Kalkulácia nákladov

Vymedzenie kalkulácií a kalkulačný vzorec

Vypracúvanie kalkulácií je pre každý podnik dôležitou dimenziou z dvoch základných hľadísk:

1. Hľadisko zostavenia kalkulácií vlastných nákladov: úspešné podnikanie je podmienené kvalitne zostavenými kalkuláciami vlastných nákladov. Len podnik, ktorý má k dispozícii informácie o výške vopred stanovených a skutočných nákladov svojich odbytových a vnútropodnikových výkonov, sa vie správne orientovať na trhu a v konkrétnej situácii sa dokáže správne rozhodovať.
2. Hľadisko cenotvorby: zákon o cenách č. 18/1996 Z. z. v aktuálnom znení stanovuje, že predávajúci je povinný viesť a uchovávať evidenciu o cenách tovaru, vrátane kalkulácií nákladov a ziskov tri roky po skončení predaja tovaru.

Konkrétne je teda treba vedieť, aké náklady má podnik pri výrobe jednotlivých druhov výrobkov, prác alebo služieb (Na ich spoločné hodnotové vyjadrenie budeme v ďalšom texte používať pojem výkony. Pojem výroba zahŕňa aj poskytovanie služieb.), a to nielen globálne, ale aj v jednotlivých nákladových položkách. Na tento účel slúži kalkulácia nákladov.

Kalkulácie sa využívajú na riadenie a kontrolu hospodárnosti. Sú potrebné pri oceňovaní zásob vlastnej výroby a slúžia ako podklad pre cenové rozhodovanie. Účelom kalkulácie je vyčísliť náklad na výkon a porovnať určené náklady s nákladmi konkurenčného výrobcu. Výška nákladov ovplyvňuje výšku ceny.

„Kalkulácia nákladov je internou informáciou, nie je prístupná verejnosti a slúži ako nástroj vnútropodnikového riadenia“. (Synek, M., 2003)

Kalkulácia má viac významov:

1. slúži na určenie a vypočítanie podstatnej zložky ceny výkonu,
2. na kontrolu nákladov na určený výkon,
3. na určenie nákladov jednotlivým činnostiam a útvarom, ktoré sa na výkone podieľajú,
4. na kontrolu plnenia stanovených výkonov a prác.

Kalkulácia nákladov je teda činnosť, pri ktorej sa vypočítavajú a v určitej štruktúre vyjadrujú náklady výrobkov, prác, resp. služieb (výkonov).

Kalkulácia nákladov predpokladá stanoviť:

1. náklady, ktoré tvoria obsah kalkulácie,
2. štruktúru nákladov, v ktorej sa náklady vykazujú (forma kalkulácie),
3. kalkulačnú jednotku, t. j. objekt kalkulácie.

Štruktúra nákladov v kalkulácií je daná kalkulačným vzorcom. Na základe doterajších skúseností sa všeobecne pre výrobný podnik odporúča kalkulačný vzorec s nasledujúcimi položkami:

1. Priamy materiál
2. Priame mzdy
3. Ostatné priame náklady
4. Výrobná réžia__________
   Vlastné náklady výroby (položky 1 – 4)
5. Správna réžia___________
   Vlastné náklady výkonu (položky 1 – 5)
6. Odbytové náklady________
   Úplné vlastné náklady výkonu (položky 1 – 6)
7. Zisk/Strata______________
   PREDAJNÁ CENA (položky 1 – 7)

Uvedený kalkulačný vzorec si podniky môžu upraviť podľa vlastných podmienok a potrieb pridaním (vynechaním) niektorých položiek a usporiadaním nákladov podľa ich významu pri tvorbe výrobku (výkonu). V podnikových kalkulačných vzorcoch možno priamy materiál členiť do niekoľkých kalkulačných položiek, napr. suroviny, základný materiál, polotovary vlastnej výroby, nakupované výrobky, výrobné obaly, pohonné látky, pomocný materiál.

Kalkulačný vzorec po úprave môže vyzerať takto:

1. Priamy materiál A (hlavný materiál vrátane paliva)
2. Priamy materiál B (pomocný)
3. Priamy materiál C (výrobné obaly)
4. Použiteľný odpad (-)
5. Polotovary vlastnej výroby
6. Priame mzdy
7. Náklady na technický rozvoj
8. Ostatné priame náklady
9. Prevádzková (výrobná) réžia
   1. – 9. Náklady výroby
10. Vnútropodnikový zisk
    1. – 10. Vnútropodniková cena
11. Správna réžia
    1.– 11. Úplné náklady výkonu
12. Ostatné náklady
13. Zisk
    1.– 13. Predajná cena

Náklady výroby – slúžia súčasne ako vnútropodniková cena pri odovzdávaní výkonov medzi hospodárskymi strediskami v rámci jednej divízie.

Vnútropodniková cena – používa sa pri odovzdávaní výkonov inej divízie.

Predajná cena – uplatňuje sa pri fakturácii mimo podnik.

Kalkulácie nákladov môžu mať teda najrôznejšie formy. Treba stanoviť takú formu, ktorá bude postačovať účelu, t. j. racionálnym spôsobom zistiť objektívnu výšku nákladov príslušného výkonu. Pritom je vhodné tiež preveriť, za akých podmienok by bolo možné vylepšiť používané výpočty nákladov v prospech skvalitnenia riadiaceho procesu a cenovej politiky.

Rozdielny charakter činnosti podniku spôsobuje odlišnosti názvu kalkulačnej položky (v poľnohospodárskom podniku namiesto priameho materiálu v živočíšnej výrobe bude krmivo, stelivo, v rastlinnej výrobe osivo, hnojivo a pod.) alebo sa v kalkulačnom vzorci vyskytujú špecifické položky (v obchodnom podniku napr. rabat, skonto, v stavebnom podniku napr. náklady na debnenie, lešenie a paženie atď.).

Obsah položiek nákladov uvedeného kalkulačného vzorca je nasledovný:

• Priamy materiál – obsahuje všetky suroviny, základný materiál, nakupované polotovary a polotovary vlastnej výroby, pomocný a ostatný materiál, ktorého spotreba sa dá určiť na kalkulačnú jednotku. Je to materiál, ktorý vo výrobnom procese vstupuje do výrobku, tvorí jeho podstatu, a ďalej materiál, ktorý prispieva k vytvoreniu podstatných vlastností výkonu. Patria tu aj obaly, do ktorých sa výrobok plní.
• Priame mzdy – súvisia s uskutočnením výkonu. Obvykle sú to mzdy výrobných robotníkov za odpracovaný čas, resp. za určitú splnenú prácu alebo mzdy iných zamestnancov, ak ich mzda súvisí s kalkulovaným výkonom a dá sa určiť priamo na kalkulačnú jednotku. Patria tu najmä základné mzdy – časové, úkolové, príplatky a doplatky ku mzdám.
• Ostatné priame náklady – zaraďujeme tu ostatné náklady, ktoré sa dajú priamo určiť na kalkulačnú jednotku, napr. náklady na zákonné sociálne poistenie, náklady na technologické palivo a energiu, odpisy, náklady na záručné opravy, licencie a patenty atď.
• Výrobná (prevádzková) réžia – vyjadruje spoločné výrobné náklady, ktoré nemožno určiť priamo na kalkulačnú jednotku. Môže to byť akýkoľvek náklad súvisiaci s výrobou, riadením a obsluhou výrobného procesu. Patria tu najmä náklady na opravy, energiu, odpisy dlhodobého majetku, mzdové náklady obsluhujúcich a pomocných zamestnancov atď.
• Správna réžia – patria sem náklady spojené s riadením podniku ako celku, ktoré sa nezahrnuli do výrobnej réžie. Napr. mzdové náklady, cestovné, nájomné, poštové a telefónne poplatky, náklady na zákonné poistenie miezd zamestnancov...
• Odbytové náklady – patria sem náklady vynaložené na skladovanie, propagáciu, reklamu, predaj a expedíciu výrobkov.

Položky kalkulačných vzorcov sa teda rozčleňujú do dvoch skupín:

1. Nákladové samostatné položky. Sú to predovšetkým technologické náklady a nazývajú sa priame (jednotkové) náklady. Za priame náklady považujeme také, ktoré priamo súvisia s príslušným výkonom (výrobným procesom daného výrobku) a ktoré sa na kalkulačnú jednotku určujú priamo na základe noriem alebo presným zistením ich skutočnej výšky.
2. Nákladové komplexné položky. Sú to predovšetkým náklady na obsluhu a riadenie výroby a nazývajú sa nepriame (režijné) náklady. Tieto náklady sa týkajú viacerých výkonov, prípadne jedného výkonu alebo priamo s ním nesúvisia. Nepriame náklady na kalkulačnú jednotku sa vypočítajú len určitým rozvrhnutím (napr. delením, rozpočítaním, prirážkou, odčítaním).

Delenie nákladov na priame a nepriame. Závisí od konkrétnych podmienok – od foriem organizačnej štruktúry podnikov a typov výroby, od voľby kalkulačnej jednotky, od úrovne noriem spotreby, od presnosti evidencie atď. Vzhľadom na konkrétne podmienky môžu byť niektoré kalkulačné položky raz priamymi, inokedy nepriamymi nákladmi. Napríklad mzdy výrobných robotníkov sú zvyčajne priamymi nákladmi, ale v chemickom podniku pri výrobe viacerých druhov výrobkov sú nepriamymi nákladmi. Podobne odpisy sú v strojárenskom podniku časťou nepriamych nákladov, ale v cukrovare sa môžu zahrnúť do položky ostatné priame náklady.

Nepriame vyčísľovanie nákladov na kalkulačnú jednotku nie je presné a v podnikoch so širším sortimentom je dosť komplikované. Preto je žiaduce zvyšovať podiel priamych nákladov, čo možno dosiahnuť prehĺbením špecializácie podnikov a vnútropodnikových výrobných útvarov, používaním meracích prístrojov, zlepšovaním normovania, plánovania a evidencie výroby.

Kalkulačnou jednotkou sú druhy odbytových a vnútropodnikových výkonov vymedzené množstvom, časom, úžitkovými vlastnosťami alebo iným spôsobom (napr. ks, t, m³, prevádzková hodina výkonu, tonokilometer, jednotka zložitosti). Kalkulačná jednotka predstavuje konkrétny výkon (výrobok, práce, služby alebo skupiny príbuzných výrobkov vznikajúcich v rovnakom technologickom procese s približne rovnakou skladbou nákladov), na ktorý sa stanovujú a zisťujú náklady. Musí byť jednotná pre predbežnú aj výslednú kalkuláciu.

Význam kalkulácie nákladov je v tom, že slúži najmä na:
a) Zabezpečenie podkladov pre zostavenie finančného plánu, ako aj pre stanovenie úloh v znižovaní nákladov
b) Preverenie, ako je zabezpečené plnenie úloh finančného plánu v oblasti výkonov, nákladov a tvorby výsledku hospodárenia
c) Plánovanie nákladov v kalkulačnom členení
d) Stanovenie vnútropodnikových cien
e) Sledovanie, rozbor, kontrolu a hodnotenie hospodárnosti a rentability pri uskutočňovaní výkonov a tým aj na rozhodovanie o skladbe výrobného programu
f) Vnútropodnikové a medzipodnikové porovnávanie nákladov na výkony
g) Zabezpečenie východiskových podkladov pre cenovú kalkuláciu
h) Určenie efektívnosti technicko-organizačných opatrení v podniku
i) Operatívne riadenie a ekonomickú kontrolu výrobného programu
j) Rozhodovanie a sledovanie ekonomickej výhodnosti vývozu
k) Určenie dolnej hranice ceny

Vzhľadom na množstvo a dôležitosť uvedených úloh majú kalkulácie v sústave riadenia nezastupiteľné postavenie, pretože ich podstatou je stanovenie alebo zistenie nákladov vo vzťahu k výkonu, ktorý vzniká ako konečný produkt činnosti podniku. Je nevyhnutné využiť systém kalkulácií v riadení podniku tak, aby pôsobili na celý proces riadenia v časových etapách správne. Kalkulácie nákladov plnia dôležité funkcie v rozhodovaní tým, že umožňujú racionálny výber z možných variantov.

Druhy kalkulácií
V bežnej praxi rozoznávame jednotlivé druhy kalkulácií podľa týchto kritérií:

1. Kalkulácie z hľadiska času a funkcií v riadiacom procese
2. Kalkulácie z hľadiska štruktúry nákladov
3. Kalkulácie z hľadiska spôsobu zostavovania
4. Kalkulácie z hľadiska využitia výrobnej kapacity

Autor: Ing. Tatiana Hajníková