Aktuálne k problematike sociálnej sféry vrátane zamestnanosti v roku 2023 – najmä z aspektu dane z príjmov

Prepojenie sociálnej a daňovej sféry je veľmi tesné. V prvom rade nemožno spochybniť, že čím sú vyššie daňové príjmy štátneho rozpočtu, tým viac prostriedkov možno použiť v sociálnej oblasti. V druhom rade platí, že účinné opatrenia v sociálnej sfére, najmä v oblasti podpory zamestnanosti, majú pozitívny vplyv na ekonomický rast, a teda i výnos daní. Obsah tohto príspevku predstavuje najmä sociálna problematika (vrátane opatrení na trhu práce) so zameraním na aktuálne zmeny, pričom primeraná pozornosť je venovaná aj daňovým aspektom podpory zamestnanosti a sociálnej ochrany. Ide o dosť rozsiahlu problematiku.

Obsah:

1. Úvod do problematiky

2. Sociálna politika v rámci EÚ

3. Sociálne veci (vrátane politiky zamestnanosti) v SR

3.1. Niektoré makroekonomické charakteristiky a demografické ukazovatele

3.2. K politike zamestnanosti (trhu práce)

• • • Aktívne opatrenia na trhu práce
    • Národný projekt „Prvá pomoc“
    • Podpora v čase skrátenej práce ako pasívny nástroj

3.3 K sociálnej ekonomike

3.4. Sociálna ochrana

• • • Sociálne poistenie
    • Stabilizačný príspevok
    • Poistné na sociálne poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby

3.5. Dávky zo sociálneho poistenia

• • • Materské
    • Tehotenské
    • Tehotenské štipendium
    • Dôchodkové dávky
    • Úrazové dávky
    • Dávka garančného poistenia
    • Dávka v nezamestnanosti
    • Starobné dôchodkové sporenie
    • Doplnkové dôchodkové sporenie
    • Štátna sociálna podpora
    • Sociálna pomoc
    • SOS dotácia

1. Úvod do problematiky

V zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) je obsiahnutých veľa odkazov na „sociálne zákony“ (návrhy ktorých pripravuje najmä Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR), a to najmä v prípade fyzických osôb.

Je dôležité skúmať, ktoré plnenia poskytované podľa „sociálnych zákonov“ sú od dane oslobodené, ktoré podliehajú zdaneniu, aký majú ďalej vplyv na uplatňovanie nezdaniteľných častí základu dane a nepriamo i daňového bonusu a daňového bonusu na zaplatené úroky, čo možno zahrnúť do daňových výdavkov a pod. Na druhej strane pri posudzovaní splnenia podmienok na poskytnutie rôznych plnení sociálneho charakteru, pri určení výšky poistného na sociálne poistenie a pod. sa vychádza aj z ustanovení ZDP. Dobrý ekonóm musí mať o týchto prepojeniach istý prehľad.

2. Sociálna politika v rámci EÚ

Sociálna politika patrí k tzv. koordinovaným politikám EÚ.

Každý členský štát EÚ má samostatnú sociálnu politiku, ktorá však má byť v súlade s Chartou základných práv Európskej únie a Európskou sociálnou chartou (revidovanou).

Za Slovenskú republiku bola Európska sociálna charta podpísaná 18. novembra 1999. Národná rada Slovenskej republiky s touto chartou vyslovila súhlas uznesením č. 1321 zo 17. februára 2009 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Slovenská republika sa považuje za viazanú (aj) týmito ustanoveniami Európskej sociálnej charty:

• Článok 12: Všetci pracovníci a od nich závislé osoby majú právo na sociálne zabezpečenie.
• Článok 13: Každá osoba bez primeraných zdrojov má právo na sociálnu a lekársku pomoc.
• Článok 14: Každý má právo na prospech zo sociálnych služieb.
• Článok 15: Zdravotne postihnuté osoby majú právo na nezávislosť, na sociálnu integráciu a na účasť na živote spoločnosti.
• Článok 16: Rodina ako základná jednotka spoločnosti má právo na primeranú sociálnu, právnu a hospodársku ochranu zabezpečujúcu jej plný rozvoj.

Európsky parlament, Rada a Komisia vyhlásili v roku 2017 na samite v Göteborgu Európsky pilier sociálnych práv. Vyjadruje zásady a práva, ktoré sú nevyhnutné pre spravodlivé a dobre fungujúce trhy práce a systémy sociálneho zabezpečenia v Európe 21. storočia.

Medzi inštitúcie EÚ patrí aj Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV), ktorý aktívne pôsobí o. i. v oblasti sociálnych vecí. EHSV je poradným orgánom Európskej únie (EÚ). Stanoviská EHSV síce nemajú právne záväzný charakter, ale sú dôležitým podkladom pre Európsku komisiu pri príprave legislatívnych textov. Členovia výboru sú zaradení do 3 skupín: zamestnávatelia, zamestnanci, iné záujmové skupiny (napr. spotrebitelia). Sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo (SOC) pripravuje prácu EHSV vo viacerých oblastiach, ako sú zamestnanosť a pracovné podmienky, zdravie a sociálna politika.

Členské štáty sú primárne zodpovedné aj za politiku zamestnanosti (ktorá súvisí so sociálnou politikou, resp. tvorí jej špecifickú súčasť). EÚ však s nimi spolupracuje na koordinovanej stratégii: európskej stratégii zamestnanosti. Podľa údajov tejto komisie v EÚ žije 25 miliónov nezamestnaných a 122 miliónov ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. Inkluzívne a aktívne politiky trhu práce majú kľúčový význam pre to, aby mali ľudia dôstojné pracovné miesta a spravodlivé sociálne systémy sú rozhodujúce pre zabezpečenie sociálnej ochrany pre všetkých a sociálne začlenenie tých osôb, ktoré sú naďalej vylúčené zo spoločnosti. Sociálne veci zahŕňajú o. i. dôstojné pracovné miesta, sociálne zabezpečenie, odstraňovanie chudoby, rovnosť mužov a žien, osoby so zdravotným postihnutím, potreby detí a rodín, prístup k zdravotnej starostlivosti. Nezastupiteľné miesto má Stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030.

Na Slovensku, v Bratislave, sídli Európsky orgán práce (European Labour Authority, ELA), ktorý bude plne funkčný najneskôr v roku 2024.

3. Sociálne veci (vrátane politiky zamestnanosti) v SR

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej aj „MPSVR SR“ alebo „ministerstvo“) realizuje záväzky vyplývajúce pre Slovenskú republiku z uzatvorených medzinárodných zmlúv v oblasti sociálnych vecí a zamestnanosti. Ministerstvo je ústredným orgánom štátnej správy.

Zodpovedá za podporu zamestnanosti a sociálnu ochranu, vrátane fungovania dôchodkového systému a má nezastupiteľné miesto v oblasti sociálno-právnej ochrany detí a koordinácie rodinnej politiky. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR každoročne pripravuje a predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky, Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci Správu o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky (ďalej len „správa“) za predchádzajúci kalendárny rok.

Správa za rok 2021 bola bez pripomienok vzatá na vedomie 22. augusta 2022 na plenárnom zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady SR. Ide o rok, v ktorom slovenskú ekonomiku ovplyvňoval priebeh druhej a tretej vlny pandémie ochorenia COVID-19 a prijímané protiopatrenia. V stručnosti si túto správu priblížme. V úvode sa uvádza obsah celej správy, pričom úvodná veta znie takto: „Prvá kapitola správy poskytuje stručný prehľad o základných ukazovateľoch makroekonomického prostredia a demografického vývoja v Slovenskej republike za rok 2021“.

Ďalej sa uvádza, že v druhej kapitole je obsiahnutý najmä prehľad legislatívnych zmien v roku 2021 v oblasti služieb zamestnanosti, pracovnoprávnych vzťahov a sociálneho dialógu; zároveň monitoruje o. i. jednotlivé nástroje aktívnej politiky trhu práce, mzdový vývoj a sektor sociálnej ekonomiky.

Tretia kapitola sa venuje hlavným formám a zmenám v systéme sociálnej ochrany v roku 2021 – zaoberá sa medziročným porovnaním a analýzou jednotlivých prvkov sociálneho poistenia, dôchodkového sporenia, systému štátnej sociálnej podpory a foriem sociálnej pomoci.

Náplň štvrtej kapitoly tvoria dostupné údaje z vyhodnotenia národných indikátorov chudoby a sociálneho vylúčenia. Aj rok 2021 bol ovplyvnený pandémiou ochorenia COVID-19, čo sa odráža v piatej kapitole obsahujúcej opis a porovnanie vybraných ukazovateľov medzi krajinami EÚ v kontexte Európskeho piliera sociálnych práv.

3.1. Niektoré makroekonomické charakteristiky a demografické ukazovatele

Uveďme si (na prahu roku 2023) aspoň niektoré z makroekonomických ukazovateľov a údajov o demografickom vývoji za rok 2021 a (na porovnanie) aj za niektoré predchádzajúce roky.

V správe sa o. i. uvádza: „Hoci ekonomická situácia nebola v roku 2021 taká dramatická ako v roku 2020 a ekonomický vývoj sa držal v kladných číslach, výkonnosť slovenského hospodárstva nedosiahla reálnu hodnotu spred pandémie z roku 2019. Hrubý domáci produkt (ďalej HDP) sa v stálych cenách medziročne zvýšil o 3 % na úroveň 88 mld. eur, kým v roku 2019 narástol na 89,3 mld. eur, čo predstavuje zaostávanie o 1,5 %.

Jednotlivé odvetvia ekonomiky však začali kompenzovať prepady v prvom roku pandémie (rok 2020), kedy celá ekonomika SR poklesla o 4,4 %.“

Plynulý rast inflácie od začiatku roka 2021 naberal na dynamike. Kým v prvom štvrťroku bola ešte na úrovni 1 %, v poslednom štvrťroku už prekračovala úroveň 5 %. Na porovnanie: V roku 2014 Slovensko historicky po prvýkrát zažívalo defláciu. K ukončeniu tohto obdobia deflácie došlo v roku 2017.

Podľa správy vplyv pandémie ochorenia COVID-19 a súvisiacich protiopatrení sa prejavoval na trhu práce aj v roku 2021, a to napríklad ďalším poklesom celkovej zamestnanosti – znížila sa o 1,4 %.

Na porovnanie: Tempo rastu miery zamestnanosti v roku 2017 vzrástlo o 1,3 p. b. na úroveň 71,1 %.

Podľa správy miera evidovanej nezamestnanosti (MEN) na Slovensku v januári 2021 predstavovala 7,81 %, potom naďalej rástla a najvyššiu úroveň dosiahla v apríli 2021 (8,00 %); odvtedy pozvoľne klesala – v decembri mala úroveň 6,76 %. Nezamestnanosť klesala (ako vyplýva z údajov ministerstva) aj v roku 2022.

V roku 2021 sa podľa údajov Štatistického úradu SR narodilo na Slovensku 56 565 živých detí, čo je o 85 detí menej ako v roku 2020. Počet zomretých sa najmä z dôvodu epidémie vírusu COVID-19 zvýšil o 24,3 % na hodnotu 73 461 osôb, čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšenie o 14 372 osôb.

Vzhľadom na výrazný nárast úmrtnosti a mierny pokles počtu živonarodených oproti roku 2020 nastal už druhý rok po sebe prirodzený úbytok obyvateľstva, a to až o 16 896 osôb.

V správe sa uvádza, že okrem roku 2020 Slovenská republika zaznamenala naposledy prirodzený úbytok v roku 2003 – o 517 osôb.

Migračné saldo sa medziročne znížilo o 2 009 osôb (prisťahovalo sa 5 733 osôb a vysťahovalo sa 3 395 osôb). Prirodzený úbytok obyvateľstva a zároveň nízke migračné saldo spôsobili celkový úbytok obyvateľstva oproti minulému roku o 14 558 osôb, čo je vôbec prvý celkový úbytok obyvateľstva od povojnového obdobia v našej krajine.

3.2. K politike zamestnanosti (trhu práce)

Cieľ a právna úprava

Cieľom týchto opatrení, ktoré sú uplatňované v súlade so zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o službách zamestnanosti“), je najmä zní­žiť nezamestnanosť, podporiť zamestnanosť, ako aj vytvárať a udržať pracovné miesta.

Zákon o službách zamestnanostiupravuje právne vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti.

Služby zamestnanosti sú v § 11 zákona o službách zamestnanosti definované ako systém inštitúcií a nástrojov podpory, pomoci účastníkom trhu práce pri hľadaní zamestnania, zmene zamestnania, obsadzovaní voľných pracovných miest a uplatňovaní aktívnych opatrení na trhu práce s osobitným zreteľom na pracovné uplatnenie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie (napr. občan so zdravotným postihnutím).

Aktívne opatrenia na trhu práce

Aktívne opatrenia na trhu práce sú upravené v 7. časti zákona o službách zamestnanosti. Uchádzačom o zamestnanie (UoZ), záujemcom o zamestnanie (ZoZ), ako aj zamestnancom (s cieľom ich udržania sa na trhu práce) a zamestnávateľom sú k dispozícii tieto aktívne opatrenia na trhu práce (ďalej aj „AOTP“) podľa zákona o službách zamestnanosti:

1. na podporu zvyšovania zamestnateľnosti uchádzačov o zamestnanie, ako aj záujemcov o zamestnanie, napr. prostredníctvom týchto foriem a príspevkov:
• informačné a poradenské služby (§ 42),
• vzdelávanie a príprava pre trh práce uchádzača o zamestnanie – § 46,
• príspevok na vykonávanie ...