1. Účtovanie zahraničnej DPH v súvislosti s refundáciou

V tejto časti príspevku si rozoberieme princíp stanovený nielen pre podvojné účtovníctvo, ale i pre jednoduché účtovníctvo a daňovú evidenciu u podnikateľov (platiteľov DPH) v postavení fyzických osôb. Daňovú evidenciu môže živnostník, SZČO viesť aj v prípade, ak je platiteľom DPH, neplatí to však pre evidenciu pre účely paušálnych výdavkov (60 % zo zdaniteľných príjmov). Paušálne výdavky môžu mať len tie fyzické osoby, ktoré sú platiteľmi DPH len časť roka.

1.1. Podvojné účtovníctvo

Všeobecne platí, že účtovanie DPH je upravené v § 52 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (opatrenie MF SR č. 23 054/2002-92). Primárne sa rieši ale len nárok na odpočítanie DPH, nie vrátenie zahraničnej dane. Keďže toto opatrenie nerieši postup pri účtovaní DPH zaplatenej v cenách tovarov a služieb v inom členskom štáte EÚ (ani účtovanie o nároku na vrátenie tejto dane), upravilo sa uvedené osobitne v usmernení č. MF/014716/2006-721 k účtovaniu DPH zaplatenej v zahraničí a jej zahrnovaniu do základu dane z príjmov, ktoré bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 4/2006.

Účtovanie zahraničnej DPH

Daňovník účtujúci v sústave PÚ o zaplatenej DPH v zahraničí účtuje na príslušnom nákladovom alebo majetkovom účte, ktorého sa obstaranie tovarov a služieb týka, prostredníctvom samostatných analytických účtov. Uvedený spôsob účtovania umožní zistiť výšku nároku na vrátenie DPH zo zahraničia a zároveň aj sumu DPH, ktorá sa zahrnie do daňových výdavkov.

V praxi sa niekedy používa aj účet 548, najmä v prípadoch, ak firma má nákupy z viacerých krajín EÚ a považuje to takto za prehľadnejšie analyzovať nákupy a výšku DPH. Ak sa účtuje týmto spôsobom, odporúčame uviesť uvedené v internej smernici. V zásade ale odborné texty odporúčajú vecné účtovanie – podľa toho, ako sa účtuje základ dane, ku ktorému sa DPH viaže.