1. Daňový pohľad na poskytovanie zamestnaneckých benefitov

Z LEGISLATÍVY

Podľa § 19 ods. 1 ZDP platí:

• ak výšku výdavku limituje osobný predpis, preukázaný výdavok možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu,
• ak výšku výdavku limituje zákon o dani z príjmov [okrem výdavku vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP] za podmienok ustanovených osobitným predpisom (napr. Zákonník práce, zákon o cestovných náhradách) alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje zákon o dani z príjmov v inej výške ako osobitný predpis (zákon o účtovníctve), preukázaný výdavok možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov,
• ak výšku výdavku limituje zákon o dani z príjmov výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.

• ak je zamestnávateľ povinný zabezpečiť určité plnenie podľa osobitných predpisov, napr. osobné ochranné pracovné pomôcky v zákonom určených prípadoch (napr. zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci), lekárske preventívne prehliadky v zákonom určených prípadoch (napr. zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci) a pod., sú takto vynalože­né výdavky zamestnávateľa uznaným daňovým výdavkom a na strane zamestnanca ide o príjem, ktorý nepodlieha zdaneniu,
• ak žiadny osobitný predpis neupravuje povinnosť zamestnávateľa poskytovať zamestnancovi nejaké plnenie a zamestnávateľ ich poskytne dobrovoľne, môžu nastať dve ...