Daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2012

Tento príspevok je určený fyzickým osobám (daňovníkom) podávajúcim daňové priznanie typ A alebo typ B. Keďže daňové priznanie je konštruované v nadväznosti na zákon č. 595/2003 Z. z., v prvej časti sa príspevok venuje tým ustanoveniam zákona, ktoré s danou problematikou bezprostredne súvisia. Ide o daňové inštitúty ako čiastkové základy dane podľa jednotlivých druhov príjmov, celkový základ dane, paušálne výdavky, zrážková daň, odpočet daňovej straty, nezdaniteľné časti základu dane, daň zaplatená v zahraničí, zamedzenie dvojitého zdanenia, minimálna výška dane, daňový bonus a zaplatené preddavky na daň a pod.

Druhá časť príspevku už vysvetľuje postup pri vyplňovaní daňového priznania, a to:

• typu A, ktoré je určené pre fyzické osoby, ktoré mali iba príjem zo závislej činnosti,
• typu B, ktoré je určené pre fyzické osoby, ktoré nepodávajú daňové priznanie typu A (ak majú povinnosť podať priznanie).

Povinnosť podať daňové priznanie nemá fyzická osoba, ktorá v roku 2012:

1. mala príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo príjmy od dane oslobodené, napr. podiel na zisku, príjem získaný darovaním alebo dedením, materský príspevok, rodičovský príspevok, podpora v nezamestnanosti a pod.,
2. mala zdaniteľné príjmy (bez ohľadu na ich výšku), u ktorých bola uplatnená tzv. daň vyberaná zrážkou, napr. úrok z účtov stavebných sporiteľov, dávka z doplnkového dôchodkového sporenia,
3. mala zdaniteľné príjmy (t. j. príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené), u ktorých nebola uplatnená daň vyberaná zrážkou, ale výška týchto príjmov za rok 2012 nepresahuje sumu 1 822,37 eura.

Do limitu 1 822,37 € sa nezahŕňajú príjmy uvedené v bode 1 a v bode 2. Do limitu 1 822,37 € sa započítavajú aj nepeňažné príjmy – na daňové účely sa ocenia cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia. Daňové priznanie je však vždy povinná podať fyzická osoba, ktorá vykazuje daňovú stratu (t. j. ak podnikateľ vykazuje stratu z podnikania). Daňové priznanie je povinný podať daňovník aj v prípade, ak ho správca dane vyzve na podanie daňového priznania [§ 15 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“)]. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania.

Daňové priznanie nepodáva osoba, ktorá mala zdaniteľné príjmy iba zo závislej činnosti (prípadne aj príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmy od dane oslobodené alebo príjmy zdanené zrážkou) a požiadala zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania týchto príjmov – bez ohľadu na výšku dosiahnutých príjmov. Ak táto osoba nepožiada zamestnávateľa o ročné zúčtovanie, je povinná podať daňové priznanie typu A, ak hrubá mzda presiahla sumu 1 822,37 €.

Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ A teda podáva daňovník, ktorému plynú v príslušnom zdaňovacom období peňažné aj nepeňažné príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. (prípadne aj príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a príjmy od dane oslobodené alebo príjmy zdanené zrážkou). Ak poberal daňovník v zdaňovacom období aj iné zdaniteľné príjmy (okrem príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 zákona) alebo len iné zdaniteľné príjmy, podáva daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ B. Tento typ daňového priznania vždy podáva daňovník s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu bez ohľadu na to, či vedie jednoduché účtovníctvo, podvojné účtovníctvo, daňovú evidenciu alebo či uplatňuje paušálne výdavky.

Daňové priznanie sa podáva miestne príslušnému správcovi dane podľa miesta trvalého pobytu, a to v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 zákona č. 595/2003 Z. z., t. j. do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu alebo deň pracovného pokoja (nedeľa, sviatok, štátny sviatok), posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. V roku 2013 pripadne 31. marec na nedeľu a 1. apríl na Veľkonočný pondelok, preto posledný termín na podanie daňového priznania je utorok 2. apríla 2013. Daň vypočítaná v daňovom priznaní (typ A aj typ B) je splatná v lehote na podanie daňového priznania alebo v lehote do ôsmich dní od doručenia oznámenia čísla účtu správcom dane vedeného pre daňovníka, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania. Ak v tejto lehote daň nezaplatí, správca dane pri ukladaní sankcií postupuje podľa daňového poriadku.

Základné pojmy

Predmetom dane je príjem (peňažný alebo nepeňažný) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka – napr. príjem zo zamestnania, príjem člena volebnej komisie, príjem z predaja nehnuteľnosti, príjem z podnikania, príjem z prenájmu a pod. Určitý konkrétny príjem nie je predmetom dane len vtedy, ak tak výslovne uvádza zákon č. 595/2003 Z. z., napr. príjem získaný dedením nehnuteľnosti.

Príjmom je peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia. Zo zákona č. 595/2003 Z. z. teda vyplýva, že nepeňažné plnenie (dosiahnuté aj zámenou) sa oceňuje cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia.

Poznámka:
Zákon č. 595/2003 Z. z. neupravuje, ako sa stanoví bežná cena a ani výslovne nestanovuje, že toto ocenenie musí byť stanovené znalcom. Cena stanovená znalcom je však zo strany daňového úradu ťažko spochybniteľná.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že o nepeňažné plnenie (a teda aj o zámenu) z daňového hľadiska ide za predpokladu, že okrem zámeny majetku nedochádza k žiadnemu ďalšiemu finančnému vyrovnaniu, napr. ak pani Jolana vymení svoj trojizbový byt v Bratislave za dvojizbový byt v Košiciach (vlastníkom je pani Eva) bez akéhokoľvek doplatku. V takomto prípade sa nepeňažné plnenia (teda hodnoty bytov) ocenia cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia (zámeny). Ak hodnota trojizbového bytu v Bratislave je napr. 100 000 € a hodnota dvojizbového bytu v Košiciach je 70 000 €, potom nepeňažný príjem zo zámeny má len pani Eva vo výške 30 000 € (100 000 – 70 000). Suma 30 000 € je hodnota, ktorú pani Eva zámenou získa. Táto suma 30 000 € je čiastkovým základom dane. Nie je podstatné, za akú cenu pani Eva pôvodne obstarala dvojizbový byt. Na druhej strane pani Jolana nepeňažný príjem zo zámeny nedosiahla, a to bez ohľadu na skutočnosť, že trojizbový byt pôvodne obstarala napr. za 60 000 €. Pani Jolana totiž svoj byt v reálnej hodnote 100 000 € vymenila za byt v reálnej hodnote 70 000 €, takže v žiadnom ...