Podrobne k novele zákona o dani z príjmov od januára 2014

Zámerom zákona č. 463/2013 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“), je udržať stav priaznivého a stabilného podnikateľského prostredia založeného na nízkej administratívnej zaťaženosti, zabezpečení vymožiteľnosti práva a jeho komplexnej previazanosti na iné právne normy vrátane jeho jednoduchého uplatňovania. Preto aj úpravy realizované v novele ZDP sú zamerané najmä na opatrenia smerujúce k:

a) odstráneniu administratívnej náročnosti pre daňové subjekty, a to najmä:

• vytvorením jednej evidencie preukázateľných príjmov a výdavkov pre fyzické osoby – podnikateľov,
• zrušením oznamovacej povinnosti pri platbách v hotovosti vzhľadom na prijatie zákona obmedzujúceho platby v hotovosti,
• zrušením samostatnej oznamovacej povinnosti pri nezahrnovaní kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov,
• zjednotením – zvýšením, hranice pre platenie štvrťročných preddavkov na daň právnických osôb na úroveň hranice platnej od roku 2013 pre fyzické osoby (2 500 eur),
• zjednodušením poukazovania 2 % podielu zaplatenej dane zamestnancom prostredníctvom hlásenia u zamestnávateľa (od roku 2016 vzhľadom na softvérové možnosti finančného riaditeľstva),
• paušalizáciou výdavkov fyzickej osoby – podnikateľa na pohonné látky za používanie motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku;

b) systematickému a koncepčnému boju proti daňovým únikom:

• zavedením zvýšenej 35 % zrážkovej dane na vybrané druhy príjmov, ktoré sa vyplácajú daňovníkom s trvalým pobytom alebo sídlom v nezmluvných štátoch,
• stanovením osobitných povinností v § 43 a § 44 pre platiteľov dane z platieb vyplácaných do nezmluvných štátov,
• zavedením inštitútu daňovej licencie pre vymedzené právnické osoby;

c) zvýšeniu atraktivity a vyváženosti podnikateľského prostredia:

• zmenou spôsobu výpočtu nepeňažného príjmu zamestnanca vo výške 1 % za používanie motorového vozidla na služobné aj súkromné účely,
• zjednotením podmienok pre zahrnutie záväzkov a pohľadávok po lehote splatnosti do základu dane,
• úpravou oblasti finančného prenájmu v nadväznosti na ponechanie zrýchleného lízingového odpisovania,
• zmenou spôsobu odpočtu daňovej straty,
• znížením sadzby dane z príjmov právnických osôb z 23 % na 22 % v kontexte so zavedením daňovej licencie právnickej osoby,
• zmenou spôsobu zdaňovania úrokových výnosov z dlhopisov vyplácaných fyzickým osobám.

I. Úpravy v zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti u zamestnanca a zamestnávateľa

1. Nepeňažný príjem zamestnanca

V časti týkajúcej sa zdaňovania príjmov zo závislej činnosti priniesla novela ZDP pozitívny vplyv hlavne zamestnancom pri výpočte nepeňažného príjmu plynúceho z používania motorového vozidla zamestnávateľa na služobné aj súkromné účely. Od 1. januára 2014 pri vyčíslení nepeňažného príjmu plynúceho z používania motorového vozidla zamestnávateľa aj na súkromné účely sa vychádza zo vstupnej ceny tohto motorového vozidla, s prihliadnutím na jeho opotrebenie. Nepeňažný príjem sa zamestnancovi bude zdaňovať „len“ počas 8 rokov od zaradenia vozidla do užívania. Konkrétne v prvom roku zaradenia vozidla do užívania sa ustanovuje suma nepeňažného príjmu zamestnancovi vo výške 1 % zo vstupnej ceny za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa aj na súkromné účely (prvý rok zaradenia do užívania sa zhoduje s rokom poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa zamestnancovi na služobné a súkromné účely). V ďalších rokoch (siedmich) sa ustanovuje suma nepeňažného príjmu vo výške 1 % zo vstupnej ceny motorového vozila zamestnávateľa zníženej každoročne o 12,5 % za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa aj na súkromné účely. Ak sa bude na motorovom vozidle zamestnávateľa v týchto rokoch vykonávať technické zhodnotenie, vstupná cena sa o hodnotu technického zhodnotenia zvýši a následne až táto suma sa zníži každoročne o 12,5 % [§ 5 ods. 3 písm. a) ZDP]. Do 31. decembra 2013 sa pri výpočte výšky zdaniteľného príjmu zamestnanca v súvislosti s používaním služobného motorového vozidla na služobné a súkromné účely nezohľadňovalo opotrebenie takéhoto motorového vozidla. Zdaňovala sa suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na používanie na služobné aj súkromné účely bez obmedzenia.

Pri vyčísľovaní nepeňažného príjmu zamestnanca plynúceho z používania motorového vozidla zamestnávateľa na služobné a súkromné účely sa v súlade s prechodným ustanovením § 52za ods. 1 ZDP zohľadňuje jeho opotrebenie aj vtedy, ak ide o takéto vozidlo používané do 31. decembra 2013, t. j. pred nadobudnutím účinnosti novely ZDP. Na výpočet nepeňažného príjmu sa v tomto prípade za mesiac január 2014 uplatní postup ako v ďalších rokoch, t. j. bude sa zamestnancovi zdaňovať znížená suma počas siedmich rokov alebo menej (s obmedzením).

2. Oblasť medzinárodného prenájmu pracovnej sily

Ustanovenie § 5 ods. 4 ZDP sa týka medzinárodného prenájmu pracovnej sily. Zamestnávateľ s neobmedzenou daňovou povinnosťou, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu na jeho pokyny a príkazy, aj keď príjem je na základe zmluvného vzťahu vyplácaný zamestnancovi prostredníctvom osoby so sídlom alebo bydliskom v zahraničí (v tomto prípade ide o daňového nerezidenta, resp. daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou), sa považuje na daňové účely na našom území za zamestnávateľa. Týmto zamestnancom sa mzdy preto zdaňujú na našom území, aj keď skutočným platiteľom týchto príjmov je iná osoba (zahraničný zamestnávateľ). Tak ako je uvedené, zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov a príkazov tohto zamestnávateľa, od 1. januára 2014 sa § 5 ods. 4 ZDP doplnil o slová „alebo vykonáva túto prácu v jeho mene a na jeho zodpovednosť“. Toto doplnenie je v súlade s už v súčasnosti uplatňovaným prístupom k „ekonomickému“ (skutočnému) zamestnávateľovi na účely uplatňovania zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a vzťahuje sa najmä na prípady zahraničných zamestnancov, ktorí na území Slovenskej republiky zastávajú vedúce a manažérske pozície, t. j. nie je možné jednoznačne tvrdiť, že vykonávajú prácu len na základe pokynov a príkazov zamestnávateľa.

3. Pokuta zamestnávateľovi za nevystavenie potvrdenia zamestnancovi v ustanovenej lehote

V § 38 ods. 9 ZDP sa od 1. januára 2014 ustanovuje pokuta za nevystavenie dokladu zamestnávateľom zamestnancovi, a to potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti alebo doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (o údaj o vysporiadaní daňového nedoplatku alebo preplatku). Pokuta je najmenej 15 eur za každého takéhoto zamestnanca, pričom výška celkovej pokuty za príslušné zdaňovacie obdobie nemôže presiahnuť 30 000 eur.

4. Zmena údajov na mzdovom liste

V ustanovení § 39 ods. 2 ZDP sa explicitne uvádza, čo musí obsahovať na daňové účely mzdový list. Okrem iného podľa písmena i) mzdový list musel obsahovať aj úhrn vyplatených príjmov v členení podľa výnimiek z platenia poistného a príspevkov zamestnanca. Písmeno i) sa z § 39 ods. 2 s účinnosťou od 1. januára 2014 vypúšťa z dôvodu, že vyplňovanie prílohy k potvrdeniu o príjmoch obsahujúcej statusy poistencov na sociálne poistenie a zdravotné poistenie bolo pre zamestnávateľov administratívne náročné, pričom príloha nebola dostatočne využiteľná na účely kontroly povinného poistného na sociálne poistenie a ani na zdravotné poistenie.

Prechodné ustanovenie § 52za ods. 3 ZDP rieši situáciu, keď zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vo vydanom potvrdení podľa § 39 ods. 5 ZDP neuviedol údaje podľa § 39 ods. 2 písm. i) v znení účinnom do 31. decembra 2013 za niektoré kalendárne mesiace roku 2013 alebo za celé zdaňovacie obdobie roka 2013. Ak zamestnávateľ údaje určené formou prílohy k potvrdeniu o príjmoch nevyplnil na účely niektorého zo statusov poistencov sociálneho poistenia pri vydaní potvrdenia za zdaňovacie obdobie 2013, aj keď vyplatil zamestnancovi napr. príjem z dohody mimo pracovného pomeru, takéto potvrdenie sa bude v roku 2014 v súlade s prechodným ustanovením § 52za ods. 3 ZDP akceptovať (nielen pri vykonaní ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie roka 2013, ale aj pri podávaní daňového priznania za rok 2013).

V tejto súvislosti sa spresňovalo aj znenie § 39 ods. 5 ZDP, z ktorého vyplýva pre zamestnávateľa povinnosť vystaviť zamestnancovi potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti z údajov uvedených na mzdovom liste a v ustanovenej lehote od žiadosti zamestnanca, ktorý sa rozhodol podať daňové priznanie alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania. S účinnosťou od 1. januára 2014 sa zaviedla v § 39 ods. 6 ZDP zamestnávateľovi povinnosť doručiť zamestnancovi doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (§ 38 ods. 10 ZDP), a to najneskôr do konca apríla roku, v ktorom zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie.

Ak požiada zamestnanec zamestnávateľa o vydanie dokladu o vykonanom ročnom zúčtovaní, zamestnávateľ je povinný do desiatich dní od doručenia takejto žiadosti vystaviť tento doklad.

Zamestnávateľ za zdaňovacie obdobie, za ktoré vystavil doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, už nebude po dátume vyplnenia tohto dokladu zrážať alebo vyplácať sumy daňového nedoplatku, preplatku, zamestnaneckej prémie alebo daňového bonusu uvedené v tomto doklade. Tak ako je uvedené, táto zmena je účinná od 1. januára 2014, ale pretože nejde o vysporiadanie daňovej povinnosti zamestnanca (vysporiada ju podľa ZDP účinného do 31. decembra 2013), tak uvedené sa už aplikuje aj za zdaňovacie obdobie roka 2013.

5. Tlačivá týkajúce sa príjmov zo závislej činnosti

Z dôvodu právnej istoty sa jednoznačne ustanovuje, ktoré vzory tlačív týkajúcich sa príjmov zo závislej činnosti bude určovať Ministerstvo financií Slovenskej republiky a ktoré Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Sú to napr. tieto:

• § 36 ods. 6 novely ZDP – vyhlásenie k závislej činnosti, ktorého vzor určí Finančné riaditeľstvo SR a uverejní ho na svojom webovom sídle,
• § 39 ods. 5 novely ZDP – potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, ktorého vzor určí Finančné riaditeľstvo SR a uverejní ho na svojom webovom sídle,
• § 39 ods. 6 novely ZDP – doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní podľa § 38 ods. 10 ZDP, resp. doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, ktorého vzor určí Ministerstvo financií SR.

6. Asignácia podielu zaplatenej dane z príjmov zo závislej činnosti

Ďalšie zmeny a doplnenia týkajúce sa príjmov zo závislej činnosti majú väzbu na asignáciu podielu zaplatenej dane [§ 38 ods. 1, 2 a 3, § 39 ods. 7, § 39 ods. 9 písm. b), § 50 ods. 1 písm. a), ods. 2 a 3 a § 50 ods. 6 písm. a) ZDP]. Ak zamestnávateľ vykoná zamestnancovi ročné zúčtovanie a zamestnanec v žiadosti o jeho vykonanie uvedie aj prijímateľa podielu 2 % zaplatenej dane (alebo 3 %), zamestnávateľ nebude už zamestnancovi vydávať potvrdenie o vysporiadanej daňovej povinnosti.

Z prechodného ustanovenia § 52zc ZDP z dôvodu zavedenia nového informačného systému finančnej správy vyplýva, že postup asignácie dane zamestnancov prostredníctvom ich zamestnávateľov sa zavádza až s účinnosťou od 1. januára 2016. Použije sa po prvýkrát pri poukázaní podielu zaplatenej dane po 31. decembri 2015 [§ 39 ods. 7 a ods. 9 písm. b) a § 50 ods. 6 písm. a) ZDP].

II. Zavedenie „jednotnej daňovej evidencie“ pri príjmoch z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 ZDP) a iné zmeny a doplnenia v § 6 ZDP

1. Daňová evidencia

Ako jeden z nástrojov na zatraktívnenie podnikateľského prostredia, zníženie administratívnej náročnosti a zjednodušenie určenia daňovej povinnosti predovšetkým pre podnikateľov je zjednodušenie a zjednotenie evidencie preukázateľných príjmov a výdavkov pre fyzické osoby, ktoré dosahujú príjmy z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu či z použitia diela a umeleckého výkonu.

Ak vychádzame zo znenia ZDP účinného do 31. decembra 2013, tak daňovník s príjmami z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 ods. 1, 2 a 4 ZDP) mohol viesť zjednodušenú formu uplatňovania preukázateľných výdavkov formou daňovej evidencie podľa § 6 ods. 14 a 15 ZDP (účinných do 31. decembra 2013). Vedenie daňovej evidencie do 31. decembra 2013 bolo podmienené tým, že daňovník s týmito príjmami nesmel vykonávať činnosť so zamestnancami a jeho príjmy z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia nepresiahli 170 000 eur.

Aj napriek uvedenému pre daňovníka s týmito príjmami bolo vedenie daňovej evidencie „výhodnejšie“, pretože nemusel viesť jednoduché účtovníctvo alebo podvojné účtovníctvo (vykonať napr. inventarizáciu). V daňovej evidencii sa počas celého zdaňovacieho obdobia evidovali:

1. príjmy a daňové výdavky v časovom slede vrátane prijatých a vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
2. hmotný majetok a nehmotný majetok využívaný v súvislosti s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti,
3. zásoby, pohľadávky a záväzky.

Ak ale daňovník porušil jednu z ustanovených podmienok, vznikla mu povinnosť v nasledujúcom zdaňovacom období začať viesť účtovníctvo (jednoduché alebo podvojné) alebo uplatňovať percentuálne (paušálne) výdavky (§ 6 ods. 10 ZDP).

ZDP rozoznával v podstate tri druhy vedenia evidencie pri príjmoch podľa § 6 ZDP, konkrétne:

• daňová evidencia podľa § 6 ods. 14 ZDP pri príjmoch z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z použitia diela a umeleckého výkonu,
• evidencia podľa § 6 ods. 11 ZDP pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti (daňová evidencia sa nevzťahovala na tento príjem),
• evidencia podľa § 6 ods. 10 ZDP pri príjmoch z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z použitia diela a umeleckého výkonu, ak si daňovník uplatňoval percentuálne (paušálne) výdavky.

Od 1. januára 2014 sa táto skutočnosť mení. Daňovú evidenciu (§ 6 ods. 11 ZDP) môže viesť nielen daňovník s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 ods. 1, 2 a 4 ZDP), ale aj daňovník s príjmami z prenájmu (§ 6 ods. 3 ZDP). Z uvedeného vyplýva, že sa zároveň ruší druhá forma vedenia evidencie preukázateľných výdavkov pri príjmoch z prenájmu (§ 6 ods. 3 ZDP) a táto sa nahrádza práve daňovou evidenciou (§ 6 ods. 11 ZDP).

Rovnako sa zjednocuje aj evidencia pri paušálnych výdavkoch (§ 6 ods. 10 ZDP) s daňovou evidenciou, pričom v tomto prípade sa vedie len:

• v rozsahu preukázateľných príjmov,
• v rozsahu zásob a pohľadávok.

Zásadná zmena je, že podmienky pre vedenie daňovej evidencie (§ 6 ods. 14 a 15 ZDP v znení účinnom do 31. decembra 2013) sa už v ZDP neustanovujú (napr. že daňovník nesmie mať zamestnancov, ak chce viesť daňovú evidenciu).

S účinnosťou od 1. januára 2014 si na základe vykonanej zmeny podľa § 6 ods. 11 ZDP daňovník s príjmami z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diel a umeleckého výkonu (§ 6 ZDP), ktorý uplatňuje preukázateľné výdavky (§ 19 ZDP), môže vybrať zisťovanie základu dane z jednoduchého účtovníctva, podvojného účtovníctva alebo daňovej evidencie (§ 6 ods. 11 ZDP). Ak si vyberie daňovú evidenciu, vedie ju počas celého zdaňovacieho obdobia, a to o:

a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 198/2007 Z. z.,

b) daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov taktiež ako v písmene a) podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve,

c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku [§ 2 písm. m) ZDP],

d) zásobách a pohľadávkach,

e) záväzkoch.

2. Cestovné náhrady a stravné spoločníkov v. o. s. a komplementárov komanditnej spoločnosti

Spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárovi komanditnej spoločnosti podľa § 6 ods. 9 ZDP sa umožňuje odpočítať od príjmov, resp. základu dane pripadajúceho na tohto daňovníka výdavky na cestovné náhrady a stravné podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p) ZDP. Toto spresnenie (§ 6 ods. 9 ZDP) vyplynulo z praxe, keď vznikali problémy v súvislosti s možnosťou odpočítania výdavkov uvedených v § 19 ods. 2 písm. e) a p) ZDP (cestovné náhrady a stravné), aj keď nárok na tieto výdavky majú všetci daňovníci s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP), t. j. aj spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementári komanditnej spoločnosti.

3. Vedenie účtovníctva pri pasívnych príjmoch umelcov

Daňovník dosahujúci príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4 ZDP, tzv. pasívne príjmy umelca) si s účinnosťou od 1. januára 2014 môže viesť účtovníctvo v súlade s účtovnými predpismi, pričom je potrebné podotknúť, že v súlade so zákonom o účtovníctve sa tento daňovník nestane účtovnou jednotkou (čo je rovnako ako u daňovníka dosahujúceho príjmy z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 ZDP, keď vedie účtovníctvo).

Ak si zvolí viesť účtovníctvo, je povinný týmto spôsobom postupovať počas celého zdaňovacieho obdobia (§ 6 ods. 13 ZDP).

4. Paušálne cestovné výdavky pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP

Daňovník s príjmami z podnikania či inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) si od 1. januára 2014 môže uplatniť paušálne výdavky [§ 19 ods. 2 písm. e) ZDP] na pohonné látky pri využívaní vlastného osobného motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku fyzickej osoby. Môže si tak vybrať aj pri využívaní vlastného osobného vozidla nezahrnutého do obchodného majetku jeden z možných ustanovených spôsobov:

• preukázateľne vynaložené výdavky na spotrebu pohonných látok a základnej sadzby náhrady za každý jeden km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách, pričom musí viesť evidenciu jázd pracovných ciest, alebo
• paušálne výdavky do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne, pričom sa nebude viesť žiadna evidencia [podobne ako je tomu v § 19 ods. 2 písm. l) treťom bode ZDP].

III. Zmeny v zdaňovaní úrokových výnosov z dlhopisov a pokladničných poukážok u fyzických osôb

§ 7 ods. 1 písm. h) ZDP – s účinnosťou od 1. januára 2014 sa opätovne výnosy z dlhopisov a pokladničných poukážok vyplácané fyzickej osobe zdaňujú daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ZDP, okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok, ktoré sa budú vysporiadavať prostredníctvom podaného daňového priznania.

Uplatňuje sa rovnaký postup, ako vyplýval zo ZDP do 30. júna 2013. Zákonom č. 135/2013 Z. z., ktorým sa v čl. IV s účinnosťou od 1. júla 2013 menil a dopĺňal ZDP, sa zdaňovali výnosy z dlhopisov a pokladničných poukážok u fyzických osôb prostredníctvom podaného daňového priznania.

Pri výnosoch z hypotekárnych záložných listov prijatých fyzickou osobou od 1. júla 2013 do 31. decembra 2013 sa podľa § 52za ods. 5 ZDP táto fyzická osoba môže v roku 2014 rozhodnúť zdaniť ich:

• podaním daňového priznania (postup vyplývajúci zo zákona č. 135/2013 Z. z.) ako súčasť základu dane (čiastkového základu dane) podľa § 7 ZDP alebo
• daňou vyberanou zrážkou (§ 43 ZDP), ale podmienkou je, že o takomto spôsobe zdanenia sa musí písomne dohodnúť s platiteľom dane.

Pre názornosť si uvádzame tabuľku k zdaňovaniu výnosov z dlhopisov plynúcich FO:

	Od 1. 7. 2013 do 31. 12. 2013	Úprava od 1. 1. 2014
Rezident	zjednotilo sa zdanenie výnosov FO zo všetkých typov dlhopisov (štátne, korporátne, komunálne, hypotekárne záložné listy), ktoré plynú z územia SR aj zo zahraničia; podáva sa daňové priznanie typ B, ako súčasť základu dane (ČZD) príjmov z kapitálového majetku (§ 7 ZDP); výnosy zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok sa zdaňujú od 1. 1. 2013 prostredníctvom podaného daňového priznania; sadzba dane závisí od dosiahnutého základu dane, t. j. 19 %, resp. 25 % [§ 15 písm. a) ZDP]; daňovník – FO nemusí podať daňové priznanie za rok 2013, ak celkové príjmy (vrátane príjmov z dlhopisov) nepresiahnu 1/2 nezdaniteľnej časti základu dane, t. j. 1 867,97 eura.	opätovne sa zdaňujú takéto výnosy daňou vyberanou zrážkou s výnimkou štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok, ktoré sa naďalej budú zdaňovať prostredníctvom podaného daňového priznania; výnosy z dlhopisov a pokladničných poukážok zdaňované daňou vyberanou zrážkou nepodliehajú odvodom do zdravotnej poisťovne; výnosy z hypotekárnych záložných listov plynúce FO v čase od 1. 7. 2013 do 31. 12. 2013 je možné zdaniť [§ 52za ods. 5 ZDP]: podaním DP alebo daňou vyberanou zrážkou na základe dohody uzatvorenej s platiteľom dane – bankou.
Nerezident	vyňatie výnosov z akýchkoľvek dlhopisov zo zdroja na území SR a zdaňujú sa až v krajine rezidencie príjemcu úrokového výnosu, t. j. v SR sa nezdania daňou vyberanou zrážkou.	aj naďalej ostávajú výnosy z akýchkoľvek dlhopisov vyňaté zo zdroja na území SR a v SR sa nezdania; zdaňujú sa až v krajine rezidencie príjemcu úrokového výnosu.

IV. Spôsob zdaňovania výhier a cien u fyzických osôb

Podľa znenia ZDP účinného do 31. decembra 2013 [§ 9 ods. 2 písm. m) ZDP] sú príjmy z cien a výhier do 350 eur oslobodené od dane, na základe čoho sa cena alebo výhra v sume vyššej ako 350 eur zdanila v plnej výške.

S účinnosťou od 1. januára 2014 v súlade so zmenou v § 9 ods. 2 písm. m) sa však ustanovuje, že zdaneniu podlieha len suma, ktorá prevýši 350 €.

Táto zmena sa týka peňažných aj nepeňažných cien a výher.

V. Zmeny v daňových a nedaňových výdavkoch

• § 19 ods. 2 písm. e) ZDP – zavedenie paušalizácie výdavkov na spotrebu PHL z vlastného osobného motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku fyzickej osoby.
  V tomto ustanovení sa rozširuje spôsob zahrnovania do základu dane výdavkov na spotrebu pohonných látok u tých automobilov, ktoré nie sú zahrnuté do obchodného majetku fyzickej osoby, pričom:
  • do konca roku 2013 ZDP umožňoval tieto výdavky premietnuť do základu dane len jedným spôsobom, a to vo výške náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a základnej náhrady za každý jeden km jazdy (tzv. kilometrovné) podľa skutočného počtu kilometrov najazdených v súvislosti s vykonávaním činnosti daňovníka podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP;
  • od 1. januára 2014 – v záujme znižovania administratívnej náročnosti sa zavádza aj druhý spôsob premietnutia výdavkov na PHL, a to „tzv. paušálny spôsob“ do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie (kalendárny rok) a primeraného počtu najazdených kilometrov za zdaňovacie obdobie. Počet najazdených kilometrov sa preukazuje stavom tachometra na začiatku a na konci zdaňovacieho obdobia (čím sa zároveň predchádza špekuláciám a neoprávnenému nadhodnocovaniu počtu najazdených kilometrov).

Spôsob preukazovania výdavkov na dopravu a ubytovanie v súvislosti s vykonávaním činnosti daňovníka – fyzickej osoby s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ostáva nezmenený, a to v nadväznosti na možnosti dané pre zamestnancov v súlade so zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

• § 19 ods. 2 písm. i) ZDP – v tomto ustanovení sa zaokrúhľuje výška pohľadávky zo sumy 331,94 eura na sumu 332 eur; ide o pohľadávku, ktorú je možné za stanovených podmienok odpísať už po uplynutí lehoty 720 dní od jej splatnosti.
• § 19 ods. 2 písm. s) ZDP – zabezpečenie dopravy zamestnancov na pracovisko a späť; ide o nové ustanovenie v ZDP podporujúce zamestnanosť a týmto spôsobom aj priamo v ZDP sa vytvára možnosť podporiť tých zamestnávateľov, ktorí pre svojich zamestnancov zabezpečujú dopravu na pracovisko a späť. Ide o situácie, kedy sa zamestnanec nemôže dopraviť do zamestnania organizáciami zabezpečujúcimi hromadnú verejnú dopravu, ak potrebné linky nie sú podporované verejnými dopravcami alebo sú vykonávané v nevhodných časových intervaloch, ktoré nepokrývajú potreby zamestnávateľa na včasný príchod zamestnancov do práce. Takéto výdavky sú v plnej výške uznané za daňový výdavok, resp. ak zamestnávateľ dostane na takéto dopravné služby dotáciu, vo výške skutočných nákladov nepokrytých prijatou dotáciou.
  Uznanie týchto nákladov na dopravu zamestnancov na miesto výkonu práce z pohľadu zamestnanca je aj naďalej považované za nepeňažný príjem v súlade s § 5 ZDP, a to vo výške podľa § 2 písm. e) ZDP.

• § 19 ods. 3 písm. k) tretí bod ZDP – v tomto ustanovení sa uvádzajú podmienky pre zahrnutie DPH do daňových výdavkov, pričom v treťom bode sa vypúšťajú slová „alebo ods. 14“, a to s ohľadom na zjednotenie troch spôsobov vedenia daňovej evidencie pri príjmoch z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6 ZDP.
• § 19 ods. 3 písm. n) ZDP – od 1. januára 2014 sa zaokrúhľuje hranica členského príspevku vyplývajúceho z nepovinného členstva z doterajších66 387,84 eura na sumu 66 388 eur; ostatné podmienky pre poskytnutie tohto druhu príspevku ostávajú nezmenené, t. j. každý takýto členský príspevok sa posudzuje jednotlivo – voči každej právnickej osobe, v ktorej je podnikateľský subjekt nepovinným (dobrovoľným) členom.
• § 20 ods. 9 písm. a) ZDP a § 17 ods. 33 ZDP – daňová podpora konta pracovného času – v tomto ustanovení sú vymenované tie rezervy, ktoré v čase ich tvorby/zaúčtovania sú daňovo uznanými rezervami, t. j. sú považované za daňový výdavok.
  Od 1. januára 2014 sa za takúto rezervu považujú aj tie rezervy, ktoré sú tvorené na mzdy pri uplatňovaní konta pracovného času, a to vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca; t. j. ide o rezervu na mzdy za prácu, ktorá už bola zamestnancom vykonaná, ale vzhľadom na uplatňovanie konta pracovného času bude mzda vyplatená až v nasledujúcom zdaňovacom období.
  Naopak, podľa § 17 ods. 33 ZDP, ak práca ešte nebola vykonaná, ale mzda v dôsledku osobitných prevádzkových podmienok zamestnávateľa bola v zdaňovacom období vyplatená (práca bude vykonaná až v nasledujúcom zdaňovacom období), potom aj takto vyplatené mzdy sú považované za daňový výdavok v roku ich vyplatenia. Ide o opatrenie na podporu zamestnanosti.
  Konto pracovného času definuje § 87a Zákonníka práce ako spôsob nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže uplatňovať po dohode so zástupcami zamestnancov alebo na základe kolektívnej zmluvy, pričom musí byť dohodnuté aj vyrovnávacie obdobie (obdobie, v ktorom budú rozdiely medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom vyrovnané) a toto obdobie môže byť najdlhšie 30 mesiacov.
  Zamestnávateľ je povinný pre zamestnanca viesť konto pracovného času, na ktorom sa eviduje rozdiel medzi týždenným pracovným časom (40 hodín) a skutočne odpracovaným časom a rozdiel medzi vyplatenou mzdou a základnou zložkou mzdy, na ktorú má zamestnanec nárok za odpracovaný čas.

• § 21 ods. 1 písm. h) ZDP – podľa tohto ustanovenia nedaňovým výdavkom sú výdavky na reprezentáciu, okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 16,60 eura, pričom od 1. januára 2014 sa táto suma zvyšuje na 17 eur;
  súčasne sa v zákone spresňuje, že za reklamný predmet nie je možné považovať darčekové reklamné poukážky, ktoré nie sú reklamným predmetom, ale sú formou platobného prostriedku, a preto nespĺňajú a ani do konca roku 2013 nespĺňali podmienky definície reklamného predmetu.
• § 21 ods. 2 písm. m) ZDP – ide o nové ustanovenie doplnené do ZDP od 1. januára 2014 na boj proti daňovým únikom; podľa tohto ustanovenia ide o platby uhrádzané daňovníkom z územia SR daňovníkovi do nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) ZDP (ktoré inak sú daňovým výdavkom a podliehajú zvýšenej 35 % zrážkovej dani alebo 35 % zabezpečeniu dane, ak sú dodržané povinnosti platiteľa dane uvedené v § 43 alebo v § 44 ZDP), a to za predpokladu, že platiteľ dane nesplní svoje povinnosti uvedené v § 43 alebo § 44 ZDP, t. j. ak do 15 dní nasledujúceho kalendárneho mesiaca nenahlási správcovi dane takúto platbu, vrátane údajov o príjemcovi tejto platby (údajov o daňovníkovi nezmluvného štátu); ak platiteľ dane daň nezrazí a neodvedie, resp. nenahlási správcovi dane zákonom požadované informácie, nebude takáto platba uznaná za daňový výdavok.

VI. Zmena podmienok pre odpočítavanie daňových strát od základu dane

S účinnosťou od 1. januára 2014 sa mení uplatňovanie odpočtu daňových strát od základu dane podľa § 30 ods. 1 ZDP. Daňovú stratu podľa tejto zmeny je možné odpočítavať rovnomerne počas najviac štyroch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období (nie už sedem zdaňovacích období). Možnosť uplatnenia daňovej straty počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období v rovnomernej výške sa vzťahuje na daňovú stratu vykázanú za zdaňovacie obdobia začínajúce po 31. decembri 2013.

Pri neuplatnených daňových stratách vykázaných za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až 2013 alebo súčet týchto neuplatnených daňových strát, aj keď sa mohli odpočítať od základu dane, sa odpočítava podľa § 52za ods. 4 ZDP od základu dane rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období začínajúcich zdaňovacím obdobím najskôr 1. januára 2014. Znamená to, že tieto daňové straty bude možné počnúc zdaňovacím obdobím, ktoré sa začína po 31. decembri 2013, douplatňovať už len rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Ak vychádzame z uvedeného, tak daňovník, ktorý mohol daňové straty vykázané v rokoch 2010 až 2012 odpočítavať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach od ich vykázania, ale ich neodpočítal, musí už postupovať spôsobom podľa § 30 ods. 1 ZDP. Nemôže tieto daňové straty douplatňovať ani podaním dodatočného daňového priznania spôsobom ustanoveným § 30 ods. 1 ZDP účinným do 31. decembra 2013. Daňovník, ktorý je fyzickou osobou, v takomto prípade už nebude môcť odpočítať daňové straty vykázané v rokoch 2010 a 2011 ani z príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP od úhrnu čiastkových základov dane podľa § 6 až § 8 ZDP, ale už iba od čiastkového základu dane podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

Ak vychádzame zo znenia § 52za ods. 4 ZDP, tak pri odpočítaní daňových strát vykázaných za zdaňovacie obdobia 2008 a 2009 sa postupuje podľa § 30 v znení účinnom do 31. decembra 2009. Umožňuje sa dokončiť odpočítanie daňových strát do skončenia piatich zdaňovacích období od jej vykázania. Ak ide o uplatňovanie takýchto daňových strát u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, ostáva možnosť odpočítania týchto strát od úhrnu čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 až § 8 ZDP.

VII. Boj proti daňovým únikom pri cezhraničných platbách a zavedenie zvýšenej 35 % zrážkovej dane, zabezpečenie dane – účinnosť od 1. marca 2014

Jednou z priorít novely ZDP je boj proti daňovým únikom, t. j. boj proti platbám vykonávaným do jurisdikcií, s ktorými neexistuje žiadna spolupráca v daňovej oblasti, a teda zo strany správcu dane nie je možné skontrolovať a overiť opodstatnenosť, zákonnosť a zdanenie takejto platby. Jedným z týchto opatrení smerujúcich k zamedzeniu daňových únikov je aj zavedenie zvýšenej 35 % zrážkovej sadzby dane (§ 43 ZDP) na tieto platby, resp. zabezpečenie dane (§ 44 ZDP). Z tohto dôvodu dochádza s účinnosťou od 1. 3. 2014 k doplneniu nových ustanovení do ZDP alebo k spresneniu už existujúcich nasledovných ustanovení:

1. Definícia „daňovníka nezmluvného štátu“ – § 2 písm. x) ZDP

Ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá má trvalý pobyt alebo sídlo v štáte, s ktorým Slovenská republika nemá uzatvorenú:

• zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo
• zmluvu o výmene informácií v oblasti daní, alebo
• inú podobnú zmluvu, ktorá upravuje otázky výmeny informácií v daňovej oblasti.

V tejto súvislosti bude Ministerstvo financií SR na svojom webovom sídle zverejňovať zoznam štátov, s ktorými takéto zmluvy máme uzatvorené (tzv. „white list“ – takýto zoznam sa momentálne pripravuje). Z tohto vyplýva, že ak daňovník so sídlom na území SR alebo trvalým pobytom na území SR alebo stála prevádzkareň umiestnená na území SR bude vykonávať platby daňovým subjektom na územie štátov neuverejnených v zozname štátov vydávanom Ministerstvom financií SR, budú povinní tieto platby zdaňovať:

• zvýšenou 35 % daňou vyberanou zrážkou/zabezpečením dane a
• súčasne tieto platby aj oznamovať správcovi dane, a to jednotlivo každú uskutočnenú platbu podľa § 43 a § 44 ZDP.

Zároveň prechodné a záverečné ustanovenia v § 52zb uvádzajú, že do tohto zoznamu bude zaradený každý štát, ktorý v priebehu roka 2014 uzatvorí so Slovenskou republikou takúto zmluvu, a to aj v prípade, ak táto zmluva nadobudne účinnosť až 1. januára 2015.

2. Platby zdaniteľné na území SR, plynúce daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou

V § 16 ZDP dochádza k spresneniu, doplneniu a rozšíreniu takýchto platieb uhrádzaných daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou (slovenskému nerezidentovi), ktoré:

• plynú z územia SR tomuto daňovému nerezidentovi alebo
• ak takéto platby majú priamy súvis s majetkom umiestneným na území SR, a teda predstavujú zdroj zdaniteľných príjmov na území SR.

Za takéto platby sú považované:

2.1 Platby plynúce z územia SR za prijaté služby – § 16 ods. 1 písm. c) ZDP

Môžeme ich rozdeliť do dvoch okruhov, a to na:

a) platby za služby poskytnuté na území SR vrátane obchodného, technického alebo iného poradenstva, riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti, platby za stavebné a montážne činnosti a projekty a podobné činnosti, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne (tieto sú a boli zdaniteľné na území SR aj do 1. marca 2014),

b) platby za služby vymenované v písmene a), a to aj za predpokladu, že neboli poskytnuté na území SR; novinkou v tomto smere je skutočnosť, že ak ide o platbu plynúcu daňovému nerezidentovi (daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou v SR), vzniká na území SR právo na zdanenie podľa § 44, a to aj za službu poskytnutú mimo územia SR (pri platbách uhrádzaných daňovníkovi s trvalým pobytom alebo sídlom v zmluvnom štáte je však potrebné aj naďalej postupovať podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, kde právo na zdanenie vzniká v krajine príjemcu tejto platby), preto je toto ustanovenie uplatniteľné výlučne voči daňovníkom zo štátov, s ktorými nemá SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. V rámci uzatvorených zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia sa dodržiava princíp zakotvený v modelovej zmluve – právo na zdaňovanie príjmov zo služieb má štát, kde je služba vykonávaná – len za podmienky, že tieto činnosti sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne; v ostatných prípadoch právo na zdanenie prináleží krajine príjemcu platby.

2.2 Platby od daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (vyplácajúcim je rezident SR) daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou (príjemca je nerezident) uvedené v § 16 ods. 1 písm. e) piaty bod ZDP, plynúce za:

• prevod účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti, alebo členského práva v družstve so sídlom na území SR, ak plynú daňovníkovi uvedenému v § 2 písm. t) ZDP, t. j. daňovníkovi z členského štátu EÚ,
• prevod majetkových práv registrovaných na území Slovenskej republiky,
• prevod cenných papierov emitovaných daňovníkmi so sídlom na území Slovenskej republiky (výnimkou sú príjmy z prevodu štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok – ide o ich zatraktívnenie a podporu predaja v zahraničí),
• prevod hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky; príjmy z prevodu hnuteľných vecí, majetkových práv a cenných papierov evidovaných a registrovaných na území SR (okrem štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok) majú zdroj na území SR, a teda sú zdaniteľné na našom území, len ak úhrada plynie od daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR alebo od stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou.

2.3 Platby za prevod účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti, alebo za prevod členského práva v družstve so sídlom na území Slovenskej republiky – § 16 ods. 1 písm. g) ZDP

Tento bod zahrnuje platby od daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezidenta SR) aj od daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidenta SR) plynúce daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidentovi SR), t. j. vyplácajucim môže byť rezident aj nerezident SR [s výnimkou takýchto príjmov plynúcich daňovníkovi podľa § 2 písm. t) ZDP, uvedených v § 16 ods. 1 písm. e) piatom bode ZDP], t. j. ide o platbu od:

daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou (platba medzi dvoma daňovými nerezidentmi) pri prevode obchodných podielov a akcií obchodných spoločností zriadených na území SR a

daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou zahraničným daňovníkom, ktorí nemajú svoje sídlo alebo trvalý pobyt na území ČŠ EÚ.

2.4 Platby za prevod akcií, účastí alebo podielov na spoločnosti alebo z prevodu členského práva v družstve – § 16 ods. 1 písm. h)

Sú to platby v prípadoch, ak táto spoločnosť alebo toto družstvo vlastní nehnuteľný majetok nachádzajúci sa na území Slovenskej republiky, ktorého účtovná hodnota vyplývajúca z účtovnej závierky zostavenej za účtovné obdobie predchádzajúce prevodu je viac ako 50 % hodnoty vlastného imania tejto spoločnosti alebo tohto družstva.

Ide o platbu plynúcu daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňový nerezident) za prevod obchodného podielu alebo akcií obchodných spoločností, ktoré vlastnia na území SR nehnuteľný majetok, pričom viac ako 50 % hodnoty vlastného imania predstavuje tento nehnuteľný majetok umiestnený na území SR.

2.5 Platby spočívajúce vo forme nepeňažného vkladu do obchodnej spoločnosti

Ide o rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva so sídlom na území Slovenskej republiky započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku (§ 8 ods. 2 ZDP) alebo hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve [§ 17b ods. 1 písm. b) ZDP].

3. Spresnenie a rozšírenie definície stálej prevádzkarne – § 16 ods. 2 ZDP

S účinnosťou od 1. 1. 2014 dochádza v ZDP k rozšíreniu definície stálej prevádzkarne o koncept tzv. službovej stálej prevádzkarne, ktorý je vymedzený tiež vo viacerých zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia (vrátane zmluvy s ČR). Podľa znenia ZDP platného do 31. decembra 2013 za stálu prevádzkareň sa považovala:

a) pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov; ide o miesto, prostredníctvom ktorého je činnosť daňovníka na území Slovenskej republiky organizovaná a riadená. Miesto alebo zariadenie na výkon činnosti je považované za trvalé, ak sa k výkonu činnosti využíva sústavne alebo pravidelne, ak doba výkonu presiahne 6 mesiacov;

b) stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov sa považuje za stálu prevádzkareň, len ak trvá dlhšie ako šesť mesiacov;

c) osoba – závislý agent, ktorá koná v mene daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou a obvykle prerokováva alebo uzatvára v jeho mene zmluvy na základe splnomocnenia.

Od 1. januára 2014 sa v zákone pridáva ďalšia možnosť platná pre vznik stálej prevádzkarne, a to:

d) za činnosť vykonávanú prostredníctvom stálej prevádzkarne sa považuje aj činnosť vykonávaná na území Slovenskej republiky pri poskytovaní služieb daňovníkom alebo osobami preňho pracujúcimi, ak doba výkonu tejto činnosti presiahne šesť mesiacov, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov – to znamená, že podmienkou pre vznik stálej prevádzkarne už nie je nevyhnutne existencia trvalého miesta podnikania, ale stáva sa ňou skutočnosť, že daňovník dlhodobo poskytuje na území SR služby (viac ako 6 mesiacov). Ide hlavne o činnosti – služby, poskytované podnikateľmi z okolitých štátov, ktorí každý deň prichádzajú na územie SR, vykonajú službu a odchádzajú späť.

4. Oznamovacia povinnosť ustanovená v § 43 ods. 11 a § 44 ods. 3 ZDP

Od 1. januára 2014 ZDP ukladá povinnosť platiteľovi dane oznámiť správcovi dane sumu zrazenej a odvedenej dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, pričom ak ide o sumy vyplatené v prospech daňovníka so sídlom na území štátov, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, je platiteľ dane povinný nahlásiť správcovi dane takúto platbu individuálne za každého daňovníka – príjemcu, ktorým je:

a) fyzická osoba s trvalým pobytom v nezmluvnom štáte [§ 2 písm. x) ZDP] – vrátane mena, priezviska, adresy trvalého pobytu a dátumu jej narodenia,

b) právnická osoba so sídlom v nezmluvnom štáte [§ 2 písm. x) ZDP] – vrátane názvu, adresy sídla a identifikačného čísla tejto právnickej osoby.

Údaje o zrazení a odvedení dane sa budú nahlasovať na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle.

Za platby vyplácané daňovníkom, ktorí majú sídlo alebo trvalý pobyt v zmluvnom štáte alebo na území SR, sa budú takéto platby nahlasovať len v úhrne za príslušný kalendárny mesiac.

Výnimkou je situácia, ak platiteľ dane na území SR požaduje pre obchodného partnera od správcu dane vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmu na účely započítania dane zaplatenej na území SR v druhom zmluvnom štáte (vrátane EÚ), potom tlačivo obsahuje aj jednotlivé údaje o prijímateľovi platby v rovnakom členení ako za platby plynúce daňovníkovi nezmluvného štátu.

VIII. Transferové oceňovanie, dokumentácia

V oblasti transferového oceňovania dochádza k zmenám, ktoré môžeme rozdeliť na 3 základné okruhy.

1. Spresnenie definícií súvisiacich s transferovým oceňovaním, obsiahnutých v:

• § 2 písm. p) ZDP – kde sa spresňuje, že pod iným prepojením v nadväznosti na definíciu závislých osôb v písm. n) sa rozumie aj „obchodný vzťah, ktorý bol vytvorený predovšetkým (teda nie „len“ za účelom) za účelom zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty, t. j. hlavným zámerom je vyhnutie sa daňovej povinnosti;
• § 2 písm. r) ZDP – za vzťah zahraničných závislých osôb sa považuje aj vzťah „medzi stálymi prevádzkarňami týchto daňovníkov“ – ak tieto zahraničné závislé osoby sú osoby blízke, osoby ekonomicky alebo personálne prepojené alebo inak prepojené osoby, ktoré majú vytvorené stále prevádzkarne, potom aj vzájomný vzťah medzi týmito stálymi prevádzkarňami a vzťah medzi týmito daňovníkmi a ich stálymi prevádzkarňami je považovaný za vzťah zahraničných závislých osôb;
• § 17 ods. 5 ZDP – dochádza k spresneniu pri definícii, že súčasťou základu dane zahraničnej závislej osoby a od 1. januára 2014 aj „súčasťou daňovej straty“ je aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch zahraničných závislých osôb líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch za poskytnuté služby, pôžičky a úvery, pričom tento rozdiel znížil základ dane a od 1. januára 2014 sa dopĺňajú aj slová „alebo zvýšil daňovú stratu“. Je to z toho dôvodu, že ak vo vzťahoch zahraničných závislých osôb nie je dodržaný princíp nezávislého vzťahu, potom rozdiel z takto stanovených cien nemôže byť súčasťou nielen „základu dane“, ale ani „daňovej straty“, keďže v budúcnosti vzniká daňovníkovi nárok na odpočítanie daňovej straty, ktorá neoprávnene obsahovala aj vyššie náklady, ktoré túto stratu neoprávnene zvyšovali a v budúcnosti by naopak pri umorovaní tejto daňovej straty bol základ dane neoprávnene znížený;
• § 17 ods. 7 ZDP – obdobne v tomto ustanovení sa uvádza spôsob vyčíslenia základu dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý na území SR vykonáva činnosti prostredníctvom stálej prevádzkarne; potom základ dane alebo „daňová strata“ daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, nemôže byť nižší alebo daňová strata nemôže byť vyššia, ako by bola dosiahnutá, keby ako nezávislá osoba vykonával tento daňovník rovnaké alebo podobné činnosti nezávisle od jej zriaďovateľa; základ dane alebo daňová strata sa zistí podľa § 17 až § 29 ZDP.

2. Spresnenia v samotnom ustanovení § 18 ZDP:

• použitie metódy na zistenie rozdielu, o ktorý sa ceny zahraničných závislých osôb líšia od cien medzi nezávislými osobami (§ 18 ods. 1 ZDP), v tomto ustanovení sa uvádza, že všetky používané metódy (metódy porovnávania ceny alebo porovnávania zisku) sú na tieto účely v ZDP rovnocenné a použije sa vždy tá metóda, ktorá je pre konkrétny prípad a situáciu najvhodnejšia. Takéto spresnenie v ZDP nadväzuje na Smernicu OECD pre nadnárodné spoločnosti a správu daní vydanú Radou OECD v júli 2010. Zároveň sa v piatej vete § 18 ods. 1 ZDP spresňuje, že ak zo vzájomného porovnávania podmienok dohodnutých v obchodných vzťahoch nevyplýva zásadný rozdiel, sú dohodnuté podmienky porovnateľné a stanovené korektne a nie je povinnosť upravovať základ dane (daňovú stratu);
• o použitej metóde ocenenia je daňovník povinný od roku 2009 viesť dokumentáciu – pričom v § 18 ods. 6 dochádza od 1. januára 2014 k zmene podmienok na jej predloženie správcovi dane, a to v lehote do 15 dní od vyzvania správcom dane, pričom správca dane môže o jej predloženie požiadať aj mimo vykonávania daňovej kontroly (nerešpektovanie výzvy správcom dane a nepredloženie dokumentácie môže byť sankcionované podľa § 154 a § 155 daňového poriadku v rozmedzí od 60 do 3 000 eur).

3. Vydanie rozhodnutia správcom dane o odsúhlasení metódy ocenenia

Tak ako doteraz, aj v roku 2014 môže daňovník písomne požiadať správcu dane o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy ocenenia pri vzájomných vzťahoch zahraničných závislých osôb (ďalej len „rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia“), a to najneskôr 60 dní pred začiatkom zdaňovacieho obdobia, počas ktorého sa odsúhlasená metóda ocenenia bude uplatňovať.

Rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia, v ktorom správca dane vyhovie žiadosti daňovníka, sa vydáva najviac na päť zdaňovacích období.

Na žiadosť daňovníka možno platnosť rozhodnutia predĺžiť najviac na päť ďalších zdaňovacích období, ak daňovník preukáže, že nedošlo k zmene podmienok, na základe ktorých bolo predchádzajúce rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia vydané.

Prílohou k žiadosti je vypracovaná dokumentácia o použitej metóde ocenenia.

Od 1. septembra 2014 však dochádza k spoplatneniu vydania rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia úhradou vo výške podľa zákona č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok, a to vo výške podľa:

• § 53c ods. 1 písm. a) – 1 % zo sumy predpokladaného obchodného prípadu, najmenej však 4 000 eur, najviac 30 000 eur, ak žiada o jednostranné rozhodnutie o odsúhlasenie správcom dane,
• § 53c ods. 1 písm. b) – 2 % zo sumy predpokladaného obchodného prípadu, najmenej však 5 000 eur, najviac 30 000 eur, ak žiada o rozhodnutie na základe uplatnenia medzinárodných zmlúv.

Zavedenie spoplatnenia vydania tohto rozhodnutia je z dôvodu časovej náročnosti a prácnosti úkonu správcu dane, súčasne je však výhodou pre daňovníka, že postup odsúhlasený správcom dane nebude následne spochybnený.

IX. Úpravy základu dane – § 17

1. Kurzové rozdiely a ich zahrnovanie do základu dane – § 17 ods. 17 ZDP

Kurzové rozdiely, ktoré vznikajú v účtovníctve z dôvodu nerealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov, je možné do základu dane z príjmov zahrnovať:

a) v súlade s účtovníctvom, kedy daňovníkovi nevzniká žiadna oznamovacia povinnosť voči správcovi dane alebo

b) až v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k inkasu alebo odpisu pohľadávky, alebo k platbe či odpisu záväzku. V tomto zdaňovacom období zahrnie daňovník do základu dane aj kurzové rozdiely vyčíslené v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.

Od 1. januára 2014 dochádza k zmene spôsobu oznamovania nezahrnovania týchto kurzových rozdielov do základu dane, a to:

• začatie nezahrnovania kurzových rozdielov do základu dane a pokračovanie v ich nezahrnovaní do základu dane sa vyznačí na prvej strane daňového priznania;
• ukončenie nezahrnovania kurzových rozdielov do základu dane sa rovnako vyznačí na prvej strane daňového priznania nasledovne:

Uplatňujem osobitný spôsob zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane podľa § 17 ods. 17 ZDP	Áno
Ukončujem uplatňovanie osobitného spôsobu zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane podľa § 17 ods. 17 ZDP	Áno

Daňovník, ktorý bude kurzové rozdiely zahrnovať do základu dane v súlade s účtovníctvom, nebude tieto riadky v daňovom priznaní vyplňovať (rovnako aj do konca roku 2013 tento daňovník nemal žiadnu oznamovaciu povinnosť voči správcovi dane).

2. Zmluvné sankcie zahrnované do základu dane až po zaplatení – § 17 ods. 19 ZDP

V tomto ustanovení sú uvedené tie zmluvné sankcie vyplývajúce z obchodných vzťahov, ktoré sa do základu dane zahrnujú len po zaplatení; ide o zmluvné pokuty, poplatky z omeškania, úroky z omeškania platené podľa § 369 Obchodného zákonníka.

Od roku 2013 k nim pribúda aj:

• paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky – ide o zmluvnú sankciu ustanovenú v § 369c zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, ktorá predstavuje náhradu tzv. administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov a je náhradou za vlastné náklady veriteľa na vymáhanie pohľadávky.
  Do základu dane sa zahrnuje len po zaplatení; výška paušálnej náhrady je podľa nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. stanovená sumou 40 eur a uplatňuje sa súbežne s úrokmi z omeškania, a to na strane dlžníka aj veriteľa vždy až „po zaplatení“;
• kompenzačná platba – povinnosť úhrady kompenzačnej platby odberateľovi sa podľa § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach vzťahuje na osoby, ktoré vykonávajú regulovanú činnosť, t. j. na tzv. regulované subjekty, a to v tom prípade, ak príslušný regulovaný subjekt nedodrží štandardy kvality a toto nedodržanie preukázateľne nastalo. Štandardy kvality, výška a spôsob výpočtu kompenzačnej platby za ich nedodržanie sú ustanovené v príslušných vyhláškach Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“) pre jednotlivé regulované činnosti.

Kompenzačná platba vyplácaná podľa zákona č. 250/2012 Z. z. je daňovým výdavkom vždy len po zaplatení, pričom:

• za rok 2013 sa tieto kompenzačné platby zahrnovali do základu dane prijímateľa po prijatí/pripísaní na účet ako príjem podľa § 8 u fyzickej osoby (nepodnikateľa) alebo príjem podľa § 17 u právnickej osoby, alebo fyzickej osoby z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP;
• od 1. januára 2014 v momente výplaty podlieha kompenzačná platba dani vyberanej zrážkou vo výške 19 % podľa § 43 ods. 3 písm. m) ZDP; t. j. mení sa spôsob zdanenia vyplácanej kompenzačnej platby u jej prijímateľa tak, že regulovaný subjekt vyplácajuci kompenzačnú platbu bude povinný uplatniť daň vyberanú zrážkou, ktorá bude u odberateľa považovaná za definitívne vysporiadanú, z čoho vyplýva, že sa nebude zahrnovať do základu dane z príjmov.
  Posúdenie kompenzačnej platby ako zmluvnej pokuty je premietnuté aj v návrhu opatrenia MF SR, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie MF SR zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. Vyplácaná kompenzačná platba sa účtuje na ťarchu účtu 544 – Zmluvné pokuty, penále, úroky z omeškania, resp. nárok na kompenzačnú platbu sa účtuje v prospech účtu 644 – Zmluvné pokuty, penále, úroky z omeškania.

3. Úprava základu dane pri predčasnom ukončení finančného prenájmu – § 17 ods. 24 ZDP

S účinnosťou od 1. januára 2012 bola v ZDP vykonaná rozsiahla úprava daňových podmienok pri uplatňovaní finančného prenájmu (doba odpisovania, doba trvania zmluvy o finančnom prenájme, úprava základu dane pri predčasnom ukončení zmluvy...). Tieto zmeny boli účinné len v dobe od 1. januára 2012 do 28. februára 2012 a následne boli tieto zmeny zo ZDP vypustené a podmienky vrátené do právneho stavu platného k 31. decembra 2011 s výnimkou úpravy základu dane pri predčasnom ukončení nájomnej zmluvy. Z tohto dôvodu sa následne od 1. januára 2014 upravuje aj ustanovenie § 17 ods. 24 ZDP, pričom k zmene dochádza len v ustanovení:

• § 17 ods. 24 písm. a) ZDP – predčasné ukončenie finančného prenájmu a vrátenie predmetu nájmu lízingovej spoločnosti (prenajímateľovi), ktoré je posudzované ako spätná kúpa; vzhľadom na skutočnosť, že doba odpisovania pri finančnom prenájme je len 60 % doby odpisovania hmotného majetku pre jednotlivé odpisové skupiny, strata z takéhoto vrátenia/predaja prenajímateľovi nie je súčasťou základu dane u nájomcu. Strata sa vyčísli ako rozdiel predajnej ceny lízingovej spoločnosti a zostatkovej ceny (§ 25 ods. 3 ZDP), ktorá je zahrnovaná do základu dane nájomcu pri vyradení (vrátení lízingovej spoločnosti).

• § 17 ods. 24 písm. c) ZDP – ak nastane situácia predčasného ukončenia finančného prenájmu z dôvodu predčasného odkúpenia predmetu nájmu nájomcom od lízingovej spoločnosti [pred riadnym ukončením zmluvy o finančnom prenájme, tak ako to ustanovuje § 2 písm. s) ZDP], základ dane sa zvýši len o rozdiel medzi „lízingovými“ odpismi uplatnenými a zahrnutými do základu dane od začiatku trvania finančného prenájmu do predčasného ukončenia zmluvy a predčasného odkúpenia predmetu nájmu a odpismi, ktoré by z tohto hmotného majetku mohol uplatniť nájomca ako jeho vlastník podľa § 27 ZDP. Tento rozdiel v odpisoch za celú dobu trvania lízingovej zmluvy sa pripočíta k základu dane v roku predčasného odkúpenia a ďalej daňovník (nájomca) pokračuje v rovnomernom odpisovaní podľa § 27 ZDP. Už zaplatené úroky ostávajú súčasťou základu dane z príjmov.

4. Postupná úprava/zvyšovanie základu dane o nezaplatené záväzky – § 17 ods. 27 a 32 ZDP

ZDP osobitne upravuje práva a povinnosti daňového subjektu účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva, ak z neho vyčísľuje základ dane z príjmov (resp. daňovú stratu).

Tieto práva daňového subjektu sú upravené v § 20 ods. 14 ZDP, ak ide o daňovníka v pozícii veriteľa, ktorý do základu dane zahrnul zaúčtované výnosy – pohľadávky, z obchodného vzťahu a tieto mu neboli v dohodnutej lehote splatnosti zaplatené; na tieto pohľadávky môže daňovník tvoriť daňovo uznané opravné položky postupne po uplynutí 360 dní, 720 dní a 1 080 dní, a to vo výške 20 %, 50 %, 100 % z menovitej hodnoty pohľadávky.

Naopak, povinnosti daňového subjektu sú upravené v § 17 ods. 29 ZDP, ak daňový subjekt je v pozícii dlžníka. S účinnosťou od 1. januára 2008 do 31. decembra 2013 ZDP ukladal dlžníkovi povinnosť o záväzky z obchodných vzťahov zvýšiť základ dane – v tomto prípade však jednorazovo až po uplynutí 36 mesiacov od splatnosti takéhoto záväzku.

Od 1. januára 2014 dochádza k zjednoteniu podmienok pri týchto právach veriteľa a povinnostiach dlžníka pri úprave základu dane tak, že aj dlžník je povinný všetky záväzky, ktoré boli uznané za daňový výdavok podľa § 19 ZDP, vrátane výdavku (nákladu) vzťahujúceho sa k hmotnému majetku, zásobám a inému majetku, kedy náklad/výdavok vzniká len prostredníctvom odpisov, pri zaradení do spotreby alebo vyradení z používania.

To znamená, že daňovník – dlžník, je povinný o výšku záväzku alebo jeho nezaplatenú časť zvyšovať základ dane postupne vo výške a lehotách rovnakých, ako zákon o dani z príjmov stanovuje pre možnosť tvoriť opravné položky k nezaplateným pohľadávkam podľa § 20 ods. 14 ZDP, t. j. nasledovne:

ak od splatnosti záväzku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako:

a) 360 dní, základ dane sa zvýši o najmenej 20 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,

b) 720 dní, základ dane sa zvýši o najmenej 50 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,

c) 1 080 dní, základ dane sa zvýši o 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti.

Týmto spôsobom sa docieli vyváženosť práv a povinností daňového subjektu, ktorý môže byť súčasne dlžníkom aj veriteľom.

Súčasne v § 17 ods. 32 ZDP sa umožňuje tomuto daňovníkovi znížiť základ dane v nasledujúcom zdaňovacom období, ak tento záväzok alebo jeho časť bude uhradená, resp. ak následne po období zvýšenia základu dane dôjde k premlčaniu alebo zániku záväzku, potom zaúčtovaný výnos už nebude súčasťou základu dane (a to z dôvodu zamedzenia dvojitého zdanenia).

5. Opravy chýb minulých účtovných období – § 17 ods. 29 ZDP

Spôsob zahrnutia do základu dane „opráv chýb minulých účtovných období“ je upravený v dvoch ustanoveniach, a to v:

• § 17 ods. 15 ZDP – v tomto prípade zákon umožňoval opravu chyby minulého účtovného obdobia vykonať len dodatočným daňovým priznaním, ktoré je možné podať len v lehote, pokiaľ nezaniklo právo vyrubiť daň, t. j. dopiatich rokov od skončenia roka, v ktorom bolo podané daňové priznanie;
• § 17 ods. 29 ZDP – v tomto ustanovení sa umožnilo, aby opravu chyby minulého účtovného obdobia bolo možné vykonať aj v tom roku, v ktorom účtovná jednotka (daňovník) na túto chybu prišla, avšak podmienkou bolo, že išlo o chybu daňovníka v jeho neprospech (resp. v prospech štátneho rozpočtu), a teda viedla k vyčísleniu vyššieho výsledku hospodárenia a tým aj vyššieho základu dane a v konečnom dôsledku ku skoršiemu odvedeniu dane z príjmov do štátneho rozpočtu. Následne, keď účtovná jednotka chybu zistila – odstraňuje ju:
  • priamo zaúčtovaním do nákladov (ak ide o chybu nevýznamnú) alebo
  • voči nerozdelenému zisku jeho znížením alebo voči neuhradenej strate jej zvýšením (ak ide o chybu významnú) bez povinnosti podávať dodatočné daňové priznanie, a teda táto účtovná chyba sa premietne do daňového priznania toho roku, v ktorom sa o nej účtuje v súlade s postupmi účtovania. Z tohto dôvodu sa v § 17 ods. 29 ZDP spresňuje, že aj túto chybu môže daňovník premietnuť v daňovom priznaní len za podmienky, že za príslušné zdaňovacie obdobie nezaniklo právo na vyrubenie dane, a teda daňovník túto chybu môže premietnuť do daňového priznania za bežný rok. Po uplynutí tejto lehoty zaúčtovanie chyby v účtovníctve už nemôže byť premietnuté do daňového priznania, čo aj priamo vyplýva z § 69 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok.

6. Konto pracovného času – § 17 ods. 33 ZDP

Zavedenie konta pracovného času je podporené aj daňovou výhodou pre tých zamestnávateľov, ktorí toto konto pracovného času využívajú. Súčasťou základu dane sa stávajú aj vyplatené mzdy zamestnancom predtým, ako bude samotná práca vykonaná, pričom tieto mzdy sa účtujú ako náklady budúcich období a v účtovníctve sa do nákladov zaúčtujú až v nasledujúcom roku po vykonaní práce (v tomto prípade však už nebudú súčasťou základu dane, pretože do základu dane z príjmov boli zahrnuté skôr, a to v čase ich vyplatenia) – bližšie k § 20 ods. 9 písm. a) ZDP v V. časti.

X. Platenie preddavkov na daň z príjmov FO

§ 34 ods. 2 ZDP

Daňovník, ktorý je fyzickou osobou v súlade s § 34 ZDP, je povinný za ustanovených podmienok platiť preddavky na daň v priebehu preddavkového obdobia. Ak posledná známa daňová povinnosť je vyššia ako 2 500 eur, platia sa štvrťročné preddavky na daň. Ak posledná známa daňová povinnosť presiahla 16 596,96 eura, platia sa preddavky na daň mesačne. Novela ZDP v § 34 ods. 2 túto sumu z dôvodu zlepšenia podnikateľského prostredia a zjednodušenia zaokrúhlila smerom nahor na celé číslo, t. j. na sumu 16 600 eur. Podstatné však je, že daňovník, ktorý platí mesačne preddavky na daň v preddavkovom období začatom v roku 2013 a končiacom 31. marca 2014 (ak nemá predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2013), je povinný podľa prechodného ustanovenia § 52za ods. 2 ZDP, t. j. do začatia preddavkového obdobia podľa § 34 v roku 2014 platiť preddavky na daň vypočítané podľa predpisu účinného do 31. decembra 2013. Až v preddavkovom období na rok 2014 začatom od 1. apríla 2014 do 31. marca 2015 (za podmienky, že nemá predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2013) sa bude vychádzať z poslednej známej daňovej povinnosti presahujúcej 16 600 eur na účely platenia preddavkov na daň mesačne.

§ 34 ods. 5 ZDP

Okrem uvedeného sa spresňuje v tomto ustanovení aj postup správcu dane pri vrátení preddavkov na daň na základe žiadosti daňovníka. Ak daňovníkovi vznikne „preplatok“ po prepočítaní preddavkov na daň po podaní daňového priznania na preddavkové obdobie a požiada správcu dane o jeho vrátenie, správca dane na žiadosť daňovníka takýto „preplatok“ vráti, ale prednostne uplatní postup podľa § 79 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). Postupnosť prednostných úhrad sa ustanovuje v § 55 ods. 6 a 7 daňového poriadku a až následne správca dane vráti daňový preplatok.

§ 34 ods. 8 ZDP

Ak daňovník skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť, resp. prenájom (§ 17 ods. 9 ZDP) a výkon závislej činnosti a poberanie príjmov (§ 5 ZDP), z ktorých sa platia preddavky na daň (§ 34 ods. 6 a 7 ZDP), nie je povinný platiť preddavky na daň, a to od platby preddavku, ktorá je splatná po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností (§ 34 ods. 8 ZDP). Zároveň tieto skutočnosti daňovník povinne oznamoval správcovi dane. Novela ZDP však túto oznamovaciu povinnosť od 1. januára 2014 ruší, ponecháva ju len daňovníkovi s príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4 ZDP, tzv. pasívne príjmy autora). Je to z dôvodu, že poberanie takýchto príjmov nezakladá povinnosť registrovať sa, a preto ani správca dane by nemal vedomosť, kedy daňovník skončí poberanie takýchto príjmov.

XI. Platenie preddavkov na daň z príjmov PO

Platenie preddavkov na daň z príjmov PO je upravené v § 42 ZDP, pričom od roku 2014 dochádza k niektorým významným zmenám:

1. Zvýšenie hranice pre platenie štvrťročných preddavkov na daň – § 42 ods. 2 ZDP

Táto hranica sa zvyšuje z 1 659,7 eura na 2 500 eur.

To znamená, že ak napr. daňovník v daňovom priznaní za rok 2012 vykázal daň na účely platenia preddavkov na daň v sume 2 000 eur (základ dane 8 695,65 eura/100 x 23 %), potom platí:

• v roku 2013 – štvrťročné preddavky na daň po lehote na podanie daňového priznania (II. až IV. štvrťrok 2013) vo výške 500 eur (preddavok za I. štvrťrok 2013 bol povinný vysporiadať do konca mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie daňového priznania za rok 2012);
• v roku 2014 – do lehoty na podanie daňového priznania preddavky platiť nebude vzhľadom na zvýšenie hranice pre platenie preddavkov na daň na 2 500 eur (navyše sa preddavky prepočítajú platnou sadzbou dane 22 %, t. j. základ dane roku 2012 = 8 695,65 eura/100 x 22 = daň na účely platenia preddavkov v roku 2014 do lehoty na podanie priznania = 1 913,04 eura).

2. Zmena pri platení preddavkov na daň u novovzniknutého daňovníka – § 42 ods. 5 ZDP

Z § 42 ods. 5 ZDP sa vypúšťajú povinnosti pre novovzniknutého daňovníka týkajúce sa:

• prepočítania daňovej povinnosti, ktorá je vykázaná len za časť zdaňovacieho obdobia, tak, že sa delila počtom mesiacov od vzniku daňovníka do konca zdaňovacieho obdobia a násobila dvanástimi, resp.
• stanovenia tzv. predpokladanej dane (uvádzala sa v daňovom priznaní), ak prvé zdaňovacie obdobie daňovníka trvalo menej ako 3 mesiace.

Od roku 2014 novovzniknutý daňovník v roku svojho vzniku neplatí preddavky na daň, a to až do lehoty na podanie svojho prvého daňového priznania, kedy zistí výšku daňovej povinnosti za svoje prvé zdaňovacie obdobie. Po podaní daňového priznania je povinný tento novovzniknutý daňovník, a to už za zdaňovacie obdobie roku 2013:

a) na základe skutočnej daňovej povinnosti zaplatiť daň v lehote na podanie daňového priznania (§ 49 ods. 2 ZDP) a súčasne

b) ak daňová povinnosť za rok 2013 je vyššia ako 2 500 eur, v lehote na podanie daňového priznania zaplatiť aj preddavok za I. štvrťrok 2014; ak daňovník využije možnosť podať oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania do konca júna, resp. do konca septembra 2014, potom v tejto predĺženej lehote sú splatné aj preddavky na daň na rok 2014 (štvrťročné alebo mesačné);

c) ak daňová povinnosť daňovníka vzniknutého v roku 2013 je nižšia ako 2 500 eur, preddavky na daň počas roku 2014 neplatí;

d) rovnako bude postupovať novovzniknutý daňovník aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, napr. daňovník, ktorý vznikne v roku 2014. Tu je potrebné zdôrazniť, že počnúc rokom 2014 novovzniknutý daňovník za svoje prvé zdaňovacie obdobie neplatí „daňovú licenciu“ v prípade, ak jeho daňová povinnosť je nižšia ako suma daňovej licencie.

Obdobne ako novovzniknutý daňovník postupuje pri platení preddavkov na daň aj daňovník pri zmene zdaňovacieho obdobia (z hospodárskeho roka na kalendárny rok a naopak), u ktorého je zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 mesiacov.

3. Postup pri platení preddavkov na daň v roku 2014 do lehoty na podanie daňového priznania

V roku 2014 sa znižuje sadzba dane z príjmov právnických osôb.

XII. Zavedenie daňových licencií a zníženie sadzby dane právnickej osoby

1. Daňovú licenciu platia len právnické osoby

S účinnosťou od 1. januára 2014 sa zavádza nové ustanovenie § 46b ZDP pre všetky právnické osoby – podnikateľské subjekty (obchodné spoločnosti založené podľa Obchodného zákonníka, družstvá, štátne podniky, organizačné zložky zahraničnej právnickej osoby, stále prevádzkarne), tzv. „daňová licencia“ ako minimálna výška dane, ktorú je povinná zaplatiť každá z uvedených právnických osôb zriadených na území SR.

Táto minimálna výška dane sa stanoví vo vzťahu k daňovej povinnosti vykázanej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie:

• po odpočítaní úľav na dani podľa § 30a alebo § 30b, resp. úľav poskytnutých ešte podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov,
• po zápočte dane zaplatenej v zahraničí podľa § 45 a

túto minimálnu daň platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška daňovej licencie ustanovenej pre jednotlivého daňovníka, resp. ak daňovník vykázal daňovú stratu.

2. Výška daňovej licencie

§ 46b ods. 2 ZDP zavádza tri pásma pre platenie daňovej licencie nasledovne:

Daňovú licenciu platí daňovník, ktorý

a) k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty s ročným obratom*) neprevyšujúcim 500 000 eur, a to vo výške	480 €
b) k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia je platiteľom dane z pridanej hodnoty s ročným obratom*) neprevyšujúcim 500 000 eur, a to vo výške	960 €
c) za zdaňovacie obdobie dosiahol ročný obrat*) viac ako 500 000 eur, a to vo výške	2 880 €

^*) ročný obrat = celkové výnosy vyčíslené v účtovníctve daňovníka

3. Oslobodenie od daňovej licencie podľa § 46b ods. 7 a § 52za ods. 8 ZDP

Daňovú licenciu (minimálnu daň) neplatí:

a) novovzniknutý daňovník za to zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol – „start up“ (za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva svoje prvé daňové priznanie). Táto výnimka sa však nevzťahuje na daňovníka, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie;

b) daňovník, ktorý je uvedený v § 12 ods. 3 (t. j. daňovník nezaložený, nezriadený za účelom podnikania) a daňovník uvedený v § 12 ods. 4 (t. j. verejná obchodná spoločnosť, Národná banka Slovenska, Fond národného majetku);

c) daňovník, ktorý prevádzkuje aj chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa § 55 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov;

d) daňovník za zdaňovacie obdobia podľa § 41 ods. 4, 6, 8 a 9 (t. j. daňovník počas likvidácie, konkurzu alebo po zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku);

e) daňovník počas zdaňovacieho obdobia roku 2014, ktoré končí dňom predchádzajúcim vstupu do likvidácie alebo vyhláseniu konkurzu, ak táto skutočnosť nastane v priebehu kalendárneho roka 2014 (§ 52za – prechodné a záverečné ustanovenia platné pre rok 2014); dôvodom na takýto postup je umožniť likvidáciu spoločností nevykonávajúcich činnosti alebo nepotrebných počas roku 2014 bez povinnosti platiť daňovú licenciu.

4. Daňová licencia v polovičnej výške podľa § 46b ods. 3 ZDP

Daňovú licenciu v polovičnej výške 240 eur, 480 eur, resp. 1 440 eur platí daňovník, ktorý zamestnáva pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou za podmienky, že priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách so zdravotným postihnutím za zdaňovacie obdobie je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách vypočítaný podľa vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 358/2011 Z. z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2012 až 2014 v znení neskorších predpisov, pričom do evidenčného počtu zamestnancov sa zahrnujú všetci zamestnanci v pracovnom pomere alebo členskom pomere. Ročný výkaz na výpočet priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách sa nachádza na webovom sídle ÚPSVAR:
http://www.upsvar.sk/buxus/docs//urady/PE/pdf/zam est/vykaz.pdf

5. Splatnosť daňovej licencie – § 46b ods. 4 ZDP

Daňová licencia je splatná za príslušné zdaňovacie obdobie v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 ZDP, pričom daňovník samozrejme môže využiť aj ustanovenie o podaní oznámenia na predĺženie lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 a 3 (potom v tejto predĺženej lehote na podanie daňového priznania je splatná aj daňová licencia).

Daňová licencia sa platí prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok 2014 (t. j. v lehote na podanie daňového priznania za rok 2014, t. j. marec 2015).

6. Daňová licencia započítateľná na daňovú povinnosť v nasledujúcich 3 rokoch – § 46b ods. 5 ZDP

Kladný rozdiel medzi sumou daňovej licencie (480 eur, 960 eur alebo 2 880 eur) a daňou vypočítanou v daňovom priznaní je možné započítať na daňovú povinnosť počas nasledujúcich 3 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, ktoré nasledujú po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová licencia zaplatená, a to len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu daňovej licencie.

7. Zákaz prenosu daňovej licencie

Nárok na zápočet daňovej licencie alebo kladného rozdielu medzi daňou vypočítanou v daňovom priznaní a daňovou licenciou podľa § 46b ods. 8 ZDP zaniká:

a) ak daňovníkovi nevznikne možnosť odpočítať daňovú licenciu alebo rozdiel medzi daňou vypočítanou v daňovom priznaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobia počas nasledujúcich 3 rokov pri podaní daňového priznania,

b) ku dňu zrušenia daňovníka bez likvidácie, ku dňu vstupu daňovníka do konkurzu alebo ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie.

8. Daňová licencia a zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 mesiacov

Za zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov sa daňová licencia vypočíta vo výške súčinu 1/12 daňovej licencie (460 €, 960 € alebo 2 880 €) a počtu kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia.

9. Daňová licencia a preddavky na daň

9.1 Ak sú zaplatené preddavky na daň za príslušné zdaňovacie obdobie podľa § 42 ZDP vyššie ako daň vypočítaná v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie a súčasne táto daň je:

a) vyššia ako daňová licencia podľa odseku 2, kladný rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a daňou po zápočte daňovej licencie podľa odseku 4 sa použije na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vráti,

b) nižšia ako daňová licencia podľa odseku 2, kladný rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a minimálnou výškou dane sa použije na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vráti a súčasne kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňou bude možné započítať podľa odseku 5.

9.2 Ak skutočná výška daňovej povinnosti daňovníka je za zdaňovacie obdobie vyššia ako 2 500 eur a nižšia ako 2 880 eur, je povinný platiť daňovú licenciu za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie, a to vo výške rozdielu medzi sumou daňovej licencie 2 880 eur a skutočnou výškou daňovej povinnosti, ktorá je vyššia ako 2 500 eur; tento daňovník v nasledujúcom zdaňovacom období je povinný platiť aj preddavky na daň, a to vo výške 1/4 zo svojej skutočnej daňovej povinnosti, ktorá je vyššia ako 2 500 eur.

10. Daňová licencia a možnosť daňovej asignácie – § 46b ods. 10 ZDP

Aj daňovník, ktorý bol povinný zaplatiť daňovú licenciu, je oprávnený vyhlásiť v lehote na podanie daňového priznania a súčasne aj poukázať podiel zaplatenej dane ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4 ZDP, t. j. aj zo sumy daňovej licencie.

Naopak, v nasledujúcom roku ak vykáže vyššiu daňovú povinnosť, ako je daňová licencia, vykoná zápočet daňovej licencie voči daňovej povinnosti a percento zaplatenej dane poukáže z takto zníženej sumy.

11. Daňová licencia a sadzba dane právnickej osoby – § 15 písm. b) ZDP

V súvislosti so zavedením daňovej licencie dochádza aj k zníženiu sadzby dane u právnických osôb, a to z 23 % (platnej len v roku 2013) na sadzbu 22 % platnú od 1. januára 2014.

Toto ustanovenie sa podľa § 52za ods. 6 ZDP použije po prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr od 1. januára 2014. Rovnako aj ustanovenia § 46b ZDP – daňová licencia, sa prvýkrát použijú za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína 1. januára 2014.

XIII. Daň na úhradu a minimálna výška dane fyzickej osoby

Vzhľadom na to, že od 1. januára 2014 sa zavádza daňová licencia pre právnické osoby, novela ZDP rieši špecificky minimálnu výšku dane fyzickej osoby (§ 46a ZDP), ale aj daň na úhradu v novej dikcii § 46 ZDP (spoločné ustanovenie pre fyzickú osobu aj právnickú osobu). Daň na úhradu (§ 46 ZDP) vypočítaná v daňovom priznaní sa neplatí, ak nepresiahne 5 eur, čo sa vzťahuje na fyzickú osobu, ale aj právnickú osobu (do 31. decembra 2013 to bola suma 3,32 eura).

Daň fyzickej osoby sa nevyrubí a neplatí (§ 46a ZDP), ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 eur (do 31. decembra 2013 to bola suma 16,60 eura) alebo celkové zdaniteľné príjmy tohto daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) ZDP]. Kedy uvedené neplatí, zostáva v porovnaní s rokom 2013 (§ 46 ZDP) nezmenené.

XIV. Uplatňovanie zrážkovej sadzby dane (§ 43 ZDP), zabezpečenie dane (§ 44 ZDP)

§ 43 ods. 1 ZDP

Z taxatívne vymedzených príjmov v § 43 ZDP sa daň vyberá zrážkovou sadzbou 19 %. S účinnosťou od 1. marca 2014 (§ 52zb) sa zavádza v § 43 ods. 1 ZDP zvýšená 35 % sadzba dane pre daň vyberanú zrážkou pri platbách plynúcich daňovníkom nezmluvných štátov, ktorí sú definovaní v § 2 písm. x) ZDP (bližšie v VII. časti). Rozhodujúce pritom je, že daňovník je daňovníkom nezmluvného štátu v momente výplaty, poukázania alebo pripísania úhrady platiteľom dane v prospech daňovníka.

§ 43 ods. 2 ZDP

Príjmom podľa § 16 ods. 1 písm. c) ZDP zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je aj príjem zo služieb vrátane obchodného, technického alebo iného poradenstva, z riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti a podobných činností poskytovaných na území Slovenskej republiky, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne. Tieto príjmy už od 1. januára 2014 nebudú zdaňované zrážkovou daňou, ale prostredníctvom zabezpečenia dane podľa § 44 ZDP pri splnení ustanovených podmienok, resp. v podanom daňovom priznaní (bližšie v VII. časti).

§ 43 ods. 3 písm. m) a n) ZDP

Kompenzačné platby [§ 43 ods. 3 písm. m) ZDP] vyplácané podľa zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach sú u vyplácajuceho subjektu uznané za daňový výdavok (§ 19 ZDP) po ich zaplatení, pričom tento subjekt je povinný uplatniť na tieto kompenzačné platby daň vyberanú zrážkou. Tento príjem u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa od 1. januára 2014 pokladá za ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. m) ZDP a v súlade s § 8 ods. 10 ZDP sa uplatňuje daň vyberaná zrážkou. Takto vybraná daň sa považuje za definitívne vysporiadanú, na základe čoho ani daňovník takýto príjem nezahrnuje do základu dane z príjmov (neuvádza sa v daňovom priznaní).

Výnos (príjem) z dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynie fyzickej osobe, okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok plynúcich tejto fyzickej osobe, sa pokladá za príjem podľa § 43 ods. 3 písm. n) ZDP a uplatňuje sa naň zrážková daň tak, ako je uvedené v III. časti.

§ 43 ods. 11 ZDP

Z tohto ustanovenia vyplýva platiteľovi dane povinnosť zrazenú daň odvádzať správcovi dane v ustanovenej lehote, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak. Pri plnení oznamovacej povinnosti o zrazenej a odvedenej dani sa zavádza zároveň v tomto ustanovení aj povinnosť informovať o výške príjmu a výške dane za jednotlivých daňovníkov nezmluvných štátov, s ktorými neexistuje žiadna spolupráca v daňovej oblasti z dôvodu zlepšenia výberu daní a ich kontroly (bližšie v VII. časti). Oznámenie o zrazení a odvedení dane je platiteľ dane povinný oznámiť na tlačive, ktorého vzor určí Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a uverejní ho na svojom webovom sídle, a to v rovnakej lehote, aká je lehota zraziť a odviesť daň. Vzhľadom na účinnosť ustanovenia § 2 písm. x) ZDP podľa § 52zb, aj toto ustanovenie sa môže aplikovať do praxe až 1. marca 2014.

§ 43 ods. 13 a 15 ZDP

V týchto ustanoveniach sa „zavádza“ povinnosť platiteľovi dane predložiť správcovi dane aj oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí Finančné riaditeľstvo SR (toto uverejní na svojom webovom sídle), v rovnakej lehote, ako je lehota, v ktorej je povinný platiteľ dane zraziť daň a aj ju odviesť.

§ 43 ods. 16 ZDP

Definuje sa tu platiteľ dane. Platiteľom zrážkovej dane pri výnose (príjme) z dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynie fyzickej osobe (okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok plynúcich tejto fyzickej osobe), je obchodník s cennými papiermi, ktorý drží finančné nástroje a peňažné prostriedky klientov, z ktorých tieto príjmy plynú (bližšie v III. časti).

§ 44 ZDP (Zabezpečenie dane)

Na zabezpečenie dane zo zdaniteľných príjmov, okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43 ZDP), a príjmov zo závislej činnosti, z ktorých sa zráža preddavok na daň podľa § 35 ZDP, sa doplnila do § 44 ods. 2 ZDP [okrem zábezpeky vo výške 19 % z peňažného plnenia v prospech daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nie daňovníka podľa § 2 písm. t) ZDP alebo daňovníka štátu tvoriaceho Európsky hospodársky priestor)] aj 35 % sadzba dane, ktorú má platiteľ dane zabezpečovať voči daňovníkom nezmluvných štátov vymedzených v § 2 písm. x) ZDP. Zabezpečenie dane sa nebude uplatňovať voči daňovníkom členských štátov Európskej únie a daňovníkom štátov tvoriacich Európsky hospodársky priestor.

Rovnakú účinnosť (1. marca 2014) má aj „nové“ znenie ustanovenia § 44 ods. 3 ZDP, tiež je to v súvislosti s § 2 písm. x) ZDP. Rovnako ako to vyplýva z § 43 ods. 11 ZDP, aj v § 44 ods. 3 ZDP sa ustanovuje oznamovacia povinnosť o zabezpečenej a odvedenej dani za jednotlivých daňovníkov nezmluvných štátov z dôvodu zlepšenia výberu daní a kontroly platieb do jurisdikcií (bližšie v VII. časti). Aj v tomto prípade oznámenie platiteľ dane vykoná na tlačive, ktorého vzor určí Finančné riaditeľstvo SR, a to v takej lehote, ktorá sa zhoduje so zrazením a odvedením dane. Zároveň sa tu ustanovenie, aj aké navyše budú obsahovať údaje oznámenia v súvislosti s platbami do nezmluvného štátu, t. j. daňovníkovi podľa § 2 písm. x) ZDP. Iné údaje sa uvádzajú, ak ide o fyzickú osobu, a iné, ak ide o právnickú osobu.

Zároveň sa aj v ustanoveniach § 44 ods. 4 a 6 ZDP slová „platiteľ príjmu“ nahrádzajú slovami „platiteľ dane“ v nadväznosti na definíciu v § 2 písm. v) ZDP.

XV. Prepočítací kurz (§ 31 ZDP)

Z ustanovenia § 31 ZDP účinného do 31. decembra 2013 vyplýva prepočítací kurz len pri príjmoch (cudzia mena na eurá). Na základe tohto sa s účinnosťou od 1. januára 2014 spresňuje § 31 ods. 2 ZDP aj o prepočítací kurz pri výdavkoch. Podľa tohto ustanovenia postupuje daňovník, ktorý nie je účtovnou jednotkou. Tento prepočítací kurz zároveň použije aj daňovník, ktorý poberá príjem zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ale je mu vyplácaný v cudzej mene.

Daňovník použije na prepočet pri:

• príjmoch
  • priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý, alebo
  • kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý v cudzej mene alebo pripísaný bankou, alebo pobočkou zahraničnej banky, alebo
  • ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie, alebo
  • priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorých daňovník poberal príjmy;
• výdavkoch primerane postup ako pri príjmoch, a to v zdaňovacom období, v ktorom boli tieto výdavky vynaložené.

XVI. Postup pri zamedzení dvojitého zdanenia

Zamedzenie dvojitého zdanenia rieši ustanovenie § 45 ZDP. Podľa tohto ustanovenia postupuje daňovník, ktorý má neobmedzenú daňovú povinnosť na našom území, t. j. rezident s príjmami zo zdrojov v zahraničí (fyzická osoba). S účinnosťou od 1. januára 2014 sa spresňuje definícia základu dane z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí podľa § 45 ods. 1 ZDP pri uplatnení metódy zápočtu dane. Z ustanovenia vyplýva, že základom dane z takýchto príjmov sa na účely zápočtu dane rozumie základ dane vyčíslený z príjmov podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4, § 7 a § 8 ZDP a základ dane vyčíslený podľa § 17 ods. 14 ZDP (podľa tohto ustanovenia súčasťou základu dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je aj základ dane alebo daňová strata stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí).

Pri metóde vyňatia sa do § 45 ods. 1 ZDP dopĺňa daňová strata tak, aby to bolo jednotné ako pri metóde zápočtu, resp. ako to vyplýva z ustanovenia § 17 ods. 14 ZDP (ustanovenie sa zosúlaďuje s § 17 ods. 14 ZDP). Zároveň sa spresňuje fyzickým osobám aj pri uplatnení metódy vyňatia definícia základu dane, ktorý sa vyčísľuje z príjmov zo závislej činnosti (§ 5 ZDP), z prenájmu

(§ 6 ods. 3 ZDP), z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4 ZDP), z kapitálového majetku (§ 7 ZDP) a ostatných (§ 8 ZDP).

XVII. Daňová asignácia v roku 2014

Za zásadnú zmenu v asignácii podielu zaplatenej dane (§ 50 ZDP) je možné pokladať zmenu vykonanú v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti [§ 50 ods. 3, ods. 6 písm. a) ZDP], čo má však podľa § 52zc ZDP účinnosť až od 1. januára 2016 (bližšie v II. časti tohto príspevku). Okrem tejto zmeny sa v nadväznosti na § 13 daňového poriadku vypúšťajú z § 50 ods. 1 písm. a) slová „miestna príslušnosť“. Znamená to, že daňovník, ktorý je fyzickou osobou – zamestnanec, bude môcť podať vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane na hociktorom daňovom úrade, nie podľa trvalého bydliska zamestnanca. Je to rovnako ako pri podaní daňového priznania, ktorého súčasťou je aj vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane (daňovník nie je už povinný podať priznanie na daňovom úrade – správcovi dane podľa trvalého bydliska).

Podiel zaplatenej dane podľa § 50 ods. 1 ZDP sa zaokrúhľuje podľa § 47 ods. 1 ZDP a je najmenej

a) 3 eurá, ak je daňovníkom fyzická osoba,

b) 8 eur pre jedného prijímateľa, ak je daňovníkom právnická osoba.

Táto úprava sa dotýka už vyhlásení podaných za zdaňovacie obdobie roka 2013, čo je aj vyznačené v jednotlivých daňových priznaniach.

Vzhľadom na to, že sa zrušil Protidrogový fond, nie je dôvod, aby bol vymedzený v § 50 ods. 4 ZDP ako prijímateľ podielu zaplatenej dane, a preto s účinnosťou od 1. januára 2014 sa príslušné písmeno z tohto ustanovenia vypúšťa.

Ustanovenie § 50 ods. 8 ZDP sa doplnilo novelou ZDP o novú vetu, podľa ktorej ak vyhlásenie na poukázanie podielu zaplatenej dane bude chybné, správca dane vyzve daňovníka na jeho opravu v určenej lehote, pričom ak daňovník v tejto lehote chybu neodstráni, podiel zaplatenej dane nebude správcom dane poukázaný. Do konca roka 2013 sa podľa tohto ustanovenia posudzovalo na zánik poukázania podielu zaplatenej dane nesplnenie podmienok podľa § 50 ods. 6 ZDP alebo ak predložené vyhlásenie obsahovalo nesprávne údaje o prijímateľovi.

Úprava vykonaná v § 50 ods. 13 ZDP je podstatná pre prijímateľa podielu zaplatenej dane, ktorého súhrn podielov zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb v príslušnom kalendárnom roku je vyšší ako 33 000 eur. Na základe tejto úpravy je možné z úrokov, ktoré plynú z finančných prostriedkov z podielov zaplatenej dane vedených na osobitnom účte podľa tohto ustanovenia (§ 50 ods. 13 ZDP), uhradiť nielen daň vybranú zrážkou (§ 43 ZDP), ale aj náklady vzniknuté v súvislosti s vedením tohto účtu. Zvyšné prostriedky použije prijímateľ podielu zaplatenej dane len na ustanovené verejnoprospešné účely.

Ustanovenie § 50 ZDP sa novelou ZDP doplnilo o odsek 16, podľa ktorého Ministerstvo financií Slovenskej republiky a správy finančnej kontroly vykonávajú vládny audit dodržiavania ustanovení ZDP o použití podielu zaplatenej dane na osobitné účely. Takýmito orgánmi sú teda okrem Ministerstva financií Slovenskej republiky aj Správy finančnej kontroly Bratislava, Zvolen a Košice, ktoré vykonávajú vládny audit v súlade so zákonom č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Súvisiace prechodné ustanovenie § 52i ods. 1 až 4 ZDP s asignáciou podielu zaplatenej dane sa s účinnosťou 1. januára 2014 novelizuje. Znova sa predlžuje znižovanie výšky asignovanej dane o ďalší rok v porovnaní so znením týchto ustanovení účinných do 31. decembra 2013. Zámerom tejto úpravy je cez pomoc tretiemu sektoru zabezpečiť hlavne lepšie životné, vzdelávacie a športové aktivity pre sociálne slabšie skupiny ľudí, chorých ľudí a mládež. Ustanovenia § 52i ods. 1 až 4 ZDP sa vzťahujú len na daňovníka, ktorý je právnickou osobou.

XVIII. Lehoty na podanie daňového priznania za rok 2013 § 49 ods. 3 písm. b) ZDP

Lehoty na podanie daňového priznania, prehľadu a hlásenia vyplývajú z ustanovenia § 49 ZDP. Aj toto ustanovenie sa s účinnosťou od 1. januára 2014 novelou ZDP mení a dopĺňa. Z § 49 ods. 3 ZDP vyplýva, ktorý daňovník má možnosť oznámiť správcovi dane v lehote na podanie daňového priznania, že si predlžuje túto lehotu. Podotýkame, že pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2013 sa už nepoužije prechodné ustanovenie § 52t ods. 7 až 9 ZDP. Tieto ustanovenia sa vzťahovali len na zdaňovacie obdobie roka 2012, resp. pri podaní daňového priznania, ktorého posledný deň lehoty na podanie daňového priznania pripadol na kalendárny rok 2013. Ak daňovník bude podávať oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2013 v súlade s § 49 ods. 3 ZDP, je dôležité vedieť, že ak by súčasťou jeho príjmov boli aj príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, uplatní postup podľa § 49 ods. 3 písm. b) ZDP.

§ 49 ods. 4 a 5 ZDP

Z týchto ustanovení vyplýva, kto a v akej lehote je povinný podať daňové priznanie za zomretého daňovníka. Ide o dediča, ktorý je povinný za ustanovených podmienok podať za takéhoto daňovníka daňové priznanie, pričom ak bol zomretý daňovník (fyzická osoba) aj zároveň zamestnávateľom (platiteľom dane – mal zamestnancov), tak aj prehľad a hlásenie podáva dedič po jeho úmrtí v lehote a spôsobom, ako bude podávať daňové priznanie. Dedič je povinný podať prehľad za tie kalendárne mesiace, za ktoré vznikla zomretému daňovníkovi táto povinnosť. Táto skutočnosť vyplýva z doplnených ustanovení § 49 ods. 4 a 5 ZDP.

§ 49 ods. 7 ZDP

S účinnosťou od 1. januára 2014 sa spresňuje aj ustanovenie§ 49 ods. 7 ZDP. Podmienkou na podanie daňového priznania pri zrušení stálej prevádzkarne v súlade s týmto ustanovením je nielen existencia iných stálych prevádzkarní a iných zdaniteľných príjmov na území Slovenskej republiky, ale aj existencia organizačnej zložky na území Slovenskej republiky. Daňovník podľa tohto ustanovenia je povinný podať daňové priznanie alebo hlásenie najneskôr do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň.

§ 49 ods. 8 ZDP

Z tohto ustanovenia vyplýva lehota na podanie daňového priznania pri vzniku stálej prevádzkarne daňovníka podľa ZDP alebo zmluvy až v zdaňovacom období, v ktorom začal vykonávať činnosť. Toto ustanovenie sa vzťahuje len na daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou. Zmenou vykonanou v § 49 ods. 8 ZDP od 1. januára 2014 sa zjednocuje lehota na podanie daňového priznania pre tieto prípady s ostatnými ustanoveniami ZDP. Zároveň sa spresňuje, že ak ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý je právnickou osobou a ktorý už má na území Slovenskej republiky registrovanú organizačnú zložku, tento nemá povinnosť podať daňové priznanie v lehote ustanovenej v § 49 ods. 8 ZDP, pretože tento daňovník podáva daňové priznanie v lehote podľa § 49 ods. 2 ZDP.

§ 49 ods. 1 a 11 ZDP

Emitent cenných papierov je v súlade s § 34 ods. 1 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov povinný najneskôr do štyroch mesiacov po uplynutí účtovného obdobia zverejniť ročnú finančnú správu a zabezpečiť, aby bola táto správa verejne prístupná najmenej počas piatich rokov. Ročná finančná správa emitenta tvorí jeden celok a obsahuje ročnú účtovnú závierku, výročnú správu a vyhlásenie zodpovedných osôb. Účtovnú závierku v súlade so smernicou EP a R č. 2004/109/ES nie je možné vyňať a uložiť v lehote na podanie daňového priznania.

XIX. Zaokrúhľovanie číselných údajov v ZDP

Zaokrúhľovanie v ZDP od 1. januára 2014	Sumy v eurách
	2013	2014
Maximálna výška odpisu pohľadávky alebo jej nesplatenej časti uznaná ako daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. i)	331,94	332
Maximálna výška príspevku z nepovinného členstva ako daňový výdavok	66 387,84	66 388
Daňový výdavok za jeden reklamný predmet	16,60	17
Limitná suma pre platenie mesačných preddavkov na daň u fyzických osôb aj právnických osôb	16 596,96	16 600
Limitná suma pre platenie štvrťročných preddavkov na daň u právnických osôb	1 659,70	2 500
Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania	3,32	5
Daň sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne u fyzickej osoby	16,6	17
Daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní sa neplatí, ak nepresiahne	3,32	5
Minimálny podiel zaplatenej dane poskytnutý daňovníkom, fyzickou osobou, určenému prijímateľovi	3,32	3
Minimálny podiel zaplatenej dane poskytnutý daňovníkom, právnickou osobou, určenému prijímateľovi	8,30	8
Špecifikácia použitia prijatého podielu zaplatenej dane v Obchodnom vestníku, ak presahuje	3 319,39	3 320

XX. Novelizácia súvisiacich predpisov

V ZDP boli novelizované aj nadväzujúce právne predpisy, a to:

1. zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách, a to v § 34 ods. 3 – na základe čoho je povinnosť účtovnú závierku nadácií overiť audítorom len za predpokladu, že príjem prostriedkov nadácie z cudzích zdrojov (za cudzie zdroje sa považujú príjmy z verejných zbierok, dotácie a prijatý podiel zaplatenej dane od fyzických aj právnických osôb) ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, presiahne sumu 200 000 eur. Napriek tomu musí byť účtovná závierka overená audítorom, ak podiel zaplatenej dane (asignácie) presiahne sumu 35 000 eur (táto povinnosť vyplýva z § 19 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov).
   Táto úprava sa uplatní prvýkrát pri overení účtovnej závierky zostavenej k 31. decembru 2014.
2. zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, a to v § 18 ods. 7, podľa ktorého sa priebežná individuálna účtovná závierka zostavená na základe povinnosti ustanovenej v ZDP po vstupe daňovníka do likvidácie a po vstupe do konkurzu doručuje daňovému úradu v termíne na podanie daňového priznania (§ 14 ods. 2 ZDP).
3. zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve, podľa ktorého je v roku 2014 výnos dane príjmom rozpočtov obcí vo výške 67 % a daňové úrady rozdelia a poukážu výnos dane obciam prvýkrát v januári 2014.
4. zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov – a to v § 13 ods. 9, § 16 ods. 8 písm. f) – na základe ktorých sa ruší samostatný vymeriavací základ pre platenie odvodov z dividend vyplácaných za rok 2013, znižuje sa „zo 120-násobku“ „na 60-násobok“ a spája sa so všeobecným vymeriavacím základom pre platenie zdravotného odvodu spolu s ostatnými príjmami FO, pričom podľa § 38e zákona o zdravotnom poistení sa vymeriavací základ podľa § 13 ods. 16 v znení účinnom od 1. januára 2014 prvýkrát použije pri vykonaní ročného zúčtovania poistného za rok 2013. Na účely ročného zúčtovania poistného za rok 2013 sa za zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. c) nepovažujú výnosy zo všetkých druhov dlhopisov a pokladničných poukážok, ktoré sú súčasťou základu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013 (z týchto výnosov prijatých v roku 2013 FO neplatí odvody na zdravotné poistenie).

Dividendy – ich zdanenie a platenie odvodov na zdravotné poistenie

Zdravotné poistenie (výplata dividendy)	Hosp. výsledok do 2003		Hosp. výsledok za 2004 – 2010		Hosp. výsledok za 2011 – 2012				Hosp. výsledok za 2013 a nasl.
	Poistné4)	Príjem podľa ZDP	Poistné	Príjem podľa	Poistné (ZŤP)	Sadzba dane	Min. VZ / Max. VZ (v úhrne aj z dividend)		Poistné	Príjem podľa	Max. VZ dividendy
do 31. 12. 2010	0	§ 8	0	§ 3 ods.2 písm. c) § 5 ods. 7	–	–				–	–
2011	14 %4)	§ 8	0	§ 3 ods.2 písm. c) § 5 ods. 7	–	–				–	–
2012	14 %4)	§ 8	0	§ 3 ods.2 písm. c) § 5 ods. 7	10 % (5 %)	0	329,06	26 802	–	–
2013	0 %	§ 51d	0	§ 3 ods.2 písm. c) § 5 ods. 7	10 % (5 %)	0	(2011) 329,061)   26 8022) (2012) 339,891)   27 6842)		–	–
2014	14 %4)	§ 8	0	§ 3 ods.2 písm. c) § 5 ods. 7	10 % (5 %)	0	(2011) 329,061)   26 8022) (2012) 339,891)   27 6842)		14 %	§ 3 ods.2 písm. c) § 5 ods. 7	47 1603) (786x60)
...	14 %4)	§ 8	0	§ 3 ods.2 písm. c) § 5 ods. 7	10 % (5 %)	0			14 %	§ 3 ods.2 písm. c) § 5 ods. 7

1) Minimálny vymeriavací základ (odpočítateľná položka) stanovený pre dividendy podľa § 3 ods. 2 písm. c) a § 5 ods. 7 písm. i) ZDP.

2) Maximálny vymeriavací základ stanovený pre úhrn príjmov podľa § 5 až § 8 ZDP + dividendy podľa § 3 ods. 2 písm. c) a § 5 ods. 7 písm. i) ZDP.

3) Maximálny vymeriavací základ stanovený osobitne/samostatne pre dividendy podľa § 3 ods. 2 písm. c) a § 5 ods. 7 písm. i) ZDP z VH za rok 2013 (resp. neskôr); novela ZDP platná k 1. 1. 2014, v čl. V je novela zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v § 13 ods. 9 a v § 16 ods. 8 písm. f), t. j. ide o zmenu vymeriavacieho základu na účely platenia poistného z vyplatených dividend (podielov na zisku).

4) Sadzba poistného stanovená pre dividendy z výsledku hospodárenia do konca roka 2003, ktoré sú zdaniteľnými príjmami zahŕňanými medzi ostatné príjmy podľa § 8 ZDP; výnimkou je rok 2013, počas ktorého ak dôjde k rozhodnutiu o vyplatení týchto dividend a aj k ich skutočnému vyplateniu a zdaneniu zrážkou dane vo výške 15 %, je sadzba poistného len pre rok 2013 stanovená na 0 %.

 

Autor: Svetlana Faiglová