Vrátenie DPH zaplatenej v inom členskom štáte (do 30. 9. 2025)

Podnikatelia registrovaní pre DPH v jednom členskom štáte EÚ môžu za určitých podmienok požiadať o vrátenie DPH zaplatenej v inom členskom štáte.

Samotný proces refundácie DPH sa realizuje prostredníctvom elektronickej žiadosti podávanej v krajine podnikateľa. Refundácia sa vzťahuje napríklad na nákup pohonných látok, ubytovania či iných služieb využitých v zahraničí.

Pre úspešné uplatnenie nároku je však potrebné splniť viacero podmienok definovaných európskou legislatívou a zákonom o DPH.

1. Podanie žiadosti o vrátenie dane v inom členskom štáte platiteľom dane registrovaným podľa § 4 alebo § 4b zákona o DPH

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty upravuje podanie žiadosti o vrátenie – refundáciu dane v inom členskom štáte – v ustanovení § 55f a § 55g.

Samotný nárok na vrátenie dane z iného členského štátu majú platitelia dane, t. j. platitelia registrovaní podľa § 4 alebo § 4b uplatňujú nárok na vrátenie dane v členskom štáte, v ktorom im boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezli tovar, podaním žiadosti o vrátenie dane elektronickými prostriedkami na webovom sídle finančného riaditeľstva.

1.1 Postup na podanie žiadosti o vrátenie dane

a) Kto môže požiadať o vrátenie dane

Ako už bolo spomenuté, podanie žiadosti o vrátenie dane môže vykonať platiteľ dane registrovaný podľa § 4 a § 4b zákona o DPH. Je to vlastne základná podmienka, ktorá určuje prvotné kritérium pre podanie žiadosti. Nárok na vrátenie dane z iného členského štátu majú platitelia dane, ktorí majú sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v SR a ktorí na účely svojho podnikania v inom členskom štáte kúpili tovary a služby alebo doviezli tovar z tretieho štátu do členského štátu, kde aj zaplatili daň príslušného členského štátu.

Od 1. 1. 2025 sa v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty používa okrem pojmu „platiteľ“ aj nový pojem definovaný v ustanovení § 5a: „platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5“. Tento nový pojem je v zákone o DPH použitý len v ustanoveniach § 6, § 69 ods. 9, 10, 11, 12, 15, 16, § 77 ods. 2 a § 79 ods. 2 zákona o DPH (v ostatných ustanoveniach sa používa len pojem „platiteľ“).

Žiadosť o vrátenie dane sa podáva len do toho štátu Európskej únie, v ktorom platiteľ nemá sídlo, miesto podnikania či prevádzkareň, prípadne bydlisko alebo sa v ňom obvykle nezdržiava.

b) Za aké obdobie sa podáva žiadosť?

Obdobie na podanie žiadosti upravuje § 55c zákona o DPH. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie najviac jedného kalendárneho roka a suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, musí byť najmenej 50 eur (ekvivalent v národnej mene).

Žiadateľ je povinný v žiadosti o vrátenie dane vyznačiť vždy maximálne len také obdobie na vrátenie dane, počas ktorého bol skutočne platiteľom dane v členskom štáte, v ktorom je usadený.

Zhrnutie:

Žiadosť sa môže podať za obdobie:

• 1 kalendárneho roka – minimálna suma DPH na vrátenie z členského štátu je 50 eur,
• kratšie ako 1 rok, ale zároveň minimálne 3 mesiace – minimálna suma DPH na vrátenie z členského štátu je 400 eur.

Žiadosť o vrátenie dane sa podáva najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane. Žiadatelia o vrátenie dane by preto mali využívať služby portálu finančnej správy v dostatočnom časovom predstihu pred uplynutím zákonného termínu.

c) Spôsob podania žiadosti

Podľa § 55b zákona o DPH žiadateľ uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane v elektronickej forme prostredníctvom elektronického portálu v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, cez portál FRSR.

Žiadosť o vrátenie dane sa podáva najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane.

Ak koniec lehoty na podanie žiadosti o vrátenie dane pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň.

Pre zaručenie autenticity dokumentu a identifikácie odosielateľa je nevyhnutné pri podaní žiadosti o vrátenie dane používať kvalifikovaný elektronický podpis (KEP), prípadne občiansky preukaz s elektronickým čipom (eID).

Ide o jednoduché vyplnenie registračného formulára používateľa s jeho základnými identifikačnými, kontaktnými a autentifikačnými údajmi, ktorého výsledkom je pridelenie ID používateľa. Do osobnej internetovej zóny sa používateľ potom môže prihlasovať cez identifikátor (ID) a heslo (ktoré si sám používateľ zvolí pri registrácii) alebo cez občiansky preukaz s elektronickým čipom (eID).

Formulár žiadosti o vrátenie DPH obsahuje nasledovné časti:

1. Globálna časť žiadosti o vrátenie DPH – obsahuje identifikačné údaje o žiadosti (číslo žiadosti, verzia), žiadateľovi/zástupcovi žiadateľa (názov, IČ DPH, adresa), obdobie refundácie DPH, bankový účet.
   Platiteľ môže podať jednu žiadosť – tzv. globálnu žiadosť, do ktorej zahrnie všetky nákupy tovarov a služieb vo všetkých členských štátoch, z ktorých si chce uplatniť vrátenie dane alebo môže podať samostatné žiadosti do jednotlivých členských štátov.
   Webové sídlo finančného riaditeľstva umožňuje rôzne varianty – napr. jedna žiadosť bude zahŕňať Maďarsko a Poľsko, druhá žiadosť len Francúzsko, tretia žiadosť Belgicko, Španielsko a Nemecko a pod. Je na rozhodnutí platiteľa dane, ktorý variant si zvolí.
2. Lokálna časť žiadosti o vrátenie DPH – obsahuje informácie o realizovaných nákupoch alebo dovozoch, ktoré sú určené pre jeden členský štát refundácie (napr. lokálny bankový účet pre účely poukázania sumy DPH vrátenej z určeného štátu refundácie, údaje o dodávateľovi, prílohy).
3. Vyhlásenie o korekcii odpočítateľnej časti DPH – vyplnenie údajov o korekcii odpočítateľnej časti DPH na žiadosti nie je povinné. Vyplnením ľubovoľného údaja o korekcii sa všetky údaje o korekcii stávajú povinnými.

Pri veľkom množstve dokladov sa odporúča podať individuálne žiadosti, pretože pri oprave chýb sa musí žiadosť podávať nanovo so všetkými údajmi. Takto by sa opravovala iba tá žiadosť, ktorá je pre konkrétny štát a nie znova pre všetky.