3. Daňové výdavky po zaplatení

Daňové výdavky po zaplatení ( § 17 ods. 19 ZDP)

Ustanovenie § 17 ods. 19 ZDP vymedzuje výdavky (náklady), ktoré je možné uznať za daňové výdavky len po zaplatení. Do 31. 12. 2014 sa za takéto výdavky považovali podľa § 17 ods. 19 ZDP a § 19 ods. 4 ZDP:

• zmluvné pokuty,
• poplatky z omeškania,
• paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
• úroky z omeškania (okrem úrokov z omeškania z úverov prijatých bankami a úrokov v prípade vzniku nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte prijatých bankami),
• kompenzačné platby vyplácané podľa osobitného predpisu,
• nájomné uhrádzané fyzickej osobe,
• provízie (odplaty) za sprostredkovanie uhrádzané fyzickej osobe.

Tieto výdavky sa považovali za daňové výdavky u dlžníka len po zaplatení a u prijímateľa boli s výnimkou nájomného a odplát za sprostredkovanie súčasťou základu dane po ich prijatí.

Novelou ZDP účinnou od 1. 1. 2015 došlo k zmene, resp. spresneniu výdavkov, ktoré je možné uznať za daňové výdavky iba po zaplatení, pričom kompletná úprava týchto výdavkov je už len v § 17 ods. 19 ZDP. Ustanovenie nerieši úpravu na strane veriteľa (s výnimkou marketingových štúdií), čo znamená, že u veriteľa sa položky vymedzené v § 17 ods. 19 ZDP zahrnú do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o nich účtuje v súlade s účtovníctvom.

Novelou sa z ustanovenia vypustili zmluvné sankcie, a to zmluvné pokuty, poplatky z omeškania, paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a úroky z omeškania, ktoré sú od 1. 1. 2015 považované za výdavky daňovo neuznané podľa § 21 ods. 2 písm. m) ZDP. Na strane veriteľa sú tieto vypustené zmluvné sankcie zdaniteľným príjmom v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o nich účtuje vo výnosoch v súlade s účtovníctvom.

Pokiaľ ide o zmluvné sankcie, ktoré boli zaúčtované do nákladov alebo výnosov do 31. 12. 2014, pričom z dôvodu ...