1. Obchodný zákonník

Hoci Obchodný zákonník upravuje základné zásady pri rozdelení zisku alebo pri úhrade straty, samotné pojmy ako „zisk“ a „strata“ vôbec nedefinuje. V zmysle § 125 ods. 1 písm. b) však nepriamo vyplýva, že sa tým myslí zisk alebo strata vykazovaná v účtovnej závierke, t. j. ide o zisk alebo stratu v zmysle účtovných predpisov.

1.1 Rozdelenie zisku

Podľa § 123 Obchodného zákonníka spoločníci majú nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Spoločnosť môže vyplácať podiely na zisku len pri splnení podmienok podľa § 179 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka.

Spoločnosť nesmie vyplácať preddavky na podiely na zisku. Podiel na zisku vyplatený v rozpore s týmito ustanoveniami sú spoločníci povinní spoločnosti vrátiť. Za toto vrátenie ručia spoločne a nerozdielne konatelia, ktorí vyslovili súhlas s touto výplatou.

Podľa § 179 Obchodného zákonníka do zrušenia spoločnosti môže byť medzi spoločníkov rozdelený vždy len čistý zisk:

a) znížený o prídely do rezervného fondu, prípadne ďalších fondov, ktoré spoločnosť vytvára podľa Obchodného zákonníka, a o neuhradenú stratu z minulých období,

b) zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a iné vlastné zdroje, ktorých použitie nie je v Obchodnom zákonníku ustanovené.

Spoločnosť nemôže rozdeliť medzi spoločníkov čistý zisk alebo iné vlastné zdroje spoločnosti, ak vlastné imanie zistené podľa schválenej riadnej účtovnej závierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom, prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa podľa Obchodného zákonníka alebo stanov nesmú použiť na plnenie spoločníkom.

Spoločnosť s ručením obmedzeným povinne vytvára rezervný fond, a to zo zisku bežného účtovného obdobia vykázaného v schválenej riadnej individuálnej účtovnej závierke (ďalej len „čistý zisk“). Pod čistým ziskom sa tým má na mysli zisk po zdanení daňou z príjmu právnických osôb.

Podľa § 124 Obchodného zákonníka spoločnosť vytvára rezervný fond (§ 67) v čase a vo výške, ktorú určuje spoločenská zmluva. Ak sa rezervný fond nevytvorí už pri vzniku spoločnosti, je spoločnosť povinná ho vytvoriť z čistého zisku vykázaného v riadnej účtovnej závierke za rok, v ktorom sa zisk po prvý raz vytvorí, a to vo výške najmenej 5 % z čistého zisku, nie však viac ako 10 % základného imania. Tento fond je povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, najmenej však vo výške 5 % z čistého zisku vyčísleného v ročnej účtovnej závierke, až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, najmenej však do výšky 10 % základného imania.

Rezervný fond možno vytvoriť už pri vzniku spoločnosti alebo pri zvyšovaní základného imania príplatkami spoločníkov nad výšku vkladov alebo nad menovitú hodnotu akcií.

Podiel na zisku spoločnosti možno určiť až po doplnení rezervného fondu v súlade s Obchodným zákonníkom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami.

Podľa § 125 Obchodného zákonníka valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti okrem iného patrí:

• schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát.

Valné zhromaždenie môže rozhodnúť, že nerozdelený zisk alebo iné vlastné zdroje, ktorých použitie nie je zákonom ustanovené, alebo iné vlastné zdroje spoločnosti vykázané v individuálnej účtovnej závierke vo vlastnom imaní spoločnosti sa použijú na zvýšenie základného imania. Pritom musia byť splnené súčasne nasledovné podmienky:

• podkladom pre rozhodnutie o zvýšení základného imania musí byť účtovná závierka schválená valným zhromaždením,
• účtovná závierka, ktorá je podkladom pre rozhodnutie o zvýšení základného imania, musí byť overená audítorom s výrokom bez výhrad (overenie audítorom sa vyžaduje aj vtedy, ak spoločnosť inak podľa zákona nemusí mať účtovnú závierku overenú audítorom),
• účtovná závierka, ktorá je podkladom pre rozhodnutie o zvýšení základného imania, musí byť zostavená z údajov zistených najneskôr ku dňu, od ktorého po deň, keď valné zhromaždenie rozhoduje o zvýšení základného imania, neuplynulo viac ako šesť mesiacov.

V zmysle § 135 Obchodného zákonníka sú konatelia povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. Konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami. Ak osobitný zákon ukladá spoločnosti povinnosť vyhotoviť výročnú správu, konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu.

Podľa zákona o účtovníctve výročnú správu povinne vyhotovujú len tie spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré musia mať účtovnú závierku overenú audítorom.

Podľa § 138 Obchodného zákonníka dozorná rada spoločnosti s ručením obmedzeným okrem iného:

• nahliada do obchodných a účtovných kníh a iných dokladov a kontroluje tam obsiahnuté údaje,
• preskúmava účtovné závierky, ktoré je spoločnosť povinná vyhotovovať podľa osobitného predpisu a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát a predkladá svoje vyjadrenie valnému zhromaždeniu.

1.2 Úhrada straty

Pri vykázanej strate Obchodný zákonník neustanovuje povinnosť jej úhrady, preto valné zhromaždenie rozhoduje o spôsobe úhrady straty spoločnosti, napr. o úhrade straty jej krytím z prostriedkov rezervného fondu, odložení straty do budúcich účtovných období, prípadne o príplatkovej povinnosti spoločníkov v spoločnosti s ručením obmedzeným a podobne. Podmienky tzv. „príplatkovej povinnosti“ sú stanovené Obchodným zákonníkom.

Podľa § 121 Obchodného zákonníka spoločenská zmluva spoločnosti s ručením obmedzeným môže určiť, že valné zhromaždenie je oprávnené uložiť spoločníkom povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením nad výšku vkladu až do polovice základného imania podľa výšky svojich vkladov. Splnenie tejto povinnosti nemá vplyv na výšku vkladu spoločníka. O porušení tejto povinnosti platia ustanovenia § 113 ods. 2 až 4 Obchodného zákonníka obdobne.

Ide o tzv. „príplatkovú povinnosť“, pod ktorou sa rozumie povinnosť spoločníkov prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením nad výšku prevzatého vkladu.

Na vznik príplatkovej povinnosti upravenej v tomto ustanovení sa vyžaduje splnenie nasledovných podmienok:

a) zakotvenie príplatkovej povinnosti v spoločenskej zmluve,

b) vymedzenie oprávnenia valného zhromaždenia rozhodovať o uložení príplatkovej povinnosti,

c) rozhodnutie valného zhromaždenia o uložení príplatkovej povinnosti.

Všetky tri podmienky musia byť splnené súčasne. Na rozdiel od vkladovej povinnosti, ktorej obsahom môže byť peňažné aj nepeňažné plnenie, predmetom príplatkovej povinnosti môže byť iba peňažné plnenie.

Z dikcie zákona vyplýva, že možnosť požadovať od spoločníkov poskytnutie „príspevku“ na úhradu strát je limitovaná hornou hranicou; celkové plnenie požadované spoločnosťou od spoločníkov z titulu príplatkovej povinnosti nesmie presiahnuť polovicu hodnoty základného imania. Zároveň platí, že vzhľadom na kogentnú povahu tohto ustanovenia spoločníci nemajú možnosť dohodnúť si v spoločenskej zmluve osobitné pravidlá pre určenie výšky príplatkovej povinnosti medzi nimi ani vymedziť, resp. vylúčiť ju pre konkrétne osoby spoločníkov. Priamo zo zákona totiž vyplýva, že príplatková povinnosť pri splnení už uvedených podmienok vzniká súčasne všetkým spoločníkom a jej výška u jednotlivých spoločníkov sa vypočíta pomerne podľa výšky ich vkladov.

Splnenie príplatkovej povinnosti nemá vplyv na základné imanie, t. j. suma poskytnutá na jej splnenie sa nezapočítava na splatenie vkladu spoločníka. Omeškanie s plnením príplatkovej povinnosti má rovnaké právne následky ako omeškanie so splnením vkladovej povinnosti, ktoré je upravené v § 113 ods. 2 až 4.

Ak je spoločník v omeškaní s plnením príplatkovej povinnosti alebo ju jednoducho odmieta splniť, valné zhromaždenie po predchádzajúcej výzve obsahujúcej hrozbu vylúčenia a po márnom uplynutí dodatočnej lehoty na splnenie môže rozhodnúť o jeho vylúčení zo spoločnosti rovnako, ako je to v prípade nesplnenia vkladovej povinnosti. Náhradná lehota na splnenie príplatkovej povinnosti (rovnako ako náhradná lehota na splnenie vkladovej povinnosti) v zmysle § 113 ods. 3 nesmie byť kratšia ako tri mesiace. Obchodný podiel vylúčeného spoločníka sa stáva voľným, prechádza ex lege na spoločnosť, ktorá je s ním povinná naložiť v intenciách § 113 ods. 5 a 6.

Poznámka redakcie:
§ 123 Obchodného zákonníka
§ 179 Obchodného zákonníka
§ 121 Obchodného zákonníka

Autor: Ing. Marián Drozd