Prevod automobilu z osobného užívania do podnikania, daňové výdavky s ním súvisiace a DPH pri používaní motorového vozidla

Prevod z osobného užívania do podnikania

Daňovník, ktorý je fyzickou osobou, pri preradení hmotného majetku a nehmotného majetku z osobného užívania do obchodného majetku odpisuje tento majetok ako v ďalších rokoch odpisovania zo vstupnej ceny ustanovenej v § 25 ods. 1 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Fyzická osoba ocení majetok vložený do podnikania:

a) obstarávacou cenou, ak bol majetok obstaraný kúpou. Ak bol nadobudnutý majetok darovaním od fyzickej osoby, ocení sa majetok obstarávacou cenou u darcu, ak pri jeho predaji v čase darovania by nebol majetok oslobodený od dane z príjmov podľa § 9 zákona o dani z príjmov;

b) sumou vlastných nákladov, ak bol vyrobený vo vlastnej réžii;

c) reprodukčnou cenou, ak bol nadobudnutý bezodplatne.

Odpisy za predchádzajúce roky sa neuplatňujú!

Príklad č. 1:
Fyzická osoba, podnikateľ, sa rozhodla v októbri 2012 zaradiť do majetku používaného na podnikanie automobil, ktorý obstarala kúpou v roku 2011 v hodnote 20 000 €.
Zaradí ho v obstarávacej cene 20 000 €. Výpočet odpisov bude nasledovný:

Daňovník uplatní v roku 2012 odpis pre rok 2012 vo výške 5 000 €. Odpis z roku 2011 už neuplatní. Keďže podľa § 24 ods. 5 zákona o dani z príjmov má daňovník odpisovať automobil ako v ďalších rokoch odpisovania, t. j. v roku 2012 je v druhom roku odpisovania, nie je povinný krátiť odpis majetku ako v prvom roku odpisovania.

Daňové výdavky súvisiace s motorovým vozidlom

Do daňových výdavkov je možné zahrnúť len výdavky v súlade s § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (definícia daňového výdavku) vo väzbe na § 19 zákona o dani z príjmov. V prípade, že sa automobil využíva na podnikanie len v pomernej časti, potom aj výdavky viažuce sa k tomuto automobilu sa uplatňujú v pomernej výške, napr. opravy, pohonné látky, diaľničná nálepka...

1. Pohonné látky [§ 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani zpríjmov]

Spotrebu pohonných látok je potrebné členiť vo väzbe na osobný automobil (kategória M1), nákladný automobil a pracovné mechanizmy.

Osobný automobil

Pohonné látky sa zahŕňajú:

a) podľa prepočtu z technického preukazu (vedie sa kniha jázd) (v praxi sa často používajú ustanovenia zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách aj v prípadoch, keď to zákon neumožňuje). V prípade, že sa spotreba nezhoduje, tak je možnosť prelitrovania osobou na to oprávnenou (vedie sa kniha jázd) alebo sa na určenie spotreby použijú doplňujúce údaje od výrobcu alebo predajcu,

b) prostredníctvom satelitnej navigácie (kniha jázd sa nevedie),

c) paušálnym uplatňovaním výdavkov (80 %). Kniha jázd sa nevedie, eviduje sa len počiatočný a konečný stav tachometra, aby sa mohla určiť primeraná spotreba pohonných látok. Uplatňovanie paušálnych výdavkov sa uplatňuje vo väzbe na každý dopravný prostriedok samostatne.

Nákladný automobil

Pohonné látky sa zahŕňajú:

a) podľa prepočtu z technického preukazu (vedie sa kniha jázd). V prípade, že sa spotreba nezhoduje so skutočnosťou, tak je možnosť prelitrovania osobou na to oprávnenou alebo sa na určenie spotreby použijú doplňujúce údaje výrobcu alebo predajcu. Pri nákladných motorových vozidlách je možné určiť spotrebu aj vlastným vnútorným aktom riadenia (preukázanie spotreby na základe sledovania reálnej spotreby),

b) prostredníctvom satelitnej navigácie (kniha jázd sa nevedie),

c) paušálnym uplatňovaním výdavkov (80 %) (kniha jázd sa nevedie, eviduje sa len počiatočný a konečný stav tachometra, aby sa mohla určiť primeraná spotreba pohonných látok). Uplatňovanie paušálnych výdavkov sa uplatňuje vo väzbe na každý dopravný prostriedok samostatne.

Problém vpraxi je kniha jázd

Kniha jázd a satelitná navigácia sú ako jediné dokumenty, ktoré preukazujú skutočné využitie motorového vozidla. Preto nastáva problém v praxi, ako uplatňovať ostatné výdavky v prípade paušálnych výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona. Zákon túto skutočnosť nerieši a neukladá povinnosť upravovať základ dane v § 17 zákona o dani z príjmov. Daňový výdavok je však definovaný ako výdavok preukázateľne vynaložený, čo v prípade, ak sa nevedie kniha jázd, môže absentovať a daňovník nemusí uniesť svoje dôkazné bremeno v prípade daňovej kontroly. Preto je podstatné, aby daňovník zabezpečil dostatok informácií, ktoré budú preukazovať jeho tvrdenie. Predmetné skutočnosti majú potom aj vplyv na zahrnovanie ostatných výdavkov viažucich sa na motorové vozidlo do základu dane.

2. Poskytnutie automobilu zamestnancovi aj na súkromné účely

Príležitostné poskytnutie motorového vozidla

Výdavky výlučne viažuce sa na súkromnú cestu zamestnanca sa nepovažujú za daňové výdavky. V prípade, že si ich zamestnanec nehradí sám (PHL, umytie auta...), potom ide u zamestnanca o nepeňažný príjem, ktorý musí byť zdanený. Hodnota nepeňažného príjmu pre zamestnanca sa stanoví v obvyklej cene prenájmu motorového vozidla (ide o príjem podľa § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov a nie podľa ods. 3, ako sa často v praxi mýli).

Dohoda o používaní motorového vozidla aj na služobné účely aj na súkromné účely

Musí byť uzavretá dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom (nejde o príležitostné poskytnutie motorového vozidla). V takomto prípade sa výdavky, ktoré sa budú viazať na súkromné jazdy (PHL, umytie auta...), posúdia ako nedaňové výdavky. V prípade, že si ich zamestnanec neuhradí, ale preplatí ich zamestnávateľ, je to nepeňažný príjem zamestnanca. Hodnota nepeňažného príjmu používania motorového vozidla sa určuje vo výške 1 % vstupnej ceny, pričom sa navýši o daň z pridanej hodnoty, ak nie je obsiahnutá vo vstupnej cene (daň sa viaže k vozidlu, t. j. sa použije sadzba platná v čase obstarania motorového vozidla). Výdavky na prevádzku motorového vozidla vynaložené zamestnávateľom na opravy, technické zhodnotenie, bežnú údržbu sa zahŕňajú do daňových výdavkov v plnej výške, pretože zdanenie súkromného využitia a opotrebenia motorového vozidla sa zabezpečilo cez 1 %.

Príklad č. 2:
Zamestnanec mal za mesiac máj 2013 hrubú mzdu 1 000 €. Zamestnanec má uzavretú zmluvu o používaní motorového vozidla zamestnávateľa na súkromné účely; 1 % je suma 100 €. Odvody do Sociálnej poisťovne sú: zamestnávateľ 277,20 €, zamestnanec 103,40 €. Odvody do zdravotnej poisťovne sú: zamestnávateľ 110 €, zamestnanec 44 €. Zamestnanec má podpísané vyhlásenie na uplatňovanie nezdaniteľnej čiastky.

Nepeňažný príjem zamestnanca má vplyv na výšku jeho preddavkov na daň z príjmov, ako aj odvodové povinnosti, ktoré sa mu zrážajú z hrubej mzdy. Avšak o hodnote 100 € nebude zamestnávateľ vo svojom účtovníctve účtovať.

Daň z pridanej hodnoty pri používaní motorového vozidla

Rozsah odpočítania DPH platiteľom pri kúpe automobilu závisí od účelu použitia automobilu na podnikanie platiteľa. Pri odpočítaní dane sa uplatňuje princíp tzv. vecného priraďovania „vstupov“ platiteľa k jeho „výstupom“.

V zákone č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov je uvedené premietnuté do ustanovenia § 49 ods. 2 až 5.

Ak si platiteľ pri kúpe vozidla uplatnil odpočet DPH v plnej výške, postupoval podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, to znamená, že tento tovar prijal za účelom použitia na dodávky tovarov a služieb, ktoré nie sú oslobodené od dane podľa § 28 – § 42 (pri tomto type oslobodenia nie je nárok na odpočítanie dane). Ak by platiteľ kúpil vozidlo za účelom využívať ho výlučne na výkon niektorej z činností podľa § 28 – § 42 zákona, napr. by vykonával finančnú alebo poisťovaciu činnosť, na základe § 49 ods. 3 zákona o DPH by nemal žiadny nárok na odpočítanie DPH z kúpnej ceny. Ak by platiteľ kúpil vozidlo za účelom použitia na činnosti s nárokom na odpočítanie a súčasne na činnosti bez nároku na odpočítanie, potom by podľa § 49 ods. 4 zákona o DPH mal nárok len na odpočítanie pomernej časti DPH. Táto pomerná časť sa zistí na základe prepočtu DPH koeficientom podľa § 50 zákona.

Ak by platiteľ kúpil vozidlo na účel uskutočňovania svojej podnikateľskej činnosti a zároveň na účel nepodnikateľský, ktorým je súkromné použitie, potom by mal postupovať podľa § 49 ods. 5 zákona o DPH. Podľa tohto ustanovenia sa platiteľ pri hmotnom odpisovanom majetku (okrem nehnuteľného), teda aj pri vozidle, môže pri jeho kúpe rozhodnúť, že:

a) neodpočíta celú výšku dane, ale len daň v rozsahu zodpovedajúcom podnikateľskému využitiu. Následne sa potom použitie tohto majetku (vozidla) na súkromný, nepodnikateľský účel nebude považovať za dodanie služby za protihodnotu, t. j. súkromné použitie sa nebude zdaňovať a odvádzať sa z neho daň;

b) odpočíta si celú výšku dane. Následné použitie na súkromné účely bude zdaňovať, pretože tým dochádza k dodaniu služby podľa § 9 ods. 2 zákona o DPH. Podľa citovaného ustanovenia platí, že užívanie hmotného majetku, ktorý je vo vlastníctve platiteľa a pri ktorého kúpe bola daň odpočítaná, na osobnú spotrebu jeho alebo jeho zamestnancov, alebo na iný účel ako na podnikanie sa považuje za dodanie služby za protihodnotu. Základom dane v takomto prípade podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH sú náklady na službu (súkromné použitie).

Ak sa uplatňujú paušálne výdavky pri pohonných látkach, platí ustanovenie § 49 ods. 5 zákona, kde je zadefinované, že ak sa nepreukazuje spotreba, uplatňuje sa pomer podľa zákona o dani z príjmov, t. j. vzniká nárok na odpočítanie dane vo výške 80 %.

Automobil sa považuje za investičný majetok na účely § 54 zákona, ak je jeho hodnota vyššia ako 3 319,39 €. Ak dôjde k zmene účelu použitia motorového vozidla, ktorá je definovaná v § 54 ods. 3 zákona, je platiteľ povinný upraviť odpočítanú daň v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka. Doba, počas ktorej sa zmena účelu použitia sleduje, je 5 rokov vrátane roku, kedy sa automobil nadobudol. V prípade, že je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely tohto ustanovenia zákona sa za kalendárny rok považuje hospodársky rok platiteľa.

Ak by došlo k bezodplatnému dodaniu motorového vozidla (napr. dar), potom je platiteľ povinný postupovať podľa § 8 ods. 3, určiť základ dane podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH a v prípade, že bola daň na vstupe úplne alebo čiastočne odpočítaná, odviesť daň z takto zisteného základu dane.

Príklad č. 3:
Spoločnosť kúpila motorové vozidlo v cene 20 000 € bez dane v roku 2011. Zaradila ho a odpisovala. Uplatnila si odpočítanie dane v plnej výške 4 000 €. V roku 2012 darovala toto auto svojmu zamestnancovi za účelom udržania si ho v zamestnaní. Na základe tejto skutočnosti je platiteľ povinný postupovať podľa § 8 ods. 3 a odviesť daň podľa § 22 ods. 5 zo zostatkovej ceny v tom zdaňovacom období, kedy došlo k darovaniu. Spoločnosť odvedie daň vo výške 3 000 €.

Príklad č. 4:
Spoločnosť kúpila motorové vozidlo v cene 20 000 € bez dane v roku 2009. Zaradila ho a odpisovala. Nemala nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 7 písm. a) vo výške 4 000 €. V roku 2012 darovala toto auto svojmu zamestnancovi za účelom udržania si ho v zamestnaní. Na základe tejto skutočnosti jej nevzniká povinnosť odviesť daň podľa § 8 ods. 3 a § 22 ods. 5, lebo nebola daň na vstupe odpočítaná.

1. Daň z pridanej hodnoty a lízing

V praxi môžu nastať dva prípady:

a) lízing ako služba (§ 9 zákona o DPH) – v tuzemsku sa považuje lízing za službu a nie za dodanie tovaru, čo má aj vplyv na odpočítavanie dane z pridanej hodnoty. Lízing sa považuje za opakovane dodávanú službu, ktorá je definovaná v § 19 ods. 3 zákona. Preto je možné odpočítavať daň z pridanej hodnoty len z jednotlivých splátok ako z hodnoty poskytnutej služby;

b) lízing ako tovar – táto skutočnosť môže nastať len v prípade nadobúdania motorového vozidla z iného členského štátu od platiteľa, kde sa lízing považuje za nadobudnutie tovaru z iného členského štátu (vyplýva to z § 11 zákona č. 222/2004 Z. z.). V takomto prípade sa z titulu nadobudnutia automobilu lízing posúdi ako dodanie tovaru, ktorý podlieha tzv. „samozdaneniu“. Následne sa daň z pridanej hodnoty už z jednotlivých splátok neodvádza.

Krádež predmetu lízingu a daň z pridanej hodnoty

Pri krádeži tovaru vzniká povinnosť vrátiť daň v súlade s § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

V prípade, že ide o lízing, ktorý sa považuje za službu, nevzniká nájomcovi (užívateľovi) povinnosť vysporiadať daň z titulu krádeže, pretože v prípade služby takáto povinnosť nevzniká. Daň má povinnosť vysporiadať prenajímateľ.

V prípade, že pôjde o lízing ako tovar, potom v prípade krádeže bude musieť platiteľ daň z pridanej hodnoty vrátiť v súlade s § 53 ods. 5 zákona o DPH v tom zdaňovacom období, kedy došlo ku krádeži. V prípade, že sa majetok odpisuje, vracia sa daň zo zostatkovej ceny. Táto situácia môže nastať len v prípade intrakomunitárnej dodávky motorového vozidla, ak by v krajine dodávateľa bol lízing považovaný za dodanie tovaru.

Daň z motorových vozidiel (zmeny od 1.1.2013)

V prípade dane z motorových vozidiel došlo od 1. 1. 2013 k určitým zmenám uplatňovania a platenia tejto dane.

Predmet dane

Došlo k zmene definície predmetu dane v § 84 zákona č. 582/2004 Z. z. (ďalej len „zákon“), kde sa zadefinovalo, že predmetom dane z motorových vozidiel je motorové vozidlo a prípojné vozidlo kategórie M, N a O (ďalej len „vozidlo“), ktoré je evidované v Slovenskej republike a používa sa na podnikanie alebo na činnosti, z ktorých plynúce príjmy sú predmetom dane z príjmov (ďalej len „podnikanie“).

Odsek 2 sa spresnil a predmetom dane z motorových vozidiel nie je vozidlo:

a) používané na skúšobné jazdy (vypadlo iné jazdy), ktoré má pridelené zvláštne evidenčné číslo,

b) určené na vykonávanie špeciálnych činností, ktoré nie je určené na prepravu a v osvedčení o evidencii časť I a osvedčení o evidencii časť II je označené ako špeciálne vozidlo.

Rozdiel oproti roku 2012 je v tom, že do konca roka 2012 platilo, že predmetom dane je motorové vozidlo M, N, O, ktoré sa používa v Slovenskej republike na podnikanie (od 1. 1. 2013 je, ktoré sa eviduje). Táto skutočnosť má vplyv na to, že predmetom dane sú všetky motorové vozidlá evidované v SR, ktoré sa používajú na podnikanie bez ohľadu na to, kde skutočne motorové vozidlo bude jazdiť. Na základe tejto skutočnosti nie sú predmetom dane zahraničné motorové vozidlá, ktoré nie sú v SR evidované [preto bolo vypustené aj ustanovenie § 85 ods. 1 písm. d) zákona – týkalo sa zahraničných osôb]. Zmena nastala v súlade so Smernicou č. 1999/62/ES.

Daňovník

V § 85 ods. 1 písm. a) zákona sa upresnilo, že daňovníkom v prípade operatívneho prenájmu je vlastník, čím sa odstránili prípadné nejasnosti, kto je osobou povinnou platiť daň, ak dôjde k prenájmu medzi dvoma podnikateľskými subjektmi. Zmena sa týka aj § 85 ods. 2, kde sa upravilo, že daňovníkom je zamestnávateľ, ak bude vyplácať náhrady zamestnancovi podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Vypustila sa podmienka, že zamestnanec musí byť zapísaný ako držiteľ motorového vozidla, a to z dôvodu, že v praxi dochádzalo k častému zneužívaniu tohto ustanovenia.

Vznik a zánik daňovej povinnosti

Ustanovenie § 89 zákona definuje vznik a zánik daňovej povinnosti. Od 1. 1. 2013 je vznik a zánik daňovej povinnosti viazaný na skutočnosť, kedy sa začalo auto používať, resp. prestalo používať na podnikanie (do konca roku 2012 platilo, že vznik nastáva nasledujúci deň, kedy sa auto použilo a pre zánik platil posledný deň kalendárneho mesiaca, kedy sa prestalo používať na podnikanie). Táto skutočnosť má vplyv aj na plynutie lehoty na podanie oznámenia podľa § 90. Vo väzbe na právneho nástupcu vzniká daňová povinnosť nasledujúci deň po zániku daňovníka zrušeného bez likvidácie.

Oznamovacia povinnosť a daňové priznanie

Podľa § 90 zákona vzniká oznamovacia povinnosť už len pri zániku daňovej povinnosti, pričom lehota 30 dní sa ponechala. Z tejto povinnosti je naďalej vylúčený zamestnávateľ.

Lehota na podanie daňového priznania a splatnosť dane sa ponecháva do konca januára nasledujúceho roku, pričom ustanovenie tohto paragrafu upravilo zdaňovacie obdobie a podanie daňového priznania k dani z motorových vozidiel v určitých špecifických prípadoch:

a) Ak sa daňovník zrušuje bez likvidácie, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína 1. januárom a končí sa dňom, v ktorom daňovník zanikol bez likvidácie, podáva jeho právny nástupca do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia miestne príslušnému správcovi dane podľa § 99 ods. 5 alebo ods. 6. V tejto lehote je daň splatná.

b) Ak je na daňovníka vyhlásený konkurz, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína 1. januárom a končí sa dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu, podáva správca v konkurznom konaní do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia miestne príslušnému správcovi dane podľa § 99 ods. 5 alebo ods. 6. V tejto lehote je daň splatná. Ak vozidlo daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, je naďalej predmetom dane počas konkurzu, daňové priznanie podáva správca v konkurznom konaní, ktorý podáva daňové priznanie v lehote do konca januára nasledujúceho kalendárneho roka.

c) Ak sa daňovník zrušuje likvidáciou, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína 1. januárom a končí sa dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie, podáva likvidátor do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia miestne príslušnému správcovi dane podľa § 99 ods. 5 alebo ods. 6. V tejto lehote je daň splatná.

d) Ak daňovník zomrie, daňové priznanie je povinný podať dedič alebo podľa dohody jeden z dedičov. Ak sa nedohodnú, kto podá daňové priznanie, určí ho správca dane. Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti osvedčenia o dedičstve alebo rozhodnutia o dedičstve. V tejto lehote je daň splatná.

Výpočet pomernej časti dane

Mení sa spôsob výpočtu pomernej časti dane k zdaňovaciemu obdobiu, ak sa používa motorové vozidlo len časť zdaňovacieho obdobia. Platí sa daň vo výške 1/365 (priestupný rok 1/366), kedy sa auto používalo na podnikanie. (Do konca roku 2012 sa uplatňoval princíp 1/12).

Aj pomerná časť dane bude splatná v lehote na podanie daňového priznania.

Príklad č. 5:
Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na pracovnú cestu v dňoch 5. 7. – 10. 7. 2013 a 11. 9. 2013 jeho súkromným motorovým vozidlom. Zamestnávateľ bude musieť podať daňové priznanie do konca januára 2014, zaplatiť daň v tejto lehote. Nevzniká mu oznamovacia povinnosť a daň vypočíta nasledovne:
DZMV = sadzba dane : 365 x 7

Preddavky na daň (princíp ostáva)

Na ich výpočet vplýva jediná skutočnosť, a to je evidencia k 1. 1. Prípadné zmeny na túto skutočnosť nemajú vplyv počas zdaňovacieho obdobia. Ak chce daňovník upraviť výšku platenia preddavkov, musí požiadať správcu dane v súlade s § 91 ods. 10 zákona, ktorý rozhodne, či upraví výšku platenia preddavkov na daň z motorových vozidiel.

Správa daní

V roku 2013 platí, že správu daní vykonáva miestne príslušný správca dane podľa evidencie motorových vozidiel k 31. decembru predchádzajúceho roka, pričom sa na zmenu miestnej príslušnosti v kalendárnom roku neprihliada. V prípade zamestnávateľa je miestne príslušný správca dane podľa sídla zamestnávateľa. Ak ide o prevádzkareň alebo organizačnú zložku, je miestne príslušný správca dane, kde je prevádzkareň alebo organizačná zložka umiestnená.

Od roku 2013 sa doplnilo do ustanovenia § 99 ods. 5 zákona, že v prípade, ak dôjde k vzniku daňovej povinnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia, správu dane z motorových vozidiel vykonáva daňový úrad miestne príslušný ku dňu vzniku daňovej povinnosti. Problém v praxi môže nastať v prípade, že sa motorové vozidlo začne využívať na podnikanie skôr, ako sa prehlási u polície. Treba však upozorniť, že tento inštitút platí len v prípade vzniku daňovej povinnosti počas zdaňovacieho obdobia. Skutočnosť, že podnikateľ zmení sídlo a prehlási motorové vozidlá, nemá vplyv na túto skutočnosť a miestne príslušný správca dane bude ten, kde boli motorové vozidlá evidované k 31. 12. predchádzajúceho kalendárneho roka.

Príklad č. 6:
V máji 2013 kúpila bratislavská spoločnosť motorové vozidlo od spoločnosti z Prešova. Dňa 15. mája ho prihlásila na polícii v Bratislave a 16. mája ho začala používať na podnikanie. Na základe tejto skutočnosti je miestne príslušný daňový úrad v Bratislave. Oznámenie spoločnosť nepodáva.

Príklad č. 7:
Dňa 2. mája 2013 kúpila bratislavská spoločnosť motorové vozidlo od spoločnosti z Prešova. Na prihlásenie motorového vozidla má lehotu 15 dní. Dňa 5. mája začne využívať automobil na podnikanie. Auto prepísala 16. mája. Na základe tejto skutočnosti je miestne príslušný Daňový úrad v Prešove. Oznámenie spoločnosť nepodáva.

V prípade zmeny miestnej príslušnosti zákon definuje v § 99 ods. 7, kto je oprávnený vymáhať daňový nedoplatok a rovnako vyrubiť úroky z omeškania. Je to daňový úrad, u ktorého daňový preplatok alebo daňový nedoplatok vznikol. Pri zmene miestnej príslušnosti je oprávnený vyrubiť pokutu ten správca dane, ktorému bolo podané daňové priznanie.

Poznámka redakcie:  § 49 ods. 2 až 5 a § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z., § 84 a § 89 zákona č. 582/2004 Z. z..

Autor: Ing. Vladimír Ozimý