| Aké alternatívne riešenia boli posudzované?
Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.
Informačná smernica vyžaduje okamžitý, nefiltrovaný, bezprostredný a priamy prístup k informáciám z centralizovaných registrov bankových účtov.
V súvislosti so zriadením centralizovaného automatizovaného systému sa uskutočnili viaceré stretnutia zástupcov Ministerstva vnútra SR, Národnej banky Slovenska, Ministerstva financií SR a Slovenskej bankovej asociácie. V rámci týchto stretnutí boli identifikované nasledovné alternatívy riešenia danej problematiky:
Alternatíva A): Využitie existujúceho automatizovaného elektronického komunikačného systému prevádzkovaného spoločnosťou CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o. (ďalej len „elektronický systém CRIF“).
Z analýzy funkcionality elektronického systému CRIF vyplynulo, že tento v súčasnosti nie je schopný poskytovať informácie oprávneným orgánom okamžite a nefiltrovane (údaje sa poskytujú iba cez pracovné dni v čase od 8:00 do 17:00), ako aj v rozsahu požadovanom V. AML smernicou (napr. údaje o konečnom užívateľovi výhod, majiteľovi bezpečnostnej schránky, údaje o majiteľovi/disponentovi platobných účtov). Výhodou tohto systému je, že na základe žiadosti oznamuje zostatok, t. j. stav na účte k aktuálnemu dňu, stav na bežnom účte, vkladovom účte, účte stavebného sporenia, ako aj stav na účte k staršiemu dátumu.
Aby uvedený systém spĺňal požiadavky V. AML smernice bude podľa vyjadrenia Slovenskej bankovej asociácie potrebné zabezpečiť rozsiahle rozšírenie existujúceho technického riešenia tohto elektronického systému.
V tejto súvislosti boli identifikované negatívne vplyvy na štátny rozpočet, pričom podľa vyjadrenia CRIF s. r. o. hrubý odhad nákladov na vývoj technického riešenia by predstavoval cca 586 000 eur bez DPH/jeden subjekt – finančná spravodajská jednotka (spolu vo výške 703 200 eur s DPH). Po spustení elektronickej komunikácie ročné náklady na jeho ďalšiu prevádzku predstavujú približne 86 000 eur bez DPH/jeden subjekt – finančná spravodajská jednotka (spolu vo výške 103 200 eur s DPH). Je potrebné vziať do pozornosti, že uvedená suma bola vyčíslená iba vo vzťahu k finančnej spravodajskej jednotke, ktorá predpokladala cca 40 užívateľov a 200 000 dopytov ročne.
Na ilustráciu – podľa dodatku k Zmluve uzatvorenej medzi Finančným riaditeľstvom SR a CRIF s.r.o. zo 17. mája 2018, zverejnenej v centrálnom registri zmlúv, vyplýva, že za služby vo forme vývoja a implementácie rozhrania pre elektronickú komunikáciu zaplatí finančné riaditeľstvo cenu 1 vo výške 274 400 eur bez DPH, cenu 2 vo výške 148 000 eur bez DPH, cenu 3 vo výške 75 000 eur bez DPH/ročne a cenu 4 vo výške 37 800 eur bez DPH (spolu vo výške 642 040 eur s DPH).
Vzhľadom k tomu, že príslušnými orgánmi oprávnenými žiadať informácie by mali byť okrem finančnej spravodajskej jednotky napr. aj orgány činné v trestnom konaní, súdy, Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo alebo Finančné riaditeľstvo SR, je evidentné, že náklady budú predstavovať podstatne vyššiu sumu, ktorá sa odvíja od počtu subjektov, počtu jednotlivých užívateľov, ako aj počtu dopytov, ktoré napr. úrad kriminálnej polície Prezídia PZ predpokladá v počte cca 5 mil. ročne.
Negatívom alternatívy A) sú teda aj rastúce náklady na strane štátu, pričom značná časť z nich môže byť nahradená Centrálnym registrom účtov prevádzkovaným Ministerstvom financií SR.
Nevýhodou elektronického systému CRIF je, že pracuje na princípe plošného rozosielania dotazov do všetkých finančných inštitúcií, ktoré vo väčších bankách spracuje automatizovane príslušný software, v menších bankách sú dotazy spracovávané manuálne. Z uvedených dôvodov bolo identifikované významné riziko pre činnosť finančnej spravodajskej jednotky, spravodajských služieb, ako aj OČTK spôsobené týmto plošným šírením osobných údajov a možným únikom informácií o subjektoch, voči ktorým by viedli tieto orgány vyšetrovanie, resp. ktoré sú v záujme príslušných spravodajských služieb. Plošné rozosielanie dotazov na všetky finančné inštitúcie obsahuje kompletné identifikačné údaje záujmového subjektu, pričom nie je vylúčené, že sa dostanú aj k zamestnancovi finančnej inštitúcie, ktorý spracúva žiadosť a môže mať k tomuto záujmovému subjektu blízky vzťah, a preto by mohlo dôjsť k zneužitiu a manipulácii s týmito informáciami (nie je naplnená požiadavka V. AML smernice, že žiadna sprostredkovateľská inštitúcia nesmie zasahovať do požadovaných údajov).
Finančné inštitúcie sú schopné poskytnúť informácie spravidla do jedného pracovného dňa, najneskôr do piatich pracovných dní od prijatia žiadosti. Plánovaná doba, počas ktorej vyhľadávací systém spracúva požiadavky závisí od dostupnosti spracovania na strane jednotlivých finančných inštitúcií, t. j. len cez pracovné dni a počas bežnej pracovnej doby zamestnancov (nie je naplnená požiadavka V. AML smernice na okamžitý a nefiltrovaný prístup finančnej spravodajskej jednotky k informáciám).
Elektronický systém CRIF obsahuje viaceré nedostatky, ktoré sa nedajú odstrániť: dotaz, ktorý obsahuje osobné údaje osoby, je rozposlaný do všetkých finančných inštitúcií, ktoré sú tak informované aj v prípade, že táto osoba nie je ich klientom (neproporciálne šírenie osobných údajov) a zároveň tým dostanú informáciu, že o túto osobu sa zaujíma určitý štátny orgán. Táto dekonšpirácia je z hľadiska činnosti OČTK a spravodajských služieb neprijateľná.
Nevýhodou tohto systému je aj skutočnosť, že žiadateľ musí sledovať, či obdržal odpoveď od všetkých dotazovaných inštitúcií, resp. čakať na poslednú odpoveď; dovtedy nemá istotu komplexnosti.
Elektronický systém CRIF neumožňuje plnú automatizáciu pri vybavovaní žiadosti a záporné odpovede (že klient nemá u dotazovanej inštitúcii produkt) predstavujú oveľa väčší počet, ako odpovede kladné. V praxi by tak naďalej dochádzalo k významnému zaťažovaniu finančných inštitúcií (nárast finančných nákladov) v súvislosti s osobnými nákladmi na spracovanie vysokého počtu dotazov a následné vyhodnocovanie i negatívnych odpovedí, pričom značná časť z nich môže byť nahradená efektívnejším riešením CRÚ.
Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že elektronický systém CRIF nie je schopný spoľahlivo pokryť požiadavky oprávnených užívateľov, ako aj požiadavky príslušných smerníc. Systém CRIF bol v minulosti prakticky testovaný finančnou spravodajskou jednotkou a bol vyhodnotený ako absolútne nevyhovujúci pre činnosť finančnej spravodajskej jednotky.
Alternatíva B): CRÚ
Zriadenie CRÚ sa navrhuje po vzore viacerých štátov, ako aj na základe odporúčaní Európskej komisie. Do CRÚ by banky a platobné inštitúcie poskytovali na báze denných dátových balíkov aktuálne informácie v rozsahu V. AML. Z CRÚ by tak príslušné orgány (užívatelia) na vyžiadanie obdržali uvedené informácie v priebehu niekoľkých minút.
Informačná smernica vyžaduje okamžitý, nefiltrovaný, bezprostredný a priamy prístup k informáciám z centralizovaných registrov bankových účtov, pričom priamy prístup je najbezprostrednejším typom prístupu k informáciám z centralizovaných registrov bankových účtov.
Zo správy Európskej komisie k plánovanému prepojeniu registrov v rámci EÚ vyplýva, že by sa malo uprednostniť technické riešenie centrálneho registra účtov z dôvodu, že centrálny register účtov má alebo bude mať 18 členských štátov, iba 9 členských štátov oznámilo, že má alebo plánuje centrálny systém vyhľadávania údajov s možnosťou okamžitého a nefiltrovaného vyhľadávania. Podľa správy Európskej komisie centralizované registre majú Belgicko, Bulharsko, Česko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Rakúsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko. Fínsko sa započítava do oboch skupín, keďže sa chystá zaviesť systém, v ktorom sa využívajú obe riešenia. Maďarsko oznámilo, že plánuje centrálny register účtov.
CRÚ v sebe kumuluje niekoľko výhod. Ide predovšetkým o rýchlosť získania informácií, jednoduchosť zasielania dotazov, nie je potrebné formou plošného dotazu oslovovať všetky finančné inštitúcie, ktoré tak nie sú nútené prijímať nákladné personálne a technické opatrenia, ktoré zaručia aspoň čiastočne prijateľné časové limity pre vybavenie dotazu. Z uvedeného vyplýva, že nezanedbateľným prínosom je úspora nákladov spojených s „plošným“ dotazovaním na strane žiadateľov, ale i na strane finančných inštitúcií v súvislosti s nákladmi spojenými s „negatívnymi“ odpoveďami. Zníženie počtu rozosielaných dotazov a odpovedí sa prejaví aj v nižšej zaťaženosti systému dátových schránok.
CRÚ je dátovo konzistentnejšie riešenie, spravované jedným správcom a z pohľadu prevádzky sú jednoduchšie ošetriteľné incidenty voči poskytovateľom (ak neprebehne aktualizácia, prevádzkovateľ dokáže situáciu riešiť okamžite, nie až v čase kedy používateľ potrebuje údaje a tie mu neprichádzajú). Z pohľadu bezpečnosti je zaistená ochrana používateľov (prevádzkovateľ nemusí vedieť kto lustroval), manažment logov sa dá lepšie ošetriť voči každému používateľovi, je zabezpečená lepšia správa rolí a ich oprávnení, v registrovom systéme sa dajú vytvárať nové procesy bez toho, aby sa zaťažovali banky zmenou rozhraní, dajú sa lepšie riešiť používateľské rozhrania, prepojenie na registre môže byť realizované ako na GUI, tak aj na volanie služieb či API. Taktiež prípadný budúci rozvoj je v prípade CRÚ oveľa jednoduchší.
Pri registrovom systéme môže dostať používateľ odpoveď okamžite, pri „systéme dotazovaní“ nebude odpoveď zaslaná okamžite, ale až v rozmedzí niekoľkých hodín, dní alebo vôbec, v prípade ak banka neodpovie. Plánovaná doba dostupnosti CRÚ je tak reálne 24/7.
Významným efektom je nielen podstatne rýchlejšie získanie informácií a tak aj dosiahnutie vyššej pravdepodobnosti uplatniť prípadné zaisťovacie opatrenia, spravidla v trestnom či daňovom konaní, ale súčasne dochádza aj k obmedzeniu šírenia informácií spojených so žiadosťou. Je tak chránený záujem štátneho orgánu na nevyzradení informácie z príslušného konania, ako aj záujem dotknutej osoby na ochrane jej osobných údajov
CRÚ predstavuje dlhodobé, komplexné a systémové riešenie aj s ohľadom na predpokladané zvyšovanie počtu žiadostí príslušných orgánov členských štátov EÚ z dôvodu vzájomného prepojenia registrov v rámci EÚ.
Zhrnutie výhod CRÚ
Zvýšenie efektivity získavania informácií
CRÚ výrazne vylepší procesy získavania informácií, v interakcii oproti dotazu ponúka odpovede v zjednotenom, štruktúrovanom formáte, ktorý poskytne vyššiu presnosť a komfort podávaných informácií.
Zvýšenie bezpečnosti získavania informácií
Poskytovanie služieb prostredníctvom CRÚ je možné realizovať v súlade so všetkými dostupnými bezpečnostnými štandardmi tak, aby bola zaručená úplná bezpečnosť dátových tokov.
Zníženie časových nákladov získavania informácií
Zníženie časových nákladov predstavuje jeden z najviac viditeľných prínosov CRÚ. Na jednej strane ide o časové úspory dosiahnuté zjednodušením procesov a minimalizáciou podielu ľudskej práce. Druhá rovina úspor časových nákladov predstavuje významné obmedzenie prieťahov spôsobených ľudským faktorom, reklamačnými prestojmi, procesnými chybami a nespoľahlivosťou doručovacích kanálov.
Zvýšenie kvality a presnosti získavaných informácií
Vymedzenie a aktualizácia štruktúry odovzdávaných informácií na vstupnej a výstupnej strane prinesie jednoznačné zvýšenie kvality, prehľadnosti a presnosti, ktoré zaručia výrazne vyššiu dátovú výťažnosť.
Zníženie nákladov pri posielaní dotazov
Zásadným ekonomickým prínosom je zjednodušenie procesov získavania informácií, kedy sa požiadavky obracajú na informačný systém CRÚ, a nie priamo na finančné inštitúcie. Kvalifikovaný odhad predstavuje zníženie počtu dátových správ cca o 80 %.
Zvýšená ochrana osobných údajov
Zjednodušenie procesov odstránením plošného dotazovania, štandardizácia obsahov, zrýchlenie informačných tokov a zvýšený dôraz na informačnú a fyzickú bezpečnosť bude viesť k jednoznačnému eliminovaniu rizík ohrozujúcich zabezpečenie osobných údajov.
Alternatíva C): Nulový variant (súčasný stav)
Všetky orgány, s výnimkou OLAF, uvedené v bode 4.B tohto dokumentu, spadajú do kategórie orgánov, ktoré sú oprávnené vyžadovať si pri svojej činnosti informácie od finančných inštitúcií spravidla za účelom zaistenia obrany a bezpečnosti štátu, ako aj významného hospodárskeho alebo finančného záujmu Slovenskej republiky alebo Európskej únie, vrátane boja proti organizovanej trestnej činnosti, korupcii, legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu alebo daňovým únikom. Tento záujem je jednoznačne vymedzený príslušnými právnymi predpismi pre oblasť trestného či daňového konania, činnosť finančnej spravodajskej jednotky alebo spravodajských služieb, teda jednoznačne na účely, ktoré predstavujú významný záujem štátu. Predloženým návrhom sa teda nemení súčasné postavenie žiadateľov o informácie od finančných inštitúcií, vytvára sa len nový nástroj, ktorý predstavuje podstatne modernejší a rýchlejší technologický postup získavania údajov.
Spôsob, akým v súčasnosti tieto orgány získavajú informácie, je buď listinnou formou, alebo prostredníctvom dátových schránok (napr. finančná spravodajská jednotka). Oprávnení žiadatelia musia pre získanie potrebnej informácie, či osoba je ich klientom, osloviť jednotlivo všetky finančné inštitúcie a následne samostatne spracovať došlé odpovede. K veľkému časovému sklzu dochádza z dôvodu potreby čakať na poslednú odpoveď, inak žiadateľ nemá komplexnú informáciu. Náklady na žiadosti nie sú vynaložené efektívne, nakoľko žiadosť na jednu osobu musí žiadateľ zaslať v takom počte, aký je počet finančných inštitúcií na trhu. Najväčším nedostatkom takejto formy získavania informácií je však jednoznačne dĺžka čakania na odpoveď, nakoľko nie je ničím výnimočným, ak žiadateľ obdrží odpoveď v lehote 30 a viac dní. Dĺžka čakania na odpoveď je tak absolútne nevyhovujúca a veľmi zásadným spôsobom negatívne ovplyvňuje efektivitu prebiehajúcich konaní (či už trestných, daňových, atď.).
Značné riziko pri takomto spôsobe získavania potrebných informácií predstavuje práve plošné šírenie osobných údajov subjektov, vo vzťahu ku ktorým vedú príslušné orgány konanie, prípadne ktoré majú v rozpracovaní.
Na strane finančných inštitúcií dochádza zároveň k neefektívnemu vynakladaniu finančných prostriedkov spojených so spracovaním žiadostí. Tieto náklady sa dajú rozdeliť do viacerých skupín, a to náklady spojené s prijímaním a následným spracovaním žiadostí, náklady spojené so ...
| 
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies