A. Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2016 a vecne vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktoré tým napĺňa.
Účelom návrhu zákona je zavedenie registra partnerov verejného sektora (ďalej len „register“), ako aj úprava s tým súvisiacich otázok s cieľom legislatívne vymedziť požiadavky na subjekty, s ktorými vstupuje štát, resp. subjekty verejného práva do právnych vzťahov, resp. v rámci ktorých tretia osoba prijíma akékoľvek plnenie vrátane predaja majetku štátu.
Návrh zákona na rozdiel od doterajšej právnej úpravy registra konečných užívateľov výhod, ktorá je limitovaná len na procesy spojené s verejným obstarávaním, má plošný charakter z hľadiska prístupu k verejným zdrojom. Narábanie s verejnými prostriedkami v rámci verejného obstarávania predstavuje približne iba 20% výdavkov verejného sektora. Súčasná právna úprava nerieši dostatočným spôsobom identifikáciu konečného užívateľa výhod, pretože je založená čestnom vyhlásení; od tohto konceptu návrh zákona upúšťa a zavádza sprísnený režim verifikácie konečného užívateľa výhod.
Partnerom verejného sektora bude fyzická osoba a právnická osoba, ktorá spĺňa návrhom zákona vymedzené znaky a ktorá prijíma verejné zdroje vrátane majetku nad určený zákonný limit. Filozofia zákona predpokladá, že prístup k verejným zdrojom bude podmienený zápisom v registri, z ktorého musia byť zrejmí koneční užívatelia výhod a súčasne aj tzv. oprávnená osoba spoluzodpovedná za zapísané údaje. Právna úprava nadväzuje na existujúcu právnu úpravu pokiaľ ide o verejnú kontrolu registra konečných užívateľov výhod, keďže aj register partnerov verejného sektora bude verejne dostupný každému, t.j. orgánom verejnej moci, podnikateľom či občianskej spoločnosti. Súčasne dochádza k novému abstraktnejšiemu definičnému vymedzeniu konečného užívateľ výhod, ktorým je fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo vykonáva kontrolu nad klientom, alebo fyzická osoba, v prospech ktorej sa transakcia alebo činnosť vykonáva.
Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy registra konečných užívateľov výhod nebude podkladom zápisu do registra čestné vyhlásenie o konečnom užívateľovi výhod, ale bude sa musieť uplatniť procedúra identifikácie konečného užívateľa výhod. Za identifikáciu konečného užívateľa výhod bude okrem partnera verejného sektora zodpovedať aj oprávnená osoba, ktorou bude advokát, notár, banka, audítor alebo daňový poradca. Oprávnená osoba bude povinná postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorú na tento účel upravuje. Návrh zákona však neostáva len pri prvotnej identifikácii konečného užívateľa výhod, keďže predpokladá aj následnú identifikáciu, a o to vždy keď nastane verifikačná udalosť, napr. v súvislosti s plnením zo zmluvy, uzatvorením novej zmluvy a pod.
Návrh zákona zavádza štandardné registračné konanie, ktorým treba rozumieť konanie o zápise údajov do registra, zmene zapísaných údajov alebo výmaze údajov zapísaných do registra. Registráciu bude vykonávať Okresný súd Žilina. Registračné konanie sa koncipuje ako výlučne elektronické konanie, na ktoré sa vzťahuje úprava elektronickej podoby výkonu verejnej moci.
Návrh zákona s cieľom posilniť jeho reálnu vymáhateľnosť zavádza sankčné mechanizmy, a to najmä pre prípad porušenia povinnosti uvádzať pravdivé údaje o konečnom užívateľovi výhod. Na tento účel bude možné partnerovi verejného sektora uložiť pokutu vo výške neoprávnene získaného hospodárskeho prospechu. Štatutárnemu orgánu partnera verejného sektora bude možné uložiť pokutu v zákonom určenom rozsahu; za zaplatenie tejto pokuty bude ručiť oprávnená osoba. Súčasne bude rozhodnutie o pokute podkladom pre výmaz partnera verejného sektora z registra, ako aj pre zapísanie štatutárneho orgánu do registra diskvalifikovaných osôb so všetkými následkami s tými spojenými. Súčasne platí, že návrh zákona svojou povahou – úprava podmienok prístupu k verejným zdrojom, zavedenie novej úradnej evidencie právnych vzťahov štátu hospodárskeho charakteru – spĺňa atribúty, ktoré umožňujú podradiť vznikajúcu právnu úpravu aj normám trestného práva; k tomu pozri osobitnú časť dôvodovej správy.
Ochrana záujmov štátu sa posilňuje tým, že právoplatné rozhodnutie o pokute bude zakladať právo štátu odstúpiť od zmluvy, ako aj tým, že pri porušení povinností ustanovených zákonom zo strany partnera verejného sektora, resp. oprávnenej osoby štát nebude musieť plniť svoje zmluvné záväzky a nedostane sa do omeškania.
Súčasťou návrhu zákona sú aj novelizácie súvisiacich zákonov, a to primárne tých, ktoré regulujú nakladanie s verejnými zdrojmi. Definícia konečného užívateľa výhod bude obsiahnutá v zákone č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorého novelizácia sa taktiež navrhuje.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie, ako aj s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Návrh zákona zakladá vplyvy na verejné financie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti; tieto vplyvy sú detailne popísané v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať sociálny vplyv, ani vplyv životné prostredie a na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky a Hospodárskou a sociálnou radou vlády. Vláda Slovenskej republiky návrhy zákona prerokovala a schválila 17. augusta 2016.
B. Osobitná časť
K čl. I
(zákon o registri partnerov verejného sektora)
K § 1
Ustanovenie § 1 vymedzuje predmet právnej úpravy, t.j. okruh spoločenských vzťahov, ktoré zákon reguluje.
Návrh zákona upravuje zriadenie registra. Súčasne vymedzuje subjekty a údaje o nich, ktoré sa do tohto registra (povinne) zapisujú, ako aj procedúru zápisu údajov, zmeny zapísaných údajov a výmazu zapísaných údajov. V tejto časti zákon vychádza z rokmi a praxou osvedčenej právnej úpravy obchodného registra (zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Návrh zákona ďalej upravuje niektoré povinnosti spojené s evidenciou údajov v registri, a to najmä overovanie údajov o konečných užívateľoch výhod. Súčasťou návrhu zákona sú aj sankčné mechanizmy určené na riešenie situácie, keď dôjde k porušeniu zákonom ustanovených povinností.
Zriaďovaný register nahrádza doterajší register konečných užívateľov výhod, ktorý vedie Úrad pre verejné obstarávanie podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predkladaný návrh zákona nepredstavuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES. Využívajú sa však niektoré prvky zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – najmä konečný užívateľ výhod.
Návrh zákona je potrebné vnímať v kontexte aj iných súvisiacich úprav.
Z hľadiska hmotnoprávnej úpravy ide najmä o zákony, ktoré regulujú prístup k verejným zdrojom. Novelizácie týchto zákonov tvoria základnú časť pripojených novelizačných článkov. Ide o zákony, ktoré definujú podmienky prístupu k verejným zdrojom – všeobecná úprava rozpočtových pravidiel, poskytovanie dotácií, verejné obstarávanie a pod. Novou podmienkou je zápis do registra – táto skutočnosť sa preto zohľadňuje práve novelizáciou dotknutých zákonov.
Z hľadiska procesného je potrebné mať na zreteli najmä právnu úpravu Civilného sporového poriadku, ktorá sa subsidiárne bude aplikovať aj na registráciu a ukladanie pokút podľa predkladaného návrhu zákona.
K § 2
V § 2 sa zavádza základný pojmový aparát využívaný v návrhu zákona.
Partner verejného sektora je definovaný niekoľkými definíciami. Právna úprava obsahuje pozitívne vymedzenie partnera verejného sektora a súčasne aj negatívne vymedzenie tohto pojmu. Jednotiacim znakom jednotlivých definícii partnera verejného sektora je prvok spočívajúci v nakladaní s verejnými zdrojmi, a to buď s ohľadom na finančné limity alebo bez ohľadu na tieto limity. V § 2 ods. 1 písm. a) je pozitívna definícia partnera verejného sektora, negatívne definičné vymedzenie je v § 2 ods. 2, 3 a 4. Posúdenie otázky, či subjekt je partnerom verejného sektora, a teda má povinnosť zápisu do registra, je vždy závislé od všetkých aspektov definície partnera verejného sektora, pričom primárne sa skúma naplnenie pozitívneho vymedzenia partnera verejného sektora a následne, či tu nie je okolnosť, ktorá by vylučovala označenie subjektu ako partnera verejného sektora (negatívna definícia). Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy je v rámci definície partnera verejného sektora výslovne vylúčený samotný verejný sektor; k tomu pozri dikciu „...ktorá nie je subjektom verejnej správy...“.
V rámci pozitívnej definície je primárne partnerom verejného sektora fyzická osoba a právnická osoba, ktorá zjednodušene povedané prijíma verejné zdroje vrátane zdrojov z verejného zdravotného poistenia, a to buď priamo alebo sprostredkovane ako subdodávateľ v ktoromkoľvek rade. Tomu je podriadené aj usporiadanie jednotlivých bodov v § 2 ods. 1 písm. a). Táto problematika je vzhľadom na rôznorodosť dotknutých právnych vzťahoch riešená rozdelením jednotlivých znakov definície partnera verejného sektora do viacerých bodov.
Podľa prvého bodu je partnerom verejného sektora ten, kto prijíma peňažné plnenie z verejných rozpočtov, z európskych fondov alebo od právnickej osoby zriadenej zákonom alebo kto prijíma štátnu pomoc. Verejnými rozpočtami na účely zákona sú štátny rozpočet, rozpočet štátneho fondu, rozpočet verejnoprávnej inštitúcie, rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku. Prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov nemusia byť nevyhnutne súčasťou verejných rozpočtov, preto sa uvádzajú osobitne. Osobitne je v ustanovení spomenutá štátna pomoc. Štátnou pomocou je potrebné v kontexte označovania verejných zdrojov v tomto ustanovení potrebné chápať primárne ako nepriamu pomoc; priame formy štátne pomoci sú už obsiahnuté v plnení z verejných rozpočtov. Do prvej definície sú zahrnuté aj finančné prostriedky, ktoré poskytujú právnické osoby zriadené zákonom, rovnako aj právnické osoby, ktoré sú zriadené subjektmi verejnej správy, v ktorých majú tieto subjekty výlučnú (t.j. 100%-tnú) majetkovú účasť; ide najmä o tzv. obecné podniky, resp. štátne obchodné spoločnosti.
Podľa druhého bodu je partnerom verejného sektora ten, kto prijíma nepeňažné plnenie od subjektu verejného sektora. Toto plnenie je vymedzené ako majetok, práva k majetku a iné majetkové práva. Majetkom treba rozumieť najmä hnuteľné veci a nehnuteľnosti. Právami k majetku najmä právo užívať vec (napr. na základe nájomnej zmluvy).
Podľa tretieho bodu je partnerom verejného sektora každý subjekt, ktorý sa zúčastňuje ako uchádzač verejného obstarávania s prihliadnutím na finančné limity podľa odseku 2. Z hľadiska dopadov na verejné obstarávanie je návrh zákona koncipovaný aj so zreteľom na novú povinnosť – verifikácia konečného užívateľa výhod. Preto je pre posúdenie toho, či sa zákon vzťahuje na každého uchádzača vo verejnom obstarávaní rozhodujúce naplnenie finančných limitov podľa § 2 ods. 2
Podľa štvrtého bodu je partnerom verejného sektora poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a podľa piateho bodu zdravotná poisťovňa. Nejde však o každého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ale len toho, ktorý má zo zdravotnou poisťovňou uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a u ktorého nie sú dané okolnosti podľa § 2 ods. 2 až 4. Pri zdravotnej poisťovni sa neuplatnia limity podľa § 2 ods. 2 a 3, resp. negatívne vymedzenie podľa § 2 ods. 4 Vzhľadom na to, že v prípade poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotných poisťovní nejde o nakladanie s rozpočtovými zdrojmi a majetkom štátu, ale o nakladanie s prostriedkami verejného zdravotného poistenia, je potrebné túto kategóriu partnerov verejného sektora pojmovo vymedziť samostatne.
Podľa šiesteho bodu je partnerom verejného sektora ten, na koho bola postúpená pohľadávka voči subjektu verejného sektora, t.j. v tomto prípade voči štátu, štátnemu fondu, obci, vyššiemu územnému celku, právnickej osobe zriadenej zákonom, resp. subjektom, ktoré toto ustanovenie označuje. Nie je zámerom zákona obmedzovať hmotnoprávne možnosť postúpiť pohľadávku voči (zjednodušene) štátu na iné subjekty. Účelom tohto zákona v tomto prípade je zvýšiť transparentnosť právnych vzťahov so štátom aj tam, kde sa narába s pohľadávkami voči štátu. Nedodržanie tohto štandardu otvorenosti právnych vzťahov má za následok odloženie plnenia zo strany štátu do momentu kedy sa tento štandard dosiahne zápisom partnera verejného sektora (veriteľa) do registra, a to bez vzniku omeškania na strane štátu.
V siedmom bode sa za partnera verejného sektora označuje aj každý subdodávateľ iných partnerov verejného sektora, ak sú splnené finančné limity podľa § 2 ods. 2. Tieto finančné limity sa posudzujú vo vzťahu ku každému subdodávateľovi zvlášť. Materiálny korektív právnej ...
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies