Omeškanie v obchodno-záväzkových vzťahoch

1. Zmeny v Obchodnom zákonníku účinné od 1. februára 2013 a porovnanie s predchádzajúcou právnou úpravou

Kým do 31. 1. 2013 boli sadzby úrokov z omeškania jednotné pre obchodné aj občianskoprávne vzťahy, od 1. 2. 2013 platia odlišné sadzby pre občianske právne vzťahy, vrátane spotrebných úverov a pre obchodné vzťahy. Vyššie uvedené má za následok nové nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka a ktoré predstavuje návrat k dualistickej úprave zákonných úrokov z omeškania, a to osobitne pre občianskoprávne a obchodnoprávne záväzky.

Zmenu v právnej úprave má za následok transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, ktorú boli členské štáty EÚ povinné transponovať do svojho právneho poriadku najneskôr do 16. 3. 2013. Podľa tejto smernice by sa mal jej rozsah obmedziť na platby vykonávané ako odplata za obchodné transakcie, pričom by nemala upravovať transakcie so spotrebiteľmi, úroky v spojitosti s inými platbami, napr. platbami podľa zákonov o zmenkách a šekoch alebo platbami vykonávanými ako náhrada škody vrátane platieb od poisťovní. Podľa smernice členské štáty by ďalej mali mať možnosť vylúčiť dlhy, ktoré sú predmetom konkurzného konania vrátane konania zameraného na reštrukturalizáciu dlhu.

Smernica by mala upravovať všetky obchodné transakcie bez ohľadu na to, či sa uskutočňujú medzi súkromnými alebo verejnoprávnymi podnikmi, alebo medzi podnikmi a orgánmi verejnej moci vzhľadom na to, že orgány verejnej moci vykonávajú značný objem platieb voči podnikom. Z tohto dôvodu by táto smernica mala upravovať aj všetky obchodné transakcie medzi hlavnými zmluvnými stranami a ich dodávateľmi a subdodávateľmi.

Novelizované znenie Obchodného zákonníka

Smernica č. 2011/7/EÚ sa transponuje novými ustanoveniami o maximálnych lehotách pri plnení peňažných záväzkov, v dôsledku čoho sa zavádzajú nové pravidlá a primerane sa upravili aj ustanovenia o tom, kedy sa dlžník dostane do omeškania.

Podľa novelizovaného Obchodného zákonníkanesmie zmluvná lehota na splatnosť záväzkov presiahnuť 60 dní. Táto lehota začína plynúť od doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa, ktorou požaduje zaplatenie, alebo odo dňa, kedy veriteľ plnil (a to podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, t. j. vystavenie faktúry, resp. výzvy alebo plnenie veriteľa).

Novela pritom nevylučuje aj dlhšiu dobu splatnosti ako 60 dní, avšak iba za predpokladu, ak to nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa a ak to nemožno považovať za nekalú zmluvnú podmienku. O niečo prísnejšie lehoty sa zaviedli v prípade, ak je dlžníkom subjekt verejného práva, teda orgány územnej samosprávy a štátnej správy. Subjekt verejného práva by si mal po novom splniť svoj peňažný záväzok v lehote 30 dní. Dohodou zmluvných strán môže byť lehota splatnosti predĺžená najviac na 60 dní za predpokladu, že dojednanie dlhšej lehoty nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa a dojednanie dlhšej lehoty odôvodňuje povaha predmetu plnenia záväzku.

Novela zaviedla aj dve výnimky, kedy sa neuplatní maximálna lehota splatnosti peňažného záväzku:

1. ak sa strany dohodnú na plnení peňažného záväzku dlžníka v splátkach,
2. ak ide o záväzkové vzťahy, ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ.

Spolu so zavedením pravidiel o maximálnej lehote splatnosti peňažných záväzkov sa primerane upravili aj ustanovenia o tom, kedy sa dlžník dostane do omeškania. V tomto prípade má veriteľ, ktorý si riadne splnil svoje povinnosti, právo požadovať od dlžníka splnenie záväzku, úroky z omeškania a rovnako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky či náhradu škody spôsobenej omeškaním. Prednostne si môže veriteľ uplatniť zmluvné úroky z omeškania, pričom zákonné úroky môže požadovať iba vtedy, ak sa s dlžníkom nedohol na zmluvných úrokoch.

Zmenou prešli ustanovenia o omeškaní dlžníka tak, že pribudli nové ustanovenia § 369a (osobitné ustanovenie o sadzbe úrokov z omeškania pri omeškaní dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva), § 369b (náhrada škody spôsobená omeškaním), § 369c (paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky) a § 369d (nekalé zmluvné podmienky a nekalá obchodná prax) a tiež bolo zmenené znenie ustanovenia § 369. Uvedené ustanovenia sú kogentné, čiže strany sa nemôžu v zmluve dohodnúť inak, ako dovoľujú tieto ustanovenia.

Omeškanie dlžníka

Podľa Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne.

Úroky z omeškania

Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Uvedené nariadenie bolo prijaté s cieľom nevztiahnuť sprísnené podmienky smernice č. 2011/7/EÚ aj na občianskoprávne vzťahy a záväzky z nich vyplývajúce. Osobitná úprava predstavuje návrat k dualistickej koncepcii zákonných úrokov osobitne pre občianskoprávne vzťahy a osobitne pre obchodnoprávne vzťahy.

Ak je dlžníkom subjekt verejného práva, potom platí nové ustanovenie § 369a, podľa ktorého je sadzba úrokov ustanovená nariadením vlády minimálnou výškou, a teda nie je možné dohodnúť nižšiu sadzbu úrokov z omeškania.

Ustanovenie § 369 ods. 2 sa síce vzťahuje na prípady, ak nebola výška úrokov z omeškania v zmluve dohodnutá, ale novým ustanovením § 369d sa mení jeho charakter. Podľa tohto ustanovenia totiž inú sadzbu úrokov z omeškania dohodnutú v zmluve možno považovať za nekalú zmluvnú podmienku a domáhať sa jej neplatnosti, pokiaľ zakladá medzi zmluvnými stranami zjavný nepomer a na jej určenie nie je spravodlivý dôvod.

Nekalá zmluvná podmienka a nekalá obchodná prax

Nekalou zmluvnou podmienkou je zmluvné dojednanie týkajúce sa:

• splatnosti peňažného záväzku (§ 340a),
• sadzby úroku z omeškania (§ 369d) alebo
• paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (§ 369d),

ak toto dojednanie zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby pre také dojednanie existoval spravodlivý dôvod. Nekalá zmluvná podmienka je neplatná.

Zakázaná je aj obchodná prax týkajúca sa:

• splatnosti peňažného záväzku,
• sadzby úroku z omeškania alebo
• paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,

ktorá zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby pre ňu existoval spravodlivý dôvod. Takáto prax sa považuje za nekalú obchodnú prax.

Nekalou zmluvnou podmienkou alebo nekalou obchodnou praxou je tiež:

• vylúčenie vzniku nároku na úroky z omeškania,
• vzdanie sa nároku veriteľom na úroky z omeškania ešte pred porušením povinnosti,
• vylúčenie vzniku nároku veriteľa na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

Paušálna náhrada nákladov

Zavádza sa nový pojem – paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Podľa nového ustanovenia § 369c bude mať na ňu veriteľ nárok automaticky v prípade omeškania dlžníka a jej výšku určí nariadenie vlády.

Paušálna náhrada sa neuplatní, ak ide o záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ. Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky predstavuje náhradu tzv. administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú veriteľovi pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov (ide najmä o náklady na vedenie evidencie pohľadávok, náklady súvisiace s telefonickou alebo písomnou urgenciou dlžníka, táto však nie je podmienkou pre vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov).

Ak škoda nie je krytá úrokmi z omeškania alebo paušálnou náhradou nákladov, veriteľ bude mať nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku.

Posudzovanie nekalej zmluvnej podmienky alebo nekalej obchodnej praxe a konanie o nich

Na posúdenie, či ide o nekalú zmluvnú podmienku alebo nekalú obchodnú prax, budú rozhodujúce všetky okolnosti prípadu. Zákon demonštratívne vymenúva, že medzi ne patrí najmä:

• súlad so zásadou poctivého obchodného styku,
• povaha predmetu plnenia záväzku,
• existencia spravodlivého dôvodu pre odchýlenie sa dlžníka od sadzby úroku z omeškania podľa ustanovení § 369 ods. 2 a § 369a, splatnosti peňažného záväzku dlžníka podľa ustanovení § 340a ods. 1 a 2, ustanovení § 340b ods. 1, 3 a 5 a výšky náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa ustanovenia § 369c ods. 1 druhej vety.

Spravodlivý dôvod však zákon nedefinuje. Z aplikačného hľadiska je možné predpokladať problémy pri výklade tohto pojmu, pretože ani dôvodová správa k zákonu č. 9/2013 Z. z. neuvádza príklad takéhoto dôvodu. Pravdepodobne až súdna prax čiastočne vyrieši tento nedostatok. Možno však očakávať, že spravodlivý dôvod sa bude posudzovať individuálne vo vzťahu ku každému prípadu s prihliadnutím na možné pravidlá vytvorené judikatúrou. Vzhľadom na extenzívny výklad (keďže nie sú definované hranice) pojmu „spravodlivý dôvod“ nemožno predpokladať jednotnú definíciu.

Neplatnosti zmluvnej podmienky alebo zákazu uplatňovania nekalej obchodnej praxe sa môže domáhať aj právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu záujmov podnikateľov.

V súčasnosti existuje obdobná úprava v Občianskom zákonníku v ustanoveniach o spotrebiteľských zmluvách a tiež v ustanoveniach o vedľajšom účastníkovi v Občianskom súdnom poriadku. Keďže procesný predpis je rovnaký v prípade občianskych aj obchodných sporov, možno predpokladať, že tieto právnické osoby budú do konaní vstupovať na základe zákonného splnomocnenia na ochranu záujmov dlžníkov (ktorí sú v spore väčšinou slabšou stranou).

Keď sa začalo konanie o zdržanie sa ďalšieho používania nekalej zmluvnej podmienky alebo uplatňovania nekalej obchodnej praxe alebo sa právoplatne skončilo rozhodnutím vo veci samej v prospech žalobcu, nie sú žaloby ďalších osôb z tých istých dôvodov prípustné. Za trvania konania sú tieto osoby oprávnené zúčastniť sa konania ako vedľajší účastníci na strane žalobcu.

Ak je zmluvné dojednanie neplatné alebo obchodná prax zakázaná, použijú sa na úpravu práv a povinností strán záväzkového vzťahu ustanovenia Obchodného zákonníka, čiže najmä ustanovenia o lehote splatnosti a výške úroku z omeškania uvedené vyššie a porušovateľ a jeho právny nástupca sa musia zdržať používania tejto zmluvnej podmienky alebo uplatňovania tejto praxe v záväzkových vzťahoch.

2. Historický prehľad úrokov z omeškania

V obchodných záväzkových vzťahoch sa sadzba úrokov z omeškania stanovovala rôzne. Vždy však mala dohoda strán o výške zmluvných úrokov prednosť pred zákonnou úpravou. Zásadné sú tieto časové pásma:

• Do 31. 1. 2004 ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka znelo tak, že ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1 % vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502 Obchodného zákonníka, t. j. 1 % nad obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Zisťovanie týchto úrokov bolo mnohokrát nejednoznačné.
• Do 31. 12. 2008 znelo ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka tak, že ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka. Uvedené ustanovenie vyvolávalo v praxi množstvo problémov.
• Od 15. 1. 2009 znelo predmetné ustanovenie tak, že ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.Vývoj sadzieb úrokov z omeškania. [citované dňa 17. 4. 2013] Dostupné na internete: http://www.najpravo.sk/clanky/vyvoj-sadzieb-urokov-z-omeskania.htm

3. Porovnanie úpravy úrokov z omeškania

Výpočet úrokov z omeškania sa dotkne každého, kto si voči svojim dlžníkom bude uplatňovať svoje dlžné pohľadávky, a to nielen v obchodných záväzkových vzťahoch, ale aj vo vzťahoch občianskoprávnych vrátane vzťahov zo spotrebiteľských zmlúv. Zmeny sa dotýkajú určenia sadzieb úrokov z omeškania, teda ich výšky.

Kým do 31. 1. 2013 boli sadzby zákonných úrokov z omeškania jednotné, od 1. 2. 2013 dochádza znovu k stanoveniu odlišných sadzieb pre obchodné a pre občianske právne vzťahy (obdobná dualistická úprava bola účinná do 14. 1. 2009).

Úroky z omeškania do 31. 1. 2013

V tomto čase platilo ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré rozlišovalo dve úpravy úrokov z omeškania:

1. úroky z omeškania boli dohodnuté v zmluve,
2. ak zmluva neobsahovala dohodu zmluvných strán o úrokoch z omeškania, platilo, že výška úrokov sa určí podľa predpisov občianskeho práva (čo v praxi znamenalo, že sa použije ustanovenie § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka).

Výnimku predstavovala situácia, ak zmluvnou stranou bol spotrebiteľ. V tomto prípade bolo možné dohodou strán určiť úroky z omeškania najviac vo výške podľa predpisov občianskeho práva. Takáto úprava však bola v platnosti len od 15. 1. 2009. Pred týmto dátumom Obchodný zákonník neupravoval úroky z omeškania pre spotrebiteľa. Zákon (aj napriek benevolentnejšej úprave ako Občiansky zákonník) tak vytvoril v prípade spotrebiteľa hranicu, nad ktorú by akákoľvek dohoda strán bola v prevyšujúcej časti neplatná.

Úroky z omeškania po 1. 2. 2013

V účinnosti je novelizované znenie ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré dáva veriteľovi nasledovné možnosti úpravy úrokov z omeškania:

1. účastníci sa v zmluve dohodnú o výške úrokov v prípade omeškania,
2. ak v zmluve nie je ustanovenie o dohode o výške úrokov z omeškania, platí, že sa použije úprava podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa veriteľ môže rozhodnúť, či si uplatní:

a) fixné úroky – sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku, zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku;

Príklad č. 1:

Kúpna zmluva bola medzi podnikateľmi uzavretá dňa 1. 3. 2013 a zmluvné strany sa nedohodli o úrokoch z omeškania. V tomto prípade bude teda platiť nariadenie vlády č. 21/2013 Z. z. Splatnosť bola dohodnutá na deň 31. 3. 2013. K omeškaniu došlo dňa 1. 4. 2013. Podľa platnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platila k tomuto dňu výška 0,75 %. Veriteľ si v zmysle nariadenia vlády zvolil fixné úroky a od dlžníka tak môže požadovať úroky z omeškania vo výške 9,75 % ročne od 1. 4. 2013 počas celej doby omeškania, t. j. až do úplného zaplatenia. Ani pri čiastočnom zaplatení nemôže veriteľ zmeniť sadzbu úrokov a rozhodnúť sa pre variabilné úroky.

b) variabilné úroky – namiesto fixných úrokov z omeškania môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania, zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania (t. j. k 1. 1. a 1. 7.).

Príklad č. 2 (podľa dôvodovej správy):

Použitím slov „k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania“ chce predkladateľ vyjadriť pre potreby konkrétneho prípadu omeškania, že má ísť o situáciu, kedy sa na omeškanie aplikuje nová právna úprava (pozri prechodné ustanovenie) a k omeškaniu došlo 3. 3. 2013 a trvalo až do 31. 1. 2014 tak, že za prvú periódu omeškania v trvaní od 3. 3. 2013 do 30. 6. 2013 sa sadzba úrokov z omeškania odvodí ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. 1. 2013, zvýšená o osem percentuálnych bodov (t. j. 8,75 % ročne). Pre všetky ďalšie nasledujúce periódy omeškania, t. j. od 1. 7. 2013 do 31. 12. 2013 a od 1. 1. 2014 do 31. 1. 2014, bude do vzorca dosadená základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná pre druhú periódu k 1. 7. 2013 a pre tretiu periódu k 1. 1. 2014. Pojem „príslušný kalendárny polrok“ sa teda viaže (v závislosti od konečnej doby omeškania) k tomu polroku, ktorý je rozhodný pre jednotlivé periódy vždy dňom 1. 1. alebo 1. 7. daného kalendárneho roka, v ktorom omeškanie vzniklo alebo trvá.

Takáto duálna úprava úrokov z omeškania v zmysle nariadenia vlády predstavuje vyššie riziko pre dlžníkov v tom rozsahu, že do momentu uplatnenia nebude dlžník vedieť, či bude veriteľ od neho požadovať úroky z omeškania určené na fixnej alebo variabilnej báze.

Podľa názoru predkladateľa je však toto riziko dlžníka odôvodnené, pretože je neporovnateľné s neistotou veriteľa, ktorému nebola zaplatená ani pohľadávka, teda veriteľ sám už znáša negatívne následky nezaplatenia istiny riadne a včas.

Okrem toho je opodstatnené, aby právna úprava prenášala úrokové riziko práve na osobu, ktorá si neplní včas svoje peňažné záväzky – dlžníka. Riziko postihujúce dlžníka bude eliminované, pokiaľ splní včas svoje záväzky.

Výnimku opäť predstavuje situácia, ak zmluvnou stranou bol spotrebiteľ. V tomto prípade bolo možné dohodou strán určiť úroky z omeškania najviac vo výške podľa predpisov občianskeho práva.

Upozornenie

• Ak si veriteľ zvolí uplatnenie jedného režimu (napr. fixná sadzba úrokov z omeškania), nemá následne možnosť zmeny na druhý režim (variabilná sadzba úrokov z omeškania). Voľba jedného režimu vylučuje uplatnenie druhého. Kombinácie (napr. pre rôzne časové úseky) omeškania so splnením jedného záväzku sú zakázané.
• Variabilné úroky z omeškania prinášajú pre veriteľa väčšie riziko, pretože počas omeškania môže dôjsť aj k zníženiu základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Uplatnenie fixných úrokov z omeškania sa javí byť istejšie.
• Pri variabilných úrokoch z omeškania nie je prípustné voliť spomedzi sadzieb platných pre jednotlivé polročné intervaly s tým, že na určenie konečnej sumy úrokov z omeškania sa použije len tá najvyššia sadzba.Úroky z omeškania od 1. februára 2013. [citované dňa 17. 4. 2013] Dostupné na internete: http://www.najpravo.sk/clanky/uroky-z-omeskania-od-1-februara-2013.htm

Pri uplatnení úrokov z omeškania však treba dať do pozornosti aj prechodné ustanovenie § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

To znamená, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. 2. 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. 1. 2013 aj za dobu omeškania po 31. 1. 2013.

Pri zmluvách uzavretých do 31. 1. 2013 (vrátane) sa teda pri omeškaní vzniknutom po 1. 2. 2013 (vrátane) aplikuje nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. účinné k 31. 1. 2013.

To znamená, že zákonný maximálny úrok z omeškania (teda, ak nebol v zmluve dojednaný odlišne, keďže pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov má prioritu tzv. poctivé zmluvné dojednanie) bude 8 percentuálnych bodov + základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Základná úroková sadzba je zverejnená na internetovej stránke Národnej banky Slovenska, pričom percentuálny bod sa priráta k tzv. hlavným refinančným operáciám.

Základná úroková sadzba ECB v roku 2013

*) Sadzba hlavné refinančné operácie (obchody) sa považuje za základnú úrokovú sadzbu ECB podľa § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike.

Osobitná úprava úrokov z omeškania platná pre spotrebiteľské zmluvy

Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Do 31. 1. 2013 bola výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky.

Od 1. 2. 2013 presahuje túto sadzbu už iba o päť percentuálnych bodov, to znamená, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Nová právna úprava má tak zásadný dosah napríklad na spotrebiteľské úvery, pretože je na prospech spotrebiteľa, ktorý je v omeškaní.

Na záver

• Je potrebné rozlišovať medzi úrokmi, ktoré sú odmenou, resp. cenou za poskytnutý úver, a úrokmi z omeškania, ktoré sú sankciou za omeškanie. Ide o dva rozdielne inštitúty a nezriedka je dlžník povinný platiť súčasne aj úroky, aj úroky z omeškania.
• Úroky z omeškania sú sankciou, a teda príslušenstvom pohľadávky, a preto za omeškanie so zaplatením úrokov z omeškania nevzniká navrhovateľovi právo na ďalšie úroky z omeškania z týchto úrokov z omeškania podľa ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka, pretože v tomto prípade ide o omeškanie so zaplatením príslušen- stva (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obdo 4/94).
• Zo žaloby, resp. návrhu na začatie konania v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania musí byť zrejmé, že sa navrhovateľ domáha práva na zaplatenie úrokov z omeškania, za aké obdobie majú byť úroky z omeškania prisúdené, v akej výške a ak je predmetom konania obchodný záväzkový vzťah, či ide o úroky dojednané medzi účastníkmi alebo zákonné úroky vo výške ustanovenej v § 369 Obchodného zákonníka.

Odkazy:

Poznámka redakcie:  § 369, § 369a, § 369b, § 369c, § 369d Obchodného zákonnníka. 

Autor: JUDr. Teodor Bombor