Odpočet DPH od neplatiteľa (komentovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR)

Právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 8Sžf/53/2010 zo dňa 24. 11. 2011

Právny základ:

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ZDPH)

• § 49 ods. 2 písm. a)
  Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
• § 69 ods. 5
  Ak osoba, ktorá nie je platiteľom, pri dodaní tovaru alebo služby uvedie vo faktúre daň, je povinná zaplatiť túto daň.

Skutkový stav:

Daňový úrad na základe miestneho zisťovania vykonaného u platiteľa DPH na základe dožiadania iného daňového úradu vyhotovil fotokópiu knihy prijatých faktúr a prijaté faktúry od spoločnosti S., s. r. o. Na základe zistených skutočností sa správca dane rozhodol vykonať daňovú kontrolu u platiteľa. K tejto kontrole platiteľ predložil inú knihu prijatých faktúr, v ktorej už boli niektoré zápisy faktúr od spoločnosti S., s. r. o., B. zmenené na dodávateľa P., s. r. o., G. a dodávateľa R., s. r. o., B., pričom na faktúrach ostali rovnaké poradové čísla, rovnaké dátumy aj fakturované sumy.

Správcom dane bolo zistené, že posledné zdaňovacie obdobie pre spoločnosť S., s. r. o., bolo určené príslušným daňovým úradom na zdaňovacie obdobie predchádzajúce kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu. Preto dospel k záveru, že nebola naplnená hypotéza § 49 ods. 2 písm. a) ZDPH. Na dodatočne zmenené faktúry správca dane neprihliadol, pretože ich dodatočnú zámenu označil za účelovú. Odvolací orgán sa v odvolacom konaní s právnymi závermi správneho orgánu prvého stupňa stotožnil.

Rozsudok krajského súdu

Krajský súd uviedol, že rozhodnutie a postup správneho orgánu boli v súlade so zásadami daňového konania. Stotožnil sa so žalobcom, pokiaľ tvrdil, že správny orgán v priebehu celého správneho konania nenamietal, že došlo k vykonaniu fakturovaných prác, avšak uvedené nebolo podkladom, na ktorom bol založený dodatočný platobný výmer; základom rozhodnutia správneho orgánu bola aplikácia § 49 ods. 2 písm. a) ZDPH zdaniteľného obchodu, ktorého hypotéza určuje pre možnosť uplatnenia odpočtu dane z pridanej hodnoty ako podmienku skutočnosť, že DPH je voči daňovému subjektu nárokujúcemu si odpočet dane uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Pri nesplnení tejto podmienky je skúmanie ďalších podmienok pre možnosť odpočtu DPH neopodstatnené.

V administratívnom konaní bolo spôsobom vylučujúcim pochybnosť preukázané, že obchodná spoločnosť S., s. r. o., v čase relevantnom z hľadiska zdaniteľného obchodu už platiteľom DPH nebola, čo bolo aj dôvodom neuznania uplatneného odpočtu DPH a dodatočného vyrubenia DPH.

V rámci dokazovania žalobca netvrdil, že fakturované práce by boli vykonané iným subjektom ako spoločnosťou S., s. r. o., ani nebolo preukázané, že by šlo o omyl pri vyplňovaní faktúr, čo vyplývalo z príjmových pokladničných blokov s pečiatkou S., s. r. o. Žalobca v správnom konaní tvrdil, že konal výlučne s p. S. ako konateľom jednotlivých dodávateľských spoločností, avšak z výpisu z obchodného registra pre spoločnosť P., s. r. o., vyplynulo, že jej konateľkou bola p. Č., ktorú, podľa vlastného tvrdenia, žalobca nepozná, rovnako ako ani nikoho z tejto obchodnej spoločnosti.

Z vykonaných dôkazov je zrejmé účelové vyhotovenie evidencie (evidencie dodávateľských faktúr a účtovného denníka), pričom tomuto záveru svedčil aj postup spoločností P., s. r. o. a R., s. r. o., ktoré nepodali daňové priznanie a ďalšie daňové priznanie – dodatočné práve za kontrolovaný rok, predložili po začatí daňovej kontroly u žalobcu.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Dodávateľ žalobcu, spoločnosť S., s. r. o., uviedol pri dodaní tovaru vo faktúrach daň, a preto bol povinný platiť daň správcovi v zmysle § 69 ods. 5 ZDPH, napriek tomu, že nebol platiteľom. Zásadnou právnou otázkou bolo, či žalobcovi ako daňovému subjektu vznikol nárok na odpočet DPH z faktúr od dodávateľa, ktorý žalobcovi ako daňovému subjektu vystavil faktúry s DPH, napriek tomu, že bolo nesporné, že dodávateľ žalobcu, spoločnosť S., s. r. o., nebol v rozhodnom zdaňovacom období platiteľom DPH, keďže na základe rozhodnutia daňového úradu mu bolo určené posledné zdaňovacie obdobie, a teda či pod pojem platiteľa v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zák. o DPH je možné podradiť i osobu, ktorá nie je registrovaným platiteľom dane, ale povinnosť platiť DPH jej vznikla v jednotlivom prípade v dôsledku špecifického režimu uvedeného v § 69 ods. 5 ZDPH.

DPH patrí do harmonizovanej oblasti práva Európskej únie, preto jednotlivé pojmy zo zákona o DPH musia byť vykladané eurokonformným spôsobom. Prameňom práva pri interpretácii týchto pojmov sú aj rozsudky Súdneho dvora Európskej únie. Relevantným rozsudkom v danom prípade je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-342/87 zo dňa 13. 12. 1989 vo veci Genius Holding BV, kde posudzovaným problémom bola právna otázka, či sa vzťahuje právo na odpočet DPH na daň, ktorá je splatná len z dôvodu, že je uvedená vo faktúre.

Právny záver Súdneho dvora Európskej únie bol, že právo na odpočet DPH možno v súvislosti s dodávkou tovaru alebo služieb inej zdaniteľnej osoby uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t. j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu DPH, resp. zaplatením z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočet sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len preto, že je to uvedené na faktúre.

Autor: Ing. Jaroslava Betáková