Faktoring a forfaiting z daňového a účtovného aspektu

Právna úprava pohľadávky a postúpenia pohľadávky, pojmy faktoring a forfaiting v právnych normách

1. Právna úprava pohľadávky a postúpenia pohľadávky

Pohľadávku možno definovať ako nárok veriteľa (právnickej osoby alebo fyzickej osoby) na peňažné alebo vecné plnenie zo strany dlžníka.

Ôsma časť Občianskeho zákonníka (ďalej aj „ObčZ“) upravuje záväzkové právo. Podľa § 488 záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 494 ObčZ z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Vo štvrtom oddiele prvej hlavy ôsmej časti ObčZ je upravená problematika zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka.

Podľa § 524 ods. 1 ObčZveriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Záväzky možno zabezpečiť zmluvnou pokutou, ručením, prevodom práva (s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok sa splní) a pod.

Aj keď Obchodný zákonník nevymedzuje pojem pohľadávka (iba pojem záväzok), možno zjednodušene uviesť, že v momente vzniku záväzku u dlžníka zároveň vzniká pohľadávka u veriteľa. Podľa § 324 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObchZ“) záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. Podobne upravuje zánik záväzkov šiesty oddiel ôsmej časti ObčZ. Podľa § 559 ObčZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Veriteľ sa však môže s dlžníkom písomne dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa (napr. § 574 ObčZ).

V zmysle § 6 ObchZ pohľadávky tvoria súčasť obchodného majetku. Podľa § 6 ods. 1 obchodným majetkom na účely tohto zákona sa rozumie súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie.

V súlade s § 6 ods. 3 ObchZ obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním predstavuje čisté obchodné imanie.

2. Pojmy faktoring a forfaiting v právnych normách

V zmysle § 5 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa rozumie:

a) vkladom zverenie peňažných prostriedkov, ktoré predstavujú záväzok voči vkladateľovi na ich výplatu,

b) úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov v akejkoľvek forme vrátane faktoringu a forfaitingu.

Tieto pojmy nie sú v citovanom zákone bližšie vymedzené.

Pojem faktoringová spoločnosť je definovaný v opatrení Národnej banky Slovenska zo 4. novembra 2008 o predkladaní výkazov faktoringovými spoločnosťami, spoločnosťami splátkového financovania a lízingovými spoločnosťami na štatistické účely.

Na účely opatrenia sa podľa § 1 písm. a) faktoringovou spoločnosťou rozumie právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania vykonáva faktoring ako svoju rozhodujúcu alebo podstatnú činnosť a ktorá nie je bankou alebo pobočkou zahraničnej banky, ani zahraničnou bankou.

V prílohe č. 1 Smernice 12/2000 ES (o zakladaní a podnikaní úverových inštitúcií) je zoznam činností, na ktoré sa vzťahuje vzájomné uznávanie uvedené aj ako poskytovanie úverov, pričom v poznámke pod čiarou k odkazu 20 je uvedené:

„okrem iného vrátane:

• spotrebiteľských úverov,
• hypotekárnych úverov,
• faktoringu, s regresom a bez regresu,
• financovania obchodných transakcií (vrátane forfaitingu)“.

Podstata pravého faktoringu aforfaitingu,súvisiace pojmy

1. Faktoring

Podstatou faktoringu je predaj krátkodobých pohľadávok v čase ich vzniku, pred lehotou ich splatnosti špecializovanej spoločnosti vykonávajúcej faktoringovú činnosť. Cena zaplatená za postúpenie v prvom momente je určená čiastočne. Celková cena (financovaná cena pohľadávok), ktorá je zaplatená za odkúpenie pohľadávok, dosahuje menovitú hodnotu pohľadávok; predávajúci ale platí tiež dohodnutú cenu za službu faktoringu. Cena za službu faktoringu znižuje výsledný ekonomický efekt z postúpených pohľadávok v rámci faktoringu. Platba za službu faktoringu sa realizuje započítaním vzájomných pohľadávok, rozdiel financovanej ceny oproti už vyplatenej časti pohľadávky po vykonaní započítania je faktoringovou spoločnosťou doplatený.

Vo väčšine prípadov faktoringovú činnosť vykonáva banka, prípadne jej dcérska spoločnosť alebo pobočka zahraničnej banky, v praxi výkon faktoringu uskutočňujú aj rôzne obchodné spoločnosti.

Právnou podstatou faktoringu je postúpenie pohľadávok, cesia upravená v ustanoveniach § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka.

Základné pojmypoužívané v súvislosti s faktoringom sú pojmy faktor, klient, dlžník, skupina pohľadávok:

• subjekt, ktorý vykonáva faktoringovú činnosť, sa nazýva faktor,
• subjekt, ktorý uzatvára právny vzťah s faktorom o výkone faktoringu, sa nazýva klient,
• subjekt, voči ktorému pohľadávka smeruje, je dlžník,
• predmetom predaja nie je pri faktoringu jedna pohľadávka, ale celá skupina pohľadávok.

Práva a povinnosti v rámci faktoringu sú určené vo faktoringovej zmluve. Ide o dvojstranný právny akt, účastníkmi ktorého sú faktor a klient.

Aj keď faktoringovú zmluvu uzatvára faktor a klient, daný právny vzťah sa dotýka tiež dlžníka, dochádza k postúpeniu pohľadávok, ktoré majú u dlžníkov formu záväzkov. Prakticky nastáva situácia, keď záväzok bude dlžník uhrádzať nie pôvodnému veriteľovi, ale faktorovi. Uzavretím faktoringovej zmluvy z hľadiska dlžníka ide o zmenu v osobe veriteľa.

Uplatňovanie základného modelu faktoringu

Pri faktoringu sa postupujú už existujúce pohľadávky. Prvým krokom je dodanie tovaru alebo služby podnikateľom, dôsledkom dodania vzniká pohľadávka u dodávateľa (budúceho klienta) a záväzok u odberateľa, dlžníka. Na základe faktoringovej zmluvy je daná pohľadávka postúpená v rámci skupiny postupovaných pohľadávok na faktora. Ten zaplatí klientovi v krátkom časovom horizonte prvú časť financovanej časti pohľadávky vo výške dohodnutej v zmluve.

Následne:

• dlžník uhrádza záväzok faktorovi. Faktor vyúčtuje cenu služby klientovi a doplatí prípadný rozdiel do výšky dohodnutej financovanej časti pohľadávky, alebo
• dlžník záväzok nezaplatí, faktor pohľadávku klientovi nevráti, vymáha ju od dlžníka.

Uplatňovanie faktoringu v schéme

3. Faktor zaplatí klientovi časť celkovej dohodnutej financovanej časti pohľadávky.

4a. Faktor po prijatí platby od dlžníka doplatí klientovi rozdiel znížený o cenu svojej služby.

4b. Faktor pri nezaplatení dlžníkom nemôže pohľadávku klientovi vrátiť (pravý faktoring uplatňuje postup bez regresie), vymáha jej zaplatenie od dlžníka.

Spôsob financovania faktoringom

Financovanie klienta je zabezpečené okamžitým (do 24 až 72 hodín) vyplatením časti pohľadávky „preddavkovo“ v hodnote 60 % – 90 % menovitej hodnoty; vyplatená časť pohľadávky až do momentu inkasovania pohľadávky faktorom má charakter poskytnutého úveru. Faktor za svoje služby požaduje dohodnutú cenu vo forme úroku z poskytnutého úveru a poplatku. Až po úhrade dlžníka faktor zaplatí klientovi rozdiel medzi vyplatenou časťou ceny za pohľadávku a zmluvne dohodnutou (financovanou) sumou znížený o cenu služby faktora.

Cena služby faktoringu zo strany faktora

Vzhľadom na to, že u faktora ide o podnikateľskú činnosť, faktor vychádza pri kalkulácii ceny svojej služby z klasickej štruktúry kalkulačného vzorca, ktorý aplikuje na výkon faktoringu ako na špecifický druh služby.

Cena služby faktoringu zo strany klienta

Klient za službu faktora platí cenu dohodnutú vo faktoringovej zmluve. Cena služby faktora určená podľa kalkulácie je najčastejšie v zmluve rozdelená na samostatné zložky:

1. Úrok(ako daňovo akceptovaný výdavok)

2. Faktoringový poplatok – určený percentom z menovitej hodnoty pohľadávky (obvykle do 1,5 %)

3. Poplatok za prevzatie rizika nezaplatenia(napr. 0,2 % – 0,3 % z menovitej hodnoty pohľadávok)

K zložkám cien služby faktoringu

• Úroky zo skutočných čiastok zaplatených faktorom klientovi – úroky sa účtujú zo skutočne čerpaného preklenovacieho úveru kontokorentným spôsobom z denných zostatkov, úrokové sadzby sa pohybujú na úrovni bežnej pre kontokorentné financovanie. Ide v podstate o zobrazenie nákladov na požičanie si faktora za účelom následného financovania klienta a jeho prirážku (používa sa aj pojem marža). Ak je faktorom banka, potom sa úrok odvíja od sadzby určenej pre medzibankové financovanie, t. j. napr. od jednomesačnej sadzby Euribor zverejňovanej na stránke: http://www.euribor-rates.eu/current-euribor-rates.asp.

Príklad výpočtu úroku pri:

• menovitej hodnote pohľadávok 100 000 €
• predbežnom financovaní 80 % a
• hodnote jednomesačného Euriboru 0,120 %
• prirážke (marži) stanovenej vo výške 2 %
• „úverovaní“ odo dňa prijatia do dňa splatnosti, t. j. počas 60 dní:

Úrok = 100 000 x 80 % x 60 dní x (0,12 + 2) % p. a. : 360 = 282,66 €.

• Faktoringový poplatok – účtuje sa za prevzatie správy pohľadávok vrátane monitorovania odberateľov, zabezpečenia inkasa a zasielania upomienok, výška poplatku je ovplyvnená hlavne predpokladanou výškou obratu, rizikovosťou odvetvia, ktorého sa pohľadávky týkajú a čiastočne prácnosťou. Faktoringový poplatok je určený v % z celkovej menovitej hodnoty skupiny postúpených pohľadávok, klientom s nízkym obratom sa účtuje najvyšší poplatok (napríklad 1,4 %), pri stúpajúcom obrate faktoringový poplatok klesá, konkrétna výška poplatku je stanovená individuálne. Poplatok je možné stanoviť aj odstupňovane, pokiaľ nie je klient schopný vývoj svojho obratu dopredu odhadnúť.
• Poplatok za prevzatie rizika nezaplatenia (je potrebné zdôrazniť, že má logické opodstatnenie len v prípade neregresného faktoringu) – poplatok je stanovený percentuálne z celkovej hodnoty postúpených pohľadávok (napr. 0,2 %, 0,3 %).

V praxi sa niekedy druhá zložka ceny za faktoring nazýva faktoringovou províziou a plní aj funkciu faktoringového poplatku, aj funkciu poplatku za prevzatie rizika nezaplatenia (zložka 2 + zložka 3), potom cena služby faktoringu je zložená len z dvoch zložiek:

• úroku a
• faktoringovej provízie, ktorá zahrnuje prvú zložku pokrývajúcu faktoringovej spoločnosti náklady na spracovávanie faktoringu, odvíja sa od rozsahu a prácnosti činností spojených s faktoringom; druhú rizikovú zložku vyplývajúcu z prevzatia úverového rizika faktoringovou spoločnosťou – ako už bolo uvedené, táto sa odvíja od bonity dlžníka (niektoré zdroje uvádzajú hodnotu faktoringovej provízie až 3 % z menovitej hodnoty pohľadávok).

Na záver prvej časti

si pre zaujímavosť dovoľujeme poukázať na definície pojmov súvisiacich s faktoringovými zmluvami tak, ako ich uvádzajú niektoré komerčné banky:

• faktoring – finančná služba spočívajúca v opakovane vykonávanom odplatnom postupovaní krátkodobých pohľadávok klienta na faktora pred dobou ich splatnosti
• odberateľ/dlžník – dlžník zo záväzkového právneho vzťahu, ktorý je povinný poskytnúť plnenie na postúpenú pohľadávku, teda uhradiť cenu uskutočnených dodávok tovaru alebo cenu za poskytnuté služby klientom či treťou osobou
• platobné inštrukcie – písomný pokyn klienta odberateľovi o spôsobe uskutočnenia úhrady pohľadávky za dodaný tovar alebo uskutočnené služby
• cesná klauzula – vytlačené, napísané alebo inou formou uskutočnené textové znenie oznámenia o postúpení pohľadávky na faktora obsahujúce pokyn odberateľovi poskytnúť plnenie na úhradu predmetnej pohľadávky na účet faktora
• predfinancovanie – dohodnutá časť odplaty za postúpenie pohľadávky poskytovaná faktorom klientovi pri splnení podmienok daných faktoringovou zmluvou a obchodnými podmienkami ešte pred splnením postúpenej pohľadávky dlžníkom; predfinancovanie nie je poskytnutím pôžičky ani úveru
• rámec predfinancovania – maximálna výška finančného plnenia, ktorú sa faktor zaviazal poskytnúť klientovi v rámci uskutočňovania faktoringových operácií
• limit financovania odberateľa – maximálna výška predfinancovania, ktorú môže faktor poskytnúť klientovi na pohľadávky postúpené voči jednému odberateľovi
• nepriama platba – plnenie odberateľa klientovi poskytnuté na úhradu pohľadávky po jej postúpení na faktora, či už vo forme finančného plnenia, platným započítaním pohľadávok alebo aj inak
• protinárok – hodnota, ktorú odberateľ uplatňuje voči klientovi vo forme reklamácie, akéhokoľvek iného nároku, započítania alebo aj inak a o ktorú skracuje svoje plnenie voči klientovi i za dodávku tovaru či poskytnutie služieb
• prevedenie inkasa – úkony faktora smerujúce k zabezpečeniu úhrady záväzku zo strany odberateľa bez toho, aby predmetná pohľadávka, ktorej sa má inkaso dotýkať, bola postúpená na faktora
• neidentifikovateľná platba – ide o čiastku pripísanú na účet faktora od klienta, odberateľa či tretej osoby pod neznámym, nesprávnym či žiadnym variabilným symbolom, ktorú nemožno žiadnym možným spôsobom identifikovať ako plnenie postúpenej pohľadávky
• faktoringový úrok/úrok – ide o odmenu za službu poskytovania faktoringu súvisiacu s prípravou, zaistením a realizáciou akéhokoľvek financovania zo strany faktora, ktorá je kalkulovaná ako úrok p. a. alebo ako súčet referenčnej úrokovej sadzby a marže v pevnej výške uvedenej vo faktoringovej zmluve, z každej čiastky predfinancovania poskytnutej zo strany faktora klientovi (alebo v prospech klienta)
• paušálne náklady faktora – ide o paušálnu odmenu faktora za službu vo forme prípravy a vyhotovenia zmluvných a ďalších dokumentov, personálne a súvisiace náklady
• referenčná úroková sadzba – touto sadzbou sa rozumie 1-mesačná sadzba medzibankového peňažného trhu EURIBOR pre menu EUR vo výške zverejňovanej Európskou centrálnou bankou
• minimálna výška odmeny – údaj, ktorý pokiaľ je vo faktoringovej zmluve uvedený, potom znamená, že klient sa s faktorom na základe predpokladaného objemu postúpených pohľadávok v danom období a prácnosti projektu dohodol na tom, že si zjednal právo faktora účtovať minimálnu výšku faktoringovej odmeny pre príslušné obdobie
• regresná lehota – zo strany faktora po dohode s klientom prípustná doba (počet dní), za ktorú môže zostať pohľadávka voči odberateľovi postúpená klientom na faktora neuhradená po dobe jej splatnosti; ak nie je dohodnuté inak, činí regresná lehota 30 dní
• koncentrácia na odberateľa – číslo v %, ktoré pokiaľ je uvedené vo faktoringovej zmluve, tak znamená a vyjadruje maximálnu prípustnú koncentráciu na 1 odberateľa z hľadiska vyplateného predfinancovania, t. j. maximálny možný podiel jedného dlžníka v sume postupovaných pohľadávok, ktoré je faktor povinný v súlade s uzavretou faktoringovou zmluvou predfinancovať
• spoluúčasť klienta – číslo v %, ktoré pokiaľ je uvedené vo faktoringovej zmluve, znamená a vyjadruje percentuálnu spoluúčasť klienta u bezregresného faktoringu v prípade neuhradenia pohľadávky odberateľom
• zahraničná pohľadávka – pohľadávka voči dlžníkovi, ktorý nemá sídlo či miesto podnikania, prípadne bydlisko na území SR

2. Forfaiting

Podstatou forfaitingu je predaj strednodobej alebo dlhodobej (so splatnosťou od 90 dní) zabezpečenej pohľadávky voči zahraničnému odberateľovi vysokej menovitej hodnoty budúcim vývozcom (exportérom) dohodnutý pred vznikom pohľadávky (pred uskutočnením samotnej dodávky). Predaj pohľadávky sa uskutoční na základe uzavretej zmluvy v čase po vzniku pohľadávky, ale pred lehotou jej splatnosti, a to v špecializovanej spoločnosti vykonávajúcej forfaitingovú činnosť, ktorá sa zriekla spätného postihu v prípade, ak dlžník nezaplatí (neregresný prístup). Odkupujú sa jednotlivé pohľadávky, odkúpenie prebieha ihneď; cena za postúpenie je vyplácaná po znížení o cenu služby forfaitingu, t. j. po vykonaní započítania vzájomných pohľadávok.

Vo väčšine prípadov forfaitingovú činnosť vykonáva banka, prípadne jej dcérska spoločnosť alebo pobočka zahraničnej banky, v praxi výkon forfaitingu uskutočňujú aj rôzne obchodné spoločnosti.

Základom forfaitingu rovnako ako faktoringu je postúpenie pohľadávky, cesia. Postupované sú pohľadávky zabezpečené (zabezpečovacím prevodom práva, zmenkou a pod.), ide zvyčajne o pohľadávky vysokej menovitej hodnoty, odberateľom (dlžníkom) je zahraničný subjekt. Forfaitingová zmluva sa uzatvára pred vznikom samotnej pohľadávky, t. j. pred vykonaním exportu.

Vzhľadom na to, že pravý forfaiting predstavuje odkúpenie pohľadávky bez spätného postihu a preberané riziko je vysoké, súčasťou forfaitingu je požadovanie zabezpečenia pohľadávky niektorým zo zabezpečovacích inštrumentov (zmenky vlastné, cudzie, avalované alebo zaručené bankou, akreditívy s odloženou splatnosťou).

Základné pojmypoužívané v súvislosti s forfaitingom sú pojmy forfaiter, klient, dlžník, jednotlivá pohľadávka:

• subjekt, ktorý vykonáva forfaitingovú činnosť, sa nazýva forfaiter,
• subjekt, exportér, ktorý uzatvára právny vzťah s forfaiterom o výkone forfaitingu, sa nazýva klient,
• subjekt, voči ktorému pohľadávka smeruje, je dlžník,
• v rámci forfaitingu sa postupuje jednotlivá pohľadávka.

Práva a povinnosti v rámci forfaitingu sú určené vo forfaitingovej zmluve. Ide o dvojstranný právny akt, účastníkmi ktorého sú forfaiter a klient.

Forfaitingovú zmluvu uzatvára forfaiter a klient, avšak daný právny vzťah sa dotýka tiež dlžníka, dochádza k postúpeniu pohľadávky, ktorá má u dlžníka formu záväzku. Záväzok nebude dlžník uhrádzať pôvodnému veriteľovi, ale forfaiterovi. Uzavretím faktoringovej zmluvy nastáva z hľadiska dlžníka zmena v osobe veriteľa.

Uplatňovanie základného modelu forfaitingu

Forfaiting je jednou z alternatív financovania. Forfaitingová zmluva sa uzatvára pred vznikom samotnej pohľadávky. Klient (podnikateľ – exportér) v zmluve dohodne budúci predaj ešte nevzniknutej strednodobej alebo dlhodobej pohľadávky vo vysokej menovitej hodnote. Ihneď po vzniku pohľadávky, pred lehotou jej splatnosti predá pohľadávku forfaiterovi, ktorý za ňu zaplatí v krátkom časovom horizonte. V rámci forfaitingu zvyčajne dochádza k postúpeniu pohľadávky vznikajúcej voči zahraničnému odberateľovi, pričom pohľadávka je zabezpečená, forfaiter môže vyžadovať od klienta navyše aj poistenie pohľadávky. Základným modelom forfaitingu je postúpenie pohľadávky bez možnosti forfaitera pohľadávku klientovi vrátiť, v prípade nezaplatenia dlžníkom forfaiter sám pristupuje k jej vymáhaniu.

Uplatňovanie základného modelu forfaitingu v schéme:

3. Zabezpečenie pohľadávky (zmenka, dokumentárny akreditív, ručenie bankou a pod.)

4. Prípadné poistenie pohľadávky v poisťovni vykonané klientom

6. Forfaiter pohľadávku pri nezaplatení dlžníkom nemá možnosť vrátiť späť klientovi (pravý forfaiting uplatňuje postup bez regresie)

Spôsob financovania forfaitingom

Financovanie klienta je zabezpečené okamžitým vyplatením menovitej hodnoty pohľadávky zníženej o cenu za forfaiting, vo výške ktorej sa vykoná započítanie vzájomných pohľadávok. Vyplatená pohľadávka až do momentu inkasovania pohľadávky forfaiterom má síce z pohľadu forfaitera charakter poskytnutého úveru, ktorý bude zaplatený dlžníkom (odberateľom), vo vzťahu ku klientovi však ide o okamžitý obchod, ktorého cenu, t. j. diskont, forfaiter stanovuje jednorazovo.

Stanovenie úroku pre strednodobé a dlhodobé ciele je podstatne viac rizikovejšie ako pre krátkodobé ciele. Forfaiter kalkuluje a inkasuje za úverové riziko tiež v súvislosti so spôsobom nákladnosti jeho získavania zdrojov na tento účel. Výsledkom je určenie diskontnej sadzby.

Predmetom forfaitingu sú len pohľadávky zabezpečené, a to z dôvodu eliminácie rizika na najnižšiu možnú mieru. Ak je miera rizika pre forfaitera neprijateľná aj po výkone zabezpečenia pohľadávky klientom, požaduje poistenie pohľadávky.

Cena služby forfaitingu z hľadiska forfaitera

Vzhľadom na to, že u forfaitera ide o podnikateľskú činnosť, vychádza pri kalkulácii ceny svojej služby z klasickej štruktúry kalkulačného vzorca, ktorý aplikuje na výkon forfaitingu ako špecifický druh služby.

Cena forfaitingu pre klienta

Cena forfaitingu je daná diskontom, čiastkou, o ktorú je znížená menovitá hodnota pohľadávky.

Klient za službu forfaitera platí cenu dohodnutú v zmluve. Cena služby forfaitera je rozdelená na niekoľko zložiek:

a) Diskontná sadzba – alebo tzv. refinančná sadzba forfaitingovej spoločnosti, t. j. aké drahé zdroje získava forfaiter pre financovanie klienta; základom je úroková sadzba odvíjajúca sa od sadzieb platných bežne v bankách pre strednodobý, dlhodobý úver a zohľadňujúca príslušné riziká

b) Forfaitingový poplatok – určený percentom z menovitej hodnoty pohľadávky, mal by pokrývať vlastné náklady forfaitingovej spoločnosti a zaistiť jej príslušný zisk

c) Prípadný rizikový poplatok –určený pevne stanovenou sumou, zobrazuje rizikovosť pohľadávky, klienta a garantujúcej banky

alebo určená jednou zložkou

1. Diskont

V prípade požiadavky forfaitera pohľadávku poistiť vzniká klientovi aj náklad poistenia platený poisťovni.

Poznámka redakcie: § 488, § 494 a § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka.

Autor: Ing. Lenka Martinová