Obsah
Dátum publikácie:18. 10. 2014
Oblasti práva: Správne právo / Dane a poplatky / Daň z príjmov
Právny stav od:1. 1. 2014
Právny stav do:31. 12. 2016
Cieľom príspevku je poskytnúť výklad podmienok pre zdaňovanie ziskov zo scudzenia majetku pri súvisiacich cezhraničných transakciách.
Obsahom príspevku je vysvetliť, aký vplyv majú na zdaňovanie predmetných príjmov medzinárodné zmluvy, vymedzenie všeobecných a špecifických princípov pre zdaňovanie predmetných príjmov, ktoré sú definované v Modelovej daňovej zmluve OECD o príjme a o majetku (ďalej len Modelová zmluva OECD) a transformované do medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (ďalej len „medzinárodná daňová zmluva“), vymedzenie zdroja predmetných príjmov daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) a uvedenie príkladov a modelových situácií súvisiacich s predmetnou problematikou.
Medzinárodné daňové zmluvy a ich vplyv na zdaňovanie ziskov zo scudzenia majetku
Jedným zo zámerov uzatvárania medzinárodných daňových zmlúv je upraviť právo zmluvných štátov vybrať daň z určitého príjmu, ktorý má zdroj v jednom štáte a plynie rezidentovi druhého štátu. Medzinárodná daňová zmluva stanoví, ktorý zmluvný štát má právo na zdanenie tohto príjmu (štát zdroja príjmu alebo štát rezidencie daňovníka), tým, že určí spôsob zamedzenia dvojitého zdanenia a dvojitého nezdanenia alebo určí, či príjem môže byť zdanený v obidvoch štátoch a za akých podmienok. Medzinárodné daňové zmluvy tiež vytvárajú podmienky pre spoluprácu v daňovej oblasti s cieľom obmedziť daňové úniky v medzinárodnom meradle a určujú zásady rovnakého zaobchádzania pre daňovníkov jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte (zamedzujú diskriminácii).
Základný právny vzťah medzi vnútroštátnym predpisom a medzinárodnou zmluvou je uvedený v ustanovení § 1 ods. 2 zákona o dani z príjmov a v § 162 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).
Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o dani z príjmov medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo dohoda, ktorá upravuje zdanenie a s tým súvisiace právne vzťahy vo vzťahu k nesamosprávnym územiam, ktoré v medzinárodných vzťahoch vystupujú samostatne, má prednosť pred týmto zákonom (zákonná prioritná doložka), t. j. ustanovenia tohto zákona sa nepoužijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, ustanovuje inak. Do tejto kategórie medzinárodných zmlúv platia aj medzinárodné daňové zmluvy.
Medzinárodná daňová zmluva nesmie ukladať ťaživejšie zdanenie, ako ukladá vnútroštátny predpis, tento môže iba modifikovať a zásadne nestanovuje daňovníkom žiadne povinnosti, ktoré nie sú obsiahnuté vo vnútroštátnych predpisoch zmluvných štátov. Len v prípade, ak určitý príjem je zdaniteľný aj v súlade s vnútroštátnym predpisom, aj v súlade s medzinárodnou daňovou zmluvou, je možné tento príjem zdaniť.
Prehľad platných medzinárodných daňových zmlúv, ktorými je viazaná Slovenská republika, je uvedený v prílohe tohto príspevku.
V súlade s týmito princípmi právo na zdanenie ziskov zo scudzenia majetku má Slovenská republika, len ak sú splnené podmienky ich zdrojovosti definované v § 16 zákona o dani z príjmov a splnené podmienky uvedené v článku 13 (Zisky zo scudzenia majetku) príslušnej medzinárodnej daňovej zmluvy.
Vymedzenie podmienok zdaňovania ziskov zo scudzenia majetku podľa Modelovej zmluvy OECD a ich interpretácia vo vzťahu k zmluvným štátom
V tejto časti príspevku je interpretovaná problematika zdaňovania ziskov zo scudzenia majetku v kontexte Modelovej zmluvy OECD spolu s Komentárom, tiež je uvedený význam a použitie Komentára Modelovej zmluvy OECD (ďalej len „Komentár“).
V kontexte článku 13 Modelovej zmluvy OECD (Zisky zo scudzenia majetku) sú vymedzené podmienky zdaňovania ziskov zo scudzenia majetku.
Aplikácia Komentára
Komentár je potrebné interpretovať v kontexte platných medzinárodných právnych princípov nasledovne:
Komentár je možné vo všeobecnosti použiť ako doplnkový prostriedok výkladu medzinárodných daňových zmlúv v súlade s článkom 32 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve č. 15/1988 Zb. (ďalej len „Dohovor“). Možno ho použiť buď na potvrdenie významu konkrétnych ustanovení medzinárodných daňových zmlúv, ktorý vyplýva z použitia všeobecných výkladových pravidiel upravených v článku 31 Dohovoru (t. j. interpretácie medzinárodných daňových zmlúv dobromyseľne, v súlade s obvyklým významom, ktorý sa chápe v medzinárodných daňových zmluvách v ich celkovej súvislosti, a takisto s prihliadnutím na predmet a účel medzinárodných daňových zmlúv), alebo ho možno použiť ako doplnkový prostriedok tam, kde význam podľa článku 31 Dohovoru je nejednoznačný, nejasný, zrejme protikladný alebo nerozumný.
POZNÁMKA
Modelová zmluva OECD a Komentár podliehajú pravidelnej revízii, ktorú vykonáva Pracovná skupina č. 1 Výboru pre fiškálne záležitosti OECD k zmluvám o zamedzení dvojitého zdanenia a s tým súvisiacich záležitostí (Working party No. 1 on Tax Conventions and Related Issues). Výsledkom predmetnej revízie je pravidelná aktualizácia Modelovej zmluvy OECD a Komentára v pravidelných dvoj-, resp. trojročných obdobiach.
Vo všeobecnosti je možné Komentár použiť pri interpretácii medzinárodných daňových zmlúv, ak rozdiely medzi znením Modelovej zmluvy OECD a znením medzinárodnej daňovej zmluvy nie sú podstatné a ustanovenia, ktoré boli zmenené alebo doplnené do Komentára po podpise medzinárodnej daňovej zmluvy, boli zverejnené do, resp. počas obdobia realizácie transakcie.
Vysvetlenie podmienok zdaňovania ziskov zo scudzenia majetku podľa článku 13 Modelovej zmluvy OECD
V tejto časti príspevku sú vymedzené podmienky zdaňovania ziskov zo scudzenia majetku podľa článku 13 Modelovej zmluvy OECD.
Všeobecný účel článku 13 Modelovej zmluvy OECD
Článok 13 vymedzuje podmienky zdaňovania kapitálových ziskov zo scudzenia majetku, určuje, ktorý zmluvný štát má právo zdaniť príjem zo scudzenia majetku, avšak spôsob, akým zmluvný štát zdaní príjem podľa práva udeleného medzinárodnou daňovou zmluvou a vnútroštátnym právnym predpisom, sa riadi podmienkami vymedzenými výlučne vo vnútroštátnych právnych predpisoch príslušného zmluvného štátu.
Výraz „scudzenie“ má široký rozsah, zahŕňa napríklad príjmy z predaja, prevodu, výmeny, darovania, nadobudnutia majetku po smrti, násilného (nepriateľského) prevzatia a pod.
Odsek 5 článku 13 vymedzuje všeobecné pravidlo pre učenie práva na zdanenie tých ziskov zo scudzenia majetku, ktorých zdaňovanie nie je riešené v iných odsekoch článku 13. Podľa tohto odseku právo na zdanenie ziskov zo scudzenia majetku má štát rezidencie scudziteľa.
V ďalšej časti je uvedený výklad k jednotlivým odsekom článku 13.
Odsek 1 – Zisky z prevodu nehnuteľného majetku
Odsek 1 vymedzuje iba zdaňovanie ziskov zo scudzenia majetku plynúcich rezidentovi jedného zmluvného štátu z prevodu nehnuteľného majetku umiestneného v druhom zmluvnom štáte. S ohľadom na uvedené odsek 1 nepokrýva prípady, kedy nehnuteľný majetok umiestnený v jednom zmluvnom štáte scudzuje rezident tretieho štátu.
Odsek 1 alokuje exkluzívne právo na zdanenie ziskov zo scudzenia nehnuteľného majetku zmluvnému štátu, v ktorom je tento nehnuteľný majetok umiestnený.
Štát rezidencie scudziteľa tiež má právo na zdanenie predmetných ziskov z titulu práva na zdaňovanie celosvetových príjmov svojich rezidentov, avšak musí zamedziť dvojitému zdaneniu podľa článku 23 Modelovej zmluvy OECD.
Výraz „nehnuteľný majetok“ použitý v tomto odseku je potrebné interpretovať v súlade s definíciou vymedzenou v článku 6 (Príjmy z nehnuteľného majetku).
Princípy tohto odseku sa tiež aplikujú na zisky zo scudzenia nehnuteľného majetku, ktorý je súčasťou majetku podniku.
Pravidlá zdaňovania odseku 1 sú zhodné s pravidlami zdaňovania vymedzenými v článku 6 (Príjmy z nehnuteľného majetku) a v článku 22 odsek 1 (Majetok).
Príklad č. 1:
Spoločnosť A je rezidentom Českej republiky. V roku 2013 spoločnosť A kúpila pozemok v Slovenskej republike za 70 000 eur vrátane všetkých nákladov súvisiacich s nadobudnutím tohto pozemku. Spoločnosť A predala tento pozemok v roku 2014 za 80 000 eur, plynul jej zisk zo scudzenia majetku vo výške 10 000 eur. Slovenská republika má právo na zdanenie tohto zisku zo scudzenia predmetného pozemku vo výške 10 000 eur podľa Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a z majetku č. 238/2003 Z. z. (ďalej len „zmluva“), v ktorej znenie článku 13 ods. 1 je zhodné so znením Modelovej zmluvy OECD. Česká republika tiež môže zdaniť predmetné zisky, avšak musí zamedziť dvojitému zdaneniu v súlade s článkom 23 zmluvy.
Odsek 2 – Zisky z hnuteľného majetku, ktorý je súčasťou obchodného majetku stálej prevádzkarne
Podľa odseku 2 exkluzívne právo na zdanenie ziskov zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je súčasťou obchodného majetku stálej prevádzkarne, má zmluvný štát, kde je umiestnená stála prevádzkareň.
V prípade ziskov zo scudzenia stálej prevádzkarne (ako časti podniku) do rozsahu odseku 2 spadajú iba zisky súvisiace so scudzením hnuteľného majetku, ktorý je súčasťou tejto stálej prevádzkarne.
Výraz „hnuteľný majetok“ použitý v tomto odseku pokrýva všetok majetok iný ako „nehnuteľný majetok“, ktorý je definovaný v článku 6 (Príjmy z nehnuteľného majetku). Za hnuteľný majetok je podľa Komentára k článku 13 pre účely aplikácie článku 13 považovaný tiež goodwill.
Pravidlá vymedzené v odseku 2 sú zhodné s pravidlami vymedzenými v článku 7 (Zisky podnikov) a v článku 22 odsek 2 (Majetok).
Odsek 3 – Zisky zo scudzenia vybraných lodí, lietadiel a člnov
Odsek 3 vymedzuje pravidlá pre zdaňovanie ziskov zo scudzenia lodí a lietadiel prevádzkovaných v medzinárodnej doprave a tiež člnov prevádzkovaných vo vnútrozemskej vodnej doprave.
Podľa odseku 3 exkluzívne právo na zdanenie predmetných príjmov má zmluvný štát, v ktorom je umiestnené miesto skutočného vedenia podniku, ktorý prevádzkuje medzinárodnú, resp. vnútrozemskú dopravu.
Tieto pravidlá korešpondujú s pravidlami vymedzenými v článku 8 (Medzinárodná doprava) a v článku 22 ods. 3 (Majetok).
Odsek 4 – Zisky zo scudzenia akcií súvisiacich s nehnuteľným majetkom spoločností
Podľa odseku 4 zisky plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu zo scudzenia akcií spoločnosti, ktorej hodnotu tvorí hlavne nehnuteľný majetok, má exkluzívne právo zdaniť druhý zmluvný štát, kde sa tento nehnuteľný majetok nachádza. Do rozsahu odseku 4 spadajú zisky zo scudzenia akcií, ktorých viac ako 50 % hodnoty priamo alebo nepriamo predstavuje nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v zmluvnom štáte.
Skutočnosť, či hodnotu akcií spoločnosti tvorí priamo alebo nepriamo viac ako na 50 % nehnuteľný majetok umiestnený v zmluvnom štáte, sa odporúča posudzovať na základe výpočtu pomeru hodnoty príslušného nehnuteľného majetku k hodnote celkového majetku vlastneného spoločnosťou, očisteného o dlhy a iné záväzky spoločnosti (zaisteného alebo nezaisteného hypotékami na príslušný nehnuteľný majetok) a k hodnote príslušných prevádzaných akcií.
Je potrebné zdôrazniť, že toto ustanovenie sa aplikuje medzi zmluvnými štátmi, aj ak spoločnosť, ktorej hodnotu tvorí hlavne nehnuteľný majetok umiestnený v jednom zmluvnom štáte (t. j. spoločnosť, ktorej akcie sú predávané a z tohto predaja je generovaný zisk plynúci rezidentovi druhého zmluvného štátu), je rezidentom tretieho štátu.
Zámerom tohto ustanovenia je zohľadniť ekonomickú podstatu transakcie a ekonomickú súvislosť medzi nehnuteľným majetkom a štátom, kde je tento majetok umiestnený. S ohľadom na uvedené odsek 4 dopĺňa princípy odseku 1 a rieši špecifické prípady „nepriameho“ vlastníctva nehnuteľného majetku.
Príklad č. 2:
Fyzickej osobe J, ktorá je považovaná za rezidenta Gruzínska, plynú zisky zo scudzenia akcií spoločnosti R, ktorá je považovaná za rezidenta Rakúska.
Takmer celú hodnotu majetku spoločnosti R tvorí nehnuteľný majetok, pričom 80 % tohto nehnuteľného majetku je umiestnených na území Slovenskej republiky. Fyzickej osobe J plynú zisky zo scudzenia akcií tejto spoločnosti R, ktorých hodnota priamo tvorí viac ako 50 % nehnuteľného majetku spoločnosti R umiestneného na území Slovenskej republiky.
Podľa článku 13 odseku 4 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Gruzínskom o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku č. 201/2012 Z. z., v ktorej znenie článku 13 ods. 4 je zhodné so znením Modelovej zmluvy OECD, právo na zdanenie predmetných ziskov zo scudzenia akcií plynúcich fyzickej osobe J (rezidentovi Gruzínska) má Slovenská republika.
Je potrebné poznamenať, že ak hodnota scudzených akcií tvorí viac ako 50 % nehnuteľného majetku umiestneného na území Slovenskej republiky, Slovenská republika má plné právo na zdanenie ziskov plynúcich zo scudzenia týchto akcií, nielen na pomer dane k celkovej hodnote nehnuteľného majetku umiestneného na jej území.
Naopak, ak hodnota scudzených akcií tvorí menej ako 50 % nehnuteľného majetku umiestneného na území Slovenskej republiky, Slovenská republika nemá vôbec právo na zdanenie ziskov zo scudzenia týchto akcií.
Odsek 5 – Zisky zo scudzenia iného majetku
Odsek 5 vymedzuje všeobecné pravidlo článku 13 na zdaňovanie majetku, ktorý nie je uvedený v iných odsekoch článku 13.
Podľa odseku 5 exkluzívne právo na zdaňovanie ziskov zo scudzenia majetku, ktorý spadá do rozsahu tohto odseku, má zmluvný štát, v ktorom je scudziteľ považovaný za rezidenta.
S ohľadom na uvedené zisky plynúce zo scudzenia majetku, ako sú akcie spoločnosti, cenné papiere, dlhopisy, obligácie a rôzne iné finančné nástroje alebo iný hmotný alebo nehmotný majetok (iný ako je uvedený v predchádzajúcich odsekoch 1 až 4), môže byť zdaňovaný iba v štáte rezidencie scudziteľa.
Pravidlá tohto odseku sú zhodné s pravidlami článku 22 odsek 4 (Majetok).
Vymedzenie zdroja príjmov vo vzťahu k ziskom zo scudzenia majetku podľa zákona o dani z príjmov
V ustanovení § 16 zákona o dani z príjmov sú uvedené podmienky pre vymedzenie zdroja príjmov vo vzťahu k ziskom zo scudzenia majetku. Tieto podmienky sú vymedzené konkrétne v ustanoveniach § 16 ods. 1 písm. e) bod 5, § 16 ods. 1 písm. f), § 16 ods. 1 písm. g), § 16 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov.
Podľa § 16 ods. 1 písm. e) piaty bod zákona o dani z príjmov sú príjmami zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou príjmy z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo členského práva v družstve so sídlom na území Slovenskej republiky, ak tieto príjmy plynú daňovníkovi podľa § 2 písm. t) (daňovníkovi členského štátu Európskej únie), príjmy z prevodu hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky, z prevodu majetkových práv registrovaných na území Slovenskej republiky a z prevodu cenných papierov emitovaných daňovníkmi so sídlom na území Slovenskej republiky, okrem príjmov z prevodu štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok, ak sú tieto vyplácané od daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou alebo stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou.
Podľa § 16 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov sú príjmami zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou príjmy z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo z prevodu členského práva v družstve so sídlom na území Slovenskej republiky, okrem takýchto príjmov plynúcich daňovníkovi podľa § 2 písm. t) (daňovníkovi členského štátu Európskej únie), uvedených v § 16 ods. 1 písm. e) piatom bode, čo znamená, že s výnimkou, ak plynú daňovníkom z členských štátov Európskej únie, sa budú tieto príjmy zdaňovať nielen v prípade, ak sú vyplácané od daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou alebo stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou umiestnenej na území Slovenskej republiky, ale aj od iného daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou.
Podľa § 16 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov sú príjmami zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou príjmy z prevodu akcií, účasti alebo podielov na spoločnosti alebo z prevodu členského práva v družstve, ak táto spoločnosť alebo toto družstvo vlastní nehnuteľný majetok nachádzajúci sa na území Slovenskej republiky, ktorého účtovná hodnota vyplývajúca z účtovnej závierky zostavenej za účtovné obdobie predchádzajúce prevodu je viac ako 50 % hodnoty vlastného imania tejto spoločnosti alebo tohto družstva, a to bez ohľadu na to, či predmetné príjmy sú vyplácané od daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou alebo stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou umiestnenej na území Slovenskej republiky, alebo od iného daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou.
Ustanovením § 16 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov bolo do zákona o dani z príjmov implementované minoritne upravené znenie špeciálneho pravidla vymedzeného v článku 13 odsek 4 Modelovej zmluvy OECD. Základný princíp je obsahom viacerých medzinárodných daňových zmlúv.
Podľa § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov sú príjmami zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou príjmy z prevodu nehnuteľnosti umiestnenej na území Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či predmetné príjmy sú vyplácané od daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou alebo stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou umiestnenou na území Slovenskej republiky, alebo od iného daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou.
POZNÁMKA
S ohľadom na medzinárodné právne princípy uvedené tiež v tomto príspevku pri zdaňovaní ziskov zo scudzenia majetku na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou sa postupuje:
a) len podľa zákona o dani z príjmov, ak tento daňovník je rezidentom štátu, s ktorým nemá Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú daňovú zmluvu. Podmienky zdaňovania ziskov zo scudzenia majetku sú vymedzené v ustanovení § 16 ods. 1 písm. e) bod 5, § 16 ods. 1 písm. f), § 16 ods. 1 písm. g), § 16 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov;
b) podľa zákona o dani z príjmov a podľa príslušného článku medzinárodnej daňovej zmluvy, ktorý je obvykle označený ako článok 13 (Zisky zo scudzenia majetku), ak tento daňovník je rezidentom štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú daňovú zmluvu.
Tieto princípy sú aplikované na modelových situáciách, ktoré sú uvedené v ďalšej časti príspevku. o zamedzení dvojakého zdanenia na pobrežné ostrovy a závislé územia.
Poznámka redakcie:
§ 1 ods. 2 zákona o dani z príjmov
§ 16 ods. 1 písm. e) - h) zákona o dani z príjmov
Zdaňovanie ziskov zo scudzenia majetku- modelové situácie
Príklad č. 3:
Občan Poľskej republiky predal nehnuteľnosť umiestnenú na území Slovenskej republiky v priebehu roka 2013.
Ako sa predmetný príjem zdaňuje?
Riešenie:
Pri riešení predloženého prípadu vychádzame z predpokladu, že uvedený daňovník je považovaný za daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky (ďalej len „poľský daňovník“).
Pri zdaňovaní predmetného príjmu je potrebné uplatniť príslušné ustanovenia zákona o dani z príjmov a príslušné ustanovenia Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku č. 95/1996 Z. z. (ďalej len „zmluva“).
Podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa zákona o dani z príjmov ani medzinárodnej zmluvy.
Podľa článku 13 ods. 1 zmluvy právo na zdanenie ziskov plynúcich rezidentovi Poľskej republiky zo scudzenia nehnuteľného majetku umiestneného v Slovenskej republike má Slovenská republika.
V súlade s ustanovením § 2 písm. g) zákona o dani z príjmov predmetom dane daňovníka je príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktorý je uvedený v ustanovení § 16 zákona o dani z príjmov.
Podľa § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov je príjem z prevodu nehnuteľnosti umiestnenej na území Slovenskej republiky predmetom dane.
Predmetný príjem poľský daňovník (scudziteľ) zdaňuje prostredníctvom daňového priznania, ak nie sú splnené podmienky oslobodenia predmetného príjmu podľa § 9 ods. 1 písm. a), resp. b) zákona o dani z príjmov.
NEPREHLIADNITE!
Keďže uvedený poľský daňovník je daňovníkom podľa § 2 písm. t) (daňovník členského štátu Európskej únie), platiteľ dane, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje predmetnú úhradu v prospech poľského daňovníka, nie je povinný zrážať sumu na zabezpečenie dane z predmetného peňažného plnenia podľa § 44 ods. 2 zákona o dani z príjmov.
Príklad č. 4:
Fyzická osoba, ktorá je považovaná za rezidenta Spolkovej republiky Nemecko (ďalej len „nemecký daňovník“), previedla svoj podiel na obchodnej spoločnosti so sídlom na území Slovenskej republiky (ďalej len „slovenská spoločnosť“) v máji roku 2014 na fyzickú osobu, ktorá je považovaná za rezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „slovenský daňovník“).
Nemecký daňovník bol 100 % vlastníkom slovenskej spoločnosti. Hodnotu majetku slovenskej obchodnej spoločnosti tvorí nehnuteľný majetok v nízkej hodnote, t. j. menej ako 10 %.
Ako sa predmetný príjem zdaňuje?
Riešenie:
Pri riešení predloženého prípadu vychádzame z predpokladu, že nemecký daňovník je považovaný za daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky.
Pri zdaňovaní predmetného príjmu je potrebné uplatniť príslušné ustanovenia zákona o dani z príjmov a príslušné ustanovenia Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku č. 18/1984 Z. z. (ďalej len „zmluva“).
Podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa zákona o dani z príjmov ani medzinárodnej zmluvy.
Podľa článku 13 ods. 3 zmluvy zisky zo scudzenia podielov na spoločnosti majúcej sídlo v Slovenskej republike má právo zdaniť Slovenská republika.
V súlade s ustanovením § 2 písm. g) zákona o dani z príjmov predmetom dane daňovníka je príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktorý je uvedený v ustanovení § 16 zákona o dani z príjmov.
Podľa § 16 ods. 1 písm. e) piaty bod zákona o dani z príjmov sú príjmami zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou príjmy z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti so sídlom na území Slovenskej republiky, ak tieto príjmy plynú daňovníkovi podľa § 2 písm. t) (daňovníkovi členského štátu Európskej únie) a ak sú tieto vyplácané od daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou alebo stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou.
NEPREHLIADNITE!
Keďže v uvedenom prípade sú uvedené podmienky vymedzené v ustanovení § 16 ods. 1 písm. e) piaty bod zákona o dani z príjmov splnené, t. j. príjem vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou daňovníkovi členského štátu Európskej únie, predmetný príjem je predmetom dane v Slovenskej republike.
Predmetný príjem nemecký daňovník (scudziteľ) zdaňuje prostredníctvom daňového priznania. Keďže uvedený nemecký daňovník je daňovníkom podľa § 2 písm. t) (daňovníkom členského štátu Európskej únie), platiteľ dane, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje predmetnú úhradu v prospech nemeckého daňovníka, nie je povinný zrážať sumu na zabezpečenie dane z predmetného peňažného plnenia podľa § 44 ods. 2 zákona o dani z príjmov.
Príklad č. 5:
Zadanie príkladu je rozdielne so zadaním príkladu č. 4 v skutočnosti, že nemecký daňovník predáva slovenskú spoločnosť fyzickej osobe, ktorá je považovaná za rezidenta Spolkovej republiky Nemecko (ďalej len „iný nemecký daňovník“).
Ako sa predmetný príjem zdaňuje?
Riešenie:
Pri riešení predloženého prípadu vychádzame z predpokladu, že nemecký daňovník je považovaný za daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky.
Pri zdaňovaní predmetného príjmu je potrebné uplatniť príslušné ustanovenia zákona o dani z príjmov a príslušné ustanovenia Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku č. 18/1984 Z. z. (ďalej len „zmluva“).
Podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa zákona o dani z príjmov ani medzinárodnej zmluvy.
Podľa článku 13 ods. 3 zmluvy zisky zo scudzenia podielov na spoločnosti majúcej sídlo v Slovenskej republike má právo zdaniť Slovenská republika.
V súlade s ustanovením § 2 písm. g) zákona o dani z príjmov predmetom dane daňovníka je príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktorý je uvedený v ustanovení § 16 zákona o dani z príjmov.
Podľa § 16 ods. 1 písm. e) piaty bod zákona o dani z príjmov sú príjmami zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou príjmy z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti so sídlom na území Slovenskej republiky, ak tieto príjmy plynú daňovníkovi podľa § 2 písm. t) (daňovníkovi členského štátu Európskej únie), ak sú tieto vyplácané od daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou alebo stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou.
Podľa § 16 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov sú príjmami zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou príjmy z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo z prevodu členského práva v družstve so sídlom na území Slovenskej republiky, okrem takýchto príjmov plynúcich daňovníkovi podľa § 2 písm. t) (daňovníkovi členského štátu Európskej únie), uvedených v § 16 ods. 1 písm. e) piatom bode, čo znamená, že s výnimkou, ak plynú daňovníkom z členských štátov Európskej únie, sa budú tieto príjmy zdaňovať nielen v prípade, ak sú vyplácané od daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou alebo stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou umiestnenej na území Slovenskej republiky, ale aj od iného daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou.
NEPREHLIADNITE!
Keďže v uvedenom prípade nie sú uvedené podmienky vymedzené v ustanovení § 16 ods. 1 písm. e) piaty bod zákona o dani z príjmov splnené, t. j. príjem nevypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou daňovníkovi členského štátu Európskej únie, príjem vypláca daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, tiež nie sú splnené podmienky vymedzené v ustanovení § 16 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov, t. j. príjem je vyplácaný práve daňovníkovi členského štátu Európskej únie, predmetný príjem nie je predmetom dane v Slovenskej republike.
Príklad č. 6:
Zadanie príkladu je rozdielne so zadaním príkladu č. 4 v skutočnosti, že nemecký daňovník predáva slovenskú spoločnosť fyzickej osobe, ktorá je považovaná za rezidenta Spolkovej republiky Nemecko (ďalej len „iný nemecký daňovník“) a slovenská spoločnosť vlastní nehnuteľný majetok nachádzajúci sa na území Slovenskej republiky, ktorého účtovná hodnota vyplývajúca z účtovnej závierky zostavenej za účtovné obdobie roku 2013 je 70 % hodnoty vlastného imania slovenskej spoločnosti.
Ako sa predmetný príjem zdaňuje?
Riešenie:
Pri riešení predloženého prípadu vychádzame z predpokladu, že nemecký daňovník je považovaný za daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky.
Pri zdaňovaní predmetného príjmu je potrebné uplatniť príslušné ustanovenia zákona o dani z príjmov a príslušné ustanovenia Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku č. 18/1984 Z. z. (ďalej len „zmluva“).
Podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa zákona o dani z príjmov ani medzinárodnej zmluvy.
Podľa článku 13 ods. 3 zmluvy zisky zo scudzenia podielov na spoločnosti majúcej sídlo v Slovenskej republike má právo zdaniť Slovenská republika.
V súlade s ustanovením § 2 písm. g) zákona o dani z príjmov predmetom dane daňovníka je príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktorý je uvedený v ustanovení § 16 zákona o dani z príjmov.
Podľa § 16 ods. 1 písm. e) piaty bod zákona o dani z príjmov sú príjmami zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou príjmy z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti so sídlom na území Slovenskej republiky, ak tieto príjmy plynú daňovníkovi podľa § 2 písm. t) (daňovníkovi členského štátu Európskej únie), ak sú tieto vyplácané od daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou alebo stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou.
Podľa § 16 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov sú príjmami zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou príjmy z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo z prevodu členského práva v družstve so sídlom na území Slovenskej republiky, okrem takýchto príjmov plynúcich daňovníkovi podľa § 2 písm. t) (daňovníkovi členského štátu Európskej únie), uvedených v § 16 ods. 1 písm. e) piatom bode, čo znamená, že s výnimkou, ak plynú daňovníkom z členských štátov Európskej únie, sa budú tieto príjmy zdaňovať nielen v prípade, ak sú vyplácané od daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou alebo stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou umiestnenej na území Slovenskej republiky, ale aj od iného daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou.
Podľa § 16 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov sú príjmami zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou príjmy z prevodu akcií, účasti alebo podielov na spoločnosti alebo z prevodu členského práva v družstve, ak táto spoločnosť alebo toto družstvo vlastní nehnuteľný majetok nachádzajúci sa na území Slovenskej republiky, ktorého účtovná hodnota vyplývajúca z účtovnej závierky zostavenej za účtovné obdobie predchádzajúce prevodu je viac ako 50 % hodnoty vlastného imania tejto spoločnosti alebo tohto družstva bez ohľadu na to, či predmetné príjmy sú vyplácané od daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou alebo stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou umiestnenej na území Slovenskej republiky, alebo od iného daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou.
Predmetný príjem nemecký daňovník (scudziteľ) zdaňuje prostredníctvom daňového priznania.
Keďže v uvedenom prípade vypláca predmetný príjem iný nemecký daňovník, ktorý nespĺňa v súvislosti s výplatou predmetného príjmu podmienky zahraničného platiteľa dane podľa § 48 zákona o dani z príjmov, napriek tomu, že predmetný príjem je zdaniteľný príjem podľa zákona o dani z príjmov, nie je tento iný nemecký daňovník platiteľom dane podľa § 44 zákona o dani z príjmov, nie je povinný zraziť sumu na zabezpečenie dane z predmetného peňažného plnenia. Takže predmetný príjem bude zdanený iba zo strany nemeckého daňovníka.
Príklad č. 7:
Fyzická osoba, ktorá je považovaná za rezidenta Pakistanu (ďalej len „pakistanský daňovník“), previedla svoj podiel na obchodnej spoločnosti so sídlom na území Slovenskej republiky (ďalej len „slovenská spoločnosť“) v máji roku 2014 na fyzickú osobu, ktorá je považovaná za rezidenta Afganistanu (ďalej len „afganistanský daňovník“). Pakistanský daňovník bol 100 % vlastníkom slovenskej spoločnosti. Hodnotu majetku slovenskej obchodnej spoločnosti tvorí nehnuteľný majetok v nízkej hodnote, t. j. menej ako 10 %. Ako sa predmetný príjem zdaňuje?
Riešenie:
Pri riešení predloženého prípadu vychádzame z predpokladu, že pakistanský daňovník je považovaný za daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky.
Pretože Slovenská republika nie je vo vzťahu k Pakistanu viazaná zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, pri zdaňovaní predmetného príjmu je potrebné uplatniť výlučne príslušné ustanovenia zákona o dani z príjmov.
Podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa zákona o dani z príjmov ani medzinárodnej zmluvy.
V súlade s ustanovením § 2 písm. g) zákona o dani z príjmov predmetom dane daňovníka je príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktorý je uvedený v ustanovení § 16 zákona o dani z príjmov.
Podľa § 16 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov sú príjmami zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou príjmy z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo z prevodu členského práva v družstve so sídlom na území Slovenskej republiky, okrem takýchto príjmov plynúcich daňovníkovi podľa § 2 písm. t) (daňovníkovi členského štátu Európskej únie), uvedených v § 16 ods. 1 písm. e) piatom bode, čo znamená, že s výnimkou, ak plynú daňovníkom z členských štátov Európskej únie, sa budú tieto príjmy zdaňovať nielen v prípade, ak sú vyplácané od daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou alebo stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou umiestnenej na území Slovenskej republiky, ale aj od iného daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou.
NEPREHLIADNITE!
Keďže v uvedenom prípade sú uvedené podmienky vymedzené v ustanovení § 16 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov splnené, príjem je vyplácaný daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý nie je daňovníkom členského štátu Európskej únie, od iného daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, predmetný príjem je predmetom dane v Slovenskej republike.
Predmetný príjem pakistanský daňovník (scudziteľ) zdaňuje prostredníctvom daňového priznania.
Keďže v uvedenom prípade vypláca predmetný príjem afganistanský daňovník, ktorý nespĺňa v súvislosti s výplatou predmetného príjmu podmienky zahraničného platiteľa dane podľa § 48 zákona o dani z príjmov, napriek tomu, že predmetný príjem je zdaniteľný príjem podľa zákona o dani z príjmov, nie je tento afganistanský daňovník platiteľom dane podľa § 44 zákona o dani z príjmov, nie je povinný zraziť sumu na zabezpečenie dane z predmetného peňažného plnenia. Takže predmetný príjem bude zdanený iba zo strany pakistanského daňovníka.
Príklad č. 8:
Spoločnosť, ktorá je považovaná za rezidenta Spolkovej republiky Nemecko, predala časť tohto nemeckého podniku, ktorá tvorí samostatnú organizačnú zložku a stálu prevádzkareň tohto nemeckého podniku umiestnenú na území Slovenskej republiky, v priebehu zdaňovacieho obdobia 2014 právnickej osobe, ktorá je považovaná za rezidenta Slovenskej republiky. Do kúpnej ceny za predaj časti tohto nemeckého podniku nie sú zahrnuté záväzky súvisiace s činnosťou tejto stálej prevádzkarne, ktoré nie sú zahrnuté v účtovníctve organizačnej zložky.
Ako sa predmetné príjmy plynúce nemeckému daňovníkovi zdaňujú?
Riešenie:
Príjmy plynúce z predaja stálej prevádzkarne, resp. jednotlivých zložiek majetku stálej prevádzkarne daňovníka, ktorý je rezidentom Spolkovej republiky Nemecko (ďalej len „nemecký daňovník“), daňovníkovi, ktorý je rezidentom Slovenskej republiky (ďalej len „slovenský daňovník“), sú vo všeobecnosti zdaniteľné na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 5 zákona o dani z príjmov a tiež podľa článku 13 ods. 1 a 2 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku uverejnenej v Zbierke zákonov pod č. 18/1984 Z. z. (ďalej len „zmluva“).
V zdaňovacom období, v ktorom nastane účinnosť zmluvy o predaji stálej prevádzkarne, zahrnie nemecký daňovník do celkového základu dane na území Slovenskej republiky aj rozdiel vymedzený v ustanovení § 17a ods. 8.
Ak k predaju stálej prevádzkarne nemeckého daňovníka dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia, podľa § 17 ods. 25 zákona o dani z príjmov sa celkový základ dane tohto daňovníka vypočíta ako súčet základu dane z príjmov z činností vykonávaných prostredníctvom stálej prevádzkarne (§ 17 ods. 7), základu dane z príjmov z predaja tejto stálej prevádzkarne (príslušné ustanovenia § 17a ods. 1, 3, 4 a 8), resp. základov dane z prípadných ďalších druhov zdaniteľných príjmov nemeckého daňovníka zdaňovaných prostredníctvom daňového priznania.
POZNÁMKA
Vo všeobecnosti zmluvou o predaji samostatnej organizačnej zložky podniku (§ 476 až § 488 Obchodného zákonníka) sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo ku všetkým veciam, právam a iným majetkovým hodnotám, ktoré slúžia na prevádzkovanie tejto organizačnej zložky, a kupujúci sa zaväzuje prevziať všetky záväzky predávajúceho súvisiace s touto organizačnou zložkou a zaplatiť kúpnu cenu. Na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, ktoré sa týkajú predávanej organizačnej zložky.
Vymedzenie predmetu predaja a výšky kúpnej ceny v zmluve o predaji organizačnej zložky je vecou dohody zmluvných strán, avšak pri absencii podstatných náležitostí tejto zmluvy (napr. ak z prechodu záväzkov boli vyňaté niektoré záväzky, ktoré súvisia s organizačnou zložkou), resp. ak predmetom predaja nie je samostatná organizačná zložka ako celok, nebola takáto zmluva platne uzavretá, resp. nemusí mať povahu zmluvy o predaji podniku (jeho časti), ktorá je ako zmluvný typ upravená v obchodnom práve, a právne účinky spojené s takouto zmluvou nemusia nastať.
Bez ohľadu na uvedené však ani prípadné nezahrnutie niektorých položiek majetku a záväzkov súvisiacich s činnosťou organizačnej zložky nemeckého daňovníka do predmetu predaja tejto organizačnej zložky (napr. z dôvodu ich nezahrnutia do účtovníctva organizačnej zložky) by neovplyvnilo ich zdaniteľnosť na území Slovenskej republiky podľa zákona o dani z príjmov a zmluvy.
Bez ohľadu na účtovníctvo organizačnej zložky na daňové účely relevantné priradenie ekonomického vlastníctva majetku a záväzkov a priradenie výnosov a nákladov organizačnej zložke (stálej prevádzkarni) je založené na funkciách (činnostiach) tejto stálej prevádzkarne.
Ak napr. v predchádzajúcom období boli niektoré služby tuzemským odberateľom poskytnuté priamo zriaďovateľom stálej prevádzkarne (nemeckým daňovníkom), ekonomickým vlastníkom pohľadávok súvisiacich s týmito službami je nemecký daňovník, nie jeho stála prevádzkareň.
V súlade s princípom nezávislého vzťahu (§ 17 ods. 7 zákona o dani z príjmov) ku dňu predaja a zániku stálej prevádzkarne nemeckého daňovníka prechádza ekonomické vlastníctvo majetku a záväzkov, ktoré súvisia s činnosťou stálej prevádzkarne, ale neboli predmetom jej predaja kupujúcemu, zo stálej prevádzkarne na jej zriaďovateľa (nemeckého daňovníka), resp. na základe jeho rozhodnutia na jeho inú stálu prevádzkareň.
Podľa princípu nezávislého vzťahu prechod majetku a záväzkov zo stálej prevádzkarne na jej zriaďovateľa v zahraničí má rovnaký vplyv na základ dane nemeckého daňovníka vyčíslený podľa zákona o dani z príjmov ako prechod majetku a záväzkov medzi dvoma právne samostatnými a nezávislými subjektmi.vo Veľkej Británii Zmluva o zamedzení dvojakého zdanenia na pobrežné ostrovy a závislé územia.
Poznámka redakcie:
§ 16 ods. 1 písm. e) - h) zákona o dani z príjmov
Prehľad platných zmlúv Slovenskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov, resp. z príjmov a z majetku
Príloha
Prehľad platných zmlúv Slovenskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov, resp. z príjmov a z majetku
| Por. č.
| Zmluvný štát
| Kód
štátu
| Nadobudnutie
platnosti
| Zbierka
zákonov
|
| 1.
| Austrália
| AU
| 22. 12. 1999
| 157/2000
|
| 2.
| Belgické kráľovstvo
| BE
| 13. 6. 2000
| 92/2007
|
| 3.
| Bieloruská republika
| BY
| 5. 7. 2000
| 112/2001
|
| 4.
| Bosna a Hercegovina
| BA
| 17. 4. 1983
| 99/1983
|
| 5.
| Brazílska federatívna republika
| BR
| 14. 11. 1990
| 200/1991
|
| 6.
| Bulharská republika
| BG
| 2. 5. 2001
| 287/2001
|
| 7.
| Cyperská republika
| CY
| 30. 12. 1980
| 30/1981
|
| 8.
| Česká republika
| CZ
| 14. 7. 2003
| 238/2003
|
| 9.
| Čínska ľudová republika3)
| CN
| 23. 12. 1987
| 41/1988
|
| 10.
| Čínska ľudová republika (Taiwan)
| TW
| 24. 9. 2011
| FS 9/2011 ozn. č. 31
|
| 11.
| Dánske kráľovstvo
| EK
| 27. 12. 1982
| 53/1983
|
| 12.
| Estónska republika
| EE
| 29. 3. 2006
| 383/2006
|
| 13.
| Fínska republika
| FI
| 6. 5. 2000
| 207/2001
|
| 14.
| Francúzska republika
| FR
| 25. 1. 1975
| 73/1975
|
| 15.
| Helénska republika
| GR
| 23. 5. 1989
| 98/1989
|
| 16.
| Holandské kráľovstvo
| NL
| 5. 11. 1974
19. 12. 1996 (Protokol)
| 138/1974
199/1997 (Protokol)
|
| 17.
| Gruzínsko
| GE
| 29. 7. 2012
| 201/2012
|
| 18.
| Chorvátska republika
| HR
| 14. 11. 1996
| 220/1997
|
| 19.
| India
| IN
| 13. 3. 1987
| 77/1987
|
| 20.
| Indonézska republika
| ID
| 30. 1. 2001
| 12/2002
|
| 21.
| Írsko
| IE
| 30. 12. 1999
| 365/2000
|
| 22.
| Islandská republika
| IS
| 19. 6. 2003
| 225/2003
|
| 23.
| Izrael
| IL
| 23. 5. 2000
| 327/2000
|
| 24.
| Japonsko
| JP
| 25. 11. 1978
| 46/1979
|
| 25.
| Juhoafrická republika
| ZA
| 30. 6. 1999
| 39/2001
|
| 26.
| Macedónsko
| MK
| 27. 4. 2010
| 153/2010
|
| 27.
| Kanada
| CA
| 18. 12. 2001
| 96/2007
|
| 28.
| Kazašská republika
| KZ
| 28. 7. 2008
| 257/2008
|
| 29.
| Kórejská republika
| KR
| 8. 7. 2003
| 244/2003
|
| 30.
| Kuvajt
| KW
| 21. 4. 2014
| 93/2014
|
| 31.
| Litovská republika
| LT
| 16. 12. 2002
| 756/2002
|
| 32.
| Veľká líbyjská arabská ľudová socialistická džamáhírija
| LY
| 21. 6. 2010
| 258/2010
|
| 33.
| Lotyšská republika
| LV
| 12. 6. 2000
| 317/2000
|
| 34.
| Luxemburské veľkovojvodstvo
| LU
| 30. 12. 1992
| 227/1993
|
| 35.
| Maďarská republika
| HU
| 21. 12. 1995
| 80/1996
|
| 36.
| Malta
| MT
| 20. 8. 2000
| 318/2000
|
| 37.
| Moldavská republika
| MD
| 17. 9. 2006
| 514/2006
|
| 38.
| Mongolská ľudová republika (FO)4)
| MN
| 1. 1. 1979
| 30/1979
|
| 39.
| Mongolská ľudová republika (PO)4)
| MN
| 1. 1. 1979
| 49/1979
|
| 40.
| Nigérijská federatívna republika
| NG
| 2. 12. 1990
| 339/1991
|
| 41.
| Nórske kráľovstvo
| NO
| 28. 12. 1979
| 35/1980
|
| 42.
| Poľská republika
| PL
| 21. 12. 1995
1. 8. 2014 (Protokol)
| 95/1996
212/2014 (Protokol)
|
| 43.
| Portugalská republika
| PT
| 2. 11. 2004
| 11/2005
|
| 44.
| Rakúska republika
| AT
| 12. 2. 1979
| 48/1979
|
| 45.
| Republika Srí Lanka
| LK
| 19. 6. 1979
| 132/1979
|
| 46.
| Rumunsko
| RO
| 29. 12. 1995
| 105/1996
|
| 47.
| Ruská federácia
| RU
| 1. 5. 1997
| 31/1998
|
| 48.
| Singapurská republika
| SG
| 12. 6. 2006
| 381/2006
|
| 49.
| Slovinská republika1)
| SI
| 11. 7. 2004
| 386/2004
|
| 50.
| Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska5)
| GB
| 20. 12. 1991
| 89/1992
|
| 51.
| Spojené štáty americké
| US
| 30. 12. 1993
| 74/1994
|
| 52.
| Spolková republika Nemecka
| DE
| 17. 11. 1983
| 18/1984
|
| 53
| Spojené štáty mexické
| MX
| 28. 9. 2007
| 429/2007
|
| 54.
| Srbsko a Čierna Hora
| YU
| 15. 10. 2001
| 269/2002
|
| 55.
| Sýrska arabská republika
| SY
| 27. 2. 2010
| 35/2010
|
| 56.
| Španielsko
| ES
| 5. 6. 1981
| 23/1982
|
| 57.
| Švajčiarska konfederácia
| CH
| 23. 12. 1997
8. 8. 2012 (Protokol)
| 127/1998
224/2012 (Protokol)
|
| 58.
| Švédske kráľovstvo
| SE
| 8. 10. 1980
| 9/1981
|
| 59.
| Talianska republika
| IT
| 26. 6. 1984
| 17/1985
|
| 60.
| Tuniská republika
| TN
| 25. 10. 1991
| 419/1992
|
| 61.
| Turecká republika2)
| TR
| 2. 12. 1999
| 90/2000
|
| 62.
| Turkménsko
| TM
| 26. 6. 1998
| 100/1999
|
| 63.
| Ukrajina
| UA
| 22. 11. 1996
| 173/1997
|
| 64.
| Uzbecká republika
| UZ
| 17. 10. 2003
| 444/2003
|
| 65.
| Vietnamská socialistická republika
| VN
| 29. 7. 2009
| 296/2009
|
Odkazy k prehľadu zmlúv
1) Dňom nadobudnutia platnosti tejto zmluvy sa skončí medzi Slovenskou republikou a Slovinskou republikou platnosť Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku podpísanej v Prahe 2. novembra 1981 a jej ustanovenia sa prestanú vykonávať od dátumu, keď sa začne vykonávať táto zmluva v súlade s ustanoveniami odseku 2 (vyhláška č. 99/1983 Zb.).
2) Redakčné oznámenie o oprave chyby v oznámení MZV SR č. 90/2000 Z. z. o uzavretí Zmluvy medzi SR a Tureckou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov – čiastka č. 73/2000 na str. 2364.
3) Podľa Oznámenia č. 15851/2001-75 na uplatňovanie Zmluvy medzi vládou ČSSR a vládou Čínskej ľudovej republiky o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu č. 41/1988 Zb., ktoré bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 17/2001, sa táto zmluva neuplatňuje na území osobitných administratívnych oblastí Hongkong, Macao a provincie Taiwan, zmluvasa vzťahuje len na „pevninskú Čínu“. V osobitných administratívnych oblastiach Hongkong, Macao a v provincii Taiwan sa uplatňujú samostatné daňové režimy. Hongkong, Macao a Taiwan samostatne rozhodujú o druhoch daní, daňových sadzbách a ďalších daňových záležitostiach.
4) Vo vzťahu k Mongolsku sa naďalej uplatňujú tzv. mnohostranné daňové zmluvy RVHP, t. j. Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia príjmu a majetku fyzických osôb medzi ČSSR, Bulharskou ľudovou republikou, Maďarskou ľudovou republikou, Mongolskou ľudovou republikou, Nemeckou demokratickou republikou, Poľskou ľudovou republikou, Rumunskou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík, podpísaná v Miškovci dňa 27. 5. 1977 a Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia príjmu a majetku právnických osôb medzi ČSSR, Bulharskou ľudovou republikou, Maďarskou ľudovou republikou, Mongolskou ľudovou republikou, Nemeckou demokratickou republikou, Poľskou ľudovou republikou, Rumunskou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík, podpísaná v Ulánbátare dňa 19. 5. 1978.
5) Oznámenie č. 12057/1997-651 k uplatňovaniu Zmluvy medzi vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a ziskov z majetku č. 89/1992, ktoré bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 7/1997, objasňuje územnú platnosť tejto zmluvy nasledovne:
Podľa článku 3 ods. 1 písm. a) zmluvy výraz „Spojené kráľovstvo“ označuje Veľkú Britániu a Severné Írsko včítane každej oblasti mimo výsostných vôd Spojeného kráľovstva. Termín Veľká Británia sa vzťahuje na Anglicko, Wales a Škótsko. Termín Veľká Británia sa nevzťahuje na pobrežné ostrovy a na závislé teritóriá (napr. ostrov Man, Normanské ostrovy, Gibraltar, Britské panenské ostrovy atď.).
Na týchto pobrežných ostrovoch a na týchto závislých teritóriách je vo väčšine prípadov riešená legislatíva finančných, ekonomických a obchodných otázok odchylne od legislatívy Veľkej Británie a tiež sa na tieto územia nevzťahuje legislatíva prevzatá do britského práva z právnych noriem Európskej únie, nevzťahuje sa podľa práva platného vo Veľkej Británii Zmluva o zamedzení dvojakého zdanenia na pobrežné ostrovy a závislé územia.
Poznámka redakcie:
§ 1 ods. 2 zákona o dani z príjmov
Autor: Ing. Dana Slivková
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies