Rizikové transakcie z pohľadu transferového oceňovania

1. Charakteristické črty správania sa daňových subjektov

Slovenské daňové subjekty, ktoré sú členmi nadnárodných skupín, sa zvyčajne snažia vyhovieť požiadavkám transferového oceňovania, ktoré sú definované v § 17 ods. 5 a 6 a § 18 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v článku 9 zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku a v Smernici OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní. Vynakladajú dostatočné úsilie na to, aby ocenenie ich transakcií s inými členmi nadnárodnej skupiny, ktorej sú členom (t. j. kontrolovaných transakcií), zodpovedalo princípu nezávislého vzťahu.

Takéto daňové subjekty majú zvyčajne transparentné obchodné vzťahy, ktoré sú podložené písomnými hospodárskymi zmluvami a ich skutočné správanie je zhodné s tým, čo je popísané v zmluvách. Ich dokumentácia transferového oceňovania býva jasná a zrozumiteľná, popisuje skutočnú podstatu cezhraničných transakcií, funkcie, riziká a aktíva používané zmluvnými stranami transakcie. Zároveň poskytuje presvedčivé dôkazy o tom, že ich transferové ceny sú stanovené v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

Finančné výsledky takýchto daňových subjektov odrážajú porovnateľnú úroveň ziskov s konkurenčnými nezávislými podnikmi. Tieto daňové subjekty majú zvyčajne otvorené a transparentné vzťahy so správcom dane. Pokiaľ sa zapájajú len do bežných a ľahko pochopiteľných obchodných transakcií, snažia sa o implementovanie primeranej politiky transferového oceňovania, sú ochotné poskytnúť správcovi dane požadované informácie, dokumenty a analýzy v požadovanom rozsahu a včas, potom nie je nutné, aby boli predmetom pravidelnej hĺbkovej kontroly transferového oceňovania.

Takéto správanie si však, žiaľ, neosvojili všetky slovenské daňové subjekty. Niektoré sa snažia umelo presunúť príjem do jurisdikcií s nižším daňovým zaťažením. Správcovi dane neposkytujú úplný obraz o ich obchodovaní so zahraničnými závislými osobami [§ 2 písm. n) až r) zákona o dani z príjmov] a často sa zapájajú aj do transakcií navrhnutých za účelom neopodstatneného zníženia základu dane. Tieto daňové subjekty zvyčajne poskytujú správcovi dane dokumentáciu transferového oceňovania, ktorá neodráža objektívnu realitu ich podnikania alebo dokonca dokumentáciu nepripravujú vôbec. Niektoré daňové subjekty sú ochotné zapojiť sa aj do komplikovaných – daňovo motivovaných transakcií, ktorých hlavným cieľom je erózia základu dane na území Slovenskej republiky.

Správca dane musí hľadať efektívne a spoľahlivé cesty, ako od seba odlíšiť tieto dve skupiny daňovníkov, pretože práve tej druhej skupine musí venovať zvýšenú pozornosť. Bežne používaným odlišovacím nástrojom je riziková analýza, ktorá zohľadňuje špecifiká transferového oceňovania.

2. Význam rizikovej analýzy v transferovom oceňovaní

Riziková analýza, ktorá sa vykonáva pre účely transferového oceňovania, je štruktúrovaný a systematický proces monitorovania správania sa daňového subjektu.

Správca dane v rámci tohto procesu hodnotí, či v správaní sa daňového subjektu existujú náznaky nesúladu s pravidlami transferového oceňovania a kto je ich nositeľom. Ak správca dane vyhodnotil riziko správne, potom sa následná kontrola v daňovom subjekte zvyčajne skončí s veľkým objemom dodatočne dorubenej dane. Hodnotenie rizika je preto počiatočným krokom ku skúmaniu súladu správania sa daňovníka s pravidlami transferového oceňovania.

Treba si uvedomiť, že samotné výsledky rizikovej analýzy správcovi dane neposkytujú dostatok informácií na to, aby dokázal s istotou rozhodnúť, či transakcie daňovníka sú, alebo nie sú v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Toto je možné preveriť len v rámci hĺbkovej kontroly transferového oceňovania, ktorá je mimoriadne zložitá a časovo veľmi náročná. Poznatky získané na základe rizikovej analýzy poskytujú však dostatočné informácie o tom, či je potrebné u konkrétneho daňového subjektu takúto kontrolu vykonať.

Hodnotenie rizík v transferovom oceňovaní nie je rutinný mechanický proces. Pri tejto činnosti zohráva významnú úlohu skúsenosť a zdravý úsudok. Na výkon tejto činnosti je potrebný skúsený pracovný tím, ktorý dokáže zadefinovať také informácie, ktoré sú v konkrétnom prípade relevantné, nájsť vhodné zdroje takýchto informácií a následne ich správne vyhodnotiť. Do hodnotenia rizík je efektívne zapájať interdisciplinárne tímy ľudí s daňovými, účtovnými, právnymi, ekonomickými a jazykovými schopnosťami.

Samotný náznak rizika v transferovom oceňovaní neznamená automaticky, že prípad musí byť podrobený hĺbkovej daňovej kontrole.

Napríklad príležitostné straty sú bežným sprievodným javom podnikania a samy osebe nie sú dostatočným dôkazom toho, že u daňového subjektu dochádza k nedovolenej manipulácii s transferovými cenami. Ak však straty pretrvávajú niekoľko rokov a dosahujú veľké objemy, potom môžu byť indikátorom toho, že kontrola transferového oceňovania je u tohto daňového subjektu potrebná.

Pri hodnotení rizík transferového oceňovania by sme mali nájsť odpovede na nasledujúce otázky:

• Vykonáva daňový subjekt transakcie významného charakteru s ostatnými členmi nadnárodnej skupiny?
• Existujú náznaky toho, že by sa snažil presúvať zisky do iných jurisdikcií?
• Vykonáva transakcie, ktoré môžu mať za následok eróziu základu dane na území Slovenskej republiky?

Len po získaní odpovedí na tieto otázky a po ich starostlivom vyhodnotení je možné zodpovedne posúdiť, či je konkrétny prípad vhodný na hĺbkovú daňovú kontrolu.

Pri rozhodovaní správca dane musí zvážiť aj to, že kontrola transferového oceňovania je mimoriadne náročná na čas a finančné zdroje. Takáto kontrola si vyžaduje preniknúť do podstaty podnikania daňového subjektu a pochopiť špecifiká odvetvia, v ktorom podniká.

Vyžaduje si hĺbkové preskúmanie množstva rôznych dokumentov, akými sú napr. dokumentácia transferového oceňovania, hospodárske zmluvy, objednávky, ponukové listy, cenníky a iné dokumenty, ktoré sa týkajú podnikania kontrolovaného daňového subjektu. To bude spojené s množstvom miestnych zisťovaní, ústnych pojednávaní, a to nielen so splnomocneným zástupcom spoločnosti, ale aj so zamestnancami spoločnosti a daňovými poradcami daňového subjektu.

Niekedy bude potrebné zapojiť do riešenia problému aj tretie strany – predovšetkým znalcov a rôznych špecialistov. Je preto dôležité zohľadniť aj proporciu medzi prostriedkami vynakladanými na daňovú kontrolu transferového oceňovania a očakávaným dodatočným daňovým príjmom. Pri rozhodovaní by sa mali zobrať do úvahy všetky spomenuté faktory.

Poznatky, ktoré správca dane získal v procese hodnotenia rizík transferového oceňovania, sú následne využívané aj pri daňovej kontrole. Sú vhodným indikátorom oblastí podnikania daňového subjektu, ktoré by mal kontrolór transferového oceňovania ďalej preskúmať, a informácií, ktoré by mal získať.

3. Hodnotenie rizík v transferovom oceňovaní

Daňové správy vo svete využívajú rôzne nástroje na hodnotenie rizík v transferovom oceňovaní. Niektoré využívajú sofistikované počítačové programy zamerané na kvantitatívne hodnotenie rizikových faktorov. Počítajú rizikové body s cieľom určiť, ktoré z posudzovaných prípadov predstavujú najväčšie daňové riziká.

Iné daňové správy sa pokúšajú zostaviť rizikový profil daňovníka jeho systematickým monitorovaním a odhaľovaním prítomnosti vysokej, strednej alebo nízkej úrovne rizika. Ak počet prvkov vysokého rizika prekročí určitý prah, je to signálom pre správcu dane, že v daňovom subjekte by mala byť vykonaná hĺbková kontrola transferového oceňovania.

Slovenská daňová správa pri hodnotení rizika v transferovom oceňovaní používa klasické indikátory. Predovšetkým skúma, či daňovník vykonáva kontrolované transakcie, aký je ich objem (významnosť), či sa nezapája do opakovaných cezhraničných transakcií, ktoré majú potenciál narušiť daňový základ v Slovenskej republike. Sleduje, či daňovník nevykonal významnú jednorazovú transakciu, napríklad transfer hodnotných nehmotných aktív na iného člena nadnárodnej skupiny, alebo či neprešiel niektorou formou reštrukturalizácie podnikania. Ďalším indikátorom je monitorovanie správania sa daňovníka – správca dane skúma, či zodpovedá štandardom – t. j. všeobecným požiadavkám správania sa daňových subjektov v oblasti transferového oceňovania. Tieto indikátory sú podrobnejšie popísané nižšie.

3.1 Riziko vyplývajúce z významných alebo opakovaných transakcií

Pri hodnotení rizika transferového oceňovania je predovšetkým potrebné identifikovať, či daňový subjekt vykonáva nejaké kontrolované transakcie so zahraničnou závislou stranou.

Ak spoločnosť posudzovaného daňovníka vlastnia len spoločníci/akcionári, z ktorých žiaden v ňom nemá viac ako 25 % priamy, nepriamy alebo nepriamy odvodený podiel, a zároveň ani posudzovaný daňovník nemá takýto podiel v inej spoločnosti, potom nie je pravdepodobné, že by u takéhoto daňového subjektu mohli existovať významné riziká transferového oceňovania. Je pravdepodobné, že všetky jeho transakcie budú transakciami s nezávislou osobou. Naproti tomu spoločnosť, ktorá má majoritného akcionára, materskú spoločnosť alebo dcérsku spoločnosť, bude s najväčšou pravdepodobnosťou zmluvnou stranou kontrolovaných transakcií s ostatnými členmi nadnárodnej skupiny.

Tieto informácie sú základnými položkami, ktoré správca dane vyžaduje uvádzať v dokumentácii transferového oceňovania, záznamovej povinnosti, dotazníkoch a rôznych hláseniach. Viac podrobnejších informácií správca dane získava na webovej stránke daňovníka, rôznych interných alebo externých registroch, v komerčných databázach alebo medzinárodnou výmenou informácií.

Riziko transferového oceňovania môže existovať tak pri objemovo veľkých kontrolovaných transakciách, ako aj pri objemovo menších – opakovaných kontrolovaných transakciách, ktoré sa na prvý pohľad javia bezvýznamné. Pritom však môže ísť o transakcie, ktoré v úhrne majú potenciál znižovať základ dane na území Slovenskej republiky. Takéto transakcie môžu mať mnoho foriem, ich predmetom môžu byť nákup alebo predaj tovarov a služieb, platby licenčných poplatkov, úrokov a iné.

Príklad č. 1:

Daňový subjekt Alfa SK – rezident Slovenskej republiky, vyrába ložiská. Celú svoju produkciu predáva nemeckej materskej spoločnosti Alfa DE. Napriek tomu, že predajná cena jedného ložiska je nízka, predaj ložísk zahraničnej závislej osobe tvorí v úhrne za zdaňovacie obdobie cca 99 % z celkových tržieb daňového subjektu. V takomto prípade aj malé nezrovnalosti v stanovení predajnej ceny ložiska môžu prispieť v úhrne k veľkému neoprávnenému zníženiu základe dane na území Slovenskej republiky. V takomto prípade bude jedným z kľúčových rizikových indikátorov úhrnný objem transakcií.

V kontexte vyššie uvedeného si správca dane stanovuje kvantitatívne transakčné prahy, pod ktorými sa riziko transferového oceňovania považuje za nízke, a preto prípady nie sú predmetom hĺbkovej daňovej kontroly. Tieto prahy sú zvyčajne stanovené ako podiel hodnoty nákladových kontrolovaných transakcií určitého typu (napr. platené licenčné poplatky) k celkovým nákladom daňového subjektu alebo ako podiel hodnoty výnosových kontrolovaných transakcií určitého typu (napr. prijaté licenčné poplatky) na celkových výnosoch daňového subjektu.

Výpočty sú často doplnené aj o ďalšie doplňujúce ukazovatele, akými je napr. podiel nákladovej alebo výnosovej transakcie určitého typu na objeme prevádzkového zisku alebo iné.

Avšak samotný vysoký objem transakcií nie je možné posudzovať izolovane od ostatných rizikových vplyvov. Rovnako sa musia zobrať do úvahy a vyhodnotiť aj iné faktory.

Vždy je potrebné identifikovať aj zahraničné spoločnosti, ktoré sú zmluvnou stranou kontrolovanej transakcie. Treba zistiť, o aký typ spoločnosti ide (právnická osoba, daňovo transparentná spoločnosť), aký je jej vzťah k posudzovanému slovenskému daňovému subjektu (materská spoločnosť, dcérska spoločnosť) a v ktorej daňovej jurisdikcii táto zahraničná spoločnosť pôsobí (efektívna sadzba dane, spôsob výpočtu základu dane, poskytovanie daňových stimulov).

Príklad č. 2:

Daňový subjekt Beta SK zaplatil v zdaňovacom období za prijaté služby od českej materskej spoločnosti Beta CZ sumu, ktorá predstavuje 10 % z jeho celkových výnosov.
Za ďalšiu prijatú službu zaplatil sesterskej spoločnosti so sídlom na Britských panenských ostrovoch sumu, ktorá predstavuje taktiež 10 % z jeho celkových výnosov.
Druhá z posudzovaných transakcií je rizikovejšia ako prvá z dôvodu rozdielnosti v zdanení v Českej republike a na Britských panenských ostrovoch.

Určité typy transakcií pútajú väčšiu pozornosť správcu dane ako iné. Konkrétne platby vysokých súm úrokov alebo poistného, vysoké platby za služby a manažérske poplatky, pokračujúce platby licenčných poplatkov za používanie technológie, know-how, obchodné značky a obchodné meno alebo podobné nehmotné aktíva sú transakcie, ktoré si môžu vyžadovať ďalšie podrobnejšie preskúmanie.

Rizikovosť týchto transakcií môže ďalej vzrásť v závislosti od osoby ich príjemcu a rovnako aj od ďalších daňových atribútov. Všetky takéto platby nesú v sebe menšie riziko transferového oceňovania, ak sú platené prepojenej spoločnosti, ktorá je rezidentom štátu s vyššou sadzbou dane, v porovnaní s prípadmi, ak by boli platené do jurisdikcie s nižšími alebo žiadnymi daňami. Avšak posudzovať len sadzbu dane – izolovane od vplyvu ďalších faktorov, by bolo príliš krátkozraké. Je potrebné zohľadniť aj také faktory, akými je osoba skutočného vlastníka príjmu, možnosti existencie sprostredkujúcej spoločnosti, výhody vyplývajúce zo zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, poskytované daňové stimuly a mnohé iné.

Príklad č. 3:

Spoločnosť Gama SK uskutočnila v roku 2012 nasledovné kontrolované transakcie:

• spoločnosť Alfa Gama Dublin jej vyfakturovala za služby sumu 192 542 €,
• spoločnosti Gama Holding Amsterdam zaplatila licenčný poplatok za používanie výrobného know-how v sume 400 034 €,
• spoločnosti Gama Management so sídlom na Britských panenských ostrovoch zaplatila úroky z poskytnutého úveru v sume 146 192 € a
• spoločnosť Gama Holding Amsterdam jej vyfakturovala manažérske služby v sume 295 009 €.

Celkové náklady spoločnosti Gama SK (vo vzťahu k závislým aj nezávislým osobám) boli 23 690 000 €. Suma nákladov vynaložených na služby poskytnuté závislou osobou predstavuje 0,8 %, suma zaplatených licenčných poplatkov 1,7 %, úroky 0,6 % a poplatok za manažérske služby len 1,2 % z celkových nákladov.

Z objemového hľadiska sa môže zdať, že nejde o významné transakcie. Pri posudzovaní významnosti však treba vziať do úvahy nielen objem jednotlivých kontrolovaných transakcií, ale aj ich potenciálnu rizikovosť z pohľadu charakteru transakcie a miesta sídla príjemcu týchto platieb. Je možné reálne predpokladať, že správca dane licenčné poplatky, úroky a rovnako aj služby platené do štátov s nízkym daňovým zaťažením alebo s preferenčnými daňovými režimami posúdi ako rizikové transakcie.

3.2 Riziko významných jednorazových transakcií

Riziká transferového oceňovania sa spájajú aj s niektorými typmi jednorazových transakcií. Ide predovšetkým o transakcie, ktoré súvisia s reštrukturalizáciou podnikania – napr. zmenou plnoprávneho výrobcu na zmluvného výrobcu, zmenou plnoprávneho distributéra na distributéra s obmedzeným funkčným a rizikovým profilom, ukončením a presunom výrobných činností, outsourcingom určitých činností a o rôzne iné štrukturálne zmeny. Takéto transakcie sa zvyčajne spájajú s presunom hmotného investičného majetku, zásob, ukončením zmluvných vzťahov (s doterajšími dodávateľmi, odberateľmi, zamestnancami) a rovnako aj s presunom ziskového potenciálu. Všetky tieto transakcie musia byť ocenené v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

Keď sa spoločnosti zapájajú do reštrukturalizácie podnikania alebo transferu významných – príjem produkujúcich aktív, má transakcia potenciál ovplyvniť vzťahy transferového oceňovania medzi členmi nadnárodnej skupiny na mnoho ďalších rokov. V takýchto prípadoch riziko transferového oceňovania môže byť omnoho rozsiahlejšie, ako signalizujú výsledky dosiahnuté v tom zdaňovacom období, v ktorom samotná reštrukturalizácia prebehla. Takéto transakcie sa obecne považujú za rizikové, a preto si vyžadujú dodatočné skúmanie.

Príklad č. 4:

Spoločnosť Delta SK pôsobila na slovenskom trhu ako plnoprávny výrobca a zároveň aj distributér nealkoholických nápojov. V roku 2012 zahraničná materská spoločnosť rozhodla, že s účinnosťou od 1. januára 2013 dôjde k reštrukturalizácii podnikania. Spoločnosť Delta SK od tohto termínu bude plniť už len distribučné funkcie, pričom výroba sa presunie do českej spoločnosti Delta CZ, ktorá prevezme výrobu zo Slovenska.
Toto je typický prípad reštrukturalizácie podnikania v zmysle kapitoly IX Smernice OECD o transferovom oceňovaní.
Pretože pri reštrukturalizácii podnikania dochádza k cezhraničným presunom hmotného a nehmotného majetku, ukončeniu hospodárskych zmlúv a s najväčšou pravdepodobnosťou aj k presunu ziskového potenciálu, správca dane vyhodnotí tieto transakcie ako rizikové.

3.3 Riziko nesúladu so štandardmi sa

Tretí typ rizík v transferovom oceňovaní pramení skôr zo správania sa daňovníka ako z podstaty jeho transakcií. Nedostatočné úsilie daňového subjektu vyhovieť pravidlám transferového oceňovania je jedným z významných indikátorov rizika. Daňovník, ktorý nevenuje dostatočnú pozornosť problematike transferového oceňovania, neposkytuje správcovi dane požadované informácie týkajúce sa kontrolovaných transakcií, tvrdí, že všetky relevantné informácie má len materská spoločnosť, že len táto je za všetko zodpovedná a že slovenský daňový subjekt nemá žiadne požadované údaje, aj toto môže byť indikátorom rizika, že transferové ceny daňovníka nie sú v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

4. Ďalšie nástroje používané hodnotenie rizikovosti

Jedným z významných indikátorov rizika v transferovom oceňovaní je úroveň ziskovosti daňového subjektu. Ak sa jeho finančné výsledky vo významnej miere odchyľujú od odvetvových štandardov alebo od finančných výsledkov potenciálne porovna- teľných spoločností, môže to indikovať nesúlad jeho transferových cien s princípom nezávislého vzťahu. Odchýlky ziskovosti od odvetvových štandardov môžu naznačovať, že kontrolované transakcie daňovníka neboli oceňované správne, a preto si prípad vyžaduje ďalšie podrobnejšie preskúmanie.

Je jasné, že rozdiely v ziskovosti môžu byť spôsobené aj inými faktormi, ktoré nesúvisia s transferovým oceňovaním. Nižšiu ziskovosť oproti odvetvovým štandardom je preto možné považovať len za indikátor rizika, ale nie za dôkaz o nesprávnosti nastavenia transferových cien.

Porovnávanie ziskovosti daňovníka s odvetvovými štandardmi sa robí pomocou pomerových finančných ukazovateľov. Najčastejšie sa používa ukazovateľ:

• hrubý zisk k čistému predaju,
• prevádzkový zisk k čistému predaju,
• prevádzkové náklady k čistému predaju,
• hrubý zisk k prevádzkovým nákladom (Berry ratio),
• prevádzkový zisk k priemerným celkovým aktívam.

Podklady na výpočet sa získavajú z účtovných výkazov, interných databáz finančnej správy a taktiež aj z komerčných databáz (napr. databáza AMADEUS). Správca dane však využíva aj skúsenosti a poznatky z predchádzajúcich daňových kontrol alebo z odsúhlasovania metód transferového oceňovania. Navyše, dokumentácia transferového oceňovania by mala obsahovať aj porovnania výsledkov daňovníka s porovnateľnými nezávislými subjektmi, preto tvorí cenný štartovací bod porovnania finančných výsledkov daňovníka s odvetvovými štandardmi.

Treba zdôrazniť, že porovnávanie ziskovosti na úrovni celkových finančných výsledkov spoločností je možné používať len na účely hodnotenia rizikovosti v transferovom oceňovaní. Nie je ho možné použiť na úpravu základu dane v dôsledku nesprávne nastavených transferových cien.

Je to preto, lebo účtovné výkazy a databázy, ktoré vychádzajú z účtovných výkazov, poskytujú len údaje o finančných výsledkoch subjektu ako celku a nie o finančných ukazovateľoch, ktoré subjekt dosahuje z jednotlivých transakcií.

Niekedy môže byť užitočné porovnať finančné výsledky, ktoré dosahuje daňový subjekt z kontrolovanej transakcie, s výsledkami, ktoré z nej dosahuje druhá zmluvná strana transakcie.

V takýchto prípadoch je vhodné vypočítať agregovaný zisk z transakcie a následne preskúmať, či jeho rozdelenie medzi účastníkov transakcie zodpovedá nimi vykonaným funkciám, znášaným rizikám a používaným aktívam.

Rovnako užitočné môže byť aj porovnanie finančných výsledkov daňového subjektu s celkovými finančnými výsledkami skupiny alebo jej relevantnej časti v kontexte činností, ktoré daňový subjekt vykonáva. Takého porovnanie môže napríklad odhaliť, že neproporcionálna suma ziskov nadnárodnej skupiny je alokovaná do jurisdikcií s nižším daňovým zaťažením.

Finančné výsledky daňového subjektu sledované v primerane dlhom časovom horizonte môžu byť taktiež dôležitým rizikovým indikátorom. Pretrvávajúce straty, žiaden pokus o zmenu štruktúrovania obchodných operácií alebo spôsobu financovania môžu byť indikátorom, že vykazované výsledky daňovníka neodrážajú objektívnu realitu jeho podnikania. Pretrvávajúce straty alebo príliš nízke zisky vykazované za dlhé časové obdobie rokov môžu byť teda významným indikátorom rizika v transferovom oceňovaní.

Ak daňový subjekt vykonáva transakcie so zahraničnými závislými osobami so sídlom v daňových rajoch alebo jurisdikciách s nízkym daňovým zaťažením, je reálne riziko, že transferové ceny boli nastavené tak, aby sa maximálna suma ziskov nadnárodnej skupiny presunula do týchto krajín. Rovnaké riziko predstavuje aj situácia, ak daňový subjekt vykonáva kontrolované transakcie so zahraničným subjektom, ktorému boli poskytnuté daňové stimuly alebo ak sa naň vzťahujú rôzne daňové úľavy alebo oslobodenia od dane. Je možné, že z daňových dôvodov bolo transferové oceňovanie nastavené tak, že sa zisky umelo presunú tam, kde budú predmetom takýchto stimulov alebo poskytnutia daňových zvýhodnení. Je preto dôležité vyhodnotiť všetky tieto špecifické fakty konkrétnych transakcií v ich vzájomnej súvislosti.

Záverečný test

Na záver skúste odpovedať na nasledovné otázky:

1. Presahuje úhrnná suma licenčných poplatkov, ktoré ste v zdaňovacom období zaplatili ostatným členom nadnárodnej skupiny, 5 % z vášho obratu alebo 30 % z vášho prevádzkového zisku pred odpočtom licenčných poplatkov?
2. Presahuje úhrnná suma poplatkov za služby, ktoré ste v zdaňovacom období zaplatili ostatným členom nadnárodnej skupiny, 5 % z vášho obratu alebo 10 % z vášho prevádzkového zisku?
3. Presahuje úhrnná suma úrokov platených v zdaňovacom období z úverov alebo pôžičiek, ktoré ste dostali od ostatných členov nadnárodnej skupiny, 1/3 z vášho prevádzkového zisku?
4. Je niektorá z položiek uvedených v predchádzajúcich troch bodoch platená závislej osobe so sídlom v štáte s nižším daňovým zaťažením?
5. Dosahujete za posledných päť zdaňovacích období straty?
6. Dosahujete výrazne nižšie hospodárske výsledky v porovnaní s odvetvovými priemermi?

Ak ste zodpovedali na viac ako dve otázky kladne, ste horúcim adeptom na kontrolu zameranú na transferové oceňovanie!

Poznámka redakcie: § 2 písm. n) až r) , § 17 ods. 5 a 6 a § 18 zákona č. 595/2003 Z. z..

Autor: Ing. Dalila Kutišová Luknárová