Dôvodová správa k zákonu č. 360/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 246/2012 Z. z.

A. Všeobecná časť

Návrh novely zákona o DPH nadväzuje na nelegislatívny materiál s názvom Akčný plán boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 235 dňa 31. mája 2012. Akčný plán boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016 spolu s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky (časť Trvalo udržateľný hospodársky rozvoj - Boj proti daňovým podvodom) sa zameriavajú na vytváranie systematickej legislatívnej podpory boja proti podvodom na dani z pridanej hodnoty.

Boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom je legitímnym cieľom Slovenskej republiky, uznaným aj sekundárnym právom Európskej únie, keďže daňové podvody a úniky v oblasti dane z pridanej hodnoty

- oberajú Slovenskú republiku o príjmy, ktoré by sa inak vynaložili na plnenie dôležitých hospodárskych a sociálnych funkcií,

- znižujú príjmy Európskej únie (daň z pridanej hodnoty tvorí podstatnú časť mixu príjmov, tzv. vlastných zdrojov Európskej únie),

- deformujú zdravé podnikateľské prostredie poskytovaním neoprávnenej daňovej výhody neserióznym podnikateľom,

- zabezpečujú financovanie iných druhov protiprávnych konaní.

Z Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016 vyplynula pre Ministerstvo financií Slovenskej republiky povinnosť implementovať opatrenie č. 35 s názvom „Zavedenie povinnosti predkladať údaje o tuzemských dodávkach tovarov a služieb správcovi dane elektronickou formou". Z tohto dôvodu sa návrhom novely zákona o DPH zavádza povinnosť platiteľov dane predkladať údaje o dodávkach tovarov a služieb v elektronickej forme, tzv. kontrolný výkaz.

Platitelia dane budú povinní uvádzať v kontrolnom výkaze tie údaje, ktoré oni sami neuvádzajú už v iných typoch výkazov, ako sú napríklad colné vyhlásenia pri vývoze tovarov do tretích štátov, prípadne súhrnné výkazy pri intrakomunitárnych dodaniach tovarov do iných členských štátov. K selektívnemu výberu transakcií, ktoré je platiteľ dane povinný uvádzať v kontrolnom výkaze, pristúpilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky okrem už spomínanej duplicity údajov, najmä z dôvodu potreby krížovej kontroly len tých údajov, ktoré sú predmetom dane z pridanej hodnoty v tuzemsku a platitelia dane sú zároveň osobami povinnými platiť daň.

Kontrolný výkaz, ako dokument obsahujúci informácie o vymedzených dodávkach tovaru a služieb platiteľov dane na vstupe aj výstupe, predstavuje jedinečný zdroj informácií pre finančnú správu. Prostredníctvom automatizovaného systému krížovej kontroly v ňom uvedených údajov bude finančná správa vedieť efektívne plánovať daňové kontroly. Sprievodným efektom zavedenia kontrolného výkazu bude zlepšenie dobrovoľného plnenia daňových povinností platiteľov dane, čo sa v konečnom dôsledku odrazí na zlepšenom výbere dane z pridanej hodnoty. Ambíciou kontrolného výkazu je odhaľovanie nových typov podvodov a ich predchádzanie, do budúcnosti takisto rozšírenie jeho uplatnenia na kontrolu plnenia zákonných povinnosti pri iných druhoch priamych a nepriamych daní.

Krížovou kontrolou údajov, uvedených v kontrolných výkazoch vzájomne obchodujúcich platiteľov dane, bude možné napríklad

- odhaliť tuzemské a cezhraničné karuselové podvody,

- odhaliť machinácie s faktúrami, ako sú napr. nezaradenie faktúr do účtovníctva dodávateľa, pričom odberateľ z nich uplatňuje odpočítanie dane, výmena faktúr, vystavenie fiktívnych faktúr, nevystavenie faktúr, vystavenie faktúr neplatiteľmi dane, uplatnenie si odpočtu dvakrát z tej istej faktúry,

- monitorovať rizikových platiteľov dane,

- preventívne pôsobiť proti uvádzaniu nepravdivých údajov.

Vzhľadom na predpokladaný pozitívny efekt zavedenia kontrolného výkazu sa termín jeho účinnosti oproti pôvodnému termínu 1. október 2014 posúva na 1. január 2014.

Podmienkou zavedenia kontrolného výkazu je elektronická komunikácia medzi finančnou správou a platiteľmi dane. Keďže elektronické podávanie daňových priznaní predpokladá čerpanie dát z elektronicky vedeného účtovníctva, sumár údajov o dodávateľoch a odberateľoch platiteľa dane, v podobe elektronicky podávaného kontrolného výkazu, by nemal byť pre platiteľov dane v porovnaní so súčasným stavom neprimeranou administratívnou záťažou.

Analýza dopadov a efektu opatrení zavedených novelou zákona o DPH vykonanou zákonom č. 246/2012 Z. z. si vyžiadala prijatie ďalších legislatívnych opatrení týkajúcich sa eliminácie daňových podvodov a únikov na dani z pridanej hodnoty. Ukazuje sa, že platitelia dane sa vedia rýchlo prispôsobiť platnej legislatíve a hľadajú spôsoby, ako obchádzať prípadne interpretovať zákon o DPH tak, aby dosiahli sledované nelegálne ciele. Z toho dôvodu je nevyhnutné popri opatreniach na predchádzanie najzávažnejších konaní v zákone o DPH dbať na dôslednú implementáciu ustanovení zákona o DPH finančnou správou tak, aby bol zachovaný zmysel a podstata fungovania dane z pridanej hodnoty.

Návrhom novely zákona o DPH sa rozširuje vecná pôsobnosť už existujúcich opatrení, napr. v podobe povinnosti skladať zábezpeku aj u osôb, ktoré sa stanú platiteľmi dane zo zákona, alebo zmenia typ registrácie, prípadne rozšírenie tuzemského sektorového prenosu daňovej povinnosti.

Už v minulosti sa zavedenie prenosu daňovej povinnosti na vybrané transakcie ukázalo ako jedno z najefektívnejších opatrení v boji proti daňovým podvodom. Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa aj z tohto dôvodu rozhodlo na vybrané komodity zaviesť prenos daňovej povinnosti na základe rozšíreného článku 199a smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (návrh na doplnenie smernice Rady 2006/112/ES schválený na ECOFIN-e 21.6.2013). Ide o vybrané druhy poľnohospodárskych produktov, kovov, mobilné telefóny a integrované obvody.

Informácie z finančnej správy taktiež preukázali potrebu zavedenia nových opatrení na predchádzanie daňovým únikom, okrem kontrolného výkazu je to napríklad pokračovanie lehoty na úpravu odpočítanej dane u nadobúdateľa investičného majetku, ktorým je nehnuteľnosť, prípadne zavedenie vyvrátiteľnej právnej domnienky na uplatnenie osobitnej úpravy, iba ak faktúra z iného členského štátu obsahuje slovnú informáciu o predaji tovaru v režime osobitnej úpravy.

Zároveň so zavedením nových opatrení v boji proti daňovým podvodom a únikom má Ministerstvo financií Slovenskej republiky v úmysle neustále zlepšovať kvalitu podnikateľského prostredia v oblasti dane z pridanej hodnoty, a to najmä odstraňovaním administratívnych prekážok podnikania, znižovaním administratívnej záťaže a celkovým zjednodušením legislatívy, čo sa odzrkadlí vo väčšej právnej istote platiteľov dane.

Medzi opatrenia tohto typu patrí najmä

- úprava postupu pri zmene registrácie z § 5 a 6 na § 4,

- úprava postupu pri zrušení registrácie pre daň podľa § 7 a 7a,

- odstránenie povinnosti zaplatiť daň pre určité osoby, ak splatná daň nepresiahne sumu 5 eur,

- odstránenie povinnosti zahraničnej osoby registrovať sa pre daň podľa § 5 len kvôli dovozu tovaru z tretieho štátu.

Súčasne sa návrhom novely zákona o DPH z dôvodu konsolidácie verejných financií odkladá účinnosť opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane z 1. januára 2014 na 1. január 2017.

Účinnosť návrhu novely zákona o DPH sa navrhuje 1. januára 2014.

Dopady návrhu novely zákona o DPH na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatizáciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodným zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení zákona č. 246/2012 Z. z..

        Termín začatia a ukončenia PPK: 

A.2. Vplyvy:

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na výnos DPH na hotovostnej báze

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Napriek neutrálnemu vplyvu na akruálne príjmy bude mať zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru pravdepodobne negatívny vplyv na výšku maastrichtského dlhu a úrokové náklady v ESA95. V prípade, že Štátna pokladnica nedisponuje dostatočnou rezervou (alebo z dôvodu stratégie riadenia dlhu a likvidity sa nemôže znížiť), bude na vykrytie hotovostného výpadku potrebná dodatočná emisia vládnych cenných papierov, čím dôjde ku zvýšeniu hrubého dlhu, a tým aj k zvýšeniu úrokových nákladov. Pokiaľ by hotovostný výpadok bol pokrytý z rezervy Štátnej pokladnice, vplyv opatrenia na ...