4. Účtovné knihy

V sústave jednoduchého účtovníctva sa v zmysle § 15 ods. 1 zákona o účtovníctve účtuje v týchto účtovných knihách:

• v peňažnom denníku,
• v knihe pohľadávok,
• v knihe záväzkov,
• v pomocných knihách.

V účtovných knihách sa účtuje v deň uskutočnenia účtovného prípadu, ktorým je podľa § 2 postupov účtovania deň splnenia dodávky, platby záväzku, inkasa pohľadávky, započítania pohľadávky, postúpenia pohľadávky, prevzatia dlhu, poskytnutia a prijatia preddavku, úhrady úveru alebo pôžičky, zistenia manka, schodku, prebytku a škody na majetku, vkladu do obchodnej spoločnosti a družstva, pohybu majetku vo vnútri účtovnej jednotky a deň zistenia ďalších skutočností vyplývajúcich z osobitného predpisu alebo povahy účtovnej jednotky a ktoré v účtovnej jednotke nastali a účtovná jednotka má k dispozícii potrebné doklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti.

Pri nehnuteľnostiach obstaraných na základe zmluvy, pri ktorých sa vlastníctvo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností a do nadobudnutia vlastníctva nadobúdateľ nehnuteľnosť užíva, dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň prevzatia nehnuteľnosti a u predávajúceho je to deň odovzdania nehnuteľnosti. Ak vklad do katastra nehnuteľností nebude povolený, účtovné zápisy sa zrušia.

Ak v účtovnej jednotke vznikli chyby v dôsledku neúčtovania alebo nesprávneho účtovania účtovných prípadov, nesprávnych matematických výpočtov, nezohľadnenia informácií, ktoré sú známe v príslušnom účtovnom období a majú za následok chybne vykázané údaje, dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň vykonania opravy chyby. Ak sa účtuje oprava chyby minulých účtovných období, v peňažnom denníku sa upravia príjmy a výdavky zahrnované do základu dane prostredníctvom uzávierkových účtovných operácií.

4.1 Peňažný denník

Peňažný denník je základnou účtovnou knihou, ktorá v zmysle § 15 ods. 2 zákona o účtovníctve obsahuje údaje najmä o:

• stave peňažných prostriedkov účtovnej jednotky v hotovosti a na účtoch v bankách,
• príjmoch v účtovnom období a v členení potrebnom na zistenie základu dane z príjmov,
• výdavkoch v účtovnom období a v členení potrebnom na zistenie základu dane z príjmov,
• priebežných položkách zachytávajúcich pohyb peňažných prostriedkov, ktoré nie sú ešte príjmom alebo výdavkom.
• V zmysle § 4 ods. 6 postupov účtovania sa v peňažnom denníku uvádza prehľad:
• peňažných prostriedkov v hotovosti v členení na príjmy a výdavky,
• peňažných prostriedkov na účtoch v bankách v členení na príjmy a výdavky,
• priebežných položiek v členení na príjmy a výdavky,
• príjmov zahrnovaných do základu dane z príjmov celkom a v členení najmä na:
• predaj tovaru,
• predaj výrobkov a služieb,
• ostatné príjmy,
• výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom a v členení najmä na:
• zásoby,
• služby,
• mzdy,
• poistné a príspevky platené za fyzickú osobou alebo podnikateľa a poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov,
• tvorbu sociálneho fondu
• ostatné výdavky,
• príjmov, ktoré podľa zákona o dani z príjmov neovplyvňujú základ dane z príjmov,
• výdavkov, ktoré podľa zákona o dani z príjmov neovplyvňujú základ dane z príjmov.

Z praktického hľadiska sa peňažný denník člení na:

• identifikačnú časť, kde sa uvádza:
• poradové číslo – v jednom vzostupnom číselnom rade,
• dátum, resp. deň uskutočnenia účtovného prípadu,
• číslo dokladu,
• opis účtovného prípadu,
• časť peňažných prostriedkov v závislosti od počtu pokladníc a účtov v banke v členení na príjem, výdaj, zostatok,
• príjmovú časť v členení na:
• príjmy zahrnované do základu dane,
• príjmy, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane,
• výdavkovú časť v členení na:
• výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov,
• výdavky, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane.

Daňová orientácia jednoduchého účtovníctva vyžaduje, aby každá účtovná operácia bola posúdená z hľadiska zákona o dani z príjmov a v peňažnom denníku bola zaúčtovaná tak, aby bolo zrejmé, že ide o príjem a výdavok, ktoré ovplyvňujú základ dane z príjmov, alebo ide o príjem a výdavok, ktoré neovplyvňujú základ dane z príjmov, resp. ktoré sa do základu dane zahrnú alebo nezahrnú.

V kapitolách č. 5 – 8 vysvetlíme účtovanie účtovných prípadov z pohľadu účtovníctva aj z pohľadu zákona o dani z príjmov a v kapitole č. 15 uvedieme peňažný denník a ostatné účtovné knihy.

4.2 Kniha pohľadávok

Pohľadávka je právo, ktoré vzniká jednému účastníkovi právneho vzťahu – veriteľovi, požadovať určité plnenie od druhého účastníka – dlžníka, a to z určitého právneho dôvodu, najbežnejšie v dodávateľsko-odberateľskom vzťahu. Preukaznými dokladmi vzniku pohľadávok sú písomnosti o uskutočnení dodávok vecí, služieb a práv, napr. faktúry, súpisy vykonaných prác, preberacie protokoly, protokoly o škode, zmluvy, rozhodnutia súdu a pod. Na základe týchto písomností sa o pohľadávkach účtuje v účtovníctve, preto musia mať náležitosti účtovného dokladu v zmysle § 10 zákona o účtovníctve.

Pri oceňovaní pohľadávok sa uplatňuje rovnaký postup ako pri oceňovaní iného majetku, ocenenie je závislé od spôsobu nadobudnutia pohľadávky a môže ísť o:

• ocenenie menovitou hodnotou – používa sa u pohľadávok vzniknutých vlastnou činnosťou, pričom menovitou hodnotou sa rozumie čiastka, na ktorú pohľadávka znie, čiastka uvedená na doklade, ktorý preukazuje vznik pohľadávky,
• ocenenie obstarávacou cenou – používa sa pri nadobudnutí pohľadávky postúpením, zahŕňa cenu obstarania a náklady súvisiace s obstaraním, ktorými môžu byť napr. náklady na znalecké ocenenie, provízia poskytnutá sprostredkovateľovi a pod.,
• ocenenie reálnou hodnotou – používa sa pri bezodplatnom nadobudnutí pohľadávok, napr. dedením alebo darovaním, s výnimkou tých, ktoré sú ocenené menovitou hodnotou.

V knihe pohľadávok sa evidujú všetky pohľadávky účtovnej jednotky. Kniha pohľadávok v zmysle § 15 ods. 3 zákona o účtovníctve obsahuje najmä údaje o:

• dlžníkoch,
• pohľadávkach v peňažnom vyjadrení,
• poskytnutých preddavkoch,
• poskytnutých úveroch,
• pohľadávkach dane z príjmov,
• pohľadávkach nepriamych daní,
• pohľadávkach voči Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni.

V zmysle § 5 ods. 1 postupov účtovania sa v knihe pohľadávok účtujú:

• pohľadávky z obchodných vzťahov za splnené dodávky výrobkov, tovaru a služieb napríklad voči odberateľom,
• pohľadávky z finančných vzťahov, napríklad z úveru a pôžičiek, a to bez ohľadu na dobu splatnosti,
• pohľadávky voči zamestnancom, napríklad z pracovnoprávnych vzťahov,
• pohľadávky z poskytnutých preddavkov.

Podkladom pre účtovanie vzniku pohľadávky v knihe pohľadávok sú najčastejšie odberateľské faktúry, ale môžu to byť aj iné doklady, napr. obchodné zmluvy, úverové zmluvy, rozhodnutia súdu a pod.

V knihe pohľadávok je vhodné evidovať:

• číslo pohľadávky,
• názov odberateľa alebo dlžníka,
• sumu pohľadávky v členení na sumu bez DPH, sumu DPH a sumu spolu,
• dátum vzniku pohľadávky,
• dátum splatnosti,
• dátum úhrady.

Podkladom pre ...