Založenie spoločnosti s ručením obmedzeným – účtovné a daňové hľadisko

Osobitné predpisy, ktoré upravujú účtovanie spoločnosti s r. o., sú:

• zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o účtovníctve),
• opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len Postupy účtovania),
• opatrenie MF SR č. 4455/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len opatrenie k zostaveniu a zverejneniu účtovnej závierky).

Zákon o účtovníctve definuje podnikateľské subjekty povinné viesť účtovníctvo ako účtovné jednotky. Spoločnosť s ručením obmedzeným ako účtovná jednotka zapísaná v obchodnom registri je povinná účtovať v sústave podvojného účtovníctva. Účtovná jednotka si musí pri svojom vzniku definovať základné zásady vedenia účtovníctva, predovšetkým:

1. systém spracovania účtovníctva,
2. účtový rozvrh,
3. účtovné doklady, obeh účtovných dokladov,
4. účtovné knihy, zoznam účtovných kníh, zoznam použitých symbolov a skratiek,
5. postupy inventarizácie majetku a záväzkov,
6. zostavenie účtovnej závierky, výročnej správy a zverejňovanie údajov,
7. systém archivácie a ochrana účtovnej dokumentácie.

1.1 Systém spracovania účtovníctva

Hlavné zásady pre vedenie podvojného účtovníctva by mali vychádzať z ustanovení § 1 až § 8 zákona o účtovníctve. Predmetom účtovníctva je účtovanie skutočností o stave a pohybe majetku, o stave a pohybe záväzkov, o rozdiele majetku a záväzkov, o výnosoch a nákladoch a o výsledku hospodárenia účtovnej jednotky. Zákon o účtovníctve tieto skutočnosti označuje ako účtovné prípady. Predmetom účtovníctva je aj vykazovanie skutočností v účtovnej závierke.

Účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia. Účtovným obdobím je kalendárny rok, t. j. obdobie od 1. 1. do 31. 12. Účtovná jednotka si môže zvoliť za účtovné obdobie aj iné obdobie ako kalendárny rok – hospodársky rok. Podľa § 3 ods. 4 zákona o účtovníctve môže byť účtovným obdobím aj hospodársky rok.

Hospodárskym rokom je obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom. Účtovná jednotka si volí iné účtovné obdobie ako kalendárny rok spravidla z dôvodu súladu účtovného obdobia s výrobným cyklom (napr. v poľnohospodárskej výrobe) alebo z dôvodu zosúladenia účtovného obdobia s materskou spoločnosťou v zahraničí, prípadne z iných ekonomických dôvodov.

Účtovná jednotka vedie účtovníctvo odo dňa svojho vzniku až do dňa svojho zániku. Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok.

Účtovná jednotka vedie účtovníctvo v peňažných jednotkách v tuzemskej mene (euro). V prípadoch stanovených v zákone o účtovníctve je účtovná jednotka povinná účtovať v tuzemskej mene a aj v cudzej mene.

Účtovníctvo musí byť vedené správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Účtovníctvo je úplné vtedy, ak účtovná jednotka zaúčtovala všetky účtovné prípady.

Účtovné zápisy musia byť preukázateľné hodnovernými dokladmi (účtovnými dokladmi, ako sú potvrdenky, faktúry, bankové výpisy a podobne). Všetky účtovné prípady, ktoré sa týkajú účtovného obdobia, sa zapisujú v účtovných knihách. Zápisy sa vždy vedú v slovenskom jazyku. Údaje o stavoch jednotlivých zložiek majetku a záväzkov sa preukazujú riadne vykonanou inventarizáciou. Účtovná jednotka musí používať v jednom účtovnom období rovnaké účtovné metódy a účtovné zásady.

1.2 Účtový rozvrh

Účtový rozvrh je účtovná jednotka povinná vypracovať v zmysle ustanovenia § 13 zákona o účtovníctve. Rámcová účtová osnova obsahuje usporiadanie účtových tried, prípadne účtových skupín alebo syntetických účtov na účtovanie účtovných prípadov, ich číselné a slovné označenie a podsúvahové účty. Toto usporiadanie musí rešpektovať požiadavky na zostavenie účtovnej závierky. Rámcovú účtovú osnovu pre jednotlivé účtovné jednotky vydáva MF SR podľa § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve. Pre podnikateľské subjekty je rámcová účtová osnova súčasťou opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 ako jeho príloha č. 1.

V súlade s rámcovou účtovou osnovou je účtovná jednotka povinná zostaviť účtový rozvrh, v ktorom uvedie všetky syntetické účty a všetky analytické účty potrebné pre zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov v účtovnom období a na zostavenie účtovnej závierky a podsúvahové účty. V priebehu účtovného obdobia môže účtový rozvrh dopĺňať podľa svojich potrieb. Účtovná jednotka vytvára a vedie len také analytické účty, ktoré sú pre ňu potrebné a pre ktoré má náplň. Podľa § 3 postupov účtovania účtový rozvrh má obsahovať:

1. syntetické účty:

• syntetické účty z rámcovej účtovej osnovy,
• syntetické účty vytvorené účtovnou jednotkou (účty majetku, záväzkov a vlastného imania), ktoré nadväzujú na ekonomický obsah účtovej skupiny. K vytvorenému syntetickému účtu sa priradí trojmiestny číselný znak a slovné označenie;

2. analytické účty, ktoré slúžia pre podrobnejšie členenie a účtovná jednotka si ich vytvára v súlade s § 4 postupov účtovania. Pri vytváraní analytických účtov musí účtovná jednotka zohľadňovať tieto hľadiská:

• členenie majetku podľa druhu, hmotne zodpovedných osôb a miesta umiestnenia majetku. Osobitne sa sleduje majetok poskytnutý účtovnej jednotke na zabezpečenie jej pohľadávky a cenné papiere v umorovacom konaní;
• členenie majetku podľa doby použiteľnosti na dlhodobý majetok a krátkodobý majetok;
• členenie pohľadávok a záväzkov podľa dohodnutej doby splatnosti a zostatkovej doby splatnosti;
• členenie podľa jednotlivých dlžníkov alebo rovnorodých skupín dlžníkov;
• členenie podľa jednotlivých veriteľov alebo rovnorodých skupín veriteľov;
• členenie podľa jednotlivých mien podľa § 4 ods. 7 zákona o účtovníctve;
• členenie podľa položiek účtovnej závierky, vrátane požiadaviek na zostavenie poznámok a zverejnenie účtovnej závierky;
• členenie podľa požiadaviek na vyčíslenie základu dane jednotlivých daní;
• členenie pre potreby zúčtovania zdravotného, nemocenského a dôchodkového poistenia, príspevkov na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu;
• členenie z hľadiska potrieb finančného riadenia účtovnej jednotky;
• členenie finančných účtov, nákladov a výnosov pre činnosť vykonávanú účtovnou jednotkou;
• ďalšie členenie podľa potrieb účtovnej jednotky, napríklad členenie podľa potrieb externých užívateľov účtovníctva (pre potreby banky v prípade čerpania úveru, pre účely štatistiky a podobne).

1.3 Účtovné doklady, obeh účtovných dokladov

Účtovný doklad je podľa § 10 zákona o účtovníctve preukázateľný účtovný záznam, ktorý musí obsahovať:

a) slovné a číselné označenie účtovného dokladu,

b) obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,

c) peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,

d) dátum vyhotovenia účtovného dokladu,

e) dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia,

f) podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie podľa § 32 ods. 3 zákona o účtovníctve,

g) označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje, ak to nevyplýva priamo z programového vybavenia.

Účtovným dokladom sa dokladuje účtovný prípad, dokumentuje skutočnosť, ktorá je predmetom účtovníctva, preukazuje jej vznik, podstatu, súvislosti. Súčasne dokladuje zápis v účtovných knihách. Účtovná jednotka nemôže vykonať zápis do účtovnej knihy, ak nemôže tento zápis doložiť účtovným dokladom.

Obeh účtovných dokladov by mal obsahovať popis postupov pri vystavovaní účtovných dokladov, postup pri doručení dokladov, ich schvaľovaní a zaúčtovaní v účtovnej jednotke. Súčasne by mali byť v obehu uvedené aj osoby, ktoré sú zodpovedné za jednotlivé postupy pri obehu účtovných dokladov.

1.4 Účtovné knihy, zoznam účtovných kníh, zoznam použitých symbolov a skratiek

Účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva je povinná viesť účtovníctvo v dvoch knihách: denníku a hlavnej knihe.

Do denníka účtuje účtovná jednotka účtovné zápisy chronologicky z časového hľadiska, tzn. za sebou, tak ako vznikli. V hlavnej knihe sa účtovné zápisy usporiadajú systematicky z hľadiska vecného, tzn. podľa obsahu účtovného prípadu. Do hlavnej knihy zaúčtuje účtovná jednotka všetky účtovné prípady na účty majetku, záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov, nákladov a výnosov v účtovnom období, do ktorého časovo a vecne patria.

Hlavná kniha, ktorá obsahuje syntetické účty a analytické účty podľa účtového rozvrhu, má obsahovať podľa § 12 ods. 2 zákona o účtovníctve tieto údaje:

a) zostatky účtov ku dňu otvorenia hlavnej knihy,

b) súhrnné obraty strany Má dať jednotlivých účtov minimálne za kalendárny mesiac,

c) súhrnné obraty strany Dal jednotlivých účtov minimálne za kalendárny mesiac,

d) zostatky účtov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Účtovný zápis zaznamenaný na syntetickom účte sa podrobnejšie rozvádza na analytických účtoch. V hlavnej knihe musia byť zaúčtované všetky účtovné prípady, o ktorých účtovná jednotka účtovala v denníku. Účtovný zápis, ktorý účtovná jednotka nevykoná v účtovných knihách, sa vykoná na podsúvahových účtoch.

Podľa § 14 ods. 3 zákona o účtovníctve je účtovná jednotka povinná viesť:

a) zoznam účtovných kníh,

b) zoznam číselných znakov alebo iných symbolov a skratiek, ktoré účtovná jednotka použila v účtovných knihách a v ostatných účtovných záznamoch s uvedením ich významu.

Zoznamy účtovných kníh sa týkajú najmä denníkov, ktorých môže mať účtovná jednotka viac, a kníh analytickej evidencie, ktorých členenie si stanovuje účtovná jednotka internou účtovnou smernicou s ohľadom na špecifiká svojej činnosti.

1.5 Postupy inventarizácie majetku a záväzkov

Inventarizáciou overuje účtovná jednotka, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. Skutočný stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov sa zisťuje inventúrou. Pri majetku hmotnej povahy a nehmotnej povahy sa skutočný stav zisťuje fyzickou inventúrou. Pri záväzkoch, rozdiele majetku a záväzkov a pri tých druhoch majetku, pri ktorých nemožno vykonať fyzickú inventúru, sa skutočný stav zisťuje dokladovou inventúrou, ak je to možné, používa sa kombinácia fyzickej a dokladovej inventúry.

Inventarizáciu účtovná jednotka vykonáva ku dňu, ku ktorému zostavuje riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku. Fyzickú inventúru hmotného majetku okrem zásob, ktorú nemožno vykonať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, možno vykonávať v priebehu posledných troch mesiacov účtovného obdobia, prípadne v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia. Fyzickú inventúru zásob môže účtovná jednotka vykonávať kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia. Pritom sa musí preukázať stav hmotného majetku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, údajmi fyzickej inventúry upravenými o prírastky a úbytky uvedeného majetku za dobu od skončenia fyzickej inventúry do konca účtovného obdobia, prípadne za dobu od začiatku nasledujúceho účtovného obdobia do dňa skončenia fyzickej inventúry v prvom mesiaci tohto účtovného obdobia.

Pri hmotnom majetku okrem zásob a peňažných prostriedkov v hotovosti môže účtovná jednotka vykonať inventarizáciu v inej lehote ako ku dňu, ku ktorému zostavuje riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku, ktorá však nesmie prekročiť dva roky (od 1. 1. 2014 štyri roky). Peňažné prostriedky v hotovosti musí účtovná jednotka inventarizovať najmenej štyrikrát za účtovné obdobie (od 1. 1. 2014 ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka).

Z vykonanej inventarizácie vyhotoví účtovná jednotka inventúrny súpis, ktorý zabezpečuje preukázateľnosť účtovníctva.

Inventúrny súpis je účtovný záznam, ktorý musí obsahovať tieto údaje:

a) obchodné meno alebo názov a sídlo účtovnej jednotky,

b) deň začatia inventúry, deň, ku ktorému bola inventúra vykonaná, a deň skončenia inventúry,

c) stav majetku s uvedením jednotiek množstva a ceny,

d) miesto uloženia majetku,

e) meno, priezvisko a podpisový záznam hmotne zodpovednej osoby za príslušný druh majetku,

f) zoznam záväzkov a ich ocenenie,

g) zoznam skutočného stavu rozdielu majetku a záväzkov,

h) odporúčania na posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov k dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje,

i) meno, priezvisko a podpisový záznam osôb zodpovedných za zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov,

j) poznámky.

Stav majetku, záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov v inventúrnych súpisoch sa porovnáva so stavom majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve a výsledky porovnania sa uvedú v inventarizačnom zápise. Inventarizačný zápis je účtovný záznam, ktorým sa preukazuje vecná správnosť účtovníctva a ktorý musí obsahovať:

a) obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky a jej sídlo,

b) výsledky vyplývajúce z porovnania skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov s účtovným stavom,

c) výsledky vyplývajúce z posúdenia reálnosti ocenenia majetku a záväzkov podľa § 26 a § 27 zákona o účtovníctve.

1.6 Zostavenie účtovnej závierky, výročnej správy a zverejňovanie údajov

Každá účtovná jednotka je povinná zostaviť k poslednému dňu účtovného obdobia účtovnú závierku. Účtovná závierka je štruktúrovaná prezentácia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytovaná osobám, ktoré tieto informácie využívajú. Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku v štruktúre, ktorá nadväzuje na sústavu účtovníctva používanú v účtovnej jednotke. Účtovná závierka tvorí jeden celok.

Účtovná závierka obsahuje všeobecné náležitosti:

a) obchodné meno alebo názov a sídlo účtovnej jednotky,

b) identifikačné číslo, ak ho má účtovná jednotka pridelené,

c) deň, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, a deň jej zostavenia,

d) obdobie, za ktoré sa zostavuje,

e) podpisový záznam štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu účtovnej jednotky, ďalej podpisový záznam osoby zodpovednej za jej zostavenie a osoby zodpovednej za vedenie účtovníctva.

Účtovná závierka okrem všeobecných náležitostí obsahuje tieto súčasti:

a) súvahu,

b) výkaz ziskov a strát,

c) poznámky.

Účtovná jednotka je povinná zostaviť účtovnú závierku najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje. Účtovná jednotka je povinná uvádzať v účtovnej závierke informácie podľa stavu ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje. Účtovná jednotka pritom zohľadňuje aj informácie týkajúce sa stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktoré účtovná jednotka získala do dňa zostavenia účtovnej závierky. Informácie v účtovnej závierke musia byť pri používateľa užitočné, posudzujú sa z hľadiska ich významnosti a musia byť zrozumiteľné, porovnateľné a spoľahlivé.

V súvahe účtovnej závierky sa vykazujú informácie o majetku, záväzkoch a rozdiele majetku a záväzkov účtovnej jednotky ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

Vo výkaze ziskov a strát účtovnej závierky sa vykazujú náklady, výnosy a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie a bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

V poznámkach sa uvádzajú informácie, ktoré vysvetľujú a dopĺňajú údaje v súvahe a výkaze ziskov a strát, prípadne ďalšie výkazy a údaje, ktoré ich vysvetľujú a dopĺňajú. V poznámkach sa uvádzajú aj informácie, ktoré sa týkajú použitia účtovných zásad a účtovných metód a ďalšie informácie podľa požiadaviek ustanovených zákonom o účtovníctve. V poznámkach uvedie účtovná jednotka tiež informácie o skutočnostiach, ktoré ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, nevykazuje v ostatných súčastiach účtovnej závierky, ale ich dôsledky menia významným spôsobom pohľad na finančnú situáciu účtovnej jednotky.

Overovanie účtovnej závierky audítorom

Spoločnosť s r. o. ako účtovná jednotka musí mať overenú účtovnú závierku audítorom,ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sú splnené aspoň dve z týchto podmienok:

1. celková suma majetku presiahla 1 000 000 €, pričom sumou majetku sa rozumie suma majetku zistená zo súvahy,
2. čistý obrat presiahol 2 000 000 €, pričom čistým obratom na tento účel sú výnosy dosiahnuté z predaja výrobkov, tovarov, poskytnutých služieb a iné výnosy súvisiace s bežnou činnosťou účtovnej jednotky po odpočítaní zliav,
3. priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 30.

Audítora účtovnej jednotky schvaľuje a odvoláva valné zhromaždenie.

Výročná správa

Účtovná jednotka, ktorá musí mať účtovnú závierku overenú audítorom, je povinná vyhotovovať výročnú správu, ktorej súlad s účtovnou závierkou zostavenou za to isté účtovné obdobie musí byť overený audítorom. Výročná správa obsahuje účtovnú závierku za účtovné obdobie, za ktoré sa vyhotovuje výročná správa, a správu audítora k tejto účtovnej závierke, ak osobitný predpis neustanovuje inak, a najmä informácie o vývoji účtovnej jednotky, o stave, v ktorom sa nachádza, a o významných rizikách a neistotách, ktorým je účtovná jednotka vystavená. Informácia sa poskytuje vo forme vyváženej a obsiahlej analýzy stavu a prognózy vývoja a obsahuje dôležité finančné a nefinančné ukazovatele vrátane informácie o vplyve činnosti účtovnej jednotky na životné prostredie a na zamestnanosť, s poukázaním na príslušné údaje uvedené v účtovnej závierke a ďalšie informácie uvedené v § 20 zákona o účtovníctve.

Zverejňovanie údajov

Účtovnú závierku povinne ukladá spoločnosť s r. o. do zbierky listín obchodného registra samostatne alebo ako súčasť výročnej správy. Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overovania účtovnej závierky audítorom, zverejňuje v Obchodnom vestníku súvahu a výkaz ziskov a strát z účtovnej závierky do 30 dní po jej schválení. Účtovná jednotka nesmie zverejniť informácie, ktoré predtým neboli overené audítorom, spôsobom, ktorý by mohol používateľa uviesť do omylu, že audítorom overené boli.

1.7 Systém archivácie a ochrana účtovnej dokumentácie

Účtovná jednotka je povinná podľa § 35 zákona o účtovníctve zabezpečiť ochranu účtovnej dokumentácie proti strate, zničeniu alebo poškodeniu. Povinnosťou účtovnej jednotky je aj uchovávať účtovnú dokumentáciu, a to v zmysle ustanovenia § 35 ods. 3 zákona o účtovníctve takto:

a) účtovnú závierku a výročnú správu počas desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,

b) účtovné doklady, účtovné knihy, zoznamy účtovných kníh, zoznamy číselných znakov alebo iných symbolov a skratiek použitých v účtovníctve, odpisový plán, inventúrne súpisy, účtový rozvrh počas piatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,

c) účtovné záznamy, ktoré sú nositeľmi informácie týkajúcej sa spôsobu vedenia účtovníctva a ktorými účtovná jednotka dokladuje formu vedenia účtovníctva podľa § 31 ods. 2 zákona o účtovníctve, počas piatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom sa naposledy použili,

d) ostatné účtovné záznamy počas doby určenej v registratúrnom pláne účtovnej jednotky tak, aby neboli porušené ostatné ustanovenia zákona o účtovníctve a osobitných predpisov.

V § 36 zákona o účtovníctve sú uvedené lehoty uchovávania účtovnej dokumentácie pre špecifické druhy písomností. Ide napríklad o mzdové listy, záznamy, ktoré sa týkajú daňového, správneho alebo trestného konania, záručných a reklamačných lehôt. Napr. doklady, ktoré obsahujú údaje pre účely kontroly DPH, je účtovná jednotka povinná uchovávať počas 10 rokov nasledujúcich po období, ktorého sa týkajú. Doklady týkajúce sa odpočítania DPH zo stavebných pozemkov, z budov, bytov a nebytových priestorov, ich nadstavby alebo prístavby a stavebné úpravy realizované s povolením stavebného úradu dokonca 20 rokov nasledujúcich po období, ktorého sa týkajú.

Uvedené zásady vedenia účtovníctva a archivácie účtovných dokladov je účtovná jednotka povinná vypracovať vo forme smernice na vedenie účtovníctva. Účtovná jednotka môže vypracovať jednu komplexnú smernicu na vedenie účtovníctva alebo viacero čiastkových smerníc, napr. Účtový rozvrh, Obeh účtovných dokladov, Zoznam účtovných kníh, Inventarizačný poriadok. Účtovná jednotka je súčasne povinná vypracovať archivačný poriadok a registratúrny plán. Táto povinnosť jej vyplýva z § 35 ods. 2 zákona o účtovníctve.

Účtovná jednotka môže poveriť vedením svojho účtovníctva aj inú právnickú alebo fyzickú osobu. Takéto rozhodnutie je vhodné najmä v prípadoch začínajúcich podnikateľských subjektov, ktoré nemajú zamestnancov a zakladatelia spoločnosti nemajú dostatok skúseností s vedením účtovníctva. Poverením vedenia účtovníctva externou účtovnou firmou sa môže plne venovať podnikateľskej činnosti bez zbytočného zaťažovania administratívou s jeho vedením. Poverením vedenia účtovníctva inou osobou sa účtovná jednotka nezbaví zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky a za preukaznosť účtovníctva v súlade so zákonom o účtovníctve.

Poznámka redakcie:
§ 13 zákona č. 431/2002 Z. z.
§ 35 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z.

Všeobecné vymedzenie vkladov

Vklad spoločníka do obchodnej spoločnosti s r. o. sa vyjadruje jednou sumou ako podiel na spoločnosti. Jeho všeobecná definícia je v § 61 Obchodného zákonníka, ktorý obsahuje základné ustanovenia pre všetky obchodné spoločnosti a družstvo. Podiel je miera účasti na čistom obchodnom imaní spoločnosti.

Obchodný podiel v s. r. o. predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak (miera účasti). Ide o vklady prevzaté, resp. vklady, ku ktorým sa spoločník zaviazal, bez ohľadu na to, či bol vklad už splatený. Podľa právnej úpravy obchodného podielu v s. r. o. definovanej v § 114 Obchodného zákonníka:

• každý spoločník môže mať len jeden obchodný podiel,
• ak spoločník vloží ďalší vklad, zvyšuje sa jeho obchodný podiel v pomere zodpovedajúcom výške ďalšieho vkladu,
• jeden obchodný podiel môže patriť viacerým osobám; svoje práva z tohto obchodného podielu tieto osoby môžu vykonávať len prostredníctvom svojho zástupcu; na splácanie takto upísaného vkladu sú tieto osoby zaviazané spoločne a nerozdielne.

Nadobudnutie podielov v obchodnej spoločnosti

Spoločník s. r. o. nadobúda obchodný podiel pri:

a) vzniku spoločnosti vkladom,

b) dodatočnom vklade do základného imania,

c) prevode (obstaraním kúpou).

Vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti. Vklady môžu byť finančné v eurách alebo v cudzej mene, alebo vecné. Na výške a predmete vkladov sa spoločníci dohodnú v spoločenskej zmluve. Peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných aj nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov, ku ktorým sa v spoločenskej zmluve zaviazali, tvorí základné imanie s. r. o.

Obchodný zákonník v súvislosti s obchodnými spoločnosťami pojem vklad používa v dvoch významoch:

O vkladoch sa účtuje u prijímateľa vkladu ako o základnom imaní a o rezervnom fonde (ak je povinnosť jeho tvorby pri vzniku spoločnosti) v pasívach súvahy so súvzťažným zaúčtovaním na účtoch majetku, v prípade nesplatenia celej hodnoty vkladu na účte pohľadávok za upísané vlastné imanie účtovným zápisom MD 353 / D 411, 417.

2.1 Peňažný vklad

V prípade založenia spoločnosti peňažnými vkladmi je účtovanie pomerne jednoduché. Zvyčajne pôjde o vloženie peňažnej sumy na osobitný účet v banke zriadený správcom vkladu.

Pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra sa musí na každý peňažný vklad splatiť najmenej 30 %. Celková hodnota splatených vkladov musí byť najmenej 50 % základného imania.

Ak spoločnosť založil jeden zakladateľ, môže sa zapísať do obchodného registra, len keď je v plnej výške splatené jej základné imanie.

2.2 Nepeňažný vklad

Nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hodnota sa dá určiť v peniazoch. Hodnota nepeňažného vkladu sa určí znaleckým posudkom. Nepeňažný vklad musí byť splatený pred zápisom základného imania do obchodného registra.

Ak spoločnosť nenadobudne vlastníctvo k predmetu nepeňažného vkladu, je spoločník povinný zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch a spoločnosť je povinná predmet nepeňažného vkladu mu vrátiť. Podľa § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka sa hodnota nepeňažného vkladu určí znaleckým posudkom. Táto hodnota musí byť uvedená v peňažnej sume aj v spoločenskej zmluve a je súčasne obstarávacou cenou vloženého majetku.

V prípade nadobudnutia podniku alebo jeho časti vkladom do s. r. o. sa podľa § 25 ods. 1 písm. e) zákona o účtovníctve jednotlivé zložky majetku a a záväzkov oceňujú reálnou hodnotou.

2.3 Daňové hľadisko

Postup pri oceňovaní nepeňažných vkladov daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva do obchodných spoločností upravuje zákon o dani z príjmov (ďalej ZDP) v § 17b a § 17d. Pri nepeňažnom vklade zákon umožňuje zvoliť spôsob ocenenia vloženého majetku, a to reálnou hodnotou alebo pôvodnými cenami.

Nepeňažný vklad v reálnych hodnotách (§ 17b ZDP)

Prijímateľ nepeňažného vkladu, ktorým je:

a) individuálne vložený majetok, ocení tento majetok hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka,

b) podnik alebo jeho časť, ocení takto nadobudnutý majetok a záväzky reálnou hodnotou.

Prijímateľ nepeňažného vkladu:

a) odpisuje hmotný majetok ako novoobstaraný majetok postupom podľa § 26 z reálnej hodnoty alebo z hodnoty nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka alebo

b) môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty alebo z hodnoty nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka, ak vkladateľ nepeňažného vkladu uplatní postup podľa § 17 ods. 1 písm. a) ZDP, pričom:

1. pri rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu podľa § 27 ZDP,
2. pri zrýchlenom odpisovaní sa postupuje podľa § 28 ZDP ako v ďalších rokoch odpisovania, a to počas zostávajúcej doby odpisovania podľa § 26 ZDP.

Ak počas najviac siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu, dôjde u prijímateľa nepeňažného vkladu k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je prijímateľ nepeňažného vkladu túto skutočnosť povinný oznámiť vkladateľovi nepeňažného vkladu, a to do 30 dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti.

Postup podľa predchádzajúcich odsekov môže použiť primerane vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorý zisťuje základ dane z jednoduchého účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 14 ZDP.

Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je fyzická osoba, ktorá o majetku neúčtuje, pri ocenení nepeňažného vkladu uplatní postup podľa § 8 ods. 2 ZDP.

Nepeňažný vklad v pôvodných cenách (§ 17d ZDP)

Do základu dane prijímateľa nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť, sa:

a) zahrnuje rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy podľa § 20 ZDP a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva a pri ďalšej tvorbe rezervy uznanej za daňový výdavok prijímateľ nepeňažného vkladu postupuje podľa § 20 ZDP. Náklad, ku ktorému bola tvorená nedaňová rezerva, sa zahrnuje do základu dane tohto prijímateľa v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy u tohto prijímateľa podľa § 17 ods. 23 ZDP, pričom sa obdobne postupuje pri opravnej položke,

b) nezahrnuje goodwill alebo záporný goodwill.

Prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme hmotný majetok a nehmotný majetok nadobudnutý nepeňažným vkladom podniku alebo jeho časti vrátane jednotlivých zložiek majetku v pôvodných cenách, už uplatnené daňové odpisy vrátane zostatkových cien podľa § 25 ods. 3 ZDP a uplatní zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na mesiace, a to počnúc mesiacom, v ktorom bol majetok zaúčtovaný v majetku prijímateľa nepeňažného vkladu.

Pri nehmotnom majetku pokračuje prijímateľ nepeňažného vkladu v odpisovaní z pôvodnej ceny počas doby odpisovania ustanovenej v odpisovom pláne tohto prijímateľa najviac do výšky podľa § 25 ods. 3 ZDP.

Prijímateľ nepeňažného vkladu je povinný evidovať výšku pôvodne oceneného majetku a záväzkov počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu, najmenej do uplynutia lehoty pre zánik práva vyrubiť daň.

Pôvodnou cenou pri nepeňažnom vklade je ocenenie:

a) majetku a záväzkov u vkladateľa nepeňažného vkladu zistené podľa zákona o účtovníctve a

b) hmotného majetku a nehmotného majetku u vkladateľa nepeňažného vkladu zistené podľa § 25 ZDP.

2.4 Základné imanie

Peňažné vyjadrenie súhrnu všetkých peňažných aj nepeňažných vkladov je v spoločnosti, ktorá vklady prijíma, základným imaním. Základné imanie s. r. o. vytvára povinne a jeho výška sa zapisuje do obchodného registra. Pre novozaloženú spoločnosť alebo obchodnú spoločnosť už existujúcu sú prijaté vklady súčasťou vlastného kapitálu.

Vlastný kapitál je súhrnné vyjadrenie pre majetok, ktorý patrí vlastníkom spoločnosti. V účtovníctve sa o ňom účtuje v účtovej skupine 41 – Základné imanie a kapitálové fondy na účtoch:

• 411 – Základné imanie,
• 419 – Zmeny základného imania.

Základné imanie účtované na účte 411 – Základné imanie predstavuje kapitál, ktorý vkladajú vlastníci pri založení spoločnosti. Základné imanie predstavuje rozhodujúcu zložku vlastného imania spoločnosti a pri vzniku spoločnosti sa rovná vlastnému imaniu. Obchodný zákonník predpisuje povinnú výšku zapisovaného základného imania pri spoločnosti s ručením obmedzeným vo výške 5 000 €. Minimálna výška vkladu každého spoločníka musí byť najmenej 750 €. Na účte 411 – Základné imanie sa účtuje len základné imanie zapísané do obchodného registra.

Základné imanie nezapísané do obchodného registra, ako aj všetky jeho zmeny sa účtujú na účte 419 – Zmeny základného imania. Počas trvania spoločnosti sa základné imanie môže zvyšovať novými peňažnými aj nepeňažnými vkladmi alebo z majetku spoločnosti prevyšujúceho hodnotu základného imania. Pri znížení základného imania nesmie jeho výška klesnúť pod hodnotu 5 000 €.

Poznámka redakcie:
§ 114 Obchodného zákonníka 513/1991
§ 17b zákona č. 595/2003 Z. z.
§ 17d zákona č. 595/2003 Z. z.

3.1 Daň z príjmov

Spoločnosť s r. o. ako daňovník dane z príjmov právnických osôb je povinná podať každoročne do troch mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb na predpísanom tlačive a v tejto lehote daň aj zaplatiť. Daňovník je povinný v daňovom priznaní si daň vypočítať sám a uviesť tiež prípadné výnimky, oslobodenia, zvýhodnenia, úľavy a vyčísliť ich výšku. Na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku podľa osobitného predpisu ku koncu zdaňovacieho obdobia a predložiť ju správcovi dane v termíne na podanie daňového priznania. Prílohou daňového priznania sú aj doklady uvedené v príslušnom tlačive daňového priznania.

Pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania môže daňový subjekt podať opravné daňové priznanie. Na vyrubenie dane je rozhodujúce posledné podané opravné daňové priznanie, pričom na podané daňové priznanie a na predchádzajúce opravné daňové priznanie sa neprihliada.

Ak daňový subjekt zistí, že daň má byť vyššia alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako je uvedené v podanom daňovom priznaní, je povinný podať správcovi dane dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná.

Dodatočné daňové priznanie je daňový subjekt povinný podať aj vtedy, ak zistí, že daňová strata je nižšia, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

Daňový subjekt je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie, ak zistí, že:

a) daň uvedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia,

b) daňové priznanie neobsahuje správne údaje alebo

c) daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

Opravné daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie sa podáva na tlačive v predpísanej forme a musí byť označené ako opravné alebo dodatočné.

Daňovník, ktorý vznikol počas kalendárneho roka, neplatí preddavky na daň za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol. Daňovník bude povinný platiť preddavky až po podaní daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb, ak jeho daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie presiahla 16 596,96 €, počnúc prvým mesiacom nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, mesačné preddavky na daň vo výške 1/12 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, a to vždy do konca príslušného mesiaca. Daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania.

Daňovník, ktorého daň v predchádzajúcom zdaňovacom období presiahla 1 659,70 € a nepresiahla 16 596,96 €, platí štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania.

Ak správca dane neurčí platenie preddavkov na daň, preddavky na daň neplatí daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie nepresiahla 1 659,70 €.

Ak daňovník vypláca príjmy, ktoré sú predmetom zrážkovej dane (§ 43 ZDP), je povinný zrážať daň z týchto príjmov. Zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Platiteľ daneje povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak. Súčasne je platiteľ dane povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane. Zrážka dane sa vykoná zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Za úhradu sa považuje aj nepeňažné plnenie. Ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň. Podobne sa postupuje, ak platiteľ dane nezrazí daň v správnej výške.

Vyberanie a platenie preddavkov na daň a dane z príjmov zo závislej činnosti

Ak spoločnosť zamestnáva zamestnancov alebo iné fyzické osoby, ktorým vypláca príjem, ktorý je považovaný za príjem zo závislej činnosti (§ 5 ZDP), je povinná zrážať z týchto príjmov preddavky na daň zo zdaniteľného príjmu. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o:

a) sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec,

b) nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) ZDP].

U zamestnanca, ktorý nepodal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 ZDP, je zdaniteľnou mzdou úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, ktoré mu zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyplatil, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

Preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonáva vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne, zrazí preddavok na daň pri vyúčtovaní zdaniteľnej mzdy za uplynulý kalendárny mesiac. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, neurčí inak.

Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevyberie preddavok na daň podľa predchádzajúcich odsekov, ak:

a) je preukázané, že daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava, platí preddavky na daň podľa § 34 ZDP (príjemca platí preddavky na daň sám),

b) ide o príjmy zamestnanca, ktoré sú zdaňované v zahraničí.

Zamestnávateľ je povinný vyplácať zamestnancovi daňový bonus, ak má naň nárok podľa § 33 ZDP a zamestnávateľa o jeho vyplácanie požiada.

Zamestnávateľ je povinný vykonať ročné zúčtovanie dane z príjmov zo závislej činnosti zamestnancovi, ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti uvedené v § 5 ZDP a spĺňa podmienky podľa § 38 ods. 1 ZDP, ktorý najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia písomne požiada o vykonanie ročného zúčtovania z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy od všetkých zamestnávateľov.Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb.

Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný predkladať miestne príslušnému správcovi dane:

a) prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny mesiac (ďalej len „prehľad“),

b) hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse (ďalej len „hlásenie“).

Prehľad a hlásenie sa predkladá na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo. Hlásenie je daňovník povinný podať do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia, prehľad je povinný podať do konca kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac.

3.2 Daň z pridanej hodnoty

Ak sa spoločnosť stala platiteľom DPH na základe dobrovoľnej registrácie alebo zo zákona, je povinná viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách.

Osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, o prijatí služieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou pomerného odpočítania dane, v záznamoch platiteľ uvedie zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred dodaním tovarov a služieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a služieb.

Platiteľ, ktorý kúpi pozemné motorové vozidlo uvedené v § 11 ods. 11 písm. a) ZDPH z iného členského štátu, ktoré je alebo bolo v evidencii vozidiel v inom členskom štáte, od osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte na účely ďalšieho predaja a tento tovar je odoslaný alebo prepravený do tuzemska, je povinný viesť záznamy o tomto tovare.

Záznamy o každom kúpenom pozemnom motorovom vozidle musia obsahovať:

a) meno a priezvisko predávajúceho alebo názov predávajúceho a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte,

b) hodnotu tovaru,

c) identifikačné číslo vozidla VIN,

d) počet najazdených kilometrov,

e) dátum prvého uvedenia tovaru do prevádzky,

f) dátum vyhotovenia faktúry,

g) dátum nadobudnutia tovaru,

h) údaj, ktorý je povinný predávajúci uviesť vo faktúre podľa zákona platného v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala, či tovar bol dodaný s oslobodením od dane alebo predávajúci uplatnil osobitnú úpravu uplatňovania dane pri predaji použitého tovaru.

Platiteľ je povinný za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom kúpil pozemné motorové vozidlo, doručiť daňovému úradu v lehote na podanie daňového priznania vyššie uvedené záznamy. Ak platiteľ nedoručí záznamy daňovému úradu, doručí záznamy oneskorene alebo uvedie v záznamoch nepravdivé údaje, daňový úrad uloží platiteľovi pokutu do výšky 10 000 €.

Pri určení výšky pokuty prihliadne daňový úrad na závažnosť protiprávneho stavu. Záznamy sa uchovávajú do konca kalendárneho roka, v ktorom uplynie desať rokov od skončenia roka, ktorého sa týkajú.

Spoločnosť je ako platiteľ povinná vyhotovovať faktúry podľa § 71 až § 76 ZDPH pri:

a) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou,

b) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, keď je osobou povinnou platiť daň príjemca tovaru alebo služby, a to aj ak je dodanie tovaru alebo služby oslobodené od dane,

c) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v treťom štáte pre zdaniteľnú osobu,

d) dodaní tovaru formou zásielkového predaja s miestom dodania v tuzemsku,

e) dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43 ZDPH,

f) prijatí platby pred dodaním tovaru podľa písmen a) až d),

g) prijatí platby pred dodaním služby podľa písmen a) až c).

Platiteľ DPH je povinný do 25 dní po skončení každého zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie k DPH okrem platiteľa registrovaného podľa § 5 alebo § 6 ZDPH, ktorý je povinný podať daňové priznanie, ak mu vznikla v zdaňovacom období povinnosť platiť daň podľa § 69 ZDPH, ak v zdaňovacom období dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 ZDPH alebo § 47 ZDPH, dodal tovar podľa § 45 ZDPH alebo ak uplatňuje odpočítanie dane. Platiteľ je povinný zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia.

Každá osoba, ktorá je povinná podať daňové priznanie, uvedie v daňovom priznaní všetky údaje potrebné na výpočet celkovej splatnej dane a na výpočet celkovej odpočítateľnej dane vrátane celkovej hodnoty tovarov a služieb vzťahujúcej sa na celkovú daň a na odpočítavanú daň a celkovej hodnoty tovarov a služieb oslobodených od dane. Hodnota tovarov a služieb oslobodených od dane sa uvádza v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Ak platiteľ DPH:

a) dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 ods. 1 ZDPH z tuzemska do iného členského štátu osobe, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte,

b) premiestnil tovar oslobodený od dane podľa § 43 ods. 4 ZDPH,

c) sa zúčastnil na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ podľa § 45 ZDPH,

d) dodal službu s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 ZDPH zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň, a táto osoba je povinná platiť daň,

je povinný podať súhrnný výkaz za kaž- dý kalendárny mesiac elektronickými prostriedkami najneskôr do 20 dní po skončení obdobia(od 1. 1. 2014 do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia). Súhrnný výkaz musí byť podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

Súhrnný výkaz podaný elektronickými prostriedkami nemusí byť podpísaný zaručeným elektronickým podpisom, ak osoba, ktorá podáva súhrnný výkaz, má s daňovým úradom uzavretú písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania podania urobeného elektronickými prostriedkami a spôsob preukazovania doručenia a ak osoba, ktorá podáva súhrnný výkaz, písomne oznámi daňovému úradu údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na internetovej stránke Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky.

Platiteľ môže podať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok, ak hodnota tovarov podľa § 80 ods. 1 písm. a) až c) nepresiahne v príslušnom kalendárnom štvrťroku a súčasne v predchádzajúcich štyroch kalendárnych štvrťrokoch hodnotu 100 000 €.

Možnosť podať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok prestáva platiť od skončenia kalendárneho mesiaca, v ktorom hodnota tovarov podľa § 80 ods. 1 písm. a) až c) presiahne v príslušnom kalendárnom štvrťroku hodnotu 100 000 €, a platiteľ je povinný podať súhrnný výkaz osobitne za každý kalendárny mesiac príslušného kalendárneho štvrťroka.

3.3 Daň z motorových vozidiel

Ak spoločnosť používa v podnikaní motorové vozidlo zaradené v obchodnom majetku, prenajaté alebo zapožičané, prípadne motorové vozidlo zamestnanca, vzniká jej daňová povinnosť k dani z motorových vozidiel.

Predmetom dane z motorových vozidiel je motorové vozidlo a prípojné vozidlo kategórie M, N a O (ďalej len „vozidlo"), ktoré je evidované v Slovenskej republike a používa sa na podnikanie.

Daňovníkom je právnická osoba, ktorá:

a) je ako držiteľ vozidla zapísaná v osvedčení o evidencii, ak ide o prenájom vozidla bez predkupného práva, daňovníkom je osoba, ktorá je zapísaná v dokladoch vozidla ako vlastník,

b) používa vozidlo, v osvedčení ktorého je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá zomrela, bola zrušená alebo zanikla,

c) používa vozidlo, v osvedčení ktorého je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá nepoužíva vozidlo na podnikanie.

Daňovníkom je tiež zamestnávateľ, ak vypláca cestovné náhrady zamestnancovi za použitie vozidla.

Daňovník je povinný podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie do 31. januára po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia miestne príslušnému správcovi dane a v tejto lehote daň aj zaplatiť.

Daňovník, ktorému zanikne daňová povinnosť (prestane používať motorové vozidlo na podnikanie) v priebehu zdaňovacieho obdobia, je povinný oznámiť túto skutočnosť miestne príslušnému správcovi dane podľa § 90 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. do 30 dní odo dňa zániku daňovej povinnosti okrem daňovníka, ktorý vypláca cestovné náhrady zamestnancovi.

Podľa súčasne platného zákona o miestnych daniach už nie je povinnosť oznamovať správcovi dane vznik daňovej povinnosti.

3.4 Miestne a spotrebné dane

V prípade, že daňovník vlastní nehnuteľnosť alebo vykonáva činnosti, ktoré sú predmetom miestnych daní, alebo podnik v komoditách, ktoré sú predmetom spotrebných daní, vznikajú mu v priebehu podnikateľskej činnosti oznamovacie a daňové povinnosti vyplývajúce zo zákona o miestnych daniach a zákonov o spotrebných daniach.

Poznámka redakcie:
§ 42 zákona č. 595/2003 Z. z.
§ 90 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z.