1. Služba ako predmet DPH

Dodaním služby je v zmysle § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o DPH) každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru, vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku, poskytnutia práva k priemyselnému alebo inému duševnému vlastníctvu, poskytnutia práva užívať hmotný majetok, prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. Za dodanie služby za protihodnotu sa považuje užívanie hmotného majetku, ktorý je vo vlastníctve platiteľa, ak pri jeho kúpe alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne

odpočítateľná, na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa, ako aj bezodplatné dodanie služby na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa.

Ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala. Ide o prípady refakturácie služby, keď zdaniteľná osoba v skutočnosti službu sama neposkytuje, ale službu prijme od osoby, ktorá jej ju dodá (fakturuje), a následne túto službu poskytuje svojmu odberateľovi (odberateľ nemusí mať informáciu o tom, kto je skutočný poskytovateľ služby).

Od dodania služby je potrebné odlišovať fakturáciu rôznych finančných plnení, sankčných nárokov, pokút a náhrady škody. Tieto finančné plnenia nie sú dodaním služby a nie sú vôbec predmetom dane. Často ide o prípady, kedy v súvislosti s dodaním tovaru alebo služby dodávateľ spôsobí škodu na majetku odberateľa, resp.

odberateľovi v súvislosti s činnosťou jeho dodávateľa vznikne nejaká finančná ujma a z toho dôvodu žiada odberateľ jej finančnú náhradu. Fakturácia takýchto finančných náhrad nie je predmetom DPH, pretože zo strany odberateľa nedochádza k dodaniu služby. I keď služby na účely DPH majú veľmi širokú pôsobnosť, predmetom dane sú vtedy, ak majú ekonomický (hospodársky) charakter. Služba musí byť na účely DPH posudzovaná sama osebe, nezávisle od jej cieľov alebo výsledkov.

Za účelom správneho zdanenia, t. j. predovšetkým určenia miesta dodania, je nevyhnutné správne určiť, či predmetom zdaniteľného obchodu je dodanie tovaru alebo dodanie služby.

Pri určení, či napríklad jediné komplexné plnenie sa má považovať za dodávku tovarov alebo poskytovanie služieb, treba zohľadniť všetky okolnosti, za ktorých sa predmetné plnenie vykonáva, aby bolo možné nájsť charakteristické prvky a medzi nimi identifikovať prevažujúce prvky. Prevažujúci prvok musí byť určený z pohľadu príjemcu, pričom v rámci celkového posúdenia je potrebné zohľadniť nielen kvantitatívnu, ale aj kvalitatívnu relevantnosť prvkov poskytovania služieb vo vzťahu k prvkom, ktoré sa týkajú dodávky tovarov.

Poznámka redakcie:
§ 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty

Autor: Ing. Beáta Jarošová, PhD.