1. Verejná obchodná spoločnosť ako obchodná spoločnosť osobného typu

Verejná obchodná spoločnosť môže byť založená len na podnikanie a nemôže vykonávať iný druh činnosti (na rozdiel od s. r. o. a akciovej spoločnosti). Vzhľadom na neobmedzené ručenie spoločníkov za záväzky spoločnosti sa táto právna forma využíva najmä v malom a strednom podnikaní (obchod, služby, remeselná výroba a pod., ale napr. aj daňové poradenstvo či znalecká činnosť), kde sa spoločníci lepšie poznajú, vzájomne si dôverujú a toto riziko je tým relatívne menšie. Zároveň sa v obchodných záväzkových vzťahoch medzi podnikateľmi môžu verejné obchodné spoločnosti opodstatnene javiť ako relatívne dôveryhodní partneri.

V. o. s. musí mať minimálne dvoch spoločníkov, ale maximálny počet nie je obmedzený. Môže ísť o fyzické osoby (ďalej aj „FO“) alebo právnické osoby (ďalej aj „PO“). V Obchodnom zákonníku (ďalej aj „OZ“) im nie je uložená povinnosť vložiť do spoločnosti vklady a nie je určená minimálna výška základného imania spoločnosti (podobne ako v prípade k. s.).

Predpokladá sa tu osobná zúčastnenosť spoločníkov na vykonávaní činnosti, ich iniciatíva a aktívna spolupráca.

Tento spôsob spoločného podnikania sa do istej miery podobá na podnikanie v rámci združenia podľa § 829 až § 841 Občianskeho zákonníka, avšak jedným z rozdielov je, že v. o. s. má právnu subjektivitu a podľa § 829 ods. 2 Občianskeho zákonníka zdru­ženia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.

Právna úprava obchodných spoločností a družstiev je obsiahnutá v druhej časti Obchodného zákonníka, ktorá pozostáva z dvoch hláv, pričom hlava I je vyhradená obchodným spoločnostiam a hlava II družstvu.

V hlave I, diele I (§ 56 až § 75k Obchodného zákonníka) sú obsiahnuté všeobecné ustanovenia, ktoré sú spoločné pre všetky (resp. v určených prípadoch len niektoré) obchodné spoločnosti. V hlave I, diele II sú upravené jednotlivé o. s.; ako prvá z nich verejná obchodná spoločnosť (§ 76 až § 92 Obchodného zákonníka).