4. Posudzovanie oprávnenia na zdanenie podnikania na území SR v kontexte modelovej zmluvy OECD

Na základe všeobecného pravidla vymedzeného v článku 7 modelovej zmluvy OECD zisky podniku zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, pokiaľ podnik nevykonáva podnikateľskú činnosť v druhom zmluvnom štáte, a to prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Právo zdaniť zisky zahraničných spoločností prináleží zmluvnému štátu len v tom prípade, ak na jeho území vznikne stála prevádzkareň zahraničnej spoločnosti.

Článok 5 modelovej zmluvy OECD definuje pojem stála prevádzkareň, podmienky jej vzniku, ako aj okolnosti, kedy stála prevádzkareň nevzniká. Je významný pri určení práva zdanenia ziskov podniku zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte. Tento článok však sám osebe neurčuje, v akom rozsahu sú zisky podniku zmluvného štátu, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne v druhom zmluvnom štáte, zdaniteľné. Pravidlá pre prisúdenie ziskov stálej prevádzkarne sú stanovené v článku 7 modelovej zmluvy OECD.

Pravidlá pre stanovenie ziskov prepojených spoločností upravuje článok 9 modelovej zmluvy OECD. V tomto článku sú vymedzené úpravy ziskov v prípade, ak sa obchodné transakcie medzi prepojenými spoločnosťami (napr. materskou a dcérskou spoločnosťou) realizujú na zásadách iných ako medzi nezávislými spoločnosťami.

Príjmy z odborných a iných činností nezávislého charakteru boli do roku 2000 upravené osobitným článkom, t. j. článkom 14 modelovej zmluvy OECD. Ustanovenia článku 14 modelovej zmluvy OECD boli podobné tým, ktoré sa vzťahovali na zisky podnikov podľa článku 5 modelovej zmluvy OECD, avšak tento článok využíval koncept stálej základne (nie stálej prevádzkarne). Keďže v praxi vznikali problémy s výkladom a aplikáciou oboch článkov, pričom OECD po ich preskúmaní dospelo k záveru, že neexistujú úmyselné rozdiely medzi nimi, bol článok 14 od roku 2000 z modelovej zmluvy OECD vypustený. Pre všetky subjekty bez ohľadu na druh vykonávanej činnosti ostal platný koncept stálej prevádzkarne podľa článku 7 modelovej zmluvy.

4.1 Článok 5 – Stála prevádzkareň

Stála prevádzkareň na území SR môže vzniknúť daňovníkovi s ODP bez ohľadu na to, či ide o daňovníka, ktorý je fyzickou alebo právnickou osobou. Vznik stálej prevádzkarne sa posudzuje podľa ustanovení ZDP (§ 16 ods. 2 a 3 ZDP) a súčasne podľa ustanovení príslušnej zmluvy o ZDZ, ak ide o daňovníka s ODP, ktorý je rezidentom v štáte, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o ZDZ.

A. Definícia stálej prevádzkarne

Stála prevádzkareň je v modelovej zmluve OECD definovaná ako trvalé miesto na podnikanie, prostredníctvom ktorého podnik úplne alebo čiastočne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť. Definícia stálej prevádzkarne v ZDP zodpovedá jej vymedzeniu podľa modelovej zmluvy OECD. Podľa § 16 ods. 2 ZDP sa stálou prevádzkarňou rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činností, ktorého prostredníctvom daňovníci s ODP vykonávajú úplne alebo sčasti svoju činnosť na území SR.

Základnými kritériami pre vznik stálej prevádzkarne sú:

• existencia a dispozícia miesta (zariadenia) na podnikanie,
• geografická a časová stálosť tohto miesta (zariadenia),
• vykonávanie podnikateľskej činnosti daného podniku prostredníctvom tohto miesta (zariadenia).

A.1 Existencia a dispozícia miesta (zariadenia) na podnikanie

Výraz „miesto na podnikanie“ zahŕňa akékoľvek priestory, zariadenie alebo vybavenie, ktoré podnik používa na výkon podnikateľskej činnosti, bez ohľadu na skutočnosť, či sú využívané výhradne na tento účel alebo nie.

Miesto na podnikanie môže tiež existovať aj v prípade, ak má podnik k dispozícii určitý priestor (space), hoci nemá k dispozícii žiadne priestory (premises) alebo tieto pre vykonávanie podnikateľskej činnosti nie sú potrebné. Miestom podnikania teda môže byť aj akékoľvek otvorené priestranstvo (napr. plocha na trhovisku). Nie je pritom dôležité, či podnik toto miesto vlastní, má prenajaté alebo ním disponuje iným spôsobom. Dokonca sa ani nevyžaduje, aby mal podnik formálne právo na používanie daného miesta. Stála prevádzkareň teda môže vzniknúť aj v prípade, ak podnik používa určité miesto na výkon podnikateľskej činnosti nelegálne. V niektorých prípadoch však obyčajná prítomnosť podniku na určitom mieste nemusí znamenať, že podnik má uvedené miesto k dispozícii.