Zahraničná faktúra a povinnosť kupujúceho odviesť DPH v SR – prijatá služba zo zahraničia

Pri zdanení služieb poskytnutých zahraničným dodávateľom sa uplatnia pravidlá prenosu daňovej povinnosti na príjemcu služby. Ak pri službe dodanej zahraničným dodávateľom sa miesto dodania nachádza v SR, osobou povinnou platiť DPH môže byť zdaniteľná osoba alebo aj právnická nezdaniteľná osoba, ktorá je registrovaná pre DPH. Na účely samozdanenia prijatej služby sa vníma zdaniteľná osoba širšie.  Zdaniteľná osoba, ktorá nie je registrovaná pre DPH, v prípade, ak je z titulu prijatia služby od zahraničného dodávateľa osobou povinnou platiť DPH, má povinnosť registrácie podľa § 7a zákona o DPH.

Obsah

Dátum publikácie:3. 12. 2013
Autor:Ing. Beáta Jarošová, PhD.
Oblasti práva: Správne právo / Dane a poplatky / Daň z pridanej hodnoty; Financie, finančné právo / Daňové a poplatkové právo
Právny stav od:1. 1. 2013
Právny stav do:31. 12. 2014

Pravidlo, ktoré platí pri dodaniach služieb v rámci tuzemska, t. j. že daň z pridanej hodnoty spravidla odvádza dodávateľ, neplatí vždy v prípade zahraničných faktúr – faktúr od dodávateľov z iných členských štátov alebo z tretích štátov, kedy sa osobou povinnou platiť DPH v SR stáva príjemca služby – odberateľ. Na účely určenia príjemcu služby v SR ako osoby povinnej odviesť DPH je potrebné zodpovedanie otázky, či je posudzované plnenie dodaním služby z hľadiska DPH a či sa predmet zdanenia služby (miesto dodania) nachádza v SR. Následne sa uplatnia pravidlá prenosu daňovej povinnosti z dodávateľa na odberateľa služby.

Pri zdanení služieb poskytnutých zahraničným dodávateľom sa uplatnia pravidlá prenosu daňovej povinnosti na príjemcu služby.

Ak pri službe dodanej zahraničným dodávateľom sa miesto dodania nachádza v SR, osobou povinnou platiť DPH môže byť zdaniteľná osoba alebo aj právnická nezdaniteľná osoba, ktorá je registrovaná pre DPH. Na účely samozdanenia prijatej služby sa vníma zdaniteľná osoba širšie.

Zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva aj také činnosti, ktoré nie sú predmetom DPH, považuje sa za zdaniteľnú osobu pre všetky služby, ktoré sú jej dodané.

Právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je registrovaná pre DPH, považuje sa na účely samozdanenia prijatej služby za zdaniteľnú osobu.

Základné pravidlo pre určenie miesta dodania služby zabezpečuje prenos miesta dodania služby podľa IČ DPH príjemcu služby.

Zdaniteľná osoba, ktorá nie je registrovaná pre DPH, v prípade, ak je z titulu prijatia služby od zahraničného dodávateľa osobou povinnou platiť DPH, má povinnosť registrácie podľa § 7a zákona o DPH. Povinnosť registrácie podľa § 7a zákona o DPH zdaniteľnej osobe nevznikne, ak dodávateľ služby je z tretieho štátu (nečlenského štátu EÚ).

Otázky z praxe:

  • Podlieha povinnosti samozdanenia prijatie služby sprostredkovania ubytovania pre zamestnancov poskytnutej sprostredkovateľom – platiteľom DPH – z iného členského štátu?
  • Je povinná obec, ktorá je registrovaná pre DPH z titulu vykonávania vedľajšej činnosti (podnikateľskej), samozdaniť aj prijatú službu od zahraničného dodávateľa, ktorú využije na účely svojej hlavnej (nepodnikateľskej) činnosti?
  • Podlieha samozdaneniu prepravná služba tovaru prijatá od platiteľa z iného členského štátu, keď ide o prepravu súvisiacu s vývozom tovaru do tretieho štátu?

Schéma: Zdaniteľné obchody, pri ktorých sa príjemca tovaru stáva osobou povinnou platiť DPH v SR podľa postavenia príjemcu

DúPP 1/2014

Najčastejšie pochybenia:

  • Zdaniteľná osoba v SR ako príjemca služby z iného členského štátu sa pred prijatím služby neregistruje podľa § 7a zákona o DPH a dodávateľ službu fakturuje s DPH platnou v štáte, kde je platiteľom.
  • Zdaniteľná osoba v SR neregistrovaná pre DPH, ako príjemca služby od dodávateľa z tretieho štátu (nečlenského štátu EÚ) pri službe s miestom dodania v SR podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH nepodá daňové priznanie a nevykoná samozdanenie služby.
  • Platiteľ DPH ako príjemca služby s miestom určenia podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH nevykoná samozdanenie služby vzhľadom na to, že dodávateľ vo faktúre nesprávne uplatnil DPH iného členského štátu.


Poznámka redakcie:
§ 7a zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH

1. Služba ako predmet DPH

Poskytovanie služieb a uskutočňovanie rôznych činností podlieha zdaneniu daňou z pridanej hodnoty za určitých podmienok. Teda nie každá činnosť, resp. plnenie, ktoré je uskutočňované zdaniteľnou osobou, je vždy predmetom DPH. Predmetom DPH je také dodanie (poskytnutie) služby, ktoré je uskutočnené zdaniteľnou osobou za protihodnotu.

Dodaním služby je v zmysle § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o DPH) každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru, vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku, poskytnutia práva k priemyselnému alebo inému duševnému vlastníctvu, poskytnutia práva užívať hmotný majetok, prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. Za dodanie služby za protihodnotu sa považuje užívanie hmotného majetku, ktorý je vo vlastníctve platiteľa, ak pri jeho kúpe alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne

odpočítateľná, na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa, ako aj bezodplatné dodanie služby na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa.

Ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala. Ide o prípady refakturácie služby, keď zdaniteľná osoba v skutočnosti službu sama neposkytuje, ale službu prijme od osoby, ktorá jej ju dodá (fakturuje), a následne túto službu poskytuje svojmu odberateľovi (odberateľ nemusí mať informáciu o tom, kto je skutočný poskytovateľ služby).

Od dodania služby je potrebné odlišovať fakturáciu rôznych finančných plnení, sankčných nárokov, pokút a náhrady škody. Tieto finančné plnenia nie sú dodaním služby a nie sú vôbec predmetom dane. Často ide o prípady, kedy v súvislosti s dodaním tovaru alebo služby dodávateľ spôsobí škodu na majetku odberateľa, resp.

odberateľovi v súvislosti s činnosťou jeho dodávateľa vznikne nejaká finančná ujma a z toho dôvodu žiada odberateľ jej finančnú náhradu. Fakturácia takýchto finančných náhrad nie je predmetom DPH, pretože zo strany odberateľa nedochádza k dodaniu služby. I keď služby na účely DPH majú veľmi širokú pôsobnosť, predmetom dane sú vtedy, ak majú ekonomický (hospodársky) charakter. Služba musí byť na účely DPH posudzovaná sama osebe, nezávisle od jej cieľov alebo výsledkov.

Za účelom správneho zdanenia, t. j. predovšetkým určenia miesta dodania, je nevyhnutné správne určiť, či predmetom zdaniteľného obchodu je dodanie tovaru alebo dodanie služby.

Pri určení, či napríklad jediné komplexné plnenie sa má považovať za dodávku tovarov alebo poskytovanie služieb, treba zohľadniť všetky okolnosti, za ktorých sa predmetné plnenie vykonáva, aby bolo možné nájsť charakteristické prvky a medzi nimi identifikovať prevažujúce prvky. Prevažujúci prvok musí byť určený z pohľadu príjemcu, pričom v rámci celkového posúdenia je potrebné zohľadniť nielen kvantitatívnu, ale aj kvalitatívnu relevantnosť prvkov poskytovania služieb vo vzťahu k prvkom, ktoré sa týkajú dodávky tovarov.


Poznámka redakcie:
§ 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty


2. Základné pravidlá miesta dodania služby podľa slovenského zákona o DPH

Zákon o DPH stanovuje v § 15 odseku 1 a 2 základné pravidlá pre určenie miesta dodania služieb:

  1. Miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.
  2. Miestom dodania služby osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde má dodávateľ služby sídlo alebo miesto podnikania a ak je služba dodaná z prevádzkarne dodávateľa služby, miestom dodania služby je miesto, kde má dodávateľ služby prevádzkareň. Ak dodávateľ služby nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Tieto pravidlá na určenie miesta dodania služieb (ale tiež niektoré osobitné pravidlá na určenie miesta dodania služieb uvedené v § 16 zákona o DPH) sú založené na postavení príjemcu služby, t. j. je potrebné skúmať, či príjemca služby je alebo nie je zdaniteľnou osobou. Definícia zdaniteľnej osoby na účely DPH vyplýva z ustanovenia § 3 zákona o DPH – zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti (viac k zdaniteľnej osobe sme publikovali v DÚPP č. 15/2013).

Služby poskytnuté zdaniteľnej osobe, pri ktorých sa uplatní základné pravidlo pre určenie miesta dodania služby:

  • preprava tovaru vrátane prepravy tovaru medzi členskými štátmi,
  • doplnkové služby pri preprave tovaru ako nakladanie, vykladanie, manipulácia a podobné súvisiace služby,
  • ocenenie hnuteľného hmotného majetku a práce na hnuteľnom hmotnom majetku,
  • sprostredkovateľské služby,
  • dlhodobý prenájom dopravných prostriedkov (pre všetky dopravné prostriedky viac ako 30 dní, pre plavidlá viac ako 90 dní),
  • kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a iné podobné podujatia, vrátane ich organizovania a doplnkových služieb,
  • nehmotné služby, ktoré zahŕňajú napr.:
    • prevod a postúpenie autorských práv, patentov, licencií, ochranných známok a podobných práv,
    • reklamné služby,
    • poradenské, inžinierske, technické, právne, účtovné, audítorské, prekladateľské, tlmočnícke a iné podobné služby vrátane služieb spracovania údajov a poskytovania informácií,
    • bankové, finančné, poisťovacie a zaisťovacie služby,
    • poskytnutie zamestnancov,
    • nájom hnuteľného hmotného majetku okrem krátkodobého nájmu dopravných prostriedkov, železničných vagónov a vozňov, prívesov a návesov,
    • poskytnutie prístupu a prepravy alebo prenosu cez rozvodné systémy zemného plynu a elektriny a dodanie ostatných priamo súvisiacich služieb,
    • telekomunikačné služby,
    • služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania,
    • služby dodávané elektronickými prostriedkami.

2.1 Služba prijatá zdaniteľnou osobou

Pri prijatí služby zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miestom dodania služby miesto, kde má táto osoba sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko. Platí to teda v prípade, ak príjemca služby koná v postavení zdaniteľnej osoby (napríklad fyzická osoba prijíma službu ako podnikateľ, nie v postavení nepodnikateľa), t. j. prijíma službu v rámci svojej ekonomickej činnosti, z ktorej dosahuje príjmy. V prípade, ak by fyzická osoba prijímala službu v postavení súkromnej osoby, miesto dodania služby sa určí podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH.

To znamená, že pri dodaní služby nezdaniteľnej osobe v SR sa miesto dodania nachádza v členskom štáte dodávateľa, preto fakturuje službu s DPH uvedeného členského štátu.

2.2 Miesto ekonomickej činnosti a prevádzkareň

Pri tzv. „prenose“ miesta dodania do členského štátu príjemcu služby v prípadoch, kedy príjemca má rozložené svoje podnikanie v rámci viacerých štátov, kde má napr. zriadené prevádzkarne, je dôležité správne určiť, kde danú službu využije.

Pri určení miesta ekonomickej činnosti zdaniteľnej osoby je potrebné vziať do úvahy viacero faktorov, napr. sídlo ekonomickej činnosti; miesto ústrednej správy; miesto, kde sa určuje hlavná stratégia ekonomickej činnosti. Do úvahy je možné vziať aj ďalšie faktory, ako napr. miesto, kde sa koná valné zhromaždenie; miesto, kde sa uschovávajú organizačné a účtovné dokumenty; miesto, kde sa obvykle vykonávajú finančné a bankové prevody. Miestom ekonomickej činnosti je miesto, kde sa prijímajú zásadné rozhodnutia týkajúce sa celkového riadenia spoločnosti a kde sa vykonávajú funkcie ústrednej správy.

O prevádzkarni na účely DPH podľa jej definície na účely DPH v § 4 ods. 7 zákona o DPH je možné uvažovať vtedy, ak sú splnené podmienky jej určitej stálosti a existencie ľudských a technických zdrojov.

Ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, ktorá je schopná tieto služby prijať a tiež ich využiť, potom miestom dodania služby je miesto, kde je umiestnená prevádzkareň.

Ak je zdaniteľná osoba, ktorej sa poskytli služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, usadená na viac ako jednom mieste, tieto služby sa v princípe zdaňujú v mieste, kde má príjemca služby zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti. Ak sa služby poskytujú prevádzkarni zdaniteľnej osoby umiestnenej na inom mieste, ako je sídlo ekonomickej činnosti zdaniteľnej osoby, služba sa zdaňuje v mieste, kde sa táto prevádzkareň nachádza.

Pokiaľ nie je dôkaz o zneužití práva, iba zdaniteľná osoba, ktorá prijíma služby, je zodpovedná za určenie, kde sa služby poskytujú. Pri posudzovaní, či sú služby skutočne poskytnuté prevádzkarni, by sa mali brať do úvahy tieto skutočnosti:

  • či zmluva alebo objednávka identifikuje prevádzkareň ako príjemcu služby;
  • či prevádzkareň je subjektom platiacim za služby alebo či sú náklady v skutočnosti znášané týmto subjektom;
  • či charakter služieb umožňuje určiť konkrétnu prevádzkareň, ktorej boli služby poskytnuté.

Príklad č. 1:

Prijatie reklamnej služby

Český podnikateľ so sídlom a identifikačným číslom pre DPH prideleným v ČR uzatvoril zmluvu so slovenským podnikateľom, ktorý nie je registrovaný pre DPH, na dodanie reklamnej služby. Miestom dodania služby je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH miesto, kde má príjemca služby sídlo, t. j. SR. Slovenský podnikateľ – zdaniteľná osoba, je povinný pred prijatím reklamnej služby podať miestne príslušnému daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň podľa § 7a zákona o DPH. Český podnikateľ dodanie reklamných služieb fakturuje bez českej DPH, osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH slovenský príjemca služby. Dodanie reklamnej služby český podnikateľ vykáže v súhrnnom výkaze.

Príklad č. 2:

Nájom stroja od prenajímateľa z ČR

Slovenský platiteľ má prevádzkareň v ČR. Od českej firmy si prenajal stroj, ktorý využije v SR, nebude ho využívať prevádzkareň v ČR. Pri uzatváraní zmluvy o nájme preto uviedol svoje IČ DPH pridelené v SR. Miesto dodania služby nájmu hnuteľného hmotného majetku sa nachádza v SR a osobou povinnou platiť v SR DPH je príjemca služby – slovenský platiteľ, ktorý na základe § 69 ods. 3 zákona o DPH vykoná samozdanenie prijatej služby.

2.3 Okruh zdaniteľných osôb na účely určenia miesta dodania služby

Na účely určenia miesta dodania služby na základe ustanovenia § 15 ods. 4 zákona o DPH platí, že:

  • zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva aj činnosti, ktoré nie sú predmetom DPH v SR – dodanie tovaru alebo služby, považuje sa za zdaniteľnú osobu pre všetky služby, ktoré sú jej dodané,
  • právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň, považuje sa za zdaniteľnú osobu.

To znamená, že na účely samozdanenia služby sa vníma zdaniteľná osoba širšie a môže dôjsť k samozdaneniu služby aj v prípade, keď ju príjemca nevyužije na svoju podnikateľskú činnosť.

Právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a identifikovala sa pre daň z dôvodu nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 7 zákona o DPH, sa pre účely určenia miesta dodania služby podľa § 15 ods. 1, 2 a § 16 zákona o DPH považuje za zdaniteľnú osobu.Ak takáto osoba prijme službu od zahraničnej osoby z iného členského štátu alebo z tretieho štátu a miesto dodania služby sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH.

To znamená, že na účely samozdanenia služby sa za zdaniteľnú osobu považuje aj nezdaniteľná právnická osoba, ktorá je registrovaná k DPH z titulu nadobúdania tovarov z iných členských štátov.

Príklad č. 3:

Poradenská služba prijatá obcou

Obec v SR sa z dôvodu predaja stavebných pozemkov pre individuálnu výstavbu rodinných domov zaregistrovala za platiteľa dane. Následne prijala poradenskú službu od maďarského platiteľa DPH súvisiacu s jej hlavnou činnosťou (nepodnikateľskou), teda nie s činnosťou, pre ktorú je registrovaná pre DPH. Vzhľadom na to, že obec sa z titulu svojej registrácie musí v súvislosti s prijatím služby podľa § 15 ods. 4 písm. a) zákona o DPH považovať za zdaniteľnú osobu pre všetky služby, ktoré sú jej dodané, miestom dodania služby je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH SR a osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH obec. Maďarský platiteľ dodanú poradenskú službu fakturuje bez DPH a uvedie ju v súhrnnom výkaze.

Príklad č. 4:

Prijatie služby ministerstvom

Ministerstvo je registrované pre daň podľa § 7 zákona o DPH ako nadobúdateľ tovaru v tuzemsku z iného členského štátu.

Ministerstvo prijme právnu službu od právnickej spoločnosti so sídlom a identifikačným číslom pre DPH prideleným v Nemecku. Miestom dodania právnej služby je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH tuzemsko a ministerstvo je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH.

Nemecká spoločnosť dodanú právnu službu fakturuje bez DPH a uvedie ju v súhrnnom výkaze. Ministerstvo vykoná samozdanenie prijatej služby.

2.4 Osobitné pravidlá pre určenie miesta dodania služby

V súvislosti s osobitnými pravidlami pre určenie miesta dodania služby uvedenými v § 16 zákona o DPH sa ďalej nebudeme vzhľadom na tému príspevku zaoberať službami dodanými nezdaniteľnej osobe.

Služby, pri ktorých nie je podstatné, pre koho sú poskytované (nie je rozhodujúce, či ide o zdaniteľnú alebo nezdaniteľnú osobu):

  • služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť,
  • krátkodobý nájom dopravných prostriedkov,
  • vstupné na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a podobné služby vrátane ich organizovania a s nimi súvisiacich doplnkových služieb,
  • doprava osôb,
  • reštauračné a stravovacie služby,
  • reštauračné a stravovacie služby fyzicky poskytnuté na palube lodí, lietadiel alebo vo vlakoch počas výkonu časti osobnej dopravy na území Európskeho spoločenstva.

2.5 Rozhodovanie o použití základných pravidiel alebo osobitných pravidiel

Podľa ustanovenia § 15 ods. 3 zákona o DPH miesto dodania služby sa určí podľa vyššie uvedených základných pravidiel vtedy, ak miesto dodania služby sa nedá určiť podľa žiadneho z osobitných pravidiel podľa odsekov § 16 zákona o DPH. Znamená to, že pri určení miesta dodania služby je potrebné v prvom rade zistiť, či pre konkrétnu službu neplatí niektoré z pravidiel uvedených v § 16 zákona o DPH, ktoré sú osobitnými pravidlami vo vzťahu k základným pravidlám uvedeným v § 15 ods. 1 a 2 zákona o DPH.

Ak teda pre konkrétnu službu neplatí osobitné pravidlo podľa § 16 zákona o DPH, uplatní sa pri určení miesta dodania služ- by jedno z dvoch všeobecných pravidiel podľa § 15 zákona o DPH, a to v závislosti od toho, či príjemca služby je zdaniteľnou osobou alebo nezdaniteľnou osobou.

2.6 Osoba povinná odviesť DPH v SR – „samozdanenie“

Na účely určenia miesta dodania služby nadväzuje určenie osoby povinnej odviesť DPH v SR. Prenos daňovej povinnosti z dodávateľa na príjemcu služby, tzv. „samozdanenie“, je upravený v ustanovení § 69 ods. 2 a 3 zákona o DPH. V daňovom priznaní príjemca uvedie základ dane a DPH, ktorú si sám vypočíta, v riadkoch 11 a 12, ak ide o službu, pri ktorej sa miesto dodania určilo podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, alebo v riadkoch 9 a 10, ak ide o ostatné prijaté služby s povinnosťou samozdanenia.

Na podanie daňového priznania sa v prípade zdaniteľnej osoby, ktorá nie je platiteľom DPH a je registrovaná podľa § 7a zákona o DPH, vzťahuje ustanovenie § 78 ods. 3 zákona o DPH. Podľa citovaného ustanovenia, ak osobe, ktorá nie je platiteľom DPH, vznikne povinnosť platiť daň, je povinná podať daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla táto povinnosť a v tej istej lehote je povinná daň zaplatiť. To znamená, že príjemca služby – neplatiteľ DPH, podáva daňové priznanie do 25. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca v tom prípade, ak mu vznikla daňová povinnosť. V prípade, ak neprijal žiadnu službu, pri ktorej by mal povinnosť vykonať samozdanenie, daňové priznanie nepodáva.

Platiteľ DPH podáva daňové priznanie podľa § 78 ods. 2 zákona o DPH do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia – kalendárneho mesiaca alebo kalendárneho štvrťroka.

Na rozdiel od neplatiteľov DPH, osoby, ktoré majú postavenie platiteľov, podávajú daňové priznanie aj v takom prípade, ak im nevznikla daňová povinnosť za príslušné zdaňovacie obdobie (podávajú nulové priznania).

Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, t. j. dňom ukončenia dodávky. V prípade, ak je platba poskytnutá pred dodaním služby, vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH dňom prijatia platby (toto ustanovenie sa vzťahuje aj na prípady „samozdanenia“ služby príjemcom).

2.7 Registrácia zdaniteľnej osoby pred prijatím služby

Ak zdaniteľná osoba v SR – neplatiteľ DPH, prijme od zahraničnej osoby so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v inom členskom štáte prepravnú službu, pričom miestom dodania služby je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v SR a osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH je príjemca služby, je táto osoba povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň, a to ešte pred prijatím služby(pred ukončením poskytovania prepravnej služby).

Žiadosť o registráciu príjemca služby nepodáva, ak je už registrovaný pre DPH podľa § 7 zákona o DPH (ak zdaniteľná osoba nadobudla v SR tovar z iného členského štátu, pričom celková hodnota nadobudnutého tovaru bez dane dosiahla v kalendárnom roku 13 941,45 €, bola povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 7 zákona o DPH).

Povinnosť podať žiadosť o registráciu sa na zdaniteľnú osobu vzťahuje v prípade, ak sú súčasne splnené tri podmienky:

  • služba je dodaná zahraničnou osobou so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v inom členskom štáte,
  • miesto dodania služby je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku,
  • príjemca služby je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH.

Ak si zdaniteľná osoba nesplní registračnú povinnosť a prijíma službu od zahraničnej osoby (napr. dopravcu) so sídlom v inom členskom štáte, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku, nebude mať pridelené IČ DPH a zahraničná osoba k fakturovanej cene uplatní DPH príslušného členského štátu, pretože bude vychádzať z predpokladu, že príjemca služby nie je zdaniteľnou osobou, vystavuje sa riziku dvojitého zdanenia.

Napriek uplatnenej DPH iného členského štátu zdaniteľná osoba je podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH povinná platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu, ak miesto dodania služby je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v SR.


Poznámka redakcie:
§ 15 odseku 1 zákona č. 222/2004 Z. z.
§ 15 odseku 2 zákona č. 222/2004 Z. z.


3. Služby podľa osobitných pravidiel (§ 16 zákona o DPH)

3.1 Služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť

Miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane realitnej činnosti a činnosti znalcov, ubytovacích služieb, poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti, služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác, ako sú služby poskytované architektmi a osobami zabezpečujúcimi stavebný dozor, je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza.

Uvedené pravidlo podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH sa rovnako uplatní pri dodaní služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť tak zdaniteľnej, ako aj nezdaniteľnej osobe.

Pri sprostredkovaní ubytovania sprostredkovateľom, ktorý koná v mene a na účet inej osoby pre zdaniteľnú osobu, sa miesto dodania sprostredkovateľskej služby určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t. j. je to miesto, kde má príjemca služby sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko.

Príklad č. 5:

Prijatie stavebných prác platiteľom DPH

Česká spoločnosť so sídlom a IČ DPH prideleným v ČR vykonáva rekonštrukciu nehnuteľnosti na Slovensku. Objednávateľom služby je platiteľ DPH v SR, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť a súčasne aj činnosti, ktoré nie sú predmetom dane. Miestom dodania služby je podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza, t. j. SR. Osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH zdaniteľná osoba, ktorá službu prijala. To znamená, že príjemca tejto služby prizná DPH vo svojom daňovom priznaní.

Príklad č. 6:

Prijatie stavebných prác zdaniteľnou osobou – neplatiteľom DPH

Česká spoločnosť so sídlom a IČ DPH prideleným v ČR vykonáva rekonštrukciu nehnuteľnosti na Slovensku. Objednávateľom služby je zdaniteľná osoba – neplatiteľ DPH, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť a súčasne aj činnosti, ktoré nie sú predmetom dane. Miestom dodania služby je podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza, t. j. SR. Osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH zdaniteľná osoba, ktorá službu prijala. To znamená, že príjemca tejto služby podá daňové priznanie k DPH, i keď nie je registrovaný pre DPH.

Príklad č. 7:

Sprostredkovanie ubytovania pre platiteľa

Platiteľ dane z ČR sprostredkuje pre zamestnancov platiteľa dane zo SR ubytovanie počas služobnej cesty v Belgicku. Miestom dodania sprostredkovateľskej služby ubytovania je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH miesto, kde má príjemca služby sídlo, t. j. SR. Osobou povinnou platiť daň v SR je podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH slovenský platiteľ ako príjemca služby. Sprostredkovateľ fakturuje svoju províziu bez DPH, slovenský platiteľ vykoná samozdanenie služby sprostredkovania.

Príklad č. 8:

Sprostredkovanie ubytovania pre zdaniteľnú osobu

Platiteľ DPH z Rakúska sprostredkuje pre podnikateľa zo SR – neplatiteľa DPH, ubytovanie v Rakúsku. Miesto dodania služby sprostredkovania sa nachádza podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v SR, osobou povinnou platiť DPH v SR je podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH slovenský podnikateľ, ktorý sa však musí najskôr zaregistrovať k DPH podľa § 7a zákona o DPH. Po oznámení prideleného IČ DPH dodávateľovi služby vyhotoví rakúsky sprostredkovateľ faktúru bez DPH. Slovenský podnikateľ registrovaný k DPH vykoná samozdanenie služby vo svojom daňovom priznaní.

3.2 Krátkodobý nájom dopravných prostriedkov

Miestom dodania služby spočívajúcej v poskytnutí krátkodobého nájmu dopravných prostriedkov je podľa § 16 ods. 2 zákona o DPH miesto, kde sa dopravný prostriedok fyzicky odovzdá k dispozícii zákazníkovi; krátkodobým nájmom sa rozumie nepretržité držanie alebo používanie dopravného prostriedku počas obdobia nepresahujúceho 30 dní alebo 90 dní, ak ide o nájom plavidiel.

Dopravné prostriedky, bez ohľadu na to, či sú motorizované alebo nemotorizované, spolu s ďalším príslušenstvom a zariadením, určené na prepravu tovarov alebo osôb z jedného miesta na druhé, ktoré môžu byť ťahané, vlečené alebo tlačené dopravným prostriedkom a ktoré sú spravidla určené a schopné uskutočnenia prepravy tovarov alebo osôb, sa považujú za dopravné prostriedky.

Ide predovšetkým o tieto dopravné prostriedky:

  • motorizované a nemotorizované pozemné vozidlá, ako napr. automobily, motocykle, bicykle, trojkolky a obytné prívesy, pokiaľ nie sú pripevnené k zemi;
  • prívesy a návesy, ako aj železničné vagóny;
  • motorizované a nemotorizované plavidlá;
  • motorizované a nemotorizované lietadlá;
  • vozidlá prispôsobené na prepravu chorých a zranených osôb;
  • poľnohospodárske traktory a ostatné poľnohospodárske vozidlá;
  • nebojové vojenské vozidlá a vozidlá policajného dozoru alebo vozidlá určené na účely civilnej obrany;
  • mechanicky alebo elektronicky poháňané invalidné vozíky.

Za dopravné prostriedky sa nepovažujú trvalo imobilizované vozidlá a kontajnery. Prenájom kontajnerov je službou, pri ktorej sa miesto dodania určí podľa všeobecných pravidiel, t. j. § 15 ods. 1 zákona o DPH, ak je prenájom kontajnerov poskytnutý zdaniteľnej osobe, a § 15 ods. 2 zákona o DPH, ak je prenájom kontajnerov poskytnutý nezdaniteľnej osobe.

Dopravné prostriedky sa považujú za skutočne odovzdané do dispozície zákazníka v mieste, kde sa dopravný prostriedok nachádza, keď nad ním zákazník prevezme skutočnú kontrolu. Zmocnenie sa veci z právneho hľadiska (podpis zmluvy, prevzatie kľúčov) nie je v tomto ohľade postačujúce.

Dĺžka trvania nepretržitého držania alebo používania dopravného prostriedku je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie uplatnenia § 16 ods. 2 zákona o DPH. Dĺžka trvania nepretržitého držania alebo používania dopravného prostriedku by mala byť posudzovaná podľa zmluvy medzi zúčastnenými stranami.

Zmluva je teda síce základným predpokladom, ale tento je možné vyvrátiť akoukoľvek faktickou skutočnosťou alebo právnou skutočnosťou v snahe správne určiť skutočnú dĺžku trvania nepretržitej držby alebo používania dopravného prostriedku.

Ak dve a viac zmlúv, ktoré sa týkajú prenájmu rovnakých dopravných prostriedkov, boli uzatvorené krátko po sebe, s rozdielom dvoch a menej dní, je potrebné pri určení, či sa zmluva uzatvorená v poradí ako druhá považuje za krátkodobú zmluvu alebo nie, vziať do úvahy prvý termín uzavretia zmluvy. Ak sa platnosť krátkodobej zmluvy predĺži a dĺžka jej trvania presiahne 30 (90) dní, je potrebné zmluvu opätovne posúdiť. Ak predĺženie zmluvy bolo spôsobené jednoznačne preukázateľnými okolnosťami mimo vplyvu zúčastnených strán (za predpokladu že nedochádza k zneužitiu), nie je potrebné zmluvný vzťah opätovne posudzovať.

Príklad č. 9:

Nájom dopravných prostriedkov českým prenajímateľom

Český platiteľ dane, ktorý sa zaoberá nájmom dopravných prostriedkov, prenajme osobný automobil neplatiteľovi dane zo SR (zdaniteľnej osobe). Zmluva je uzatvorená na obdobie 20 dní. Podľa požiadavky nájomcu je osobný automobil fyzicky odovzdaný v Čadci. Keďže nájom bol dohodnutý na obdobie 20 dní, ide o krátkodobý nájom a miestom dodania služby je podľa § 16 ods. 2 zákona o DPH miesto, kde sa dopravný prostriedok fyzicky dá k dispozícii zákazníkovi, t. j. Slovensko.

Prenajímateľ osobného automobilu vyhotoví faktúru bez DPH, osobou povinnou platiť daň v SR je podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH príjemca služby – slovenský nájomca. Nájomcovi v tomto prípade nevzniká registračná povinnosť podľa § 7a zákona o DPH, pretože miesto dodania sa neurčilo podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH (ale podľa § 16 ods. 2 zákona o DPH), má len povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom prizná DPH z uvedenej služby.

Ak by bola zmluva o nájme uzatvorená na obdobie dlhšie ako 30 dní, miestom dodania služby by bolo tiež SR, ale nie podľa § 16 ods. 2, ale podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. Prenajímateľ by dlhodobý nájom fakturoval tiež bez DPH, ale v súvislosti s touto službou by podal v ČR aj súhrnný výkaz. Slovenský nájomca by bol povinný pre ukončením služby požiadať o registráciu podľa § 7a zákona o DPH a následne prijatú službu samozdaniť prostredníctvom daňového priznania.

3.3 Služby kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné alebo podobné podujatia a vstup na tieto podujatia

Pri službách v súvislosti so vstupom na uvedené podujatia bez ohľadu na to, či sú poskytnuté zdaniteľnej alebo nezdaniteľnej osobe, miesto dodania sa nachádza tam, kde sa podujatie uskutočňuje.

Služby súvisiace so vstupom zahŕňajú poskytnutie služieb, ktorých základnou charakteristikou je udelenie práva na vstup na podujatie výmenou za lístok alebo platbu, vrátane platby vo forme predplatného, sezónneho lístka alebo pravidelného poplatku. Ide najmä o tieto služby:

  • právo na vstup na zábavné predstavenia, divadelné predstavenia, cirkusové predstavenia, veľtrhy, do zábavných parkov, na koncerty, výstavy a iné podobné kultúrne podujatia;
  • právo na vstup na športové podujatia, akými sú zápasy alebo súťaže;
  • právo na vstup na vzdelávacie a vedecké podujatia, akými sú konferencie a semináre.

Používanie zariadení, akými sú telocvične alebo podobné zariadenia, za úhradu poplatku nepredstavuje služby v súvislosti so vstupom na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné alebo podobné podujatia.

Doplnkové služby zahŕňajú služby, ktoré priamo súvisia so vstupom na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné alebo podobné podujatia a ktoré sa poskytujú samostatne osobe zúčastňujúcej sa na podujatí za protihodnotu. Takéto doplnkové služby zahŕňajú najmä používanie šatní alebo hygienických zariadení, nezahŕňajú však samotné sprostredkovateľské služby súvisiace s predajom lístkov.

Pri sprostredkovaní predaja lístkov na podujatie medzi zdaniteľnými osobami sa miesto dodania služby sprostredkovania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t. j. miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň.

Príklad č. 10:

Sprostredkovanie predaja vstupeniek

Česká agentúra – platiteľ DPH, sprostredkováva pre organizátora kultúrneho podujatia – platiteľa DPH v SR, predaj vstupeniek na podujatie, ktoré sa uskutoční v SR. Organizátorom podujatia je platiteľ DPH so sídlom v SR. Miestom dodania služby sprostredkovania predaja vstupeniek podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH je miesto, kde má príjemca služby sídlo, t. j. SR. Osobou povinnou platiť daň z prijatej služby sprostredkovania je príjemca služby. Agentúra poskytnutú službu s miestom dodania v inom členskom štáte fakturuje bez DPH a uvedie ju v súhrnnom výkaze, príjemca služby sprostredkovania vykoná samozdanenie prostredníctvom svojho daňového priznania. Samotné vstupenky budú zdanené slovenskou DPH. V prípade, ak by organizátor podujatia nebol platiteľom DPH v SR, bol by povinný pred prijatím služby sprostredkovania vykonať registráciu podľa § 7a zákona o DPH.

 

Poznámka redakcie:
§ 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH
§ 15 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH


4. Služby podľa základného pravidla (§ 15 ods. 1 zákona o DPH)

4.1 Služby kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné

Pre určenie miesta dodania kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích, zábavných a iných podobných podujatí poskytnutých zdaniteľnej osobe je rozhodujúcou skutočnosťou posúdenie, či tieto služby spočívajú v poskytnutí práva na vstup na konkrétne podujatie výmenou za lístok alebo za poplatok na takéto podujatie.

V prípade, ak sa na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a iné podobné podujatie vyberá vstupné, ktoré predstavuje právo na vstup na konkrétne podujatie a podujatie je určené širokej verejnosti, t. j. po zaplatení vstupného má právo na vstup každý záujemca, miesto dodania poskytnutej služby sa určí podľa § 16 ods. 3 zákona o DPH bez ohľadu na skutočnosť, či je služba poskytnutá zdaniteľnej alebo nezdaniteľnej osobe.

Miestom dodania služby spočívajúcej v poskytnutí práva na vstup na konkrétne podujatie výmenou za lístok alebo za poplatok na takéto podujatie je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú, pričom nie je potrebné skúmať, či je služba poskytnutá zdaniteľnej alebo nezdaniteľnej osobe.

V prípade, ak kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a iné podobné podujatia nie sú určené širokej verejnosti, ale sú zorganizované napr. na základe objednávky konkrétnej zdaniteľnej osoby, podujatie je určené uzatvorenému okruhu účastníkov, na podujatie nie je vyberané vstupné, ale organizátor, ktorý je zdaniteľnou osobou, poskytnutú službu fakturuje objednávateľovi – zdaniteľnej osobe, miesto dodania služby sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t. j. miestom dodania služby poskytnutej zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň.

Ak organizátorom podujatia je zahraničná osoba z iného členského štátu alebo z tretieho štátu a objednávateľom je zdaniteľná osoba so sídlom alebo miestom podnikania v tuzemsku, miestom dodania služby je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH tuzemsko, osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH je zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je registrovaná pre daň podľa § 7 zákona o DPH.

Ak organizátorom podujatia je zahraničná osoba z iného členského štátu, službu podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH s miestom dodania v SR vykáže v súhrnnom výkaze.

Príklad č. 11:

Účasť vystavovateľa

Slovenská firma – platiteľ DPH, sa zúčastní na kontraktačnej výstave v Nemecku ako vystavovateľ. Organizátorom výstavy je zdaniteľná osoba so sídlom v Nemecku, ktorá platiteľovi DPH prenajme výstavný priestor a zabezpečí pripojenie na vodu, elektrinu, plyn.

V tomto prípade slovenskému platiteľovi nebola poskytnutá služba spočívajúca v poskytnutí práva na vstup na výstavu výmenou za lístok alebo za poplatok, ale ide o zmluvný vzťah medzi dvoma obchodnými partnermi. Miestom dodania služby je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH miesto, kde má príjemca služby sídlo, t. j. SR. Osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH je slovenský platiteľ DPH, nemecký organizátor poskytnutú službu fakturuje bez nemeckej DPH a uvedie ju v súhrnnom výkaze. Slovenská firma vykoná samozdanenie. V prípade, ak by slovenská firma bola neplatiteľom DPH, vzniká jej pred prijatím služby povinnosť registrácie podľa § 7a zákona o DPH.

Príklad č. 12:

Prednáška na seminári

Platiteľ DPH – FO s bydliskom v ČR, prednáša na seminári v SR na základe objednávky organizátora seminára, ktorým je slovenská firma, za dohodnutú odmenu. Miestom dodania služby poskytnutej slovenským platiteľom je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH miesto, kde má príjemca služby sídlo, príjemca služby je zo SR, preto miesto dodania služby je SR. Osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH slovenská firma, ktorá vykoná samozdanenie prijatej služby.

4.2 Ocenenie hnuteľného hmotného majetku a práce na hnuteľnom hmotnom majetku

Pod ocenením hnuteľného hmotného majetku sa rozumejú práce vykonané na dodanom materiáli alebo polovýrobkoch, výsledkom ktorých dochádza k zvýšeniu hodnoty pôvodného hnuteľného hmotného majetku, pričom pôvodný aj výsledný produkt nie je vlastníctvom osoby, ktorá práce vykonala. Sú to rôzne práce, ako napríklad šitie odevov z dodanej látky, výroba komponentov do automobilov z dodaných materiálov a podobne. Prácami na hnuteľnom hmotnom majetku sú inštalácia a montáž tovaru, oprava tovaru, údržba, spracovanie, úprava, zdokonalenie tovaru, obnovenie a renovácia, kontrola tovaru, prehliadka tovaru, balenie a podobné služby.

Miestom dodania uvedených služieb poskytnutých pre zdaniteľnú osobu je miesto, kde má príjemca služby sídlo alebo miesto podnikania, t. j. miesto dodania sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. (Ak by uvedené služby boli poskytnuté pre nezdaniteľnú osobu, miestom ich dodania by podľa § 16 ods. 9 zákona o DPH bolo miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú.)

Príklad č. 13:

Oprava automobilu v ČR

Autoservis, platiteľ DPH v ČR, vykoná opravu automobilu pre FO ako zdaniteľnú osobu zo SR. Miesto dodania služby určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t. j. nachádza sa v SR. FO je povinná požiadať o registráciu podľa § 7a zákona o DPH, pretože je v SR osobou povinnou platiť DPH podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH. Autoservis, ktorému FO oznámi svoje IČ DPH, vyhotoví faktúru bez DPH a dodanie služby uvedie v súhrnnom výkaze. FO vykoná samozdanenie prijatej služby prostredníctvom svojho daňového priznania.

4.3 Služby prepravy tovaru

Pri určení miesta dodania služby prepravy tovaru sa vychádza z ustanovení § 15 a § 16 ods. 5 a 6 zákona o DPH.

Kritériá pre určenie miesta dodania konkrétnej prepravnej služby sú:

a) osoba príjemcu služby (pre koho je služba poskytovaná),

b) územie prepravnej trasy – či ide o prepravu medzi členskými štátmi EÚ alebo o inú prepravu.

Pri preprave tovaru pre zdaniteľnú osobu miesto dodania je miesto, kde má príjemca služby sídlo (miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo kde sa obvykle zdržiava) – vychádza sa z § 15 ods. 1 zákona o DPH. V tomto prípade nie je podstatné, o akú prepravu ide (na akom území) – či je to preprava v rámci územia SR alebo preprava medzi členskými štátmi, resp. preprava tovaru súvisiaca s vývozom alebo dovozom tovaru.

Podstatné je, že príjemca služby je zdaniteľná osoba, miesto dodania prepravnej služby sa potom nachádza v štáte tohto príjemcu. Pri poskytnutí služby prepravy tovaru dochádza k prenosu daňovej povinnosti na príjemcu služby podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH, ak príjemcaslužby je:

  • zdaniteľná osoba,
  • právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je registrovaná pre DPH podľa § 7 zákona o DPH (nadobúdateľ tovarov z iných členských štátov) vtedy, ak bola služba dodaná zahraničnou osobou (z členského alebo nečlenského štátu), pričom miesto dodania sa nachádza v SR.

Príklad č. 14:

Prijatie služby prepravy z ČR do SR platiteľom DPH

Český dopravca poskytne službu prepravy tovaru z ČR do SR pre zdaniteľnú osobu – platiteľa DPH zo SR. Miesto dodania tejto prepravnej služby je v SR, a to v zmysle § 15 ods. 1 zákona o DPH v sídle príjemcu služby. V SR dôjde k prenosu daňovej povinnosti na slovenského platiteľa podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH, preto dopravca vyhotoví faktúru bez DPH. Slovenský platiteľ vykoná samozdanenie prijatej služby.

Príklad č. 15:

Prijatie služby prepravy v treťom štáte neplatiteľom DPH

Poľský dopravca poskytne službu prepravy tovaru na Ukrajine pre zdaniteľnú osobu – neplatiteľa DPH v SR. Miesto dodania tejto prepravnej služby je v SR – v zmysle § 15 ods. 1 zákona o DPH v sídle príjemcu služby (na určenie miesta dodania nemá vplyv miesto prepravného výkonu). V SR dôjde k prenosu daňovej povinnosti na príjemcu služby, ktorý sa predtým musí zaregistrovať k DPH podľa § 7a zákona o DPH, dopravca vyhotoví faktúru bez DPH, príjemca služby vykoná samozdanenie podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH.

Príklad č. 16:

Prijatie služby prepravy tovaru v rámci ČR platiteľom DPH

Český dopravca poskytne službu prepravy tovaru v rámci ČR pre zdaniteľnú osobu – platiteľa DPH zo SR. Miesto dodania tejto prepravnej služby je v SR, a to v zmysle § 15 ods. 1 zákona o DPH v sídle príjemcu služby. Príjemca služby je povinný platiť v SR DPH, predtým sa musí registrovať k DPH podľa § 7a zákona o DPH.

Príklad č. 17:

Prijatie služby prepravy tovaru v súvislosti s vývozom tovaru

Slovenský platiteľ si u dopravcu – českého platiteľa dane, objedná prepravu tovaru zo Slovenska na Ukrajinu. Miestom dodania služby je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH miesto, kde má príjemca služby sídlo, t. j. SR. Český dopravca vykonanú prepravu fakturuje bez DPH, neuvedie ju v súhrnnom výkaze, pretože ide o prepravnú službu spojenú s vývozom tovaru, ktorá je oslobodená od dane (toto pravidlo je rovnaké vo všetkých členských štátoch) a táto sa v súhrnnom výkaze neuvádza. Keďže prepravná služba spojená s vývozom tovaru je oslobodená od dane, slovenský platiteľ nevykoná samozdanenie.

Z uvedených príkladov vyplýva, že v prípade, ak je služba prepravy tovaru poskytnutá pre zdaniteľnú osobou, nie je vôbec podstatné, na akom území je preprava vykonávaná – bez ohľadu na miesto fyzického výkonu, miesto dodania služby sa určí podľa sídla príjemcu služby.

4.3.1 Obstaranie prepravy tovaru na základe zasielateľskej alebo mandátnej zmluvy

Podľa § 9 ods. 4 zákona o DPH, ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala. Ak sa prepravná služba poskytuje na základe zasielateľskej zmluvy, zasielateľ obstará pre príkazcu prepravu vecí vlastným menom na účet príkazcu. Zasielateľ na základe požiadavky príkazcu obstará prepravu u dopravcu. Pri určovaní miesta dodania pri sprostredkovaní prepravných služieb tovaru, ak zasielateľ koná vo svojom mene na účet inej osoby, je potrebné samostatne posúdiť miesto dodania prepravných služieb:

  • u zasielateľa prepravnej služby,
  • u dopravcu.

Na základe uvedeného pri zasielateľských službách platí, že zasielateľ prepravnú službu prijme od dopravcu a poskytuje ju príkazcovi.

dupp_01_2014_o002.png

Ak sa prepravná služba poskytuje na základe mandátnej zmluvy, ktorá je upravená v § 566 až § 576 Obchodného zákonníka, mandatár sa zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu obstaranie prepravy v mene mandanta a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Mandatár na základe požiadavky mandanta obstará prepravu u prepravcu. Ak je uvedená služba sprostredkovania poskytovaná zdaniteľnej osobe, potom sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t. j. miesto dodania sa nachádza v štáte príjemcu služby (pozri príklad č. 20).

Príklad č. 18:

Prijatie služby od zasielateľa

Platiteľ dane – príkazca zo SR, si objednal u zasielateľa – platiteľa DPH z ČR, na základe zasielateľskej zmluvy prepravu tovaru z Nemecka do Poľska. Zasielateľ – platiteľ dane, objednal vykonanie prepravy u dopravcu. Každý zmluvný vzťah, t. j. príkazca – zasielateľ a zasielateľ – dopravca, je posudzovaný samostatne. Ak v danom prípade posudzujeme vzťah príkazca – zasielateľ, nemá na jeho posúdenie vplyv vzťah dopravca – zasielateľ. Na posúdenie zdanenia medzi zasielateľom a príkazcom nemá vplyv ani miesto výkonu prepravy. Miesto dodania služby u zasielateľa sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH – nachádza sa v SR, zasielateľ vyhotoví faktúru bez DPH, dodanie služby uvedie v súhrnnom výkaze a príkazca zo SR samozdaní prijatú službu podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH. V prípade, ak by príkazca – podnikateľ – nebol platiteľom DPH, bol by povinný pred prijatím zasielateľskej služby požiadať o registráciu k DPH podľa § 7a zákona o DPH.

Príklad č. 19:

Prijatie služby prepravy zasielateľom

Zasielateľ zo SR – platiteľ DPH – za účelom vykonania prepravy tovaru pre príkazcu si objedná u dopravcu z Rakúska prepravu tovaru v rámci územia Rakúska. V tomto zmluvnom vzťahu dopravca – zasielateľ, sa miesto dodania služby u dopravcu určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH – nachádza sa v SR. Dopravca vyhotoví faktúru bez DPH, zároveň dodanie služby uvedie v súhrnnom výkaze podanom v Rakúsku, slovenský zasielateľ je povinný odviesť v SR daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH, prijatú službu uvedie v daňovom priznaní v SR.

Príklad č. 20:

Prijatie služby sprostredkovania prepravy tovaru

Chorvátsky podnikateľ (platiteľ dane) obstará pre slovenského podnikateľa (zdaniteľnú osobu) v jeho mene a na jeho účet na základe mandátnej zmluvy vykonanie prepravy z Chorvátska na Slovensko. Miesto dodania služby obstarania prepravy (sprostredkovania) sa podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH nachádza v štáte príjemcu tejto služby obstarania, t. j. v SR. Slovenský podnikateľ je v SR osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH, čo znamená, že je povinný sa registrovať podľa § 7a zákona o DPH a následne prijatú službu samozdaniť. Chorvátsky platiteľ uvedie dodanie služby do súhrnného výkazu, faktúru vyhotoví bez DPH.

4.3.2 Doplnkové služby pri preprave tovaru

Pri určení miesta dodania doplnkových služieb k preprave tovaru je rovnako ako pri samotnej službe prepravy potrebné v prvom rade vedieť, pre koho je služba poskytovaná.

Ak je doplnková služba k preprave poskytovaná pre zdaniteľnú osobu, miesto dodania je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v štáte príjemcu doplnkovej služby. (Ak by doplnková služba k preprave tovaru bola poskytovaná pre inú ako zdaniteľnú osobu, miesto dodania by podľa § 16 ods. 8 zákona o DPH bolo miesto, kde sú tieto služby fyzicky vykonané.)

Doplnkovou prepravnou službou pri preprave tovaru je napr. nakladanie, vykladanie, prekladanie a manipulácia s tovarom, skladovanie tovaru, balenie tovaru, váženie tovaru, pristátie dopravného prostriedku, vylodenie dopravného prostriedku a podobné doplnkové služby súvisiace s prepravou tovaru (pozri príklad č. 21).

Pri obstaraní doplnkových prepravných služieb tovaru, ak obstarávateľ koná vo svojom mene na účet inej osoby, platí, že službu sám prijal a sám dodal (§ 9 ods. 4 zákona o DPH). Pri určovaní miesta dodania pri obstaraní služieb, ak obstarávateľ koná vo svojom mene na účet inej osoby, je potrebné samostatne posúdiť miesto dodania doplnkových prepravných služieb u poskytovateľa doplnkovej prepravnej služby tovaru a samostatne miesto dodania doplnkovej prepravnej služby tovaru u obstarávateľa doplnkovej prepravnej služby tovaru. Ak je uvedená služba poskytovaná zdaniteľnej osobe, potom sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t. j. miesto dodania sa nachádza v štáte príjemcu služby.

DúPP 1/2014

Pri určení miesta dodania doplnkovej prepravnej služby tovaru je potrebné samostatne posúdiť miesto dodania doplnkovej prepravnej služby u poskytovateľa doplnkovej prepravnej služby tovaru a samostatne miesto dodania doplnkovej prepravnej služby tovaru u jej obstarávateľa (pozri príklad č. 22). Pri sprostredkovaní doplnkových prepravných služieb tovaru, ak sprostred- kovateľ koná v mene a na účet inej osoby, je miesto dodania sprostredkovateľskej služby poskytnutej pre zdaniteľnú osobuštáte príjemcu podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH (v prípade, ak by táto služba bola poskytnutá pre nezdaniteľnú osobu, miesto dodania služby by bolo to isté ako miesto dodania doplnkovej prepravnej služby tovaru, ktorá je sprostredkovaná, podľa § 16 ods. 13 zákona o DPH) (pozri príklad č. 23).

Príklad č. 21:

Prijatie služby prekládky tovaru

Slovenský platiteľ si objednal u rakúskeho podnikateľa – platiteľa DPH v Rakúsku – prekládku tovaru z vlaku do kamióna na území Rakúska. Miestom dodania doplnkovej prepravnej služby tovaru je členský štát príjemcu služby, t. j. Slovensko. Rakúsky platiteľ vyfakturuje prekládku tovaru pre slovenského platiteľa bez dane, slovenský platiteľ vykoná samozdanenie prijatej služby. Rakúsky platiteľ ako dodávateľ služby uvedie túto službu v súhrnnom výkaze.

Príklad č. 22:

Prijatie služby obstarania nakládky tovaru

Slovenská spoločnosť (platiteľ DPH) si objednala u českého platiteľa DPH nakládku tovaru na vlak v Maďarsku. Vykonanie nakládky tovaru na vlak český platiteľ objednal u maďarského podnikateľa, tovar bude prepravený z Maďarska do Čiech. Miestom dodania služby obstarávateľa je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH Slovensko, obstaranie služby fakturuje český dodávateľ bez DPH, dodanie služby uvedie v súhrnnom výkaze, slovenský odberateľ služby toto obstaranie doplnkovej služby samozdaní. V prípade, ak by slovenská spoločnosť nebola platiteľom DPH, pred prijatím služby obstarania nakládky by bola povinná požiadať o registráciu podľa § 7a zákona o DPH.

Príklad č. 23:

Prijatie služby sprostredkovania nakládky tovaru

Slovenská spoločnosť (platiteľ DPH) si pod svojím identifikačným číslom objednala u českého sprostredkovateľa (platiteľa DPH) nakládku tovaru na vlak v Maďarsku. Vykonanie nakládky tovaru na vlak český sprostredkovateľ objednal v mene slovenskej spoločnosti pod jej IČ DPH prideleným v ČR u maďarského podnikateľa, osoby identifikovanej pre daň v Maďarsku. Miesto dodania služby sprostredkovania je SR (§ 15 ods. 1 zákona o DPH), český sprostredkovateľ fakturuje bez DPH a službu uvedie v súhrnnom výkaze. Slovenská spoločnosť vykoná samozdanenie prijatej služby podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH. Ak by slovenská spoločnosť nebola platiteľom DPH, pred prijatím služby sprostredkovania by bola povinná požiadať o registráciu podľa § 7a zákona o DPH.

4.4 Nehmotné služby

Tzv. „nehmotné služby“ zahŕňajú:

  • prevod a postúpenie autorských práv, patentov, licencií, ochranných známok a podobných práv,
  • reklamné služby,
  • poradenské, inžinierske, technické, právne, účtovné, audítorské, prekladateľské, tlmočnícke a iné podobné služby vrátane služieb spracovania údajov a poskytovania informácií,
  • bankové, finančné, poisťovacie a za­isťovacie služby,
  • poskytnutie zamestnancov,
  • nájom hnuteľného hmotného majetku okrem krátkodobého nájmu dopravných prostriedkov, železničných vagónov a vozňov, prívesov a návesov,
  • poskytnutie prístupu a prepravy alebo prenosu cez rozvodné systémy zemného plynu a elektriny a dodanie ostatných priamo súvisiacich služieb,
  • telekomunikačné služby,
  • služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania,
  • služby dodávané elektronickými prostriedkami.

Ak sú uvedené služby poskytnuté zdaniteľnou osobou zo zahraničia (t. j. z členského aj nečlenského štátu EÚ), príjemca – zdaniteľná osoba, je povinný v SR odviesť DPH na základe § 69 ods. 3 zákona o DPH.

Príklad č. 24:

Prijatie poradenskej služby od rakúskeho platiteľa

Rakúsky platiteľ realizuje poradenské služby pre slovenskú firmu – platiteľa DPH. Miestom dodania je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH SR, t. j. služba sa zdaní v SR. Rakúsky podnikateľ sa v SR nemusí registrovať pre daň, pre slovenského podnikateľa vyhotoví faktúru bez dane, uvedie ju v súhrnnom výkaze a transakciu zdaní slovenský podnikateľ v SR, pretože podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH je osobou povinnou platiť v SR daň.

V prípade, ak by slovenská firma nebola platiteľom DPH, vznikla by jej povinnosť pred prijatím služby požiadať o registráciu podľa § 7a zákona o DPH, oznámiť pridelené IČ DPH dodávateľovi služby a následne vykonať samozdanenie služby.

Príklad č. 25:

Tlmočenie pre príspevkovú organizáciu

Príspevková organizácia, ktorá je platiteľom DPH, vykonáva ekonomickú činnosť a súčasne činnosti, ktoré nie sú predmetom DPH. Od ruskej firmy prijala tlmočnícku službu, ktorú použije výlučne na činnosti, ktoré nie sú predmetom DPH.

Miestom dodania uvedenej služby je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH SR. Príspevková organizácia je osobou povinnou platiť daň v SR podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH. Keďže tlmočnícku službu prijala výlučne na činnosti, ktoré nie sú predmetom DPH, nemôže si daň odpočítať.

Príklad č. 26:

Reklama uskutočnená švajčiarskou firmou

Pre živnostníka v SR (neplatiteľa DPH) uskutočnila švajčiarska firma reklamu vo Švajčiarsku. Miesto dodania reklamnej služby sa na základe § 15 ods. 1 zákona o DPH nachádza v SR. Faktúru vyhotoví dodávateľ reklamy bez DPH, pretože živnostník v SR je osobou povinnou odviesť daň.

Podá preto daňové priznanie, v ktorom uvedie príslušnú DPH, pričom nemá povinnosť registrácie podľa § 7a zákona o DPH, lebo dodávateľ služby nie je z členského štátu EÚ.

Elektronicky poskytované služby

Za elektronicky poskytované služby sa považujú:

1. Poskytovanie webových stránok, webhosting, údržba programov a vybavenia na diaľku

a) prenájom webovej lokality a webovej stránky;

b) automatizovaná on-line údržba programov na diaľku;

c) správa systémov na diaľku;

d) on-line ukladanie údajov (dátové sklady), ktoré umožní elektronické uloženie a výber osobitných údajov;

e) on-line poskytovanie miesta na disku na požiadanie.

Uvedené zahŕňa hlavne:

  • dodanie digitalizovaných produktov vo všeobecnosti vrátane softvéru a jeho modifikácií alebo aktualizácií;
  • služby poskytujúce alebo podporujúce prítomnosť podnikov alebo jednotlivcov na elektronickej sieti, ako je webová lokalita alebo webová stránka;
  • služby automaticky generované počítačom cez internet alebo elektronickú sieť ako reakcia na špecifické údaje, ktoré vkladá odberateľ;
  • prevod práva – za protihodnotu – umiestniť tovar alebo služby určené na predaj na webovej lokalite, ktorá funguje ako trh on-line, na ktorom potenciálni kupujúci robia automatizovaným postupom ponuky a na ktorom sa zainteresovaným stranám oznamuje predaj elektronickou poštou automaticky generovanou počítačom;
  • balíky internetových služieb týkajúce sa informácií, v ktorých je telekomunikačná zložka pomocná a podradená, t. j. balíky, ktoré neponúkajú iba prístup na internet, ale zahŕňajú iné zložky, napríklad stránky, ktorých obsah umožňuje prístup k správam, informáciám o počasí alebo o cestovaní, priestor pre hry, prenájom we­bovej lokality (website hosting), prístup k diskusiám on-line a pod.

2. Poskytovanie softvéru a jeho aktu­alizácia

a) sťahovanie softvéru a prístup k nemu (vrátane programov na obstarávanie/účtovníctvo a antivírusového softvéru) a aktualizácie;

b) softvér na blokovanie reklamných prúž­kov známy ako „bannerblockers“;

c) ovládače na sťahovanie, ako napríklad softvér na prepojenie počítačov a periférnych zariadení (ako sú napríklad tlačiarne);

d) automatizovaná on-line inštalácia filtrov na webové stránky;

e) automatizovaná on-line inštalácia bezpečnostných rozhraní (firewalls).

3. Poskytovanie obrázkov, textu a informácií a sprístupňovanie databáz

a) sťahovanie tém pre pracovnú plochu alebo prístup k nim;

b) sťahovanie fotografií, obrázkov alebo šetričov obrazoviek alebo prístup k nim;

c) digitalizovaný obsah kníh a iných elektronických publikácií;

d) predplatné na on-line noviny alebo periodiká;

e) webové denníky a štatistiky webových stránok;

f) on-line správy, dopravné informácie a predpoveď počasia;

g) on-line informácie automaticky generované softvérom z klientom vlo­žených osobitných špecifických údajov, ako sú právne a finančné údaje, vrátane takých údajov, ako sú neustále aktualizované burzové údaje v reálnom čase;

h) poskytovanie reklamného priestoru vrátane reklamných prúžkov (bannerov) na webovej lokalite alebo webovej stránke;

i) používanie vyhľadávačov a internetových zoznamov.

4. Poskytovanie hudby, filmov a hier vrátane výherných a hazardných hier a politického, kultúrneho, umeleckého, športového, vedeckého a zábavného vysielania a akcií

a) prístup k hudbe alebo sťahovanie hudby do počítačov a mobilných telefónov;

b) sťahovanie zvonení, úryvkov, vyzváňacích tónov alebo iných zvukov, alebo prístup k nim;

c) prístup k filmom alebo ich sťahovanie;

d) sťahovanie hier do počítačov a mobilných telefónov;

e) prístup k automatizovaným on-line hrám, ktoré sú závislé od internetu alebo inej podobnej elektronickej siete, kde sú hráči od seba geograficky vzdialení.

5. Poskytovanie vyučovania na diaľku

a) automatizované vyučovanie na diaľku závislé od internetu alebo podobnej elektronickej siete, poskytovanie ktorého si nevyžaduje žiaden alebo iba obmedzený ľudský zásah vrátane virtuálnych učební okrem prípadov, ak sa internet alebo podobná elektronická sieť používajú ako nástroj komunikácie medzi učiteľom a študentom;

b) cvičebnice, ktoré žiaci vyplňujú on- line a ktoré sú automaticky vyhodnotené bez ľudského zásahu.

Ak sú uvedené služby poskytnuté pre platiteľa z iného členského štátu, miesto dodania sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH (nachádza sa v štáte odberateľa); ak sú poskytnuté pre nezdaniteľnú osobu z iného členského štátu, miesto dodania sa určí podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH (nachádza sa v štáte sídla dodávateľa).

Príklad č. 27:

Dodanie softvéru

Podnikateľ zo SR, ktorý nie je platiteľom DPH v SR, si objednal elektronickou formou softvér do PC z Veľkej Británie od platiteľa DPH, softvér bol dodaný elektronicky.

Miesto dodania uvedenej služby sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t. j. nachádza sa v štáte zákazníka, osobou povinnou platiť DPH v SR je podľa § 69 ods. 3 prijímateľ služby, t. j. slovenský podnikateľ.

Podľa § 7a ods. 2 zákona o DPH mu vznikne registračná povinnosť, a to ešte pred prijatím služby.

Príklad č. 28:

Vypracovanie webovej stránky podnikateľom z členského štátu EÚ

Poľský podnikateľ, ktorý je v Poľsku registrovaný pre DPH, vypracováva webové stránky pre slovenského platiteľa. Vypracovanie webovej stránky je elektronicky dodávanou službou, miesto dodania služby sa nachádza v štáte zákazníka (§ 15 ods. 1 zákona o DPH), čo znamená, že miestom dodania tejto služby je SR, služba je predmetom dane u slovenského platiteľa, poľský podnikateľ preto vyhotoví faktúru bez DPH. Slovenský platiteľ vykoná samozdanenie na základe § 69 ods. 3 zákona o DPH.

Príklad č. 29:

Vypracovanie webovej stránky podnikateľom z nečlenského štátu EÚ

Nórsky podnikateľ (zdaniteľná osoba z tretieho štátu – nečlenského štátu EÚ) vypracováva webové stránky pre slovenského podnikateľa – neplatiteľa DPH. Miesto dodania služby sa nachádza v štáte zákazníka (§ 15 ods. 1 zákona o DPH), čo znamená, že miestom dodania tejto služby je SR, služba je predmetom dane u slovenského podnikateľa. Nórsky podnikateľ preto vyhotoví faktúru bez DPH, slovenský podnikateľ je povinný podať daňové priznanie a samozdaniť prijatú službu napriek tomu, že nie je registrovaný pre DPH. Nevzniká mu registračná povinnosť podľa § 7a zákona o DPH, pretože jeho dodávateľ nie je z členského štátu EÚ.

Príklad č. 30:

Predaj domény

Český platiteľ dane predal doménu odberateľovi zo SR, ktorý je platiteľom dane v SR. Dochádza k prenosu miesta dodania služby do SR podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, osobou povinnou odviesť DPH v SR je odberateľ, ktorý vykoná samozdanenie prijatej služby. Český platiteľ vyhotoví faktúru bez DPH a uvedie dodanie služby do súhrnného výkazu.

Príklad č. 31:

Poradenstvo poskytované elektronickou poštou

Nemecký platiteľ poskytuje prostredníctvom elektronickej pošty právne poradenstvo podnikateľovi v SR. Ide o službu poradenskú, nepovažuje sa za elektronicky dodávanú službu, miesto jej dodania sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t. j. nachádza sa v štáte zákazníka, služba je predmetom DPH v SR, nemecký platiteľ uvedie jej dodanie v súhrnnom výkaze, slovenský podnikateľ je povinný zdaniť službu v SR. V prípade, ak nie je registrovaný k DPH, pred prijatím služby sa zaregistruje na základe § 7a zákona o DPH


Poznámka redakcie:
§ 15 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH
§ 69 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH



Autor: Ing. Beáta Jarošová, PhD.

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

cookies24x24  Súhlas s použitím cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou, prosíme, o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie Vašich preferencií.

Pamätajte, že súbory cookies sú užitočné pre rôzne užívateľské nastavenia a ich odmietnutím sa môže znížiť Váš užívateľský komfort.

Viac informácií o cookies.