1. Zákon o účtovníctve

1.1. Zmeny v zákone o účtovníctve vykonané zákonom č. 130/2015 Z. z.

Zmenám v zákone o účtovníctve, ktoré boli vykonané zákonom č. 130/2015 Z. z., sa podrobne venoval príspevok „Novela zákona o účtovníctve“. Pripomeňme si najdôležitejšie zmeny vykonané zákonom č. 130/2015 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2016, ktoré majú vplyv na novelu postupov účtovania v PÚ a na novelu postupov účtovania v JÚ:

Definícia podielovej účasti
§ 2 ods. 4 písm. m) zákona o účtovníctve

Do zákona o účtovníctve sa dopĺňa základná definícia podielovej účasti, ktorou sa rozumie aspoň dvadsaťpercentný podiel na základnom imaní v inej účtovnej jednotke, ktorý je držaný, aby tvoril trvalé prepojenie s touto inou účtovnou jednotkou na účel, aby toto prepojenie prispelo k činnosti účtovnej jednotky. Tzn., že pre podielovú účasť je potrebný aspoň 20 % podiel na základnom imaní, ktorý zakladá trvalú väzbu s účtovnou jednotkou. Účtovná jednotka vlastní podiel na základom imaní v inej účtovnej jednotke s úmyslom trvalého prepojenia s účtovnou jednotkou, aby jej prinášal majetkový alebo iný prospech a tým prispel k činnosti účtovnej jednotky.

Zrušenie reprodukčnej obstarávacej ceny
§ 25 ods. 1 písm. d), § 25 ods. 6 písm. b), § 39m ods. 1 zákona o účtovníctve

V nadväznosti na smernicu 2013/34/EÚ sa ruší oceňovanie reprodukčnou obstarávacou cenou. Preto sa zo zákona o účtovníctve vypúšťa definícia reprodukčnej obstarávacej ceny, tzn. vypúšťa sa § 25 ods. 6 písm. b) zákona o účtovníctve. Reprodukčná obstarávacia cena sa nahrádza reálnou hodnotou definovanou v § 27 zákona o účtovníctve, ktorou sa oceňuje majetok ustanovený v novom znení § 25 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve.

Týmto majetkom je napr. majetok bezodplatne nadobudnutý, majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania,

nehmotný majetok a hmotný majetok novozistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený atď.

Podľa prechodného ustanovenia § 39m ods. 1 zákona o účtovníctve majetok podľa § 25 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve oceňuje reálnou hodnotou (nie reprodukčnou obstarávacou cenou):

• od 1. 1. 2016 účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie kalendárny rok,
• v hospodárskom roku, ktorý začína v priebehu roka 2016, účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie hospodársky rok.

Oceňovanie majetku a záväzkov reálnou hodnotou podľa § 27 zákona o účtovníctve
§ 25 ods. 1 písm. f) a g), § 27, § 39m ods. 1 zákona o účtovníctve

Cieľom nového znenia § 27 zákona o účtovníctve bolo ustanoviť ocenenie reálnou hodnotou tak, aby ju bolo možné vždy získať a aby nebolo potrebné v niektorom účtovnom období oceniť jednotlivý majetok obstarávacou cenou iba z dôvodu, že reálna hodnota nie je k dispozícii.

Nový § 27 zákona o účtovníctve upravuje:

a) oceňovanie jednotlivých zložiek majetku alebo záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka alebo k inému dňu v priebehu účtovného obdobia, ak sa to vyžaduje podľa osobitného predpisu (napr. zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), a to reálnou hodnotou (napr. deriváty, majetok a záväzky v obchodných spoločnostiach alebo v družstvách zanikajúcich bez likvidácie atď.), trhovou cenou (napr. komodity) a pod.;

b) definíciu reálnej hodnoty, ktorou sa rozumie trhová cena, hodnota zistená oceňovacími modelmi (ak nie je známa trhová cena) a posudok znalca (ak nie je známa trhová cena alebo nemožno hodnotu zistiť oceňovacími modelmi, tzn. posudok znalca bude používaný len vo výnimočných prípadoch);

c) definíciu trhovej ceny. Trhová cena je:

• záverečná cena vyhlásená na burze v deň ocenenia podľa § 24 ods. 1 zákona o účtovníctve za predpokladu, ak trh s príslušným majetkom, ktorý burza organizuje, je aktívnym trhom alebo
• najpočetnejšia cena ponuky alebo ak táto nie je reprezentatívna, medián cien ponúk na inom aktívnom trhu v deň ocenenia podľa § 24 ods. 1 zákona o účtovníctve, ak nie je možné použiť ocenenie záverečnou cenou vyhlásenou na burze; ak náklady na dopravu kúpeného majetku z miesta jeho uloženia na účely obchodovania na aktívnom trhu na miesto jeho použitia u kupujúceho nie sú zanedbateľné, prirátajú sa k trhovej cene;

d) definíciu aktívneho trhu. Aktívny trh je trh, na ktorom:

• sa obchoduje s majetkom podľa druhu majetku s podobnými vlastnosťami za obdobných podmienok,
• sú obvykle osoby ochotné kúpiť alebo predať,
• informácia o cenách je dostupná verejnosti;

e) oceňovacie modely, ktoré vychádzajú z:

• trhového prístupu, ktorý používa informácie vytvárané operáciami na trhu,
• výdavkového prístupu, ktorý vychádza z peňažnej sumy, ktorú by bolo potrebné vydať na obstaranie majetku, ktorý by mal pre účtovnú jednotku porovnateľný prínos ako oceňovaný majetok, pričom tento prístup sa používa najmä na ocenenie nefinančného majetku; zohľadňujú sa pri tom informácie z operácií alebo cenové ponuky z trhu z hľadiska jeho druhu a miesta, na ktorom by sa majetok pravdepodobne obstaral, vrátane maloobchodného trhu,
• príjmového prístupu, napríklad model súčasnej hodnoty, ktorý je založený na súčasnej hodnote budúcich peňažných príjmov z majetku a budúcich peňažných výdavkov na majetok, pričom diskontná sadzba sa určí ako vnútorná miera návratnosti požadovaná investormi pre daný druh majetku ku dňu jeho ocenenia, ktorý nesie danú mieru rizika.

Účtovná jednotka si model môže vytvoriť sama vychádzajúc z odbornej literatúry popisujúcej modelovanú vec, zo svojich poznatkov o modelovanej veci a zo zásad matematického modelovania. Zložitosť modelu by mala zodpovedať zložitosti majetku, ktorého ocenenie odhaduje, napr. pre ocenenie opcií sa používajú pomerne zložité opčné modely, pre ocenenie majetku nájdeného pri inventarizácii stačí použiť jednoduchý model vytvorený na základe výdavkového prístupu.

Napríklad pri novozistenom majetku pri inventarizácii sa použije kúpna cena najvýhodnejšej kúpy z hľadiska oceňujúcej účtovnej jednotky upravená o mieru opotrebenia produktu (obdobný postup, ako sa používal pri ocenení reprodukčnou obstarávacou cenou).

f) oceňovanie metódou vlastného imania, ktorou sa môžu oceňovať akcie a podiely v dcérskej účtovnej jednotke alebo v účtovnej jednotke s podielovou účasťou;

g) výnimku z oceňovania majetku a záväzkov reálnou hodnotou a metódou vlastného imania ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, okrem majetku a záväzkov podľa § 27 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve (ide o majetok a záväzky oceňované v obchodných spoločnostiach alebo družstvách zanikajúcich bez likvidácie reálnou hodnotou), pre:

• mikro účtovnú jednotku,
• účtovnú jednotku, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania a
• účtovnú jednotku, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva;

h) výnimku z oceňovania krátkodobých realizovateľných cenných papierov reálnou hodnotou ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, alebo k inému dňu reálnou hodnotou, ak sa to vyžaduje podľa osobitného predpisu, a to v nadväznosti na doplnenie § 25 o odsek 8 zákona o účtovníctve, v ktorom sa ustanovuje, že účtovná jednotka ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) zákona o účtovníctve môže oceniť reálnou hodnotou cenné papiere a podiely určené na predaj okrem cenných papierov uvedených v § 25 ods. 1 písm. e) treťom bode zákona o účtovníctve. Ide o krátkodobé realizovateľné cenné papiere a podiely, ktoré sa podľa tohto nového ustanovenia môžu oceniť ku dňu obstarania, ako aj ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka reálnou hodnotou. Zároveň podľa § 27 ods. 10 zákona o účtovníctve účtovná jednotka, ktorá ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu (ku dňu obstarania) neocení krátkodobé realizovateľné cenné papiere reálnou hodnotou, neocení ich reálnou hodnotou ani ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, príp. k inému dňu v priebehu účtovného obdobia, ak sa takéto ocenenie vyžaduje podľa osobitného predpisu.

Podľa § 27 ods. 12 zákona o účtovníctve sa ocenenie reálnou hodnotou ku dňu ocenenia nevykoná, ak nie je možné spoľahlivo určiť reálnu hodnotu. S novou úpravou § 27 zákona o účtovníctve sa zosúlaďujú aj ustanovenia § 25 ods. 1 písm. f) a g) zákona o účtovníctve, ktoré vo svojom texte odkazujú na § 27 zákona o účtovníctve .

Podľa prechodného ustanovenia § 39m ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka oceňuje majetok a záväzky podľa § 27 v znení účinnom od 1. 1. 2016:

• v účtovnom období, ktoré začína 1. 1. 2016, ak ide o účtovnú jednotku, ktorá má účtovné obdobie kalendárny rok,
• v hospodárskom roku, ktorý začína v priebehu roka 2016, ak ide o účtovnú jednotku, ktorá má účtovné obdobie hospodársky rok.

Pre úplnosť uvádzame aj ostatné zmeny účinné od 1. 1. 2016:

Účtovné obdobie hospodársky rok
§ 3 ods. 8 zákona o účtovníctve

Novelou zákona o účtovníctve sa rozširuje okruh účtovných jednotiek, ktoré nemôžu uplatniť účtovné obdobie hospodársky rok. Účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, nemôže uplatniť okrem subjektu verejnej správy a účtovnej jednotky uvedenej v § 1 ods. 1 písm. a) treťom bode zákona o účtovníctve (ide o fyzickú osobu, ktorá podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazuje svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov) aj účtovná jednotka, ktorou je právnická osoba s majetkovou účasťou štátu založená podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, zákon č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov), právnická osoba s majetkovou účasťou obce alebo právnická osoba s majetkovou účasťou vyššieho územného celku.

Účtovné jednotky, ktoré nemôžu účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva
§ 9 ods. 2 písm. c) zákona o účtovníctve

V § 9 ods. 2 písm. c) zákona o účtovníctve sú vymedzené jednotlivé typy účtovných jednotiek, ktoré môžu účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, ak nepodnikajú a ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 €. Tieto podmienky sa od 1. 1. 2016 rozširujú o ďalšiu podmienku, a to že tieto účtovné jednotky nie sú subjektom verejnej správy. Dôvodom tejto zmeny bolo, aby účtovné jednotky verejnej správy účtovali v sústave podvojného účtovníctva, keďže údaje z ich účtovných závierok sú predmetom centralizácie a následne tvoria databázu údajov pre výpočet schodku a dlhu verejnej správy. Podstatným predpokladom pre centralizáciu údajov je účtovanie v jednej účtovnej sústave, a to v sústave podvojného účtovníctva.

Vykazovanie údajov v priebežnej účtovnej závierke
§ 18 ods. 4 zákona o účtovníctve

Priebežná účtovná závierka sa zostavuje, ak povinnosť zostaviť individuálnu účtovnú závierku v priebehu účtovného obdobia ustanovuje osobitný predpis (napr. § 14 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.). Priebežná účtovná závierka sa zostavuje najmä v konkurze alebo v likvidácii podľa podmienok zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) alebo v prípade, ak sa z dôvodu vecného účelu sledujú náklady, výnosy a výsledok hospodárenia k určitému dátumu (napr. banky). V § 18 ods. 4 zákona o účtovníctve sa vymedzuje rozsah informácií, ktoré sa vykazujú vo výkaze ziskov a strát priebežnej účtovnej závierky. Od 1. 1. 2016 sa nebudú vykazovať údaje vo výkaze ziskov a strát priebežnej účtovnej závierky kumulatívne, ale za obdobie od začiatku účtovného obdobia do dňa, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka, a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

Výročná správa
§ 20 ods. 1 až 3, § 20 ods. 6 písm. d), § 39m ods. 2 zákona o účtovníctve

Novelou zákona o účtovníctve sa rozširuje obsah výročnej správy o osobitnú časť, ktorou je ročná správa o platbách orgánom verejnej moci (ďalej len „správa o platbách“) pre vybrané účtovné jednotky.

Podľa § 20 ods. 3 zákona o účtovníctve výročná správa účtovnej jednotky musí poskytovať verný a pravdivý obraz a musí byť overená audítorom do jedného roka od skončenia účtovného obdobia. Upravuje sa, aký názor audítor musí vyjadriť a čo musí v správe audítora uviesť. Audítor musí:

a) vyjadriť názor, či je výročná správa v súlade s účtovnou závierkou okrem výročnej správy podľa osobitného predpisu (napr. § 39 zákona č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, § 33 ods. 3 zákona č. 213/1997 Z. z. v znení zákona č. 445/2008 Z. z., § 34 ods. 3 zákona č. 34/2002 Z. z. v znení zákona č. 463/2013 Z. z.),

b) vyjadriť názor na informácie uvedené v § 20 ods. 6 písm. d) a ods. 7 písm. c) až e), g) a h) zákona o účtovníctve,

c) vyjadriť názor, či výročná správa obsahuje informácie podľa osobitného predpisu (napr. § 15 zákona č. 429/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 76 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov),

d) vyjadriť názor, či výročná správa obsahuje informácie podľa zákona o účtovníctve,

e) uviesť, či na základe poznatkov o účtovnej jednotke a situácii v nej zistil významné nesprávnosti vo výročnej správe a uviesť charakter každej takej významnej nesprávnosti.

Spresňuje sa ustanovenie § 20 ods. 6 písm. d) zákona o účtovníctve, podľa ktorého účtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, uvádza vo vyhlásení o správe a riadení, okrem iného, opis hlavných systémov vnútornej kontroly a riadenia rizík vo vzťahu k účtovnej závierke.

Podľa prechodného ustanovenia § 39m ods. 2 zákona o účtovníctve účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie hospodársky rok, vyhotovuje výročnú správu a konsolidovanú výročnú správu v znení účinnom od 1. 1. 2016 prvýkrát za hospodársky rok, ktorý začína v priebehu roka 2016. Obdobne sa postupuje aj v prípade, ak má účtovná jednotka účtovné obdobie kalendárny rok, tzn. účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie kalendárny rok, vyhotovuje výročnú správu a konsolidovanú výročnú správu v znení účinnom od 1. 1. 2016 prvýkrát za kalendárny rok, ktorý začína 1. 1. 2016 (výročná správa, resp. konsolidovaná výročná správa k účtovnej závierke k 31. 12. 2016).

Správa o platbách
§ 20a a § 20b, § 39m ods. 2 zákona o účtovníctve

Veľké účtovné jednotky, ktoré sú obchodnou spoločnosťou, a subjekty verejného záujmu, ktoré pôsobia v ťažobnom priemysle alebo v klčovaní prirodzených lesov, zostavujú a zverejňujú správu o platbách. Povinnosť zostaviť a zverejniť správu o platbách nemá podnik z členského štátu, ktorý je materskou účtovnou jednotkou alebo dcérskou účtovnou jednotkou, ak materská účtovná jednotka podlieha právu niektorého členského štátu a poskytnuté platby sú zahrnuté v konsolidovanej správe o platbách. Definície jednotlivých pojmov súvisiacich so správou o platbách ustanovuje § 20a ods. 2 zákona o účtovníctve a obsah správy o platbách upravuje § 20b zákona o účtovníctve.

Podľa prechodného ustanovenia § 39m ods. 2 zákona o účtovníctve účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie hospodársky rok, vyhotovuje správu o platbách prvýkrát za hospodársky rok, ktorý začína v priebehu roka 2016. Obdobne sa postupuje aj v prípade, ak má účtovná jednotka účtovné obdobie kalendárny rok, tzn. účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie kalendárny rok, vyhotovuje správu o platbách prvýkrát za kalendárny rok, ktorý začína 1. 1. 2016.

Konsolidovaná účtovná závierka
§ 6 ods. 4, § 22 ods. 2 až 4, § 22 ods. 6 písm. b), § 22 ods. 9 písm. c), § 22 ods. 10, 11, 13, § 22 ods. 19 a 20, § 39m ods. 3 zákona o účtovníctve

Novelou zákona o účtovníctve sa spresňujú definície materskej účtovnej jednotky a dcérskej účtovnej jednotky.

Na rozdiel od predchádzajúcej definície materskej účtovnej jednotky sa spresňuje, že materská účtovná jednotka za podmienok uvedených v § 22 ods. 3 písm. a) až e) zákona o účtovníctve má v inej obchodnej spoločnosti rozhodujúci vplyv.

Dcérskou účtovnou jednotkou je účtovná jednotka, v ktorej má materská účtovná jednotka rozhodujúci vplyv, a to priamo alebo aj nepriamo prostredníctvom svojich dcérskych účtovných jednotiek (§ 22 ods. 4 zákona o účtovníctve).

V ďalších ustanoveniach (§ 22 ods. 9 až 11, ods. 13 zákona o účtovníctve) sa menia a dopĺňajú niektoré podmienky, po splnení ktorých nie je materská účtovná jednotka povinná zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku (ďalej len „KÚZ“). Základné ustanovenie o oslobodení zostaviť KÚZ – § 20 ods. 8 zákona o účtovníctve – sa nemení.

S KÚZ súvisí aj zostavenie konsolidovanej správy o platbách pre materskú účtovnú jednotku, ktorou je účtovná jednotka pôsobiaca v ťažobnom priemysle alebo účtovná jednotka pôsobiaca v klčovaní prirodzených lesov, ak materská účtovná jednotka alebo jej dcérska účtovná jednotka pôsobí v ťažobnom priemysle alebo v klčovaní prirodzených lesov (§ 22 ods. 19 a 20 zákona o účtovníctve).

Podľa prechodného ustanovenia § 39m ods. 3 zákona o účtovníctve materská účtovná jednotka zostavuje KÚZ podľa § 22 zákona o účtovníctve v znení účinnom od 1. 1. 2016 prvýkrát za hospodársky rok, ktorý začína v priebehu roka 2016.

Obdobne sa postupuje aj v prípade, ak má účtovná jednotka účtovné obdobie kalendárny rok, tzn. materská účtovná jednotka zostavuje KÚZ podľa § 22 zákona o účtovníctve v znení účinnom od 1. 1. 2016 prvýkrát za kalendárny rok, ktorý začína 1. 1. 2016.

Verejná správa
§ 22a, § 22b zákona o účtovníctve

V zákone o účtovníctve sa nanovo ustanovuje § 22a, ktorý upravuje KÚZ účtovnej jednotky verejnej správy, KÚZ ústrednej správy a súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy.

Rozširuje sa okruh účtovných jednotiek verejnej správy, za ktoré správca kapitoly štátneho rozpočtu, obec alebo vyšší územný celok zostavuje KÚZ účtovnej jednotky verejnej správy, o právnické osoby s majetkovou účasťou štátu založené podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov) a o štátne fondy (§ 5 zákona č. 523/2004 Z. z.).

V novom ustanovení § 22b zákona o účtovníctve sa vymedzuje obsah výročnej správy a konsolidovanej výročnej správy subjektov verejnej správy.

Register účtovných závierok
§ 23a ods. 7, § 23c ods. 5 zákona o účtovníctve

Novým § 23a ods. 7 zákona o účtovníctve sa dopĺňa lehota na uloženie schválenej účtovnej závierky alebo oznámenia o dátume schválenia účtovnej závierky do registra účtovných závierok najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia. Z uvedeného nepriamo vyplýva lehota na schválenie účtovnej závierky, a to do jedného roka od skončenia účtovného obdobia. Zároveň zostáva zachovaná lehota ustanovená v § 23a ods. 4 zákona o účtovníctve, podľa ktorého, ak účtovná jednotka nemá schválenú účtovnú závierku v lehote podľa § 23a ods. 3 zákona

o účtovníctve, ukladá do registra účtovných závierok neschválenú účtovnú závierku a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky ukladá do registra účtovných závierok dodatočne najneskôr do 5 pracovných dní od jej schválenia.

Spresnenie definície obstarávacej ceny
§ 25 ods. 6 písm. a) zákona o účtovníctve

V § 25 ods. 6 písm. a) zákona o účtovníctve sa spresňuje definícia obstarávacej ceny, ktorou sa rozumie cena, za ktorú sa majetok obstaral vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny.

Doba odpisovania goodwillu a aktivovaných nákladov na vývoj
§ 28 ods. 4, § 39m ods. 4 zákona o účtovníctve

Smernica 2013/34/EÚ požaduje obmedzenie doby odpisovania goodwillu a aktivovaných nákladov na vývoj v prípade, ak sa ich životnosť nedá spoľahlivo odhadnúť.

V tomto prípade sa goodwill a aktivované náklady na vývoj odpíšu najneskôr do 5 rokov od ich obstarania. Podľa prechodného ustanovenia § 39m ods. 4 zákona o účtovníctve sa doba odpisovania tak, ako je uvedená vyššie, použije na goodwill a aktivované náklady na vývoj obstarané od 1. 1. 2016.

1.2. Zmeny v zákone o účtovníctve vykonané zákonom č. 423/2015 Z. z.

Zákon č. 423/2015 Z. z. mení v čl. II zákon o účtovníctve s účinnosťou od 1. 1. 2016 a od 17. 6. 2016. Účinnosť zmien od 17. 6. 2016 nadväzuje na účinnosť Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/56/EÚ, ktorou sa mení smernica 2006/43/ES o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 537/2014 o osobitných požiadavkách týkajúcich sa štatutárneho auditu subjektov verejného záujmu a zrušení rozhodnutia Komisie 2005/909/ES.

Zmeny od 1. 1. 2016:

Triedenie účtovných jednotiek
§ 2 ods. 10, § 39n ods. 1 zákona o účtovníctve

V § 2 ods. 10 zákona o účtovníctve došlo k zmene prvej vety, čím sa spresňuje posudzovanie splnenia podmienok ustanovených v § 2 ods. 6 až 8 zákona o účtovníctve pre účely zatriedenia účtovnej jednotky do veľkostnej skupiny v zmysle § 2 ods. 5 zákona o účtovníctve. Posudzuje sa splnenie podmienok k prvému dňu účtovného obdobia za dve bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobia.

§ 2 ods. 10 zákona o účtovníctve od 1. 1. 2016 znie:

„Účtovné jednotky podľa odseku 5 sa zatriedia do veľkostnej skupiny na základe splnenia podmienok podľa odsekov 6 až 8 k prvému dňu účtovného obdobia, pričom sa posudzuje splnenie podmienok za dve po sebe bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobia. Účtovná jednotka je povinná zmeniť zatriedenie do inej veľkostnej skupiny od nasledujúceho účtovného obdobia po tých dvoch bezprostredne po sebe idúcich účtovných obdobiach, v ktorých presiahne alebo prestane spĺňať podmienky podľa odsekov 6 až 8, ak odseky 11 a 12 neustanovujú inak. Pri posudzovaní podmienok podľa odsekov 6 až 8 sa pri zmene účtovného obdobia neposudzujú podmienky za kratšie účtovné obdobie podľa § 3 ods. 5. Účtovná jednotka, ktorá nespĺňa podmienky zatriedenia do veľkostných skupín podľa odsekov 5 až 8, sa zatriedi ako malá účtovná jednotka. Účtovná jednotka nemení svoje zatriedenie do veľkostnej skupiny po vstupe do likvidácie alebo po vyhlásení konkurzu.“

V súlade s prechodným ustanovením § 39n ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie hospodársky rok, postupuje podľa § 2 ods. 10 zákona o účtovníctve v znení účinnom od 1. 1. 2016 prvýkrát v hospodárskom roku, ktorý začína v priebehu roka 2016.

Uvádzanie údajov o vzniknutých nákladoch voči audítorovi v poznámkach
§ 18 ods. 6 zákona o účtovníctve

Novelou zákona o účtovníctve sa upravuje znenie § 18 ods. 6 zákona o účtovníctve tak, že povinnosť uvádzať údaje o nákladoch voči štatutárnemu audítorovi alebo audítorskej spoločnosti v poznámkach sa ustanovuje len pre veľké účtovné jednotky a subjekty verejného záujmu, pričom v členení týchto nákladov sa neuvádzajú súvisiace audítorské služby.

§ 18 ods. 6 zákona o účtovníctve od 1. 1. 2016 znie:

„Účtovné jednotky podľa § 2 ods. 8 a 14 uvedú v poznámkach aj vymedzenie a sumu vzniknutých nákladov voči štatutárnemu audítorovi alebo audítorskej spoločnosti (ďalej len „audítor“) za účtovné obdobie v členení na náklady za

a) overenie účtovnej závierky,

b) uisťovacie audítorské služby s výnimkou overenia účtovnej závierky,

c) daňové poradenstvo,

d) ostatné neaudítorské služby.“

Oslobodenie od zostavenia KÚZ
§ 22 ods. 11, § 39n ods. 2 a 3 zákona o účtovníctve

Znenie § 22 ods. 11 zákona o účtovníctve bolo zmenené už zákonom č. 130/2015 Z. z., pričom bolo upravené, na ktoré účtovné jednotky sa nevzťahuje oslobodenie od zostavenia KÚZ podľa § 22 ods. 8 zákona o účtovníctve. Zákon č. 423/2015 Z. z. upravil pre materskú účtovnú jednotku, ak je subjektom verejného záujmu alebo ak niektorá jej dcérska účtovná jednotka je subjektom verejného záujmu, oslobodenie od zostavenia KÚZ tak, že sa na túto účtovnú jednotku nevzťahuje oslobodenie podľa § 22 ods. 10 zákona o účtovníctve.

§ 22 ods. 11 zákona o účtovníctve od 1. 1. 2016 znie:

„Oslobodenie podľa odseku 8 sa nevzťahuje na materskú účtovnú jednotku, ktorá emitovala cenné papiere a tieto cenné papiere boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu alebo štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a oslobodenie podľa odseku 10 sa nevzťahuje na materskú účtovnú jednotku, ak je subjektom verejného záujmu alebo ak niektorá jej dcérska účtovná jednotka je subjektom verejného záujmu. Materská účtovná jednotka prestane uplatňovať oslobodenie od povinnosti zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky od nasledujúceho účtovného obdobia, ak splní podmienky podľa odseku 10 dve po sebe idúce účtovné obdobia. Pri posudzovaní podmienok oslobodenia od zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky podľa odseku 10 materská účtovná jednotka postupuje takto:

a) pri posúdení podmienok zahŕňa len tie dcérske účtovné jednotky, ktoré nespĺňajú podmienky podľa odseku 13,

b) môže sa rozhodnúť, či bude posudzovať podmienky podľa odseku 10 písm. a) alebo odseku 10 písm. b).“

V súlade s prechodným ustanovením § 39n ods. 2 a 3 zákona o účtovníctve materská účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie:

• kalendárny rok, postupuje podľa § 22 ods. 11 zákona o účtovníctve v znení účinnom od 1. 1. 2016 pri zostavovaní KÚZ za účtovné obdobie, ktoré sa končí 31. 12. 2016;
• hospodársky rok, postupuje podľa § 22 ods. 11 zákona o účtovníctve v znení účinnom od 1. 1. 2016 pri zostavovaní KÚZ za účtovné obdobie, ktoré sa končí v priebehu roka 2017.

Zmeny od 17. 6. 2016:

Vypustenie povinnosti zriadiť výbor pre audit 
§ 19a zákona o účtovníctve

Povinnosť zriadiť výbor pre audit od 1. 1. 2016 je ustanovená v zákone č. 423/2015 Z. z., preto sa zo zákona o účtovníctve vypúšťa § 19a týkajúci sa výboru pre audit.

Správne delikty
§ 38 ods. 1 písm. f), § 39o zákona o účtovníctve

V dôsledku vypustenia § 19a sa z § 38 ods. 1 zákona o účtovníctve vypúšťa správny delikt, ak účtovná jednotka nemala zriadený výbor pre audit. V súlade s prechodným ustanovením § 39o zákona o účtovníctve na konania podľa § 38 ods. 1 písm. f) zákona o účtovníctve začaté pred 17. 6. 2016 sa vzťahuje predpis účinný do 16. 6. 2016.

Poznámky pod čiarou k odkazom 24a, 24aaa

V nadväznosti na to, že zákonom č. 423/2015 Z. z. sa ruší zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, znenie poznámok pod čiarou k odkazom 24a), 24aaa) sa na­hrádza novým znením odkazujúcim na príslušné ustanovenia zákona č. 423/2015 Z. z.

Poznámka redakcie:
§ 25 ZoÚ
§ 27 zákona o účtovníctve
§ 9 ods. 2 písm. c) zákona o účtovníctve
§ 22 ods. 11 zákona o účtovníctve
§ 2 ods. 10 zákona o účtovníctve

Autor: Ing. Monika Adamíková