Likvidátor spoločnosti

Likvidáciu spoločnosti vykonáva štatutárny orgán spoločnosti, ak spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti nestanovujú inak. Stanovy spoločnosti môžu určiť osobu likvidátora iným spôsobom, napr. že to bude spoločník s najväčším podielom alebo predseda dozornej rady a pod.

V osobitných prípadoch menuje likvidátora súd. Súd vymenuje likvidátora:

a) v prípade zrušenia spoločnosti likvidáciou súdom,
b) spoločnosť nemá štatutárny orgán, nemá ustanoveného žiadneho člena orgánu a spoločnosť nevymenovala likvidátora bez zbytočného odkladu,
c) ak výkon funkcie likvidátora zanikne a spoločnosť nevymenuje likvidátora bez zbytočného odkladu.

Súd môže vymenovať za likvidátora ktoréhokoľvek spoločníka alebo štatutárny orgán, alebo jeho člena. Na vymenovanie člena štatutárneho orgánu alebo spoločníka za likvidátora súd nepotrebuje súhlas týchto osôb.

Ak spoločnosť nemá ani štatutárny orgán, resp. ani jedného člena a ani spoločníka (napr. v spoločnosti s ručením obmedzeným zomrie jediný spoločník, ktorý bol aj konateľom), súd musí vymenovať za likvidátora inú vhodnú osobu. Na vymenovanie tejto osoby do funkcie likvidátora potrebuje vopred jej súhlas.

Likvidátorom môže byť fyzická, ako aj právnická osoba. Ak je za likvidátora vymenovaná právnická osoba, koná za ňu jej štatutárny orgán, ak táto spoločnosť neurčí inú fyzickú osobu, ktorá bude za ňu pôsobnosť likvidátora vykonávať. Likvidátorom môže byť akákoľvek fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony s výnimkou podmienok, ktoré ustanovujú osobitné predpisy.

Osoba likvidátora sa zapisuje do obchodného registra. Do obchodného registra sa zapisuje meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je likvidátorom. Ak je likvidátorom právnická osoba, zapisuje sa do obchodného registra jej obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo a meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá za túto právnickú osobu vykonáva pôsobnosť likvidátora.

Zápis likvidátora do obchodného registra má len deklaratórny účinok. Ak je likvidátorom štatutárny orgán alebo jeho člen, stáva sa tento likvidátorom momentom vstupu spoločnosti do likvidácie. Ak je likvidátor menovaný spoločnosťou, likvidátorovi vzniká funkcia taktiež dňom vstupu spoločnosti do likvidácie. Ak je likvidátor vymenovaný dodatočne, funkcia mu vzniká dňom rozhodnutia príslušného orgánu, ak ho neustanoví do funkcie k inému určitému dňu. Ak ustanoví likvidátora súd, vzniká funkcia dňom vykonateľnosti uznesenia alebo jeho právoplatnosťou, alebo ak v rozhodnutí neurčí iný deň vzniku funkcie.

Likvidátor nie je štatutárnym orgánom. Aj po ustanovení likvidátora do jeho funkcie štatutárnemu orgánu funkcia nezaniká, len sa výrazne oslabuje v rozsahu, v akom prechádza na likvidátora. Ak funkciu likvidátora vykonáva štatutárny orgán alebo jeho člen, počas likvidácie vykonáva takú pôsobnosť, aká je zverená likvidátorovi.

Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto činnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia a speňažuje majetok spoločnosti. Zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzatvára zmluvy a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzatvárať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť v likvidácii nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť.

Príklad č. 1:
Zaniká ustanovením likvidátora do funkcie pôsobnosť konateľa?
Likvidátor sa zapisuje aj do obchodného registra, ale konateľ sa z neho týmto nevymazáva. Likvidátor je osoba pôsobiaca popri konateľovi, teda popri štatutárnom orgáne likvidovanej spoločnosti. Likvidátor nie je ani zástupcom konateľa.
Úlohou likvidátora je speňaženie majetku (všetkého) a vysporiadanie záväzkov. Likvidačnou činnosťou nie je dotknuté konanie konateľa, ktoré mu vyplýva zo spoločenskej zmluvy a zákona.
Aj keď je spoločnosť v likvidácii, platí pre konateľa podľa § 135a OZ povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť odborne a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.

Ak je ustanovených viac likvidátorov, každý likvidátor je oprávnený konať v mene spoločnosti vo veciach likvidácie spoločnosti. Zo spôsobu ustanovenia likvidátorov môže vyplývať rozsah ich konania. V rozhodnutí súdu alebo valného zhromaždenia akciovej spoločnosti, ktoré vymenuje viac osôb do funkcie likvidátora, môže byť stanovené, v akom rozsahu sú oprávnení konať v mene spoločnosti vo veciach likvidácie, napr. jeden likvidátor môže mať v právomoci predaj majetku, iný vymáhanie pohľadávok.

Príklad č. 2:
Môže sa dať likvidátor zastúpiť?
Zákon zastupovanie likvidátora nezakazuje. Likvidátor sa môže dať zastupovať inou osobou. Niekedy je takýto postup nevyhnutný, napríklad v prípade likvidácie veľkých subjektov s viacerými organizačnými jednotkami, prevádzkami, je účelné, aby likvidátor splnomocnil k určitým úkonom svojho zástupcu. Za výkon funkcie likvidátora je však zodpovedný samotný likvidátor.

Likvidátori zodpovedajú za výkon pôsobnosti rovnakým spôsobom ako členovia štatutárnych orgánov. Likvidátor bez ohľadu na právnu formu spoločnosti, v ktorej likvidáciu vykonáva, zodpovedá za spôsobenú škodu v zmysle príslušných ustanovení OZ a iných právnych predpisov.

Ak likvidátor zistí predlženie likvidovanej spoločnosti, nemôže pokračovať v likvidácii a likvidátor je povinný podať bez zbytočného odkladu návrh na konkurz (§ 72 ods. 2 OZ). Podmienky, pri splnení ktorých je likvidátor povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu, upravuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Ak je vyhlásený konkurz na obchodnú spoločnosť v likvidácii, likvidácia sa počas trvania konkurzu prerušuje. Počas trvania konkurzu likvidátor vykonáva svoju pôsobnosť iba v rozsahu, v akom neprešla na správcu konkurznej podstaty.

Ak spoločnosti po splnení konečného rozvrhu výťažku a zrušení konkurzu zostal majetok, likvidátor je povinný pokračovať v likvidácii. V prípadoch, keď spoločnosť po skončení konkurzu nemá žiadny majetok alebo ku konkurzu nedošlo pre nedostatok majetku, likvidácia spoločnosti nepokračuje a likvidátor je povinný urobiť potrebné opatrenia vedúce k výmazu obchodnej spoločnosti z obchodného registra.

Zánik funkcie likvidátora

Funkcia likvidátora, ktorý je fyzickou osobou, zaniká smrťou likvidátora, pozbavením alebo obmedzením jeho spôsobilosti na právne úkony. Funkcia likvidátora zaniká aj vzdaním sa funkcie alebo odvolaním.

Ak je likvidátorom právnická osoba, funkcia zaniká tiež zánikom tejto právnickej osoby. Pretože zákon nemá inú úpravu, ak zanikne právnická osoba s právnym nástupcom, zo zákona vyplýva predpoklad, že likvidátorom sa stane tento právny nástupca, pretože zákon uvedenú situáciu osobitne nerieši.

Likvidátor, ktorého nevymenoval do funkcie súd, sa môže vzdať svojej funkcie. Vzdanie sa funkcie, ktoré musí mať písomnú formu, je účinné jeho doručením spoločnosti. Likvidátor, ktorého do funkcie vymenoval súd, môže podať návrh o jeho odvolanie na súd, ktorý ho do funkcie vymenoval, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby funkciu likvidátora vykonával.

Odvolanie likvidátora

Súd môže odvolať likvidátora z funkcie, ak ho do funkcie vymenoval, ale aj keď bol do nej ustanovený iným spôsobom. Dôvodom pre odvolanie likvidátora je neplnenie si povinností. Konanie podľa § 71 ods. 6 OZ môže súd začať len na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem na odvolaní.

Ak zanikla funkcia likvidátora (napr. vzdaním sa funkcie, smrťou), je spoločnosť povinná vymenovať likvidátora bez zbytočného odkladu. Pokiaľ tak spoločnosť neurobí, musí likvidátora vymenovať súd. Ak predchádzajúci likvidátor, ktorému zanikla funkcia, bol vymenovaný súdom, nového likvidátora môže vymenovať len súd. Na konanie o vymenovaní likvidátora, jeho odvolaní alebo o nahradení inou osobou je vecne príslušný registrový súd, a to miestne príslušný podľa sídla likvidovanej spoločnosti.

Spoločnosť vstupujúca do likvidácie je povinná odovzdať likvidátorovi písomnú agendu spoločnosti, predovšetkým:

• inventúrne súpisy,
• účtovnú dokumentáciu (účtovné doklady, účtovné zápisy, účtovné knihy),
• súpis pohľadávok a záväzkov,
• pracovnoprávnu agendu,
• súpis platných zmlúv, práv a povinností,
• súpis prebiehajúcich súdnych sporov.

Častým problémom firiem vstupujúcich do likvidácie je chýbajúca zmluvná a účtovná evidencia – firemné zmluvy, účtovné závierky, daňové priznania a opravné daňové priznania, hlavné knihy účtovnej evidencie, súpisy majetku, záväzkov či pohľadávok. Kvôli chýbajúcej dokumentácii nastávajú komplikácie v tom, že sa nedá zodpovedne určiť majetková situácia spoločnosti. Bez dokumentácie likvidátor nemôže konať.

Pre likvidátora môže nastať problém, ak mu klient odovzdá neúplnú evidenciu, no ubezpečí ho, že úplná je. Ak pritom nebol vyhotovený preberací protokol, nesie zodpovednosť likvidátor. Napr. pri zistení, že suma záväzkov presahuje sumu majetku, je totiž likvidátor povinný podať návrh na konkurz. Ak by to neurobil, bude priamo zodpovedať za škody.

OZ ukladá likvidátorovi povinnosť zostaviť účtovnú súvahu ku dňu vstupu spoločnosti do likvidácie. Likvidačnú súvahu a prehľad o imaní je povinný zaslať každému spoločníkovi, ktorý o to požiada.

Vstup spoločnosti do likvidácie je povinný likvidátor:

• oznámiť všetkým známym veriteľom najlepšie vo forme doporučeného listu za účelom zabezpečenia dôkazov o splnení tejto povinnosti;
• zverejniť v Obchodnom vestníku spolu s výzvou, aby veritelia spoločnosti, iné osoby a orgány prihlásili svoje pohľadávky, prípadne iné práva v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako tri mesiace;
• plniť záväzky spoločnosti. Na rozdiel od konkurzu likvidátor nie je viazaný v procese likvidácie poradím pri uspokojovaní pohľadávok veriteľov. Súvisí to so skutočnosťou, že spoločnosť má dostatok majetku, aby uspokojila všetky svoje záväzky v procese likvidácie;
• uplatňovať pohľadávky a prijímať plnenia;
• zastupovať spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi;
• uzavierať zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov.

Likvidátor je právne zodpovedný za priebeh likvidácie spoločnosti. Jeho náplňou je zabezpečiť optimálny časový priebeh likvidácie spoločnosti pri dodržaní všetkých zákonných postupov a úspornom vynakladaní vecných a finančných zdrojov a dosiahnutie maximálnej výšky likvidačného zostatku. Na realizáciu uvedených cieľov likvidátor zostaví likvidačný plán. Ide najmä o stanovenie časového postupu likvidovania záväzkov, rušenia a vypovedania obchodných zmlúv, uvoľňovania zamestnancov a finančného vysporiadania odvodových povinností, predaja majetku a vymáhania pohľadávok.

Zákon neurčuje dĺžku trvania likvidácie. Dĺžka likvidácie nie je časovo obmedzená. Likvidátor dostáva odmenu po celý čas. O úspešný a rýchly priebeh likvidácie spoločnosti majú záujem najmä jej vlastníci. Výška likvidačného zostatku, ktorý na nich pripadá, však často pre rôzne formy naťahovania celého procesu utrpí.

V praxi sa často stáva, že likvidácia trvá aj niekoľko rokov, pričom valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti sa po celý tento čas nezíde. Vlastníci tak nemajú možnosť dostať sa k informáciám o priebehu likvidácie spoločnosti.

Ku dňu skončenia likvidácie je likvidátor povinný zostaviť účtovnú závierku, ktorú predloží spoločníkom na schválenie spolu s:

• konečnou správou o priebehu likvidácie a
• návrhom na rozdelenie majetkového zostatku, ktorý vyplynie z likvidácie (likvidačný zostatok), medzi spoločníkov.

Do 90 dní po schválení účtovnej závierky, konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku podá likvidátor registrovému súdu návrh na výmaz spoločnosti z obchodného registra.
Po ukončení likvidácie likvidátor zabezpečí všetky náležitosti súvisiace s výmazom spoločnosti z obchodného registra.
Za výkon funkcie likvidátora prináleží likvidátorovi odmena, ktorá predstavuje pohľadávku voči spoločnosti a uhrádza sa z majetku spoločnosti.

Príklad č. 3:
Jediný spoločník, ktorý je súčasne konateľom spoločnosti, rozhodol o zrušení spoločnosti a vstupe do likvidácie. Súd návrh na zápis zrušenia spoločnosti s likvidáciou prijal. Súčasne ustanovil konateľa likvidátorom spoločnosti. Môže si konateľ založiť novú spoločnosť, má v takomto prípade obmedzenie na výkon funkcie konateľa v novej firme?
Pozícia likvidátora v jednej spoločnosti nebráni podnikaniu v inej spoločnosti, v uvedenom prípade je však potrebné zohľadniť možný zákaz konkurencie v s. r. o. Konateľ a súčasne aj likvidátor je štatutárnym orgánom. V súlade s § 136 OZ konateľ nemôže podnikať v rovnakom alebo podobnom predmete podnikania ani vstupovať so spoločnosťou do obchodných vzťahov, sprostredkovávať alebo obstarávať pre iných obchody spoločnosti, zúčastňovať sa podnikania inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením s rovnakým alebo podobným predmetom podnikania, vykonávať činnosť štatutárneho orgánu inej právnickej osoby s rovnakým alebo podobným predmetom podnikania. Ak uvedené podmienky dodržuje, môže vykonávať uvedené funkcie súčasne.

Autor: Ing. Anton Kolembus