Založenie spoločnosti s ručením obmedzeným – právne hľadisko a registračné povinnosti

Obchodný zákonník rozlišuje dve fázy zakladania spoločnosti s ručením obmedzeným. Prvou fázou je proces založenia spoločnosti s ručením obmedzeným a druhou je zápis spoločnosti do obchodného registra, ktorým spoločnosť vzniká. Tento zápis do obchodného registra má konštitutívny účinok.

Zakladatelia

Založiť spoločnosť s ručením obmedzeným sú oprávnené fyzické a aj právnické osoby. Spoločnosť s ručením obmedzeným môže byť založená aj jednou osobou. Maximálny počet spoločníkov je však 50. Obchodný zákonník neobmedzuje ani zahraničné osoby pri účasti v obchodnej spoločnosti a zakladateľmi môžu byť tak tuzemské, ako aj zahraničné osoby.

Obchodný zákonník v rámci svojej úpravy obsahuje nasledovné obmedzenia vzťahujúce sa na zakladateľov spoločnosti s ručením obmedzeným:

• spoločnosť, ktorá má iba jedného spoločníka, nemôže byť jediným zakladateľom alebo jediným spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným;
• fyzická osoba môže byť jediným spoločníkom najviac v troch spoločnostiach s ručením obmedzeným;
• spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže založiť osoba, ktorá má daňový nedoplatok alebo nedoplatok na cle;
• ak na spoločnosť, ktorá má jedného spoločníka, bol vyhlásený konkurz, môže táto osoba založiť ďalšiu spoločnosť najskôr po uplynutí jedného roku od vysporiadania záväzkov, ktoré sa viažu na majetok podliehajúci konkurzu podľa právoplatného rozvrhového uznesenia súdu;
• ak k úpadku alebo k predlženiu, ktoré je dôvodom na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, došlo úmyselným konaním preukázaným právoplatným rozhodnutím súdu, ten, kto úmyselné konanie spôsobil, môže založiť ďalšiu spoločnosť najskôr po uplynutí desiatich rokov od vysporiadania záväzkov zaniknutej spoločnosti.

1.1 Založenie spoločnosti s ručením obmedzeným

Spoločnosť sa zakladá spoločenskou zmluvou. Účelom spoločenskej zmluvy spoločnosti je okrem založenia obchodnej spoločnosti aj úprava fungovania spoločnosti, vymedzenie vzťahov medzi spoločnosťou a spoločníkom, úprava vnútorných pomerov, určenie orgánov spoločnosti a pod. Spoločenská zmluva tým plní aj svoju organizačnú funkciu. Ak obchodnú spoločnosť zakladá iba jeden spoločník, namiesto spoločenskej zmluvy sa uzatvára zakladateľská listina.

Spoločnosť môže byť založená na dobu určitú, ale aj na dobu neurčitú. Ak je spoločnosť založená na dobu určitú, uplynutím času, na ktorý bola založená, dochádza k jej zrušeniu. Ak však v spoločenskej zmluve nie je výslovne uvedené, že spoločnosť sa zakladá na dobu určitú, platí zákonná nevyvrátiteľná domnienka, že spoločnosť sa založila na dobu neurčitú.

V súlade s Obchodným zákonníkom spoločenská zmluva musí obsahovať:

a) obchodné meno a sídlo spoločnosti: obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie „spoločnosť s ručením obmedzeným“, postačí však skratka „spol. s r. o.“ alebo „s. r. o.“,

b) určenie spoločníkov uvedením názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska fyzickej osoby,

c) predmet podnikania (činnosti) spoločnosti,

d) výšku základného imania a výšku vkladu každého spoločníka a výšku splatených vkladov pri založení spoločnosti včítane spôsobu a lehoty splácania vkladu a pokiaľ ide o nepeňažné vklady, aj ich predmet a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, ku ktorému sa zaviazal,

e) mená a bydliská a rodné čísla prvých konateľov spoločnosti a spôsob, akým konajú v mene spoločnosti; pri zahraničnej fyzickej osobe sa uvádza dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené,

f) mená a bydliská a rodné čísla členov prvej dozornej rady, pokiaľ sa zriaďuje; pri zahraničnej fyzickej osobe sa uvádza dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené,

g) určenie správcu vkladov pri vzniku spoločnosti,

h) výšku rezervného fondu, ak spoločnosť vytvára rezervný fond pri svojom vzniku, a výšku, do ktorej je spoločnosť povinná rezervný fond dopĺňať, a spôsob dopĺňania,

i) výhody poskytnuté osobám podieľajúcim sa na založení spoločnosti alebo na činnostiach smerujúcich k nadobudnutiu oprávnenia na jej činnosť,

j) predpokladané náklady spoločnosti súvisiace so založením a vznikom spoločnosti,

k) ďalšie údaje, ak tak ustanovuje zákon.

Spoločenská zmluva môže určiť, že spoločnosť vydá stanovy, ktoré upravia vnútornú organizáciu spoločnosti a podrobnejšie niektoré záležitosti obsiahnuté v spoločenskej zmluve. Spoločenská zmluva musí byť vždy podpísaná všetkými zakladateľmi spoločnosti. Pravosť podpisov jednotlivých zakladateľov spoločnosti musí byť na spoločenskej zmluve úradne overená. Obchodný zákonník vyžaduje písomnú formu spoločenskej zmluvy. Obchodný zákonník umožňuje spoločníkovi podpísanie spoločenskej zmluvy aj prostredníctvom svojho splnomocnenca. V takom prípade je potrebné, aby splnomocnencovi bolo udelené plnomocenstvo s úradne overeným podpisom splnomocniteľa a toto plnomocenstvo je potrebné priložiť k spoločenskej zmluve.

Vklad spoločníka do základného imania

Základné imanie spoločnosti predstavuje súhrn nepeňažných a peňažných vkladov spoločníkov spoločnosti a je ich peňažným vyjadrením. Vklady zakladateľov vytvárajú majetkovú základňu obchodných spoločností. Spoločnosť s ručením obmedzeným vytvára povinne základné imanie. Minimálna výška základného imania požadovaná Obchodným zákonníkom je 5 000 €. Pre niektoré špecifické podnikateľské činnosti, napr. poisťovníctvo, však môžu osobitné zákony stanovovať aj vyššiu minimálnu výšku základného imania.

Vklad spoločníka predstavuje súhrn peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré do spoločnosti vkladá spoločník a prostredníctvom nich sa podieľa na výsledku podnikania obchodnej spoločnosti. Základné imanie môže byť tvorené peňažnými vkladmi, ale aj nepeňažnými vkladmi spoločníkov, napr. know-how, nehnuteľnosti, pohľadávky, cenné papiere a pod. Hodnota základného imania spoločnosti je však vždy vyjadrená v peniazoch. Vložením vkladu do spoločnosti sa vklad stane majetkom spoločnosti a spoločník tým získa účasť na spoločnosti. Spoločník nemá právo na vrátenie vkladu, a to ani po zániku spoločnosti, resp. jeho účasti v spoločnosti. Záväzok na splatenie vkladu je súdne vymáhateľný.

Na založení spoločnosti sa môže každý spoločník zúčastniť iba jedným vkladom. Výška vkladu sa môže pre jednotlivých spoločníkov určiť rozdielne, musí však byť vyjadrená kladným celým číslom. Hodnota vkladu jedného spoločníka musí byť aspoň 750 €. Je však potrebné zohľadniť požadovanú minimálnu výšku základného imania, t. j. ak spoločnosť zakladá iba jeden spoločník, jeho vklad musí byť minimálne 5 000 €. Celková hodnota vkladov musí súhlasiť s hodnotou základného imania spoločnosti.

Ak sa spoločník zaväzuje vložiť do spoločnosti nepeňažný vklad, musí spoločenská zmluva obsahovať určenie predmetu nepeňažného vkladu a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, ku ktorému sa zaviazal. V súlade s § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka sa hodnota nepeňažného vkladu určuje znaleckým posudkom obsahujúcim aj opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či hodnota vkladu zodpovedá hodnote prevzatého záväzku na vklad. Hodnota určená znaleckým posudkom nemusí byť rovnaká ako hodnota, ktorá sa započítava na vklad spoločníka do základného imania. Hodnota nepeňažného vkladu určená posudkom však nesmie byť nižšia ako hodnota, ktorá sa započítava na vklad. Ak je predmetom vkladu do základného imania pohľadávka, zakladateľ, ktorý previedol pohľadávku na spoločnosť, ručí za vymožiteľnosť takejto pohľadávky, a to až do výšky svojho vkladu. Na prevod pohľadávky sa primerane použijú ustanovenia o postúpení pohľadávky podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Ak je predmetom nepeňažného vkladu podnik, resp. jeho časť, na prechod práv a povinností sa primerane použijú ustanovenia Obchodného zákonníka o predaji podniku.

Ak nedôjde k nadobudnutiu práva k nepeňažnému vkladu na spoločnosť, spoločník, ktorý mal povinnosť vložiť tento vklad do základného imania spoločnosti, je povinný zaplatiť hodnotu tohto vkladu v peniazoch a zároveň mu je spoločnosť povinná tento nepeňažný vklad vrátiť. V takom prípade je spoločnosť povinná vyzvať spoločníka na úhradu hodnoty nepeňažného vkladu. Zakladateľ má povinnosť uhradiť sumu zodpovedajúcu hodnote nepeňažného vkladu, ku ktorému spoločnosť nenadobudla právo, v lehote 90 dní odo dňa doručenia výzvy. Taktiež, ak v čase zápisu spoločnosti do obchodného registra nedosiahne hodnota nepeňažného vkladu sumu, ktorá bola určená v spoločenskej zmluve alebo zakladateľskej listine, napr. v dôsledku znehodnotenia vkladu, je dotknutý spoločník povinný doplatiť vzniknutý rozdiel v peniazoch.

Prevzatím záväzku na vklad vzniká spoločníkovi vkladová povinnosť. Na jej základe dôjde k prevodu vlastníckeho práva zo zakladateľa na spoločnosť. Pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra musí sa na každý peňažný vklad splatiť najmenej 30 %. Celková hodnota splatených peňažných vkladov spolu s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov musí však byť aspoň 50 % zo zákonom ustanovenej minimálnej výšky základného imania. Ak však spoločnosť založil jeden zakladateľ, môže sa spoločnosť zapísať do obchodného registra, len keď je v plnej výške splatené jej základné imanie. Nepeňažné vklady musia byť v súlade s § 59 ods. 2 Obchodného zákonníka splatené už pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra.

Správca vkladov

Vklady splatené pred vznikom spoločnosti spravuje správca vkladu. Pri zakladaní spoločnosti zakladateľovi vzniká povinnosť splatiť vklad, resp. jeho časť ešte pred samotným vznikom spoločnosti, t. j. v čase, keď spoločnosť ešte nemá právnu subjektivitu, čiže sa nemôže stať ani vlastníkom vkladov. Z tohto dôvodu na spravovanie vkladov v období medzi založením a vznikom spoločnosti Obchodný zákonník definuje inštitút správcu vkladov, ktorý je povinný:

• prevziať vklady alebo ich časti od spoločníkov a zachovať majetok tvoriaci ich predmet,
• písomne vyhlásiť splatenie vkladov alebo ich častí samotnými spoločníkmi, ktoré sa následne priloží k návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra,
• po vzniku spoločnosti odovzdať tieto vklady alebo ich časti bez akéhokoľvek zbytočného odkladu. Pokiaľ spoločnosť nevznikne, je povinný vrátiť vklady zakladateľom.

Správca vkladov plní svoju funkciu len v období od založenia spoločnosti do zápisu tejto spoločnosti do obchodného registra, pretože spoločnosť ešte nie je právnym subjektom. Po samotnom vzniku spoločnosti, resp. po odovzdaní vkladov význam správcu vkladov zaniká. Správou vkladov býva najčastejšie poverený niektorý zo zakladateľov, ktorého poveria zakladatelia v spoločenskej zmluve. Niekedy býva správou vkladov poverená aj banka, i keď nie je zakladateľom. Po vzniku spoločnosti má správca vkladov povinnosť bez zbytočného odkladu odovzdať všetky vklady spoločnosti. Ak spoločnosť nevznikne, všetky vklady sú vrátené príslušným vkladateľom. Zakladatelia solidárne ručia za splnenie tejto povinnosti.

Zákon rozlišuje okamih splatenia vkladu od okamihu nadobudnutia vlastníckeho práva. Okamih splatenia vkladu, ku ktorému je zakladateľ zaviazaný, je závislý od druhu a povahy vkladu. Peňažný vklad je splatený úhradou v hotovosti správcovi vkladov alebo prevodom na účet v banke, ktorý je zriadený pre tento účel. Nepeňažný vklad – hnuteľné veci, je splatený jeho odovzdaním správcovi vkladov. Pri nepeňažnom vklade, predmetom ktorého je nehnuteľnosť, je vkladateľ povinný odovzdať správcovi vkladov overené písomné vyhlásenie o vklade nehnuteľnosti do spoločnosti a súhlas s prevodom vlastníckeho práva na spoločnosť.

Vlastnícke práva vkladov, ktoré boli splatené pred vznikom spoločnosti, prechádzajú zo zakladateľa na spoločnosť dňom jej vzniku. Pokiaľ je predmetom vkladu nehnuteľnosť, vlastnícke právo spoločnosť nadobúda vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na podklade písomného vyhlásenia vkladateľa. Pravosť podpisu vkladateľa musí byť na takomto písomnom vyhlásení úradne overená. Ak je pre nadobudnutie práva k nepeňažnému vkladu potrebný zápis do osobitnej evidencie, štatutárny orgán spoločnosti má povinnosť podať návrh na zápis v lehote 15 dní odo dňa vzniku spoločnosti.

Písomné vyhlásenie správcu vkladov o splatení vkladu jednotlivými spoločníkmi je potrebné priložiť k návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Ak správca vkladov v písomnom vyhlásení uviedol vyššiu sumu, ako bola zaplatená, stáva sa ručiteľom voči spoločnosti, kde mu prináleží povinnosť spoločníka zaplatiť vklad a taktiež aj voči veriteľom spoločnosti za záväzky spoločnosti. Ručenie zanikne splatením vkladov, ktorých sa ručenie týkalo.

Konanie v mene spoločnosti pred jej vznikom

Medzi vznikom a založením obchodnej spoločnosti je určitý časový úsek, počas ktorého môže vzniknúť potreba vykonať úkony v mene formujúcej sa spoločnosti, napr. získať živnostenské oprávnenie, uzatvoriť nájomnú zmluvu na účely zriadenia sídla spoločnosti a pod. Túto situáciu rieši Obchodný zákonník vo svojom ustanovení § 64 ods. 1. Ten umožňuje spoločnosti vstupovať do právnych vzťahov, aj keď ešte nie je úplným právnym subjektom, ale len tvoriacou sa spoločnosťou. Právne úkony, ktoré sa bežne vykonávajú po založení spoločnosti, môžu vykonať v mene spoločnosti jej zakladatelia alebo štatutárny orgán spoločnosti. Osoby, ktoré konajú v mene spoločnosti pred jej vznikom, sú z takého konania zaviazané spoločne a nerozdielne.

Zakladatelia, resp. štatutárny orgán je povinný vyhotoviť zoznam právnych úkonov vykonaných pred vznikom spoločnosti, ktoré je potrebné schváliť v dostatočnom časovom predstihu tak, aby mohli byť tieto úkony schválené v uvedenej trojmesačnej lehote. Ak by tieto osoby porušili svoju povinnosť predloženia zoznamu právnych úkonov, zodpovedali by za vzniknutú škodu veriteľom spoločne a nerozdielne. Po schválení právnych úkonov vykonaných pred vznikom spoločnosti je štatutárny orgán, resp. jeho členovia sú povinní bez zbytočného odkladu toto schválenie oznámiť jednotlivým účastníkom záväzkových vzťahov.

V súlade s § 64 ods. 2 Obchodného zákonníka je spoločnosť oprávnená prevziať iba záväzky súvisiace so vznikom spoločnosti a tie záväzky, z ktorých sú zaviazaní zakladatelia alebo štatutárny orgán spoločnosti, resp. jeho členovia. Spoločnosť je taktiež oprávnená prevziať aj tie záväzky, ktoré boli prevzaté s odkladacou podmienkou účinnosti právneho úkonu, a to podmienkou dodatočného schválenia spoločníkmi, resp. príslušným orgánom spoločnosti. Ak by zakladatelia či štatutárny orgán pred vznikom spoločnosti prijali iné ako vyššie uvedené záväzky, spoločnosť takéto záväzky nie je oprávnená prijať a osoby konajúce v mene spoločnosti by zodpovedali za spôsobenú škodu spoločne a nerozdielne.

Ak príslušný orgán spoločnosti alebo jej spoločníci úkony vykonané pred vznikom spoločnosti schvália do troch mesiacov odo dňa jej vzniku, týmito úkonmi je spoločnosť viazaná od počiatku, t. j. okamihom jej vzniku so spätnou účinnosťou.

1.2 Vznik spoločnosti s ručením obmedzeným

Za vznik spoločnosti s ručením obmedzeným ako právneho subjektu sa považuje deň jej zápisu do obchodného registra. Zápis má konštitutívny účinok. Dňom zápisu do obchodného registra založená spoločnosť získava právnu subjektivitu. Návrh na zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra musí byť podaný na predpísanom tlačive v súlade s vyhláškou č. 25/2004 Z. z., ktorá ustanovuje vzory tlačív a listín, ktoré je k návrhu na zápis potrebné priložiť. Návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra podávajú a podpisujú všetci konatelia spoločnosti. Pravosť podpisov musí byť úradne osvedčená.

Návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra musí byť podaný v zákonom stanovenej lehote 90 dní odo dňa jej založenia, respektíve odo dňa nadobudnutia živnostenského oprávnenia. Podnikateľské oprávnenie na výkon činnosti sa preukazuje listinou, ktorá sa dokladá súdu za účelom zápisu predmetu podnikania do obchodného registra. Touto listinou býva najčastejšie živnostenské oprávnenie. Odo dňa zápisu obchodnej spoločnosti sa spoločnosť stáva plnohodnotným právnym subjektom a vzťahujú sa na ňu všetky povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov, napríklad povinnosť viesť účtovníctvo, podávať daňové priznania atď.

K návrhu na zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra sa prikladá:

a) spoločenská zmluva alebo zakladateľská listina,

b) stanovy, ak boli prijaté,

c) písomné vyhlásenie zakladateľa, že nie je jediným spoločníkom vo viac ako dvoch spoločnostiach s ručením obmedzeným, ak spoločnosť založila jediná fyzická osoba,

d) písomné vyhlásenie zakladateľa, že spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá je zakladateľom, má viac spoločníkov, ak spoločnosť založila jedna spoločnosť s ručením obmedzeným,

e) listina, ktorou sa preukazuje podnikateľské oprávnenie na vykonávanie činnosti, ktorá sa má do obchodného registra zapísať ako predmet podnikania,

f) písomné vyhlásenie správcu vkladu,

g) znalecký posudok, ktorým sa preukazuje, že hodnota nepeňažného vkladu zodpovedá hodnote prevzatého záväzku na vklad do majetku spoločnosti, ak sa do spoločnosti vložil nepeňažný vklad,

h) súhlas správcu dane podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok) alebo písomné čestné vyhlásenie zakladateľa, že túto povinnosť nemá podľa osobitného predpisu,

i) listina, ktorou sa preukazuje vlastnícke právo alebo užívacie právo k nehnuteľnosti alebo jej časti, ktoré užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania nevylučuje, alebo súhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo jej časti so zápisom nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania do obchodného registra podľa osobitného predpisu.

Návrh sa musí opatriť kolkovou známkou alebo sa k nemu musí priložiť doklad osvedčujúci zaplatenie súdneho poplatku podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Poplatok za zápis spoločnosti s ručením obmedzeným je 331,50 €.

Vykonaný zápis registrový súd ihneď zverejní v Obchodnom vestníku. V prípade pochybenia registrového súdu a zapísania spoločnosti do obchodného registra pri nesplnení požadovaných náležitostí je možné napadnúť platnosť vzniku podľa § 68a Obchodného zákonníka o neplatnosti spoločnosti.

Návrh na zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra môže byť podávaný aj elektronickou formou. Elektronický návrh sa podáva prostredníctvom elektronických foriem tlačív, ktoré sú bežne dostupné na internetových stránkach portálu verejnej správy. Návrh podaný elektronickou formou musí byť potvrdený zaručeným elektronickým podpisom navrhovateľa. Pri elektronickom podaní návrhu je možné listiny, ktoré sa k nemu prikladajú, doložiť súdu v elektronickej forme, ale taktiež aj vo forme listinnej. Pokiaľ je návrh podávaný elektronicky, všetky listiny, ktoré sa k nemu prikladajú v elektronickej podobe, musia byť podané zároveň s návrhom na zápis, v opačnom prípade na ne súd neprihliada. Rovnako všetky listiny, ktoré sa k nemu prikladajú v listinnej podobe, musia byť zároveň doručené registrovému súdu. Pri elektronickom podaní návrhu je nutné v návrhu uviesť, ktoré listiny boli podané elektronickou formou a ktoré listinnou formou. Za doručenie návrhu na zápis registrovému súdu sa považuje, ak súdu boli doručené listiny v listinnej forme a zároveň súd eviduje platbu súdneho poplatku. Doba na doručenie listín v listinnej forme a zaplatenie súdneho poplatku je 15 dní odo dňa podania elektronického návrhu. V prípade podania návrhu na zápis elektronickou formou obsahujúceho len listiny podané elektronicky, doručenie návrhu nastáva v deň, keď súd eviduje zaplatenie poplatku za predpokladu, že neuplynula lehota 15 dní od podania návrhu na zápis elektronickou formou.

Elektronické podanie návrhu na zápis obchodnej spoločnosti je finančne zvýhodnené. V súlade s § 6 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, ak sa celý návrh vo veciach týkajúcich sa obchodného registra podáva elektronickými prostriedkami, sadzba súdneho poplatku sa znižuje a tvorí 50 % z pevnej sumy ustanovenej v sadzobníku, t. j. 165,75 €.

1.3 Administratívne povinnosti po vzniku spoločnosti s ručením obmedzeným

Medzi prvé povinnosti štatutárneho orgánu novej spoločnosti je zabezpečenie zhotovenia pečiatky. Povinnosť mať pečiatku neukladá žiadny zákon. V bežnej praxi sa však spravidla vyžaduje otlačok pečiatky na dokumentoch a tlačivách (napr. daňové tlačivá).

Povinnosť prikladať otlačok pečiatky k podpisom dokumentov v mene spoločnosti často vyplýva aj zo spôsobu konania štatutárneho orgánu v mene spoločnosti, ktorý uvádzajú zakladatelia spoločnosti pri návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra (podpisovanie za spoločnosť sa uskutočňuje tak, že k obchodnému názvu spoločnosti konateľ pripojí svoj podpis).

Ďalšou povinnosťou štatutárneho orgánu spoločnosti je zriadenie bankového účtu, ak tento nebol zriadený už pri založení spoločnosti na uloženie peňažných vkladov v banke.

Tieto povinnosti by mal štatutárny orgán vykonať ešte pred plnením si registračných a oznamovacích povinností.

Podľa živnostenského zákona je podnikateľský subjekt povinný v zmysle § 30 ods. 1 označiť prevádzkareň a v zmysle § 17 ods. 7 aj sídlo spoločnosti najneskôr pred začatím podnikateľskej činnosti svojím obchodným menom. Spoločnosť je taktiež povinná uložiť do zbierky listín podpisové vzory konateľov spoločnosti.

Poznámka redakcie:
§ 30 ods. 1 zákona č. 455/1991 Z. z.
§ 17 ods. 7 zákona č. 455/1991 Z. z.

Po vzniku spoločnosti musí štatutárny orgán vykonať niekoľko ďalších krokov na to, aby spoločnosť splnila základné povinnosti voči úradom vyplývajúce z daňových a ostatných zákonov.

2.1 Registrácia spoločnosti na daňovom úrade

Registrácia k dani z príjmov

Povinnosť registrácie pre daňovníka, ako aj povinnosť oznamovať zmeny údajov uvedené pri registrácii vyplývajú z § 67 daňového poriadku a z osobitných zákonov, napr. podmienky registračnej povinnosti pre daň z príjmov vyplývajú z § 49a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP).

Právnická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky získa povolenie alebo oprávnenie na podnikanie, je povinná požiadať miestne príslušného správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získala povolenie alebo oprávnenie na podnikanie.

Na účely tohto zákona sa za deň získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie považuje deň, keď je právnická osoba podľa osobitných zákonov oprávnená začať podnikať na území Slovenskej republiky.

Daňový subjekt môže zaslať prihlášku k registrácii poštou alebo osobne doručiť na daňový úrad. Miestna príslušnosť daňového úradu sa u tuzemskej právnickej osoby riadi jej sídlom.

Registračnú povinnosť k dani z príjmov si daňový subjekt splní predložením riadne vyplneného registračného tlačiva. Žiadosť o registráciu predkladá právnická osoba na tlačive „Prihláška k registrácii PO“, ktoré je k dispozícii aj na webovej stránke finančného riaditeľstva, a to aj v elektronickej forme.

V prihláške daňový subjekt vyznačí druh dane, ktorej bude platiteľom. Ak sa žiadosť o registráciu podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme.

V žiadosti o registráciu je daňový subjekt, ktorým je právnická osoba, povinný uviesť:

1. obchodné meno,
2. sídlo,
3. identifikačné číslo organizácie,
4. svoje organizačné zložky na území Slovenskej republiky,
5. hlavný predmet činnosti,
6. dane, ktorých registráciu žiada (daň z príjmu právnických osôb, daň z príjmu zo závislej činnosti, daň vyberaná zrážkou),
7. čísla účtov vedených v bankách, na ktorých budú sústredené peňažné prostriedky z jeho podnikateľskej činnosti,
8. štatutárny orgán alebo osoby, ktoré sú okrem štatutárneho orgánu oprávnené za ňu v daňových veciach konať,
9. splnomocnenca na doručovanie, ak ide o právnickú osobu, ktorá má sídlo mimo územia členského štátu,
10. ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitných predpisov.

K prihláške k registrácii je potrebné doložiť povolenie alebo oprávnenie na podnikanie (Potvrdenie o zápise do obchodného registra právnickej osoby).

Správca dane preverí údaje uvedené v žiadosti o registráciu a ak má pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, vyzve daňový subjekt, aby údaje bližšie vysvetlil, zmenil alebo doplnil, a zároveň určí lehotu, v ktorej je daňový subjekt povinný výzve vyhovieť. Ak daňový subjekt vyhovie výzve správcu dane v určenej lehote a v požadovanom rozsahu, považuje sa žiadosť o registráciu za podanú v deň pôvodného podania. Ak daňový subjekt výzve správcu dane nevyhovie, vydá správca dane rozhodnutie, v ktorom žiadosť o registráciu zamietne. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Správca dane zaregistruje daňový subjekt v lehote do 30 dní od podania žiadosti o registráciu alebo odo dňa odstránenia nedostatkov podania, ak spĺňa podmienky na registráciu. Správca dane pri registrácii pridelí daňovému subjektu daňové identifikačné číslo (DIČ). Toto číslo je daňový subjekt povinný uvádzať pri styku so správcom dane. Namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia správca dane vydá daňovému subjektu osvedčenie o registrácii a vyhotoví o tom úradný záznam. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Vzor: Žiadosť o registráciu právnickej osoby (v boxe Prílohy)

Ak daňový subjekt nesplnil registračnú povinnosť a správca dane zistí túto skutočnosť, vyzve ho na splnenie tejto povinnosti. Ak daňový subjekt výzve nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, správca dane zaregistruje daňový subjekt z úradnej moci. Správca dane môže rozhodnúť o registrácii z úradnej moci aj vtedy, ak daňový subjekt nevyhovel výzve na doplnenie alebo vysvetlenie údajov žiadosti o registráciu a sú opodstatnené dôvody na registráciu. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia správca dane doručí daňovému subjektu osvedčenie o registrácii a pridelí mu daňové identifikačné číslo (DIČ).

V takomto prípade sa podnikateľský subjekt vystavuje hrozbe pokuty zo strany správcu dane vo výške od 60 € až do 20 000 €, ktorú uloží daňovníkovi správca dane podľa § 155 ods. 1 daňového poriadku. Uložením pokuty nezanikajú povinnosti. To znamená, že daňovník je povinný vykonať registráciu aj po uložení pokuty. V opačnom prípade registračnú povinnosť vykoná správca dane z úradnej moci. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa možno odvolať podľa § 72 daňového poriadku.

Ak bola spoločnosť zaregistrovaná na daň z príjmu už počas jej zakladania prostredníctvom jednotného kontaktného miesta (JKM) na živnostenskom úrade, túto povinnosť po vzniku spoločnosti má splnenú.

Ak dôjde k zmenám skutočností, ktoré daňový úrad eviduje o daňovom subjekte, je takúto zmenu daňový subjekt povinný oznámiť daňovému úradu do 30 dní odo dňa, keď nastala, najmä ak zanikne jeho daňová povinnosť pri niektorej dani, ďalej napr. zmenu trvalého pobytu alebo sídla, zmenu štatutárnych orgánov alebo spoločníkov, otvorenie alebo zrušenie bankového účtu atď.

Registrácia k DPH

Registrácia zo zákona

Platiteľom DPH zo zákona sa stáva právnická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku podnik alebo časť podniku platiteľa tvoriacu samostatnú organizačnú zložku (napríklad vkladom do základného imania), a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Platiteľom DPH zo zákona sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom. Títo platitelia sú povinní oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti.

Daňový úrad je povinný platiteľa registrovať pre daň, vydať mu osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť mu identifikačné číslo pre daň (IČ DPH) bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti, na základe ktorej sa stal platiteľom.

Dobrovoľná registrácia

Spoločnosť sa môže už po svojom vzniku dobrovoľne registrovať k DPH v prípade, ak zdaniteľný subjektuž vykonáva nezávisle ekonomickú činnosť. Ekonomickou činnosťou sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a zahŕňa rôzne druhy činností, napr. výrobcov, obchodníkov, stavebnú činnosť, duševnú tvorivú činnosť a podobne.

Povinná registrácia

Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, je povinná podať žiadosť o registráciu pre DPH vtedy, ak dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 €. Žiadosť o registráciu pre daň je povinná zdaniteľná osoba podať do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla stanovenú výšku obratu.

Zábezpeka na daň

Zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre DPH podľa § 4 ods. 1 až 4 zákona o DPH, je povinná zložiť zábezpeku na daň zložením peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad na obdobie 12 mesiacov v prospech daňového úradu vo výške požadovanej zábezpeky, ak:

a) konateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je fyzická osoba, ktorá má nedoplatky na dani 1 000 € a viac, ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, alebo ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu zákona o DPH,

b) konateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom inej právnickej osoby:

1. ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1 000 € a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom, a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené,
2. ktorej bola zrušená registrácia pre daň z dôvodu, že opakovane v kalendárnom roku nesplní povinnosť podať daňové priznanie, opakovane v kalendárnom roku nezaplatí vlastnú daňovú povinnosť, opakovane nie je zastihnuteľná na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne alebo opakovane porušuje povinnosti pri daňovej kontrole a skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie registrácie pre daň, nastali v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom,

c) táto zdaniteľná osoba neuskutočňuje v čase podania žiadosti o registráciu pre daň dodanie tovarov alebo služieb, ale vykonáva len prípravnú činnosť na podnikanie.

Takémuto žiadateľovi o registráciu určí daňový úrad rozhodnutím výšku zábezpeky na daň, ktorá je najmenej 1 000 € a najviac 500 000 €. Pri určení výšky zábezpeky na daň prihliadne daňový úrad na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby. Žiadateľ o registráciu je povinný zložiť zábezpeku na daň do 20 dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň.

Proti rozhodnutiu o zložení zábezpeky na daň žiadateľ o registráciu môže podať odvolanie do ôsmich dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň. Odvolanie proti rozhodnutiu o zložení zábezpeky na daň nemá odkladný účinok.

Ak žiadateľ o povinnú registráciu, ktorý podal žiadosť o registráciu pre daň, v určenej lehote zábezpeku na daň nezloží alebo zloží zábezpeku v nižšej čiastke, zábezpeka sa bude od neho vymáhať ako daňový nedoplatok.

Ak žiadateľ o registráciu podá žiadosť o dobrovoľnú registráciu pre daň a v určenej lehote zábezpeku na daň nezloží alebo zloží zábezpeku v nižšej čiastke, daňový úrad žiadosť o registráciu pre daň zamietne a bezodkladne vráti žiadateľovi o registráciu zábezpeku na daň zloženú peňažnými prostriedkami na účet daňového úradu.

Ak zábezpeka na daň alebo jej časť nebola použitá na úhradu nedoplatku na dani do 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky, daňový úrad peňažnú zábezpeku alebo jej časť zloženú peňažnými prostriedkami na účet daňového úradu vráti do 30 dní odo dňa, kedy uplynulo 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky na daň.

Ak nie je dôvod na zamietnutie žiadosti, daňový úrad spoločnosť zaregistruje, vydá jej osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí jej identifikačné číslo pre daň. Daňový úrad vykoná registráciu najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň a najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň, ak je zdaniteľná osoba povinná zložiť zábezpeku na daň podľa § 4c zákona o DPH. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane.

Registrácia k miestnym a spotrebným daniam

Daň z nehnuteľností

Ak spoločnosť nadobudne nehnuteľnosť (napr. vkladom) v priebehu roka, vzniká jej daňová povinnosť k dani z nehnuteľností 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa stala vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane z nehnuteľností.

Priznanie k dani z nehnuteľností je daňovník povinný podať príslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Daňovník nie je povinný podať priznanie k dani z nehnuteľností, ak je pozemok, stavba, byt alebo nebytový priestor v bytovom dome oslobodený od dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) a b) zákona o miestnych daniach. Správcom dane z nehnuteľností je obec, na území ktorej sa nehnuteľnosť nachádza.

Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia daňovník nadobudne nehnuteľnosť vydražením, je povinný podať priznanie k dani z nehnuteľností do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti.

Daň z motorových vozidiel

Ak spoločnosť nadobudne motorové vozidlo (napr. vkladom alebo kúpou), daňová povinnosť k dani z motorových vozidiel vzniká dňom použitia vozidla na podnikanie. Daňovník je povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie do 31. januára po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia miestne príslušnému správcovi dane a v tejto lehote daň aj zaplatiť. Správcom dane je miestne príslušný daňový úrad podľa evidencie motorového vozidla k 31. decembru predchádzajúceho roka.

Daň za predajné automaty a nevýherné hracie prístroje

Ak predmetom činnosti spoločnosti je prevádzkovanie predajných automatov alebo nevýherných hracích prístrojov, daňová povinnosť vzniká prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa predajný automat alebo nevýherný hrací prístroj začal prevádzkovať a zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom sa ukončilo jeho prevádzkovanie. Správcom daní je miestne príslušná obec, na území ktorej sa predajné automaty a nevýherné hracie prístroje prevádzkujú.

Spotrebné dane

Ak predmetom podnikania spoločnosti bude výroba alebo obchodovanie s tovarmi, ktoré sú predmetom spotrebnej dane (alkoholické nápoje, tabakové výrobky, nafta, benzín a minerálne oleje, elektrina, uhlie a zemný plyn), spoločnosť musí zabezpečiť oznamovaciu a registračnú povinnosť v zmysle príslušných zákonov o spotrebných daniach. Správu spotrebných daní vykonáva miestne príslušný colný úrad.

2.2 Registrácia v Sociálnej poisťovni a zdravotných poisťovniach

Ak má spoločnosť zamestnancov, je povinná zaregistrovať ich v Sociálnej poisťovni a zdravotných poisťovniach. Za zamestnanca na účely sociálneho a zdravotného poistenia sa považuje fyzická osoba, ktorá má k spoločnosti akýkoľvek právny vzťah, na základe ktorého má nárok na príjem zo závislej činnosti a táto činnosť sa považuje za zárobkovú činnosť. Platiteľ takéhoto príjmu je považovaný za zamestnávateľa.

Postavenie zamestnanca môže mať aj konateľ, ak za túto prácu dostáva odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov a aj spoločník, ak je odmeňovaný za prácu v s. r. o. formou, ktorá sa podľa ZDP považuje za príjem zo závislej činnosti. Dôležité je teda právo na príjem, ktoré vyplýva z právneho vzťahu. Pre registráciu nie je dôležité, či má alebo nemá príjem, ale to, či by naň mal nárok, či už na základe právneho predpisu, pracovnej zmluvy, zakladateľskej listiny, stanov alebo iného interného dokumentu spoločnosti. Poistenie zamestnanca vzniká dňom vzniku právneho vzťahu, z ktorého je nárok na príjem zo závislej činnosti, teda vzniká povinnosť prihlásiť ho v Sociálnej poisťovni najneskôr deň pred vznikom právneho vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti.

Povinnosť registrácie zamestnávateľa na účely zákona o sociálnom poistení

Zamestnávateľ na účely sociálneho poistenia podľa § 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) je právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem zo závislej činnosti a jej sídlo alebo sídlo organizačnej zložky je na území SR. Každý zamestnávateľ je v zmysle § 231 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení povinný prihlásiť sa do registra zamestnávateľovvedeného príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne, a to do 8 dní odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, a to na predpísanom tlačive Registračný list zamestnávateľa. Nevyhnutnou prílohou pri predložení tlačiva je kópia úradného dokladu potvrdzujúceho vznik, existenciu a platnosť údajov o platiteľovi, napr. výpis z obchodného registra, živnostenské oprávnenie, koncesná listina a pod.

Pretože každý zamestnávateľ je povinný predkladať doklady do Sociálnej poisťovne prostredníctvom elektronických služieb, pri registrácii zamestnávateľa je potrebné súčasne požiadať aj o vydanie prístupu do elektronických služieb a s príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne uzatvoriť Dohodu o používaní elektronických služieb pre odvádzateľov poistného. Pri registrácii zamestnávateľa (aj prvých zamestnancov) je preto vhodné Registračný list zamestnávateľa (aj Registračné listy FO) v papierovej forme predložiť osobne a uzatvoriť dohodu, pretože následné dokumenty bude možné zasielať už len elektronicky.

Sociálna poisťovňa pri registrácii zamestnávateľovi pridelí desaťmiestne identifikačné číslo zamestnávateľa – IČZ. Zamestnávateľ pridelené IČZ uvádza na tlačivách mesačného výkazu poistného a registračných listoch FO. IČZ je zároveň variabilným symbolom pri platbách poistného do Sociálnej poisťovne.

V prípade, že dôjde k zmene názvu zamestnávateľa, jeho sídla a dňa určeného na výplatu príjmov, zamestnávateľ je povinný tieto zmeny oznámiť do 8 dní od tejto zmeny [§ 231 ods. 1 písm. m) zákona o sociálnom poistení] na tlačive Registračný list zamestnávateľa s označením, že ide o zmenu údajov.

Vzor: Registračný list zamestnávateľa (v boxe Prílohy)

Povinnosť registrácie zamestnávateľa na účely zákona o zdravotnom poistení

Zamestnávateľ na účely zdravotného poistenia podľa § 11 ods. 5 a 6 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o zdravotnom poistení) je právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi plnenie za vykonávanie zárobkovej činnosti, ak jej sídlo alebo sídlo organizačnej zložky je na území SR.

Zamestnávateľ je v zmysle § 24 písm. k) zákona o zdravotnom poistení povinný oznámiť vznik platiteľa poistného, t. j. prihlásiť sa do registra zamestnávateľov v pobočke príslušnej zdravotnej poisťovne, v ktorej je poistený zamestnanec, ktorého začal zamestnávať, a to do 8 dní od vzniku tejto skutočnosti na tlačive Oznámenie o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného. Nevyhnutnou prílohou pri predložení tlačiva je kópia úradného dokladu potvrdzujúceho vznik, existenciu a platnosť údajov o platiteľovi, napr. výpis z obchodného registra, živnostenské oprávnenie, koncesná listina a pod.

Zdravotná poisťovňa pri registrácii zamestnávateľovi pridelí desaťmiestne číslo zamestnávateľa odvodené od identifikačného čísla organizácie (IČO), ktoré zamestnávateľ uvádza na tlačivách mesačného výkazu a oznámeniach zamestnávateľa. Pridelené číslo zamestnávateľa je zároveň variabilným symbolom pri platbách poistného do príslušnej zdravotnej poisťovne.

V prípade zmeny názvu zamestnávateľa, sídla, bydliska, identifikačného čísla, čísla bankového účtu, zmeny dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, je zamestnávateľ povinný do 8 dní odo dňa zmeny tieto zmeny oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni (§ 23 ods. 8 zákona o zdravotnom poistení) na rovnakom tlačive Oznámenie o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného s označením, že ide o zmeny. Zamestnávateľ je v zmysle § 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení povinný prihlásiť zamestnanca do pobočky zdravotnej poisťovne, v ktorej je zamestnanec poistený, na tlačive predpísanom príslušnou zdravotnou poisťovňou do 8 pracovných dní od vzniku pracovného pomeru (tlačivo Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie). Oznámenie má listinnú aj elektronickú formu.

Zamestnávateľ, ktorý má najmenej 3 zamestnancov poistených v príslušnej zdravotnej poisťovni, je povinný predkladať Oznámenie zamestnávateľa výlučne v elektronickej forme. Ak zamestnávateľ plánuje zamestnávať od svojho vzniku najmenej troch zamestnancov, mal by súčasne požiadať aj o vydanie prístupu do elektronických služieb a s príslušnou zdravotnou poisťovňou uzatvoriť Dohodu o využívaní elektronických služieb.

Vzor: Oznámenie o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného (v boxe Prílohy)

Poznámka redakcie:
§ 49a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
§ 67 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)
§ 231 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
§ 24 písm. k) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení