Zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja
Dôvodová správa
I. Všeobecná časť
Úvod
V sústave nepriamych daní, ktoré sú svojou podstatou spotrebného charakteru, daň z pridanej hodnoty, ako univerzálny typ dane z konečnej spotreby, nemôže dostatočným spôsobom postihnúť zdanenie vybraných skupín výrobkov. Túto funkciu plnia spotrebné dane, z ktorých výnos predstavuje nezanedbateľný, relatívne stabilný príjem štátneho rozpočtu závislý od konečnej spotreby vybraných skupín výrobkov, ktorá je nepriamo regulovaná aj výškou daňového zaťaženia.
Výber okruhu výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani pri prechode na novú daňovú sústavu logicky vyplynul z dlhodobej tradície vyššieho daňového zaťaženia týchto výrobkov, ktorý súčasne zodpovedal výberu takýchto výrobkov v iných krajinách uplatňujúcich spotrebné dane.
Vyššie daňové zaťaženie spotrebnou daňou (v niektorých predmetoch spotrebnej dane predstavuje viac ako 100 % ceny výrobku) znamená, že ide o daňovo vysoko citlivé a rizikové výrobky, a preto je potrebné vytvoriť také legislatívne rámce, ktoré v maximálnej miere obmedzia priestor pre možné daňové úniky.
Na rozdiel od dane z pridanej hodnoty, ktorá je tzv. viacstupňovou daňou, keďže sa uplatňuje na každom stupni v procese výroby a obehu, je spotrebná daň jednostupňovou daňou. Vyberá sa na jednom stupni, a to v zásade pri vyskladnení vybraného výrobku od výrobcu, pretože sa výrobok stáva zdaniteľným už v čase výroby, alebo pri jeho dovoze na daňové územie. Uvedeným mechanizmom sa zabezpečuje zníženie rizika možných daňových únikov tým, že vyrobený alebo dovezený predmet spotrebnej dane pri pohybe od výrobcu k spotrebiteľovi je zdanený, nakoľko neexistujú žiadne objektívne dôvody, aby sa rizikový predmet dane „pohyboval“ nezdanený.
Pri spotrebnej dani sa uplatňuje tzv. princíp cieľa, čo v praxi znamená, že daňová povinnosť vzniká pri uvoľnení predmetu dane pre konečnú spotrebu v krajine, kde ku konečnej spotrebe dochádza.
Zákon o spotrebnej dani musí svojimi ustanoveniami zabezpečovať neutralitu tejto dane, ktorá je jedným zo základných princípov nepriamych daní. Neutralita má byť zabezpečená tým, že samotné zdanenie spotrebnou daňou a sadzby spotrebnej dane nemajú prihliadať na
- postavenie daňového dlžníka, prípadne jeho veľkosť,
- sociálne alebo ekonomické vplyvy,
- pôvod výrobku (dovoz, resp. v tuzemsku vyrobený výrobok).
Základné princípy v súčasnosti uplatňovanej dane
Platný zákon o spotrebnej dani z minerálnych olejov je založený
- na existencii daňových skladov, ktorými sa môžu stať výlučne podniky na výrobu minerálnych olejov a sklady minerálnych olejov za podmienok ustanovených zákonom,
- na existencii užívateľských podnikov, ktoré sú v rámci podnikania oprávnené používať daňovo zvýhodnené minerálne oleje a registrovaných obchodníkov, ktorí v rámci podnikania obchodujú s minerálnymi olejmi bez pozastavenia dane, prípadne s niektorými daňovo zvýhodnenými minerálnymi olejmi,
- na monitorovaní pohybu tovarov podliehajúcich spotrebnej dani,
- na systéme finančných zábezpek vo výške spotrebnej dane pripadajúcej na množstvo minerálnych olejov uvedených do daňového voľného obehu za stanovené obdobie alebo prepravovaných v pozastavení dane.
Povinnosť vedenia evidencií spojených s výrobou, obehom a spotrebou minerálneho oleja je popri zavedení daňových skladov s pozastavením dane druhou základnou podmienkou aproximácie, pretože pri liberálnejšie koncipovanom zákone je základným predpokladom správneho fungovania kontrolných mechanizmov. Pretože tovary podliehajúce spotrebným daniam majú vysoké daňové zaťaženie, je nevyhnutné neustále sledovať a kontrolovať pohyb takýchto tovarov od ich výroby, dovozu, cez distribúciu až po konečnú spotrebu alebo vývoz. Pri absencii tohto prvku správy dane, ktorý je v oblasti spotrebných daní rozhodujúci, by boli vytvorené podmienky pre možné daňové úniky.
Správu spotrebnej dane vykonávajú colné úrady, a to ako pri dovoze predmetu dane, tak i v tuzemsku. Výkon správy spotrebných daní colnými úradmi v členských štátoch EÚ nie je samoúčelný. Európska únia je súčasne aj colnou úniou s voľným pohybom tovarov bez potreby colných kontrol. Colné kontroly sa uplatňujú iba pri obehu tovarov medzi EÚ a tretími štátmi.
V zákone sú okrem štandardných sadzieb dane ustanovené aj znížené sadzby dane, ktoré umožňuje smernica uplatniť na označené plynové oleje používané na určené účely, pričom výroba i spotreba takto daňovo zvýhodnených minerálnych olejov musí byť pod neustálou kontrolou správcov dane.
Daňovým dlžníkom je každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť podľa tohto zákona. Taxatívne vymenovanie daňových dlžníkov organicky nadväzuje na jednotlivé prípady vzniku daňovej povinnosti.
Dôvody vypracovania návrhu nového zákona
Hlavným dôvodom, ktorý viedol k vypracovaniu návrhu zákona, je potreba zosúladenia platného právneho stavu so smernicami Rady Európskej únie, a to
- 92/12/EHS o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebnej dani, v znení smernice 92/108/EHS, 94/74/ES a 96/99/ES,
- 92/81/EHS o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre minerálne oleje, v znení smernice 92/108/EHS a 94/74/ES,
- 92/82/EHS o približovaní sadzieb spotrebnej dane na minerálne oleje, v znení smernice 94/74/ES.
Návrh zákona patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie (Biela kniha) v kapitole č. 22 – Nepriame zdaňovanie.
Postupnou realizáciou odporúčaní EÚ sa zabezpečia základné predpoklady aproximácie národného práva upravujúceho spotrebné dane odporúčané v Bielej knihe, premietnuté v Národnom programe pre prijatie Acquis communautaire v Slovenskej republike, ako i v hodnotiacich správach o pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie.
Existencia nových mechanizmov, daňových režimov a s tým súvisiacim finančným zabezpečením spotrebnej dane, zavádzaných na základe príslušných smerníc EÚ, má kľúčový význam z hľadiska vstupu Slovenskej republiky do EÚ, nakoľko v jednotnom trhu v rámci spoločenstva umožní presun vybraných tovarov podliehajúcich spotrebnej dani medzi členskými štátmi, čím sa zabezpečí jedna zo základných podmienok spoločného trhu, ktorou je voľný pohyb tovarov.
Princípy predkladaného návrhu zákona
Zámerom návrhu zákona je premietnutie príslušných článkov základnej smernice 92/12/EHS upravujúcich postavenie oprávneného príjemcu, prepravu minerálneho oleja medzi členskými štátmi a tiež dovoz z tretích štátov a vývoz do tretích štátov, zavedenie jednotného sprievodného dokumentu používaného pri preprave minerálneho oleja na území spoločenstva a zásielkový obchod.
Zavedením oprávneného príjemcu sa rozširuje okruh subjektov oprávnených prijímať z členských štátov minerálny olej v pozastavení dane.
Smernica 92/12/EHS umožňuje prepravu minerálneho oleja medzi členskými štátmi
a) v pozastavení dane medzi daňovými skladmi a medzi daňovým skladom a oprávneným príjemcom s povinným použitím sprievodného dokumentu, ktorý platí na celom území spoločenstva,
b) uvedeného do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte a prepravovaného do iného členského štátu na podnikateľské účely s povinným použitím zjednodušeného sprievodného dokumentu,
c) formou zásielkového obchodu, kedy minerálny olej uvedený do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte je dodaný do iného členského štátu osobe, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu, oprávneným príjemcom ani osobou zriadenou na základe zákona, t. j. dodaného na konečnú spotrebu.
Dovoz a vývoz minerálneho oleja sa bude uskutočňovať v súlade s colnými predpismi. Ak však na dovoz bude nadväzovať pozastavenie dane alebo vývoz bude uskutočňovať daňový sklad v pozastavení dane a minerálny olej bude prepravovaný cez jeden alebo viacero členských štátov, pri takejto preprave sa na území spoločenstva uplatnia postupy prepravy minerálneho oleja v pozastavení dane.
Hospodársky a finančný dosah právnej úpravy
Od navrhovaného zákona vypracovaného na základe vyššie uvedených princípov, je možné očakávať, že výnos spotrebnej dane z minerálnych olejov pri ponechaní súčasnej úrovne sadzieb dane a za predpokladu zachovania úrovne súčasnej spotreby minerálnych olejov, a to najmä automobilových benzínov a motorovej nafty, bude na úrovni roka 2003.
Po vstupe Slovenskej republiky do EÚ sa z dôvodu zrušenia fiskálnych hraníc medzi SR a členskými krajinami nebude vyberať spotrebná daň z tovarov podliehajúcich spotrebným daniam dovážaných z iných členských štátov EÚ pri ich vstupe na územie SR. Z tohto dôvodu vznikne krátkodobý (priemerne 60-dňový) posun v príjmoch štátneho rozpočtu zo spotrebných daní v roku 2004 vo výške cca 2,3 mld. Sk. Podrobná kvantifikácia rozpočtových dopadov vyplývajúcich zo vstupu SR do EÚ v oblasti spotrebných daní je uvedená v informatívnom materiále Ministerstva financií „Informácia o jednorazových dopadoch legislatívnych zmien vyplývajúcich zo vstupu SR do EÚ v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní na daňové príjmy v rokoch 2003 a 2004“, ktorý vzala na vedomie Vláda SR dňa 20. 8. 2003.
V súlade so schválenou koncepciou daňovej reformy nadobudne od 1. januára 2004 účinnosť komplex zákonov, medzi nimi aj daň z príjmov a zákony o sociálnom zabezpečení, ktorým sa zavedie systém daňového bonusu, ako aj zmeny v systéme vyplácania rodinných prídavkov. Zároveň s procesom prispôsobovania sa národného právneho poriadku právu Európske únie od 1. mája 2004 nadobudne účinnosť komplex zákonov o spotrebných daniach, ako aj zákon o dani z pridanej hodnoty. Uvedený komplex zákonov vyvolá zmeny v preskupení pracovníkov štátnej správy.
V colnej správe dôjde k zníženiu počtu colníkov zaradených do štátnej služby o 608. Zároveň sa však zvýši počet pracovníkov colnej správy zaradených do verejnej služby o 164. U okresných úradov na odboroch sociálnych vecí sa zníži počet pracovníkov zaradených do štátnej služby o 140. U daňových úradov sa zvýši počet pracovníkov o 584. Celkove sa teda v dôsledku týchto zmien počet zamestnancov v štátnej správe nezvýši ani nezníži.
Predpokladá sa, že zníženie podielu zamestnancov odmeňovaných podľa predpisov o štátnej službe colníkov a zároveň zvýšenie podielu zamestnancov v štátnej službe a verejnej službe, kde sú nároky na štátny rozpočet nižšie, vyvolá úsporu finančných prostriedkov, ktoré sa použijú na krytie náležitostí spojených s odchodom colníkov zaradených v štátnej službe. Z uvedeného vyplýva, že sa nepredpokladá potreba dodatočných nárokov na finančné prostriedky, ktoré by boli potrebné na pokrytie takto vyvolaných zmien.
Vzhľadom na charakter predkladaného návrhu zákona a nenavrhovanie zmien súčasne platných sadzieb dane nebolo potrebné predložiť návrh zákona na prerokovanie v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.
Návrh zákona nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ani s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
II. Osobitná časť
Návrh zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov si vyžiadal čiastočne odlišné usporiadanie ustanovení zákona v porovnaní s doteraz platným právnym stavom z dôvodov potreby zavedenia nových ustanovení zákona, ktoré doterajší právny stav neobsahoval, a zároveň bolo potrebné zabezpečiť logickú nadväznosť jednotlivých paragrafov.
K § 1 – Predmet úpravy
Úvodné ustanovenie definuje predmet úpravy zákona, ktorým je zdaňovanie minerálnych olejov spotrebnou daňou.
K § 2 – Vymedzenie základných pojmov
Na účely zákona sú v tomto paragrafe definované niektoré pojmy používané v zákone, ako je napr. daňové územie, územie Európskych spoločenstiev, územie tretích štátov, daňový sklad, prevádzkovateľ daňového skladu, pozastavenie dane, oprávnený príjemca, uvedenie minerálneho oleja do daňového voľného obehu.
Daňovým územím je územie Slovenskej republiky.
Územím Európskych spoločenstiev je územie vymedzené čl. 2 smernice Rady 92/12/EHS zo dňa 25. februára ...