Dôvodová správa k zákonu č. 268/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty

A. Všeobecná časť

Návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty bol vypracovaný na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 629 zo dňa 10. decembra 2014, ktorým vláda schválila Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015, a uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 9 zo dňa 7. januára 2015, ktorým vláda Slovenskej republiky schválila nelegislatívny materiál s názvom Analýza zavedenia režimu úhrady DPH po prijatí platby, ktorým uložila podpredsedovi vlády a ministrovi financií pripraviť a predložiť na rokovanie vlády návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, so zavedením režimu úhrady DPH po prijatí platby.

Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je zlepšiť podmienky uplatňovania dane z pridanej hodnoty pre malé a stredné podniky a uľahčiť plnenie daňových povinností zavedením možnosti posunúť daňovú povinnosť za dodané tovary a služby až na moment prijatia platby od odberateľa.

Súčasná situácia ukazuje, že jeden zo základných problémov podnikania malých a stredných podnikov predstavuje zlá platobná disciplína alebo platobná neschopnosť ich odberateľov. Neuhrádzanie záväzkov v termíne splatnosti ovplyvňuje okrem iného aj plnenie daňových povinností týchto podnikov, ktoré v prípade, že sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty, musia z uskutočnených zdaniteľných obchodov priznať a uhradiť štátu splatnú daň z pridanej hodnoty bez ohľadu na skutočnosť, či ju od svojich odberateľov získali. Z tohto dôvodu sa návrhom novely zákona o DPH zavádza osobitná úprava uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby.

Právnym základom osobitnej úpravy uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby je smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení. Podstata tejto osobitnej úpravy spočíva v poskytnutí pomoci malým a stredným podnikom, ktoré majú problémy zaplatiť daň z pridanej hodnoty príslušnému správcovi dane skôr, ako prijmú platbu od svojich odberateľov.

Zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby by nemalo znamenať zvýšené nároky pre finančnú správu a ani pre samotných platiteľov dane, ktorí sa rozhodnú túto úpravu uplatňovať.

Platitelia dane s ročným obratom nižším ako 75 000 eur, na ktorých nebol vyhlásený konkurz alebo ktorí nevstúpili do likvidácie, si budú môcť zvoliť osobitnú úpravu uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby. Túto skutočnosť budú povinní oznámiť daňovému úradu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom osobitnú úpravu začali uplatňovať. Pri uplatňovaní osobitnej úpravy bude týmto platiteľom dane vznikať daňová povinnosť z dodaných tovarov alebo služieb s miestom dodania v tuzemsku, s výnimkou dodania tovarov a služieb do iného členského štátu Európskej únie alebo mimo územia Európskej únie s oslobodením od dane, až dňom prijatia platby. Na druhej strane ich právo na odpočítanie dane z nimi nakúpených tovarov a služieb vznikne až momentom zaplatenia protihodnoty ich dodávateľom. Uplatňovaním osobitnej úpravy tak dotknutí platitelia dane získajú čiastočnú výhodu, spočívajúcu v modifikovanom systéme uplatňovania dane z pridanej hodnoty, ktorý nebude mať negatívny vplyv na ich peňažné toky. Zavedením osobitnej úpravy uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby sa zároveň očakáva zlepšenie platobnej disciplíny medzi platiteľmi dane, ako aj zlepšovanie dobrovoľného plnenia daňových povinností.

V prípade, že sa platitelia dane rozhodnú pre skončenie uplatňovania osobitnej úpravy uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby, túto osobitnú úpravu uplatňujú až do konca kalendárneho roka, v ktorom svoje rozhodnutie oznámili daňovému úradu. Návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty vymedzuje taxatívne aj také skutočnosti, nastaním ktorých budú platitelia dane povinní skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy.

Zároveň so zavedením osobitnej úpravy uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby Ministerstvo financií Slovenskej republiky pokračuje v zlepšovaní kvality podnikateľského prostredia v oblasti dane z pridanej hodnoty, a to najmä prijímaním ďalších opatrení, ktorých cieľom je odstraňovanie administratívnych prekážok podnikania, znižovanie administratívnej záťaže a upevňovanie právnej istoty platiteľov dane.

Medzi opatrenia tohto typu patrí predovšetkým

- zrušenie povinnosti zložiť zábezpeku na daň v prípade, že zdaniteľná osoba v čase podania žiadosti o dobrovoľnú registráciu pre daň neuskutočňuje dodanie tovarov alebo služieb, ale vykonáva len prípravnú činnosť na podnikanie,

- vypustenie dôvodu na zamietnutie žiadosti o dobrovoľnú registráciu pre daň, ktorým je skutočnosť, že žiadateľ o registráciu pre daň nezložil zábezpeku na daň v stanovenej lehote a výške,

- úprava postupu určenia základu dane v prípadoch, keď sa späť dovážaný tovar prepúšťa do colného režimu voľný obeh z režimu pasívneho zušľachťovacieho styku,

- úprava ustanovení o odpočítaní dane, ktorou sa stanovujú kritériá, na základe ktorých platiteľ dane používajúci hmotný majetok a prijaté služby na podnikanie a aj na iný účel ako na podnikanie určí výšku odpočítateľnej dane,

- rozšírenie prípadov tzv. tuzemského samozdanenia, pri ktorých je tuzemská zdaniteľná osoba povinná platiť daň v prípade, že dodávateľom je zahraničná osoba,

- liberalizácia podmienok platných pre skoršie vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu v lehote 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol.

Účinnosť návrhu novely zákona o dani z pridanej hodnoty sa navrhuje od 1. januára 2016.

Dopady návrhu novely zákona o dani z pridanej hodnoty na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatizáciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: od do

A.2. Vplyvy:

A.3. Poznámky

Bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na výnos DPH na hotovostnej báze

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

Vplyv na výnos DPH na hotovostnej báze

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je zlepšiť podmienky uplatňovania dane z pridanej hodnoty pre malé a stredné podniky a uľahčiť plnenie daňových povinností zavedením možnosti posunúť daňovú povinnosť za dodané tovary a služby až na moment prijatia platby od odberateľa.

Kvantifikácia vplyvov na ŠR na hotovostnej báze, ktorú vykonal Inštitút finančnej politiky, je uvedená v tabuľke č. 1. Keďže ide o dobrovoľnú úpravu, IFP pri kvantifikácii dopadov vychádzal z nasledujúcich predpokladov:

- priemerná doba splatnosti faktúr je 42 dní,

- podiel platiteľov dane zapojených do režimu úhrady DPH po prijatí platby je 60 % z oprávnených,

- podiel dodávok tovarov a služieb, na ktoré sa vzťahuje priemerná doba splatnosti, je 80 %,

- podiel dodávok platiteľov dane uplatňujúcich režim úhrady DPH po prijatí platby subjektom, ktoré nie sú platiteľmi dane, je 10 %,

- podmienku ročného obratu do 75 000 eur spĺňa približne ...