie vyhľadávačov a internetových zoznamov;

4. elektronickými službami uvedenými v § 16 ods. 18 písm. d) zákona o DPH (dodanie hudby, filmov a hier vrátane výherných a hazardných hier a politického, kultúrneho, umeleckého, športového, vedeckého a zábavného vysielania a vysielania udalostí) sú:

a) prístup k hudbe alebo sťahovanie hudby do počítačov a mobilných telefónov,

b) sťahovanie zvonení, úryvkov, vyzváňacích tónov alebo iných zvukov alebo prístup k nim

c) prístup k filmom alebo ich sťahovanie,

d) sťahovanie hier do počítačov a mobilných telefónov,

e) prístup k automatizovaným online hrám, ktoré sú závislé od internetu alebo inej podobnej elektronickej siete, kde sú hráči od seba geograficky vzdialení,

f) príjem rozhlasových alebo televíznych programov distribuovaných prostredníctvom rozhlasovej alebo televíznej siete, internetu alebo podobnej elektronickej siete na počúvanie alebo sledovanie programov v momente, ktorý si používateľ zvolil, a na osobitnú žiadosť používateľa na základe katalógu programov zostaveného poskytovateľom mediálnej služby, ako napríklad TV alebo video na požiadanie,

g) príjem rozhlasových alebo televíznych programov distribuovaných prostredníctvom internetu alebo podobnej elektronickej siete (IP streaming), pokiaľ sa tieto programy nevysielajú simultánne pri ich prenose alebo retransmisii cez rozhlasovú a televíznu sieť,

h) poskytovanie zvukového a audiovizuálneho obsahu prostredníctvom komunikačných sietí, ktorý neposkytuje poskytovateľ mediálnych služieb a za ktorý nie je poskytovateľ mediálnych služieb redakčne zodpovedný,

i) ďalšie poskytovanie zvukového a audiovizuálneho výstupu poskytovateľa mediálnych služieb prostredníctvom komunikačných sietí inou osobou než poskytovateľom mediálnych služieb;

5. elektronickými službami uvedenými v § 16 ods. 18 písm. e) zákona o DPH (vyučovanie na diaľku) sú:

a) automatizované vyučovanie na diaľku závislé od internetu alebo podobnej elektronickej siete, poskytovanie ktorého si nevyžaduje žiaden alebo iba obmedzený ľudský zásah vrátane virtuálnych učební, okrem prípadov, ak sa internet alebo podobná elektronická sieť používajú ako nástroj komunikácie medzi učiteľom a študentom,

b) cvičebnice, ktoré žiaci vyplňujú online a ktoré sú automaticky vyhodnotené bez ľudského zásahu.

Podľa čl. 7 bodu 3 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 v znení vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1042/2013 sa elektronické služby nevzťahujú na:

a) služby rozhlasového a televízneho vysielania,

b) telekomunikačné služby,

c) tovar, ktorého objednávka a spracovanie objednávky sa vykonáva elektronicky,

d) CD-ROM-y, diskety a podobné hmotné nosiče,

e) tlačoviny, ako sú knihy, vestníky, noviny alebo periodiká,

f) kompaktné disky (CD) a audiokazety,

g) videokazety a DVD,

h) hry na CD-ROM-e,

i) služby profesionálov, ako sú právnici a finanční poradcovia, ktorí radia klientom prostredníctvom elektronickej pošty,

j) vzdelávacie služby, ak učiteľ poskytuje obsah kurzu cez internet alebo elektronickú sieť (t. j. prostredníctvom spojenia na diaľku),

k) služby offline spočívajúce vo fyzických opravách počítačového zariadenia,

l) služby offline spočívajúce v uskladnení údajov,

m) reklamné služby, najmä v novinách, na plagátoch a v televízii,

n) telefonické asistenčné služby,

o) vzdelávacie služby týkajúce sa výlučne korešpondenčných kurzov, ako sú poštové kurzy,

p) bežné služby spočívajúce vo verejnej dražbe a založené na priamom ľudskom zásahu, bez ohľadu na spôsob zadávania ponuky,

r) lístky na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné alebo podobné podujatia rezervované online,

s) ubytovanie, prenájom áut, reštauračné služby, preprava cestujúcich alebo podobné služby rezervované online.

Poznámka redakcie:
§ 16 ods. 14 zákona o DPH 
§ 16 ods. 18 zákona o DPH
§ 16 ods. 19 zákona o DPH

Novelou zákona o DPH sa do zákona o DPH doplnili ustanovenia § 68, § 68a a § 68b, ktoré predstavujú transpozíciu čl. 5 smernice Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb.

Ustanovenia § 68a zákona o DPH obsahujú úpravu jedného kontaktného miesta pre poskytovateľov telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb neusadených v EÚ (úprava mimo EÚ), ktorú si môže zvoliť zdaniteľná osoba neusadená v EÚ (osoba, ktorá nemá na území EÚ sídlo ani prevádzkareň).

Takáto zdaniteľná osoba sa môže rozhodnúť, že členským štátom identifikácie pre uplatňovanie úpravy jedného kontaktného miesta bude Slovenská republika.

Ustanovenia § 68b zákona o DPH obsahujú úpravu jedného kontaktného miesta pre poskytovateľov telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb usadených v EÚ (úprava pre EÚ), ktorú si môžu zvoliť tzv. tuzemské zdaniteľné osoby, a to:

• zdaniteľné osoby, ktoré majú sídlo v tuzemsku (právnické osoby),
• zdaniteľné osoby, ktoré majú miesto podnikania v tuzemsku (fyzické osoby),
• zdaniteľné osoby, ktoré majú sídlo mimo EÚ, ak majú v tuzemsku prevádzkareň.

Tuzemské zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľným osobám usadeným v iných členských štátoch EÚ, sa teda môžu rozhodnúť, či sa budú v jednotlivých členských štátoch EÚ registrovať pre DPH a plniť všetky povinnosti spojené s dodaním uvedených služieb nezdaniteľným osobám jednotlivo v každom členskom štáte EÚ, v ktorom je miesto dodania uvedených služieb, alebo podľa § 68b zákona o DPH využijú úpravu jedného kontaktného miesta.

Ustanovenia § 68b zákona o DPH obsahujú základné pravidlá pre prípad, že sa tuzemská zdaniteľná osoba, ktorá poskytuje telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľným osobám usadeným v iných členských štátoch EÚ (členský štát spotreby), rozhodne pre využívanie úpravy jedného kontaktného miesta v tuzemsku ako v členskom štáte identifikácie.

Zdaniteľná osoba oznámi daňovému úradu začatie tejto činnosti.

Daňový úrad oznámi tejto zdaniteľnej osobe, že jej povoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy. Ak chce zdaniteľná osoba uplatňovať od 1. januára 2015 osobitnú úpravu podľa § 68b zákona o DPH, oznámi elektronickými prostriedkami začatie činnosti daňovému úradu do konca kalendárneho roka 2014 (§ 85kc ods. 4 zákona o DPH).

Členským štátom identifikácie tuzemskej zdaniteľnej osoby môže byť len Slovenská republika ako členský štát EÚ, v ktorom má zdaniteľná osoba sídlo (právnická osoba) alebo miesto podnikania (fyzická osoba). Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo mimo EÚ a má v tuzemsku prevádzkareň, sa môže tiež rozhodnúť, že členským štátom identifikácie bude Slovenská republika. Ak má však prevádzkarne aj v iných členských štátoch EÚ, nesmie sa súčasne identifikovať pre uplatňovanie osobitnej úpravy aj v inom členskom štáte EÚ.

Keďže § 68b je určený pre zdaniteľné osoby so sídlom, miestom podnikania alebo prevádzkarňou v tuzemsku, budú tieto osoby pri jeho uplatňovaní používať identifikačné čísla pre daň pridelené v tuzemsku. Pri uplatňovaní úpravy jedného kontaktného miesta používa zdaniteľná osoba identifikačné číslo pre DPH, ktoré jej bolo pridelené v tuzemsku podľa § 4, § 4b, § 7 alebo § 7a zákona o DPH (zdaniteľná osoba je platiteľom dane – § 4 zákona o DPH, platiteľom dane v rámci skupiny – § 4b zákona o DPH, zdaniteľnou osobou identifikovanou pre daň z dôvodu nadobúdania tovarov z iného členského štátu EÚ – § 7 zákona o DPH, alebo zdaniteľnou osobou identifikovanou pre daň z dôvodu poskytovania služieb do iných členských štátov EÚ, resp. prijímania služieb z iných členských štátov EÚ s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH – § 7a zákona o DPH).

Ustanovenia § 68b zákona o DPH upravujú aj prípady, kedy daňový úrad zruší zdaniteľnej osobe povolenie uplatňovať osobitnú úpravu. Ide o tieto prípady:

• zdaniteľná osoba oznámi daňovému úradu, že už neposkytuje telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľným osobám usadeným v iných členských štátoch EÚ,
• možno predpokladať, že zdaniteľná osoba skončila činnosť, na ktorú sa vzťahuje úprava jedného kontaktného miesta [tieto predpoklady sú uvedené v nariadení Rady (EÚ) č. 967/2012],
• zdaniteľná osoba už nespĺňa podmienky na uplatňovanie úpravy jedného kontaktného miesta alebo
• zdaniteľná osoba opakovane porušuje povinnosti týkajúce sa uplatňovania úpravy jedného kontaktného miesta.

Ďalej ustanovenia § 68b zákona o DPH upravujú podávanie daňového priznania, platenie dane a vedenie záznamov. Zdaniteľná osoba využívajúca úpravu jedného kontaktného miesta je povinná podať daňové priznanie [vzor je ustanovený v prílohe č. III vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 815/2012] za každý kalendárny štvrťrok, a to aj vtedy, ak služby neboli dodané. Daňové priznanie sa podáva do 20 dní po skončení kalendárneho štvrťroka, za ktorý sa daňové priznanie podáva. Ak koniec lehoty na podanie daňového priznania pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň. V daňovom priznaní sa uvedie celková hodnota služieb bez dane dodaných v kalendárnom štvrťroku, výška dane pre každú sadzbu dane a sadzba dane, a to v členení podľa členských štátov spotreby, v ktorých vznikla daňová povinnosť, a celková výška splatnej dane.

Ak má zdaniteľná osoba jednu alebo viac prevádzkarní v iných členských štátoch EÚ, z ktorých dodáva služby, na ktoré sa vzťahuje osobitná úprava jedného kontaktného miesta, v daňovom priznaní je povinná uviesť pre každý členský štát EÚ, v ktorom má prevádzkareň, identifikačné číslo pre DPH alebo daňové registračné číslo prevádzkarne v inom členskom štáte EÚ a celkovú hodnotu služieb bez dane v členení podľa jednotlivých členských štátov spotreby.

Daň sa platí v eurách do 20 dní po skončení kalendárneho štvrťroka. Ak koniec lehoty na zaplatenie dane pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň. Za deň platby sa považuje deň, keď bola platba pripísaná na účet daňového úradu.

Zdaniteľná osoba je povinná viesť záznamy o dodaných službách, pri ktorých uplatnila úpravu jedného kontaktného miesta, v takom rozsahu, aby správca dane v členskom štáte spotreby mohol preveriť správnosť výšky dane uvedenej v daňovom priznaní, a uchovávať záznamy po dobu desiatich rokov od konca roka, v ktorom dodala služby. Táto zdaniteľná osoba je povinná na požiadanie elektronickými prostriedkami sprístupniť evidenciu daňovému úradu v tuzemsku a správcovi dane v členskom štáte spotreby. Obsah záznamov je upravený v čl. 63c nariadenia Rady (EÚ) č. 967/2012.

V daňovom priznaní pre úpravu jedného kontaktného miesta sa uvádza len splatná daň. V tomto daňovom priznaní nie je možné uplatňovať odpočítanie dane z dodávok tovarov a služieb, ktoré súvisia s dodaním telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronických služieb nezdaniteľným osobám v členskom štáte spotreby.

Zdaniteľná osoba je oprávnená na podanie žiadosti o vrátenie dane v členskom štáte spotreby podľa § 55f a § 55g zákona o DPH uplatnenej pri tovaroch a službách, ktoré súvisia s dodaním služieb v rámci osobitnej úpravy jedného kontaktného miesta. Znamená to, že zdaniteľná osoba v rámci úpravy pre EÚ postupuje pri žiadostiach o vrátenie dane z tovarov a služieb dodaných v členskom štáte spotreby cez tzv. refundačný mechanizmus vrátenia dane pre osoby z iných členských štátov EÚ.

Žiadosť o vrátenie DPH z nákupov tovarov a služieb v členskom štáte spotreby nepodáva, ak v členskom štáte spotreby zároveň popri uplatňovaní úpravy jedného kontaktného miesta dodáva tovary a služby, v súvislosti s ktorými je v členskom štáte spotreby registrovaná pre daň.

V takom prípade odpočítanie dane uplatňuje cez daňové priznanie podané v členskom štáte spotreby (napr. ak zdaniteľná osoba identifikovaná pre úpravu jedného kontaktného miesta v tuzemsku poskytuje v Českej republike elektronické služby a zároveň dodáva stavby pre nezdaniteľné osoby, v súvislosti s ktorými je v Českej republike identifikovaná pre DPH, uplatňuje odpočítanie dane cez daňové priznanie podané v Českej republike).

Ako vyplýva z príkladu, do osobitného daňového priznania pre úpravu jedného kontaktného miesta zahŕňa zdaniteľná osoba identifikovaná pre túto úpravu v tuzemsku všetky dodávky elektronických služieb (prípadne aj telekomunikačných služieb a služieb rozhlasového a televízneho vysielania) poskytnutých nezdaniteľným osobám v členských štátoch EÚ, v ktorých táto osoba nemá sídlo ani prevádzkareň.

Ak je miestom dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb tuzemsko, zdaniteľná osoba ich do osobitného daňového priznania nezahŕňa, ale zahrnie ich do riadneho daňového priznania podávaného podľa § 78 zákona o DPH.

V ustanoveniach § 68c zákona o DPH sa ustanovuje použitie právnych predpisov pri správe dane týkajúcej sa osobitnej úpravy jedného kontaktného miesta, a to:

• osobitne vo vzťahu, ak je Slovenská republika členským štátom identifikácie, a
• osobitne, ak je Slovenská republika členským štátom spotreby.

Pokiaľ ide o úpravu jedného kontaktného miesta podľa § 68a zákona o DPH (úprava mimo EÚ), Slovenská republika môže byť v pozícii členského štátu identifikácie, ale zároveň aj v pozícii členského štátu spotreby, t. j. ide o prípad, keď zdaniteľná osoba usadená mimo EÚ (nemá v EÚ sídlo ani prevádzkareň) bude dodávať uvedené služby nezdaniteľným osobám so sídlom alebo bydliskom v inom členskom štáte EÚ a zároveň aj v Slovenskej republike, príp. len v Slovenskej republike.

Pokiaľ bude Slovenská republika v pozícii členského štátu identifikácie, prevažná časť kompetencií v súvislosti so správou dane prechádza na členský štát spotreby, čo vyplýva z vykonávacieho nariadenia Rady č. 967/2012. Z tohto dôvodu sa pri správe daní uplatnia predovšetkým predpisy členského štátu spotreby.

Pokiaľ Slovenská republika bude v pozícii členského štátu spotreby, na správu dane sa použije predovšetkým daňový poriadok (zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov), ak z nariadenia Rady č. 967/2012 nebude vyplývať inak.

Príloha:

Vzor daňového priznania pre úpravu jedného kontaktného miesta – vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 815/2012

Daňové priznania k DPH

1) Jedinečné referenčné číslo, ktoré pridelil členské štát identifikácie, pozostáva z kódu krajiny členského štátu identifikácie/čísla DPH/obdobia – t. j. GB/xxxxxxxxx/Q1.yy + časová pečiatka ku každej verzii. Číslo prideľuje členský štát identifikácie pred postúpením daného priznania iným dotknutým členským štátom.

2) Týka sa kalendárnych štvrťrokov: Q1.yyyy – Q2.yyyy – Q3.yyyy – Q4.yyyy.

3) Týka sa kalendárnych štvrťrokov: Q1.yyyy – Q2.yyyy – Q3.yyyy – Q4.yyyy.

4) Vypĺňa sa iba v prípadoch, keď zdaniteľná osoba podá viac ako jedno daňové priznanie k DPH za ten istý štvrťrok. Uvádzajú sa kalendárne dni: dd.mm.yyyy – dd.mm.yyyy.

5) Vypĺňa sa iba v prípadoch, keď zdaniteľná osoba podá viac ako jedno daňové priznanie k DPH za ten istý štvrťrok. Uvádzajú sa kalendárne dni: dd.mm.yyyy – dd.mm.yyyy.

6) Ak existuje viac ako jeden členský štát spotreby (alebo ak v jednom členskom štáte spotreby došlo k zmene sadzby DPH uprostred štvrťroka), použite kolónku 4.2, 5.2, 6.2 atď.

7) V prípade existencie viac ako jednej prevádzkarne použite kolónku 12.1.2, 13.1.2, 14.1.2 atď.

Poznámka redakcie:
§ 68a zákona o DPH
§ 68b zákona o DPH
§ 68c zákona o DPH

Lehota na registráciu zdaniteľnej osoby za platiteľa dane

V ustanovení § 4 ods. 3 zákona o DPH sa lehota na registráciu zdaniteľnej osoby za platiteľa dane skracuje s účinnosťou od 1. januára 2015 z 30 dní na 21 dní. Skrátenie lehoty prispeje k zlepšeniu podnikateľského prostredia.

V nadväznosti na skrátenie lehoty na registráciu zdaniteľnej osoby za platiteľa dane sa prechodným ustanovením v § 85kc zákona o DPH ustanovuje, že lehota platná do 31. decembra 2014 (30 dní) sa uplatní na všetky žiadosti o registráciu podané do 31. decembra 2014.

Skrátenie lehoty na registráciu za platiteľa dane sa však nedotýka prípadov, ak daňový úrad vydá rozhodnutie o povinnosti žiadateľa zložiť zábezpeku na daň (§ 4c zákona o DPH). V tomto prípade ostáva lehota na registráciu nezmenená – 60 dní od doručenia žiadosti o registráciu za platiteľa dane.

Sadzba dane

V ustanovení § 27 ods. 1 zákona o DPH sa s účinnosťou od 1. januára 2015 základná sadzba dane 19 % zo základu dane nahradila sadzbou dane 20 % zo základu dane, čo spolu s doplneným prechodným ustanovením v § 85kc ods. 5 zákona o DPH znamená, že po 1. januári 2015 sa naďalej bude uplatňovať základná sadzba dane 20 % zo základu dane.

Lehota na podanie kontrolného výkazu

Z ustanovenia § 78a ods. 1 zákona o DPH, ktoré upravuje povinnosť platiteľa dane podať kontrolný výkaz, sa vypustila povinnosť predkladať kontrolný výkaz v rovnaký deň, ako je podané daňové priznanie, ak je daňové priznanie podané skôr ako 25. deň po skončení zdaňovacieho obdobia. Od 1. januára 2015 sa podanie kontrolného výkazu nebude viazať na deň podania daňového priznania. Kontrolný výkaz platiteľ dane bude povinný podať najneskôr do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, rovnako ako daňové priznanie, avšak každé z týchto dvoch podaní môže podať v ktorýkoľvek deň v rámci lehoty na podanie.

Lehota na vrátenie nadmerného odpočtu na základe čiastkového protokolu

Novelou zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (čl. IV zákona č. 218/2014 Z. z.) sa umožňuje, aby už počas daňovej kontroly mohol byť vyhotovený čiastkový protokol, na základe ktorého by bolo možné napr. priznať a vrátiť preverenú časť z vykázaného nadmerného odpočtu v čase, keď daňová kontrola ešte nie je ukončená. Inštitút čiastkového protokolu o kontrole je zavedený v § 47a daňového poriadku. Daňový úrad vráti časť nadmerného odpočtu najmä v takom prípade, ak v priebehu kontroly zistí, že časť nadmerného odpočtu je uplatňovaná oprávnene, avšak ostávajúcu časť nadmerného odpočtu musí ešte preverovať napr. dožiadaním informácií z iného členského štátu EÚ a z tohto dôvodu zatiaľ nie je možné skončiť daňovú kontrolu.

Na doplnenie daňového poriadku o inštitút čiastkového protokolu nadväzujú zmeny v ustanoveniach § 79 ods. 6 a 7 zákona o DPH, ktoré umožňujú vrátenie tzv. časti nadmerného odpočtu dane pred skončením kontroly oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu, a to do 10 dní od odoslania čiastkového protokolu. Časť nadmerného odpočtu sa vráti na základe čiastkového protokolu o kontrole a po skončení kontroly nadmerného odpočtu sa vráti rozdiel medzi nadmerným odpočtom vo výške zistenej daňovým úradom a časťou nadmerného odpočtu vráteného na základe čiastkového protokolu.

Ustanovenie daňového poriadku týkajúce sa vyhotovenia čiastkového protokolu a súvisiace ustanovenia zákona o DPH nadobúdajú účinnosť 1. júla 2015.

Pokuta za neoprávnené skoršie vrátenie nadmerného odpočtu

V ustanovení § 79 ods. 8 zákona o DPH sa s účinnosťou od 1. januára 2015 zmierňuje neprimeraná tvrdosť uplatňovania striktnej sankcie vo výške 1,3 % z dôvodu skoršieho uplatnenia nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 2 zákona o DPH.

K neprimeranej tvrdosti ustanovenia dochádza najmä v prípade, ak sa po vrátení nadmerného odpočtu v skrátenej lehote zistí, že platiteľ dane má nedoplatok napríklad na zdravotnom poistení, avšak tento nedoplatok je v zanedbateľnej výške. Daňový úrad bude mať možnosť zohľadniť mieru porušenia zákona a v prípadoch hodných osobitného zreteľa uložiť pokutu aj nižšiu ako 1,3 % zo sumy vráteného nadmerného odpočtu.

Obdobie, za ktoré sa podáva súhrnný výkaz

Základným obdobím na podanie súhrnného výkazu je kalendárny mesiac. Avšak pri splnení zákonných podmienok je možné, aby platiteľ dane podával súhrnný výkaz za obdobie kalendárneho štvrťroka. Tieto zákonné podmienky vyžadujú, aby hodnota tovarov dodaných do iných členských štátov EÚ s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH nepresiahla v príslušnom kalendárnom štvrťroku a súčasne v predchádzajúcich štyroch kalendárnych štvrťrokoch hodnotu 100 tis. eur.

Zmenou maximálneho limitu uvedeného v § 80 ods. 2 zákona o DPH zo 100 tis. eur na 50 tis. eur pre použitie výnimky zo stanoveného základného obdobia na podávanie súhrnného výkazu sa ustanovenie § 80 ods. 2 zákona o DPH s účinnosťou od 1. októbra 2014 zosúlaďuje s článkom 263 ods. 1a smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení, podľa ktorého členské štáty EÚ môžu povoliť podávať súhrnný výkaz štvrťročne, pokiaľ celková hodnota bez DPH tovarov dodaných za kalendárny štvrťrok nepresiahne v danom kalendárnom štvrťroku a ani v žiadnom z predchádzajúcich štyroch kalendárnych štvrťrokov sumu 50 tis. eur.

Príloha:

Vzor daňového priznania pre úpravu jedného kontaktného miesta – vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 815/2012

Daňové priznania k DPH

1) Jedinečné referenčné číslo, ktoré pridelil členské štát identifikácie, pozostáva z kódu krajiny členského štátu identifikácie/čísla DPH/obdobia – t. j. GB/xxxxxxxxx/Q1.yy + časová pečiatka ku každej verzii. Číslo prideľuje členský štát identifikácie pred postúpením daného priznania iným dotknutým členským štátom.

2) Týka sa kalendárnych štvrťrokov: Q1.yyyy – Q2.yyyy – Q3.yyyy – Q4.yyyy.

3) Týka sa kalendárnych štvrťrokov: Q1.yyyy – Q2.yyyy – Q3.yyyy – Q4.yyyy.

4) Vypĺňa sa iba v prípadoch, keď zdaniteľná osoba podá viac ako jedno daňové priznanie k DPH za ten istý štvrťrok. Uvádzajú sa kalendárne dni: dd.mm.yyyy – dd.mm.yyyy.

5) Vypĺňa sa iba v prípadoch, keď zdaniteľná osoba podá viac ako jedno daňové priznanie k DPH za ten istý štvrťrok. Uvádzajú sa kalendárne dni: dd.mm.yyyy – dd.mm.yyyy.

6) Ak existuje viac ako jeden členský štát spotreby (alebo ak v jednom členskom štáte spotreby došlo k zmene sadzby DPH uprostred štvrťroka), použite kolónku 4.2, 5.2, 6.2 atď.

7) V prípade existencie viac ako jednej prevádzkarne použite kolónku 12.1.2, 13.1.2, 14.1.2 atď.

Poznámka redakcie:
§ 78a ods. 1 zákona o DPH
§ 79 ods. 6 až 8 zákona o DPH
§ 80 ods. 2 zákona o DPH