Obsah
Dátum publikácie:13. 6. 2014
Oblasti práva: Správne právo / Dane a poplatky / Daň z pridanej hodnoty; Správa daní a poplatkov; Financie, finančné právo / Daňové a poplatkové právo
Právny stav do:31. 12. 2016
Zhrnutie:
- Členské štáty majú v osobitných prípadoch možnosť označiť za osobu zodpovednú za platenie dane príjemcu dodávaného tovaru alebo služieb (prenos daňovej povinnosti na príjemcu).
- Prenos daňovej povinnosti na príjemcu má pomôcť v boji proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa dani v určených sektoroch a pri určitých typoch transakcií.
- Zásada daňovej neutrality nebráni tomu, aby bolo odňaté právo na odpočítanie DPH zaplatenej bez právneho dôvodu vystaviteľovi faktúry.
- Zásada právnej istoty nie je porušená, ak daňový orgán zruší rozhodnutie, ktorým priznal právo na odpočítanie DPH, ak v rámci prekluzívnej lehoty vykoná opätovne daňovú kontrolu, na základe ktorej právo na odpočítanie dane neprizná.
Najčastejšie pochybenia:
- Príjemca plnenia neskúma, či vystavovateľ faktúry postupoval správne, keď vo faktúre uviedol DPH, resp. neskúma správnosť vypočítanej výšky dane, resp. neskúma, či plnenie je predmetom dane, alebo či nie je oslobodené od dane.
- Za správnosť údajov uvedených vo faktúre síce zodpovedá dodávateľ, ktorý ju vyhotovil, avšak za správnosť postupu pri odpočítaní dane zodpovedá platiteľ, ktorý si odpočet uplatňuje.
Legislatívny základ vo vzťahu k rozsudku
Smernica 2006/112/ES
Článok 178 písm. a) a f) stanovuje, že zdaniteľná osoba musí spĺňať príslušné podmienky, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie dane – musí mať faktúru vyhotovenú v súlade so smernicou, ak sa od nej žiada, aby zaplatila DPH ako odberateľ alebo nadobúdateľ, musí splniť náležitosti stanovené členským štátom.
Článok 199 ods. 1 stanovuje, že v prípade niektorých poskytnutí služieb môžu členské štáty stanoviť, že osobou povinnou platiť DPH je zdaniteľná osoba, ktorej boli poskytnuté tieto služby. Tento režim známy pod bežným názvom „prenesenie daňovej povinnosti“ sa môže uplatňovať okrem iného aj na poskytovanie stavebných prác vrátane opravárenských, čistiacich, údržbárskych, prestavbových a demolačných služieb týkajúcich sa nehnuteľného majetku, ako aj odovzdanie stavebných prác.
Rumunské právo
Zákon o DPH
Daňový zákonník stanovuje, že aby si zdaniteľná osoba mohla odpočítať DPH, musí disponovať faktúrou so stanovenými náležitosťami. Článok 155 ods. 5 písm. n) bod 2 daňového zákonníka stanovuje, že ak má daň zaplatiť príjemca, vo faktúre má byť uvedená poznámka „prenesenie daňovej povinnosti“.
Článok 160 daňového zákonníka ukladá povinnosť uplatňovať zjednodušujúce opatrenia – prenos daňovej povinnosti okrem iného aj pri dodaní stavebných a montážnych prác, budov, častí budov a pozemkov akéhokoľvek druhu, pri dodaní ktorých sa uplatní daňový režim.
Ďalej daňový zákonník v Rumunsku stanovuje povinnosť na faktúrach pri prenose daňovej povinnosti uviesť poznámku „prenesenie daňovej povinnosti“ bez označenia príslušnej dane.
Na faktúrach od dodávateľov príjemcovia uvedú príslušnú daň, ktorá sa v daňovom priznaní označí jednak ako zaplatená a zároveň ako odpočítateľná daň. Za transakcie podliehajúce zjednodušujúcim opatreniam sa daň medzi dodávateľom a príjemcom neplatí.
Za uplatňovanie ustanovení tohto článku zodpovedajú dodávatelia alebo poskytovatelia rovnako ako príjemcovia. Ak dodávateľ alebo poskytovateľ neuviedol na faktúre vystavenej v súvislosti s prenosom daňovej povinnosti poznámku „prenesenie daňovej povinnosti“, príjemca je povinný uplatniť prenesenie daňovej povinnosti, nezaplatiť daň dodávateľovi alebo poskytovateľovi a označiť z vlastnej iniciatívy faktúru poznámkou „prenesenie daňovej povinnosti“.
Daňový poriadok – pravidlá týkajúce sa daňovej kontroly
Cieľom daňovej kontroly je preskúmať úplnosť skutkových a právnych okolností, ktoré sú relevantné na účely vymerania dane. Daňová kontrola sa vykonáva iba raz pre každú daň, poplatok a ostatné sumy, ktoré sa majú odviesť do rozpočtu, a za každé zdaňovacie obdobie. Príslušný správca dane môže výnimočne rozhodnúť, že sa vykoná opätovná kontrola týkajúca sa daného obdobia, ak v období medzi ukončením daňovej kontroly a uplynutím premlčacej doby zistí dodatočné údaje, ktoré mu v čase overovaní neboli známe, alebo chyby v počítaní, ktoré mali vplyv na výsledky týchto overovaní.
Skutkový stav
Rumunská spoločnosť Fatorie uzatvorila v roku 2007 so spoločnosťou Megasal rámcovú zmluvu, ktorej predmetom bola výstavba a montáž ošipární a modernizácia fariem zaoberajúcich sa chovom ošípaných. Práce boli ukončené vo februári 2008.
Počas roka 2007 Megasal ako poskytovateľ dotknutých služieb vystavila niekoľko faktúr na zaplatenie záloh, a to v režime prenesenia daňovej povinnosti, t. j. faktúry boli vystavené bez DPH. V roku 2008 Megasal vystavila faktúru, na ktorej bola uvedená celková hodnota vykonaných prác s DPH, ktorú Fatorie zaplatila spoločnosti Megasal. Finančným úradom bola príslušná DPH spoločnosti Fatorie vrátená.
V roku 2009 na základe druhej daňovej kontroly finančný úrad vyrubil DPH týkajúcu sa faktúry z roku 2008, pretože nebol dodržaný systém prenesenia daňovej povinnosti. Zároveň boli predpísané úroky z omeškania.
Fatorie tvrdila, že na danú vec treba uplatniť najmä judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej v prípade, keď je uplatniteľný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti, nemá skutočnosť, že neboli dodržané požiadavky týkajúce sa fakturácie, nijaký vplyv na právo na odpočítanie dane. Nezrovnalosti, ktorých sa dopustil dodávateľ pri vystavovaní faktúry, a absencia nápravy zo strany spoločnosti Fatorie teda nemohli mať vplyv na právo tejto spoločnosti na odpočítanie DPH týkajúcej sa tejto faktúry.
Podľa rumunskej finančnej správy Fatorie stratila právo na odpočítanie DPH uvedenej na faktúre, lebo jednak spoločnosť, ktorá vystavila faktúru, t. j. Megasal, ju vystavila nesprávne, keď uplatnila bežné pravidlá v oblasti DPH, zatiaľ čo táto faktúra mala byť vyhotovená v súlade s pravidlami o prenose daňovej povinnosti, a jednak Fatorie tým, že z vlastnej iniciatívy na faktúre neuviedla poznámku „prenesenie daňovej povinnosti“ a zaplatila daň poskytovateľovi služieb, nesplnila povinnosť stanovenú v rumunskom daňovom zákonníku.
Prejudiciálne otázky predložené SD EÚ
Je v súlade so smernicou o DPH a zásadou daňovej neutrality, keď v rámci transakcie podliehajúcej režimu prenesenia daňovej povinnosti bolo príjemcovi služieb odňaté právo na odpočítanie DPH, ktorú bez právneho dôvodu zaplatil poskytovateľovi služieb na základe nesprávne vystavenej faktúry, a to aj vtedy, ak je oprava tejto chyby nemožná z dôvodu úpadku uvedeného poskytovateľa?
Je v súlade so zásadou právnej istoty, keď daňový orgán zruší rozhodnutie, ktorým priznal právo na odpočítanie DPH, pričom v nadväznosti na opätovnú kontrolu žiada o zaplatenie uvedenej DPH a úrokov z omeškania?
Konštatovanie SD EÚ
Na základe režimu prenesenia daňovej povinnosti nedochádza medzi poskytovateľom a príjemcom služieb k nijakej platbe DPH, pričom príjemca je povinný zaplatiť DPH na vstupe za uskutočnené transakcie a zároveň môže v zásade vykonať odpočítanie tej istej dane tak, že daňovej správe netreba zaplatiť nijakú sumu.
Právo na odpočítanie je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade ho nemožno obmedziť. Systém odpočítaní má za cieľ úplne zbaviť podnikateľa bremena DPH splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých jeho hospodárskych činností. Spoločný systém DPH takto zaručuje neutralitu, čo sa týka daňového bremena všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na účely a výsledky týchto činností, a to pod podmienkou, že uvedené činnosti v zásade podliehajú DPH.
Zdaniteľná osoba, ktorá je ako príjemca služieb povinná odviesť príslušnú DPH, nie je povinná mať faktúru vystavenú v súlade s formálnymi požiadavkami smernice o DPH, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie, musí splniť iba náležitosti stanovené príslušným členským štátom [článok 178 písm. f) smernice].
Z judikatúry Súdneho dvora takisto vyplýva, že rozsah náležitostí takto stanovených členským štátom, ktoré musí zdaniteľná osoba dodržať na to, aby mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH, nesmie presiahnuť to, čo je nevyhnutne potrebné na účely kontroly správneho uplatnenia postupu prenesenia daňovej povinnosti a zabezpečenia vybratia DPH.
V rámci režimu prenesenia daňovej povinnosti zásada daňovej neutrality vyžaduje, aby odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe bolo priznané, pokiaľ sú splnené hmotnoprávne podmienky, napriek tomu, že zdaniteľné osoby nesplnili niektoré formálne požiadavky.
V predmetnej veci faktúra z roku 2008 neobsahuje poznámku „prenesenie daňovej povinnosti“, čo je v rozpore s požiadavkami podľa rumunského daňového zákonníka a s tým, že Fatorie neprijala nevyhnutné opatrenia na nápravu tejto absencie.
Okrem toho treba konštatovať, že Fatorie omylom zaplatila DPH, ktorá bola nesprávne vyznačená na uvedenej faktúre, spoločnosti Megasal, zatiaľ čo na základe uvedeného režimu mala ako príjemca služieb zaplatiť DPH daňovým orgánom v súlade s článkom 199 smernice o DPH.
Okrem toho, že sporná faktúra tak nezodpovedá formálnym požiadavkám stanoveným vnútroštátnou právnou úpravou, nebola dodržaná hmotnoprávna podmienka režimu prenesenia daňovej povinnosti.
Taká situácia bránila daňovej správe vykonať kontrolu uplatňovania režimu prenesenia daňovej povinnosti a spôsobila riziko strát daňových príjmov pre dotknutý členský štát.
Navyše z ustálenej judikatúry vyplýva, že výkon práva na odpočítanie dane je obmedzený len na splatné dane, t. j. dane zodpovedajúce transakcii podliehajúcej DPH alebo zaplatené v rozsahu, v akom boli splatné.
Vzhľadom na to, že DPH, ktorú Fatorie zaplatila spoločnosti Megasal, tak nebola splatná a táto platba nerešpektovala hmotnoprávnu požiadavku režimu prenesenia daňovej povinnosti, Fatorie si nemohla uplatniť právo na odpočítanie tejto DPH.
V tejto súvislosti úpadok spoločnosti Megasal nemôže spochybniť zamietnutie odpočítania DPH pripísateľné tomu, že Fatorie si nesplnila základné povinnosti na účely uplatnenia režimu prenesenia daňovej povinnosti.
Príjemca služieb, ktorý bez právneho dôvodu zaplatil DPH poskytovateľovi uvedených služieb, však môže od tohto poskytovateľa žiadať vrátenie v súlade s vnútroštátnym právom.
V súvislosti s opätovnou daňovou kontrolou súd uviedol, že zásada právnej istoty si vyžaduje, aby sa daňová situácia zdaniteľnej osoby vzhľadom na jej práva a povinnosti vo vzťahu k daňovej správe nemohla donekonečna spochybňovať.
Rumunský daňový poriadok umožňuje výnimočne v rámci premlčacej doby vykonať opätovnú kontrolu týkajúcu sa daného obdobia, ak správca dane zistí dodatočné údaje, ktoré mu v čase overovaní neboli známe, alebo chyby v počítaní, ktoré mali vplyv na výsledky týchto overovaní.
Súd pripustil, že taká právna úprava, ktorej jednoznačnosť a predvídateľnosť pre zdaniteľnú osobu neboli vážne spochybnené, rešpektuje zásadu právnej istoty.
Čo sa týka úrokov z omeškania, pri neexistencii zosúladenia právnej úpravy Únie v oblasti sankcií uplatniteľných v prípade nedodržania podmienok stanovených systémom zavedeným touto právnou úpravou ostáva členským štátom právomoc zvoliť si sankcie, ktoré sú podľa nich najvhodnejšie.
Napriek tomu sú pri výkone svojich právomocí povinné dodržiavať právo Únie a jeho všeobecné zásady, a teda aj zásadu proporcionality.
Záver
V rámci transakcie podliehajúcej režimu prenesenia daňovej povinnosti je v súlade so smernicou a zásadou daňovej neutrality, aby bolo príjemcovi služieb odňaté právo na odpočítanie DPH, ktorú bez právneho dôvodu zaplatil poskytovateľovi služieb na základe nesprávne vystavenej faktúry, a to aj vtedy, ak je oprava tejto chyby nemožná z dôvodu úpadku uvedeného poskytovateľa.
Zrušenie rozhodnutia, ktorým daňové orgány priznali právo na odpočítanie DPH, v rámci prekluzívnej lehoty a požadovanie zaplatenia tejto dane a úrokov z omeškania, v nadväznosti na opätovnú kontrolu, nie je porušením zásady právnej istoty.
Možnosti tuzemského prenosu daňovej povinnosti podľa smernice
Podľa článku 199 smernice môžu členské štáty stanoviť, že osobou povinnou platiť DPH je zdaniteľná osoba, ktorej bola vykonaná ktorákoľvek z týchto dodávok:
a) poskytovanie stavebných prác vrátane opravárenských, čistiacich, údržbárskych, prestavbových a demolačných služieb týkajúcich sa nehnuteľného majetku, ako aj odovzdanie stavebných prác považované za dodanie tovaru;
b) poskytovanie pracovníkov vykonávajúcich činnosti vyššie uvedené;
c) dodanie nehnuteľného majetku, ak si dodávateľ zvolil zdanenie;
d) dodanie použitého materiálu, použitého materiálu nevhodného na opätovné použitie v rovnakom stave, šrotu, priemyselného a nepriemyselného odpadu, recyklovateľného odpadu, čiastočne spracovaného odpadu a určitých tovarov a služieb uvedených v prílohe VI (dodanie železného a neželezného odpadu, šrotu a použitých materiálov vrátane polotovarov pochádzajúcich zo spracovania, výroby alebo tavenia železných a neželených kovov a ich zliatin; železných a neželezných čiastočne spracovaných výrobkov a súvisiacich spracovateľských služieb; dodanie zvyškov a iných recyklovateľných materiálov zo železných a neželených kovov, ich zliatin, trosiek, popola, okovín a priemyselných zvyškov, poskytovanie triediacich rezacích, fragmentačných a lisovacích služieb pre tieto výrobky; dodanie železného a neželezného odpadu a určitých spracovateľských služieb s ním súvisiacich, ako aj zlomkového železa, šrotu, odpadu a použitého a recyklovateľného materiálu pozostávajúceho z črepov, skla, papiera, kartónu a dosiek, handier, kostí, kože, koženky, pergamenu, surových koží a kožiek, šliach, motúzov, šnúr, povrazov, lán, gumy a plastu; dodanie materiálov vyššie uvedených po spracovaní formou čistenia, leštenia, triedenia, rezania, fragmentácie, lisovania alebo odlievania do ingotov; dodanie šrotu a odpadu zo spracovania základných materiálov).
Prenos daňovej povinnosti a strata odpočtu DPH - aplikácia podľa slovenského práva (komentovaný rozsudok Európskeho súdneho dvora)
Aplikácia podľa slovenského práva
Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
Otázky z praxe:
- Aký má byť postup príjemcu plnenia, pri ktorom dochádza k prenosu daňovej povinnosti, keď vystavovateľ faktúry nepostupoval správne a uplatnil k cene daň, ktorú uviedol vo faktúre?
- Ak príjemca plnenia zaplatil dodávateľovi daň bezdôvodne uplatnenú, ktorú mu dodávateľ odmieta vrátiť, akým spôsobom má dosiahnuť jej vrátenie?
- Aká je lehota na vyrubenie dane správcom dane?
Tuzemský prenos daňovej povinnosti, o ktorý v predmetnom rozsudku ide, je v slovenskom zákone o DPH upravený v ustanovení § 69 ods. 12, avšak na rozdiel od rumunského zákona sa neuplatňuje pri stavebných prácach. V SR dochádza k prenosu daňovej povinnosti od slovenského platiteľa – dodávateľa – na iného slovenského platiteľa – odberateľa – v týchto prípadoch:
- dodanie kovového odpadu a kovového šrotu;
- prevod emisných kvót skleníkových plynov;
- dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v nútenom predaji;
- dodanie tovaru pri zabezpečovacom prevode práva;
- dodanie obilnín a semien (kapitoly 10 a 12 Spoločného colného sadzobníka), ktoré nie sú bežne určené v nezmenenom stave na konečnú spotrebu, ak základ dane je najmenej 5 000 €;
- dodanie tovarov patriacich do kapitol 72, 7301, 7308, 7314 Spoločného colného sadzobníka, ak základ dane je najmenej 5 000 €;
- dodanie mobilných telefónov a integrovaných obvodov, ak základ dane je najmenej 5 000 €.
V prípade dodania vyššie uvedených tovarov medzi platiteľmi v SR dodávateľ vyhotoví faktúru bez DPH, odberateľ vykoná „samozdanenie“ a podľa účelu použitia na vlastné podnikanie odpočíta DPH podľa § 49 ods. 2 až 4 a podľa § 51 ods. 1 písm. b), t. j. podmienkou pre odpočítanie je uvedenie dane v záznamoch vedených na účely DPH podľa § 70 zákona o DPH.
Podľa § 74 ods. 1 písm. k) zákona o DPH v prípade, ak osobou povinnou platiť DPH je príjemca tovaru alebo služby, osoba, ktorá faktúru vyhotovuje, je povinná uviesť slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“.
Napriek skutočnosti, že za správnosť a úplnosť údajov uvedených vo faktúre zodpovedá dodávateľ (§ 72 ods. 5), zároveň platí, že platiteľ, ktorý si uplatňuje odpočítanie DPH, zodpovedá za to, že sú splnené podmienky pre odpočítanie v zmysle zákona. To znamená, že platiteľ v postavení odberateľa uplatňujúceho si právo na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa, v ktorej je uvedená DPH, si nemôže „automaticky“ túto daň odpočítavať bez toho, aby si nepreveril, či táto daň je vo faktúre uplatnená oprávnene.
Ak by totiž nastala situácia, že DPH síce vo faktúre figuruje, ale dodávka, ktorá je predmetom fakturácie, je oslobodená od DPH alebo nie je vôbec predmetom DPH, prípadne nemala byť uplatnená dodávateľom, ale odberateľom z dôvodu prenosu daňovej povinnosti, ktorý však nebol vo faktúre slovne vyznačený, potom nesprávny postup vystaviteľa faktúry neoprávňuje odberateľa na to, aby nedodržal pravidlá o prenose daňovej povinnosti.
Odberateľ teda napriek nesprávne uplatnenej a dodávateľom požadovanej DPH je povinný vykonať „samozdanenie“, a to zo sumy bez DPH. Následne potom môže posúdiť vo väzbe na účel použitia tohto plnenia, o rozsahu odpočítania uplatnenej a priznanej DPH.
V prípade, ak odberateľ dodávateľovi zaplatil predmetnú DPH uplatnenú nad rámec zákona, jej vrátenie sa nemôže realizovať zo štátneho rozpočtu, t. j. na základe daňového konania, ale môže byť predmetom iného konania, ak dodávateľ „dobrovoľne“ nevykoná nápravu cestou vystavenia dobropisu a príslušnú DPH nevráti svojmu odberateľovi. V prípade vystavenia dobropisu dodávateľ zároveň môže žiadať od daňového úradu vrátenie bezdôvodne priznanej a zaplatenej dane.
Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov
Podľa § 44 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.
Správca dane môže vykonať daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, aj opätovne, a to v prípadoch:
- ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním alebo žiada o vrátenie dane podľa zákona o dani z príjmov alebo zákona o DPH;
- na podnet ministerstva alebo Finančného riaditeľstva SR;
- na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.
Vykonanie opätovnej kontroly musí byť vykonané v lehote pre zánik práva vyrubiť daň. Podľa § 69 daňového poriadku nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. Ak bol pred uplynutím uvedenej lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane, plynú lehoty znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený.
Vyrubiť daň alebo rozdiel dane tak možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie.
Za úkon smerujúci k vyrubeniu dane alebo rozdielu dane sa považuje doručený protokol z daňovej kontroly. Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo doručenie oznámenia o daňovej kontrole.
Správca dane nevykonáva opätovnú kontrolu v prípadoch, kedy je jeho rozhodnutie zrušené odvolacím orgánom a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. V takých prípadoch správca dane pokračuje vo vyrubovacom konaní (nebolo ukončené z dôvodu, že rozhodnutie bolo zrušené), nevykonáva teda opätovnú daňovú kontrolu.
Z uvedeného vyplýva, že i podľa slovenského daňového práva môže vzniknúť situácia obdobná ako v uvedenom rozsudku SD EÚ, kedy správca dane vykoná opätovne daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie, ktoré už bolo kontrolované a zistí rozdiel dane. Najčastejšie je to v praxi na základe požiadania orgánov činných v trestnom konaní.
Prenos daňovej povinnosti na slovenského platiteľa pri zdaniteľnom obchode zo zahraničia
Aplikácia uvedeného rozsudku SD EÚ sa vzťahuje aj na prípady zahraničného prenosu daňovej povinnosti na tuzemského platiteľa.
Príklad:
Dodanie fotovoltaickej elektrárne českou firmou
Slovenská spoločnosť – platiteľ DPH, uzatvorila zmluvu o dielo na dodávku, inštaláciu a uvedenie do prevádzky fotovoltaického systému pre výrobu elektrickej energie s českou spoločnosťou. Česká spoločnosť nemá v SR prevádzkareň, je ale registrovaná v SR podľa § 5 zákona o DPH.
Česká spoločnosť v súvislosti s dodávkou diela vyhotovila zálohové faktúry a následne vyúčtovaciu faktúru po ukončení diela – na všetkých faktúrach uplatnila slovenskú DPH vo výške sadzby 20 %. Z uvedených faktúr si slovenská spoločnosť odpočítala DPH podľa § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.
Správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly u slovenskej spoločnosti konštatoval nesprávny postup. Miesto dodania fotovoltaickej elektrárne sa posúdi podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o DPH. Ak fotovoltaickú elektráreň s miestom dodania v SR dodáva zahraničná osoba zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, osobou povinnou platiť daň je príjemca plnenia podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH.
Česká spoločnosť mala vyhotoviť faktúry bez DPH a slovenská spoločnosť mala vykonať „samozdanenie“, t. j. prostredníctvom svojho daňového priznania priznať DPH. Priznanú DPH si následne mohla odpočítať podľa § 51 ods. 1 písm. b) zákona o DPH.
Na základe uvedeného správca dane predpísal slovenskej spoločnosti rozdiel DPH vo výške dane, ktorá mala byť priznaná.
Slovenská spoločnosť na základe výsledkov daňovej kontroly podnikla kroky na nápravu vzniknutej situácie, upozornila českú spoločnosť na chybný postup pri fakturácii, na základe čoho česká spoločnosť vystavila opravné faktúry na zníženie fakturovaných súm o uplatnenú DPH a podala dodatočné daňové priznanie.
Uvedený postup však nezabránil tomu, aby z titulu predpísania rozdielu dane správca dane predpísal slovenskej spoločnosti aj pokutu podľa § 154 ods. 1 písm. g) a § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
V odvolacom konaní proti uloženej pokute slovenská spoločnosť argumentovala tým, že táto sankcia, ktorú uložil správca dane, je neoprávnená, mala byť uložená českej spoločnosti za nesprávny postup pri fakturácii, pri ktorej nad rámec zákona o DPH uplatnila DPH. Podľa odvolacieho orgánu predmetná pokuta bola správcom dane uložená v súlade s uvedenými ustanoveniami procesného a hmotnoprávneho predpisu.
Okrem toho v samotnom rozhodnutí o pokute uloženej správcom dane sa uvádza len výpočet výšky pokuty, neuvádzajú sa dôvody vzniku rozdielu dane, pretože tie sú predmetom iného rozhodnutia – dodatočného platobného výmeru, ktorý sa stal právoplatným, pretože nebol proti nemu podaný opravný prostriedok.
Skutočnosť, že následne boli českou spoločnosťou vystavené faktúry opravené a bolo podané dodatočné daňové priznanie, nemení nič na skutočnosti, že slovenskou spoločnosťou daň nebola priznaná, ale bola vyrubená správcom dane, čo bol dôvod na uloženie predmetnej pokuty.
V súvislosti s pokutou uloženou na základe dodatočného platobného výmeru správca dane neskúma okolnosti, ktoré viedli k vzniku rozdielu na dani, ale vychádza zo skutočnosti, že tento rozdiel vyplýva z právoplatného rozhodnutia o predpísanom rozdiele dane.
Poznámka redakcie:
§ 69 ods. 12 zákona o DPH
Autor: Ing. Beáta Jarošová, PhD.
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies